{"guid": "d7a97ed6-51e1-47d7-a4a1-8396715743d5:41a20173-f0b1-484f-839b-a3eafdccde9d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6", "spisova_znacka": "7Saz/2/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 7Saz/2/2026 z 20. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. júla 2026, sp. zn. 7Saz/2/2026, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6", "identifikacne_cislo": "0925100391", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Kuruc", "sudca_id": 1014, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tomas-kuruc-1014", "datum_vydania": "2026-07-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41a20173-f0b1-484f-839b-a3eafdccde9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n7Saz/2/2026\n0925100391\n20. 07. 2026\nJUDr. Tomáš Kuruc\nECLI:SK:SpSKE:2026:0925100391.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: V právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., s preukazom vydaným Migračným úradom\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. E. XXX XXX, E. F.: XXXXXXXXXX, toho času nachádzajúci\nsa v G. C. v D., XXX XX D., H. D., právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom:\nŠtúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nPivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn: ČAS: MUPO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Právo na náhradu trov konania úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.\nIII. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania.\nIV. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-221-27/2024-Ž zo dňa 22.05.2025 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinca (žalobcu) rozhodol tak, že prvým výrokom\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „zákona o azyle“),\ndruhým výrokom neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. c) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n2. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 19.12.2024 pred pracovníkmi Oddelenia azylu\nPolicajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej\nochrany na území SR z dôvodov obavy o svoj život. K neudeleniu azylu žalovaný poukázal na\nto, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o medzinárodnú ochranu na území, pričom\nnemožno opomenúť skutočnosť, že dôvody jeho žiadosti boli komplexne posúdené a vyhodnotené už\nv predchádzajúcom konaní v roku 2022, avšak vo vtedajšom konaní menovaný predložil iba minimum\ndôkazných prostriedkov, ktoré boli naviac migračným úradom vyhodnotené ako nehodnoverné. Taktiež\nvýpoveď žalobcu nebola súvislá a konzistentná, vyskytlo sa v nej viacero zásadných rozporov, na\nzáklade čoho migračný úrad jeho dôvody nepovažoval za hodnoverné, a preto nepristúpil k udeleniu\nžiadnej formy medzinárodnej ochrany. Hodnovernosť žalobcu bola posudzovaná aj v súčasnom konaní,\na to predovšetkým v kontexte s jeho výpoveďou a predloženými dôkaznými prostriedkami. Migračný\núrad dospel k záveru, že aj napriek značnej miere nedôveryhodnosti výpovede žalobcu a predložených\n\ndôkazných prostriedkov, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade jeho návratu do krajiny\npôvodu, berúc pri tom do úvahy princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia medzinárodnej\nochrany, by mohol mať skutočne opodstatnené obavy z prenasledovania, čím by boli naplnené kritéria\npre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, a teda by mu za štandardných okolností mohol byť\nudelený azyl. V prípade žalobcu však existujú dôvody na vylúčenie z medzinárodnej ochrany, nakoľko\nu žalobcu bolo ustálené, že by kvôli svojim aktivitám na sociálnych sieťach mohol mať v prípade návratu\ndo C. opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov. Avšak, u žalobcu existuje dôvodné\npodozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov\nv zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, a to štátnymi orgánmi Tadžikistanu, Francúzska, Nemecka\na aj Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah zatýkacieho rozkazu vydaného\nsúdom v I. (C.) zo dňa 02.03.2018, dvoch aktuálnych záznamov v schengenskom informačnom systéme\nzo strany Francúzska a Slovenskej republiky a záznamu z Nemecka z 28.09.2018 na osobu žalobcu,\na to s upozornením na trestnú činnosť súvisiacu s terorizmom. Žalovanému sa však nepodarilo mieru\nhrozby pre verejnú bezpečnosť Tadžikistanu, Nemecka alebo Francúzska s istotou potvrdiť alebo vylúčiť.\nNásledne tak žalovaný skúmal hrozbu pre verejnú bezpečnosť Slovenskej republiky.\n3. Žalovanému bolo dňa 31.12.2024 doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby, z ktorého\nvyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi disponuje informáciami že predstavuje bezpečnostné riziko\nspočívajúce v skutočnosti že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane\ninformácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní a kybernetického terorizmu.\nNásledne dňa 28.02.2025 bolo žalovanému doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby s\ninformáciou k osobe žalobcu podliehajúce utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane\nutajovaných skutočností.\n4. Po vyhodnotení stanoviska Slovenskej informačnej služby zo dňa 31.12.2024 žalovaný konštatoval,\nže je v zhode so záznamami v schengenskom informačnom systéme a žalobca mal možnosť sa\noboznámiť s týmito informáciami počas doplňujúceho pohovoru zo dňa 27.02.2025 a mal aj dostatočný\npriestor na to, aby k nim mohol zaujať stanovisko. K vyjadreniu Slovenskej informačnej služby žalobca\nuviedol, že so stanoviskom tejto inštitúcie nesúhlasí, pretože mu nikto nikdy nedokázal, že je skutočne\nterorista. Poukázal pritom aj na to, že v prípade Nemecka bol vymazaný jeho záznam v Schengenskom\ninformačnom systéme, pretože bolo preukázané, že teroristom nie je, avšak, toto tvrdenie žalobcu\nnezodpovedá objektívnej skutočnosti, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by\nnemecké štátne orgány nepredĺžili jeho záznam v Schengenskom informačnom systéme preto, lebo ho\nuž nepovažujú za teroristu a bezpečnostnú hrozbu.