Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 468/2026-10 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Baltazarovičom, Vlárska 14089/11A, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-29C/108/2020 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom všeobecného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 29C/108/2020-791 z 8. apríla 2022, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o určenie, že „výmer o prídele do vlastníctva číslo 680/1/1995fin zo dňa 16.04.1955 vydaný Finančným odborom ÚNV v Bratislave je pravý“. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vo veci rozhodol 30. januára 2025 potvrdzujúcim rozsudkom, proti ktorému sa sťažovateľ bránil podaním dovolania. Následne bola 2. júla 2025 sťažovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručená výzva mestského súdu zo 16. mája 2025 na zaplateniu súdneho poplatku za podané dovolanie. 3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že uznesením mestského súdu z 25. júla 2025 doručeným mu 28. júla 2025 bolo dovolacie konanie zastavené pre nezapletenie súdneho poplatku. Proti tomuto
rozhodnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú mestský súd uznesením č. k. B2-29C/108/2020-1069 (sťažovateľ dátum jeho vydania neuvádza, pozn.) doručeným mu 19. septembra 2025 zamietol. II. Argumentácia sťažovateľa 4. Sťažovateľ argumentuje, že mestský súd v jeho prípade nesprávne právne posúdil sťažnosť podanú proti uzneseniu o zastavení konania a nezohľadnil jeho dôvody ani objektívne skutočnosti na strane sťažovateľa, a to bez riadneho zdôvodnenia. Mestský súd pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa sťažovateľa neprihliadol na zásadné okolnosti objektívne ospravedlňujúce zmeškanie lehoty, ktoré v sťažnosti deklaroval. 5. Sťažovateľ zastáva názor, že v predmetnej veci existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, resp. výnimočná okolnosť, čo možno odôvodniť jednak samotným dôvodom zastavenia konania, ako aj jeho procesným postavením. Podľa sťažovateľa mestský súd svojím postupom, keď uplatnil striktne formalistický prístup, čo viedlo k neprimeranej tvrdosti, porušil svoju povinnosť skúmať, či v danom prípade neexistujú výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť v záujme spravodlivého a primeraného rozhodnutia veci. Zdôrazňuje, že túto povinnosť má súd zvlášť v prípadoch, ako je ten jeho, keď ide o osobu so zdravotným postihnutím ako zraniteľnú skupinu, a uvádza, že v čase plynutia lehoty na úhradu súdneho poplatku bol navyše hospitalizovaný, a teda objektívne nebol schopný vykonať požadovaný procesný úkon. 6. Ďalej zdôrazňuje, že súd musí prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva jednak spoplatňovaním úkonov súdneho konania a jednak rozhodovaním o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [§ 39 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 8. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014). Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. 9. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľa napriek jeho kvalifikovanému právnemu zastúpeniu, ktoré by malo zabezpečiť určitý stupeň odbornej kvality, nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a vykazuje nedostatok zásadného
2
charakteru. Predovšetkým v ústavnej sťažnosti absentuje jej odôvodneniu zodpovedajúci petit, ktorý by v prípade úspechu sťažovateľa mohol ústavný súd prevziať do výroku rozhodnutia. Ústavný súd totiž môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. 10. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta rozhodnutie mestského súdu o zastavení dovolacieho konania a následné rozhodnutie o zamietnutí jeho sťažnosti, ale v petite ústavnej sťažnosti tieto rozhodnutia bližšie neoznačil, a nie je z neho zrejmé ani to, či napáda obe spomínané uznesenia, prípadne či navrhuje ich zrušenie. Ústavný súd ani v snahe materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti k ich preskúmaniu nemohol pristúpiť, keďže ich kópiu sťažovateľ k ústavnej sťažnosti ani nepripojil (podmienka vyžadovaná v zmysle § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde). 11. Formulácia petitu ústavnej sťažnosti, ktorým sťažovateľ napáda postup mestského súdu v napadnutom konaní, teda nekorešponduje s jej odôvodnením. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení preto nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť, o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. 12. Obsahovým nedostatkom trpí aj priložené splnomocnenie pre advokáta, keďže je v ňom síce uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie vo veci podania ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale tiež bližšie nešpecifikuje, akým konkrétnym právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom malo k tomuto porušeniu dôjsť. 13. Ústavný súd v prípade sťažovateľa nepristúpil k výzve na odstránenie konštatovaných nedostatkov podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože v ústavnej sťažnosti zistený rozsah nedostatkov esenciálnych zákonných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti (m. m. II. ÚS 102/2019, II. ÚS 389/2021). To platí obzvlášť za situácie, ak je sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený (m. m. II. ÚS 389/2021, II. ÚS 178/2022, I. ÚS 331/2023). Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného sťažovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo nad rámec a nemôže ani sám vykonať konverziu sťažovateľom chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. 14. Keďže predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovujú ústava a zákon o ústavnom súde, ústavný súd ju odmietol pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 31. augusta 2026 Peter Molnár predseda senátu
3