Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 126/07 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Mesta B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P., P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 88/06 a takto rozhodol: Konanie o sťažnosti Mesta B. z a s t a v u j e . Odôvodnenie: Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. júla 2006 doručené podanie Mesta B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 88/06. Ústavnému súdu bolo 20. apríla 2007 doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 12. apríla 2007 označené ako „1. Späťvzatie sťažnosti proti porušovaniu
základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR a 2. Návrh na zastavenie konania“, ktorým sťažnosť zo 14. júla 2006 vzala späť v celom rozsahu a navrhla, aby ústavný súd konanie o nej zastavil. Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa. Vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal podaním z 12. apríla 2007 svoju sťažnosť späť a ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
2