\n5. Vychádzajúc zo zatýkacieho rozkazu vydaného súdom v I. (C.) stanoviská Slovenskej informačnej\nslužby a uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.04.2022, kde žalobca na výsluchu\nuskutočnenom toho istého dňa okrem iného uviedol, že použil profil na webovej stránke na boj proti\nterorizmu a na boj proti Islamskému štátu, a že vstúpil do kontaktu s nejakými ľuďmi, ktorí vykonávali\nteroristickú činnosť za účelom, aby bojoval proti terorizmu a to bolo pochopené nesprávne tak, že je tým\nteroristom práve on, dospel žalovaný k záveru, že u žalobcu existujú dôvodné podozrenia o jeho účasti\nna terorizme. Po komplexnom posúdení žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel\nžalovaný k záveru, že existujú dôvodné podozrenia, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a\nzásadami Organizácie Spojených národov a uzavrel, že nie je žiaduce, aby bol žalobcovi udelený azyl\nna území Slovenskej republiky.\n6. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že okrem neho aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zastáva názor, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť hrozbe neľudského\nzaobchádzania čím by boli naplnené kritériá vážneho bezprávia. V prípade návratu žalobcu do C.\nby sa mohlo stať obeťou vážneho bezprávia a preto by mu za štandardných okolností na území\nSlovenskej republiky prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak, existujú aj špecifické prípady\nkedy poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je možné žiadateľa vylúčiť.\n7. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný za činy, ktoré sú v\nrozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, na základe čoho bola vylúčená aj možnosť\nudelenia azylu žalovaný uzavrel, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky a z rovnakých troch dôvodov nebola žalobcovi poskytnutá ani doplnková ochrana. Žalovaný\nnapokon uviedol, že rozhodnutie, ktorým je žalobca vylúčený z poskytnutia medzinárodnej ochrany\n\nnerozhodnutím o jeho vyhostení, vrátení alebo vydaní do krajiny jeho pôvodu, ale ide o rozhodnutie,\nktoré vylučuje žalobcu výlučne z používania medzinárodnej ochrany, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá\nnie je hodná takejto ochrany.\n8. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že ani jediný dôkazný prostriedok, ktorý žalobca\nalebo jeho právny zástupca do konania doložil, žiadnym spôsobom nepotvrdzuje, že by informácie\nohľadom jeho teroristických aktivít neboli pravdivé alebo že by tieto informácie boli získané nezákonným\nspôsobom, a tak v prípade žalobcu bolo preukázané dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú\nv rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov a zároveň predstavuje nebezpečenstvo\npre bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle sa mu neudelil azyl na\núzemí Slovenskej republiky a zároveň podľa § 13c ods. 2 písm. c) a písm. b) zákona o azyle sa mu\nneposkytla ani doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.\nII.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania\n9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.07.2025 domáhal, aby súd preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 22.05.2025 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a zároveň, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je\nv rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ).\n11. K neudeleniu azylu z dôvodu uvedeného v § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle žalobca namietal,\nže pre záver o tom, že u žalobcu sú vážne dôvody domnievať sa, že je vinným za činy, ktoré sú\nv rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov, nesvedčí žiaden dôkaz vykonaný v\nadministratívnom konaní. Žalobca na jednej strane nepovažuje za potrebné napriek polemickosti úvah\nžalovaného predchádzajúcich tomuto záveru žalovaného polemizovať s tým, či v jeho prípade sú splnené\npodmienky uvedené v § 8 písm. a) zákona o azyle, keďže samotný žalovaný k tomuto záveru dospel,\nčo je zrejmé z konštatovania o ustálenosti toho, že by žalobca mohol v prípade návratu do C. mať\nopodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov a na druhej strane žalovaný žalobcovi\nazyl neudelil, a to na základe jeho skutkového záveru, že žalobca sa dopustil konania alebo mu je\npripisované konanie, ktoré je v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov vyjadrenými\nv čl. I Charty Organizácie spojených národov. Žalobca mal za to, že ani jedna zo skutočností (činy, ktoré\nsú pripisované žalobcovi alebo z ktorých je podozrivý), na ktoré sa odvoláva žalovaný nie je spôsobilá\nprivodiť naplnenie hypotézy vážnych dôvodov domnievať sa, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v\nrozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov, nakoľko vylúčenie z postavenia utečenca\npodľa čl. 1 písm. f) ods. c) Dohovoru o právnom postavení utečencov vyžaduje, aby boli identifikovateľné\nčiny, za ktoré je konkrétna osoba vinná.\n12. Z podkladov rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva však vyplýva, že s výnimkou skutočností\nuvedených v zatýkacom rozkaze vydaného súdom v C. dňa 02.03.2018, ani jeden z týchto podkladov\nneobsahuje opis akéhokoľvek činu alebo skutku pripisovaného žalobcovi. Je potrebné naviac zdôrazniť,\nže ak by aj tieto podklady obsahovali opis skutkov s uvedením miesta, času a spôsobu ich vykonania,\naž potom by bolo možné posúdiť či existujú vážne dôvody domnievať sa, že žalobca je vinný za tieto\nčiny. Jediný podklad opisujúci údajný skutok žalobcu je v zatýkacom rozkaze vydanom v C.. Pokiaľ ide\no spôsobilosť tohto dokumentu privodiť vážne dôvody domnievať sa, že žalobca je skutočne vinný za\ntakýto skutok, tak z opisu tohto údajného konania žalobcu neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by predstavoval\nvážny dôvod domnievať sa, že žalobca sa konania uvedeného v tomto zatýkacom rozkaze skutočne\ndopustil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, v časti, v ktorej konštatuje