Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1Spv/2/2024 0824100889 13. 08. 2026 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100889.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: HUBERT, J.E., s.r.o., so sídlom Vinárska ulica 137, 926 01 Sereď, IČO: 36 246 794, zast.: JUDr. Miroslav Budaj, advokát, so sídlom Miletičova 71, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. POZ 2545-2023/II-77-2024 zo dňa 30. septembra 2024, takto rozhodol: Žalobu zamieta. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca dňa 04.12.2023 požiadal o zápis obrazovej ochrannej známky „VITIS Vegan“ pre „alkoholické nápoje s výnimkou piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej aj „prihlásené označenie“) do registra ochranných známok vedeného žalovaným (ďalej aj „úrad“). 2. Úrad po vykonaní rešerše na označenie upovedomil prihlasovateľa o tom, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej „zákon o ochranných známkach“) z dôvodu chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti. Prihlasovateľ (žalobca) v reakcii na predmetné upovedomenie zotrval na tom, že označenie je zápisu schopné. 3. Následne úrad ako prvostupňový orgán rozhodnutím zn. POZ 2545-2023/Z-147-2024 zo dňa 29.04.2024 zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 2545/2023 v znení „VITIS Vegan“ podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) cit. zákona (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zamietol prihlášku ochrannej známky, ktorej predmetom je obrazové označenie prihlásené pre tovary „alkoholické nápoje okrem piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, keď prieskumom zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k týmto tovarom zistil, že označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) cit. zákona opisuje druh, charakter či kvalitu nárokovaných tovarov. Uvedené vyplýva najmä z významu slovných prvkov, ktoré tvoria predmetné označenie. Ak má určité označenie slúžiť ako ochranná známka, musí byť samo osebe originálne do takej miery, aby spotrebiteľovi umožnilo rozlíšiť tovary alebo služby na trhu a určiť ich obchodný pôvod. Aby označenie malo rozlišovaciu spôsobilosť nestačí, aby sa len odlišovalo od iných zapísaných alebo známych označení, ale je potrebné, aby svojou formou a obsahom bolo
do takej miery originálne, že jeho osobitné znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované. Predmetom prihlášky ochrannej známky je obrazové označenie tvorené dvomi slovnými prvkami napísanými zlatohnedým písmom (umiestnenými pod sebou). Slovný prvok „VITIS“ je latinského pôvodu, v preklade z latinského jazyka do slovenského jazyka znamená réva, vínna réva, resp. vinič. Slovný prvok „Vegan“ v preklade z anglického jazyka do slovenského jazyka znamená vegán, vegánsky. Za priemerného spotrebiteľa sa v tomto prípade považuje riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ nárokovaných tovarov alebo služieb. Vzhľadom na časté používanie tovarov, ktorými sú „alkoholické nápoje okrem piva“, je relevantným spotrebiteľom široká spotrebiteľská verejnosť s priemerným stupňom pozornosti. 4. Úrad vyslovil záver, že pokiaľ sa relevantná spotrebiteľská verejnosť stretne s predmetným označením na prihlásených tovaroch, označenie jej poskytne iba jednoduchú informáciu o tom, že ide o nápoj z viniča, resp. z vínnej révy, teda víno, ktoré je vegánske (neobsahuje žiadne zložky na živočíšnej báze). Grafická úprava, ktorá pozostáva len z farebného vyhotovenia slovných prvkov umiestnených pod sebou nedokáže odpútať pozornosť spotrebiteľa od jednoduchej informácie, ktorú tieto slovné prvky poskytujú, teda spotrebiteľ nebude vnímať prihlásené označenie ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov, ale len ako informáciu o ich charaktere a kvalite. Pokiaľ prihlasovateľ poukázal na § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach (ustanovenie, ktorého obsahom je právna úprava nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti) s tým, že je