{"guid": "512c2e20-ee39-401e-ae0a-12d27cbc5d3c:271090cc-e048-433e-b855-ea5b733a4449", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2", "spisova_znacka": "BB-74S/13/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-74S/13/2023 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 27. marca 2025, sp. zn. BB-74S/13/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2", "identifikacne_cislo": "6023200071", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b)", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-28.odsek-4", "nazov": "§ 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-28.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-5", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/271090cc-e048-433e-b855-ea5b733a4449", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-74S/13/2023\n6023200071\n27. 03. 2025\nJUDr. Peter Kvietok\nECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov\nsenátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s\nr. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter\nKružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. POZ 1928-2021/\nZ-153-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021\nprihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., (v tomto konaní v postavení žalobcu) podľa § 28 ods. 4\nzákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“)\nv nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil v podstate\ntým, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie,\nleštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti konštatoval, že prihlásené\noznačenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorú predstavuje jednak široká verejnosť,\nako aj odborná verejnosť v oblasti čistenia a dezinfekcie, iba jednoduchú informáciu o tom, že pod\nprihláseným označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané\nna kúpanie, resp. na zariadenia pre kúpanie, kúpeľne či vane, pričom pôjde o tovary vyššej kvality.\nUviedol, že z významu slov tvoriacich prihláseného označenia slov „SUPER“ je vnímané vo význame\n„extra; špičkový; fantastický; tovar dobrej kvality“ a slovo „BATH“ po preklade z anglického jazyka\nznamená „kúpeľ; kúpanie; vaňa; kúpeľňa“. Prihlásené označenie „SUPERBATH“, vytvorené spojením\nuvedených slov do jedného celku, možno podľa prvostupňového správneho orgánu vnímať vo význame\n„fantastický kúpeľ, kúpanie, kúpeľňa, vaňa“. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že spotrebiteľská\nverejnosť nedokáže tovary označené prihláseným označením identifikovať ako tovary pochádzajúce\nod určitého podnikateľa teda na základe prihláseného označenia nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť\nnárokované tovary od tovarov iných subjektov na trhu. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj\notázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona\no ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi\nneprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na\nzáklade jeho používania nepreukázal.\n\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného\nvlastníctva SR rozhodnutím sp. sn. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 tak, že rozklad\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Orgán rozhodujúci o rozklade sa v podstate stotožnil\ns názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek\ndištriktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle §\n5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru,\nna základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných\nsubjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenia ako celok vo vzťahu k všetkým nárokovaným\ntovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c)\nzákona o ochranných známkach. Orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009 (bod 25), v ktorom je uvedené, že\npodľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu\nspojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite\na bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb. V súvislosti\ns možnosťou prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5\nods. 2 zákona o ochranných známkach vyhodnotením predložených dôkazných materiálov skonštatoval,\nže z predložených dôkazných materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na\nzáklade ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie\nvnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších\nrozlišujúcich prvokov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie.\n3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tak rozhodnutia orgánu rozhodujúceho\no rozklade ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť\nrozhodnutia podľa žalobcu spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\na v neposlednom rade, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je\nv rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n4. Žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou okolnosťou\npre rozhodnutie žalovaného je znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa,\nktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom slovám tvoriacich prihlásené označenie, osobitne slovu\n„BATH“, ktoré je v anglickom jazyku. Konštatovanie žalovaného o schopnosti priemerného slovenského\nspotrebiteľa porozumieť konkrétnemu anglickému slovu, ktoré je súčasťou prihlasovaného označenia\nmá povahu skutkového záveru. Žalovaný nevykonal pre preukázanie tohto skutkového záveru žiadne\ndôkazy. Napadnuté rozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré sami\no sebe môžu byť pravdivé, vôbec žiadnym smerom však nielen nepreukazujú znalosť anglického\njazyka v slovenskej verejnosti, ale ani žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa\nznalosť anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa premieta do znalosti slova „BATH“.\nJe nevyhnutné posúdiť do akej miery priemerný slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu\nv cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie tvorí alebo je jeho súčasťou. Pokiaľ je žalovaný\ntoho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku\nzápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti\n(u priemerného spotrebiteľa) objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval\nznalosť cudzieho jazyka ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca\nvo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam\nslova, či slov v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalentné slovenské slová. Žalovaný\nžiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej\nspotrebiteľskej verejnosti. Zistený skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej\nverejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu\nv administratívnom spise. Žalovaný súčasne vykonal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na\ncharakter predmetného označenia. Predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich\njeden celok. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia\ndvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“\npredmetného označenia z hľadiska jeho významu, ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými\nslovami, postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s relevantnými ustanoveniami § 5 ods. 1 písm.\nb) a c) zákona o ochranných známkach, teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho\nposúdenia veci. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné\n\nvychádzať z okolností každého individuálneho prípadu. V tomto prípade však žalovaný vychádzal\nz viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil. Žalobca považuje\nnapadnuté rozhodnutie za arbitrárne a neodôvodnené práve v kontexte aplikácie dvoch všeobecných\ntvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Žalobca v žalobe nespochybňuje význam jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie,\nani nespochybňuje jeho význam ako celku, ako ho popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca\nprioritne spochybňuje záver žalovaného o vedomosti spotrebiteľskej verejnosti o význame len jedného zo\nslov, tvoriacich prihlásené označenie, a to slovo „BATH“. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že k záveru\no znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel\nna základe skutočností, že úroveň znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti\nsa nielen neustále zvyšuje, ale už v súčasnosti dosiahnutá úroveň znalosti anglického jazyka je taká,\nže dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Angličtina je celosvetovo\nnajpoužívanejším jazykom. Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, je plnohodnotným členom tak\neurópskeho ako aj medzinárodného spoločenstva. Zahraničné vplyvy sa prejavujú v rôznych oblastiach\nživota slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, či je to obchod, priemysel, vzdelávanie, zábava. Slovenská\nspotrebiteľská verejnosť tak je konfrontovaná s najpoužívanejším svetovým jazykom – angličtinou\nv najrôznejších každodenných situáciách. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na štúdie, ktoré boli\nzamerané na prieskum znalosti cudzích jazykov najmä anglického jazyka. Žalovaný tiež v tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ z 08.07.2015 vo veci T-436/12, z 16.01.2014 vo\nveci T-528/11 a z 26.11.2008 vo veci T-435/07. Žalovaný má za to, že poznanie významu slovných\nprvkov „SUPER“ a „BATH“ u relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou\nskutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku je tak potrebné považovať za neodôvodnené. Správnemu\nhodnoteniu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých jedna môže rozumieť danému označeniu\na druhá nie žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podstatné je, že väčšina spotrebiteľskej verejnosti\nbude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom, že ide o označenie bez\nrozlišovacej spôsobilosti je dôvodný. Nesprávnemu právnemu hodnoteniu charakteru prihláseného\noznačenia a nezohľadneniu špecifík spojenia dvoch cudzích slov žalovaný vo vyjadrení uviedol, že\nv danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Z\nobyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien, predovšetkým syntaktických alebo\nvýznamových, nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie. Nie je dôležité, či ide o slová v slovenskom\njazyku alebo o slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej\nverejnosti rozumie.\n6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej uviedol, že na konanie pred\núradom podľa zákona o ochranných známkach sa vzťahuje všeobecný právny predpis o správnom\nkonaní. Podľa § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní, skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z úradnej povinnosti netreba dokazovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to,\nže aplikácia § 34 ods. 6 je podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená. Nemožno\nteda notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho\nsa ochranných známok principiálne zvoliť. K poukazu žalovaného na judikatúru súdov Európskej únie\nžalovaný uviedol, že všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochrany známok Európskej únie s celkovou\npopuláciou takmer 80 miliónov ľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Žalobca považuje za vylúčené,\naby akýkoľvek skutkový záver tohto typu týkajúci sa jednej krajiny (hoci je to krajina Európskej únie)\nbol priamo aplikovateľný na spotrebiteľov v inej krajine. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe\na navrhol, aby bolo rozhodnuté v zmysle jej žalobného petitu.\n7. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zopakoval svoj návrh, aby žaloba\nbola ako nedôvodná zamietnutá. Uviedol, že ak sa žalobca opätovne snaží poukázať na to, že dôvody,\nktoré viedli žalovaného k zamietnutiu prihlášky mu ako účastníkovi konania neboli zrejmé, žalovaný\nuviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku\ndostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov a zároveň ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval. Z prvostupňového rozhodnutia je tiež zrejmá správna úvaha ako aj\nzávery žalovaného ohľadom vnímania slovných prvkov, z ktorých pozostáva prihlásené označenie,\nzo strany veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti ako aj miera ich používania. Žalobca sa\nvo svojich vyjadreniach snaží odviesť pozornosť od zásadných skutkových okolností, ktoré boli pre\ndané konanie kľúčové a viedli ku konštatovaniu zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia, ktorú\nsa prihlasovateľovi nepodarilo prekonať ani na základe predložených dôkazov, a to že prihlásené\noznačenie je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným\n\ntovarom rozlišovaciu spôsobilosť, a zároveň ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom\nopisuje ich charakter a zameranie. Z odkazov na súdnu prax Súdneho dvora Európskej únie žalovaný\nnevyvodzoval nárok na priamu a bezhraničnú aplikovateľnosť tam uvedených skutkových záverov na iné\nprípady. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v oblasti známkového práva, konkrétne v oblasti\nposudzovania zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia plne upravenej európskou legislatívou,\nktorá bola transponovaná aj do právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 5 zákona o ochranných\nznámkach), však z pohľadu žalovaného nie je možné v rámci eurokomfornej aplikácie práva opomenúť,\na to pri zohľadnení konkrétnych skutkových okolností a špecifík daného prípadu.\n8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon\nsúdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa\ntoto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/13/2023 vedie na\nSprávnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/13/2023.\n9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň\n27.03.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode\ns obsahom podanej správnej žaloby. Navrhol, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle\nžalobného petitu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,\npretože žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne.\n10. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených\nv žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol\npodľa § 190 SSP.\n11. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v\nčase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon\nupravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach\nochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).\n12. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,\nnajmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru\nalebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé\na) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a\nb) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\n(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť\npredmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.\n13. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak\nnemá rozlišovaciu spôsobilosť.\n14. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa\nzapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na\nzáklade jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,\nrozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.\n15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do\nregistra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.\n16. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na\nzápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť\nprihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody\nna zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku\nzamietne len pre tieto tovary alebo služby.\n17. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d),\n§ 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.\n18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je\npovinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie\na hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných\nsúvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi\nkonania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n\n19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny\nporiadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad\na potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí prihlášky ochrannej známky POZ\n1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných\nznámkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutie\nodôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie „SUPERBATH“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom\nv triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky\nna čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny\norgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5\nods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými\nmateriálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného\noznačenia na základe jeho používania nepreukázal.