Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 646/2026-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ČaSS, spol. s r.o., Mieru 126, Poproč, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 33Cb/71/2025 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia základného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v označenom konaní. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania. 2. Sťažovateľ sa žalobou z 25. júla 2025 domáha ochrany pred nekalou súťažou zo strany žalovaného. Mestský súd výzvou z 26. augusta 2025 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Sťažovateľ 27. augusta doručil súdu návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Mestský súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 18. septembra 2025 rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Proti uzneseniu podal sťažovateľ 24. septembra 2025 sťažnosť. O sťažnosti rozhodol mestský súd uznesením sudcu z 13. augusta 2026 tak, že sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %.
3. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv, čo odôvodňuje tým, že od podania žaloby uplynul rok a takmer dva mesiace a mestský súd je v úvodnej etape napadnutého konania absolútne nečinný. Vo veci nenariadil ani prvé pojednávanie. Súd sa nezaoberal ani žalobou, ktorú nedoručoval na vyjadrenie, a nevykonal žiadne kroky smerujúce k rozhodnutiu v merite veci. O podanej sťažnosti proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol až po desiatich mesiacoch. Poukazuje na mestským súdom nerešpektovanú povinnosť konať čo najrýchlejšie, hospodárne a bez zbytočných prieťahov a aby sa zamedzilo stavu dlhodobej právnej neistoty, ktorá sťažovateľa neprimerane zaťažuje. Podľa sťažovateľa sa prípadná zložitosť veci nemohla zatiaľ v spore ani prejaviť, keďže zatiaľ bolo rozhodované len o oslobodení od poplatkovej povinnosti, a posúdenie majetkových pomerov sťažovateľa nepredstavuje zložitú právnu otázku. Neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu. Vzhľadom na predmet konania je zrejmé, že právoplatne vyriešenie sporu je pre sťažovateľa mimoriadne dôležité. V napadnutom konaní nepodal sťažnosť na prieťahy, ktorú nemožno považovať za postačujúci a účinný prostriedok nápravy.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všetky náležitosti ústavnej sťažnosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 5. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020, II. ÚS 183/2022). 6. Ústavný súd stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne vyjadriť. Rovnako tak nie je presne časovo ohraničená ani primeranosť lehoty, kedy by mala byť tá-ktorá vec prerokovaná a najmä rozhodnutá (I. ÚS 92/97, I. ÚS 61/98). Vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 246/2022). Ústavný súd tiež akcentuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 42/01, II. ÚS 600/2017, IV. US 513/2020, III. ÚS 638/2017). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania. 7. K samotnému postupu mestského súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vo veci samej trvalo od podania žaloby (v júli 2025) ku dňu doručenia ústavnej sťažnosti (september 2026) 14 mesiacov. Takúto dĺžku vo všeobecnosti nemožno hodnotiť ako extrémne dlhú, resp. ako
2
nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 389/2024, III. ÚS 82/2025, IV. ÚS 396/2025). V rámci označenej doby v konaní, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry nevyžaduje prednostné vybavenie, nebol postup mestského súdu optimálny, avšak zo zisteného skutkového stavu nemožno dospieť k záveru o jeho absolútnej nečinnosti. Mestský súd po podaní žaloby vykonával úkony, vyrubil súdny poplatok a po podaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zabezpečoval podklady pre rozhodnutie. Po vydaní rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia a po podaní sťažnosti proti nemu sťažovateľom bol mestský súd nečinný. O sťažnosti rozhodol až po 10 mesiacoch. Hoci opísanému obdobiu nečinnosti sa dalo a malo predísť, nešlo o také zdržanie v konaní, ktoré by umožnilo vyvodenie záveru, že by celková dĺžka konania bola z pohľadu ochrany ústavných práv neprimeraná. Dovolená hranica nebola zatiaľ prekročená. 8. Ústavný súd konštatuje, že zistená nečinnosť mestského súdu vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania a všetky okolnosti daného prípadu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by nasvedčovala, že došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2026
Robert Šorl predseda senátu
3