Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 488/2026-15 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, proti postupu Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 64/24/1100 a vyrozumeniu zo 14. mája 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom označeného orgánu prokuratúry a jej vyrozumením zo 14. mája 2026. Navrhuje, aby ústavný súd uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení obvineného trestne stíhaný vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. d), i), § 138 písm. h) Trestného zákona v spoločnom konaní vedenom pod ČVS: KRP-224/1-VYS-BA2024 (tri veci). Na krajskej prokuratúre je spoločné konanie vedené pod sp. zn. 1 Kv 64/24/1100. 3. Sťažovateľ doručil 15. apríla 2026 krajskej prokuratúre dve žiadosti o vydanie rozhodnutia o podnete na preskúmanie zákonnosti postupu policajta označené dvomi číslami konania pred spojením vecí na spoločné konanie. Prokurátorka krajskej prokuratúry napadnutým vyrozumením sťažovateľovi oznámila, že na základe jeho žiadostí opätovne preskúmala postup vyšetrovateľa, vykonajúc previerku vyšetrovacieho spisu v rámci dozorových oprávnení prokurátora, a nezistila,
že by bol v rozpore s Trestným zákonom alebo Trestným poriadkom. Ďalší postup vyšetrovateľa upravila osobitným pokynom podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, ukladajúc mu okrem iného konať v tejto veci bez prieťahov. Sťažovateľom zaslaný znalecký posudok č. 1220/2025 prokurátorka zaslala ako prílohu svojho pokynu z 13. mája 2026 konajúcemu vyšetrovateľovi. Na margo žiadaného vydania rozhodnutia prokurátorka uviedla, že podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor o výsledku preskúmania žiadateľa vyrozumie, teda nevyhotovuje sa rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie alebo poučenie o opravnom prostriedku. II. Argumentácia sťažovateľa 4. Orgány činné v trestnom konaní pribrali ešte pred vznesením obvinenia sťažovateľovi do konania znalecký ústav podľa § 147 Trestného poriadku (uznesenia z 10. mája 2022, 19. apríla 2023 a 18. júna 2025) bez toho, aby uviedli konkrétne okolnosti odôvodňujúce záver, že ide o výnimočný a obzvlášť závažný prípad vyžadujúci vedecké posúdenie. Znalecké posudky vypracované znaleckým ústavom predstavovali rozhodujúci podklad pre vznesenie obvinenia a tvoria jeden z nosných dôkazov. Svojvoľné použitie procesného inštitútu, ktorý je vyhradený pre výnimočné prípady, tak bezprostredne ovplyvnilo procesné postavenie sťažovateľa a zasiahlo do jeho základných práv. 5. Pribratý znalecký ústav nedisponoval vlastnou odbornou kapacitou v príslušnom odvetví (nemal internú expertízu v odvetví oftalmológie), musel si prizvať odborne spôsobilú osobu (ktorá však nepodlieha rovnakému režimu preverovania odbornej spôsobilosti ako znalec zapísaný v zozname znalcov), čo oslabuje zákonné záruky odbornosti znaleckého dokazovania práve pri subjekte, ktorému priznáva právny poriadok najvyššiu mieru odbornej autority. Systémový deficit právnej úpravy sa prejavil zásahom do práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 6. Bola narušená rovnosť zbraní a právo na efektívnu obhajobu tým, že štát už pri vznesení obvinenia disponoval „najsilnejším“ znaleckým dôkazom, sťažovateľovi znemožnil zabezpečiť si rovnocenný protiposudok pre neexistenciu ďalšieho znaleckého ústavu v danom odbore v čase ustanovenia, keďže podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudok ústavu je možné efektívne spochybniť iba iným znaleckým ústavom. Vzniknutá situácia prekračuje rámec bežnej procesnej nerovnosti a ide o štrukturálne narušenie rovnosti zbraní. Absencia reálnej možnosti účinne spochybniť rozhodujúci dôkaz predložený orgánmi činnými v trestnom konaní predstavuje zásah do podstaty práva na obhajobu a do princípu rovnosti zbraní. Znalecký ústav bol pribratý ešte pred vznesením obvinenia, sťažovateľ tak nemal reálnu možnosť formulovať otázky, navrhnúť alternatívny znalecký postup alebo včas zabezpečiť vlastný posudok. Sťažovateľ bol vystavený intenzívnejšiemu zásahu do rovnosti zbraní, ako to bolo v prípade rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bönisch proti Rakúsku zo 6. mája 1985. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) 2
a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 8. Ústavný súd pri skúmaní splnenia zákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil, že ústavnú sťažnosť podal advokát advokátskej kancelárie označenej v záhlaví, ktorý k nej pripojil svoj elektronický podpis. K ústavnej sťažnosti však nepriložil splnomocnenie výslovne udelené na zastupovanie pred ústavným súdom, na ktoré odkazuje ako na prílohu ústavnej sťažnosti. Nie je preto splnená všeobecná náležitosť návrhu podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na odstránenie formálneho nedostatku ústavnej sťažnosti sťažovateľa v záujme hospodárnosti konania nevyzýval, keďže by to nemalo vecný dopad na výsledok tohto konania. 9. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že pri posudzovaní ústavnej sťažnosti bol viazaný jej rozsahom a dôvodmi (§ 45 zákona o ústavnom súde), pričom rozsah ústavnej sťažnosti je ustálený predovšetkým predmetom ústavnej sťažnosti, ktorý je vymedzený v jej petite. Po dôslednom preskúmaní ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že jej odôvodnenie nekorešponduje s požadovaným petitom. Sťažovateľ totiž celú sťažnostnú argumentáciu zameriava na spochybňovanie záverov znaleckého posudku vypracovaného pred vznesením jeho obvinenia a postupu orgánov činných v trestnom konaní pri jeho zabezpečovaní, čo dáva do súvislosti s možným budúcim ohrozením jeho práva na obhajobu a na rovnosť zbraní, pretože si podľa vlastných slov nemôže zabezpečiť „protiposudok“ v adekvátnej odbornej kvalite. 