Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 427/2026-29
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného CHATL – advokátska kancelária, s. r. o., Pod Párovcami 93, Piešťany, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. PN-22C/3/2021 (pôvodne Okresný súd Piešťany sp. zn. 22C/3/2021) takto
rozhodol:
1. Postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. PN-22C/3/2021 (pôvodne Okresný súd Piešťany sp. zn. 22C/3/2021) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní sp. zn. PN-22C/3/2021 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 521,61 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. PN-22C/3/2021 (pôvodne Okresný súd Piešťany sp. zn. 22C/3/2021) (ďalej aj „napadnuté konanie“). Navrhuje prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné zadosťučinenie 8 842,50 eur a náhradu trov konania.
II. Skutkové východiská 2. Žalobcovia 1 a 2 sa žalobou doručenou okresnému súdu 19. januára 2021 (tento dátum vyplýva z potvrdenia o doručení žaloby elektronickými prostriedkami súdu, sťažovateľ a okresný súd uvádzajú nesprávny dátum doručenia žaloby okresnému súdu 22. januára 2021) domáhajú voči žalovaným 1 až 6 určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Sťažovateľ v konaní vystupuje v postavení žalovaného 5 (vydražiteľ nehnuteľnosti). 3. Okresný súd od februára 2021 do júla 2021 uskutočňoval úkony potrebné pred prejednaním veci [výzva na zaplatenie súdneho poplatku, doručovanie podaní medzi stranami sporu podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. 4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 21. máj 2024 (odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného 2 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní), následne na 5. september 2024 (odročené z dôvodu choroby žalobkyne), 15. október 2024 (odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne). Prvé pojednávanie vo veci sa napokon uskutočnilo 5. decembra 2024, na ktorom súd rozsudkom žalobu zamietol. Lehota na vyhotovenie rozsudku bola predĺžená do 5. februára 2025. 5. Žalobcovia podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie 9. marca 2025. 6. Okresný súd od 14. apríla 2025 do 22. septembra 2025 realizoval úkony potrebné pred predložením veci odvolaciemu súdu. 7. Spis bol odvolaciemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní 4. novembra 2025. Odvolací súd vrátil 4. februára 2026 spis okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože nebolo možné jednoznačne uzavrieť, či napadnutý rozsudok, odvolanie a vyjadrenia boli riadne doručené žalovanej 3. Uviedol, že je potrebné, aby okresný súd vyzval mesto, aby oznámilo, či bol riadne dodržaný postup pri doručovaní súdnych zásielok žalovanej 3 (ktorá má v Registri obyvateľov hlásený pobyt bezdomovca) v zmysle § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2
8. Okresný súd následne uskutočňoval úkony v zmysle pokynov odvolacieho súdu, od mesta dostal požadované potvrdenia preukazujúce doručovanie písomností žalovanej 3 a vec opätovne predložil odvolaciemu súdu 13. mája 2026, ktorý dosiaľ o odvolaní nerozhodol.
III. Argumentácia sťažovateľa 9. Sťažovateľ informuje, že podal dve sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v napadnutom konaní, pričom prvá sťažnosť z marca 2024 bola vyhodnotená ako dôvodná, keď predseda okresného súdu konštatoval nečinnosť súdu v období od 15. júla 2021 do 6. marca 2024. Termíny pojednávania síce boli v konaní nariaďované, no boli opakovane rušené pre kolíziu, práceneschopnosť strán sporu a sudkyne. Konanie sa vyznačuje neprimeranou dĺžkou ešte pred uskutočnením prvého pojednávania, zároveň vec bola odvolaciemu súdu predložená po viac ako roku a pol od vyhlásenia rozsudku. Sťažovateľ je vlastníkom, nadobudol nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe konanej 22. októbra 2020 a po viac ako 5 a pol roku od nadobudnutia vlastníctva nie je právoplatne rozhodnuté o tom, či dražba bola alebo nebola platnou.
