Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 7Saz/2/2026 0925100391 20. 07. 2026 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: V právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., s preukazom vydaným Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E. XXX XXX, E. F.: XXXXXXXXXX, toho času nachádzajúci sa v G. C. v D., XXX XX D., H. D., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom: Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn: ČAS: MUPO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Právo na náhradu trov konania úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a. III. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania. IV. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinca (žalobcu) rozhodol tak, že prvým výrokom neudelil azyl podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „zákona o azyle“), druhým výrokom neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. c) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. 2. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 19.12.2024 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodov obavy o svoj život. K neudeleniu azylu žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o medzinárodnú ochranu na území, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že dôvody jeho žiadosti boli komplexne posúdené a vyhodnotené už v predchádzajúcom konaní v roku 2022, avšak vo vtedajšom konaní menovaný predložil iba minimum dôkazných prostriedkov, ktoré boli naviac migračným úradom vyhodnotené ako nehodnoverné. Taktiež výpoveď žalobcu nebola súvislá a konzistentná, vyskytlo sa v nej viacero zásadných rozporov, na základe čoho migračný úrad jeho dôvody nepovažoval za hodnoverné, a preto nepristúpil k udeleniu žiadnej formy medzinárodnej ochrany. Hodnovernosť žalobcu bola posudzovaná aj v súčasnom konaní, a to predovšetkým v kontexte s jeho výpoveďou a predloženými dôkaznými prostriedkami. Migračný úrad dospel k záveru, že aj napriek značnej miere nedôveryhodnosti výpovede žalobcu a predložených
dôkazných prostriedkov, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, berúc pri tom do úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany, by mohol mať skutočne opodstatnené obavy z prenasledovania, čím by boli naplnené kritéria pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, a teda by mu za štandardných okolností mohol byť udelený azyl. V prípade žalobcu však existujú dôvody na vylúčenie z medzinárodnej ochrany, nakoľko u žalobcu bolo ustálené, že by kvôli svojim aktivitám na sociálnych sieťach mohol mať v prípade návratu do C. opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov. Avšak, u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, a to štátnymi orgánmi Tadžikistanu, Francúzska, Nemecka a aj Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah zatýkacieho rozkazu vydaného súdom v I. (C.) zo dňa 02.03.2018, dvoch aktuálnych záznamov v schengenskom informačnom systéme zo strany Francúzska a Slovenskej republiky a záznamu z Nemecka z 28.09.2018 na osobu žalobcu, a to s upozornením na trestnú činnosť súvisiacu s terorizmom. Žalovanému sa však nepodarilo mieru hrozby pre verejnú bezpečnosť Tadžikistanu, Nemecka alebo Francúzska s istotou potvrdiť alebo vylúčiť. Následne tak žalovaný skúmal hrozbu pre verejnú bezpečnosť Slovenskej republiky. 3. Žalovanému bolo dňa 31.12.2024 doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby, z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi disponuje informáciami že predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní a kybernetického terorizmu. Následne dňa 28.02.2025 bolo žalovanému doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby s informáciou k osobe žalobcu podliehajúce utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. 4. Po vyhodnotení stanoviska Slovenskej informačnej služby zo dňa 31.12.2024 žalovaný konštatoval, že je v zhode so záznamami v schengenskom informačnom systéme a žalobca mal možnosť sa oboznámiť s týmito informáciami počas doplňujúceho pohovoru zo dňa 27.02.2025 a mal aj dostatočný priestor na to, aby k nim mohol zaujať stanovisko. K vyjadreniu Slovenskej informačnej služby žalobca uviedol, že so stanoviskom tejto inštitúcie nesúhlasí, pretože mu nikto nikdy nedokázal, že je skutočne terorista. Poukázal pritom aj na to, že v prípade Nemecka bol vymazaný jeho záznam v Schengenskom informačnom systéme, pretože bolo preukázané, že teroristom nie je, avšak, toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá objektívnej skutočnosti, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by nemecké štátne orgány nepredĺžili jeho záznam v Schengenskom informačnom systéme preto, lebo ho už nepovažujú za teroristu a bezpečnostnú hrozbu. 