Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2026-14 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Reality de iure, s.r.o., Nevädzová 17211/6E, Bratislava, IČO 50 104 331, zastúpeného JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, Drieňová 14, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/46/2026 z 28. mája 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ si pred Okresným súdom Žilina uplatňuje pohľadávku vo výške 115 000 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Uznesením okresného súdu č. k. 38Cb/277/2025-260 z 13. apríla 2026 bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia – zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach odporcu podľa § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 3. Sťažovateľ právne zastúpený podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom elektronickej schránky na portáli slovensko.sk formou formulára „Podanie k existujúcej spisovej značke“. Formulár bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom právnej zástupkyne. V časti B) formulára bolo ako predmet podania uvedené odvolanie proti konkrétne identifikovanému rozhodnutiu, odôvodnenie a odvolací petit tvorili prílohu č. I formulára, na ktorú formulár výslovne odkazoval.
4. Krajský súd uznesením sp. zn. 43Cob/46/2026 z 28. mája 2026 rozhodol, že na odvolanie sťažovateľa sa neprihliada z dôvodu absencie kvalifikovaného elektronického podpisu na samotnej prílohe. 5. Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu, poukazujúc na prílišný procesný formalizmus zo strany krajského súdu, poukazujúc na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021 z 3. februára 2022 (na ktorý odvolací súd poukázal), v zmysle ktorého pri posudzovaní autorizácie elektronických podaní je rozhodujúce, či autorizačné nástroje spoľahlivo identifikovali podávajúcu osobu a zachytili obsah jej vôle. Tam, kde k takejto identifikácii a zachyteniu vôle došlo, sú procesné podmienky na prihliadnutie na podanie splnené. 6. V prejednávanej veci (i) kvalifikovaný elektronický podpis právnej zástupkyne na formulári jednoznačne identifikoval podávajúcu osobu; (ii) formulár jednoznačne identifikoval konajúci súd, spisovú značku, predmet podania (odvolanie proti konkrétne označenému rozhodnutiu) a protistranu; (iii) formulár výslovne odkazoval na prílohu obsahujúcu odôvodnenie a odvolací petit; (iv) príloha bola skutočne priložená a doručená súdu spolu s formulárom; (v) vôľa sťažovateľa podať odvolanie bola zachytená jasne, určito a nezameniteľne. Krajský súd napriek uvedenému odmietol prihliadnuť na odvolanie výlučne z formálneho dôvodu – absencie samostatného kvalifikovaného elektronického podpisu na prílohe, ktorej obsah bol celý sústredený na odvolanie. 7. Sťažovateľ poukazuje na neodôvodnenú nejednotnosť rozhodovacej praxe, z čoho vyplýva porušenie princípu právnej istoty. Krajský súd sám v napadnutom uznesení citoval a reprodukoval právnu vetu judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/19/2023 (uverejnenú v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 50/2024), podľa ktorého ak je formulár podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a príloha s odôvodnením nie je osobitne autorizovaná, takéto podanie je riadne autorizované a musí sa naň prihliadnuť. 8. Odvolací súd však odmietol tento judikát aplikovať na základe rozlíšenia, ktoré nemá oporu ani v zákone, ani v ratio decidendi judikátu, keď uviedol, že sťažovateľ použil formulár „Podanie k existujúcej spisovej značke“ namiesto formulára „Odvolanie“. Najvyšší súd však v spomínanom judikáte neobmedzil svoju právnu vetu na konkrétny typ formulára – rozhodujúcou skutočnosťou bola prítomnosť kvalifikovaného elektronického podpisu na formulári a výslovný odkaz na prílohu. Obe tieto skutočnosti boli v prejednávanej veci preukázané. Výsledkom je stav, že identická procesná situácia je súdmi posudzovaná odlišne. 9. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces sťažovateľ poukazuje na to, že odvolací súd pred vydaním uznesenia o neprihliadnutí na odvolanie ho nevyzval na odstránenie prípadného formálneho nedostatku. Ak existovala akákoľvek pochybnosť o riadnej autorizácii odvolania, mal odvolací súd aplikovať § 129 CSP. 10. Dikcia § 125 ods. 2 CSP (podľa ktorej na dodatočné doručenie podania súd nevyzýva) upravuje prípad úplnej a nespornej absencie autorizácie. V prejednávanej veci však autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom prebehla na formulári, ktorý výslovne odkazoval na prílohu. Nejde teda o prípad úplnej absencie autorizácie, ale o výkladovú spornosť, pri ktorej bolo namieste umožniť sťažovateľovi nedostatok napraviť. Tento postup by bol v súlade aj s nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021.
