{"guid": "b69f7cd2-0ba5-4c49-9d93-15742fc591ce:6c5cad51-7d7f-42db-a1c4-48c71846db00", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1", "spisova_znacka": "2Sak/3/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/3/2026 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 16. júla 2026, sp. zn. 2Sak/3/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1", "identifikacne_cislo": "0726100206", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "sudca_id": 1002, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-juraj-vacok-1002", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Medzinárodná ochrana neslúži na ochranu osôb pred vyvodzovaním zodpovednosti za protiprávne konanie v krajine pôvodu, a to tým skôr, ak konanie žiadateľa zasahuje do demokratických hodnôt chránených v Slovenskej republike. Ak žiadateľ vedome vstúpil do organizácie, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel, musel si byť vedomý aj následkov s tým spojených a hrozba trestného stíhania za takéto konanie sama osebe nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Aktívne členstvo v organizácii, ktorá prezentuje antisemitské postoje a oslavuje teroristickú skupinu, hodnotené v spojení so stanoviskom spravodajskej služby zakladá dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, čo je dôvodom na neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle aj napriek možnej hrozbe bezprávia pri výkone trestu v krajine pôvodu; pomerne všeobecné stanovisko spravodajskej služby treba podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žiadateľ z Ruskej federácie, člen organizácie Hizb ut-Tahrir, ktorá je v krajine pôvodu zakázaná ako teroristická, žiadal o azyl z politických dôvodov s tým, že pri návrate by bol uväznený. Žalovaný mu azyl neudelil a neposkytol ani doplnkovú ochranu s odôvodnením, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky; správny súd žalobu zamietol. Dovolateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nebolo preukázané, že by vykonával extrémistické aktivity, a že samotné členstvo v organizácii a všeobecné stanovisko Slovenskej informačnej služby nepostačujú na záver o jeho nebezpečnosti. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Konštatoval, že do odchodu z krajiny pôvodu nebol žiadateľ prenasledovaný z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, že vstupom do zakázanej organizácie ohrozujúcej demokratické hodnoty vedome konal v rozpore s právom krajiny pôvodu a medzinárodná ochrana nechráni pred vyvodením zodpovednosti za takéto konanie. Pri doplnkovej ochrane síce nemožno vylúčiť hrozbu bezprávia pri výkone trestu, avšak aktívne členstvo v organizácii s antisemitskými postojmi, ktorá oslavuje Hamas, spolu so stanoviskom spravodajskej služby a pravidelnými kontaktmi s jej členmi zakladá dôvodné podozrenie, že žiadateľ je nebezpečenstvom pre bezpečnosť štátu, preto žalovaný správne doplnkovú ochranu neposkytol.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "nazov": "§ 453 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-5", "nazov": "§ 34 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. d) Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c5cad51-7d7f-42db-a1c4-48c71846db00", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sak/3/2026\n0726100206\n16. 07. 2026\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2026:0726100206.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu:\nZ.. E. A., R.., štátna príslušnosť: Ruská federácia, doklad totožnosti: cestovný pas č. XXXXXXXXXX,\nadresa posledného trvalého pobytu: I.. R. X/G., byt XX, X., W. N., toho času: Pobytový tábor Rohovce,\nzastúpený: Centrum právnej pomoci - kancelária Komárno, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, 945 01\nKomárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 18SaZ/2/2026-42, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalobca požiadal 27. marca 2024 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z výpovedí žalobcu\nvyplýva:\n· z Ruska vycestoval na Ukrajinu v marci 2017. Hranicu prekročil nelegálne, pretože by ho inak Rusi\nzastavili a vrátili späť. Na Ukrajine žil v chatovej osade v K.. S terajšou manželkou začal žiť v chatovej\nosade