Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 520/2026-21 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , , , ,a , , , zastúpených Advokátska kancelária Miroslav Vaško, s. r. o., Drieňová 34, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Košiciach v konaní sp. zn. KE-8S/41/2022 takto rozhodol: 1. Postupom Správneho súdu v Košiciach v konaní sp. zn. KE-8S/41/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Správnemu súdu v Košiciach p r i k a z u j e bez zbytočných prieťahov.
v konaní sp. zn. KE-8S/41/2022 konať
3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 900 eur, ktoré j e Správny súd v Košiciach p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Správny súd v Košiciach j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur a tieto zaplatiť ich advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. augusta 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom správneho súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z krajského súdu, s tým, že správnemu súdu sa prikáže konať bez zbytočných prieťahov a im bude priznané finančné zadosťučinenie po 2 000 eur. 2. Žalobca (otec sťažovateľov a manžel sťažovateľky) sa žalobou z júna 2022 proti žalovanému stavebnému úradu domáha preskúmania jeho rozhodnutia z apríla 2022, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu obce o povolení stavby rodinného domu v susedstve jeho rodinného domu. Uznesením zo septembra 2022 krajský súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca už ústavnou sťažnosťou z augusta 2024 namietal porušenie svojich ústavných práv postupom správneho súdu v namietanom konaní, no v novembri 2024 zomrel, a preto bolo konanie o tejto ústavnej sťažnosti zastavené. Konanie o dedičstve po žalobcovi bolo skončené v máji 2025. Rozhodnutie o dedičstve bolo správnemu súdu doručené v júli 2025. Dom žalobcu zdedili sťažovatelia. V marci 2026 bol spis pridelený novej sudkyni. Správny súd v apríli 2026 rozhodol, že v konaní bude pokračovať so sťažovateľmi, a uznesením z júla 2026 im uložil, aby si zvolili advokáta. Sťažovatelia to splnili v auguste 2026. 3. Sťažovatelia rekapitulujú priebeh správneho súdneho konania a zdôrazňujú nečinnosť od januára 2023, keď žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného, do začiatku roka 2025, keď správny súd začal zisťovať stav dedičského konania. Ďalej namietajú, že správny súd o pokračovaní v konaní rozhodol až v apríli 2026, hoci o výsledku dedičského konania sa dozvedel v júli 2025. Z toho vyvodzujú, že dochádza k zbytočným prieťahom. Podľa sťažovateľov posúdenie správnosti rozhodnutia o povolení stavby nie je skutkovo a právne zložité, k prieťahom neprispeli a ide o ochranu ich stavby povolenou stavbou. 4. Správny súd odmieta, že by došlo k prieťahom. Poukazuje na prebratie správnej agendy dvoch krajských súdov, množstvo vecí, ktoré mu boli pridelené, a na to, že dlhodobo nebol riadne obsadený. Zdôrazňuje snahu vybavovať veci postupne a s prihliadnutím na zákonné lehoty. Podľa správneho súdu vo veci bude rozhodnuté do konca roka 2026. II. 5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 6. Prieskumu správneho konania o rozhodnutí obce o povolení stavby tvorí štandardnú agendu správnych súdov. Nemožno ho hodnotiť ako skutkovo či právne zložité. Sťažovatelia k predĺženiu konania neprispeli. K tomu, že spor nie je stále rozhodnutý, došlo v dôsledku nečinnosti a nesústredeného postupu správneho súdu. Správny súd nerozhodol vo veci sťažovateľov, v ktorej žaloba bola podaná ešte v roku 2022. Hoci správny súd musel vyčkať na výsledok dedičského konania, jeho postup pred smrťou žalobcu, ako aj po pokračovaní v konaní v júli 2025 so sťažovateľmi vykazuje opakované znaky nečinnosti a neodôvodnených niekoľko mesačných odstupov medzi úkonmi, ktoré mohli byť uskutočnené bezodkladne. Nie je zrejmé, že by súd 2
vykonal akýkoľvek relevantný úkon v roku 2023 a 2024. V konaní po skončení dedičského konania v júli 2025 pokračoval až takmer po roku v apríli 2026. Doterajšia nečinnosť a nesústredený postup správneho súdu, ktorému sa bolo možné vyhnúť, zapríčinil, že konanie nebolo ukončené ani po viac než štyroch rokoch od jeho začatia. Preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že postupom správneho súdu boli porušené ústavné práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Zároveň bolo správnemu súdu prikázané, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. 7. K tvrdeniam o personálnej poddimenzovanosti a zaťaženosti správneho súdu treba uviesť, že systémové zlyhania správy súdnictva vrátane reforiem nemôžu byť dôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy. Účelom ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie príčin prieťahov alebo dospieť k záveru, či majú objektívny alebo subjektívny charakter. Dôležité je rozhodnúť, či k prieťahom v konaní došlo, a odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľov. 8. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade. S prihliadnutím na celkovú dĺžku a fázu konania, správanie sťažovateľov, význam rozhodnutia pre sťažovateľov a moment, kedy do konania vstúpili namiesto žalobcu, im bolo podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznané finančné zadosťučinenie každému po 900 eur. 9. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im správny súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré im vznikli právnym zastúpením a ktorých výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 1 014,41 eur. Podanie ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľov bolo spojené so zhodnou argumentáciou. Sťažovateľom poskytnuté právne služby nevyžadovali osobitný prístup. Preto nebol dôvod zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, keďže niet rozdielu v tom, či bola právna služba poskytnutá jednému alebo trom sťažovateľom. To platí osobitne v konaní o ústavnej sťažnosti, v ktorom možno náhradu trov konania priznať len v odôvodnených prípadoch. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 13. októbra 2026
Robert Šorl predseda senátu
3