5. Vychádzajúc zo zatýkacieho rozkazu vydaného súdom v I. (C.) stanoviská Slovenskej informačnej služby a uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.04.2022, kde žalobca na výsluchu uskutočnenom toho istého dňa okrem iného uviedol, že použil profil na webovej stránke na boj proti terorizmu a na boj proti Islamskému štátu, a že vstúpil do kontaktu s nejakými ľuďmi, ktorí vykonávali teroristickú činnosť za účelom, aby bojoval proti terorizmu a to bolo pochopené nesprávne tak, že je tým teroristom práve on, dospel žalovaný k záveru, že u žalobcu existujú dôvodné podozrenia o jeho účasti na terorizme. Po komplexnom posúdení žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že existujú dôvodné podozrenia, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov a uzavrel, že nie je žiaduce, aby bol žalobcovi udelený azyl na území Slovenskej republiky. 6. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že okrem neho aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť hrozbe neľudského zaobchádzania čím by boli naplnené kritériá vážneho bezprávia. V prípade návratu žalobcu do C. by sa mohlo stať obeťou vážneho bezprávia a preto by mu za štandardných okolností na území Slovenskej republiky prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak, existujú aj špecifické prípady kedy poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je možné žiadateľa vylúčiť. 7. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, na základe čoho bola vylúčená aj možnosť udelenia azylu žalovaný uzavrel, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky a z rovnakých troch dôvodov nebola žalobcovi poskytnutá ani doplnková ochrana. Žalovaný napokon uviedol, že rozhodnutie, ktorým je žalobca vylúčený z poskytnutia medzinárodnej ochrany
nerozhodnutím o jeho vyhostení, vrátení alebo vydaní do krajiny jeho pôvodu, ale ide o rozhodnutie, ktoré vylučuje žalobcu výlučne z používania medzinárodnej ochrany, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá nie je hodná takejto ochrany. 8. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že ani jediný dôkazný prostriedok, ktorý žalobca alebo jeho právny zástupca do konania doložil, žiadnym spôsobom nepotvrdzuje, že by informácie ohľadom jeho teroristických aktivít neboli pravdivé alebo že by tieto informácie boli získané nezákonným spôsobom, a tak v prípade žalobcu bolo preukázané dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov a zároveň predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle sa mu neudelil azyl na území Slovenskej republiky a zároveň podľa § 13c ods. 2 písm. c) a písm. b) zákona o azyle sa mu neposkytla ani doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. II. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.07.2025 domáhal, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.05.2025 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu. 10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ). 11. K neudeleniu azylu z dôvodu uvedeného v § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle žalobca namietal, že pre záver o tom, že u žalobcu sú vážne dôvody domnievať sa, že je vinným za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov, nesvedčí žiaden dôkaz vykonaný v administratívnom konaní. Žalobca na jednej strane nepovažuje za potrebné napriek polemickosti úvah žalovaného predchádzajúcich tomuto záveru žalovaného polemizovať s tým, či v jeho prípade sú splnené podmienky uvedené v § 8 písm. a) zákona o azyle, keďže samotný žalovaný k tomuto záveru dospel, čo je zrejmé z konštatovania o ustálenosti toho, že by žalobca mohol v prípade návratu do C. mať opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov a na druhej strane žalovaný žalobcovi azyl neudelil, a to na základe jeho skutkového záveru, že žalobca sa dopustil konania alebo mu je pripisované konanie, ktoré je v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov vyjadrenými v čl. I Charty Organizácie spojených národov. Žalobca mal za to, že ani jedna zo skutočností (činy, ktoré sú pripisované žalobcovi alebo z ktorých je podozrivý), na ktoré sa odvoláva žalovaný nie je spôsobilá privodiť naplnenie hypotézy vážnych dôvodov domnievať sa, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov, nakoľko vylúčenie z postavenia utečenca podľa čl. 1 písm. f) ods. c) Dohovoru o právnom postavení utečencov vyžaduje, aby boli identifikovateľné činy, za ktoré je konkrétna osoba vinná. 12. Z podkladov rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva však vyplýva, že s výnimkou skutočností uvedených v zatýkacom rozkaze vydaného súdom v C. dňa 02.03.2018, ani jeden z týchto podkladov neobsahuje opis akéhokoľvek činu alebo skutku pripisovaného žalobcovi. Je potrebné naviac zdôrazniť, že ak by aj tieto podklady obsahovali opis skutkov s uvedením miesta, času a spôsobu ich vykonania, až potom by bolo možné posúdiť či existujú vážne dôvody domnievať sa, že žalobca je vinný za tieto činy. Jediný podklad opisujúci údajný skutok žalobcu je v zatýkacom rozkaze vydanom v C.. Pokiaľ ide o spôsobilosť tohto dokumentu privodiť vážne dôvody domnievať sa, že žalobca je skutočne vinný za takýto skutok, tak z opisu tohto údajného konania žalobcu neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by predstavoval vážny dôvod domnievať sa, že žalobca sa konania uvedeného v tomto zatýkacom rozkaze skutočne dopustil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, v časti, v ktorej konštatuje opodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania z politických dôvodov pripúšťa, že situácia v dodržiavaní ľudských práv v C. zakladá opodstatnenosť takýchto obáv. Samotný žalovaný uvádza, že si zaistil aktuálne informácie o politickej situácii v krajine pôvodu žalobcu, z ktorých je zrejmé, že Skupina 24, ku ktorej sa žalobca hlási, pôsobí od roku 2012 ako opozičné politické hnutie voči prezidentovi A. D., pričom toto politické hnutie je obviňované C. vládou z terorizmu a extrémizmu, pričom viacerí členovia tohto hnutia boli uväznení a tiež odsúdení na
