Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 13T/4/2023 9523100156 05. 03. 2025 JUDr. Roman Púchovský ECLI:SK:SSPK:2025:9523100156.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Púchovským v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre zločin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2025, takto rozhodol: obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. F. XXX/XX, G. – C. H., sa uznáva za vinného, že v presne nezistený deň v mesiaci jún 2020 v priestoroch advokátskej kancelárie A. B. C. v G. D. I. J. F. X prijal od B. G. (odsúdeného na základe právoplatného rozsudku ŠTS sp. zn. 13T/4/2023 zo dňa 21.7.2023 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/9/2023 zo dňa 17.12.2024) sumu 1.000,- € ako úplatok za to, aby vybavil urýchlenie a rozhodnutie v prospech odsúdenej B. K. L. u konajúcej sudkyni na Najvyššom súde SR s tým, že v prípade pozitívneho výsledku mu vyplatí ďalšiu sumu, teda priamo pre seba prijal a dal si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328 Trestného zákona, čím spáchal prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1.1.2021 (ďalej len Trestného zákona). Za to sa odsudzuje: Podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest v sume 1.500,- € (tisícpäťsto eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. odôvodnenie: Prokurátor UŠP GP SR podal dňa 24.04.2023 pod sp. zn. VII/2 Gv 46/21/1000 obžalobu na B. G., G. M. a B. K. L. pre prečin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 336 ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona a na A. B. C. pre zločin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 písm. a), písm. c)
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti podanej obžaloby. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.07.2023 bol obžalovaný A. B. C. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4To 9/2023 zo dňa 17.12.2024 bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 21.07.2023 sp. zn. 13T/4/2023 zrušený v časti týkajúcej sa obžalovaného A. B. C. podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku a vec bola podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. U obžalovaných B. G. a G. M. odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste rozhodol tak, že obžalovaní G. M. a B. G. boli uznaní za vinných z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 zákona v znení účinnom do 01.01.2021 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo bol uložený obom obžalovaným zvlášť peňažný trest v sume 1.500,- eur a každému zvlášť bol pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa obžalovanej B. K. L. zostal nedotknutý. V zmysle uvedeného rozsudku úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní s ohľadom na odstup času a na skutočnosť, že súdne konanie v zmysle § 2 ods. 18, ods. 19 Trestného poriadku a § 278 ods. 2 Trestného poriadku je ovládané, okrem iného zásadami bezprostrednosti a ústnosti, ktoré vychádzajú z princípu, že spravodlivé rozhodnutie súdu si vyžaduje, aby súd rozhodoval na podklade bezprostredne pred ním ústne vykonaných dôkazov. Len za takejto situácie bude pohľad na vec objektívnejší. Preto bolo potrebné opätovne vykonať dokazovanie prehratím do úvahy prichádzajúcich relevantných hovorov a prečítaním relevantných SMS správ, na podklade zaznamenaného odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a vykonané dokazovanie opätovne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Zároveň odvolací súd poukázal na viazanosť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie súd nariadil. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku výsluchom obžalovaných B. G., G. M. a B. K. L. a A. B. C., svedkov A. E. L., A. N. I., I. L. I., čítaním výpovedí svedkov A. O. M., A. P. C., oboznámením obsahu znaleckého posudku Q. A. A., oboznámením listinných dôkazov, ako aj prepisov a zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky a záznamov zo sledovania, ako aj záznamov, ktoré boli vyhotovené v ÚVTOS Nitra. Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalované L. a M. videl prvýkrát pri rozhodovaní o vzatí do väzby na tunajšom súde. Obžalovaný G. mu doniesol fascikel na preštudovanie a keď si materiál prečítal, zistil, že ho zastupuje obhajca z Piešťan A. C.. S týmto obhajcom komunikoval aj telefonicky, chcel od neho substitučnú plnú moc. Najvyšší súd SR žiadal o možnosť nahliadnutia do spisu na základe substitučnej plnej moci a keď mal preštudovaný spis, dospel k záveru, že je to pre neho zaujímavá vec z procesného hľadiska a dovolanie bolo kvalifikovane napísané. Od obžalovaného G. prevzal sumu 1.000,- Eur pri druhom stretnutí, okrem tejto sumy neprevzal žiadne iné finančné prostriedky. Potvrdenie o prevzatí sumy 1.000,- Eur mu nedal hneď pri prevzatí peňazí, pretože keď mu chcel dať doklad, ktorý bolo potrebné vypísať, tak mu obžalovaný povedal, že to neponáhľa a že mu to môže dať neskôr. Kedy mu dal potvrdenie o prevzatí peňazí nevedel uviesť, ale v marci 2021 dal obžalovanému G. faktúru o vyúčtovaní služieb. Pani L. poslal splnomocnenie na zastupovanie s tým, nech mu ho podpíše a potom si nárokoval návštevu, aby s ňou spísal dohodu o právnych službách. Príjem za právne služby bol zapísaný do účtovníctva. Pokiaľ tvrdil v prípravnom konaní, že peniaze do účtovníctva zahrnuté neboli a dnes vypovedal opačne, odôvodňoval to tým, že mal daňového poradcu, tomu založil doklad o prevzatí peňazí a tým to pre neho skončilo, zaúčtovanie potom robil daňový poradca. Pán G. od neho požadoval, aby prevzal zastupovanie pani L. v takom rozsahu ako pán obhajca R.. Nekontaktoval žiadne iné osoby v súvislosti s touto vecou, či už s určením termínu alebo priaznivého výsledku. Pani L. nepozná, pán I. bol jeho advokátskym koncipientom od roku 1990. Od pána M. chcel, či by pani S. mohla vrátiť spis do kancelárie, aby ho mohol preštudovať. Potvrdil telefonáty s pánom I. asi 2 – 3 krát, aj sa stretli, ale o tejto veci spolu nerozprávali. Vedel, že členmi senátu majú byť pani S. a pani I., tieto pozná vyše 20 rokov. Mal vedomosť o tom, že dovolanie dopadlo kladne, ale ako skončila celá trestná vec, vedomosť nemal. Na prvé stretnutie prišiel pán G. s pánom C.. Obžalovaný B. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že sa poznal s pani M. aj K. L.. Potom ako K. L. nastúpila do výkonu trestu, jej matka bola nešťastná a hľadala spôsob ako jej dcére pomôcť. Keď sa ho pýtala, či jej v tom nevie pomôcť, od pána C. dostal kontakt na pána C. s tým, že či by tento
nevedel niečo vyriešiť. Potom tam boli peniaze, nevedel uviesť aké čiastky a v akom období, peniaze išli pánovi C., ten si vyžiadal sumu 5000,- alebo 5.500,- Eur s tým, aby na Najvyššom súde SR vec K. L. dopadla úspešne a priaznivo pre ňu. Keďže bol s doterajším výsledkom nespokojný, peniaze sa vrátili späť a zostali len peniaze za poradenstvo. Nedopadlo to nijak, kontakty sa prerušili a on vec už nijako neriešil a nehľadal žiadne kontakty, bolo mu to nariadené súdom. Peniaze sa dali asi na dvakrát v kancelárii počas stretnutí s pánom C., preto lebo tam bolo sídlo jeho kancelárie. Pani M. povedal, tie čiastky, ktoré od neho chcel pán C.. Obe obžalované sa ho pýtali na informácie od pána C., ale ten im nevedel dať žiadne nové informácie. Hovoril, že treba si počkať. Suma 1.000,- Eur a niečo ostala pánovi C., ostatné peniaze sa vrátili pani M. späť. Peniaze mu dávala pani M. prostredníctvom účtu a keď mu pán C. vrátil peniaze, tak ich potom vrátil pani M. späť. Nemal vedomosť o tom čo bolo