{"guid": "ussr:2b0d8cd2-ea96-4039-80bb-5b7963a5fff3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.304.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. IV. ÚS 304/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.304.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b0d8cd2-ea96-4039-80bb-5b7963a5fff3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.304.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.304.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.304.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 304/2026-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzastúpenej\nJUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Komenského 10C, Banská Bystrica, proti postupu\nOkresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 7C/9/2020 konal bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e jej Okresný\nsúd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 304/2026-13 z 2. júna 2026 bola na ďalšie konanie\nprijatá ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/9/2020. Sťažovateľka žiada, aby\nústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\nZároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 21 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Námestovo bola 19. februára\n2020 podaná žaloba o zaplatenie sumy 989 672 eur s príslušenstvom proti sťažovateľke ako\nžalovanej v 1. rade. Okresný súd Námestovo postúpil 1. októbra 2020 spor okresnému súdu, ktorý\nvo veci rozhodol rozsudkom z 23. mája 2024. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n13Co/3/2025 z 30. júla 2025 bol rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku\no trovách konania zrušený a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV napadnutom konaní nebolo podľa tvrdenia sťažovateľky do dňa podania ústavnej sťažnosti\nprávoplatne rozhodnuté.\n3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými\nprieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka poukázala na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania, ktorá predstavuje 6 rokov a 3 mesiace od podania žaloby, zrekapitulovala\njeho doterajší priebeh a špecifikovala obdobia nečinnosti zo strany okresného súdu, ako aj postup,\nktorý považuje za neefektívny. Za prejav neefektívnosti považuje sťažovateľka aj zrušujúce\nuznesenie krajského súdu. Postup okresného súdu je podľa jej názoru neúčelný a nehospodárny,\nokresný súd celé dokazovanie viedol nesprávnym smerom, čo spôsobilo nadbytočné produkovanie\ndôkazov, vyjadrovania strán, výsluchy svedkov a nariaďovanie pojednávaní.\n4. Ústavný súd si vyžiadal na nahliadnutie súdny spis, z ktorého vyplýva, že okresný súd\nrozsudkom z 25. mája 2026 žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu. V čase posudzovania ústavnej sťažnosti okresný súd doručuje rozsudok\nstranám sporu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu\n5. Predseda okresného súdu poukázal na písomné stanovisko zákonnej sudkyne, ktorá v podstatnom\nuviedla, že ústavnú sťažnosť považuje za účelovú, keďže bola podaná pár dní pred nariadeným\ntermínom pojednávania, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté, pričom právny zástupca bol\no danom termíne vopred dlhodobo informovaný. Zákonná sudkyňa taktiež poukázala na rozsiahlosť\nspisového materiálu obsahujúceho množstvo rôznych podaní jednotlivých strán sporu. Ide o vec\nprávne zložitú a dôkazne náročnú. Posúdenie veci by podľa zákonnej sudkyne vedela urýchliť práve\nsťažovateľka, keby sa osobne zúčastnila aspoň jedného pojednávania, prípadne by predložila\npriamy dôkaz existencie dlhu. V spise sa napriek tomu vždy konalo a koná v čo najkratších\nmožných lehotách. Predseda okresného súdu uzavrel, že rozborom spisu obdobie významnej\nnečinnosti nezistil. To, či došlo k neefektívnemu postupu súdu, ako aj posúdenie opodstatnenosti\nvykonaného dokazovania a dĺžky súdneho konania necháva na úvahe ústavného súdu.\n6. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu,\nkeďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate\n(porušenie označených práv).\n2\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní zo strany okresného súdu.\n8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,\npretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní\no ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená\nnastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.\n9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu\nna organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť v konaní taký procesný\npostup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa strany sporu nachádzajú. Táto\npovinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1\nCSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa.\n11. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, po právnej stránke ide o vec, ktorá\npatrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Z obsahu súdneho spisu však možno konaniu\npriznať zvýšený stupeň skutkovej zložitosti, a to vzhľadom na početnosť a charakter dôkazných\nprostriedkov a s tým súvisiacu potrebu vykonania znaleckého dokazovania.\n12. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že aj jej bohatá procesná aktivita\nmala určitý vplyv na celkovú dĺžku konania. Hoci sťažovateľovi nemôže byť vyčítané uplatnenie\nprocesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok,\n3\n\npodľa judikatúry ESĽP nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli\nv dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99\nz 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil\npri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.\n13. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd už na úvod konštatuje,\nže samotná skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo konanie právoplatne ukončené\nani po viac ako šiestich rokoch od podania žaloby, nie je súladná s obsahom označených práv\nsťažovateľky a je sama osebe dostačujúca na vyslovenie ich porušenia.\n14. Ústavný súd po dôslednej analýze priebehu napadnutého konania konštatuje, že v postupe súdu\nprvého stupňa zaznamenal zbytočné prieťahy majúce za následok porušenie označených práv.\nPostup okresného súdu bol v prvých dvoch rokoch od postúpenia veci Okresným súdom Námestovo\n(1. 10. 2020) síce plynulý, no nemožno ho označiť za efektívny, keďže sa neuskutočnilo ani jedno\npojednávanie. K prvému reálnemu uskutočneniu pojednávania došlo až 13. apríla 2023. Plynulosť\nkonania bola v nasledujúcom časovom úseku poznačená aj potrebou vykonania znaleckého\ndokazovania ustanovenou znalkyňou z odboru písmoznalectva, ktorá bola ustanovená uznesením\nz 25. mája 2023, no znalecký posudok bol súdu doručený až 15. februára 2024. Pozornosti\nústavného súdu však neuniklo, že to bola práve sťažovateľka, ktorá mohla urýchliť časový úsek\npotrebný pre vypracovanie znaleckého posudku, keďže znalkyňa nedisponovala dostatočným\nmnožstvom jej relevantných podpisov.\n15. V nasledujúcom období bol 23. mája 2024 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali odvolanie\nsťažovateľka i žalobca. Po vykonaní potrebných procesných úkonov predložil okresný súd spis\nKrajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní 10. januára 2025. Rozsudok\nokresného súdu bol vo vymedzených častiach zrušený uznesením krajského súdu\nsp. zn. 13Co/3/2025 z 30. júla 2025. Existencia i obsah kasačného rozhodnutia krajského súdu\numožňujú prijať záver o neefektívnosti v postupe okresného súdu.\n16. V období po vrátení spisu krajským súdom (od 8. septembra 2025) rozhodol vyšší súdny\núradník 3. februára 2026 o výške trov konania žalovaného v 2. rade. Aj v danom postupe však\nmožno badať nesústredenosť, keďže na podklade sťažnosti žalobcu bolo predmetné uznesenie\nzmenené uznesením z 18. marca 2026. Na pojednávaní uskutočnenom 25. mája 2026 bol vyhlásený\nv poradí druhý rozsudok, ktorým súd žalobu proti sťažovateľke zamietol a priznal jej nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok sa v čase rozhodovania ústavného\nsúdu doručoval stranám sporu.\n17. Po analýze postupu súdu prvého stupňa ústavný súd uzatvára, že okresný súd nepostupoval\nv posudzovanom období v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia\nveci, keďže v jeho postupe boli zaznamenané výrazné prvky jeho neefektívnej činnosti. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n18. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie aj napriek vydaniu\nmeritórneho rozsudku nie je právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n4\n\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia a v okolnostiach veci považoval za primerané priznať\nsťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti\npožadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku\nnálezu).\nV.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 824,72 eur v súlade s vyhláškou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej\nsťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd pri\nvýpočte trov konania vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež\nzo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok\n2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania predstavuje sumu\n824,72 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/9/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "d985bd23-c5da-45dd-bc90-091d4cf69a83:9578b53c-ae28-44f1-a246-2498c6cb42a8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8524200098.1", "spisova_znacka": "13Co/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/3/2025 z 14. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-07-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8524200098.1"}], "citovane_v": []}