opodstatnenosť obáv žalobcu z\nprenasledovania z politických dôvodov pripúšťa, že situácia v dodržiavaní ľudských práv v C. zakladá\nopodstatnenosť takýchto obáv. Samotný žalovaný uvádza, že si zaistil aktuálne informácie o politickej\nsituácii v krajine pôvodu žalobcu, z ktorých je zrejmé, že Skupina 24, ku ktorej sa žalobca hlási, pôsobí od\nroku 2012 ako opozičné politické hnutie voči prezidentovi A. D., pričom toto politické hnutie je obviňované\nC. vládou z terorizmu a extrémizmu, pričom viacerí členovia tohto hnutia boli uväznení a tiež odsúdení na\n\ndlhoročné tresty odňatia slobody, pričom zaistené a obvinené osoby spochybňujú extrémizmus hnutia a\ntvrdia, že na požadovanie demokratických reforiem využívajú pokojné prostriedky. Žalovaný konštatuje,\nže informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu hovoria o prenasledovaní členov a sympatizantov\nhnutia Skupina 24. Žalovaný aj napriek tomu v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ako dôkaz\nopodstatnenia vážnych dôvodov, domnienky, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a\nzásadami OSN, uvádza práve zatýkací rozkaz vydaný súdom C.. Žalovaný tak na jednej strane pripúšťa,\nže súčasťou praktík boja s členmi a sympatizantmi hnutia Skupina 24 je zo strany štátnych orgánov aj\nobvinenie z terorizmu a extrémizmu, potom nie je možné zároveň považovať za dôvodný jeho skutkový\nzáver, že extrémizmus, účasť či podnecovanie k teroristickým aktivitám je preukázaný práve opisom\ntýchto údajných skutkov žalobcu bez akýchkoľvek ďalších dôkazov.\n13. Ak žalovaný spochybňuje listiny predložené žalobcom v priebehu administratívneho konania, ktoré\nboli vydané práve Skupinou 24, a ktoré potvrdzujú jeho opozičné postoje proti autoritárskemu režimu\nv C. tým, že na požiadanie žalovaného mu táto skupina nepotvrdila autenticitu listín predložených\nžalobcom, a že jej internetová stránka bola údajne blokovaná. Tieto tvrdenia žalovaného nezodpovedajú\nskutočnosti. Žalobca doložil k žalobe aj emailovú komunikáciu potvrdzujúcu, že žalovaný sa emailom\nobrátil na Skupinu 24, a že mu na túto žiadosť bolo odpovedané, pričom v emaile zo dňa 23. januára\n2025 bola potvrdená autenticita listín vydaných týmto hnutím pod číslom 039/024, a to dňa 28. júna 2024\na pod číslom 046/024 dňa 2. augusta 2024. Ako vyplýva z ďalších listín pripojených k žalobe, internetová\nstránka politického hnutia Skupina 24 je dostupná, a to aj v anglickom jazyku.\n14. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dôkazom pravdepodobnosti, že žalobca sa dopustil\nskutkov uvedených v zatýkacom rozkaze je aj skutočnosť, že trestná vec žalobcu vo vzťahu, ku ktorej\nnebolo povolené vydanie bola predložená generálnej prokuratúre na trestné stíhanie, je len priamym\ndôsledkom nepovolenia vydania žalobcu na trestné stíhanie do C., ktorý vyplýva z § 510 ods. 3 Trestného\nporiadku.\n15. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.\nnovembra 2023, toto bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2024 sp.\nzn. 1Tost/31/2023 zrušené a najvyšší súd rozhodol, že vydanie žalobcu do C. nie je prípustné, pričom\núčelom vydávacieho konania nie je skúmanie otázky či sa vyžiadaná osoba dopustila trestného činu, pre\nktorý sa o vydanie žiada. A tak aj skutkový záver žalovaného o tom, že ani vo vydávacom konaní nebolo\nspochybnené dôvodné podozrenie, že sa žalobca dopustil konania, pre ktoré je proti nemu vedené\ntrestné konanie v C. republike nevyplýva z podkladov rozhodnutia, či z obsahu administratívneho spisu.\nAk sa žalovaný domnieva, že samotná existencia zatýkacieho rozkazu vydaného autoritárskym režimom\nv C. zakladá opodstatnenosť vážnych dôvodov, že je žalobca vinný za trestné činy, ktoré sú v rozpore s\ncieľmi a zásadami OSN, tento jeho záver nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.\n16. V prípade záznamov vložených do Schengenského informačného systému Francúzskou republikou\na Slovenskou republikou, ani jeden z týchto záznamov neopisuje žiaden konkrétny skutok, u ktorého by\nexistovali vážne dôvody pre záver, že žalobca je za tieto skutky vinný. Súčasťou týchto záznamov sú\noznačenia ako príbuznosť s islamským radikálnym hnutím, podozrenie z vykonávania aktivít na úseku\nterorizmu, na jeho financovaní alebo podporovaní a na kybernetickom terorizme. Z opisu týchto údajov\nnevyplýva žiaden konkrétny skutok, teda čin identifikovateľný miestom, časom a konkrétnym spôsobom\nspáchania. Z uvedeného vyplýva, že za tohto stavu ani nie je možné uvažovať o existencii vážnych\ndôvodov, že je žalobca za niečo vinný. V obsahu administratívneho spisu žalovaného nie je akákoľvek\nzmienka o konkrétnom čine žalobcu, ktorý by týmto charakteristikám zodpovedal. Pokiaľ tak žalovaný\nneudelil azyl žalobcovi z dôvodu, že je vinný za činy, žalovaný neuviedol žiadne konkrétne činy žalobcu,\ns výnimkou konania opísaného v zatýkacom rozkaze súdu C..\n17. K neudeleniu doplnkovej ochrany žaloba poukázal na záver žalovaného, že nie je možné vylúčiť,\nže by žalobca v prípade do návratu krajiny pôvodu čelil vážnemu bezpráviu, napriek tomu žalobcovi\nneposkytol doplnkovú ochranu, a to opätovne z dôvodu, že žalobca je dôvodne podozrivý, že je vinný\nza činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Vo všetkých uvedených podkladoch absentuje\n(okrem podkladov vyprodukovaných C.) opis, čo i len jedného skutku, ktorý by napĺňal charakteristiky,\nktoré sú so žalobcom spájané. Žalobca z uvedeného dôvodu trvá na tom, že neexistoval žiaden dôvod\nna neudelenie mu doplnkovej ochrany.\n\n18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.07.2025 navrhol správnu žalobu\nzamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že v prípade žalobcu sa žalovaný opieral o konkrétne\nvyjadrenia štátneho orgánu s kompetenciou v národnej bezpečnosti Slovenskej republiky, a to\nSlovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) č. SIS-69/720-80- 5/2024, ktoré konkretizuje riziko žalobcu\nv oblasti národnej bezpečnosti, v zmysle ktorého, žalobca predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce\nv skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku terorizmu, vrátane\ninformácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní a kybernetického terorizmu.