Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16SaZ/8/2026 0726101303 17. 09. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101303.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, štátny príslušník C., bez dokladu totožnosti, s cestovným pasom č. D. platným do XX. XXXXX XXXX, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: C. E. X/XX, B., C., toho času bytom B. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-XX z 25. augusta 2026, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný dňa 25. augusta 2026 vydal rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol žiadosť žalobcu o poskytnutie dočasného útočiska podľa § 63 ods. 1 zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o medzinárodnej ochrane“) v spojení s článkom 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2026/1912 z 30. júla 2026, ktorým sa predlžuje dočasná ochrana zavedená vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2022/382 (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“). 2. Žalovaný skutkovo dôvodil, že žalobca dňa 6. augusta 2026 požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky z dôvodu vojnového konfliktu v krajine pôvodu, ktorou je Ukrajina. Žalovaný s poukazom na § 58 ods. 2 zákona o medzinárodnej ochrane a čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie žiadosti je otázka, či si žalobca plní svoje vojenské povinnosti na Ukrajine, o čom bolo potrebné z jeho strany predložiť dôkaz. Žalovaný preto skúmal, či žalobca preukázal splnenie tejto podmienky, prípadne, či preukázal existenciu takej právnej skutočnosti podľa ukrajinského právneho poriadku, ktorá by odôvodňovala poskytnutie dočasného útočiska napriek jeho postaveniu osoby podliehajúcej vojenskej povinnosti. 3. Dňa 20. augusta 2026 bol so žalobcom vykonaný osobný pohovor v rámci ktorého boli od žalobcu zisťované všetky skutočnosti významné pre posúdenie jeho žiadosti a vyžiadané príslušné doklady a dôkazy. Žalobca predložil vojenský evidenčný doklad z aplikácie Reserv+, ktorú spravuje Ministerstvo obrany Ukrajiny, z ktorého vyplýva, že žalobca je občanom Ukrajiny a vzhľadom na svoj vek a osobné pomery podlieha vojenskej povinnosti podľa právneho poriadku Ukrajiny. Táto skutočnosť bola pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky v kontexte s čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia vyhodnotená, a preto žalovaný postupom podľa § 63 ods. 1 zákona o medzinárodnej ochrane zamietol žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, keďže žalobca nesplnil podmienky na jeho poskytnutie. II. Správna žaloba
4. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v ktorej dôvodil, že v úradnom preklade dokladu Reserv+ došlo k formálnej chybe v časti „Vojensky povinný“ kde bolo chybne napísané „Vyradený z evidencie“. Z uvedeného dôvodu žalobca predložil nový a správny preklad dokladu Reserv+ a žiada vydať nové rozhodnutie so schválením jeho žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, v dôsledku čoho navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 6. Žalovaný ozrejmil, že pri rozhodovaní o poskytnutí dočasného útočiska prihliadal na originál dokumentu Reserv+ predložený žalobcom, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. V hornej časti originálu dokumentu sa nad menom žalobcu nachádza v samostatne orámovanom poli text „?????????“ (branec). Rovnaký text „?????????“ (branec) sa nachádza aj v položke „kategória evidencie“. 7. Prvý preklad dokumentu Rezerv+ do slovenského jazyka zo dňa 19. augusta 2026, ktorý žalobca predložil v administratívnom konaní, však na mieste zodpovedajúcom orámovanému údaju nad menom žalobcu obsahuje text „Vyradený z evidencie“. Tento text nezodpovedá prekladu údaju „?????????“ uvedenému na rovnakom mieste v origináli dokumentu Rezerv+. V predmetnom preklade Rezerv+ do slovenského jazyka zároveň nie je v položke „Dôvod odhlásenie/vyradenia“ uvedený žiadny dátum, dôvod ani iný údaj, ktorý by potvrdzoval alebo bližšie vysvetľoval “vyradenie žalobcu z evidencie”. Naopak, v položke „kategória evidencie“ je žalobca opätovne označený ako „branec“ („?????????“). Žalovaný z dôvodu opakovaného označenia žalobcu ako „?????????“ v origináli dokumentu Reserv+, zhodné označenie – „branec“ v položke „kategória evidencie“ v preklade a pre absenciu dátumu alebo dôvodu v položke „Dôvod odhlásenia/vyradenia“ vyhodnotil označenie ako „vyradený z evidencie“ ako zjavnú chybu v preklade. Správnosť tohto záveru v zásade potvrdzuje aj nový preklad z 28. augusta 2026 predložený až ako príloha správnej žaloby po vydaní napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa už výraz „vyradený z evidencie“ nenachádza. Žalovaný sa však nestotožňuje ani s prekladom ukrajinského výrazu „?????????“ obsiahnutým v druhom preklade, ktorý uvádza „vojensky povinný“, hoci v prvom preklade bol tento preložený ako „branec“. Ukrajinský originál dokumentu Rezerv+ sa v tejto časti nezmenil a naďalej obsahuje výraz „?????????“. Ku zmene prekladu došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca neuviedol žiadne vecné ani jazykové dôvody, ktoré by takúto zmenu odôvodňovali. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že výraz „vojensky povinný“ môže navodzovať dojem, že žalobcovi už vznikla konkrétna vojenská povinnosť a dojem odlišného vojenského postavenia žalobcu, než aké vyplýva z ukrajinského originálu Rezerv+. Rozdiel medzi oboma uvedenými pojmami potvrdzujú aj oficiálne informácie Ministerstva obrany Ukrajiny. Ukrajinský termín „?????????“ a „??????????????’??????“ sú v ukrajinskom práve striktne oddelené. K rozlíšeniu statusov v zmysle ukrajinského zákona si žalovaný dovoľuje poukázať na zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti ako na terminologický prameň slovenského branného práva, ktorý v § 2 statusy oddeľuje presne v rovnakej právnej logike. Branec je definovaný ako občan registrovaný pred odvodom. V zmysle § 2 a § 10 pojem vojenskopovinný a záloha zodpovedá ukrajinskému právnemu termínu ??????????????'?????? (osoba, ktorá podlieha mobilizačnej povinnosti a je vedená v evidencii). Z uvedeného vyplýva, že pojem „?????????“ uvedený v origináli Rezerv+ k osobe žalobcu označuje branca, teda osobu evidovanú na účely možného budúceho povolania. Neoznačuje osobu vykonávajúcu vojenskú službu ani osobu vedenú v zálohe. Preklad predložený žalobcom stiera rozdiel medzi uvedenými samostatnými ukrajinskými kategóriami. Žalovaný dodal, že preklad nemôže rozšíriť dôkazný obsah originálu ani vytvoriť právne postavenie alebo skutočnosť, ktoré z originálu dokumentu nevyplývajú. 9. Navyše, čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia ustanovuje podmienku poskytnutia dočasnej ochrany, aby si dotknutá osoba plnila svoje vojenské povinnosti na Ukrajine, osvedčenie čoho sa predpokladá (bod 18 recitálu) predložením úradného dokladu v papierovej alebo elektronickej forme, napríklad v aplikácii Reserv+, ktorým sa potvrdzuje “oslobodenie uvedeného jednotlivca od vojenských povinností alebo ich splnenie z jeho strany“. Žalovaný má za to, že dokument Rezerv+ predložený žalobcom nepotvrdzuje ani jednu z uvedených skutočností, nakoľko iba samotné vedenie osoby v evidencii na možné budúce povolanie - status „?????????“ (branec) nemožno stotožňovať so splnením vojenskej povinnosti. V dokumente Rezerv+ absentujú údaje o povolaní žalobcu na výkon vojenskej služby, vojenskom zaradení žalobcu, výkonu povinnej vojenskej služby, vojenskej služby, či splnenie iných vojenských povinností. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predložený dokument Reserv+ neobsahuje údaje o oslobodení žalobcu od vojenských povinností ani údaje o ich splnení. IV. Skutkové a právne posúdenie veci správnym súdom
10. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 11. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 17. septembra 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 12. Predmetom prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi zamietnutá jeho žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska zo 6. augusta 2026, pretože nesplnil podmienky na jeho poskytnutie, konkrétne nebolo osvedčené, že by si podľa čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia plnil svoje vojenské povinnosti na Ukrajine. 13. Žalobca v podanej správnej žalobe iba stručne namietal, že v úradnom preklade dokladu Reserv+, ktorý sám predložil do konania žalovanému, došlo k formálnej chybe, keď namiesto správneho prekladu „vojensky povinný“ znel preklad nesprávne „vyradený z evidencie“. 14. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza vyhlásenie cudzinca zo 6. augusta 2026, ktorým žalobca požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Dňa 19. augusta 2026 bol so žalobcom (za účasti ustanoveného tlmočníka v jazyku ukrajinskom) vykonaný osobný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že územie Ukrajiny opustil dva roky dozadu cez hranicu s Moldavskom (o čom má aj výstupnú pečiatku), na Slovensku už bol niekoľkokrát pričom naposledy sem priletel z Varšavy. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že dobrovoľne môže byť povolaný do vojenskej služby až po dovŕšení 25 rokov života, pričom toho času mal XX rokov. Žalobca predložil do konania úradný preklad výpisu z aplikácie Reserv+ vyhotovený dňa 13. augusta 2026, z ktorého vyplýva, že pri jeho mene je v ľavom hornom rohu v rámiku uvedené „Vyradený z evidencie“, pričom v ďalších údajoch o žalobcovi je pri kategórii evidencie vedený ako „branec“ a pri dôvode odhlásenia/vyradenia nie je zapísaný žiaden údaj. V administratívnom spise je scan dvojstrany č. 6 a 7 pasu žalobcu, na ktorej sa nachádzajú pečiatky osvedčujúce udelenie víz na vstup do rôznych krajín (žiadna osvedčujúca výstup žalobcu z Ukrajiny). 15. Správny súd úvodom ozrejmuje, že vykonávacie rozhodnutie predĺžilo ochranu poskytovanú občanom Ukrajiny v podobe dočasného útočiska, pôvodne poskytovanú na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, pričom táto ochrana bola prvotne poskytnutá na obdobie jedného roka, t. j. do 4. marca 2023 a následne sa automaticky predĺžila o ďalší rok, do 4. marca 2024. Rada prijala postupne ďalšie vykonávacie rozhodnutia, dňa 19. októbra 2023 vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/2409, ktorým sa predĺžila dočasná ochrana do 4. marca 2025, vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2024/1836 z 25. júna 2024, ktorým sa predĺžila dočasná ochrana do 4. marca 2026, vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2025/1460 z 15. júla 2025, ktorým sa predĺžila dočasná ochrana do 4. marca 2027, a napokon vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2026/1912 z 30. júla 2026, ktorým sa predĺžila dočasná ochrana do 4. marca 2028. Naposledy zmienené vykonávacie rozhodnutie sa síce podľa čl. 3 uplatňuje až od 5. marca 2027, s výnimkou vzťahujúcu sa na čl. 2, ktorý sa uplatňuje už od 31. júla 2026. 16. Keďže žalobca požiadal o poskytnutie dočasného útočiska až po tomto dátume, dňa 6. augusta 2026, jeho žiadosť je potrebné posúdiť aplikujúc práve zmienený čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého „Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie a základné práva, sa dočasná ochrana uvedená v článku 2 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2022/382 a v náležitých prípadoch predĺžená článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2025/1460 alebo článkom 1 tohto rozhodnutia poskytne len tým, ktorí si plnia svoje vojenské povinnosti na Ukrajine, a to po tom, ako sa v náležitých prípadoch predloží dôkaz o tejto skutočnosti.“. 17. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade žiadostí o poskytnutie dočasného útočiska podaných po 31. júli 2026 (vrátane) je po novom potrebné zo strany žiadateľa, okrem iného, osvedčiť, že si plní svoje povinnosti na Ukrajine. 18. Z recitálu vykonávacieho rozhodnutia zrozumiteľne vyplýva dôvod potreby ustanovenia novej podmienky pre poskytovanie (a predlžovanie) dočasného útočiska, a teda (bod 13), že bez ohľadu na potrebu predĺžiť dočasnú ochranu o ďalšie dočasné obdobie v dĺžke jedného roka je dôležité, aby sa meniace sa obranné potreby Ukrajiny zohľadňovali v spoločnom prístupe Únie. V bode 14 sa
následne uvádza, že zo strany Únie je kľúčové zabezpečiť, aby Ukrajina disponovala rozpočtovými a vojenskými prostriedkami na to, aby mohla naďalej uplatňovať svoje prirodzené právo na sebaobranu a čeliť ruskej agresii a odstrašovať ju. Podľa smernice 2001/55/ES je dočasná ochrana v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb postup výnimočného charakteru, ktorý sa uplatňuje na osobitné kategórie osôb uvedené Radou bez toho, aby bol dotknutý článok 7 uvedenej smernice. Osobitné kategórie osôb sú určené na základe objektívnych kritérií pri plnom dodržiavaní povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, práva Únie a základných práv. Kritériá sa v príslušných prípadoch uplatňujú v súlade s článkom 15 uvedenej smernice. Pri stanovovaní osobitných kategórií osôb, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana, Rada okrem iného zohľadňuje situáciu týkajúcu sa existencie hromadného prílevu vysídlených osôb vrátane situácie v krajine pôvodu týchto osôb (bod 15). Meniace sa vojenské potreby Ukrajiny pri jej obrane proti útočnej vojne Ruska, a najmä branná povinnosť, ktorú Ukrajina legitímne stanovila vo svojom právnom poriadku, si vyžadujú plnú podporu Únie. Únia a členské štáty by preto mali uvedené potreby v plnej miere zohľadniť a zároveň poskytovať plnú podporu vysídleným osobám z Ukrajiny prostredníctvom dočasnej ochrany. Je preto nevyhnutné, aby Únia ďalej uplatňovala dočasnú ochranu spôsobom, ktorý prináša prospech vysídleným osobám, ale zároveň negatívne neovplyvní celkovú schopnosť Ukrajiny čo najlepšie sa brániť proti útočnej vojne Ruska a slobodne rozhodovať o organizácii svojich obranných síl (bod 16). V prvej vete bodu 17 sa uvádza, že dočasná ochrana by sa mala poskytovať len jednotlivcom, ktorí v náležitých prípadoch vedia orgánom členských štátov preukázať, že si plnia svoje vojenské povinnosti. V bode 18 sa následne precizuje, že je dôležité, aby orgány členských štátov mohli rýchlo overiť, či bolo jednotlivcom povolené legálne opustiť územie Ukrajiny, najmä či si plnia svoje vojenské povinnosti. V uvedenej súvislosti by bolo dôkazom takéhoto povolenia buď legálne prekročenie hranice pri opustení územia Ukrajiny, alebo výstupná pečiatka v cestovnom pase. V prípadoch, keď takéto legálne opustenie územia nemožno potvrdiť, by sa na účely požívania dočasnej ochrany malo od dotknutého jednotlivca vyžadovať, aby orgánom členského štátu predložili ľahko overiteľný úradný doklad v papierovej alebo elektronickej forme, napríklad v aplikácii Reserv+, ktorým sa potvrdzuje oslobodenie uvedeného jednotlivca od vojenských povinností alebo ich splnenie z jeho strany. Dôkazné bremeno by malo spočívať na osobe žiadajúcej o dočasnú ochranu. 19. V neposlednom rade správny súd poukazuje na bod 21 recitálu, z ktorého vyplýva snaha Únie (pozri odporúčanie Rady, zo 16. septembra 2025, týkajúce sa koordinovaného prístupu k postupnému ukončeniu dočasnej ochrany vysídlených osôb z Ukrajiny) smerujúca k postupnému ukončeniu dočasnej ochrany vysídlených osôb z Ukrajiny, pričom v tejto súvislosti by členské štáty mali koordinovaným spôsobom urýchliť prechod osôb, ktorým bola poskytnutá dočasná ochrana, na iné právne postavenia, ako aj dobrovoľné návraty na Ukrajinu a reintegráciu, ak to situácia dovoľuje. Uvedenou optikou, kedy sa už udelenie dočasného útočiska popri existencii obranných záujmov Ukrajiny a priorizácii využívania iných druhov medzinárodnej ochrany nejaví ako prioritné, je potrebné nazerať aj na posudzovanie žiadostí jednotlivcov o poskytnutie dočasného útočiska podaných po 31. júli 2026. 