majiteľom starších ochranných známok, ktoré obsahujú slovný prvok „VITIS“, úrad uviedol, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne. Slovná ochranná známka č. 205923 „VITIS“ bola do registra ochranných známok zapísaná v roku 2004, slovná ochranná známka č. 210283 „VITIS PEZINOK“ v roku 2005. Úrad konštatoval, že tak ako oblasť práva vo všeobecnosti, tak aj známkové právo sa prispôsobuje spoločenským zmenám a potrebám ako aj harmonizačnými snahám na úrovni Európskej únie, ktoré sa týkajú rozhodovacích procesov v oblasti ochranných známok, čo môže viesť k tomu, že v súčasnosti nebude/by nebola zapísaná ochranná známka, ktorá v minulosti prešla zápisným konaním. Úrad zotrval na tom, že slovný prvok „VITIS“ je vo vzťahu k prihláseným tovarom prvkom opisným, pretože len poukazuje na skutočnosť, že tovar (alkoholické nápoje okrem piva) je vyrobený z viniča, resp. z vínnej révy. Pokiaľ prihlasovateľ namietal, že v registri úradu je registrovaných celkom 15 ochranných známok, kde je slovný prvok „VITIS“ kombinovaný s inými prvkami, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť a ak by úrad prihlášku ochrannej známky zamietol, postupoval by v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, úrad uviedol, že okrem dvoch slovných ochranných známok (už spomenutej ochrannej známky č. 205923 a č. 210283) sú v registri zapísané ďalšie ochranné známky obsahujúce slovo „VITIS“, ide však o obrazové ochranné známky, resp. slovné ochranné známky obsahujúce ďalšie rozlišujúce prvky, teda ide o ochranné známky, ktoré spĺňajú zápisné podmienky. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 2545-2023/A./XXXX zo dňa 30.09.2024 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu a reagoval na jednotlivé dôvody rozkladu. Na prvom mieste zdôraznil základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je schopnosť (spôsobilosť) označenia rozlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby (tzv. vnútorná rozlišovacia spôsobilosť). Vychádzajúc z toho, že podľa slovných prvkov prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľ vnímať vo význame „vegánske nápoje z vínnej révy/viniča“ resp. „nápoj z vínnej révy/viniča na prírodnej báze“ v spojení s tým, že grafická úprava prihláseného označenia nie je ničím originálna či výnimočná na to, aby prihlásenému označeniu zabezpečila rozlišovaciu spôsobilosť, sa žalovaný stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie je vo vzťahu k nárokovaným tovarom opisné, poskytujúce spotrebiteľskej verejnosti priamo informáciu o charaktere (povahe) tovarov. Preto žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach a zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. 6. Existenciu prekážok brániacich zápisu označenia ako ochrannej známky možno prekonať preukázaním nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k tým tovarom a službám, pre ktoré je označenie prihlásené (§ 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť však môže označenie nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná
verejnosť identifikuje tovary a služby označenia ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. Dôkazné bremeno má prihlasovateľ ochrannej známky. V rámci tvrdenia o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia prihlasovateľ v konaní o rozklade predložil printscreeny obsahujúce výsledky vyhľadávania vo vyhľadávači google pre výrazy „VITIS“ a „VITIS a víno“, pričom argumentoval tým, že všetky výsledky vyhľadávania, až na dve výnimky, sa spájali so spoločnosťou VITIS Pezinok, s.r.o., t.j. so spoločnosťou, ktorá je majetkovo prepojená s prihlasovateľom. Toto označenie sa podľa prihlasovateľa stalo výnimočným a jedinečným, keďže ho obsahujú všetky výrobky, ktoré boli za posledných 30 rokov uvádzané na trh. Opakovane poukázal na zapísané slovné ochranné známky č. 205923 a č. 210283, ktoré podľa neho tiež preukazujú, že slovný prvok „VITIS“ nadobudol používaním rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Žalovaný konštatoval, že z predložených printscreenov nevyplýva, k akému obdobiu (časovému) sa vzťahujú, pričom zdôraznil, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že prihlasovateľ je jedinou osobou, ktorej tovary sa zobrazia po vyhľadaní výrazu v internetovom vyhľadávači google. Za účelom preukázania, že označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku používania, je potrebné v konaní predložiť dôkazy, ktoré preukazujú najmä podiel, v akom je označenie zastúpené na trhu, intenzitu, zemepisné rozšírenie, dobu používania, výšku investícií vynaložených podnikom na jeho propagáciu a podobne. Preto nemožno konštatovať, že predložené printscreeny preukazujú, že len na základe prihláseného označenia spotrebitelia dokážu identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a prihlásené označenie nebudú vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce charakter, resp. povahu tovarov. O reálnom používaní prihláseného označenia, resp. prvku „VITIS“ nesvedčí bez predloženia dôkazov o používaní ani zápis ochranných známok č. 205923 a č. 210283 do registra. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že existujúce zápisy ochranných známok nevedú samé osebe k nároku na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok. Ak aj v minulosti bola do registra ochranných známok zapísaná ochranná známka, ktorá je tvorená zhodným slovným prvkom ako prihlásené označenie a ktorej majiteľom je prihlasovateľ, resp. osoba majetkovo prepojená s prihlasovateľom, prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ochrannej známky nemôže byť nezákonné len z tohto dôvodu, pokiaľ zo skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutia vyplýva naplnenie zápisných výluk. Rozhodujúcou skutočnosťou v preskúmanom prípade je, či prihlásené označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, a nie to, či úrad v minulosti zapísal do registra rovnakú alebo podobnú ochrannú známku. Rovnako ako prvostupňový orgán aj žalovaný poukázal na vývoj praxe v oblasti práva ochranných známok daný vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a následnými harmonizačnými snahami. Vývoj praxe v oblasti známkového práva pritom môže mať za následok, že nie každé označenie, ktoré bolo do registra ochranných známok zapísané v minulosti, bude zapísané ako ochranná známka aj dnes. Žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade sú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, preto prvostupňový orgán rozhodol správne, keď prihlášku ochrannej známky zamietol. Správna žaloba 7. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, obe rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému (Úradu priemyselného vlastníctva SR) na ďalšie konanie. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že prihlásené označenie obsahujúce prvok „Vitis“ nemá na Slovensku pre alkoholické nápoje s výnimkou piva rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že v registri ochranných známok vedenom úradom je zapísaných päť ochranných známok obsahujúcich tento slovný prvok v bežnom písme (slovná ochranná známka č. 198605 „VITIS“, č. 205923 „VITIS“, č. 210283 „VITIS PEZINOK“, č. 246749 „VITIS AUREA MODRA“ a č. 236435 „Vitis Symphony“), pričom štyri z nich sú vo vlastníctve žalobcu, resp. majetkovo prepojenej spoločnosti Vitis Pezinok, s.r.o. a jednu vlastní VINCÚR – Modranský spolok vinohradníkov, vinárov, znalcov a milovníkov vína. Ochranná známka „VITIS Vegan“ podľa žalobcu získala na Slovensku rozlišovaciu spôsobilosť, pretože slovný prvok VITIS sa stal príznačným pre vína žalobcu, resp. ním majetkovo a personálne ovládanej spoločnosti Vitis Pezinok, s.r.o. Ochranná známka „VITIS AUREA MODRA“ (zapísaná do registra v roku 2018) v preklade z latinčiny znamená „zlatý vinič Modra“, teda ide o slovné spojenie, ktoré nemá fantazijný charakter, ale má základ v slovnom spojení, ktorého jednotlivé prvky možno nájsť v slovníku. V registri ochranných známok sa nachádza celkovo 43 ochranných známok, ktoré obsahujú prvok VITIS.