\nŽalovaný mal za to, že tieto závery SIS jednoznačne zakladajú dôvodnú domnienku, že jeho činnosť\ntýkajúca sa teroristických aktivít napĺňa uvedenú výluku. V stanovisku riaditeľa SIS sa uvádza, že\ndisponuje informáciami k osobe žalobcu, ktoré ju oprávňujú považovať žalobcu za dôvodne podozrivého\nz aktivít, ktoré sú v súlade so zákonným štandardom „vážneho dôvodu domnievať sa“ podľa čl. 1 písm. f)\nDohovoru. Žalovaný mal za to, že z informácií je možné odvodiť, že existujú vážne a spoľahlivé dôvody\ndomnievať sa, že žalovaný spáchal závažné trestné činy v zmysle uvedeného ustanovenia. Stanoviská\nSIS obsahujú dostatočne individualizované informácie viazané priamo na osobu žalobcu, a sú založené\nna konkrétnych skutočnostiach a okolnostiach týkajúcich sa jeho osoby a činnosti, pričom informácie\nSIS presahujú rámec neurčitých opisov a neodvolávajú sa na žiadne nešpecifikované alebo všeobecné\ncharakteristiky, ale identifikujú žalobcu v kontexte relevantných skutočností, ktoré sú podstatné pre\nposúdenie.\n19. Žalovaný poukázal aj na to, že v administratívnom spise je aj vyjadrenie žalobcu z 10.04.2022\n(uvedené v dotazníku), kedy tvrdil, že sa snažil spojiť s osobami páchajúcimi teroristickú činnosť,\nale údajne z účelových dôvodov, aby takýmto spôsobom bojoval proti terorizmu. V konaní o vylúčení\nžiadateľa (žalobcu) o udelenie azylu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle, považoval žalovaný\nodborné stanoviská spravodajských a bezpečnostných zložiek za kľúčový a relevantný podklad\nsvojho rozhodovania. Žalovaný zdôraznil, že všetky stanoviská národných i zahraničných štátnych\nbezpečnostných zložiek k osobe žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu sú výsledkom\nodbornosti, systematickej a komplexnej analýzy relevantných informácií, vrátane utajovaných zdrojov,\nktoré sú neprístupné iným subjektom. Žalovaný ich preto hodnotí v rámci správneho konania ako\nnespochybniteľný a odborný podklad. Žalovaný, ktorý je ako subjekt oboznámený so závažnosťou\nbezpečnostných rizík týkajúcich sa žalobcu, má zákonnú povinnosť tieto stanoviská rešpektovať a\nvychádzať z nich. Stanovisko SIS a záznam zahraničných bezpečnostných inštitúcií neboli vyvrátené\nžiadnym iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. V procese posudzovania\ndospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré\nsú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN a zároveň, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť\nSlovenskej republiky podľa §13 ods. 2 písm. c) zákona o azyle. Z tohto dôvodu mu žalovaný žalobcovi\nneudelil azyl a neposkytol ani doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky.\n20. Žalobca v replike zo dňa 11.09.2025 zotrval na podanej správnej žalobe a mal za to, že z obsah\nvyjadrenia žalovaného nie je spôsobilý privodiť pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca vo\nsvojej žalobe poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, že Skupina 24 neodpovedala žalovanému na\njeho žiadosti nezodpovedá skutočnosti a pripojil listiny, z ktorých vyplýva, že Skupina 24 potvrdila\nžalovanému autenticitu listín, ktorými žalobca preukazoval svoju príslušnosť k tomuto hnutiu. Žalobca\nzároveň poukázal na to, že ani tvrdenia žalovaného o zablokovaní internetovej stránky tohto hnutia\nnezodpovedá skutočnosti. Uvedené okolnosti sú pritom zásadné pre individuálne posúdenie okolností,\nna ktorých zakladá žalovaný svoje rozhodnutie o neudelení žalobcovi a o neposkytnutí mu doplnkovej\nochrany. Ak totiž samotný žalovaný akceptuje a nespochybňuje skutočnosť, že v C. republike sú\nodporcovia autoritárskeho politického režimu prenasledovaní, a to aj tým, že sú obviňovaní z terorizmu\na extrémizmu, potom pri ustálení, že žalobca je politickým oponentom tohto režimu by žalovaný musel\nvyriešiť podstatnú otázku, a to či obvinenia žalobcu z terorizmu a extrémizmu môžu byť akceptované\nako opodstatnené, ak pôvodcom týchto obvinený je autoritársky režim v krajine pôvodu žalobcu.\n21. Žalobca opätovne tak, ako v prebiehajúcom extradičnom konaní a predchádzajúcom konaní na\nSprávnom súde v Košiciach poukázal na list verejného ochrancu práv, ktorý poukázal na skutočnosť,\nže Skupina 24 je podľa organizácií Human Rights Watch a Nórskeho helsinského výboru opozičnou\nskupinou, založenou na jar 2011 s cieľom presadzovať demokratické reformy. Skupina 24 sa stala\nznámou v polovici roku 2012 po tlačovej konferencii a sérii televíznych vystúpení na opozičnom\ntelevíznom kanáli K2 v Moskve. V roku 2014 Skupina 24 vyzvala na hromadné pokojné demonštrácii\nv hlavnom meste I.. V reakcii na to úrady zablokovali webové stránky, ako aj komunikačné kanály.\n\nNásledne C. generálny prokurátor vydal vyhlásenie, v ktorom obvinil Skupinu 24 z plánovania povstania,\npodnecovania hromadných nepokojov a zo šírenia extrémistického materiálu a deň pred plánovaným\nprotestom C. Najvyšší súd rozhodol, že Skupina 24 je teroristickou organizáciou, čo z jej členstva, alebo\nspojenia s ňou, robí trestný čin a poukázal aj na to, že v roku 2015 pri svojej návšteve v C. osobitný\nspravodajca OSN pre právo na slobodu názoru a prejavu vo svojich záverečných odporúčaniach\nodporučil vláde, aby skupiny a združenia ako Skupina 24 mali úplný prístup k dôkazom, ktoré slúžia ako\nzáklad pre ich označenie za extrémistické alebo teroristické organizácie a aby mali možnosť predložiť\nopačné dôkazy a argumenty na svoju obhajobu. Žalobca tak považoval za absolútne nelogické ak\nžalovaný v jednej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na nedemokratickosť režimu v C. a\nprenasledovanie politických odporcov, aj ich obviňovaním z extrémizmu, aby na druhej strane, celkom\nv línii praktík tohto režimu presne tie obvinenia žalobcu z extrémizmu a terorizmu akceptoval, a založil\nna nich svoje rozhodnutie. Ak skutočnosťami, ktoré majú napĺňať dôvody neudelenia azylu a doplnkovej\nochrany majú spočívať z informácii, ktorých obsahom má byť údajná extrémistická činnosť žalobcu,\npochádzajú z jeho obvinenia zo strany C. orgánov, potom žalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil na\nčom zakladá hodnovernosť týchto informácií ak ich pôvodcom je štát, o ktorom sám žalovaný uvádza,\nže obvineniami z terorizmu prenasleduje svojich politických odporcov.