dlhoročné tresty odňatia slobody, pričom zaistené a obvinené osoby spochybňujú extrémizmus hnutia a tvrdia, že na požadovanie demokratických reforiem využívajú pokojné prostriedky. Žalovaný konštatuje, že informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu hovoria o prenasledovaní členov a sympatizantov hnutia Skupina 24. Žalovaný aj napriek tomu v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ako dôkaz opodstatnenia vážnych dôvodov, domnienky, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, uvádza práve zatýkací rozkaz vydaný súdom C.. Žalovaný tak na jednej strane pripúšťa, že súčasťou praktík boja s členmi a sympatizantmi hnutia Skupina 24 je zo strany štátnych orgánov aj obvinenie z terorizmu a extrémizmu, potom nie je možné zároveň považovať za dôvodný jeho skutkový záver, že extrémizmus, účasť či podnecovanie k teroristickým aktivitám je preukázaný práve opisom týchto údajných skutkov žalobcu bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. 13. Ak žalovaný spochybňuje listiny predložené žalobcom v priebehu administratívneho konania, ktoré boli vydané práve Skupinou 24, a ktoré potvrdzujú jeho opozičné postoje proti autoritárskemu režimu v C. tým, že na požiadanie žalovaného mu táto skupina nepotvrdila autenticitu listín predložených žalobcom, a že jej internetová stránka bola údajne blokovaná. Tieto tvrdenia žalovaného nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca doložil k žalobe aj emailovú komunikáciu potvrdzujúcu, že žalovaný sa emailom obrátil na Skupinu 24, a že mu na túto žiadosť bolo odpovedané, pričom v emaile zo dňa 23. januára 2025 bola potvrdená autenticita listín vydaných týmto hnutím pod číslom 039/024, a to dňa 28. júna 2024 a pod číslom 046/024 dňa 2. augusta 2024. Ako vyplýva z ďalších listín pripojených k žalobe, internetová stránka politického hnutia Skupina 24 je dostupná, a to aj v anglickom jazyku. 14. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dôkazom pravdepodobnosti, že žalobca sa dopustil skutkov uvedených v zatýkacom rozkaze je aj skutočnosť, že trestná vec žalobcu vo vzťahu, ku ktorej nebolo povolené vydanie bola predložená generálnej prokuratúre na trestné stíhanie, je len priamym dôsledkom nepovolenia vydania žalobcu na trestné stíhanie do C., ktorý vyplýva z § 510 ods. 3 Trestného poriadku. 15. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10. novembra 2023, toto bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2024 sp. zn. 1Tost/31/2023 zrušené a najvyšší súd rozhodol, že vydanie žalobcu do C. nie je prípustné, pričom účelom vydávacieho konania nie je skúmanie otázky či sa vyžiadaná osoba dopustila trestného činu, pre ktorý sa o vydanie žiada. A tak aj skutkový záver žalovaného o tom, že ani vo vydávacom konaní nebolo spochybnené dôvodné podozrenie, že sa žalobca dopustil konania, pre ktoré je proti nemu vedené trestné konanie v C. republike nevyplýva z podkladov rozhodnutia, či z obsahu administratívneho spisu. Ak sa žalovaný domnieva, že samotná existencia zatýkacieho rozkazu vydaného autoritárskym režimom v C. zakladá opodstatnenosť vážnych dôvodov, že je žalobca vinný za trestné činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN, tento jeho záver nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. 16. V prípade záznamov vložených do Schengenského informačného systému Francúzskou republikou a Slovenskou republikou, ani jeden z týchto záznamov neopisuje žiaden konkrétny skutok, u ktorého by existovali vážne dôvody pre záver, že žalobca je za tieto skutky vinný. Súčasťou týchto záznamov sú označenia ako príbuznosť s islamským radikálnym hnutím, podozrenie z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, na jeho financovaní alebo podporovaní a na kybernetickom terorizme. Z opisu týchto údajov nevyplýva žiaden konkrétny skutok, teda čin identifikovateľný miestom, časom a konkrétnym spôsobom spáchania. Z uvedeného vyplýva, že za tohto stavu ani nie je možné uvažovať o existencii vážnych dôvodov, že je žalobca za niečo vinný. V obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je akákoľvek zmienka o konkrétnom čine žalobcu, ktorý by týmto charakteristikám zodpovedal. Pokiaľ tak žalovaný neudelil azyl žalobcovi z dôvodu, že je vinný za činy, žalovaný neuviedol žiadne konkrétne činy žalobcu, s výnimkou konania opísaného v zatýkacom rozkaze súdu C.. 17. K neudeleniu doplnkovej ochrany žaloba poukázal na záver žalovaného, že nie je možné vylúčiť, že by žalobca v prípade do návratu krajiny pôvodu čelil vážnemu bezpráviu, napriek tomu žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu, a to opätovne z dôvodu, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Vo všetkých uvedených podkladoch absentuje (okrem podkladov vyprodukovaných C.) opis, čo i len jedného skutku, ktorý by napĺňal charakteristiky, ktoré sú so žalobcom spájané. Žalobca z uvedeného dôvodu trvá na tom, že neexistoval žiaden dôvod na neudelenie mu doplnkovej ochrany.