Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 615/2026-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej TROŠČÁK advokátska kancelária s. r. o., Bayerova 15918/10B, Prešov, proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove č. k. 28CoP/59/2026-132 z 28. mája 2026 a č. k. 28CoPno/2/2026-126 z 28. mája 2026 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutými uzneseniami krajského súdu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenia navrhuje zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sťažovateľka navrhuje odložiť vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 28CoPno/2/2026 z 28. mája 2026. 2. Na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) je vedené konanie sp. zn. 27P/213/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (narodenému ), synovi sťažovateľky. 3. V rámci tohto konania podala sťažovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhla upraviť styk maloletého s otcom tak, aby prebiehal ako asistovaný, pretože nadobudla podozrenie o fyzickom a psychickom ubližovaní maloletému zo strany otca a starej matky. 4. Okresný súd uznesením sp. zn. 30P/42/2026 z 2. apríla 2026 návrh sťažovateľky zamietol s odôvodnením, že neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Podľa názoru okresného súdu nebola dostatočne osvedčená skutočnosť, že by otec maloletému fyzicky či psychicky
ubližoval. Táto skutočnosť nevyplýva ani z predložených fotografií, zvukových záznamov či lekárskych správ. Zranenia, pre ktoré sťažovateľka s maloletým navštívila úrazovú chirurgiu, boli podľa lekárskych správ modriny veľkosti 1 x 1 a 2 x 1 cm a odretia na brade a hlave. Zo správ vyplýva, že matka oznámila údajné bitie maloletého jeho príbuznou päsťou po hlave. Okresný súd uviedol, že zranenia sa nesnaží bagatelizovať, ale že tieto je možné charakterizovať skôr ako bežné zranenia päťročného dieťaťa. Navyše, aj otec predložil fotografie maloletého s modrinami (monokel), ktoré mal maloletý utrpieť pri hre so staršími sestrami v domácnosti sťažovateľky. Zo správy predškolského zariadenia vyplýva, že maloletý je primerane „živým“ dieťaťom. Samotné podanie trestného oznámenia pre týranie nie je samo osebe spôsobilé osvedčiť tvrdené skutočnosti. Okresný súd pri zamietnutí návrhu sťažovateľky zohľadnil aj časové súvislosti, konkrétne, že z vyjadrení sťažovateľky vyplynulo, že podozrenie o nebezpečnom správaní otca a starej matky mala nadobudnúť približne v októbri – novembri 2025, avšak na pojednávaní 9. decembra 2025 sťažovateľka súhlasila, aby sa styk maloletého s otcom rozšíril. Okresný súd nespochybnil zmenený psychický stav maloletého, ale podľa jeho názoru to nie je možné jednoznačne pričítať fyzickému či psychickému týraniu zo strany otca, skôr ide o dôsledok rodičovského konfliktu. 5. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým uznesením č. k. 28CoP/59/2026-132 z 28. mája 2026 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože z vykonaného šetrenia, listinných dôkazov a z podaní účastníkov konania neboli dosiaľ zistené také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali neodkladný a okamžitý zásah do pomerov maloletého. Ani odvolací súd nepoprel pravdivosť tvrdení o agresívnom správaní maloletého, ale poukázal na to, že ani z predloženej správy hrovej terapeutky, ani z lekárskych správ nevyplýva, že by malo ísť o dôsledok fyzického či psychického týrania otcom alebo starou matkou maloletého. 6. Vo vzťahu k predloženým zvukovým nahrávkam krajský súd v bode 21 odôvodnenia uviedol, že z nich vyplýva nezáujem maloletého k otázkam sťažovateľky o fyzickom násilí zo strany otca a starej matky, resp. že odpovedá tak, ako mu to matka vo svojej otázke sama ponúka, pričom nemožno z odpovede maloletého vycítiť ani smútok, ani strach. Vo vzťahu k predloženým fotografiám krajský súd uviedol, že tieto predložili obaja rodičia a že fotografie predložené otcom zachytávajú závažnejšie zranenia (modriny) ako fotografie sťažovateľky. 