Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Sak/3/2026 0726100206 16. 07. 2026 prof. JUDr. Juraj Vačok ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Z.. E. A., R.., štátna príslušnosť: Ruská federácia, doklad totožnosti: cestovný pas č. XXXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu: I.. R. X/G., byt XX, X., W. N., toho času: Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci - kancelária Komárno, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 18SaZ/2/2026-42, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žalobca požiadal 27. marca 2024 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z výpovedí žalobcu vyplýva: · z Ruska vycestoval na Ukrajinu v marci 2017. Hranicu prekročil nelegálne, pretože by ho inak Rusi zastavili a vrátili späť. Na Ukrajine žil v chatovej osade v K.. S terajšou manželkou začal žiť v chatovej osade Q. D.. Keď v roku 2022 začala vojna, odišiel do Ľvova a odtiaľ nelegálne prekročil hranicu do Poľska. Chcel požiadať o azyl, ale Poliaci ho vrátili späť na Ukrajinu. Bol umiestnený v tábore meste Volyň-Žuraviči, kde strávil 7 mesiacov. Dňa 26. januára 2023 v Ľvove požiadal o azyl. Zistil, že je hľadanou osobou Interpolom. V októbri 2023 obdržal list, podľa ktorého bol vymazaný zo zoznamov hľadaných osôb. Dostal odopretie vstupu na Ukrajinu od 18. októbra 2023 na 5 rokov. Skúsil ísť do Moldavska, avšak ho nepustili. Následne žil v meste Drogovič do 25. marca 2024. Rozhodol sa ísť na Slovensko. Hranicu prekročil na hraničnom priechode Malý Berezný - Ubľa. Následne požiadal o azyl, · cieľová krajina žalobcu bola Slovensko. Žalobcova manželka žije v Holandsku. V súčasnosti je v azylovom konaní. Z Ukrajiny do Holandska odišla v septembri 2022. Chce odísť za ňou, · žalobca bol členom politickej strany Hizb ut-Tahrir. Do strany vstúpil v roku 2016. Mal vedomosť, že strana je v Ruskej federácii zakázaná. Cieľom strany je v islamských krajinách založiť Islamský štát a vo všetkých neislamských krajinách po celom svete robiť osvetu. Strana nepodporuje terorizmus a venuje sa politickej činnosti, presviedčaniu. Táto strana je zakázaná v Uzbekistane. V roku 2003 jej zakázali vystupovať a organizovať mítingy v Nemecku kvôli antisemitizmu. Z rovnakého dôvodu ju podľa názoru žalobcu zakázali aj v Anglicku. Preto mal v Rusku problémy a bol prenasledovaný. Trestaný nebol. Na vojne nebol. Vojenskú knižku má vystavenú s výsledkom, že nie je schopný nastúpiť na vojnu. Je v zálohe, · o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada žalobca z politických dôvodov. Keby sa vrátil do Ruska, uväznili by ho. Zúčastňoval sa na politických mítingoch, protestoch, bol aktívny na sociálnych sieťach, kde publikoval svoje politické názory ohľadom Tatárska. Pre členstvo v politickej strane je
považovaný za teroristu, bol hľadaný Interpolom a bol diskriminovaný počas doktorandského štúdia. Bojí sa návratu do krajiny pôvodu a bojí sa aj o svojich rodičov. Na Ukrajinu sa vrátiť nemôže kvôli prebiehajúcemu vojnovému konfliktu s Ruskom. V pase má aj pečiatku o deportácii z krajiny z 18. októbra 2023 s platnosťou na 5 rokov. 2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo 16. decembra 2024 neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o azyle“). Zároveň týmto rozhodnutím neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. 3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 19SaZ/1/2025-76 zo 7. mája 2025 podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa záverov správneho súdu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Nemá v ňom oporu. Správny súd uviedol, že osobitne je potrebné sa vysporiadať s tým, či strana Hizb ut-Tahrir všeobecne nie je považovaná za stranu, ktorá by organizačne alebo vo svojej ideológii podporovala alebo vyzývala k násiliu. V konaní tiež nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil násilníckeho, resp. teroristického činu alebo by takýto čin podporoval. 4. Žalovaný následne rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-90/2024-Ž zo 17. decembra 2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) opätovne podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a tiež podľa § 13c ods. 2 písm. d) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Dôvody pre rozhodnutie žalovaného možno zhrnúť nasledovne: · pri posudzovaní dôvodov pre udelenie azylu žalovaný poukázal, že strana Hizb ut-Tahrir je v Ruskej federácii od roku 2003 klasifikovaná ako zakázaná teroristická organizácia. Zároveň je zakázaná vo všetkých stredoázijských krajinách, v niektorých krajinách severnej Afriky a niektorých európskych krajinách. Z viacerých dokumentov vyplynulo, že predmetná strana odmieta demokraciu a liberalizmus, ktoré považuje za západné opatrenia. Tie sú v rozpore s islamskými princípmi. Hoci sama o sebe tvrdí, že je nenásilná, podporuje džihád ako prostriedok na rozšírenie islamskej vlády. Je široko kritizovaná za svoju radikálnu ideológiu a podvratné aktivity. Žalobca sa stal vedome členom tejto strany, aj napriek tomu, že má informácie, o akú politickú organizáciu ide, vrátane skutočnosti, že je zakázaná. V zmysle platnej právnej úpravy bude s najväčšou pravdepodobnosťou považovaný v Ruskej federácii za osobu podieľajúcu sa na účasti v teroristickom spoločenstve alebo účasti na činnosti teroristickej organizácie. Faktom však je, že aj v takomto prípade by mu hrozil trest ako ktorémukoľvek inému občanovi akéhokoľvek štátu, ktorý má vo svojej trestnej legislatíve upravené trestné činy pre členstvo v teroristickej organizácii, prípadne sa účastní na činnosti teroristickej organizácie. Porovnaním trestnej úpravy v Ruskej federácii a v Slovenskej republike spojenej s terorizmom sú tresty za jednotlivé trestné činy veľmi podobné. V konaní sa tiež nepreukázalo, že by žalobca v dôsledku tatárskej národností mal byť v krajine pôvodu prenasledovaný, · pri posudzovaní dôvodov pre udelenie doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z dokumentov o krajine pôvodu nebola preukázaná v prípade odsúdenia žalobcu v krajine pôvodu hrozba trestu smrti. V Ruskej federácii trest smrti nebol formálne zrušený, avšak od roku 1996 sa nevykonáva. Tiež nebolo preukázané, že by prípadný trest vykonával v podmienkach, v ktorých by hrozilo mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. S ohľadom na členstvo žalobcu v strane Hizb ut-Tahrir a stanovisko Slovenskej informačnej služby navyše u žalobcu existuje dôvod na neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Týmto dôvodom je, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku, · s ohľadom na dôvody pre nepriznanie azylu a doplnkovej ochrany nebol dôvod v zmysle § 20 ods. 5 zákona o azyle na rozhodovanie o azyle a doplnkovej ochrane na účel zlúčenia rodiny. II. Konanie pred správnym súdom 5. Žalobca podal žalobu vo veciach azylu voči rozhodnutiu žalovaného na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Správny súd rozsudkom č. k. 18SaZ/2/2026-42 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so žalovaným v tom, že neboli splnené podmienky na udelenia práva na medzinárodnoprávnu ochranu žalobcu. Odôvodnenie správneho súdu je možné zhrnúť nasledovne: · strana, ktorej je žalobca členom od roku 2016, bola zakázaná viacerými štátmi. Z vyjadrení vyplýva, že aktívne propaguje a podporuje terorizmus vrátane chválenia a oslavovania viacerých teroristických
útokov. Hamas opisuje ako hrdinov, pričom táto organizácia je považovaná Slovenskou republikou za teroristickú skupinu. Žalobca má väzby na predmetnú stranu a s jej viacerými členmi je v kontakte, · v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal v súvislosti so svojou tatárskom národnosťou alebo moslimskou vierou akékoľvek problémy zo strany krajiny pôvodu, · nie je možné vylúčiť, že žalobca bude v krajine pôvodu trestne stíhaný. V súlade s uvedeným žalovaným je však trestná legislatíva terorizmu v Ruskej federácii obdobná ako v prípade Slovenskej republiky. Samotná hrozba trestného stíhania nie je bez ďalšieho dôvodom na udelenie azylu, · žalobca nepožiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov. V konaní zároveň neboli zistené také skutočnosti, ktoré by udelenie takéhoto azylu odôvodňovali, · pri posudzovaní doplnkovej ochrany síce žalovaný dospel k záveru, podľa ktorého z dotačnou istotou nemožno vylúčiť, že by žalobca bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu v súvislosti s výkonom trestu za jeho členstvo v strane, avšak žalovaný prijal správny záver o vylúčení žalobcu z doplnkovej ochrany podľa § 13 sa ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Z vyjadrení Slovenskej informačnej služby vyplýva, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko, pričom túto správu je treba hodnotiť aj v kontexte členstva žalobcu v strane. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že správny súd vychádza zo stanoviska Slovenskej informačnej služby a z informácií o činnosti organizácie Hizb ut-Tahrir vo svete, vrátane zákazu tejto organizácie v niektorých štátoch. Nebolo však preukázané, že by žalobca vykonával extrémistické aktivity, propagoval a podporoval násilie. Stanovisko informačnej služby má iba všeobecné závery, konkrétne skutky žalobcu nie sú dostatočne konkretizované. Žalobca sa rozhodol pre opustenie krajiny pôvodu kvôli jeho moslimskému vierovyznaniu a politickým aktivitám. Žalovaný nesprávne dospel k záveru, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol prenasledovaný z dôvodov v zmysle azylového práva, ale ako legitímny postih za porušenie trestnoprávnych predpisov. Má pochybnosti, či samotné členstvo vo vyššie uvedenej organizácii a stanovisko Slovenskej informačnej služby postačujú na záver o jeho nebezpečenstve pre spoločnosť. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Vyjadril sa k tvrdeniam žalobcu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený. 12. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Podľa § 206 ods. 3 v spojení s § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu preskúmal zákonnosť záverov správneho súdu v celom rozsahu. 14. Dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia žalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa písm. b) žalovaný udelí žiadateľovi azyl, ak je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 15. Žalovaný a správny súd dospeli k správnemu záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu podľa predmetného ustanovenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca do roku 2017 žil v krajine pôvodu. Nebolo preukázané, že by do tohto obdobia bol prenasledovaný z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Z jeho výpovedí vyplýva, že v krajine pôvodu pracoval, študoval. Neboli preukázané žiadne perzekúcie zo strany Ruskej federácie z rasových, náboženských, politických dôvodov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine vo vzťahu k nemu alebo jeho rodine.
16. Je pravdou, sa žalobcovi môže hroziť trestné stíhanie z dôvodu vstupu do strany Hizb ut-Tahrir, ktorá je v Ruskej federácii zakázaná. Správny súd však podrobne v bodoch 42 až 48 svojho rozsudku poukázal, že táto strana nie je zakázaná len v Ruskej federácii. Je zakázaná pre svoj nedemokratický charakter vo viacerých štátoch, vrátane štátov Európy a Európskej únie. 17. Ako vyplýva z polytematickej správy o Ruskej federácii, Veľká Británia túto stranu zakázala na základe zákona proti terorizmu a vyhlásila ju za teroristickú organizáciu. Nemecko ju zakázalo v roku 2003 pre antisemitskú propagandu a väzby na extrémistické siete. Rakúsko zakázalo jej symboly. Podľa polytematickej správy sa táto strana neprezentuje ako militantná organizácia, ale ako národné islamistické hnutie sa snaží zjednotiť moslimov pod jeden islamský kalifát. Predstavuje podporu terorizmu pričom napr. členov Hamasu vykresľuje ako hrdinov. 18. Závery uvádzané kasačným súdom vo vzťahu k tejto strane majúce podklad v administratívnom spise sú širšie. Kasačný súd neuvádza všetky skutočnosti. Nachádzajú sa v rozhodnutí žalovaného a je na nich poukázané detailne aj v rozsudku správneho súdu v spomínaných bodoch 42 až 46. Z výpovedí žalobcu pritom vyplýva, tak ako konštatoval aj správny súd, že žalobca sa považuje za člena strany a s viacerými členmi je v kontakte. 19. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V zmysle uvedeného vymedzenia je potrebné posudzovať aj právo na cudzineckú ochranu z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. 20. Za predpokladu, že sa žalobca rozhodol vstúpiť do strany, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel, musel si byť vedomý aj následkov, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ žalobca vstúpil do zakázanej strany ohrozujúcej demokratické hodnoty, je možné legálne predpokladať vyvodzovanie verejnoprávnej zodpovednosti za toto konanie. Žalobca teda vedome konal v rozpore s legislatívou krajiny pôvodu, za čo mu prirodzene môže hroziť právom spájaný následok s takýmto konaním. Medzinárodná ochrana však neslúži na ochranu osôb pred vyvodzovaním zodpovednosti za protiprávne konanie v krajine pôvodu, navyše, ak konanie žiadateľa zasahuje do demokratických hodnôt chránených v Slovenskej republike (porovnaj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6Sak/4/2024 z 11. septembra 2024). Samotná strana Hizb ut-Tahrir síce v Slovenskej republike nie je zakázaná, ale ako bolo uvedené aj správnym súdom, viaceré jej činnosti nemožno považovať za súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. 21. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti tak kasačný súd v zhode so správnym súdom a žalovaným dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu. Podaná kasačná sťažnosť tak v tejto časti nie je dôvodná. 22. Žalovaný a správny súd po posúdení dôvodov na udelenie azylu správne skúmali aj existenciu dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle žalovaný poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Pre posúdenie dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany bolo dôležité, tak ako konštatoval žalovaný a správny súd, že trestné zákonodarstvo v oblasti terorizmu z hľadiska trestov v krajine pôvodu je obdobné ako v Slovenskej republike. Kasačný súd zobral tiež na zreteľ, že v krajine pôvodu je síce formálne ešte v trestnom zákonodarstve ustanovený aj trest smrti, avšak reálne sa v súčasnosti nevykonáva. Otázne však môže byť, či v prípade odsúdenia žalobcu a výkonu trestu, by v krajine pôvodu hrozilo žalobcovi vážne bezprávie. 24. Žalovaný a správny súd správne upriamili pri posudzovaní doplnkovej ochrany pozornosť aj na § 13a ods. 2 písm. d) zákona o azyle, podľa ktorého žalovaný neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. 25. Kasačný súd v zhode so správnym súdom a žalovaným konštatuje, že žalobca s ohľadom na svoju účasť v strane Hizb ut-Tahrir môže predstavovať bezpečnostné riziko. Kasačný súd poukazuje i na stanovisko Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého žalobca predstavuje bezpečnostné riziko. Podľa tohto stanoviska je žalobca dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického extrémizmu a náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa s násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení. 26. Toto stanovisko je pomerne všeobecné. V súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku v účinnom znení, ktorý sa podľa § 52 zákona o azyle vzťahuje aj na konanie pred žalovaný, však žalovaný hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto dôvodu je potrebné hodnotiť dané stanovisko s preukázaným členstvom žalobcu strane Hizb ut-Tahrir (k možnosti vyhodnocovania skutkového stavu len na základe stanoviska spravodajskej služby porovnaj rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Sak/2/2023 z 29. februára 2024). Členstvo nie je pasívne, ale tak ako vyplýva napr. zo zápisnice so žalobcom z pohovoru o udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej
ochrany zo 6. augusta 2025, žalobca je v pravidelnom kontakte s viacerými členmi strany v Nemecku, Švédsku. Rovnako je v pravidelnom kontakte so zástupcom strany na Ukrajine. 27. Kasačný súd nemal pochybnosti, že aktívne členstvo v strane prezentujúcej napr. antisemitské postoje, alebo Hamas ako hrdinov (napriek tomu, že Hamas je uvedený zoznam skupín a subjektov rozhodnutia Rady Európskej únie z 29. júla 2026, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2025/207), aj s ohľadom na závery Slovenskej informačnej služby, vedie k dôvodnému podozreniu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalovaný tak správne aplikoval § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle, podľa ktorého žalobcovi aj napriek možnej hrozbe bezprávia pri výkone trestu súvisiaceho s členstvom v strane Hizb ut-Tahrir doplnkovú ochranu neudelil. 28. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako aj správny súd právne správne posúdili vec v časti neudelenia doplnkovej ochrany. Kasačná sťažnosť tak bola aj v tejto časti nedôvodná. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 29. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 31. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne. Za predpokladu, že sa žalobca rozhodol vstúpiť do strany, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel, musel si byť vedomý aj následkov, ktoré sú s tým spojené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.