8. Žalobca uznal, že slovný prvok „Vegan“ síce sám osebe nemá rozlišovaciu spôsobilosť, ale v spojení s ďalším slovným prvkom a grafickou úpravou môže byť súčasťou zapísanej ochrannej známky. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že aj rozhodovacia prax EUIPO (Úradu Európskej únie pre duševného vlastníctvo, pozn. správneho súdu) ustálila, že ochranná známka môže obsahovať aj prvky, ktoré nemajú dištinktívny charakter a informujú spotrebiteľa o kvalite alebo druhu výrobku. V prihlásenom označení prvok „Vegan“ sprostredkováva informáciu, že výrobok takto označený neobsahuje prvky živočíšneho pôvodu, teda, že je vegánsky. V celkovom vyobrazení je veľkosť oboch slovných prvkov v označení približne rovnaká, z hľadiska čitateľnosti je slovný prvok VITIS na prvý pohľad ľahšie čitateľný a zapamätateľný pre spotrebiteľa. 9. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že žalovaný rozhoduje „na základe akejsi praxe“, rozhodovacia prax nemôže zmeniť zákon, ktorý je rovnako účinný odo dňa jeho účinnosti až do jeho zániku. Namietal, že v súvislosti so zápisom skorších označení s prvkom VITIS žalovaný nerešpektoval § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Nezistil spoľahlivo skutkový stav vyplývajúci zo zápisov ochranných známok v registri úradu, ktoré obsahujú prvok VITIS, a to ako v slovnom vyjadrení tak aj v rôznych grafických prevedeniach. Nevzal do úvahy, že jeho rozhodnutím vzniknú neodôvodnené rozdiely pri zápise ochranných známok oproti stavu v minulosti. Ak by rozhodnutie žalovaného zostalo v platnosti, vznikol by nebezpečný precedens, že štátny orgán môže porušovať právne predpisy, pretože stojí nad zákonom. 10. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o charaktere (povahe) tovarov, teda, že ide o „vegánske nápoje z vínnej révy/viniča“ resp. „nápoj z vínnej révy/viniča na prírodnej báze“, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Podľa žalobcu ho pravdepodobne nepreukázal preto, lebo sa domnieva, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorá nie je predmetom dokazovania. Žalobca však takto argumentovať nemôže (zákon o ochranných známkach v § 51 ods. 6 vylučuje v konaní možnosť argumentovať tým, že existujú skutočnosti, ktoré sú tzv. všeobecne známymi skutočnosťami, ktoré nie sú predmetom dokazovania). Inak by to viedlo k „nerovnosti postavenia účastníkov správneho konania“. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania o prihláške ochrannej známky, poukázal na dôvody, na ktorých boli založené preskúmavané rozhodnutia a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že so žalobnými dôvodmi sa nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie považuje za správne, zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Mal za to, že náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych predpisov a rozhodol na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkom konania predložené. Preto navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Konštatoval, že hoci žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, s ktorými závermi žalovaného nesúhlasí, nešpecifikoval z akých konkrétnych právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. 12. K žalobnej námietke týkajúcej sa posúdenia zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia uviedol, že hlavný argument žalobcu má spočívať v tom, že žalobca, resp. subjekt s ním majetkovo prepojený, je majiteľom zapísaných slovných ochranných známok „VITIS“ a ochranných známok tvorených týmto slovom spolu s ďalšími slovnými alebo obrazovými prvkami. V dôsledku uvedeného sa podľa žalobcu slovný prvok „VITIS“ stal príznačným pre jeho tovary - vína, a tým prihlásené označenie získalo pre územie Slovenskej republiky rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Žalovaný na začiatku zdôraznil, že prihlásené označenie je tvorené dvoma slovnými prvkami, ktorých význam bude pre širokú spotrebiteľskú verejnosť, ktorej sú dotknuté tovary určené, zrejmý - spotrebiteľ bude prihlásené označenie v spojitosti s nárokovanými tovarmi vnímať vo význame „nápoja z vínnej révy/ viniča na prírodnej báze“. Toto žalobca nespochybnil. Skutočnosť, že žalobca alebo s ním prepojený subjekt má v registri ochranných známok už zapísané iné ochranné známky, ktoré obsahujú slovný prvok „VITIS“, však nijako neovplyvňuje vnímanie slovného spojenia, ktorým je prihlásené označenie (VITIS Vegan) tvorené ako označenia, ktorá má pre spotrebiteľa vo vzťahu k nárokovaným tovarom jasný, opisný význam. Žalovaný zotrval na tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že slovný prvok „VITIS“ sa stal príznačným pre tovary žalobcu. Základným predpokladom pre prekonanie zápisnej
nespôsobilosti prihláseného označenia na základe nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti je totiž používanie prihláseného označenia. Zápisy ochranných známok so zhodným prvkom ako obsahuje prihlásené označenie nepreukazujú používanie predmetných zapísaných známok a už vôbec nie používanie prihláseného označenia. Prihlasovateľ tvrdil, že prihlásené označenie a ochranné známky obsahujúce zhodný slovný prvok, sú na území Slovenskej republiky intenzívne a dlhodobo používané, nepredložil však o tom žiadne dôkazy. 13. K namietanému porušeniu § 3 ods. 5 Správneho poriadku sa žalovaný vyjadril tak, že existujúce zápisy ochranných známok nevedú samé osebe k nároku na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok. Ochranná známka č. 246749 „VITIS AUREA MODRA“ a č. 198605 „VITIS“ nie je zapísaná pre tovary „alkoholické nápoje okrem piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pre ktoré bolo na zápis nárokované prihlásené označenie, teda ide o odlišné skutkové okolnosti. O odlišné skutkové okolnosti ide aj v prípade ochrannej známky č. 236435 „Vitis Symphony“, keďže označenie, ktorými je táto ochranná známka tvorená, nie je vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, označením opisným, bez rozlišovacej spôsobilosti. Vo vzťahu k ochranným známkam č. 205923 a č. 210283 sa žalovaný vyjadril v zhode s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že v známkovom práve nie je objektívne možné očakávať určitý výsledok konania na základe výsledku obdobného prípadu, a to práve preto, že každý prípad sa posudzuje samostatne a každá (aj drobná) odlišnosť môže spôsobiť iný ako je očakávaný výsledok konania. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, že by úrad konal v rozpore s platnými právnymi predpismi, že by nimi nebol viazaný alebo že by sa staval nad zákon, ako sa to snaží naznačiť žalobca. 14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol závery, ktoré nijako nepreukázal, pričom s nimi narába, akoby išlo o všeobecne známe skutočnosti, žalovaný uviedol nasledovné. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známok je vylúčená aplikácia § 34 ods. 6 Správneho poriadku v konaní o ochranných známkach. Uvedené súvisí s tým, že zákon o ochranných známkach obsahuje samostatné ustanovenia o dokazovaní, pričom dokazovanie pred úradom je založené na odlišných princípoch. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že zatiaľ čo v správnom konaní sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada materiálnej pravdy (orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania), úrad uplatňuje princíp formálnej pravdy, teda rozhoduje len na základe podaní účastníkov konania a dôkazov nimi predložených. Na druhej strane, úrad rozhoduje po zvážení a vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré účastníci uviedli a všetkých dôkazov, ktoré predložili. V tomto procese využíva správnu úvahu a aplikuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy je priamo zverená kompetencia rozhodovať v oblasti ochrany predmetov priemyselného vlastníctva, čo znamená, že úrad musí mať a má v danej oblasti relevantné vedomosti a pozná, aplikuje a dokonca aj vytvára postupy uplatňované pri posudzovaní jednotlivých otázok v oblasti ochrany predmetov priemyselných práv. Je nemysliteľné, ako to naznačuje žalobca, aby úrad každý jeden aspekt hodnotenia dôkazov, každý jeden čiastkový záver vyjadrený v rozhodnutí musel zdôvodňovať, resp. preukazovať, keďže tu ide práve o závery prijaté na základe odbornej spôsobilosti úradu vyplývajúcej zo zákonom zverenej kompetencie. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde vôbec o aplikáciu všeobecne známej skutočnosti v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku a aj polemika žalobcu vyjadrená v závere žaloby o nerovnosti účastníkov konania je z tohto dôvodu irelevantná. Replika 15. Žalobca v replike konštatoval, že dôvody pre podanie žaloby sú jednoznačne stanovené v jednotlivých žalobných bodoch. Pokiaľ ide o posúdenie zápisnej spôsobilosti, zopakoval, že v registri úradu je zapísaných celkovo 43 grafických ochranných známok s prvkom VITIS a 5 ochranných známok, kde je slovný prvok VITIS v bežnom písme. Za tohto stavu žalovaný nepriamo tvrdí, že 48 zapísaných známok bolo registrovaných v rozpore so zákonom. Ani tvrdenie žalovaného, že akýmisi harmonizačnými opatreniami EÚ (ktoré nie sú špecifikované) možno ospravedlniť úmyselné porušenie zákona, nemožno podľa žalobcu akceptovať. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
16. Správny súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný na toto konanie podľa § 16 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 17. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 13.08.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 18.06.2026 do 14.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (t.j. časová verzia predpisu účinná od 14.01.2019 do 30.06.2025) (ďalej „zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. 19. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 20. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť. 21. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. 22. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. 23. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 24. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. 25. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 26. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona o ochranných známkach: (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. 29. Predmetom súdneho prieskumu je v tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ochrannej známky „VITIS Vegan“ podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) cit. zákona. Zamietnutie prihlášky bolo odôvodnené tým, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom (alkoholické nápoje s výnimkou piva) nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné. K možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach prvostupňový orgán i žalovaný uviedli, že prihlasovateľ (žalobca) nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania vo vzťahu k nárokovaným tovarom nepreukázal. 30. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že rozlišovacia spôsobilosť je základným atribútom ochranných známok. Umožňuje odlíšiť tovary a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného tovaru a umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia (C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra). 31. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové (§ 5 ods. 1 písm. c/ zákona o ochranných známkach). Aj keď dôvod zápisnej nespôsobilosti podľa písm. c) cit. ustanovenia súvisí s dôvodom podľa písm. b), chráni sa ním odlišný verejný záujem, a to dostupnosť označení a údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb pre všetkých používateľov. Zákon zamedzuje zápisu označenia, ktoré je tvorené označeniami alebo údajmi poukazujúcimi na niektorú z „vlastností“ tovaru alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada, pretože tieto by mali ostať voľné všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi alebo službami. Súdny dvor EÚ vo veci C-51/10 P Agencja Wydawnicza Technopol/OHIM zo dňa 10.03.2011 (body 49. a 50.) konštatoval, že druh, kvalita, množstvo, zamýšľaný účel, hodnota, zemepisný pôvod a čas výroby tovarov alebo poskytovania služieb sa musia považovať za vlastnosti výrobkov alebo služieb a upresnil, že tento zoznam nie je taxatívny, keďže je možné brať do úvahy aj akúkoľvek inú vlastnosť výrobkov alebo služieb. 32. V preskúmavanom prípade úrad zamietol prihlášku ochrannej známky dôvodiac, že spotrebiteľ nebude vnímať prihlásené označenie ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov, ale ako informáciu o ich charaktere a kvalite, teda konštatoval existenciu zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach (označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb). 33. Žalobca v podanej správnej žalobe predovšetkým argumentoval, že zamietnutie prihlášky neobstojí, pretože slovný prvok „VITIS“ sa stal príznačným pre vína žalobcu, resp. ním majetkovo a personálne ovládanej spoločnosti Vitis Pezinok, s.r.o. a zároveň je dôsledkom rozhodnutia úradu ničím neodôvodnený rozdiel v „zápisnej“ praxi, keď v registri ochranných známok je už zapísaných