\n22. Okrem konkrétneho činu, pre ktorý bolo vedené voči žalobcovi extradičné konanie, nebol\nidentifikovaný žiaden čin, ktorého sa má dopustiť žiadateľ, a ktorý by mal byť v rozpore s cieľmi a\nzásadami Organizácie spojených národov. Žalovaný neidentifikoval absolútne žiaden konkrétny skutok,\nktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že od 02.03.2022, kedy vstúpil na\núzemie Slovenskej republiky, bol následne v predbežnej a neskôr vo vydávacej väzbe. Po rozhodnutí\no neprípustnosti jeho vydania Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 24.01.2024 bol prepustený,\naby následne po jeho odchode z územia Slovenskej republiky do Spolkovej republiky Nemecko a po\njeho návrate dňa 20.03.2024 bol takmer nepretržite administratívne zadržiavaný. Je tak vylúčené, aby\nmu mohli byť akékoľvek činy, či už tie, pre ktoré mu nebol udelený azyl alebo tie, pre ktoré mu nebola\nudelená doplnková ochrana, pripisované od 02.03.2022 až doposiaľ.\n23. Žalovaný v duplike zo dňa 25.09.2025 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a vyjadril\npresvedčenie, že žalobca sa dopúšťa falošnej generalizácie, keď vyvodzuje, že samotná existencia\npolitických motívov režimu voči jeho osobe spochybňuje všetky informácie o možnom bezpečnostnom\nriziku žalobcu, ktoré vyplýva aj zo skutočností a dokumentov poskytnutých do konania aj inými oficiálnymi\nbezpečnostnými inštitúciami. Žalovaný vzal list verejného ochranu práv na vedomie. Informácie o\npraktikách režimu v C., ktorý obviňuje oponentov z terorizmu a extrémizmu sú konštatované z\npodkladov iných medzinárodných vládnych a mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv vo\nvšeobecnej rovine. Verejný ochranca práv nemá kompetenciu posudzovania bezpečnostných otázok\nalebo bezpečnostných rizík konkrétnych osôb. Žalovaný zdôraznil, že záznamy Národnej ústredne\nSIRENE a obe stanoviská SIS, ktoré hodnotia konkrétne riziko na úseku terorizmu spojené s osobou\nžalobcu, neboli vyvrátené iným dôveryhodným zdrojom relevantnej bezpečnostnej autority. Stanovisko\nSIS-54/22-V10-23/2025-S, ktoré patrí k administratívnemu spisu a obsahuje konkretizované rizikové\nkonanie žalobcu napĺňajúce kritériá dôvodného podozrenia z aktivít terorizmu, čím boli splnené kritéria\nindividualizácie skutku. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, druhový charakter a\nzávažnosť trestnej činnosti, z ktorej je menovaný dôvodne podozrivý, a s prihliadnutím na zodpovednosť\nvoči bezpečnosti Slovenskej republiky a jej obyvateľom, nie je vo verejnom záujme poskytnúť žalobcovi\npostavenie medzinárodnej ochrany.\nIII.\nKonanie pred správnym súdom a kasačným súdom\n24. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) po preskúmaní administratívneho spisu,\nnapadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel v konaní vedenom pod sp. zn. 7Saz/2/2025 k\nzáveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v napadnutej časti zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní (§ 107\nods. 1 SSP) nariadenom dňa 02.10.2025 (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná a že je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c)\na f) SSP a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.\n\n25. Následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sak/1/2026 zo dňa 25.\nmarca 2026 po podaní kasačnej sťažnosti zo strany žalovaného rozhodol tak, že rozsudok Správneho\nsúdu v Košiciach, č. k. 7Saz/2/2025-82 zo dňa 02.10.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV zrušujúcom rozhodnutí kasačný súd zaviazal Správny súd, aby si vyžiadal stanovisko Slovenskej\ninformačnej služby zo dňa 28.02.2025 a oboznámil sa s ním. Kasačný súd zároveň uviedol, že zrušenie\nrozhodnutia žalovaného hoci aj by sa preukázalo, že dôvody pre neudelenie azylu, ako aj neposkytnutia\ndoplnkovej ochrany spočívajúce v žalovaným tvrdených skutočnostiach vychádzali z nedostatočne\npodložených a overených faktov alebo že platnosť záznamov v schengenskom informačnom systéme\nuplynula alebo došlo k zrušeniu podkladu na základe, ktorého bol záznam urobený, by pre výsledok\nkonania v nasledujúcom konaní nepriniesla žiadnu zmenu a žalovaný by rozhodol rovnako, keďže\nprimárny vychádzal zo stanoviska Slovenskej informačnej služby z 28.02.2025.\n26. Následne správny súd ako vecne a miestne príslušný súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po vrátení\nveci zo strany kasačného súdu opätovne preskúmal administratívne spisy žalovaného, napadnutého\nrozhodnutia a postupu žalovaného a viazaný právnym názorom vysloveným súdom vyššej inštancie\npodľa § 206 a nasl. SSP rozhodol vo veci na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) nariadenom dňa 20.07.2026\n(§ 137 ods. 2 SSP) za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného tak,\nže správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.\n27. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch v\nnej uvedených a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a zároveň\nrozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalobcu. Právny\nzástupca žalobcu sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany kasačného súdu a mal za to,\nže právne posúdenie veci zo strany tak žalovaného, ako aj kasačného súdu bolo nesprávne. Po\nprepustení z vydávacej väzby, dňa 24.01.2024 a po návrate žalobcu Nemecka dňa 20.03.2024 bol\nprakticky nepretržite administratívne zadržiavaný. Od 02.03.2022 je prakticky vylúčené, že by sa žalobca\nmohol dopúšťať akejkoľvek činnosti, ktorá mohla byť nebezpečná pre Slovenskú republiku. Informácie\no tom, že by mal byť žalobca nebezpečný a že by mal byť spájaný s akýmikoľvek úkonmi, spájanými\ns terorizmom, sa začali objavovať v záznamoch po tomto dátume, kedy reálne akýmkoľvek úkonom,\nktoré by mohli napĺňať nebezpečnosť pre bezpečnosť Slovenskej republiky, už nemohlo dôjsť. Žalobca\naj po neposkytnutí doplnkovej ochrany zostane na území Slovenskej republiky, kdesi, ako to pomenúva\nÚstavný súd, v sivom priestore, bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom za týchto okolností\nformalizovane napĺňať dosiahnutie cieľa, a to ochranu bezpečnosti Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný\nsvoj záver, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených\nnárodov na tomto zatýkacom rozkaze je tento postup nezrozumiteľný a neobhájiteľný, pretože v jednom\na tom istom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že je to práve ten režim vo vzťahu, ku ktorému by žalobcovi\nprislúchalo postavenie alebo teda oprávnenie na medzinárodnú ochranu vo forme azylu a na druhej\nstrane, za dôkaz toho, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie\nspojených národov používa presne tento zatýkací rozkaz toho režimu. Pokiaľ ide o záznamy už neplatné\nv schengenskom informačnom systéme, znovu je potrebné uviesť, že sú v nich uvedené doslova\ngenerické opisy toho, že žalobca je nebezpečný pre príslušnosť radikálnym islamským hnutiam bez\npopisu akéhokoľvek konkrétneho konania či skutku, ktorý by opodstatňovali akúkoľvek pravdepodobnosť\nzáveru, že žalobca je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených\nnárodov.\n28. Poverený zástupca žalovaného navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a mal za\nto, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a doplnkovej ochrany v súlade so\nzákonom a po vyhodnotení všetkých relevantných dôvodov a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. V\nkonaní nebol predložený dôkaz relevantnej bezpečnostnej autority k osobe žalobcu, ktorý by dôvodné\npodozrenia bezpečnostného rizika žalobcu uvádzané Slovenskou informačnou službou spochybnil.\nŽalovaný prihliadal na rezolúciu bezpečnostnej rady OSN 1624/2005, v ktorom vyzýva štáty, aby\nv rámci boja s terorizmom v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva odmietli\nposkytnúť azyl a odsúdili každú osobu, ktorá podporuje, napomáha, podieľa sa alebo sa pokúsi o účasť\nna financovaní, plánovaní, príprave alebo uskutočnení teroristických činov alebo poskytne útočisko\npáchateľovi, rovnako tak osobe, o ktorej sú k dispozícii relevantné informácie o existencii vážnych\ndôvodov domnievať sa, že sa dopustila podnecovania na spáchanie teroristického činu. Nevyžaduje sa,\naby bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu podporovateľom teroristického činu alebo sa na ňom inak\n\npodieľal. Účasť na činnosti teroristickej skupiny môže zahŕňať širokú škálu konaní, v rôznom stupni\nzávažnosti.\n29. Žalobca na nariadenom pojednávaní prostredníctvom súdom ustanoveného tlmočníka absolútne\na kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia zo strany migračného úradu, týkajúce sa jeho údajného\nprepojenia na kyberterorizmus alebo na finančnú pomoc extrémistickým skupinám. Tieto obvinenia sú\nvykonštruovanou lžou a ohováraním zo strany diktátorského režimu v C., ktorý sa snaží umlčať hlas\nsvojej politickej opozície v zahraničí. Obvinenie z financovania nemá žiadny logický ani reálny základ.\nDo 16.08.2021 počas pobytu na Ukrajine žalobca nevlastnil identifikačné číslo (daňový kód) ani bankovú\nkartu. Bez týchto dokumentov a prostriedkov bolo v modernom svete technicky a fyzicky nemožné\nuskutočniť akúkoľvek finančnú operáciu alebo prevod peňazí. Najvyšší európsky bezpečnostný\norgán oficiálne potvrdil, že meno žalobcu bolo úplne vymazané zo zoznamu nebezpečných osôb\na schengenského informačného systému. To dokazuje, že nepredstavuje žiadne riziko pre národnú\nbezpečnosť Slovenskej republiky. Na Slovensku bol žalobca vystavený silnému politickému tlaku\na opakovanému nezákonnému zadržiavaniu. Dnes je plne dokázané, že všetky obvinenia zo strany\nministerstva vnútra, migračného úradu voči osobe žalobcu, nemajú žiadny reálny základ. Ďalším\nnezvratným dôkazom je skutočnosť, že Najvyšší súd SR zakázal vydanie žalobcu do C.. Žalobca\nnavrhol, aby súd rozhodol vo veci spravodlivo a zrušil rozhodnutie migračného úradu, umožnil mu\nudelenie azylu.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n31. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n32. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n33. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak\na) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo\nb) nespĺňa podmienky podľa § 13b.\n\n35. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že\nžiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.\n36. Podľa § 13c ods. 2 písm. c) Zákona o azyle, Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\nje dôvodné podozrenie, že žiadateľ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie\nSpojených národov.\n37. Podľa § 13c ods. 2 písm. d) Zákona o azyle Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je\ndôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to\nneplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.\n40. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje\ntrest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť\nzávažný.\n41. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť\nčinu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky\n42. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je\nštátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie\naj osoba bez štátnej príslušnosti\n43. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n44. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý\nmá právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich\nprípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo\niné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti\nktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n45. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť\nkrutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n46. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne\norgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n47. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\n50. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n52. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 SSP, vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl\na pobyt cudzincov.\n53. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n54. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.\n55. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.\n56. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\nV.\nPrávny názor správneho súdu\n57. Predmetom konania a posúdenia veci správny súdom je v správnej žalobe žalobný návrh na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu (neudelenie azylu a neposkytnutie doplnkovej\nochrany) a v tomto rozsahu vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom\nžalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný\nho vyhodnotil nie ako nedôveryhodného, ale z dôvodu, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že\nje vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. V prípade\nžalobcu, v plnej miere naplnené kritériá pre odmietnutie azylu, nakoľko žalovaný má dostatok overených\na relevantných informácií, potvrdzujúcich jeho účasť na terorizme, pričom nejestvujú žiadne dôvody na\nto, aby tieto informácie boli akýmkoľvek spôsobom spochybňované. V rámci námietky, že skutkový stav,\nktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu\nžalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o údajnej účasti žalobcu na terorizme a\njeho vinu za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov nachádzajúcich\nsa v administratívnom spise a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o takomto konaní alebo účasti\nžalobcu na takýchto činoch.\n58. Správny súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o viacerých konaniach vedených voči\nosobe žalobcu na Správnom súde v Košiciach. Podľa názoru správneho súdu, predchádzajúce konania\ntýkajúce sa zrušenia dočasného útočiska a zaistenia osoby žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu nie\nje možné posudzovať izolovane, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu komplexnosti vyhodnocovania\npotenciálnych rizík u žalobcu vo vzťahu k jeho žiadosti o azyl alebo poskytnutiu doplnkovej ochrany.\n59. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp.zn. 1Tost/31/2023 z 24.01.2024 zrušil uznesenie\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.11.2023 a vyslovil, že vydanie žalobcu ako\nvyžiadanej osoby do C. republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z vydávacej väzby\n\nnakoľko, okrem iného, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vychádzajúc zo správy odboru\nľudských práv ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, že v C.\nrepublike dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv a riziko porušovania práv trestne\nstíhaných alebo odsúdených osôb je vysoké. Z informácií z okolitých krajín, ako sú Rakúsko alebo\nNemecko možno zistiť, že v prípade, keď vydali C. občana do jeho domovskej krajiny, nedomohli\nsa spätnej väzby a potrebných informácií o týchto osobách od príslušných orgánov C. republiky a\no ich údajnom \"nedobrovoľnom zmiznutí\", pričom Najvyšší súd Rakúskej republiky nariadil aj spätné\nprivezenie vydanej osoby do Rakúska.\n60. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 podľa § 125 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4, 5 zákona č.\n404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne\npotrebný čas, najviac do 20.07.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Saz/3/2024-47 z\n18.04.2024 správnu žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu o zaistení ako nedôvodnú zamietol. Proti\ndanému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12.06.2024 ako nedôvodnú zamietol.\n61. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. predĺžil zaistenie žalobcu,\npričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 20.09.2024.\nSprávny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 15Saz/3/2024-80 z 13.08.2024 správnu žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11.09.2024 ako nedôvodnú\nzamietol. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko rozhodnutím č. PPZ-HCPPO9-3-113/2024-AV zo dňa 18.09.2024 rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 mesiacov,\ndo 20.03.2025. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Saz/5/2024-126 z 29. októbra 2024\nžalobu zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Szak/4/2024 z 19.12.2024 vyhodnotil ako dôvodnú, zmenil\nrozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu a nariadil bezodkladné prepustenie\nžalobcu zo zaistenia z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti postupu správneho orgánu. V súčasnosti\nuž žalobca nie je zaistený a zdržiava sa v G. C. v D..\n62. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatórne východiská, ktoré sú štandardne\nuplatňované v azylových konaniach, a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu.\nZákladnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu\npredmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite\nobjasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a správny\norgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac\nzodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich tvrdenia\nžiadateľa, preto zásadný význam tu zohráva ich dôveryhodnosť. Nakoľko v mnohých prípadoch musí\nsprávny orgán rozhodovať za situácie, „keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či\nvyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva\njediným dôkazným prostriedkom práve výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie\ncelkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal,\nnaozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto mimoriadne dôležitú úlohu práve\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl, a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa\n27. júla 2016). Správny súd v tejto súvislosti zároveň dodáva, že nie je ani povinnosťou žiadateľa\no azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou\ndôveryhodnou výpoveďou. Je tak na správnom orgáne, aby v prípade nesúhlasu s tvrdeniami žiadateľa\npreukázal, že vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných\nokolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti,\nktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Je teda povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť\n\nvýpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09. apríla 2013).