Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 433/2026-40 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , ,a , , zastúpených Mgr. Jakubom Andreánskym, PhD., advokátom, Vilová 6, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 52P/32/2024 takto rozhodol: Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. 1. Maloletí sťažovatelia, zastúpení otcom, sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júla 2026, ktorú doplnili 9. júla 2026, domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v rodinnoprávnom konaní. 2. Matka sťažovateľov sa návrhom z marca 2024 proti ich otcovi domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k sťažovateľom na čas po rozvode. Súd na pojednávaní v júni 2024 podľa návrhu opatrovníka odporučil rodičom formu dočasnej starostlivosti o sťažovateľov a absolvovanie psychologického poradenstva pre zlepšenie ich komunikácie. Pojednávanie v auguste 2024 bolo zrušené pre dovolenku sudcu, no žiadali ho odročiť aj advokát otca, aj opatrovník. V inom konaní súd uznesením z októbra 2024 na návrh opatrovníka nariadil rodičom a sťažovateľke podrobiť sa psychologickému poradenstvu aj pre zlepšenie vzťahu sťažovateľky s otcom. Pre neabsolvovanie tohto poradenstva boli na návrh opatrovníka odročené pojednávania nariadené na november 2024 a február 2025. 3. Rodičia sťažovateľov sa ani po realizácii poradenstva nedohodli na starostlivosti o sťažovateľov, a preto súd po vypočutí rodičov na pojednávaní v máji 2025 nariadil znalecké dokazovanie pre zistenie najvhodnejšej formy starostlivosti o sťažovateľov. Súd v júni 2025 ustanovil znalkyňu (psychologičku) a určil jej dvojmesačnú lehotu na vypracovanie posudku. Znalkyňa požiadala
o predĺženie lehoty kvôli pribratiu znalca z odvetvia psychiatrie, čomu súd vyhovel. Súd v októbri 2025 zisťoval stav vypracovania posudku, na čo znalkyňa opäť požiadala o predĺženie lehoty kvôli pracovnej vyťaženosti psychiatrov. Následne súd zisťoval stav vypracovania posudku v januári 2026, na čo znalkyňa uviedla, že kvôli preťaženosti psychiatričky ho predloží vo februári 2026. 4. Otec sťažovateľov po oboznámení sa so znaleckým posudkom v marci 2026 navrhol výsluch psychiatričky a kontrolný posudok. Pojednávanie v marci 2026 bolo po vypočutí znalkyne (psychologičky) odročené pre vypočutie psychiatričky. Následne otec predložil nový posudok psychológa a navrhol kontrolný posudok, opätovne vypočuť súdom ustanovenú psychologičku a jej konfrontáciu so psychológom, ktorý vypracoval ním predložený posudok. Na pojednávaní v máji 2026 súd vypočul rodičov a otec uviedol, že na predchádzajúcich dôkazných návrhoch netrvá. V júni 2026 súd vypočul sťažovateľov. Následne otec navrhol vykonať ďalšie dôkazy (kontrolný znalecký posudok a konfrontáciu všetkých znalcov) a neodkladné opatrenie o úprave jeho styku so sťažovateľmi počas nadchádzajúcich letných prázdnin. Súd v júli 2026 vypočul psychiatričku a uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd na pojednávaní 18. augusta 2026 po konfrontácii znalcov rozhodol rozsudkom, ktorým manželstvo rozviedol, sťažovateľov zveril do starostlivosti matky a upravil styk sťažovateľa s otcom. 5. Sťažovatelia zdôrazňujú význam konania, ktoré sa týka usporiadania práv a povinností ich rodičov. Podľa sťažovateľov k porušeniu ich ústavných práv došlo neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu, ktorý vykonal šesť pojednávaní, no opakovane došlo k odročeniu a zrušeniu viacerých termínov pojednávania. Osobitne zdôrazňujú neprimeranú dĺžku znaleckého dokazovania a to, že k predĺženiu konania nijak neprispeli. Okresný súd uviedol, že koná plynule. K predĺženiu konania prispelo znalecké dokazovanie, pracovná vyťaženosť znalcov a rozsah a intenzita dôkazných návrhov otca sťažovateľov. K tomu sťažovatelia uviedli, že ani tieto okolnosti nezbavujú súd v konaní, ktoré si vyžaduje výnimočnú rýchlosť, konať plynulo a efektívne. II. 6. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 7. Rodinnoprávne veci tvoria bežnú časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Preto vec sťažovateľov nemožno hodnotiť ako právne zložitú. Vykazuje však vyššiu mieru skutkovej zložitosti. V nadväznosti na odmietavý postoj sťažovateľky k otcovi treba len súhlasiť s potrebou zistenia najvhodnejšej formy starostlivosti znaleckým dokazovaním. Sťažovatelia svojím správaním k celkovej dĺžke konania neprispeli. No správanie ich otca po poslednej zmene advokáta nesmerovalo k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu vo veci. Hoci od pôvodných dôkazných návrhov upustil, neskôr na ich vykonaní opäť trval. Žiadal upraviť styk so sťažovateľmi počas letných prázdnin neodkladným opatrením, a to napriek tomu, že sa so sťažovateľom pravidelne stretával a počas predchádzajúcich prázdnin sa rodičia na tomto styku bez problémov dohodli.