IV. Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa IV.1. Vyjadrenie okresného súdu: 10. Okresný súd uviedol chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní. Konštatoval, že k dĺžke konania prispela v nemalej miere skutočnosť, že žalovaná 3 má evidovanú adresu „bezdomovca“, a preto každé doručovanie trvá dlhšie než doručovanie iným osobám. Okresný súd vážne nepochybil pri doručovaní písomností žalovanej 3, čo bol jediný dôvod vrátenia veci odvolacím súdom. Dodatočným zisťovaním bolo totiž preukázané, že všetky písomnosti boli doručované žalovanej 3 aj upovedomením mesta o uložení písomnosti na pošte, teda spôsobom obvyklým. K dĺžke konania prispeli aj opakované práceneschopnosti zákonnej sudkyne v roku 2024. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú súd ani sudkyňa nemohli ovplyvniť. V spore vystupuje 8 subjektov, a teda je vyššia pravdepodobnosť odročenia pojednávania z dôležitého dôvodu na ich strane než pri bežných sporoch s dvomi subjektmi. Odročenie každého pojednávania bolo vždy riadne odôvodnené. Odročenie pre nepriaznivý zdravotný stav strany sporu sudkyňa toleruje iba raz. Väčší časový odstup medzi pojednávaním 21. mája 2024 a pojednávaním 5. septembra 2024 bol spôsobený nielen už skôr nariadenými termínmi v iných veciach, ale hlavne z dôvodu plánovanej operácie zákonnej sudkyne. V období od 15. júla 2021 do 6. marca 2024 vo veci súd riadne nekonal, čo bolo spôsobené dlhodobou práceneschopnosťou pôvodnej zákonnej sudkyne, keď bola vec prerozdelená medzi iných sudcov. Tento časový úsek však nie je možné považovať za tak intenzívne prieťahy v konaní, ako to prezentuje sťažovateľ. V období po 6. marci 2024 (na ktoré prioritne poukazuje sťažovateľ) súd vo veci plynulo konal. Okresný súd zároveň poukázal na možnú účelovosť ústavnej sťažnosti, keďže bola podaná až 22. júna 2026, teda rok a pol po vyhlásení rozsudku a mesiac po (opätovnom) predložení spisu odvolaciemu súdu, čo evokuje snahu sťažovateľa získať cestou ústavného súdu obohatenie. Požadované finančné zadosťučinenie je s ohľadom na okolnosti prípadu neprimerané.
3
IV.2. Replika sťažovateľa: 11. Sťažovateľ v replike uviedol, že okolnosti, ktoré okresný súd označuje za objektívne, nevyvracajú existenciu zbytočných prieťahov ani nezbavujú štát zodpovednosti za ich následky. Aj ak by skutočne došlo k ukončeniu namietaného zásahu do práv sťažovateľa predložením veci odvolaciemu súdu, výkladom § 124 zákona o ústavnom súde nijako nemožno dospieť k záveru, že by bola ústavná sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote sa napĺňa zásadne až právoplatným rozhodnutím, nie samotným vyhlásením prvoinštančného rozsudku. Bez ohľadu na to, či pri prvotnom predložení veci odvolaciemu súdu išlo o nesprávny úradný postup alebo iba o nedostatočné doloženie doručovania, jeho časové následky nemožno pripísať sťažovateľovi. Námietky sťažovateľa nesmerujú iba k prieťahom do 5. decembra 2024, sťažovateľ poukazuje na celkovú neprimeranú dĺžku konania, ktorá pokračovala aj po vyhlásení rozsudku v dôsledku časového odstupu pri predložení veci odvolaciemu súdu a jej následného vrátenia pre nedostatky v doručovaní. Práceneschopnosť zákonnej sudkyne, jej plánovaná operácia, prerozdelenie spisu, počet účastníkov, odročenia pojednávaní či osobitosti doručovania žalovanej 3 môžu predstavovať skutkové okolnosti relevantné pre hodnotenie priebehu konania. Samy osebe však nie sú ústavne akceptovateľným ospravedlnením dlhodobej nečinnosti alebo neefektívneho procesného postupu. Sťažovateľom požadovaná suma finančného zadosťučinenia 8 842,50 eur je v ústavnej sťažnosti individualizovane odôvodnená dĺžkou a intenzitou zásahu, viacročnou právnou neistotou týkajúcou sa vlastníctva a významom veci pre jeho osobné a majetkové postavenie.
V. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa. 13. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci – dospel ústavný súd k záveru, že ide o vec (žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti), ktorá nevykazuje črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že vo veci okresný súd rozhodol na prvom pojednávaní. Predmet posudzovaného konania nie je časovo zvlášť priorizovaný. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, sťažovateľ je vydražiteľom, zúčastnil sa dobrovoľnej dražby konanej 22. októbra 2020, riadne zaplatil 88 425 eur, príklep mu bol udelený, no jeho vlastníctvo bolo spochybnené žalobou, o ktorej nie je dosiaľ právoplatne rozhodnuté.
4
14. Pri hodnotení správania sťažovateľa v konaní ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní k zbytočným prieťahom. 15. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie prebieha od januára 2021, pričom prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo až 5. decembra 2024, na ktorom súd vyhlásil rozsudok (teda po 3 rokoch a 10 mesiacoch od začatia konania). V rámci daného obdobia bol okresný súd nečinný 2 roky a 6 mesiacov (od 18. augusta 2021, keď bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov do 6. marca 2024, keď súd nariadil pojednávanie na 21. máj 2024). Neefektívnu činnosť okresného súdu možno identifikovať pri doručovaní podaní strán sporu po podaní odvolania. Okresný súd disponoval vyjadrením žalobcov 13. júna 2025, no toto podanie nezaslal protistrane už 7. júla 2025, keď doručoval vyjadrenie žalovaného, ale až 20. augusta 2025. Okresný súd tiež opomenul zaslať podanie žalovaného 1 z 12. mája 2025 právnemu zástupcovi žalovaného 2, doručovanie uskutočnil dodatočne 24. septembra 2025, čo prispelo k oddialeniu predloženia veci odvolaciemu súdu. 16. Pokiaľ ide o vrátenie veci odvolacím súdom okresnému súdu ako predčasne predloženej, odvolací súd k uvedenému pristúpil z dôvodu, že nemohol jednoznačne uzavrieť, či špecifikované písomnosti boli riadne doručené žalovanej 3. Okresný súd následne v zmysle pokynov odvolacieho súdu od mesta vyžiadal potvrdenia preukazujúce doručenie písomností žalovanej 3. Okresnému súdu tak nemožno pričítať na ťarchu celkové obdobie, o ktoré sa konanie predĺžilo v dôsledku vrátenia veci (prvotné predloženie veci odvolaciemu súdu 4. novembra 2025, opätovné predloženie 13. mája 2026). Pri plnení pokynu odvolacieho súdu však okresný súd mohol postupovať promptnejšie a sústredenejšie. Okresný súd vyzval mesto na doplnenie jeho vyjadrenia z 2. marca 2025 (doručeného v ten istý deň) až 22. apríla 2025. 17. K obrane okresného súdu poukazujúcej na práceneschopnosť zákonnej sudkyne ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej organizačné, personálne či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto argumenty neobstoja (napr. III. ÚS 17/02). 18. S poukazom na celkovú dobu trvania napadnutého konania, identifikovanú nečinnosť a neefektívnu činnosť mestského súdu ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu. 19. Keďže ústavný súd dospel k záveru o porušení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal, aby okresný súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu). Ústavný súd k uvedenému pristúpil napriek tomu, že sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu upustil od svojho návrhu na prikázanie okresnému súdu konať vo veci. V zmysle § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal, a to aj bez výslovnej žiadosti sťažovateľa. Okresný súd bude totiž po rozhodnutí odvolacieho súdu
5
uskutočňovať minimálne administratívne úkony spojené s doručovaním rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodovať o výške náhrady trov konania. 20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 8 842,50 eur, ktoré považuje primerané vzhľadom na pochybenie súdu. 22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). 23. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku konania, dĺžku konania okresného súdu od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku vo veci samej, konštatovanú nečinnosť, neefektívnu činnosť okresného súdu a na predmet konania. Zohľadnil tiež okolnosť, že k predĺženiu konania prispelo, že žalovaná 3 má hlásený pobyt bezdomovca, čo je spojené so zdĺhavejším procesom doručovania, tiež na okolnosť, že v nadväznosti na výhrady odvolacieho súdu sa nepotvrdilo, že by okresný súd pochybil pri doručovaní písomnosti žalovanej 3. Ústavný súd tiež zohľadnil, že okresný súd vo veci rozhodol ešte v decembri 2024 a vec je už v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu, teda aktuálne nie je v dispozícii okresného súdu. Po komplexnom zohľadnení všetkých relevantných skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti veci opodstatňujú priznanie finančného zadosťučinenia 1 500 eur (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania 24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. 25. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta zvyšuje o 23 %. Na základe popísaného vyčíslenia sťažovateľovi prináleží náhrada trov konania 1 521,61 eur (1 237,08 eur + DPH 284,53 eur).
6
26. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
7