Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 581/2026-10 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Martinom Gavuliakom, advokátom, Klincová 37, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 3P/91/2026 a sp. zn. 3P/166/2025 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní sp. zn. 3P/91/2026, základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom mestského súdu v konaní sp. zn. 3P/166/2025. Sťažovateľka zároveň požaduje finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom. II. Skutkové východiská 2. Sťažovateľka sa ako matka maloletých detí návrhom doručeným mestskému súdu 7. októbra 2025 domáha úpravy práv a povinností k maloletým deťom (konanie pôvodne vedené na mestskom súde pod sp. zn. 3P/135/2025, neskôr sp. zn. 3P/91/2026). 3. Aj otec maloletých detí samostatným návrhom inicioval konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom (konanie vedené na mestskom súde pod sp. zn. 3P/166/2025).
4. Konania sp. zn. 3P/166/2025 a sp. zn. 3P/91/2026 boli uznesením mestského súdu zo 7. augusta 2026 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 3P/166/2025. III. Argumentácia sťažovateľky 5. K namietaným prieťahom v konaní sťažovateľka dôvodí, že jej návrh (ako matky) v predmetnej veci bol doručený mestskému súdu 7. októbra 2025. Spis bol mestským súdom 10. októbra 2025 nedôvodne postúpený Okresnému súdu Michalovce, ktorý vo veci nariadil neodkladné opatrenie. Spis bol následne pre miestnu nepríslušnosť (po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove) vrátený mestskému súdu 20. februára 2026. Mestský súd teda nedôvodným postúpením spisu spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní vyše troch mesiacov. Následne mestský súd omylom založil vrátený spis do iného spisu. K obnoveniu spisu došlo 18. júna 2026, čím mestský súd spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní cca 5 mesiacov. Následne mestský súd vydal uznesenie o spojení vecí 7. augusta 2026, ktoré ale pre dovolenkové obdobie nezvládol bezodkladne expedovať. Doručil ho až 24. augusta 2026, teda po ďalších prieťahoch skoro jedného mesiaca. Prieťahy spojené s administratívnymi chybami a nesprávnym posúdením vlastnej príslušnosti tak dosiahli 9 mesiacov. Pojednávanie dosiaľ nebolo nariadené. 6. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na prerokovanie veci sťažovateľky v jej prítomnosti, sťažovateľka uvádza, že mestskému súdu bol z Okresného súdu Michalovce postúpený aj spis sp. zn. 3P/166/2025 (vedený na návrh otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom). Mestský súd nariadil dve informatívne stretnutia rodičov, na ktoré sťažovateľku ako matku maloletých detí nepredvolal. Okresný súd mal pritom v spise sp. zn. 3P/166/2025 svojím nedopatrením (podľa jeho vlastného vyjadrenia) založený aj spis sp. zn. 3P/91/2026. Keby si zamestnanec súdneho oddelenia 3P riadne prečítal obsah spisu sp. zn. 3P/166/2025 pri nariaďovaní informatívnych stretnutí rodičov, našiel by tam nedopatrením založený spis sp. zn. 3P/91/2026, v rámci ktorého sa nachádzali všetky potrebné kontakty sťažovateľky a jej právneho zástupcu. 7. K porušeniu práva na právnu pomoc v konaní pred súdom sťažovateľka namieta, že okresný súd mal povinnosť predvolať právneho zástupcu sťažovateľky na informatívne stretnutia rodičov. Plná moc právneho zástupcu sťažovateľky ho oprávňuje na zastupovanie vo všetkých konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým. Plná moc bola súčasťou spisu sp. zn. 3P/166/2025 (keďže bola súčasťou spisu sp. zn. 3P/91/2026 a tento bol nedopatrením založený v spise sp. zn. 3P/166/2025) v čase vykonávania dvoch predvolávaní a napriek tomu právny zástupca matky predvolaný nebol. IV. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti IV.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy: 8. Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je (aj) zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04). Z judikatúry 2
ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). 9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, a to právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie subjektu (účastníka konania) a postup samotného súdu. 10. Z ústavnej sťažnosti aj jej príloh nevyplývajú skutočnosti skutkovej či právnej zložitosti veci. Je však nepochybné, že predmet konania pred všeobecným súdom je spätý s nárokmi uplatňovanými vo veci starostlivosti o maloleté deti, takže postup vo veci konajúceho súdu si vyžaduje aplikáciu mimoriadnej starostlivosti a pozornosti v záujme zaistiť efektívny a rýchly postup tak, aby bol účel súdneho konania naplnený (m. m. I. ÚS 49/2015). Aj v konaniach, ktoré si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť, je však nevyhnutné vnímať posúdenie veci z pohľadu existencie zbytočných prieťahov cez prizmu konkrétnych okolností (IV. ÚS 361/2021). 11. Pri posúdení kritéria správania účastníka konania ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním k predĺženiu napadnutého konania neprispela. 12. Z odpovede predsedníčky mestského súdu z 24. augusta 2026 na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní vyplýva, že mestský súd sa v napadnutom konaní dopustil administratívnotechnických pochybení. Ústavný súd konštatuje, že tieto pochybenia v kontexte celkovej doterajšej dĺžky napadnutého konania nepresahujúcej v čase podania ústavnej sťažnosti jeden rok (konanie sp. zn. 3P/91/2026 začaté 7. októbra 2025, konanie sp. zn. 3P/166/2025 začaté neskôr) nemajú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú. 13. V závere však ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a v prípade, že v ďalšom konaní dôjde k nečinnosti, príp. neefektívnej činnosti mestského súdu, sťažovateľke v obdobnej záležitosti nič nebráni opätovne obrátiť sa na ústavný súd.
3
IV.2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy: 14. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že mestský súd ju nepredvolal na informatívne stretnutie rodičov a nepredvolal ani jej právneho zástupcu, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka predmetné námietky procesného charakteru môže uplatniť v prostriedkoch nápravy v rámci konania pred mestským súdom (odvolanie proti rozhodnutiu mestského súdu vo veci samej, prípadne následné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu). Skutočnosť, že sťažovateľka môže svoje námietky a výhrady uplatniť v ďalej prebiehajúcom konaní pred mestským súdom, vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv. 15. V časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy je preto ústavná sťažnosť neprípustná a ústavný súd ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
4