uvedené na faktúre za právne služby, ani to na aké meno bola faktúra vystavená. Nevie ani aké konkrétne služby pán C. vykonával. Možno s ním telefonoval cez SMS, možno používal aj aplikácie. V ďalšom obžalovaný odmietol vo veci vypovedať, preto na návrh obhajoby boli čítané výpovede obžalovaného z prípravného konania. Na výsluchu konanom dňa 16.04.2021 pri rozhodovaní o vzatí do väzby obvineného B. G. obžalovaný uviedol, že sa priznáva k trestnej činnosti a svojej priateľke K. L. chcel pomôcť, len zvolil nevhodný spôsob. Iné osoby ako A. C., G. M. a K. L. nepozná, nepozná ani sudkyne, ktoré mali rozhodovať na Najvyššom súde, jeho cieľom bolo, aby senát Najvyššieho súdu zasadol a vyhlásil výsledok, a aby rozhodnutie bolo dobré. Chcel čím skôr, aby rozhodol Najvyšší súd, pričom jeho priateľka by sa presunula na výkon trestu na Kováčovú, odkiaľ by mala voľnejší pohyb a mohla by navštevovať svoju dcéru. Obhajcu A. C. zabezpečil on, a to tak, že jeho známy O., ktorého priezvisko nevedel, mu povedal „tu máš kontakt, možno ti ten právnik pomôže“. Zo stretnutia s obžalovaným C., keď mu dával 1.000,- Euro, si urobil zvukový záznam, pre istotu, aby ho neoklamal. Sumu 1.000,- Eur považoval ako odmenu pre advokáta. Od A. C. dostal aj potvrdenie o jej prevzatí. A. C. dal aj 4.000,- Eur, ale nevedel povedať načo. Tieto peniaze mu poskytla G. M., ktorá mu ich poslala na účet. Dokopy teda dal obžalovanému C. 5.000,- Eur. Jeho nebol ani jeden cent. Nemal mu z čoho poskytnúť peniaze, pretože nemal prácu lebo bol Covid. A. C. mu žiadne potvrdenie o prevzatí 4.000,- Eur nedával, ale tieto peniaze mu vrátil, asi pred mesiacom a pol, aby si ich odložil, že majú počkať a uvidí sa. Tieto peniaze dával A. C. vo februári alebo v marci 2020. Peniaze mal stále u seba a sú pripravené na ďalšie odovzdanie keby bolo treba pani M.. Ju o vrátení neinformoval, preto lebo ju nechcel stresovať. Pod pojmom fotky boli peniaze, teda 55 fotiek predstavovalo 55 kusov 100 eurových bankoviek. Sumu 1.000,- Eur považoval za bežnú odmenu pre advokáta. 4.000,- Eur mu obžalovaný C. vrátil sám od seba a bol pripravený peniaze pani M. vrátiť. O uplácaní nebola s nikým žiadna debata. Vo výpovedi zo dňa 13.04.2021 obžalovaný uviedol, že sa snažil pomôcť K. L. a G. M. nezištne. Svoje konanie ľutuje, nechcel nikomu uškodiť. Z toho celého nezinkasoval nič a nič ani nechcel. Chcel byť Dominike oporou pri všetkom zlom a nechcel sa na ňu vykašľať. Z jeho osobných financií nešiel ani cent a všetko len odovzdával alebo bol niekto kto to dokáže dať a ostatní to mali zariadiť. Nikoho nechcel ťahať z väzenia, nechcel aby bola prepustená, chcel len vedieť termín rozhodnutia na dovolanie na Najvyššom súde, teda kedy sa plénum zíde a senát zasadne a povedia či to zamietajú alebo prijímajú. V ďalšej výpovedi zo dňa 29.03.2022 uviedol, že sa priznáva v celom rozsahu, svoje konanie ľutuje a nedopustí sa trestnej činnosti. V ďalšom odmietol vypovedať. Obžalovaná G. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej snahou bolo len zistenie termínu pojednávania o dovolaní vo veci jej dcéry, keďže podľa obsahu dovolania bola toho názoru, že by mohlo byť úspešné, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Pán obhajca C. jej bol doporučený v tom zmysle, že bude určený termín, aby bolo vo veci riadne rozhodnuté. Inú snahu nemala. V pôvodnom konaní mala dcéra v konaní o dovolaní dvoch obhajcov, a to pána R. a pána C.. Keď sa veci ujal pán C., tak volala A. C. s tým, že by bola rada, keby ju zastupoval aj pán C.. A. C. jej potvrdil, že samozrejme, a že to vyriešia medzi sebou substitučne. Peniaze posielala obžalovanému G. na dvakrát, a to sumu 1.500,- Eur a o dva mesiace sumu 4.000,- Eur. Pán G. jej povedal, že sú to peniaze v súvislosti so zastupovaním