2
8. Čo sa týka postupu okresného súdu, nemožno mu vyčítať, že s dokazovaním začal až po roku od začatia konania. Počas tohto roka na odporúčanie opatrovníka čakal na to, kým rodičia absolvujú psychologické poradenstvo, keďže odporučeného poradenstva sa dobrovoľne odmietli zúčastniť a súdom nariadené poradenstvo aj so sťažovateľkou začalo centrum realizovať až po rozhodnutí o odvolaní proti neodkladnému opatreniu, ktorým bolo toto poradenstvo nariadené. Súd postupoval hospodárne, keď počas tohto obdobia nevykonával znalecké dokazovanie, keďže pozitívny výsledok poradenstva mohol viesť k dohode rodičov. Toto poradenstvo bolo nariadené najmä pre zlepšenie vzťahu sťažovateľky k otcovi, keďže voči nemu prejavuje dlhodobo odmietavý postoj. Súdu nemožno vyčítať, že pred autoritatívnym rozhodnutím o styku sťažovateľky v pubertálnom veku s otcom uprednostnil možnosť zlepšenia ich vzťahu odborným poradenstvom. 9. Okresný súd bezodkladne po zistení neúspešnosti poradenstva nariadil znalecké dokazovanie. Napriek zodpovednosti súdu za činnosť znalca mu nemožno pričítať osem mesiacov trvajúce vypracovanie posudku, čo bolo spôsobené objektívnou okolnosťou (preťaženosťou psychiatrov). Súd počas tohto obdobia opakovane zisťoval, kedy bude posudok vypracovaný. Po doručení posudku postupoval plynulo a efektívne. Za pol roka vo veci rozhodol, čomu predchádzalo päť pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré nadväzovali na závery znaleckého posudku. 10. Čo sa týka významu konania pre sťažovateľov, treba zohľadniť, že ich styk s rodičmi je počas celého konania realizovaný práve podľa ich vôle. Žijú s matkou, sťažovateľ sa s otcom stretáva pravidelne a spolu trávia aj súvislé dlhšie časové obdobia. Sťažovateľka sa s otcom nestretáva pravidelne, keďže s ním nechce tráviť čas. Obaja rodičia sa finančne podieľajú na starostlivosti o sťažovateľov, pričom toto zabezpečenie nie je nedostatočné. Treba zohľadniť aj to, že medzičasom bola právna neistota sťažovateľov čiastočne odstránená rozsudkom, ktorý reflektuje už dva roky trvajúci faktický stav. Osobitostiam namietaného konania zodpovedá aj postup okresného súdu, ktorý je plynulý a efektívny, smerujúci k rozhodnutiu v súlade s najlepším záujmom maloletých sťažovateľov. Preto len samotná dĺžka konania, hoc vyžadujúceho si výnimočnú rýchlosť, neodôvodňuje porušenie práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 10. septembra 2026 Robert Šorl predseda senátu
3