\n63. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne\nuvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prípadne\nz prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n64. Na druhej strane v danom prípade, tak ako to už uviedol kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí\nžalovaný primárne vychádzal zo stanoviska Slovenskej informačnej služby z 28. februára 2025.\nNásledne si správny súd dňa 05.05.2026 vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby, a to o\nposkytnutie registratúrneho záznamu v utajovanom režime k nahliadnutiu, stanovisko pod č. SIS-54/22V-10-23-S 2025 zo dňa 28.02.2025, ktoré bolo podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia vo\nveci samej. Následne bolo príslušným referátom utajovaných skutočností dňa 29.05.2026 zákonnému\nsudcovi oznámené doručenie utajovaného registratúrneho záznamu od Slovenskej informačnej služby,\nktorý sa s ním následne v utajovanom režime oboznámil. Z obsahu utajovanej informácie vyplýva,\nže osoba žalobcu predstavuje bezpečnostné riziká vzhľadom na informácie v nej uvedené, pričom\ninformácie uvedené a dôkladne popísané v stanovisku boli označené ako vierohodné.\n65. Správny súd tak po dôkladnom oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a obsahom\nadministratívneho spisu a najmä viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom\nrozhodnutí po detailnom oboznámení sa s obsahom stanoviska Slovenskej informačnej služby z\n28.02.2025 dospel k záveru, že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 13 ods. 2\npísm. c) zákona o azyle. Na základe uvedeného dospel žalovaný k správnemu právnemu záveru, že\nu žalobcu je dôvodné podozrenie, že je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie\nSpojených národov, a preto nespĺňa podmienky pre udelenie azylu.\n66. Správny súd tiež poukazuje skutočnosť, ktorá mala podľa názoru kasačného súdu opodstatnenú\nrelevanciu, a to, že žalobca bol aj nad rámec toho, čo vyplývalo z príslušného stanoviska Slovenskej\ninformačnej služby z 31.12.2024 upovedomený o tom, že sám na výsluchu z 10.04.2022 uviedol,\nže mal profil na stránke J., ale používal ho na boj proti terorizmu a boj proti Islamskému štátu,\nnašiel si texty, na základe ktorých by sa prihlásili nejakí ľudia, ktorí vykonávajú teroristickú činnosť,\nna základe toho, by vstúpil s nimi do kontaktu, a tak bojoval proti terorizmu. Aj tento fakt podľa\nnázoru Najvyššieho správneho súdu napĺňal požiadavku účinného oboznámenia žalobcu s podstatou\nrozhodujúcich skutočností uvedených v spise. Žalovaný v tejto súvislosti podľa názoru kasačného súdu\nlogicky a konzistentne vysvetlil svoje úvahy a závery, tvoriace podklad napadnutého rozhodnutia.\n67. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k žalobcom napadnutému výroku vo veci neposkytnutia azylu, ako ani\nneposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný vzhliadol rovnaké zákonné dôvody, správny súd odkazuje\nna vyššie uvedené právne závery vzťahujúce sa rovnako tak k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany\na naplneniu hypotézy právnej normy uvedenej v § 13c ods. 2 písm. c) zákona o azyle pre neposkytnutie\ndoplnkovej ochrany.\n68. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou, ktorú správny súd posúdil v zmysle §\n206 ods. 3 SSP neformálne, t.j. správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\npostup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej\nžalobe, ale komplexne v celom rozsahu (vrátane námietky, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo nedostatočné\nzistenie skutkového stavu ako celok), avšak dôvodnosť žaloby vzhľadom na viazanosť právneho názoru\nvysloveného kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí u žalobcu nevzhliadol.\n69. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,\nani iné skutočnosti, ku ktorým by správny súd bol dospel pri neformálnom preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní najmä s prihliadnutím na právny názor\nvyslovený kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým bol správny súd viazaný, a preto správny\nsúd správnu žalobu podľa § 219 SSP zamietol.\n\n70. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému\nprizná správny súd voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade,\nak to možno spravodlivo požadovať.\n71. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP\na s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje\nkomplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania, a keďže žalobca nemal v konaní ani len\nčiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu\nktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči\nžalobcovi nepriznal.\n72. Podľa § 54 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho Súdneho poriadku (ďalej len \"SSP\") trovy\nspojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša\nštát. Ustanovenie tlmočníka do konania bolo odôvodnené v záujme zachovania práva strany konať pred\nsúdom vo svojom materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému rozumie. Trovy spojené s tým, že strana\nkoná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Správy súd preto rozhodol tak,\nže štátu (Slovenskej republika) nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania\nštátu rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ktoré vydal\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}