Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 435/2026-18 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 2S/84/2024 takto rozhodol: 1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 2S/84/2024 b o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ (advokát) sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy postupom správneho súdu v správnom súdnom konaní s tým, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a správnemu súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov. 2. Sťažovateľ sa správnou žalobou zo 7. septembra 2024 domáha preskúmania rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o sprístupnenie interného telefónneho zoznamu mestského súdu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Na výzvu správneho súdu v novembri 2024 zaplatil súdny poplatok. Sťažovateľovi bolo v apríli 2025 doručené vyjadrenie žalovaného k jeho žalobe. Správny súd rozsudkom z 8. júla 2026 žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Tento rozsudok bol sťažovateľovi doručený 20. augusta 2026.
3. Sťažovateľ namieta, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je preskúmanie rozhodnutia vo veci sprístupnenia informácie, je doba konania neprimerane dlhá. Zdôrazňuje, že netreba vykonávať dokazovanie, keďže ide len o nenáročné právne posúdenie. Poukazuje na to, že k predĺženiu konania neprispel, je narušená podstata jeho práva na informácie, keďže informácie sa s odstupom času stávajú neaktuálnymi. K tomu správny súd uviedol, že len dĺžka konania (takmer dva roky) neodôvodňuje záver o prieťahoch v jeho postupe. II. 4. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa. 5. Rozhodovanie vo veciach slobodného prístupu k informáciám je bežnou agendou správnych súdov. Vec sťažovateľa nie je skutkovo či právne zložitá. Sťažovateľ k predĺženiu konania neprispel. O správnej žalobe správny súd rozhodol po takmer dvoch rokoch od jej podania, a preto jeho postup nesmeroval k čo najrýchlejšiemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa (III. ÚS 627/2025). Vo vzťahu k základnému právu na informácie treba uviesť, že hodnota informácie je daná včasnosťou jej poskytnutia a rozhodnutie súdu musí byť dosiahnuté v čase, v ktorom je hodnota informácie zachovaná (III. ÚS 652/2024). Takmer dvojročné rozhodovanie o správnej žalobe sťažovateľa tak nie je súladné s jeho základnými právami podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 26 ods. 1 ústavy. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavnej sťažnosti vyhovené. Nebol dôvod prikázať správnemu súdu konať bez prieťahov, keďže konanie je už právoplatne skončené. 6. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak tomu v prípade sťažovateľa nie je. Osobitne bolo prihliadnuté na celkovú dĺžku a význam konania pre sťažovateľa, ktoré sa netýkalo jeho majetkového práva, trestného obvinenia či správneho postihu. To odôvodňuje zdržanlivejší prístup k priznaniu finančného zadosťučinenia, keďže stav právnej neistoty sa nespája s neistotou o základnom práve alebo slobode podľa druhého oddielu druhej hlavy ústavy, ale s neistotou o politické právo podľa tretieho oddielu druhej hlavy ústavy. Tiež na to, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v deň vyhlásenia rozsudku a v súčasnosti je namietané konanie už právoplatne skončené. Preto v tejto časti nebolo ústavnej sťažnosti vyhovené (III. ÚS 627/2025, I. ÚS 699/2025). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
2