\n24. Žalobca primárne nesúhlasil so záverom žalovaného a prvostupňového orgánu, podľa ktorého\nprihlásené označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené.\nŽalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to,\nže žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej\nverejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej\núrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu\nžiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do\nznalosti týchto dvoch konkrétnych slov „SUPER“ a „BATH“.\n25. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie\npred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné\nzmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky.\nUstanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia\ndo registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad\nprihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/\nEÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza\nfakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský\nzákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z\ntýchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad\ntýchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a\nsprávnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ,\nprípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania.\nPreto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený\nskutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k tomu\nbližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody\nsa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a\nzároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 citovaného ustanovenia]. Napriek tomu, podľa judikatúry\nSúdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý\nod ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).\n26. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od\npočiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen\nodlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä\numožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi\nzároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu\n\norientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Slovami Súdneho\ndvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb\nspotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať\ntovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C27. 517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu\nv systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku,\nže všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby,\nktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra).\nRozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak\nvo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej\nskupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia\n[C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu\nspôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie\npoužíva, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon\npri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej\nsú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka\nvykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v\nzmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 znamená, že daná ochranná známka umožňuje\nidentifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce\nod určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných\npodnikov [rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33,\nbod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na\njednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane\nvo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/\nÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná\njudikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b)\nnariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to\nidentifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi,\nktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak\nsa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok\nz 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri\ntiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a\ncitovanú judikatúru, a z 13. marca 2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený,\nEU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Nemenej významným rozhodnutím je rozsudok ESD\nvo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, kde súdny\ndvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z\n22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok\nsa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej\nznámky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,\nvrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade\nneexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v\ndotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam\ndôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je potrebné\nbrať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané\nrelevantnou skupinou verejnosti.\n28. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i\nsubjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do\nobsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny\nvýrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom.\nOznačenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu\na dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ\ns obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými\nznalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové.\nPopisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie\nvýrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby\njednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb.\n29. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad\npri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciu\n\nspôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného\nspotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka.\nÚrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri\nskúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť\ncudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou;\nvýslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že\ncudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej\nznámky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné\nslovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť\na môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje\nvlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu\nspôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa\npožaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba\nvýrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú\niba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis\npožaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08\n- Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „NaturAktiva“ pre\npotraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného\nspotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť.\nTento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné\nvo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia\nmožno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne\nidentifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31;\nC-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká\nobsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že\ndané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by\nverejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod\ntovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa\nvyužíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú\nho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne\npriamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti\numožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov\nalebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa\ntotiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy\npredpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného\na primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci\nzamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované\noznačenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.