7. Počas odvolacieho konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj otec maloletého a navrhol, aby krajský súd upravil styk s maloletým každý párny týždeň v roku od štvrtka od 15.00 h do pondelka do 8.00 h a každý nepárny týždeň v roku od stredy od 15.00 h do piatka do 8.00 h. Osobitne navrhol upraviť aj styk počas letných prázdnin, každý kalendárny rok od 9. júla od 9.00 h do 19. júla do 18.00 h a od 6. augusta od 9.00 h do 16. augusta do 18.00 h. Návrh odôvodnil tým, že hoci sťažovateľka na pojednávaní 9. decembra 2025 súhlasila s rozšírením styku každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 h do nedele do 18.00 h a počas nepárneho týždňa počas jednej noci v danom týždni od 15.00 h do 8.00 h nasledujúceho rána, naposledy videl syna 26. februára 2026. 8. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 28CoPno/2/2026-126 z 28. mája 2026 nariadil neodkladné opatrenie, ako navrhol otec, ale v časti navrhovanej úpravy styku počas letných prázdnin návrhu nevyhovel a obmedzil časové trvanie neodkladného opatrenia do skončenia
2
konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností vedenej okresným súdom pod sp. zn. 27P/213/2024. 9. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého nie je akceptovateľný faktický stav, teda že sťažovateľka neumožňuje otcovi styk s maloletým od februára 2026. Krajský súd tiež zobral do úvahy výrazne naštrbené vzťahy medzi rodičmi maloletého, ich problematickú komunikáciu, ako aj to, že v konaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila tam tvrdené skutočnosti týkajúce sa obavy o fyzickom týraní. Podľa krajského súdu došlo v dôsledku plynutia času k takým zmenám, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia na účely, aby nedochádzalo k odlúčeniu maloletého od otca. Dosiaľ nebolo v rámci žiadneho konania osvedčené ani preukázané, že by maloletému bolo v domácnosti otca fyzicky ubližované. I keď na fotografiách predložených otcom boli zaznamenané horšie modriny na maloletom, krajský súd netvrdil, že matka maloletému ubližuje. Vyvodil z nich predpoklad, že ide o živé dieťa, ktoré rado „vystrája“ pri hre so sestrami v domácnosti sťažovateľky, čo aj ona sama uviedla. 10. Otázku úpravy styku otca s maloletým počas letných prázdnin vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a zabezpečenia ich vzájomného kontaktu nepovažoval krajský súd za neodkladnú.
II. Argumentácia sťažovateľky
11. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 28CP/59/2026 podľa sťažovateľky krajský súd na jej odvolacie námietky nijako nereagoval, namiesto toho len uviedol všeobecné závery a neprihliadal na špecifické okolnosti danej veci, najmä na záujem maloletého dieťaťa a jeho bezpečnosť v súvislosti s podozreniami, že maloletému je zo strany otca a starej matky (matky otca) fyzicky a psychicky ubližované, čo bolo osvedčené lekárskymi správami a zvukovými záznamami. 12. Ďalej vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 28CP/59/2026 sťažovateľka opakuje, čo bolo obsahom jej návrhu, ako aj predložených dôkazov. Osobitne poukazuje na to, že v lekárskej správe z 27. februára 2026 je uvedené „na okolnosti atakov si pacient pamätá“, ale v uznesení krajský súd uviedol, že z tejto lekárskej správy vyplýva, že maloletý si na ataky nepamätá. 13. Napadnutému uzneseniu sp. zn. 28CoPno/2/2026 o nariadení neodkladného opatrenia sťažovateľka vytýka, že taká široká úprava styku je de facto striedavou starostlivosťou, čo nezodpovedá charakteru neodkladného opatrenia zabezpečovať úpravu pomerov v nevyhnutnej miere. 14. Podľa jej názoru nariadiť neodkladné opatrenie v rámci odvolacieho konania je možné iba výnimočne, pričom v tomto prípade žiadna výnimočnosť neexistovala a návrh otca nespĺňal osvedčenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere považuje napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za nedostatočne odôvodnené. 15. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že v iných prípadoch krajský súd v rámci nariadenia neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania neupravoval styk tak široko, pričom v tomto prípade uvedený odklon neodôvodnil.