10. Na druhej strane označuje ako predmet ústavnoprávneho prieskumu napadnuté vyrozumenie krajskej prokuratúry a postup, ktorý mu predchádzal, pričom napadnuté upovedomenie je výsledkom jeho žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku (ktoré však k ústavnej sťažnosti nepredložil). Sťažovateľ však argumentačne nekonfrontuje individuálne závery krajskej prokuratúry uvedené v písomnom vyrozumení, ktoré sa v konkrétnostiach netýkali postupu policajta pri zabezpečovaní znaleckého posudku ani nehodnotili jeho použiteľnosť. 11. Ak teda ústavný súd pristúpi k posúdeniu ústavnej sťažnosti z pohľadu formálneho vymedzenia jej predmetu v petite, musí upriamiť pozornosť sťažovateľa na princíp subsidiarity, na ktorom je založená koncepcia konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 124 a nasl. ústavy. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Podústavné právo vytvára nielen orgány verejnej moci s ich osobitými právomocami, ale aj systém hmotnoprávnych a procesnoprávnych konštrukcií a inštitútov, ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv. Na zákonnej úrovni je princíp subsidiarity upravený v § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. 12. Novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi 3
(poverenému príslušníkovi), ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba tak môžu podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené aj iné nedostatky, ktoré môžu spočívať v tom, že prokurátor nevykonal určitý úkon, nerozhodol alebo rozhodol nezákonne. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku preskúma prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku je právnym prostriedkom nápravy, ktorý je poškodenému v prípravnom konaní priamo dostupný (II. ÚS 681/2025). 13. Prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry má právomoc preskúmať všetky okolnosti z hľadiska posúdenia namietaných nedostatkov v postupe dozorového prokurátora vzhľadom na povinnosť orgánov prokuratúry vykonať v rozsahu svojej pôsobnosti opatrenia na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie [§ 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] v spojení s oprávnením nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh (§ 6 zákona o prokuratúre). Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku tak obvinenému umožňuje dosiahnuť účinnú nápravu v podobe záväzného pokynu prokurátora bezprostredne nadriadenej prokuratúry dozorovému prokurátorovi. 14. Sťažovateľ mal v danej veci procesné postavenie obvineného, a preto mu nič nebránilo v tom, aby sa odstránenia porušenia svojich práv postupom prokurátorky krajskej prokuratúry domáhal postupom podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku. V ústavnej sťažnosti a jej prílohách sťažovateľ využitie tohto prostriedku nápravy netvrdil, tým menej preukázal, čo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 1 (druhá alternatíva) zákona o ústavnom súde. 15. Pri materiálnom posúdení obsahu argumentácie sťažovateľa namietajúcej zákonnosť postupu pri zabezpečení znaleckého posudku, jeho záverov a prípadnej procesnej použiteľnosti s dopadom na práva, ktoré sťažovateľ označil, musí ústavný súd odkázať na stabilnú judikatúru k subsidiárnemu prieskumu postupu orgánov činných v predsúdnom trestnom konaní. 16. Trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ustálenú rozhodovaciu prax ústavný súd rekapituloval aj v náleze sp. zn. IV. ÚS 212/2022 z 28. júna 2022 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 31/2022, v ktorom opakovane prízvukoval, že „Možné porušenie základného práva na inú právnu ochranu, ktoré patrí obvinenému v predsúdnom trestnom konaní (ako aj porušenie s dotknutým právom ostatných vecne súvisiacich základných práv), je v reťazci subsidiarity preskúmavané (okrem samotného predsúdneho konania, kde je jeho garantom prokurátor) prostredníctvom korekčných procesných mechanizmov v súdnom konaní (teda využitím práva na súdnu ochranu), keď k uznaniu viny zo spáchania trestného činu môže dôjsť len súdom. Taká právomoc predchádza právomoci ústavného súdu s určitými výnimkami odňatia osobnej
4
slobody väzbou, prípadne generálneho majetkovo-invazívneho opatrenia (zaistenie majetku obvineného), resp. prieskumu porušenia základných práv rozhodnutiami a opatreniami v trestnom konaní proti osobám, ktoré nie sú v tomto konaní obvinenými (ani v naostatok uvedenom prípade by však prieskum ústavného súdu zásadne nemal zasahovať do podstaty vzneseného obvinenia, o ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, resp. neboli vyčerpané zákonné prostriedky priznané obvinenému zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd). Ústavný súd totiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie prokurátora, sudcu pre prípravné konanie ani všeobecného súdu v trestnoprocesnej inštančnej postupnosti rozhodovania súdov (pozri napr. aj uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 80/2022-16 z 15. februára 2022). Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého dielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.“. 17. Ústavný súd preto nepristúpil k vecnému prieskumu námietok uplatnených v argumentačnej časti ústavnej sťažnosti a ako celok ju odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde, keďže sťažovateľ bude mať možnosť uplatniť iné zákonom mu priznané prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd v pokračujúcom trestnom konaní vrátane konania pred súdom v prvostupňovom konaní i v konaní o opravných prostriedkoch. Ústavný súd nie je a nemôže byť mechanicky stavaný do pozície univerzálneho orgánu od úvodnej fázy zasahujúceho v (tomto prípade trestnom) konaní, nahrádzajúc tak iné orgány s legálnou právomocou predchádzajúcou jeho právomoci, ako to vo svojej judikatúre chronicky zdôrazňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. septembra 2026
Libor Duľa predseda senátu
5