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.07.2025 navrhol správnu žalobu zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že v prípade žalobcu sa žalovaný opieral o konkrétne vyjadrenia štátneho orgánu s kompetenciou v národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, a to Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) č. SIS-69/720-80- 5/2024, ktoré konkretizuje riziko žalobcu v oblasti národnej bezpečnosti, v zmysle ktorého, žalobca predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní a kybernetického terorizmu. Žalovaný mal za to, že tieto závery SIS jednoznačne zakladajú dôvodnú domnienku, že jeho činnosť týkajúca sa teroristických aktivít napĺňa uvedenú výluku. V stanovisku riaditeľa SIS sa uvádza, že disponuje informáciami k osobe žalobcu, ktoré ju oprávňujú považovať žalobcu za dôvodne podozrivého z aktivít, ktoré sú v súlade so zákonným štandardom „vážneho dôvodu domnievať sa“ podľa čl. 1 písm. f) Dohovoru. Žalovaný mal za to, že z informácií je možné odvodiť, že existujú vážne a spoľahlivé dôvody domnievať sa, že žalovaný spáchal závažné trestné činy v zmysle uvedeného ustanovenia. Stanoviská SIS obsahujú dostatočne individualizované informácie viazané priamo na osobu žalobcu, a sú založené na konkrétnych skutočnostiach a okolnostiach týkajúcich sa jeho osoby a činnosti, pričom informácie SIS presahujú rámec neurčitých opisov a neodvolávajú sa na žiadne nešpecifikované alebo všeobecné charakteristiky, ale identifikujú žalobcu v kontexte relevantných skutočností, ktoré sú podstatné pre posúdenie. 19. Žalovaný poukázal aj na to, že v administratívnom spise je aj vyjadrenie žalobcu z 10.04.2022 (uvedené v dotazníku), kedy tvrdil, že sa snažil spojiť s osobami páchajúcimi teroristickú činnosť, ale údajne z účelových dôvodov, aby takýmto spôsobom bojoval proti terorizmu. V konaní o vylúčení žiadateľa (žalobcu) o udelenie azylu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, považoval žalovaný odborné stanoviská spravodajských a bezpečnostných zložiek za kľúčový a relevantný podklad svojho rozhodovania. Žalovaný zdôraznil, že všetky stanoviská národných i zahraničných štátnych bezpečnostných zložiek k osobe žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu sú výsledkom odbornosti, systematickej a komplexnej analýzy relevantných informácií, vrátane utajovaných zdrojov, ktoré sú neprístupné iným subjektom. Žalovaný ich preto hodnotí v rámci správneho konania ako nespochybniteľný a odborný podklad. Žalovaný, ktorý je ako subjekt oboznámený so závažnosťou bezpečnostných rizík týkajúcich sa žalobcu, má zákonnú povinnosť tieto stanoviská rešpektovať a vychádzať z nich. Stanovisko SIS a záznam zahraničných bezpečnostných inštitúcií neboli vyvrátené žiadnym iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. V procese posudzovania dospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN a zároveň, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky podľa §13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle. Z tohto dôvodu mu žalovaný žalobcovi neudelil azyl a neposkytol ani doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky. 20. Žalobca v replike zo dňa 11.09.2025 zotrval na podanej správnej žalobe a mal za to, že z obsah vyjadrenia žalovaného nie je spôsobilý privodiť pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, že Skupina 24 neodpovedala žalovanému na jeho žiadosti nezodpovedá skutočnosti a pripojil listiny, z ktorých vyplýva, že Skupina 24 potvrdila žalovanému autenticitu listín, ktorými žalobca preukazoval svoju príslušnosť k tomuto hnutiu. Žalobca zároveň poukázal na to, že ani tvrdenia žalovaného o zablokovaní internetovej stránky tohto hnutia nezodpovedá skutočnosti. Uvedené okolnosti sú pritom zásadné pre individuálne posúdenie okolností, na ktorých zakladá žalovaný svoje rozhodnutie o neudelení žalobcovi a o neposkytnutí mu doplnkovej ochrany. Ak totiž samotný žalovaný akceptuje a nespochybňuje skutočnosť, že v C. republike sú odporcovia autoritárskeho politického režimu prenasledovaní, a to aj tým, že sú obviňovaní z terorizmu a extrémizmu, potom pri ustálení, že žalobca je politickým oponentom tohto režimu by žalovaný musel vyriešiť podstatnú otázku, a to či obvinenia žalobcu z terorizmu a extrémizmu môžu byť akceptované ako opodstatnené, ak pôvodcom týchto obvinený je autoritársky režim v krajine pôvodu žalobcu. 21. Žalobca opätovne tak, ako v prebiehajúcom extradičnom konaní a predchádzajúcom konaní na Správnom súde v Košiciach poukázal na list verejného ochrancu práv, ktorý poukázal na skutočnosť, že Skupina 24 je podľa organizácií Human Rights Watch a Nórskeho helsinského výboru opozičnou skupinou, založenou na jar 2011 s cieľom presadzovať demokratické reformy. Skupina 24 sa stala známou v polovici roku 2012 po tlačovej konferencii a sérii televíznych vystúpení na opozičnom televíznom kanáli K2 v Moskve. V roku 2014 Skupina 24 vyzvala na hromadné pokojné demonštrácii v hlavnom meste I.. V reakcii na to úrady zablokovali webové stránky, ako aj komunikačné kanály.
