Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-74S/13/2023 6023200071 27. 03. 2025 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. POZ 1928-2021/ Z-153-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., (v tomto konaní v postavení žalobcu) podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“) v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti konštatoval, že prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorú predstavuje jednak široká verejnosť, ako aj odborná verejnosť v oblasti čistenia a dezinfekcie, iba jednoduchú informáciu o tom, že pod prihláseným označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na kúpanie, resp. na zariadenia pre kúpanie, kúpeľne či vane, pričom pôjde o tovary vyššej kvality. Uviedol, že z významu slov tvoriacich prihláseného označenia slov „SUPER“ je vnímané vo význame „extra; špičkový; fantastický; tovar dobrej kvality“ a slovo „BATH“ po preklade z anglického jazyka znamená „kúpeľ; kúpanie; vaňa; kúpeľňa“. Prihlásené označenie „SUPERBATH“, vytvorené spojením uvedených slov do jedného celku, možno podľa prvostupňového správneho orgánu vnímať vo význame „fantastický kúpeľ, kúpanie, kúpeľňa, vaňa“. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že spotrebiteľská verejnosť nedokáže tovary označené prihláseným označením identifikovať ako tovary pochádzajúce od určitého podnikateľa teda na základe prihláseného označenia nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť nárokované tovary od tovarov iných subjektov na trhu. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím sp. sn. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Orgán rozhodujúci o rozklade sa v podstate stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištriktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenia ako celok vo vzťahu k všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009 (bod 25), v ktorom je uvedené, že podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb. V súvislosti s možnosťou prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach vyhodnotením predložených dôkazných materiálov skonštatoval, že z predložených dôkazných materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších rozlišujúcich prvokov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie. 3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tak rozhodnutia orgánu rozhodujúceho o rozklade ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobcu spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v neposlednom rade, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 4. Žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom slovám tvoriacich prihlásené označenie, osobitne slovu „BATH“, ktoré je v anglickom jazyku. Konštatovanie žalovaného o schopnosti priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť konkrétnemu anglickému slovu, ktoré je súčasťou prihlasovaného označenia má povahu skutkového záveru. Žalovaný nevykonal pre preukázanie tohto skutkového záveru žiadne dôkazy. Napadnuté rozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré sami o sebe môžu byť pravdivé, vôbec žiadnym smerom však nielen nepreukazujú znalosť anglického jazyka v slovenskej verejnosti, ale ani žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa premieta do znalosti slova „BATH“. Je nevyhnutné posúdiť do akej miery priemerný slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie tvorí alebo je jeho súčasťou. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti (u priemerného spotrebiteľa) objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam slova, či slov v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalentné slovenské slová. Žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Zistený skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Žalovaný súčasne vykonal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na charakter predmetného označenia. Predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich jeden celok. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“ predmetného označenia z hľadiska jeho významu, ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými slovami, postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s relevantnými ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné
vychádzať z okolností každého individuálneho prípadu. V tomto prípade však žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a neodôvodnené práve v kontexte aplikácie dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny. 5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v žalobe nespochybňuje význam jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie, ani nespochybňuje jeho význam ako celku, ako ho popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca prioritne spochybňuje záver žalovaného o vedomosti spotrebiteľskej verejnosti o význame len jedného zo slov, tvoriacich prihlásené označenie, a to slovo „BATH“. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočností, že úroveň znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale už v súčasnosti dosiahnutá úroveň znalosti anglického jazyka je taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom. Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, je plnohodnotným členom tak európskeho ako aj medzinárodného spoločenstva. Zahraničné vplyvy sa prejavujú v rôznych oblastiach života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, či je to obchod, priemysel, vzdelávanie, zábava. Slovenská spotrebiteľská verejnosť tak je konfrontovaná s najpoužívanejším svetovým jazykom – angličtinou v najrôznejších každodenných situáciách. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na štúdie, ktoré boli zamerané na prieskum znalosti cudzích jazykov najmä anglického jazyka. Žalovaný tiež v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ z 08.07.2015 vo veci T-436/12, z 16.01.2014 vo veci T-528/11 a z 26.11.2008 vo veci T-435/07. Žalovaný má za to, že poznanie významu slovných prvkov „SUPER“ a „BATH“ u relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku je tak potrebné považovať za neodôvodnené. Správnemu hodnoteniu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých jedna môže rozumieť danému označeniu a druhá nie žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podstatné je, že väčšina spotrebiteľskej verejnosti bude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom, že ide o označenie bez rozlišovacej spôsobilosti je dôvodný. Nesprávnemu právnemu hodnoteniu charakteru prihláseného označenia a nezohľadneniu špecifík spojenia dvoch cudzích slov žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien, predovšetkým syntaktických alebo významových, nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie. Nie je dôležité, či ide o slová v slovenskom jazyku alebo o slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. 