\n30. V tomto konkrétnom správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického\njazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj\nslovné prvky obsiahnuté v označení „SUPERBATH“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v\nsúčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú\nslovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u\npriemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „BATH“ sa v súčasnosti aj\nna slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto\noznačené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na vane, kúpeľne, kúpele, pričom relevantná\nverejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské\ninteraktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu\n„bath“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené alebo týkajúce sa vaní, kúpeľní,\nkúpeľa. Aj keď slovné prvky „SUPER“ a „BATH“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej\nslovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti\nslovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov\nsa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že\nväčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto\nslov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že\nžalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,\npričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali\n\nprijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským\npodmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále\nviac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,\nže rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú\nvyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.\n31. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené až vo vyjadrení k správnej žalobe (nad rámec odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej\nslovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je\npotrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie\nnepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť\nžalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení §\n34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Na druhej strane je však\npotrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a\núplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní pred úradom\nnahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita,\nnajmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní\nnesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj\ndisponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej\nsprávy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením\na dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom prípade\nžalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného\nslovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „SUPER“\na „BATH“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia\nrozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský\nspotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník\nkonania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom zverenej\nsprávnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy,\nktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne\ndôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne\nanglických slov tvoriacich prihlásené označenie.\n32. Správny súd má za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá\ninherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné\nspojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je\nzložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré\nbezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na určené na vane,\nkúpeľne), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto\nkonkrétnom prípade ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho\nsémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova\nžiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení\nnovotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako\nochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne\nvzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým\nbol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná\nznámka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná\nza opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto\ncharakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto\nsúvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“\nnaznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom\noznačenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne\nvzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až\nC-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné,\nteda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „SUPER BATH“ je\nvšak spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna\nspráva označujúca výrobky, ktoré sa používajú na vane, kúpeľne, pričom ich účinok má byť výnimoční,\nčo plynie so slova „super“. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na\nvec v tolerančnom pásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí\nsprávnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.\n33. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá\noporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka\npriemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „super“\na „bath“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti\noznačenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež\nvo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01\nP a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43).\nZáver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má\nvšeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti\noznačenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným\nvýrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je\nk tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného\nslovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach\npreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,\nz ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,\nktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom\nznalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie\nvýznamu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň\ntejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu\nspôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne\ndokazovanie. Námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom preukázania\ntoho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do významu), nie je\ndôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované označenie vzťahovať,\nako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková spojitosť medzi\nanglickým výrazom „SUPERBATH“ a výrobkami na vane a kúpeľne celkovo je natoľko zrejmá, že\nohľadom nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom\nprípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou\nskutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod\npríslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému\nz vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré\nzodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach.\n34. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že\nžalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo\nvzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky,\nči prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,\nvychádzali z dôkazov predložených žalobcom), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených\ndôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného\noznačenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp.\nnespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky,\nalebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do\nregistra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia\ndôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva\ndôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového\norgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.\n35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spĺňa atribúty\npreskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré zodpovedá zistenému skutkovému stavu\na je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zároveň arbitrárnosti\nrozhodnutia neboli dôvodné.\n36. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil\nporušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné\nvyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).\n\n37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP\nnepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému\norgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno\nspravodlivo požadovať (§ 168 SSP).\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}