Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky IV. ÚS 304/2026-22 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Komenského 10C, Banská Bystrica, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020 takto rozhodol: 1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 7C/9/2020 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e jej Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav a sťažnostná argumentácia 1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 304/2026-13 z 2. júna 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 21 000 eur a náhrady trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Námestovo bola 19. februára 2020 podaná žaloba o zaplatenie sumy 989 672 eur s príslušenstvom proti sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade. Okresný súd Námestovo postúpil 1. októbra 2020 spor okresnému súdu, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom z 23. mája 2024. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/3/2025 z 30. júla 2025 bol rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušený a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. V napadnutom konaní nebolo podľa tvrdenia sťažovateľky do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. 3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka poukázala na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá predstavuje 6 rokov a 3 mesiace od podania žaloby, zrekapitulovala jeho doterajší priebeh a špecifikovala obdobia nečinnosti zo strany okresného súdu, ako aj postup, ktorý považuje za neefektívny. Za prejav neefektívnosti považuje sťažovateľka aj zrušujúce uznesenie krajského súdu. Postup okresného súdu je podľa jej názoru neúčelný a nehospodárny, okresný súd celé dokazovanie viedol nesprávnym smerom, čo spôsobilo nadbytočné produkovanie dôkazov, vyjadrovania strán, výsluchy svedkov a nariaďovanie pojednávaní. 4. Ústavný súd si vyžiadal na nahliadnutie súdny spis, z ktorého vyplýva, že okresný súd rozsudkom z 25. mája 2026 žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V čase posudzovania ústavnej sťažnosti okresný súd doručuje rozsudok stranám sporu. II. Vyjadrenie okresného súdu 5. Predseda okresného súdu poukázal na písomné stanovisko zákonnej sudkyne, ktorá v podstatnom uviedla, že ústavnú sťažnosť považuje za účelovú, keďže bola podaná pár dní pred nariadeným termínom pojednávania, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté, pričom právny zástupca bol o danom termíne vopred dlhodobo informovaný. Zákonná sudkyňa taktiež poukázala na rozsiahlosť spisového materiálu obsahujúceho množstvo rôznych podaní jednotlivých strán sporu. Ide o vec právne zložitú a dôkazne náročnú. Posúdenie veci by podľa zákonnej sudkyne vedela urýchliť práve sťažovateľka, keby sa osobne zúčastnila aspoň jedného pojednávania, prípadne by predložila priamy dôkaz existencie dlhu. V spise sa napriek tomu vždy konalo a koná v čo najkratších možných lehotách. Predseda okresného súdu uzavrel, že rozborom spisu obdobie významnej nečinnosti nezistil. To, či došlo k neefektívnemu postupu súdu, ako aj posúdenie opodstatnenosti vykonaného dokazovania a dĺžky súdneho konania necháva na úvahe ústavného súdu. 6. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate (porušenie označených práv). 2
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 7. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zo strany okresného súdu. 8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. 9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť v konaní taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa strany sporu nachádzajú. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“. 10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 11. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Z obsahu súdneho spisu však možno konaniu priznať zvýšený stupeň skutkovej zložitosti, a to vzhľadom na početnosť a charakter dôkazných prostriedkov a s tým súvisiacu potrebu vykonania znaleckého dokazovania. 12. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že aj jej bohatá procesná aktivita mala určitý vplyv na celkovú dĺžku konania. Hoci sťažovateľovi nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, 3
podľa judikatúry ESĽP nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia. 13. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd už na úvod konštatuje, že samotná skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo konanie právoplatne ukončené ani po viac ako šiestich rokoch od podania žaloby, nie je súladná s obsahom označených práv sťažovateľky a je sama osebe dostačujúca na vyslovenie ich porušenia. 14. Ústavný súd po dôslednej analýze priebehu napadnutého konania konštatuje, že v postupe súdu prvého stupňa zaznamenal zbytočné prieťahy majúce za následok porušenie označených práv. Postup okresného súdu bol v prvých dvoch rokoch od postúpenia veci Okresným súdom Námestovo (1. 10. 2020) síce plynulý, no nemožno ho označiť za efektívny, keďže sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. K prvému reálnemu uskutočneniu pojednávania došlo až 13. apríla 2023. Plynulosť konania bola v nasledujúcom časovom úseku poznačená aj potrebou vykonania znaleckého dokazovania ustanovenou znalkyňou z odboru písmoznalectva, ktorá bola ustanovená uznesením z 25. mája 2023, no znalecký posudok bol súdu doručený až 15. februára 2024. Pozornosti ústavného súdu však neuniklo, že to bola práve sťažovateľka, ktorá mohla urýchliť časový úsek potrebný pre vypracovanie znaleckého posudku, keďže znalkyňa nedisponovala dostatočným množstvom jej relevantných podpisov. 15. V nasledujúcom období bol 23. mája 2024 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali odvolanie sťažovateľka i žalobca. Po vykonaní potrebných procesných úkonov predložil okresný súd spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní 10. januára 2025. Rozsudok okresného súdu bol vo vymedzených častiach zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 13Co/3/2025 z 30. júla 2025. Existencia i obsah kasačného rozhodnutia krajského súdu umožňujú prijať záver o neefektívnosti v postupe okresného súdu. 16. V období po vrátení spisu krajským súdom (od 8. septembra 2025) rozhodol vyšší súdny úradník 3. februára 2026 o výške trov konania žalovaného v 2. rade. Aj v danom postupe však možno badať nesústredenosť, keďže na podklade sťažnosti žalobcu bolo predmetné uznesenie zmenené uznesením z 18. marca 2026. Na pojednávaní uskutočnenom 25. mája 2026 bol vyhlásený v poradí druhý rozsudok, ktorým súd žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok sa v čase rozhodovania ústavného súdu doručoval stranám sporu. 17. Po analýze postupu súdu prvého stupňa ústavný súd uzatvára, že okresný súd nepostupoval v posudzovanom období v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci, keďže v jeho postupe boli zaznamenané výrazné prvky jeho neefektívnej činnosti. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). 18. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie aj napriek vydaniu meritórneho rozsudku nie je právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). 4
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia a v okolnostiach veci považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). V. Trovy konania 20. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 824,72 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd pri výpočte trov konania vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania predstavuje sumu 824,72 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa predseda senátu
5