6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej uviedol, že na konanie pred úradom podľa zákona o ochranných známkach sa vzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní. Podľa § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej povinnosti netreba dokazovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že aplikácia § 34 ods. 6 je podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená. Nemožno teda notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok principiálne zvoliť. K poukazu žalovaného na judikatúru súdov Európskej únie žalovaný uviedol, že všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochrany známok Európskej únie s celkovou populáciou takmer 80 miliónov ľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Žalobca považuje za vylúčené, aby akýkoľvek skutkový záver tohto typu týkajúci sa jednej krajiny (hoci je to krajina Európskej únie) bol priamo aplikovateľný na spotrebiteľov v inej krajine. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a navrhol, aby bolo rozhodnuté v zmysle jej žalobného petitu. 7. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zopakoval svoj návrh, aby žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. Uviedol, že ak sa žalobca opätovne snaží poukázať na to, že dôvody, ktoré viedli žalovaného k zamietnutiu prihlášky mu ako účastníkovi konania neboli zrejmé, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a zároveň ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z prvostupňového rozhodnutia je tiež zrejmá správna úvaha ako aj závery žalovaného ohľadom vnímania slovných prvkov, z ktorých pozostáva prihlásené označenie, zo strany veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti ako aj miera ich používania. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach snaží odviesť pozornosť od zásadných skutkových okolností, ktoré boli pre dané konanie kľúčové a viedli ku konštatovaniu zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia, ktorú sa prihlasovateľovi nepodarilo prekonať ani na základe predložených dôkazov, a to že prihlásené označenie je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným
tovarom rozlišovaciu spôsobilosť, a zároveň ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a zameranie. Z odkazov na súdnu prax Súdneho dvora Európskej únie žalovaný nevyvodzoval nárok na priamu a bezhraničnú aplikovateľnosť tam uvedených skutkových záverov na iné prípady. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v oblasti známkového práva, konkrétne v oblasti posudzovania zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia plne upravenej európskou legislatívou, ktorá bola transponovaná aj do právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 5 zákona o ochranných známkach), však z pohľadu žalovaného nie je možné v rámci eurokomfornej aplikácie práva opomenúť, a to pri zohľadnení konkrétnych skutkových okolností a špecifík daného prípadu. 8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/13/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/13/2023. 9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 27.03.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom podanej správnej žaloby. Navrhol, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne. 10. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 11. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). 12. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 13. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť. 14. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. 15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 16. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby. 17. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí prihlášky ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie „SUPERBATH“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal. 24. Žalobca primárne nesúhlasil so záverom žalovaného a prvostupňového orgánu, podľa ktorého prihlásené označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej úrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do znalosti týchto dvoch konkrétnych slov „SUPER“ a „BATH“. 25. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné zmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/ EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k tomu bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54). 26. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu
orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C27. 517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia [C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov [rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/ ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a citovanú judikatúru, a z 13. marca 2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Nemenej významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, kde súdny dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané relevantnou skupinou verejnosti. 28. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. 29. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad pri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciu
spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „NaturAktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť. 30. V tomto konkrétnom správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „SUPERBATH“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „BATH“ sa v súčasnosti aj na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na vane, kúpeľne, kúpele, pričom relevantná verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské interaktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu „bath“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené alebo týkajúce sa vaní, kúpeľní, kúpeľa. Aj keď slovné prvky „SUPER“ a „BATH“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami, pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali
prijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu. 31. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe (nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení § 34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Na druhej strane je však potrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom prípade žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „SUPER“ a „BATH“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie. 32. Správny súd má za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na určené na vane, kúpeľne), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto konkrétnom prípade ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „SUPER BATH“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na vane, kúpeľne, pričom ich účinok má byť výnimoční, čo plynie so slova „super“. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery. 33. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „super“ a „bath“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do významu), nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované označenie vzťahovať, ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „SUPERBATH“ a výrobkami na vane a kúpeľne celkovo je natoľko zrejmá, že ohľadom nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach. 34. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne. 35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spĺňa atribúty preskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré zodpovedá zistenému skutkovému stavu a je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zároveň arbitrárnosti rozhodnutia neboli dôvodné. 36. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).