Q. D.. Keď v roku 2022 začala vojna, odišiel do Ľvova a odtiaľ nelegálne prekročil hranicu do\nPoľska. Chcel požiadať o azyl, ale Poliaci ho vrátili späť na Ukrajinu. Bol umiestnený v tábore meste\nVolyň-Žuraviči, kde strávil 7 mesiacov. Dňa 26. januára 2023 v Ľvove požiadal o azyl. Zistil, že je\nhľadanou osobou Interpolom. V októbri 2023 obdržal list, podľa ktorého bol vymazaný zo zoznamov\nhľadaných osôb. Dostal odopretie vstupu na Ukrajinu od 18. októbra 2023 na 5 rokov. Skúsil ísť do\nMoldavska, avšak ho nepustili. Následne žil v meste Drogovič do 25. marca 2024. Rozhodol sa ísť na\nSlovensko. Hranicu prekročil na hraničnom priechode Malý Berezný - Ubľa. Následne požiadal o azyl,\n· cieľová krajina žalobcu bola Slovensko. Žalobcova manželka žije v Holandsku. V súčasnosti je v\nazylovom konaní. Z Ukrajiny do Holandska odišla v septembri 2022. Chce odísť za ňou,\n· žalobca bol členom politickej strany Hizb ut-Tahrir. Do strany vstúpil v roku 2016. Mal vedomosť, že\nstrana je v Ruskej federácii zakázaná. Cieľom strany je v islamských krajinách založiť Islamský štát a vo\nvšetkých neislamských krajinách po celom svete robiť osvetu. Strana nepodporuje terorizmus a venuje\nsa politickej činnosti, presviedčaniu. Táto strana je zakázaná v Uzbekistane. V roku 2003 jej zakázali\nvystupovať a organizovať mítingy v Nemecku kvôli antisemitizmu. Z rovnakého dôvodu ju podľa názoru\nžalobcu zakázali aj v Anglicku. Preto mal v Rusku problémy a bol prenasledovaný. Trestaný nebol. Na\nvojne nebol. Vojenskú knižku má vystavenú s výsledkom, že nie je schopný nastúpiť na vojnu. Je v\nzálohe,\n· o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada žalobca z politických dôvodov. Keby sa vrátil do\nRuska, uväznili by ho. Zúčastňoval sa na politických mítingoch, protestoch, bol aktívny na sociálnych\nsieťach, kde publikoval svoje politické názory ohľadom Tatárska. Pre členstvo v politickej strane je\n\npovažovaný za teroristu, bol hľadaný Interpolom a bol diskriminovaný počas doktorandského štúdia.\nBojí sa návratu do krajiny pôvodu a bojí sa aj o svojich rodičov. Na Ukrajinu sa vrátiť nemôže kvôli\nprebiehajúcemu vojnovému konfliktu s Ruskom. V pase má aj pečiatku o deportácii z krajiny z 18. októbra\n2023 s platnosťou na 5 rokov.\n2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-49/2024-Ž zo 16. decembra 2024 neudelil žalobcovi azyl\npodľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\núčinnom znení (ďalej len „zákon o azyle“). Zároveň týmto rozhodnutím neposkytol žalobcovi doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 19SaZ/1/2025-76 zo 7. mája\n2025 podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len\n„SSP“) toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa záverov správneho súdu\nrozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Nemá v ňom oporu. Správny súd uviedol, že\nosobitne je potrebné sa vysporiadať s tým, či strana Hizb ut-Tahrir všeobecne nie je považovaná za\nstranu, ktorá by organizačne alebo vo svojej ideológii podporovala alebo vyzývala k násiliu. V konaní\ntiež nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil násilníckeho, resp. teroristického činu alebo by takýto\nčin podporoval.\n4. Žalovaný následne rozhodnutím ČAS: MU-PO-58-90/2024-Ž zo 17. decembra 2025 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) opätovne podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a\ntiež podľa § 13c ods. 2 písm. d) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu.\nDôvody pre rozhodnutie žalovaného možno zhrnúť nasledovne:\n· pri posudzovaní dôvodov pre udelenie azylu žalovaný poukázal, že strana Hizb ut-Tahrir je v Ruskej\nfederácii od roku 2003 klasifikovaná ako zakázaná teroristická organizácia. Zároveň je zakázaná vo\nvšetkých stredoázijských krajinách, v niektorých krajinách severnej Afriky a niektorých európskych\nkrajinách. Z viacerých dokumentov vyplynulo, že predmetná strana odmieta demokraciu a liberalizmus,\nktoré považuje za západné opatrenia. Tie sú v rozpore s islamskými princípmi. Hoci sama o sebe tvrdí,\nže je nenásilná, podporuje džihád ako prostriedok na rozšírenie islamskej vlády. Je široko kritizovaná\nza svoju radikálnu ideológiu a podvratné aktivity. Žalobca sa stal vedome členom tejto strany, aj\nnapriek tomu, že má informácie, o akú politickú organizáciu ide, vrátane skutočnosti, že je zakázaná.