3
16. Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia sp. zn. 28CoPno/2/2026 sťažovateľka odôvodňuje hrozbou závažnej ujmy na strane maloletého, ktorý tak bude vystavený násilnému správaniu zo strany otca.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
17. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je právomocou (čl. 142 ústavy) a vecou úvahy všeobecných súdov konajúcich v konkrétnej veci, ktoré majú aj bezprostredný náhľad na pomery účastníkov konania, a preto sú najpovolanejšie zvážiť potrebu ich úpravy. 18. Ústavný súd nie je súdom skutkovým a neprislúcha mu nahrádzať posúdenie skutkových okolností osvedčených pred všeobecnými súdmi svojím vlastným názorom, a preto pristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia pristupuje len za celkom výnimočných okolností, ak by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k takému závažnému procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu. 19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti prezentuje z hľadiska ústavného prieskumu v zásade dve námietky. Proti uzneseniu, ktorým bolo potvrdené prvoinštančné rozhodnutie o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. 28CoP/59/2026), argumentuje tým, že krajský súd sa nevysporiadal s odvolacími námietkami. Vo vzťahu k druhému napadnutému uzneseniu krajského súdu o nariadení neodkladného opatrenia (sp. zn. 28CoPno/2/2026) argumentuje jeho nedostatočným odôvodnením. 20. Ústavný súd považuje obidve námietky sťažovateľky za neopodstatnené. Krajský súd v uznesení sp. zn. 28CoP/59/2026 celkom konkrétne reagoval na odvolacie námietky a jasne prezentoval úvahu o tom, prečo nie je možné považovať sťažovateľkine tvrdenia ani len za osvedčené. Z predložených stručných lekárskych správ z úrazovej chirurgie v žiadnom prípade nevyplývali jednoznačné závery o tom, že modriny alebo bolestivosť hlavy po udretí boli spôsobené inou osobou, konkrétne otcom či starou matkou. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na zistenia pediatričky, treba poznamenať, že ani z jej správy nevyplýva zistenie o fyzickom týraní. Pediatrička po zistení, že dieťa má početné modriny a prestalo s ňou v rámci vyšetrení komunikovať, požiadala príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o prešetrenie rodinného zázemia. Krajský súd uviedol, že ani zo zvukových záznamov nie je možné jednoznačne urobiť záver o tom, že v domácnosti otca zažíva maloletý fyzické týranie. Krajský súd vyhodnotil fotografie predložené oboma rodičmi podľa vlastnej a zrozumiteľnej úvahy. 21. Z rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 28CoP/59/2026 jednoznačne vyplýva, že skutočnosť, že sťažovateľka nadobudla podozrenie, sama osebe nie je dostatočná na osvedčenie tvrdených okolností, ktoré zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplývajú. Hoci sa krajský súd osobitne nevyjadril k správe kolízneho opatrovníka, tak je potrebné uviesť, že z jej súhrnu síce vyplýva návrh na preventívne obmedzenie styku v zmysle sťažovateľkinho návrhu, ale tiež aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že vykonaným šetrením nebolo možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia rodičov.
4
22. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 28CoPno/2/2026 ústavný súd bez potreby opätovnej citácie jednotlivých pasáži konštatuje, že toto spĺňa atribúty ústavne udržateľného odôvodnenia. V tomto prípade krajský súd vyhodnotil potrebu úpravy pomerov na základe zhodnotenia faktického stavu ako neprijateľného. Uviedol, že obaja rodičia majú vo vzťahu k maloletému rovnocenné postavenie, nebola osvedčená hrozba fyzického týrania v domácnosti otca a v najlepšom záujme maloletého je zachovanie vzťahu s oboma rodičmi. Vzhľadom na ich vzájomné vzťahy, neschopnosť komunikácie a dohody rozhodol o nevyhnutnej potrebe na dočasnom usporiadaní vzájomných vzťahov. Zároveň obmedzenie časovej pôsobnosti nariadeného neodkladného opatrenia jednak napĺňa požiadavku dočasnosti a tiež „núti“ oboch rodičov, aby v meritórnom konaní dospeli čo najskôr k výsledku, ktorý bude v záujme ich spoločného dieťaťa. 23. V závere možno zhrnúť, že argumentácia sťažovateľky proti obom napadnutým uzneseniam sa koncentruje výlučne na polemiku s odôvodnením rozhodnutí krajského súdu a nemožno z nej dospieť k záveru, že by napadnuté uznesenia krajského súdu boli výsledkom svojvôle prejavujúcej sa nedostatočným odôvodnením. 24. K namietaným právam sťažovateľky na rodinný a súkromný život treba uviesť, že vo vzťahu k nim nepredniesla žiadnu osobitnú argumentáciu. Keďže ústavný súd nezistil namietané vady napadnutých uznesení, nemožno uvažovať z tohto dôvodu ani o porušení práva na rodinný život. 25. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami a označenými právami sťažovateľky nezistil takú príčinnú súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie, a preto odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
5