Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 587/2026-20 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KERAK s.r.o., Seberíniho 6/C, Bratislava, proti postupu Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní sp. zn. 4 Kn 221/23/1100 a jej uzneseniu z 24. apríla 2026 a postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. IV/4 Gn 205/23/1000 a jej upovedomeniu z 26. júna 2026 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupmi, uznesením a upovedomením prokuratúry pri vybavení jeho trestného oznámenia. II. 2. Sťažovateľ v apríli 2023 podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestných činov, ktorých sa mali dopustiť policajti tak, že (i) 13. októbra 2022 vykonali prehliadku jeho advokátskej kancelárie bez znalca, ktorý by z jeho počítača zabezpečil súbory potrebné pre trestné konanie, a namiesto toho mu počítač odňali a vrátili mu ho až 20. októbra 2022 a (ii) 17. októbra 2022 vykonali prehliadku jeho domu, ku ktorej privolali nepovolané osoby a zaistili mu poľovné zbrane. Po opakovanom vrátení veci na doplnenie dokazovania pokynmi prokurátorov vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol, keď nezistil dôvod začať trestné stíhanie. Sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa zamietla namietaným uznesením prokurátorka. Tento postup prokurátorky na žiadosť sťažovateľa preskúmal prokurátor generálnej prokuratúry a ústavnou sťažnosťou namietaným upovedomením ju vyhodnotil ako nedôvodnú. 3. Podstatou záveru o tom, že nedošlo k spáchaniu trestných činov, bolo to, že odňatý počítač sťažovateľa bol riadne zapečatený a následne podrobený znaleckému skúmaniu bez toho, aby bolo preukázané, že by policajti neoprávnene zisťovali alebo zneužili dáta z tohto počítača. V prípade druhého skutku orgány činné v trestnom konaní vychádzali z toho, že do domu sťažovateľa boli privolané pracovníčky inšpekcie životného prostredia (v dome sa nachádzali rôzne poľovné trofeje), a zo zápisnice o prehliadke a iných dôkazov vyplynulo, že sťažovateľ s ich vstupom do jeho obydlia súhlasil. K tomu orgány činné v trestnom konaní doplnili, že dôvodné bolo aj zaistenie zbraní sťažovateľa. Z hľadiska právneho orgány činné v trestnom konaní doplnili, že na naplnenie skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa musia byť splnené dve podmienky: vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená. III. 4. Sťažovateľ opisuje a namieta spôsob výkonu prehliadky jeho kancelárie a domu. Opakuje námietky o účasti iných osôb na prehliadkach, neúčasť znalca na prehliadke na účely zabezpečenia potrebných súborov a zaistenie poľovných zbraní. Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ nesplnil pokyn na doplnenie dokazovania, nezistil náležite skutkový stav a svoje rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia nedostatočne odôvodnil. Tieto nedostatky nenapravili ani prokurátori krajskej a generálnej prokuratúry, ktorí sa so závermi vyšetrovateľa stotožnili. IV. 5. Uznesenie krajskej prokuratúry bolo preskúmané prokurátorom generálnej prokuratúry postupom podľa príkazu generálneho prokurátora, teda nadriadeným prokurátorom rovnako, ako to predpokladá aj § 210 ods. 2 Trestného poriadku. Preto je ústavná sťažnosť vo vzťahu k postupu prokurátorky krajskej prokuratúry podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá. 6. Proti upovedomeniu generálnej prokuratúry je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Podanie trestného oznámenia nezaväzuje orgány činné v trestnom konaní začať trestné konanie. Právo oznamovateľa na začatie trestného stíhania negarantuje ani ústava (III. ÚS 176/07, III. ÚS 468/2026) a dohovor (Perez proti Francúzsku z 12. 2. 2004). Medzi základné práva nepatrí kvalifikácia konania, v ktorom sťažovateľ vidí porušenie svojich práv, ako trestný čin. Oznamovateľ trestného činu má právo domáhať sa toho, aby sa jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal. Oznamovateľ má právo byť oboznámený s opatreniami prijatými na základe jeho oznámenia a má tiež právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Tomu však nezodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní začať trestné konanie (III. ÚS 372/2017).
2
7. V súlade so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovedá na rozhodujúce právne a skutkové otázky (III. ÚS 95/06). Upovedomenie generálnej prokuratúry rovnako ako uznesenie krajskej prokuratúry sa v dostatočnej miere a adresne vysporiadali s jednotlivými námietkami sťažovateľa. Vyšetrovateľ doplnil dokazovanie v intenciách pokynov prokurátorov, zistil skutkový stav nielen zabezpečením listín, ale aj výsluchmi sťažovateľa a osôb prítomných na prehliadkach. Okolnosti neprítomnosti znalca na prehliadke iných priestorov, dôvody, ktoré viedli k zaisteniu počítača sťažovateľa, prítomnosť iných osôb pri prehliadkach a dôvody zaistenia zbraní sťažovateľa boli vysvetlené už v uznesení vyšetrovateľa. Podstatné je však to, že konaním policajtov nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu. 8. Nie je úlohou ústavného súdu nahrádzať posudzovanie skutkových zistení a hodnotenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu namiesto orgánov činných v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sa trestným oznámením sťažovateľa riadne zaoberali, o čom svedčí aj skutočnosť, že vec bola prokurátormi vrátená na došetrenie. Svoje závery o tom, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu, osobitne trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, odôvodnili. To vylučuje, že by namietaným upovedomením došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na argumentačné prepojenie sťažovateľom namietaného porušenia práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 22 ods. 1, ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru s porušením základného práva na inú právnu ochranu nemohlo v dôsledku absencie porušenia základného práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dôjsť ani k porušeniu týchto ústavných práv sťažovateľa. Navyše, procesná stránka čl. 8 dohovoru (právo na účinné vyšetrovanie) sa vzťahuje len na osobitne závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva, čo sťažovateľ ani netvrdí. K tomu treba doplniť, že niet žiadneho súvisu medzi základným právom na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, a namietanými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
3