\nV zmysle platnej právnej úpravy bude s najväčšou pravdepodobnosťou považovaný v Ruskej federácii\nza osobu podieľajúcu sa na účasti v teroristickom spoločenstve alebo účasti na činnosti teroristickej\norganizácie. Faktom však je, že aj v takomto prípade by mu hrozil trest ako ktorémukoľvek inému\nobčanovi akéhokoľvek štátu, ktorý má vo svojej trestnej legislatíve upravené trestné činy pre členstvo\nv teroristickej organizácii, prípadne sa účastní na činnosti teroristickej organizácie. Porovnaním trestnej\núpravy v Ruskej federácii a v Slovenskej republike spojenej s terorizmom sú tresty za jednotlivé trestné\nčiny veľmi podobné. V konaní sa tiež nepreukázalo, že by žalobca v dôsledku tatárskej národností mal\nbyť v krajine pôvodu prenasledovaný,\n· pri posudzovaní dôvodov pre udelenie doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z dokumentov o\nkrajine pôvodu nebola preukázaná v prípade odsúdenia žalobcu v krajine pôvodu hrozba trestu smrti.\nV Ruskej federácii trest smrti nebol formálne zrušený, avšak od roku 1996 sa nevykonáva. Tiež nebolo\npreukázané, že by prípadný trest vykonával v podmienkach, v ktorých by hrozilo mučenie, neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie. S ohľadom na členstvo žalobcu v strane Hizb ut-Tahrir a stanovisko\nSlovenskej informačnej služby navyše u žalobcu existuje dôvod na neposkytnutie doplnkovej ochrany\npodľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Týmto dôvodom je, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo\npre Slovenskú republiku,\n· s ohľadom na dôvody pre nepriznanie azylu a doplnkovej ochrany nebol dôvod v zmysle § 20 ods. 5\nzákona o azyle na rozhodovanie o azyle a doplnkovej ochrane na účel zlúčenia rodiny.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Žalobca podal žalobu vo veciach azylu voči rozhodnutiu žalovaného na Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“). Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n6. Správny súd rozsudkom č. k. 18SaZ/2/2026-42 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so žalovaným v tom, že neboli splnené\npodmienky na udelenia práva na medzinárodnoprávnu ochranu žalobcu. Odôvodnenie správneho súdu\nje možné zhrnúť nasledovne:\n· strana, ktorej je žalobca členom od roku 2016, bola zakázaná viacerými štátmi. Z vyjadrení vyplýva,\nže aktívne propaguje a podporuje terorizmus vrátane chválenia a oslavovania viacerých teroristických\n\nútokov. Hamas opisuje ako hrdinov, pričom táto organizácia je považovaná Slovenskou republikou za\nteroristickú skupinu. Žalobca má väzby na predmetnú stranu a s jej viacerými členmi je v kontakte,\n· v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal v súvislosti so svojou tatárskom národnosťou alebo\nmoslimskou vierou akékoľvek problémy zo strany krajiny pôvodu,\n· nie je možné vylúčiť, že žalobca bude v krajine pôvodu trestne stíhaný. V súlade s uvedeným žalovaným\nje však trestná legislatíva terorizmu v Ruskej federácii obdobná ako v prípade Slovenskej republiky.\nSamotná hrozba trestného stíhania nie je bez ďalšieho dôvodom na udelenie azylu,\n· žalobca nepožiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov. V konaní zároveň neboli zistené také\nskutočnosti, ktoré by udelenie takéhoto azylu odôvodňovali,\n· pri posudzovaní doplnkovej ochrany síce žalovaný dospel k záveru, podľa ktorého z dotačnou istotou\nnemožno vylúčiť, že by žalobca bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu\nv súvislosti s výkonom trestu za jeho členstvo v strane, avšak žalovaný prijal správny záver o vylúčení\nžalobcu z doplnkovej ochrany podľa § 13 sa ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Z vyjadrení Slovenskej\ninformačnej služby vyplýva, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko, pričom túto správu je treba\nhodnotiť aj v kontexte členstva žalobcu v strane.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že predmetný rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že správny súd vychádza zo stanoviska\nSlovenskej informačnej služby a z informácií o činnosti organizácie Hizb ut-Tahrir vo svete, vrátane\nzákazu tejto organizácie v niektorých štátoch. Nebolo však preukázané, že by žalobca vykonával\nextrémistické aktivity, propagoval a podporoval násilie. Stanovisko informačnej služby má iba všeobecné\nzávery, konkrétne skutky žalobcu nie sú dostatočne konkretizované. Žalobca sa rozhodol pre opustenie\nkrajiny pôvodu kvôli jeho moslimskému vierovyznaniu a politickým aktivitám. Žalovaný nesprávne dospel\nk záveru, že žalobca by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol prenasledovaný z dôvodov v zmysle\nazylového práva, ale ako legitímny postih za porušenie trestnoprávnych predpisov. Má pochybnosti, či\nsamotné členstvo vo vyššie uvedenej organizácii a stanovisko Slovenskej informačnej služby postačujú\nna záver o jeho nebezpečenstve pre spoločnosť. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Vyjadril\nsa k tvrdeniam žalobcu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11\npísm. h) SSP.\n10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený.\n12. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho\nrozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.\n13. Podľa § 206 ods. 3 v spojení s § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi\nuvedenými v kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu preskúmal zákonnosť záverov správneho súdu v celom\nrozsahu.\n14. Dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia\nžalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa písm. b) žalovaný udelí žiadateľovi\nazyl, ak je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n15. Žalovaný a správny súd dospeli k správnemu záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu\npodľa predmetného ustanovenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca do roku 2017 žil v\nkrajine pôvodu. Nebolo preukázané, že by do tohto obdobia bol prenasledovaný z dôvodov podľa § 8\nzákona o azyle. Z jeho výpovedí vyplýva, že v krajine pôvodu pracoval, študoval. Neboli preukázané\nžiadne perzekúcie zo strany Ruskej federácie z rasových, náboženských, politických dôvodov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine vo vzťahu k nemu alebo jeho rodine.\n\n16. Je pravdou, sa žalobcovi môže hroziť trestné stíhanie z dôvodu vstupu do strany Hizb ut-Tahrir,\nktorá je v Ruskej federácii zakázaná. Správny súd však podrobne v bodoch 42 až 48 svojho rozsudku\npoukázal, že táto strana nie je zakázaná len v Ruskej federácii. Je zakázaná pre svoj nedemokratický\ncharakter vo viacerých štátoch, vrátane štátov Európy a Európskej únie.\n17. Ako vyplýva z polytematickej správy o Ruskej federácii, Veľká Británia túto stranu zakázala na\nzáklade zákona proti terorizmu a vyhlásila ju za teroristickú organizáciu. Nemecko ju zakázalo v roku\n2003 pre antisemitskú propagandu a väzby na extrémistické siete. Rakúsko zakázalo jej symboly.\nPodľa polytematickej správy sa táto strana neprezentuje ako militantná organizácia, ale ako národné\nislamistické hnutie sa snaží zjednotiť moslimov pod jeden islamský kalifát. Predstavuje podporu\nterorizmu pričom napr. členov Hamasu vykresľuje ako hrdinov.\n18. Závery uvádzané kasačným súdom vo vzťahu k tejto strane majúce podklad v administratívnom\nspise sú širšie. Kasačný súd neuvádza všetky skutočnosti. Nachádzajú sa v rozhodnutí žalovaného a je\nna nich poukázané detailne aj v rozsudku správneho súdu v spomínaných bodoch 42 až 46. Z výpovedí\nžalobcu pritom vyplýva, tak ako konštatoval aj správny súd, že žalobca sa považuje za člena strany a\ns viacerými členmi je v kontakte.\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V zmysle uvedeného\nvymedzenia je potrebné posudzovať aj právo na cudzineckú ochranu z dôvodov podľa § 8 zákona o\nazyle.\n20. Za predpokladu, že sa žalobca rozhodol vstúpiť do strany, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel,\nmusel si byť vedomý aj následkov, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ žalobca vstúpil do zakázanej\nstrany ohrozujúcej demokratické hodnoty, je možné legálne predpokladať vyvodzovanie verejnoprávnej\nzodpovednosti za toto konanie. Žalobca teda vedome konal v rozpore s legislatívou krajiny pôvodu, za čo\nmu prirodzene môže hroziť právom spájaný následok s takýmto konaním. Medzinárodná ochrana však\nneslúži na ochranu osôb pred vyvodzovaním zodpovednosti za protiprávne konanie v krajine pôvodu,\nnavyše, ak konanie žiadateľa zasahuje do demokratických hodnôt chránených v Slovenskej republike\n(porovnaj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6Sak/4/2024 z 11. septembra 2024). Samotná strana Hizb\nut-Tahrir síce v Slovenskej republike nie je zakázaná, ale ako bolo uvedené aj správnym súdom, viaceré\njej činnosti nemožno považovať za súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.\n21. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti tak kasačný súd v zhode so správnym súdom a žalovaným\ndospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu. Podaná kasačná sťažnosť tak v tejto\nčasti nie je dôvodná.\n22. Žalovaný a správny súd po posúdení dôvodov na udelenie azylu správne skúmali aj existenciu\ndôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle žalovaný poskytne doplnkovú\nochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n23. Pre posúdenie dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany bolo dôležité, tak ako konštatoval\nžalovaný a správny súd, že trestné zákonodarstvo v oblasti terorizmu z hľadiska trestov v krajine pôvodu\nje obdobné ako v Slovenskej republike. Kasačný súd zobral tiež na zreteľ, že v krajine pôvodu je\nsíce formálne ešte v trestnom zákonodarstve ustanovený aj trest smrti, avšak reálne sa v súčasnosti\nnevykonáva. Otázne však môže byť, či v prípade odsúdenia žalobcu a výkonu trestu, by v krajine pôvodu\nhrozilo žalobcovi vážne bezprávie.\n24. Žalovaný a správny súd správne upriamili pri posudzovaní doplnkovej ochrany pozornosť aj na § 13a\nods. 2 písm. d) zákona o azyle, podľa ktorého žalovaný neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné\npodozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.\n25. Kasačný súd v zhode so správnym súdom a žalovaným konštatuje, že žalobca s ohľadom na\nsvoju účasť v strane Hizb ut-Tahrir môže predstavovať bezpečnostné riziko. Kasačný súd poukazuje i\nna stanovisko Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého žalobca predstavuje bezpečnostné riziko.\nPodľa tohto stanoviska je žalobca dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického\nextrémizmu a náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa s násilným spôsobom a v\nškodlivom sektárskom zoskupení.\n26. Toto stanovisko je pomerne všeobecné. V súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku v účinnom znení,\nktorý sa podľa § 52 zákona o azyle vzťahuje aj na konanie pred žalovaný, však žalovaný hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto\ndôvodu je potrebné hodnotiť dané stanovisko s preukázaným členstvom žalobcu strane Hizb ut-Tahrir (k\nmožnosti vyhodnocovania skutkového stavu len na základe stanoviska spravodajskej služby porovnaj\nrozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Sak/2/2023 z 29. februára 2024). Členstvo nie je pasívne, ale tak\nako vyplýva napr. zo zápisnice so žalobcom z pohovoru o udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej\n\nochrany zo 6. augusta 2025, žalobca je v pravidelnom kontakte s viacerými členmi strany v Nemecku,\nŠvédsku. Rovnako je v pravidelnom kontakte so zástupcom strany na Ukrajine.\n27. Kasačný súd nemal pochybnosti, že aktívne členstvo v strane prezentujúcej napr. antisemitské\npostoje, alebo Hamas ako hrdinov (napriek tomu, že Hamas je uvedený zoznam skupín a subjektov\nrozhodnutia Rady Európskej únie z 29. júla 2026, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a\nsubjektov, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení\nna boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2025/207), aj s ohľadom na závery\nSlovenskej informačnej služby, vedie k dôvodnému podozreniu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo\npre bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalovaný tak správne aplikoval § 13c ods. 2 písm. d) zákona\no azyle, podľa ktorého žalobcovi aj napriek možnej hrozbe bezprávia pri výkone trestu súvisiaceho s\nčlenstvom v strane Hizb ut-Tahrir doplnkovú ochranu neudelil.\n28. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako aj správny súd právne správne posúdili vec v časti\nneudelenia doplnkovej ochrany. Kasačná sťažnosť tak bola aj v tejto časti nedôvodná.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n29. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom\nuvedeným v tomto ustanovení.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.\n1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd\nprizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho\núspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno\nspravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať\nlen výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom\nkonaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní\núspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné\ndôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.\n31. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.\nZa predpokladu, že sa žalobca rozhodol vstúpiť do strany, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel, musel\nsi byť vedomý aj následkov, ktoré sú s tým spojené.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žiadateľ z Ruskej federácie, člen organizácie Hizb ut-Tahrir, ktorá je v krajine pôvodu zakázaná ako teroristická, žiadal o azyl z politických dôvodov s tým, že pri návrate by bol uväznený. Žalovaný mu azyl neudelil a neposkytol ani doplnkovú ochranu s odôvodnením, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky; správny súd žalobu zamietol. Dovolateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nebolo preukázané, že by vykonával extrémistické aktivity, a že samotné členstvo v organizácii a všeobecné stanovisko Slovenskej informačnej služby nepostačujú na záver o jeho nebezpečnosti. Kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. Konštatoval, že do odchodu z krajiny pôvodu nebol žiadateľ prenasledovaný z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle, že vstupom do zakázanej organizácie ohrozujúcej demokratické hodnoty vedome konal v rozpore s právom krajiny pôvodu a medzinárodná ochrana nechráni pred vyvodením zodpovednosti za takéto konanie. Pri doplnkovej ochrane síce nemožno vylúčiť hrozbu bezprávia pri výkone trestu, avšak aktívne členstvo v organizácii s antisemitskými postojmi, ktorá oslavuje Hamas, spolu so stanoviskom spravodajskej služby a pravidelnými kontaktmi s jej členmi zakladá dôvodné podozrenie, že žiadateľ je nebezpečenstvom pre bezpečnosť štátu, preto žalovaný správne doplnkovú ochranu neposkytol.", "pravna_veta": "Medzinárodná ochrana neslúži na ochranu osôb pred vyvodzovaním zodpovednosti za protiprávne konanie v krajine pôvodu, a to tým skôr, ak konanie žiadateľa zasahuje do demokratických hodnôt chránených v Slovenskej republike. Ak žiadateľ vedome vstúpil do organizácie, o ktorej zákaze v krajine pôvodu vedel, musel si byť vedomý aj následkov s tým spojených a hrozba trestného stíhania za takéto konanie sama osebe nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Aktívne členstvo v organizácii, ktorá prezentuje antisemitské postoje a oslavuje teroristickú skupinu, hodnotené v spojení so stanoviskom spravodajskej služby zakladá dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, čo je dôvodom na neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle aj napriek možnej hrozbe bezprávia pri výkone trestu v krajine pôvodu; pomerne všeobecné stanovisko spravodajskej služby treba podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi.", "ustanovenia": ["§ 8 zákona o azyle", "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle", "§ 13a zákona o azyle", "§ 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle", "§ 20 ods. 4 zákona o azyle", "§ 34 ods. 5 správneho poriadku", "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "§ 461 SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "18SaZ/2/2026", "guid": "15de96ae-c260-4b57-b93f-02a728e1fd41:2430316e-2315-45f5-bfd6-a8494038ef4e", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["azyl", "doplnková ochrana", "prenasledovanie", "nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu", "členstvo v zakázanej organizácii", "stanovisko spravodajskej služby", "hodnotenie dôkazov", "kasačná sťažnosť"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}