Následne C. generálny prokurátor vydal vyhlásenie, v ktorom obvinil Skupinu 24 z plánovania povstania, podnecovania hromadných nepokojov a zo šírenia extrémistického materiálu a deň pred plánovaným protestom C. Najvyšší súd rozhodol, že Skupina 24 je teroristickou organizáciou, čo z jej členstva, alebo spojenia s ňou, robí trestný čin a poukázal aj na to, že v roku 2015 pri svojej návšteve v C. osobitný spravodajca OSN pre právo na slobodu názoru a prejavu vo svojich záverečných odporúčaniach odporučil vláde, aby skupiny a združenia ako Skupina 24 mali úplný prístup k dôkazom, ktoré slúžia ako základ pre ich označenie za extrémistické alebo teroristické organizácie a aby mali možnosť predložiť opačné dôkazy a argumenty na svoju obhajobu. Žalobca tak považoval za absolútne nelogické ak žalovaný v jednej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na nedemokratickosť režimu v C. a prenasledovanie politických odporcov, aj ich obviňovaním z extrémizmu, aby na druhej strane, celkom v línii praktík tohto režimu presne tie obvinenia žalobcu z extrémizmu a terorizmu akceptoval, a založil na nich svoje rozhodnutie. Ak skutočnosťami, ktoré majú napĺňať dôvody neudelenia azylu a doplnkovej ochrany majú spočívať z informácii, ktorých obsahom má byť údajná extrémistická činnosť žalobcu, pochádzajú z jeho obvinenia zo strany C. orgánov, potom žalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil na čom zakladá hodnovernosť týchto informácií ak ich pôvodcom je štát, o ktorom sám žalovaný uvádza, že obvineniami z terorizmu prenasleduje svojich politických odporcov. 22. Okrem konkrétneho činu, pre ktorý bolo vedené voči žalobcovi extradičné konanie, nebol identifikovaný žiaden čin, ktorého sa má dopustiť žiadateľ, a ktorý by mal byť v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov. Žalovaný neidentifikoval absolútne žiaden konkrétny skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že od 02.03.2022, kedy vstúpil na územie Slovenskej republiky, bol následne v predbežnej a neskôr vo vydávacej väzbe. Po rozhodnutí o neprípustnosti jeho vydania Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 24.01.2024 bol prepustený, aby následne po jeho odchode z územia Slovenskej republiky do Spolkovej republiky Nemecko a po jeho návrate dňa 20.03.2024 bol takmer nepretržite administratívne zadržiavaný. Je tak vylúčené, aby mu mohli byť akékoľvek činy, či už tie, pre ktoré mu nebol udelený azyl alebo tie, pre ktoré mu nebola udelená doplnková ochrana, pripisované od 02.03.2022 až doposiaľ. 23. Žalovaný v duplike zo dňa 25.09.2025 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a vyjadril presvedčenie, že žalobca sa dopúšťa falošnej generalizácie, keď vyvodzuje, že samotná existencia politických motívov režimu voči jeho osobe spochybňuje všetky informácie o možnom bezpečnostnom riziku žalobcu, ktoré vyplýva aj zo skutočností a dokumentov poskytnutých do konania aj inými oficiálnymi bezpečnostnými inštitúciami. Žalovaný vzal list verejného ochranu práv na vedomie. Informácie o praktikách režimu v C., ktorý obviňuje oponentov z terorizmu a extrémizmu sú konštatované z podkladov iných medzinárodných vládnych a mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv vo všeobecnej rovine. Verejný ochranca práv nemá kompetenciu posudzovania bezpečnostných otázok alebo bezpečnostných rizík konkrétnych osôb. Žalovaný zdôraznil, že záznamy Národnej ústredne SIRENE a obe stanoviská SIS, ktoré hodnotia konkrétne riziko na úseku terorizmu spojené s osobou žalobcu, neboli vyvrátené iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. Stanovisko SIS-54/22-V10-23/2025-S, ktoré patrí k administratívnemu spisu a obsahuje konkretizované rizikové konanie žalobcu napĺňajúce kritériá dôvodného podozrenia z aktivít terorizmu, čím boli splnené kritéria individualizácie skutku. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, druhový charakter a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej je menovaný dôvodne podozrivý, a s prihliadnutím na zodpovednosť voči bezpečnosti Slovenskej republiky a jej obyvateľom, nie je vo verejnom záujme poskytnúť žalobcovi postavenie medzinárodnej ochrany. III. Konanie pred správnym súdom a kasačným súdom 24. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel v konaní vedenom pod sp. zn. 7Saz/2/2025 k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) nariadenom dňa 02.10.2025 (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
25. Následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sak/1/2026 zo dňa 25. marca 2026 po podaní kasačnej sťažnosti zo strany žalovaného rozhodol tak, že rozsudok Správneho súdu v Košiciach, č. k. 7Saz/2/2025-82 zo dňa 02.10.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí kasačný súd zaviazal Správny súd, aby si vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby zo dňa 28.02.2025 a oboznámil sa s ním. Kasačný súd zároveň uviedol, že zrušenie rozhodnutia žalovaného hoci aj by sa preukázalo, že dôvody pre neudelenie azylu, ako aj neposkytnutia doplnkovej ochrany spočívajúce v žalovaným tvrdených skutočnostiach vychádzali z nedostatočne podložených a overených faktov alebo že platnosť záznamov v schengenskom informačnom systéme uplynula alebo došlo k zrušeniu podkladu na základe, ktorého bol záznam urobený, by pre výsledok konania v nasledujúcom konaní nepriniesla žiadnu zmenu a žalovaný by rozhodol rovnako, keďže primárny vychádzal zo stanoviska Slovenskej informačnej služby z 28.02.2025. 