20. Inými slovami a prihliadajúc na recitál napadnutého rozhodnutia, dočasné útočisko môže byť poskytnuté iba tomu, kto preukáže, že si svoje vojenské povinnosti plní resp. splnil, čo preukáže buď výstupnou pečiatkou v pase alebo predložením ľahko overiteľného dokladu v papierovej alebo elektronickej podobe, napríklad v aplikácii Reserv+, ktorým sa potvrdí oslobodenie od vojenských povinností alebo ich splnenie. Osvedčenie, či si žalobca túto podmienku splnil sa v zásade prenieslo na príslušné orgány Ukrajiny, ktorá sama, s ohľadom na meniace sa obranné potreby, rozhodne, ktorého svojho štátneho občana potrebuje mať, tak povediac, k dispozícii za účelom kreovania obranných síl a ktorý občan naopak môže z krajiny vycestovať a úspešne sa uchádzať o ochranu v podobe dočasného útočiska. Žalovaný potom v zásade nemá možnosť takto zistené skutočnosti rozporovať. 21. Hoci sa v administratívnom spise nachádzajú scany strán č. 6 a 7 pasu žalobcu, na týchto sa však nenachádza výstupná pečiatka Ukrajiny. Navyše, žalobca v rámci osobného pohovoru tvrdil, že územie Ukrajiny opustil už približne dva roky dozadu, kedy u neho ešte nemusela vzniknúť branná povinnosť, v dôsledku čoho by ani prípadná výstupná pečiatka nemusela byť výpovedná. V pase sa totiž nachádzajú pečiatky viacerých krajín osvedčujúcich udelenie víz z priebehu rokov 2024 až 2026, v ktorých žalobca očividne prebýval po určitú dobu. 22. Relevantnejším, z dôvodu aktuálnosti, sa preto správnemu súdu javí predloženie výpisu z aplikácie Reserv+ spravovanej Ministerstvom obrany Ukrajiny, ktorý do konania predložil aj žalobca, datovaný 13. augusta 2026. Správny súd však konštatuje, že z predloženého výpisu resp. z jeho prekladu nevyplýva, že by si žalobca vojenskú povinnosť splnil alebo by bol od plnenia vojenských povinností oslobodený tak, ako to predpokladá vykonávacie rozhodnutie. 23. Správny súd sa musí stotožniť s úvahami a závermi žalovaného, že pri prvom preklade došlo ku zjavnej chybe, pretože ten istý pojem „?????????“ je v ľavej hornej časti v rámiku preložený ako
„vyradený z evidencie“ a v časti obsahujúcej už konkrétne údaje o žalobcovi ako „branec“. Zároveň je však zrejmé, že v dôvodoch odhlásenia alebo vyradenia žalobcu z evidencie nie sú uvedené žiadne údaje a preto bolo možné dôvodne predpokladať, že napriek nesprávnemu prekladu, žalobca skutočne doposiaľ nebol vyradený z evidencie. Tento záver v zásade nevyvrátil a nerozptýlil ani nový preklad predložený žalobcom, ktorý už pojem „vyradený z evidencie“ neobsahuje vôbec, a namiesto toho používa pojem „vojensky povinný“. Napokon však ani z jedného prekladu predloženého žalobcom nevyplýva, že by bola splnená podmienka podľa čl. 2 vykonávacieho rozhodnutia, a teda, že by žalobca, zaťažený dôkaznou povinnosťou, osvedčil, že príslušné ukrajinské štátne orgány ho vedú ako osobu, ktorá bola oslobodená od vojenských povinností alebo ich splnila už skôr. 24. Správny súd, vyhodnocujúc žalobcove námietky ako nedôvodné, a nezistiac ani na základe vlastnej činnosti dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej praxe dospel k názoru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 219 SSP zamietnuť. Žalovaný sa síce stručne, no v zásade udržateľne a zrozumiteľne vysporiadal so zistenými skutočnosťami zo žalobcom predložených dôkazov, ktoré pri posudzovaní jeho žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska boli v zmysle vykonávacieho rozhodnutia smerodajné. 25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].