jej dcéry pre pána C.. Žiadne potvrdenia o prevzatí peňazí nedostala, považovala za dostatočné, že peniaze bude posielať cez účet. Pán G. jej povedal, že peniaze odniesol pánovi C.. Pamätala si, že sa bavili o tom, že peniaze boli odovzdané v hotovosti. Potom jej pán obžalovaný G. hovoril, že pán obhajca C. sa musí oboznámiť so spisovým materiálom, že na veci pracuje, ale nedozvedel sa od neho kedy bude termín na Najvyššom súde. Chcela zistiť termín, a preto kontaktovala aj A. L., ktorá jej povedala, že sa spýta pána B., keďže je to trestný advokát, ako dlho môže trvať určenie termínu na dovolaní. Vo výkone trestu bola s dcérou prakticky v dennom telefonickom kontakte a osobne ju navštevovala. Komunikovala o dovolaní, sledovala stránku NSSR, a podľa čísla konania vedela kedy by asi jej vec mohla prísť na rad. V telefonických hovoroch používala slovo fotky, čo samozrejme boli peniaze, to hovorila úmyselne preto, aby sa nemyslelo náhodou, že ide o nejaké úplatky. Preto nechcela používať slovo peniaze, aby sa nehovorilo o úplatkoch. Uvedomovala si, že každý hovor s dcérou je monitorovaný, pretože
boli na to upozornení vopred. O tom, že došlo k vyúčtovaniu zo strany pána C. sa dozvedela až pri rozhodovaní o vzatí do väzby, ostala prekvapená, pretože peniaze jej neboli vrátené. Tie jej boli vrátené až po výsluchu, a to otcom obžalovaného, asi 4 mesiace po konaní o väzbe tak, že otec obžalovaného G. jej vrátil sumu 4.500,- Eur. Vec ohľadom financií riešil s otcom obžalovaného jej manžel. Obžalovaná B. K. L. uviedla, že keď bola vo výkone trestu v Sučanoch v stálom telefonickom kontakte so svojou mamou a B. G. dozvedela sa od jej otčima, že matka, obžalovaný G. aj obhajca C. sú zadržaní. A. C. nepoznala, dostala od neho len plnomocenstvo, ohľadom zastupovania komunikovala s B. a mala vedomosť aj o tom, že obhajca bol nahliadať do spisu, pričom vo veci sa nič nedialo. Vedela o tom, že bola vyplatená nejaká záloha, ale v akej sume nevedela, bola to pre ňu bežná vec. Mala vedomosť aj o tom, že peniaze išli z účtu jej matky na účet obžalovaného G., ale ako sa dostali k pánovi C., o tom vedomosť nemala. Neustále na oboch, teda B. G. a jej mamu tlačila v tom, aby konečne bol určený termín verejného zasadnutia, pretože vzhľadom na veľké množstvo procesných chýb bola presvedčená o tom, že bude úspešné. Na jar v roku 2021 bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky tak, že trestná vec bola zrušená, vrátená Krajskému súdu v Nitre s tým, že bola prepustená na slobodu, následne Krajský súd v Nitre rozhodol tak, že bola odsúdená na 6 rokov odňatia slobody. Svedkyňa A. E. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala vedomosť o tom, že jej otec podal v trestnej veci odsúdenej B. K. L. dovolanie na Najvyšší súd SR. Po smrti otca riešila situáciu v jeho advokátskej kancelárii a bola aj v intenzívnom kontakte s pani M.. Tá jej spomenula trestnú vec jej dcéry K., informovala sa o možnosti ako dlho trvá vytýčenie pojednávania, keďže s týmito vecami nemala skúsenosť, informovala sa u A. B., ktorý jej povedal, že to môže trvať možno rok alebo aj rok a pol. Nemala vedomosť o tom, že by niektorá z obžalovaných hľadala kontakty na Najvyššom súde SR. Nikdy neintervenovala ohľadom tejto trestnej veci na Najvyššom súde. Podľa nej išlo proste len o to, aby bol konečne vytýčený termín pojednávania. Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k veci sa nevie vyjadriť. Uviedol, že s A. C. nebol v kontakte asi od mája 2020. S obžalovaným neprichádzal často do kontaktu, stretnú sa sporadicky, spontánne na spoločnej káve, o dovolaní odsúdenej L. nemal žiadnu vedomosť, meno odsúdenej mu nič nehovorilo a nemal vedomosť ani o tom, že by sa niečo také prejednávalo na Najvyššom súde SR. Jeho nikto nekontaktoval ani nežiadal, aby sa nejakým spôsobom angažovala v tejto trestnej veci. Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní v trestnej veci nevypovedal s poukazom na blízky vzťah k obžalovanej M.. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 11.11.2021 využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. So súhlasom obžalovaných a prokurátora boli na hlavnom pojednávaní čítané výpovede svedkov A. O. M., A. P. C. a O. C.. Z výpovede svedka A. P. C. vyplýva, že spoločne s A. R. napísali dovolanie v trestnej veci odsúdenej K. L.. Pani M. ho poprosila, aby napísal substitučnú plnú moc pre jedného advokáta z Bratislavy, ktorý sa chcel pozrieť do spisu na Najvyššom súde a chcel niečo doplniť do dovolania. Preto nemal problém s vypracovaním substitučnej plnej moci, ktorú odovzdal pani M.. Z výpovede svedka O. C. vyplýva, že synov kamarát B. sa dožadoval kontaktu na dobrého právnika, a preto zavolal A. C. s tým, že tento potrebuje právnu pomoc. Spoločne boli v jeho advokátskej kancelárii, kde pán doktor povedal, že sa ujme prípadu, pôjde nahliadnuť do spisu, ale potrebuje splnomocnenie. B. mu písal asi 5 SMS správ, kde sa informoval o veci. Vedel, že sa stretol s A. C., no ten mu nič nevedel bližšie povedať. Z výpovedí svedka A. O. M. vyplýva, že má spolu s A. C. advokátsku kanceláriu, vedel o tom, že obžalovaný C. prevzal kauzu po nebohom A. R.. A. C. mu hovoril o tom, že má problém preštudovať spis, nakoľko sa nachádzal u A. S. na Najvyššom súde, sám mu navrhol, že ak je toto problém, tak môže zatelefonovať A. S. s tým, aby spis postúpila na možnosť preštudovania. Kontaktovať ju však už nemusel, nakoľko mu obžalovaný C. oznámil, že spis je v informačnom stredisku. O čo išlo v danej trestnej veci nevedel uviesť. V ďalšom na hlavnom pojednávaní boli oboznamované listinné dôkazy. Výpisy z bankových účtov obžalovaného B. G. a G. M. preukazujú, že G. M. poukázala v hotovosti 18.05.2020 na účet obžalovaného G. sumu 1.500,- Eur. Dňa 05.08.2020 G. M. bezhotovostným vkladom z účtu previedla na účet obžalovaného sumu 4.000,- Eur. Z výpisu účtu A. C. vedeného v L. G., O. vyplýva, že tento vložil bezhotovostne na svoj účet 19.05.2020 sumu 650,- Eur a 06.08.2020 vklad na účet v hotovosti v sume 2.700,- Eur. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Tdo 47/2020 zo dňa 28.07.2021 vyplýva, že trestná vec obvinenej B. K. L. bola v dovolacom konaní zrušená, vec bola vrátená Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie a rozhodnutie. O tejto trestnej veci bolo rozhodnuté v senáte zloženom z predsedu senátu A. I. G. a členov senátu A. B. T. a A. I. U.. Z úradného záznamu o nazretí do spisu vyplýva, že A. C. bol nazrieť do spisu dňa 25.08.2020 na základe substitučnej plnej moci. Substitučná moc zo dňa 06.07.2020 preukazuje, že K. A. P. C. B. substitučne splnomocnil na svoje zastupovanie obhajcu A. B. C.. K. L. splnomocnila plnomocenstvom zo dňa 17.09.2020 A. B. C. na zastupovanie vo veci 3Tdo 47/2020 v konaní pred NS SR. Na hlavnom pojednávaní boli ďalej oboznámené prepisy záznamov
o telekomunikačnej prevádzke a boli oboznámené aj správy OZPČ Západ a ÚVV a ÚVTOS Nitra o tom akým spôsobom a kým boli správy vyhotovené alebo získané. Okrem toho bola oboznámená aj komunikácia z mobilného telefónu obžalovaného B. G., ktorá bola vyextrahovaná na základe znaleckého posudku znalca Q. A. A., a tvorí prílohu znaleckého posudku vo forme USB kľúča. Zároveň boli oboznámené aj správy z miesta bydliska obžalovaných, výpisy z registrov priestupkov a aktuálne odpisy z registra trestov. V zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu boli na hlavnom pojednávaní prehraté relevantné hovory a prečítané relevantné SMS správy na podklade zaznamenaného odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní samosudca vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho svedomia a vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či boli obstarané súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo niektorou zo strán (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku). Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní samosudca si osvojil právny názor odvolacím súdom o tom, že niet pochýb, že obžalovaný A. B. C. prevzal od v súčasnej dobe odsúdeného B. G. v júni roku 2020 sumu vo výške 1.000,- Eur a túto skutočnosť aj obžalovaný nijako nepoprel. Obžalovaný A. B. C. prevzal zastupovanie obžalovanej B. K. L. na podklade substitučného plnomocenstva od A. C. až 06.07.2020 a od samotnej B. K. L. až 17.09.2020. Obžalovaný nemal žiadny právny, ani zákonný dôvod brať od odsúdeného B. G. žiadnu finančnú hotovosť, čo v kontexte s tým, že o pojatí tejto sumy do účtovníctva vypovedal rozporne, pričom tento rozpor nedokázal spoľahlivo logicky akceptovateľným spôsobom vysvetliť. V SMS zo dňa 29.07.2020 spoluobžalovanému B. G. napísal, že o veci sa nedá písať, že mali by sa stretnúť u nich, kde priestorom dôveruje. Pokiaľ nemal mať v úmysle prijať úplatok a pôsobiť na sudkyne Najvyššieho súdu a mal mať v úmysle len spoluobžalovanú B. K. L. zastupovať, nebol dôvod o tom nepísať a stretávať sa v dôveryhodných priestoroch. V následnom telefonickom rozhovore zo dňa 23.11.2020 so spoluobžalovaným B. G. okrem iného uviedol, že bol v sobotu a v nedeľu u I., I. je vybavená, tú vybavil. V telefonickom rozhovore s A. O. M. zo dňa 20.07.2020 vyplýva, že sa pýta, či A. M. niečo nenapadlo s tou S.. Pokiaľ by skutočne malo ísť len o zabezpečenie preštudovania spisu, nebolo by potrebné, aby sa obžalovaný A. B. C. kontaktoval v tejto súvislosti s A. O. M.. Ide o bežný a nekomplikovaný úkon, ktorý obhajcovia pravidelne realizujú na Najvyššom súde SR v podstate bez problémov a už vôbec nebolo potrebné, aby niekoho v tejto súvislosti niečo napadlo. Z SMS správy zo dňa 24.08.2020 vyplýva, že odsúdený B. G. napísal obžalovanému A. C. o tom, že fotky má pripravené zvyšné. Z výpovede odsúdenej G. M. vyplýva, že pod fotkami bolo potrebné rozumieť 100 eurové bankovky. Aj keď je pravdou, že takúto šifrovanú správu posielal odsúdený B. G. a nie obžalovaný A. B. C., každopádne obžalovaný A. B. C. na túto SMS správu nijak nereagoval, nerozporoval ju tým spôsobom, že jej nerozumie a pokiaľ by nemal vedieť a nemal byť dohodnutý s odsúdenými, že ide o 100 eurové bankovky, nebol by dôvod, aby odsúdený B. G. túto šifru použil. Výpoveď odsúdeného B. G. o tom, že obžalovanému A. B. C. poskytol úplatok, aby u sudkýň vybavil prednostné vybavenie veci B. K. L. v jej prospech, vyznieva presvedčivo, pričom nič nenasvedčuje, že by obsah záznamov telekomunikačnej prevádzky bolo potrebné vykladať inak ako znejú a že by tieto záznamy neboli spôsobilé tvrdenia odsúdeného B. G. verifikovať. To, že obžalovanému A. C. bolo umožnené nahliadnutie do spisu na Najvyššom súde SR až po tretej žiadosti, nie je možné považovať za nejaký problémový úkon. Prevzatie sumy 1.000 eur v mesiaci jún 2020 ako preddavok na trovy obhajoby nebolo nijako obžalovaným verifikované, keďže k plnomocenstvu na zastupovanie došlo až na základe substitučného plnomocenstva zo dňa 06.07.2020 od A. P. C. a od B. K. L. 17.09.2020. Na základe takto vyhodnoteného dokazovania potom samosudca dospel k záveru, že je potrebné upraviť skutkovú vetu v súlade s vysloveným rozsudkom o vine odsúdených B. G. a G. M. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 9/2023 zo dňa 17.12.2024 tak, že obžalovaný A. B. C. priamo pre seba prijal a dal si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328 Trestného zákona. Konanie obžalovaného samosudca kvalifikoval ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2021, keďže obžalovaný priamo pre seba prijal a dal si sľúbiť úplatok za to, že bude pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328 Trestného zákona. Osobou uvedenou v § 328 Trestného zákona samosudca považoval sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mali rozhodovať o dovolaní v trestnej veci B. K. L.. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona samosudca posudzoval trestnosť činu podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný, pretože k dokonaniu trestného činu a jeho spáchaniu došlo pred novelou Trestného zákona pred 01.01.2021. Z hľadiska objektívnej stránky je skutok dokonaný tým, že páchateľ žiada, príjme úplatok za to, že bude pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Zároveň
sa nevyžaduje, aby skutočne aj u verejného činiteľa intervenoval. Na trestnosť činu postačuje úmysel páchateľa pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Trestnosť konania páchateľa nemá vplyv na skutočnosť, že obžalovaný subjekt, ktorého sa úplatok týka, nemá vedomosť o takejto skutočnosti. Obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, čo predstavuje ochranu spoločenského záujmu na čistote verejného života, prostredníctvom riadneho, objektívneho a zákonného plnenia povinností vyplývajúcich zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely Trestného zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Z hľadiska naplnenia znaku úplatku nie je rozhodujúca výška úplatku a ani zákon neustanovuje žiadnu hodnotovú hranicu. Obžalovaný A. B. C. bol v minulosti jeden krát súdom trestaný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, peňažný trest v sume 10.000,- Kčs a zákaz činnosti advokáta na dobu 5 rokov. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.10.1986 bolo odsúdenie zahladené, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že do 31.05.2022 sa obžalovaný dopustil jedného priestupku v zmysle 372/1990 Zb. Pri úvahách o druhu a výmere trestu samosudca prihliadal jednotlivé hľadiská ukladania trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Úlohou trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne ich odradí od páchania trestných činov. Trest je vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, aby tak bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu samosudca prihliadol na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaných a možnosti ich nápravy. Zároveň prihliadal aj na to, či bol získaný trestnou činnosťou majetkový prospech. Obžalovaný v súčasnosti nemá záznam v registri trestov, posledné odsúdenie z roku 1981 nie je možné hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť, pretože sa jedná o odsúdenie, ktoré má obžalovaný zahladené. U obžalovaného možno konštatovať existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. U obžalovaného priťažujúce okolnosti neboli zistené. Obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona pohnútkou k spáchaniu trestného činu bolo získanie majetkového prospechu. Predmetom úplatku bola relatívne nízka suma a majúc na zreteli účel trestu samosudca dospel k záveru, že peňažný trest v sume 1.500,- Eur je trestom z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a ochranu spoločnosti trestom primeraným. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený obžalovanému bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d) Zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trest zákazu činnosti obžalovanému, ktorý je advokátom samosudca neukladal, pretože sa javí ako nadbytočný. priamo pre seba prijal a dal si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328 Trestného zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.