26. Následne správny súd ako vecne a miestne príslušný súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po vrátení veci zo strany kasačného súdu opätovne preskúmal administratívne spisy žalovaného, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a viazaný právnym názorom vysloveným súdom vyššej inštancie podľa § 206 a nasl. SSP rozhodol vo veci na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) nariadenom dňa 20.07.2026 (§ 137 ods. 2 SSP) za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného tak, že správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 27. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a zároveň rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany kasačného súdu a mal za to, že právne posúdenie veci zo strany tak žalovaného, ako aj kasačného súdu bolo nesprávne. Po prepustení z vydávacej väzby, dňa 24.01.2024 a po návrate žalobcu Nemecka dňa 20.03.2024 bol prakticky nepretržite administratívne zadržiavaný. Od 02.03.2022 je prakticky vylúčené, že by sa žalobca mohol dopúšťať akejkoľvek činnosti, ktorá mohla byť nebezpečná pre Slovenskú republiku. Informácie o tom, že by mal byť žalobca nebezpečný a že by mal byť spájaný s akýmikoľvek úkonmi, spájanými s terorizmom, sa začali objavovať v záznamoch po tomto dátume, kedy reálne akýmkoľvek úkonom, ktoré by mohli napĺňať nebezpečnosť pre bezpečnosť Slovenskej republiky, už nemohlo dôjsť. Žalobca aj po neposkytnutí doplnkovej ochrany zostane na území Slovenskej republiky, kdesi, ako to pomenúva Ústavný súd, v sivom priestore, bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom za týchto okolností formalizovane napĺňať dosiahnutie cieľa, a to ochranu bezpečnosti Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný svoj záver, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov na tomto zatýkacom rozkaze je tento postup nezrozumiteľný a neobhájiteľný, pretože v jednom a tom istom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že je to práve ten režim vo vzťahu, ku ktorému by žalobcovi prislúchalo postavenie alebo teda oprávnenie na medzinárodnú ochranu vo forme azylu a na druhej strane, za dôkaz toho, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov používa presne tento zatýkací rozkaz toho režimu. Pokiaľ ide o záznamy už neplatné v schengenskom informačnom systéme, znovu je potrebné uviesť, že sú v nich uvedené doslova generické opisy toho, že žalobca je nebezpečný pre príslušnosť radikálnym islamským hnutiam bez popisu akéhokoľvek konkrétneho konania či skutku, ktorý by opodstatňovali akúkoľvek pravdepodobnosť záveru, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. 28. Poverený zástupca žalovaného navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a mal za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a doplnkovej ochrany v súlade so zákonom a po vyhodnotení všetkých relevantných dôvodov a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. V konaní nebol predložený dôkaz relevantnej bezpečnostnej autority k osobe žalobcu, ktorý by dôvodné podozrenia bezpečnostného rizika žalobcu uvádzané Slovenskou informačnou službou spochybnil. Žalovaný prihliadal na rezolúciu bezpečnostnej rady OSN 1624/2005, v ktorom vyzýva štáty, aby v rámci boja s terorizmom v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva odmietli poskytnúť azyl a odsúdili každú osobu, ktorá podporuje, napomáha, podieľa sa alebo sa pokúsi o účasť na financovaní, plánovaní, príprave alebo uskutočnení teroristických činov alebo poskytne útočisko páchateľovi, rovnako tak osobe, o ktorej sú k dispozícii relevantné informácie o existencii vážnych dôvodov domnievať sa, že sa dopustila podnecovania na spáchanie teroristického činu. Nevyžaduje sa, aby bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu podporovateľom teroristického činu alebo sa na ňom inak
podieľal. Účasť na činnosti teroristickej skupiny môže zahŕňať širokú škálu konaní, v rôznom stupni závažnosti. 29. Žalobca na nariadenom pojednávaní prostredníctvom súdom ustanoveného tlmočníka absolútne a kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia zo strany migračného úradu, týkajúce sa jeho údajného prepojenia na kyberterorizmus alebo na finančnú pomoc extrémistickým skupinám. Tieto obvinenia sú vykonštruovanou lžou a ohováraním zo strany diktátorského režimu v C., ktorý sa snaží umlčať hlas svojej politickej opozície v zahraničí. Obvinenie z financovania nemá žiadny logický ani reálny základ. Do 16.08.2021 počas pobytu na Ukrajine žalobca nevlastnil identifikačné číslo (daňový kód) ani bankovú kartu. Bez týchto dokumentov a prostriedkov bolo v modernom svete technicky a fyzicky nemožné uskutočniť akúkoľvek finančnú operáciu alebo prevod peňazí. Najvyšší európsky bezpečnostný orgán oficiálne potvrdil, že meno žalobcu bolo úplne vymazané zo zoznamu nebezpečných osôb a schengenského informačného systému. To dokazuje, že nepredstavuje žiadne riziko pre národnú bezpečnosť Slovenskej republiky. Na Slovensku bol žalobca vystavený silnému politickému tlaku a opakovanému nezákonnému zadržiavaniu. Dnes je plne dokázané, že všetky obvinenia zo strany ministerstva vnútra, migračného úradu voči osobe žalobcu, nemajú žiadny reálny základ. Ďalším nezvratným dôkazom je skutočnosť, že Najvyšší súd SR zakázal vydanie žalobcu do C.. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol vo veci spravodlivo a zrušil rozhodnutie migračného úradu, umožnil mu udelenie azylu. IV. Relevantná právna úprava 30. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 31. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 32. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 33. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.
35. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. 36. Podľa § 13c ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. 37. Podľa § 13c ods. 2 písm. d) Zákona o azyle Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. 38. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a. 40. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný. 41. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky 42. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti 43. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 44. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 45. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 46. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 52. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 53. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 54. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 55. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 56. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. V. Právny názor správneho súdu 57. Predmetom konania a posúdenia veci správny súdom je v správnej žalobe žalobný návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu (neudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany) a v tomto rozsahu vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný ho vyhodnotil nie ako nedôveryhodného, ale z dôvodu, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. V prípade žalobcu, v plnej miere naplnené kritériá pre odmietnutie azylu, nakoľko žalovaný má dostatok overených a relevantných informácií, potvrdzujúcich jeho účasť na terorizme, pričom nejestvujú žiadne dôvody na to, aby tieto informácie boli akýmkoľvek spôsobom spochybňované. V rámci námietky, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o údajnej účasti žalobcu na terorizme a jeho vinu za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o takomto konaní alebo účasti žalobcu na takýchto činoch. 58. Správny súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o viacerých konaniach vedených voči osobe žalobcu na Správnom súde v Košiciach. Podľa názoru správneho súdu, predchádzajúce konania týkajúce sa zrušenia dočasného útočiska a zaistenia osoby žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu nie je možné posudzovať izolovane, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu komplexnosti vyhodnocovania potenciálnych rizík u žalobcu vo vzťahu k jeho žiadosti o azyl alebo poskytnutiu doplnkovej ochrany. 59. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp.zn. 1Tost/31/2023 z 24.01.2024 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.11.2023 a vyslovil, že vydanie žalobcu ako vyžiadanej osoby do C. republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z vydávacej väzby
nakoľko, okrem iného, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vychádzajúc zo správy odboru ľudských práv ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, že v C. republike dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv a riziko porušovania práv trestne stíhaných alebo odsúdených osôb je vysoké. Z informácií z okolitých krajín, ako sú Rakúsko alebo Nemecko možno zistiť, že v prípade, keď vydali C. občana do jeho domovskej krajiny, nedomohli sa spätnej väzby a potrebných informácií o týchto osobách od príslušných orgánov C. republiky a o ich údajnom "nedobrovoľnom zmiznutí", pričom Najvyšší súd Rakúskej republiky nariadil aj spätné privezenie vydanej osoby do Rakúska. 60. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 podľa § 125 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 20.07.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Saz/3/2024-47 z 18.04.2024 správnu žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu o zaistení ako nedôvodnú zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12.06.2024 ako nedôvodnú zamietol. 61. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. predĺžil zaistenie žalobcu, pričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 20.09.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 15Saz/3/2024-80 z 13.08.2024 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11.09.2024 ako nedôvodnú zamietol. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-113/2024-AV zo dňa 18.09.2024 rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 mesiacov, do 20.03.2025. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Saz/5/2024-126 z 29. októbra 2024 žalobu zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Szak/4/2024 z 19.12.2024 vyhodnotil ako dôvodnú, zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti postupu správneho orgánu. V súčasnosti už žalobca nie je zaistený a zdržiava sa v G. C. v D.. 62. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatórne východiská, ktoré sú štandardne uplatňované v azylových konaniach, a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich tvrdenia žiadateľa, preto zásadný význam tu zohráva ich dôveryhodnosť. Nakoľko v mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za situácie, „keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom práve výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto mimoriadne dôležitú úlohu práve dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl, a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27. júla 2016). Správny súd v tejto súvislosti zároveň dodáva, že nie je ani povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je tak na správnom orgáne, aby v prípade nesúhlasu s tvrdeniami žiadateľa preukázal, že vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Je teda povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť
výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09. apríla 2013). 63. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prípadne z prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd. 64. Na druhej strane v danom prípade, tak ako to už uviedol kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí žalovaný primárne vychádzal zo stanoviska Slovenskej informačnej služby z 28. februára 2025. Následne si správny súd dňa 05.05.2026 vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby, a to o poskytnutie registratúrneho záznamu v utajovanom režime k nahliadnutiu, stanovisko pod č. SIS-54/22V-10-23-S 2025 zo dňa 28.02.2025, ktoré bolo podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia vo veci samej. Následne bolo príslušným referátom utajovaných skutočností dňa 29.05.2026 zákonnému sudcovi oznámené doručenie utajovaného registratúrneho záznamu od Slovenskej informačnej služby, ktorý sa s ním následne v utajovanom režime oboznámil. Z obsahu utajovanej informácie vyplýva, že osoba žalobcu predstavuje bezpečnostné riziká vzhľadom na informácie v nej uvedené, pričom informácie uvedené a dôkladne popísané v stanovisku boli označené ako vierohodné. 65. Správny súd tak po dôkladnom oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a obsahom administratívneho spisu a najmä viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí po detailnom oboznámení sa s obsahom stanoviska Slovenskej informačnej služby z 28.02.2025 dospel k záveru, že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle. Na základe uvedeného dospel žalovaný k správnemu právnemu záveru, že u žalobcu je dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, a preto nespĺňa podmienky pre udelenie azylu. 66. Správny súd tiež poukazuje skutočnosť, ktorá mala podľa názoru kasačného súdu opodstatnenú relevanciu, a to, že žalobca bol aj nad rámec toho, čo vyplývalo z príslušného stanoviska Slovenskej informačnej služby z 31.12.2024 upovedomený o tom, že sám na výsluchu z 10.04.2022 uviedol, že mal profil na stránke J., ale používal ho na boj proti terorizmu a boj proti Islamskému štátu, našiel si texty, na základe ktorých by sa prihlásili nejakí ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť, na základe toho, by vstúpil s nimi do kontaktu, a tak bojoval proti terorizmu. Aj tento fakt podľa názoru Najvyššieho správneho súdu napĺňal požiadavku účinného oboznámenia žalobcu s podstatou rozhodujúcich skutočností uvedených v spise. Žalovaný v tejto súvislosti podľa názoru kasačného súdu logicky a konzistentne vysvetlil svoje úvahy a závery, tvoriace podklad napadnutého rozhodnutia. 67. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalobcom napadnutému výroku vo veci neposkytnutia azylu, ako ani neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný vzhliadol rovnaké zákonné dôvody, správny súd odkazuje na vyššie uvedené právne závery vzťahujúce sa rovnako tak k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 13c ods. 2 písm. c) zákona o azyle pre neposkytnutie doplnkovej ochrany. 68. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou, ktorú správny súd posúdil v zmysle § 206 ods. 3 SSP neformálne, t.j. správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu (vrátane námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo nedostatočné zistenie skutkového stavu ako celok), avšak dôvodnosť žaloby vzhľadom na viazanosť právneho názoru vysloveného kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí u žalobcu nevzhliadol. 69. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, ani iné skutočnosti, ku ktorým by správny súd bol dospel pri neformálnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní najmä s prihliadnutím na právny názor vyslovený kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým bol správny súd viazaný, a preto správny súd správnu žalobu podľa § 219 SSP zamietol.
70. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému prizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať. 71. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania, a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 72. Podľa § 54 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho Súdneho poriadku (ďalej len "SSP") trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Ustanovenie tlmočníka do konania bolo odôvodnené v záujme zachovania práva strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému rozumie. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Správy súd preto rozhodol tak, že štátu (Slovenskej republika) nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ktoré vydal súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti