Advokáti.Digital
UznesenieÚstavný súd SR12. 4. 1994plný text

Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/94 z 12. 4. 1994

CitáciaUznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 1994, sp. zn. I. ÚS 25/94, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.25.1994.1

Text rozhodnutia

-#-

I. ÚS 25/94

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na predbežnom prerokovaní vo veci návrhu na konanie o ústavnej sťažnosti

, bytom

, zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, komerčným právnikom proti rozhodnutiu Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. p. PZ-5/DP-12-94 z 10. januára 1994 o zamietnutí odvolania a potvrdení rozhodnutia Okresného veliteľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru dopravnej polície v Dolnom Kubíne dňa 12. apríla 1994 takto rozhodol: Návrh

sa

odmieta

pre

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí. Odôvodnenie: Navrhovateľ

prostredníctvom právneho zástupcu 4. februára

1994 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o ústavnej sťažnosti, z dôvodu, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Okresného veliteľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru dopravnej polície v Dolnom Kubíne, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa 22 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, bolo rozhodnutím Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, oddelenia správneho konania STRED Banská Bystrica č. p. PZ-5/DP-12-94 z 10. januára 1994 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 13. januára 1994. V návrhu na začatie konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľ uvádza, že v konaní o priestupku došlo k porušeniu ústavného práva priznaného čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, ktoré takto formuloval: "Ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovuje, v náleze vyslovuje, že v danej veci bol porušený článok 17 ods. 2 ústavného zákona č. 460/92 Zb. v tom, že

-#-

sa nedodržala zásada, že nikto nemôže stíhať inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto napadnutie rozhodnutia zrušuje." Takto formulovaným návrhom sa navrhovateľ domáha ochrany základného práva občana, uvedeného v Ústave Slovenskej republiky. Z odôvodnenia jeho návrhu však vyplýva, že nenamietal nedostatky správneho konania uskutočneného pri rozhodovaní o priestupku a o opravnom prostriedku a nie porušenie svojho základného práva. Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje základné právo na osobnú slobodu občana a upravuje podmienky pre trestné stíhanie a obmedzenie osobnej slobody. Citovaný článok nemožno však uplatniť v prípade, ak ide o priestupkové konanie, tak ako to vyplýva z návrhu na začatie konania o ústavnej sťažnosti, pretože v takomto konaní nejde o trestné stíhanie a tým logicky nemôže dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody občana. Konaním o priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je vylúčené, aby mohli byť dotknuté práva upravené v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. So zreteľom na uvedené skutočnosti, rozhodol senát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 12. apríla 1994 Za správnosť vyhotovenia:

JUDr. Richard R a p a n t predseda senátu

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam