Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 536/2026-20 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného Advokátska kancelária prof. JUDr. Ján Klučka, CSc., s.r.o., Ku potoku 4, Košice, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-62C/5/2023 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-62C/5/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B3-62C/5/2023 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, žiada priznať finančné zadosťučinenie 3 500 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovateľ je žalobcom v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku porušenia práva Európskej únie Slovenskou republikou vo výške 5 000 eur s príslušenstvom, ktoré sa začalo 29. decembra 2022 podaním žaloby na Okresnom súde Bratislava III. Od podania žaloby až do podania tejto ústavnej sťažnosti nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. 3. Sťažovateľ zdôrazňuje, že po úvodnej procesnej aktivite okresného súdu a následne mestského súdu nastalo po odročení pojednávania nariadeného na 2. máj 2024 obdobie úplnej nečinnosti, ktoré trvá až do podania tejto ústavnej sťažnosti. Od tohto dňa podľa sťažovateľa súd nevykonal žiadny procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu veci a neurčil nový termín pojednávania. V elektronickom súdnom spise sú zaznamenané iba administratívne zmeny osoby zákonného sudcu, ktoré nijako neprispeli k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. 4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že 6. novembra 2025 a 7. novembra 2025 predložil súdu právne stanoviská, ktoré nemenili žalobný petit, nerozširovali predmet konania, nenavrhovali vykonanie nových dôkazov ani nevyžadovali procesný úkon, ktorý by mohol odôvodniť ďalšiu nečinnosť. Súd tieto podania dosiaľ nedoručil žalovanému a nevykonal v nadväznosti na ne žiaden procesný úkon. Dňa 12. novembra 2025 došlo k zmene zákonného sudcu. 5. Napadnuté konanie podľa sťažovateľa nie je poznačené právnou ani faktickou zložitosťou. Aj keď je predmet sporu do určitej miery špecifický (vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu z titulu porušenia úniového práva), ide o vec patriacu k bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (I. ÚS 218/2026). Aj keby vec vykazovala určitú právnu špecifickosť, tá nemôže ospravedlniť úplnú absenciu procesného úkonu počas viac ako dvoch rokov. Sťažovateľ uvádza, že nevykonal žiadny procesný úkon obštrukčnej povahy ani inak podstatne neprispel k neprimeranej dĺžke konania. 6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 536/2026-12 z 23. septembra 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. II. Vyjadrenie mestského súdu 7. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka mestského súdu, ktorá uviedla, že vec bola po doručení mestskému súdu 30. decembra 2022 pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Marošovi Maškovičovi. Po odstránení vád žaloby, zaplatení súdneho poplatku a doručovaní žaloby na repliku a dupliku bol nariadený termín pojednávania na 2. máj 2024. Toto pojednávanie ale bolo pre náhlu práceneschopnosť právneho zástupcu sťažovateľa zrušené. Následne bol spor 12. novembra 2025 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Tatiane Forgáčovej. Predsedníčka mestského súdu ponechala dôvodnosť ústavnej sťažnosti na posúdenie ústavnému súdu a ako jedinú okolnosť, ktorá ovplyvnila celkový stav sporu, uvádza zmenu zákonného sudcu.
2
8. Súčasná zákonná sudkyňa vo veci uviedla, že vec jej bola pridelená 13. novembra 2025. Veci vybavuje postupne. Doplnila, že s účinnosťou od 1. októbra 2026 sa na výkon funkcie vracia pôvodný zákonný sudca, ktorému bude vec opätovne pridelená. 9. S ohľadom na to, že ústavný súd sťažnosti takmer v plnom rozsahu vyhovel a vyjadrenie sťažovateľa by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci, ústavný súd nezasielal vyjadrenie mestského súdu na repliku sťažovateľovi. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). 11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa. 12. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku porušenia práva Európskej únie Slovenskou republikou vo výške 5 000 eur s príslušenstvom. Uvedený predmet konania predstavuje bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (I. ÚS 218/2026). Hoci určitú skutkovú a procesnú náročnosť možno pripustiť, predmetná vec nevykazuje prvky mimoriadnej právnej alebo skutkovej zložitosti, ktoré by odôvodňovali doterajšiu dĺžku konania (a ani samotný mestský súd na takú okolnosť nepoukazuje). 13. Správanie sťažovateľa neprispelo k doterajšej dĺžke a priebehu napadnutého konania. Doplňujúce vyjadrenie z novembra 2025 síce vyvolalo potrebu jeho doručenia žalovanému a vykonania nadväzujúcich procesných úkonov, nemožno mu však pripísať dlhšie obdobia nečinnosti mestského súdu. Rovnako v neprospech sťažovateľa ústavný súd nevyhodnotil ani odročenie dosiaľ jediného nariadeného pojednávania, keďže neúčasť právneho zástupcu bola riadne ospravedlnená a nešlo o opakované pokusy o odročenie pojednávaní (čo by napokon nebolo ani v prospech sťažovateľa, ktorý je vo veci žalobcom). 14. Vo vzťahu k doterajšej dĺžke napadnutého konania ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66) s dôrazom, že je vždy potrebné hodnotiť okolnosti každej veci. V citovaných rozhodnutiach ESĽP prihliadol napr. na komplexnosť prípadu a na nespolupracovanie sťažovateľa (Humen) či skutkovú zložitosť veci (Calvelli). V aktuálne prerokúvanej veci všetky 3
takéto okolnosti absentujú (skutková a právna náročnosť veci a neposkytnutie súčinnosti stranou sporu). Do času rozhodovania ústavného súdu nevykonal mestský súd v podstate ani jedno pojednávanie, keďže pojednávanie nariadené na 2. máj 2024 bolo odročené. 15. Podstatným sa javí ani nie tak zmena v osobe zákonného sudcu ako absolútna nečinnosť konajúceho zákonného sudcu po odročení tohto pojednávania, ktorá po zmene zákonného sudcu iba pokračovala – po 2. máji 2024 teda s výnimkou doručenia vyjadrenia sťažovateľa na repliku žalovanému súd nevykonal vo veci žiadny úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu veci. 16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 481/2017). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských štátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci v primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo proti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, bod 17). 17. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup mestského súdu v napadnutom konaní pri prerokovávaní veci bol nedostatočný. Mestský súd v doterajšom priebehu napadnutého konania nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako žalobcu v napadnutom konaní. V napadnutom konaní bolo preto postupom mestského súdu porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 18. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľa ústavný súd prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené (bod 2 výroku tohto nálezu). IV. Primerané finančné zadosťučinenie 19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018). 20. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech súdu prvej inštancie hodnotil predovšetkým jeho absolútnu nečinnosť trvajúcu v súčasnosti viac ako dva roky, a to bez objektívneho dôvodu, ktorý by aspoň čiastočne legitimizoval uvedený postup. Na druhej 4
strane v neprospech sťažovateľa vyhodnotil to, že sa nijakým spôsobom nepokúsil apelovať na to, aby sa vo veci rozhodlo – či už urgenciou, alebo sťažnosťou predsedovi súdu (čo nie je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti, ale ústavný súd na túto skutočnosť obvykle prihliada pri určení výšky finančného zadosťučinenia). Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia 1 000 eur oproti sťažovateľom navrhovanej sume 3 500 eur vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). V. Trovy konania 21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 1 014,41 eur. 22. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje 824,72 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľa zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 23 % od 1. januára 2026, čo predstavuje 189,69 eur, pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto nepriamej dane (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Celková výška náhrady trov konania predstavuje sumu 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto nálezu). 23. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 14. októbra 2026 Peter Molnár predseda senátu
5