2
11. V prejednávanej veci požiadavka osobitne podpísať každú prílohu formulára nie je nikde v zákone ani vo vyhláške výslovne upravená. Portál slovensko.sk navyše technicky neumožňuje osobitné podpisovanie jednotlivých príloh rovnakým spôsobom ako formulára samotného. Tým bol sťažovateľ sankcionovaný za nedodržanie požiadavky, ktorá nie je jednoznačne zakotvená v zákone a ktorej splnenie mu ústredný portál de facto neumožnil. 12. V dôsledku napadnutého rozhodnutia uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nadobudlo právoplatnosť, hoci sťažovateľ podal odvolanie riadne a v zákonnej lehote. Odvolacie konanie nebolo vôbec začaté a sťažovateľ bol definitívne zbavený práva na vecné preskúmanie tohto rozhodnutia odvolacím súdom. II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 13. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozhodnutím krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorým neprihliadol na odvolanie podané sťažovateľom v elektronickej forme, v dôsledku ktorého mal byť sťažovateľovi nezákonne odopretý meritórny prieskum uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolacím súdom. 14. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či postup krajského súdu vo veci sťažovateľa je možné považovať za ústavne udržateľný a v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ako aj ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov v kontexte sťažnostných námietok. 15. V prvom rade sťažovateľ namieta, že ním elektronicky podané odvolanie bolo riadne podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa jeho názoru sa požadovaná autorizácia vzťahuje aj na prílohu elektronickej správy, ktorou bolo samotné odvolanie. Uvedené vyplýva z judikatúry najvyššieho súdu (4Obdo/19/2023), ako aj judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 442/2021). K neprihliadnutiu na jeho podanie došlo výlučne pre nenaplnenie zákonom predpokladanej formy podania podľa § 125 ods. 2 CSP, ktorá v prípade elektronickej formy podania vo veci samej vyžaduje autorizáciu podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. 16. Ďalšia námietka smeruje proti nesprávnemu procesnému postupu krajského súdu, ktorý v prípade neúplnosti konkrétneho podania (t. j. elektronicky podaného odvolania ako neautorizovanej prílohy) bol povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania, čo neurobil. 17. V posudzovanom prípade nie je sporná otázka, či podpis odvolania je alebo nie je nevyhnutnou náležitosťou, dokonca ani to, či v prípade, ak je odvolanie podávané elektronicky, je nevyhnutný zaručený elektronický podpis. Sporným ostalo, či aj príloha elektronickej správy podpísanej zaručeným elektronickým podpisom musí byť takto podpísaná, pokiaľ jej obsahom je samotné odvolanie, ktoré nebolo podané na predpísanom formulári. 18. Krajský súd považoval podané odvolanie za nepodpísané, tzn. vykazujúce vadu povinnej všeobecnej náležitosti procesného podania podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP.
3
19. Podmienka zaručeného elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal odvolanie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. Uvedené potvrdzuje nielen zákonné znenie § 125 ods. 2 CSP, ale aj odborná literatúra: „Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s autorizáciou... podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2017, s. 446.). 20. Len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky podpísaný (pozri II. ÚS 220/2023). 21. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že podanie odvolania, ak aj je prílohou elektronickej správy, musí byť samo osebe vzhľadom na skutočnosť, že práve ono je podaním vo veci samej, autorizované v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Rovnako tak postup súdu, ktorý nevyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania, nie je porušením jeho označených práv, pretože ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania. 22. K obdobným záverom dospel ústavný súd aj v náleze sp. zn. II. ÚS 442/2021 z 3. februára 2022 a uzneseniach sp. zn. I. ÚS 223/2021 z 25. mája 2021, sp. zn. IV. ÚS 19/2022 z 19. januára 2022 a sp. zn. II. ÚS 517/2023 z 9. novembra 2022. 23. Pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/l9/2023 z 28. júla 2024 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 50/2024 s právnou vetou: „Odvolanie podané elektronicky z elektronickej schránky strany sporu na predpísanom formulári podpísanom kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktoré obsahuje dôvod odvolania len v pripojenej prílohe, na ktorú vo formulári výslovne odkazuje, avšak ktorá nebola osobitne podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom strany sporu, sa nedá bez ďalšieho (t. j. bez posúdenia obsahu pripojenej prílohy) považovať za odvolanie podané bez odvolacích dôvodov. Kvalifikovaný elektronický podpis na odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz na pripojenú, hoci osobitne neautorizovanú prílohu jednoznačne verifikoval osobu, ktorá odvolanie podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis dal elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť ako na podanie písomné vrátane k nemu pripojených príloh.“, krajský súd sa v bode 27 odôvodnenia k predmetnej námietke zrozumiteľne vyjadril a poukázal na zásadnú rozdielnosť oproti súdenej veci,
4
keď sťažovateľ nepodal odvolanie na predpísanom formulári (ako to predpokladá judikované rozhodnutie), ale na formulári „Podanie k existujúcej spisovej značke“, ktoré má preto iba charakter oznámenia o podaní odvolania. Napokon najvyšší súd sa v spomínanom judikáte sám vysporiadal aj s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021 (na ktoré sťažovateľ poukazuje) so záverom, že ani v tam posudzovanom prípade nešlo o podanie odvolania na určenom formulári, a preto nešlo o obdobný prípad. 24. Ak teda všeobecné súdy považovali v prípade sťažovateľa za preukázané, že jeho elektronické podanie – odvolanie nebolo autorizované a ani následne doplnené v zákonom ustanovenej lehote, zákonným následkom vyplývajúcim jednoznačne z textu § 125 ods. 2 CSP bola skutočnosť neprihliadania na toto podanie, ako keby nebolo podané. Z uvedeného logicky vyplýva, že v takomto prípade všeobecný súd nemôže vyzvať sporovú stranu na odstránenie vád podania, v tomto prípade odvolania (§ 363 CSP v spojení s § 127 CSP), keďže priamo zo zákona o podanie nejde. Ak preto krajský súd rozhodol, že na odvolanie sťažovateľa neprihliada, postupoval v súlade so zákonom. 25. Ani námietka sťažovateľa o technickej nemožnosti podpísania jednotlivých príloh rovnakým spôsobom ako formulára samotného cez portál slovensko.sk neobstojí a nebola ani nijako preukázaná. Zo zákona o e-Governmente (§ 23 a nasl.), ktorý je v tejto problematike kľúčovým predpisom, vyplýva možnosť autorizácie (podpísania) hlavného dokumentu, ako aj jeho príloh. 26. Vzhľadom na to, že ústavný súd považuje právne závery krajského súdu vo vzťahu k predostretej sťažnostnej argumentácii za jasné, logické a riadne odôvodnené, vychádzajúce z recentnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa formulovanými v petite ústavnej sťažnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa predseda senátu
5