Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 602/2026-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , maloletej , narodenej , zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava-Staré Mesto, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 51P/14/2025 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. augusta 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, čl. 10 ods. 2 listiny a čl. 8 dohovoru, základného práva na ochranu rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 ods. 1 ústavy, čl. 32 ods. 1 a 4 listiny, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 51P/14/2025 (ďalej len „napadnuté konanie“). Osobitne sa maloletá sťažovateľka domáha aj vyslovenia porušenia práva podľa čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 9 ods. 3, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19, čl. 27 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia, a to sťažovateľovi 4 000 eur a maloletej sťažovateľke 3 000 eur, a priznať im náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (otec maloletej sťažovateľky) podal 7. marca 2025 okresnému súdu návrh na rozvod manželstva s manželkou
(matka maloletej sťažovateľky) a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sťažovateľke na čas po rozvode. Sťažovateľ požadoval striedavú osobnú starostlivosť. 3. Sťažnostná argumentácia sťažovateľov je v prevažnej časti založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovatelia zrekapitulovali jeho priebeh. Namietajú viaceré opakované viacmesačné medzery medzi procesnými úkonmi okresného súdu. Osobitne poukazujú, že názor maloletej bol zistený viac než 14 mesiacov po začatí konania a okresný súd nariaďoval pojednávania, aj keď sťažovateľ zhodne s matkou súhlasili s rozvodom a nemali záujem na obnovení manželského spolužitia. Jadrom sporu bola len úprava pomerov k maloletej sťažovateľke. Sťažovateľ tvrdí, že plynutie času priamo zasahovalo do rozsahu jeho rodinného života s maloletou sťažovateľkou a do možnosti budovania ich vzájomného vzťahu. A aj keď dočasne sťažovateľ mal upravený styk s maloletou sťažovateľkou, tvrdí, že počas napadnutého konania mu je bezdôvodne styk odopieraný, a to tak konaním matky sťažovateľky, ako aj z dôvodu neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu. 4. K právnej a faktickej zložitosti veci sťažovatelia uviedli, že medzi rodičmi existuje konflikt, no napriek tomu vec nepredstavuje z právneho hľadiska atypický alebo mimoriadny spor. Naopak, ide o bežné otázky rozvodu, zverenia dieťaťa, výživného a úpravu styku. Ide o typ patriaci do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí je potrebné postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlenosťou, čo však nezodpovedá postupu súdu v danej veci. Predmet konania má pre sťažovateľov mimoriadny význam, pretože ide o vzťah rodiča a dieťaťa v období raného detstva, ktorý sa formuje každý deň. 5. Okresný súd rozsudkom č. k. 51P/14/2025-465 z 15. júna 2026 manželstvo rozviedol, maloletú sťažovateľku zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pri zachovaní práva oboch rodičov maloletú sťažovateľku zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň presne vymedzil čas osobnej starostlivosti otca a matky s maloletou sťažovateľkou a rozsah vyživovacej povinnosti otca. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o striedavej osobnej starostlivosti, režime starostlivosti a výživnom podala odvolanie matka maloletej sťažovateľky.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 6. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení označených práv v dôsledku zbytočných prieťahov zapríčinených okresným súdom v napadnutom konaní. 7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 8. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
2
porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). 9. Z rozsudku okresného súdu sp. zn. 51P/14/2025 z 15. júna 2026 je zrejmé, okresný súd vo veci konal, rozhodoval o dvoch návrhoch sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a dva mesiace po podaní návrhu sťažovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej sťažovateľke rozhodol o dočasnej úprave styku sťažovateľa a maloletej sťažovateľky. Ďalej okresný súd do rozhodnutia vo veci uskutočnil štyri pojednávania a tiež vypočul maloletú. V časovom rámci 15 mesiacov tak okresný súd dospel k meritórnemu (aj keď zatiaľ neprávoplatnému) rozhodnutiu. Ústavný súd z vlastnej činnosti zistil, že po podaní odvolania matkou maloletej sťažovateľky sa v súčasnosti vo veci vykonávajú ďalšie procesné úkony a spis sa nachádza na Okresnom súde Pezinok. 10. Je pravdou, že napadnuté konanie patrí do kategórie priorizovaných konaní, pri ktorých je postup konajúceho súdu hodnotený prísnejšie, avšak doterajšia dĺžka napadnutého konania v rámci vykonaných úkonov súdu podľa názoru ústavného súdu vylučuje zásah do označených práv sťažovateľov v intenzite potrebnej na vyslovenie ich porušenia. 11. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011). 12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania pred okresným súdom nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa a maloletej sťažovateľky, preto sťažnosť v rozsahu namietaného porušenia ich práv odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. 13. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal. 14. V závere však ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a v prípade, že v ďalšom konaní dôjde k nečinnosti, príp. neefektívnej činnosti okresného súdu, sťažovateľom nič nebráni opätovne sa obrátiť na ústavný súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2026
Peter Molnár predseda senátu
3