päť ochranných známok so slovným prvkom „VITIS“ ako aj ďalšie obrazové ochranné známky s týmto prvkom. 34. Správny súd uvádza, že v prípade každej prihlášky ochrannej známky je úrad povinný skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre zápis označenia ako ochrannej známky, t.j. či zápisu nebráni niektorá z prekážok uvedená v § 5 ods 1 zákona o ochranných známkach. Pretože slovné prvky „VITIS“ (v preklade z latinčiny do slovenčiny vinič, vínna réva) a „Vegan“ (vegánsky) tvoriace prihlásené označenie sú vo vzťahu k prihláseným tovarom (alkoholické nápoje s výnimkou piva) opisnými a súčasne ich grafická úprava (štylizované písmo zlatohnedej farby) nedokáže odpútať pozornosť od jednoduchej informácie, ktorú poskytujú, prvostupňový orgán správne konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu k týmto tovarom nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné. Žalobca uznal, že slovný prvok „Vegan“ sám osebe nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pričom nebolo sporné to, že v spojení s ďalším slovným prvkom a grafickou úpravou môže byť súčasťou zapísanej ochrannej známky. Zotrval však na tom, že prihlásené označenie skrz prvok „VITIS“ má na Slovensku pre alkoholické nápoje s výnimkou piva rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti argumentoval staršími ochrannými známkami, ktoré obsahujú tento slovný prvok. Ide o slovnú ochrannú známku: č. 205923 „VITIS“ (majiteľom je Vitis Pezinok, s.r.o.), č. 210283 „VITIS PEZINOK“ (majiteľom je žalobca), č. 236435 „Vitis Symphony“ (majiteľom je žalobca), č. 198605 „VITIS“ (majiteľom je žalobca) a č. 246749 „VITIS AUREA MODRA“ (majiteľom je VINCÚR – Modranský spolok vinohradníkov, vinárov, znalcov a milovníkov vína). Z toho žalobca odvodil, že slovný prvok „vitis“ sa stal príznačným pre vína žalobcu, resp. pre ním majetkovo a personálne ovládanú spoločnosť Vitis Pezinok, s.r.o. Správny súd na tomto mieste, v zhode so žalovaným, zdôrazňuje, že existujúce zápisy ochranných známok nevedú samé osebe k nároku na zápis prihláseného označenia (obsahujúceho prvok už zapísaných ochranných známok) do registra ochranných známok. Rozhodnutie úradu o zamietnutí prihlášky spočívalo v nesplnení zákonných podmienok pre zápis prihláseného označenia ako ochrannej známky – nedostatku rozlišovacej spôsobilosti a opisnosti označenia. V tomto smere úrad postupoval v súlade so zákonom. V porovnaní so situáciou starších slovných ochranných známok obsahujúcich prvok „VITIS“ nedošlo k zmene zákona, len k sprísneniu posudzovania jednotlivých dôvodov zápisnej nespôsobilosti podľa § 5 ods. 1 zákona o ochranných známkach. 35. Ďalej správny súd uvádza, že úrad ako ktorýkoľvek iný orgán verejnej správy je povinný rešpektovať jednu zo základných zásad správneho konania, a to povinnosť dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Táto zásada vychádza z podstatného právneho princípu, a to princípu právnej istoty. Podľa názoru správneho súdu táto zásada v prejednávanej veci porušená nebola. Úrad uznal, že v roku 2004 a 2005 zapísal do registra ochranných známok slovné ochranné známky (ochrannú známku „VITIS“ č. 205923 a „VITIS PEZINOK“ 210283), pričom však vysvetlil, že známkové právo sa prispôsobuje jednak spoločenským zmenám ako aj harmonizačným snahám na úrovni Európskej únie, ktorej členom sa Slovenská republiky stala v roku 2004. Harmonizácia sa týka aj rozhodovacích procesov v oblasti ochranných známok, čo môže viesť k tomu, že v súčasnosti nebude zapísaná ochranná známka, ktorá v minulosti prešla zápisným konaním. Nie je to však dôsledkom svojvoľnej aplikácie práva úradom, ale naopak,v uplatňovaním zákona v súlade s rozhodovacou praxou EUIPO, keď „známkové“ právo členských krajín EÚ bolo harmonizované s právnou úpravou EÚ (ide predovšetkým o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok). Správny súd rozumie argumentom žalobcu, ale zdôrazňuje, že úrad postupoval v súlade so zákonom, keď posudzoval prihlásené označenie vo väzbe na dôvody zápisnej nespôsobilosti a označenie „VITIS Vegan“ posúdil ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti a označenie opisné. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navyše vysvetlil, že v prípade ochrannej známky č. 246749 „VITIS AUREA MODRA“ a ochrannej známky č. 198605 „VITIS“ ide o odlišné skutkové okolnosti ako v prípade prihláseného označenia, pretože tieto ochranné známky nie sú v registri zapísané pre tovary alkoholické nápoje okrem piva. V prípade ochrannej známky č. 236435 „Vitis Symphony“ ide taktiež o odlišné skutkové okolnosti, pretože toto označenie nie je vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísané, označením opisným bez rozlišovacej spôsobilosti. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že celkovo sa v registri ochranných známok nachádza 43 ochranných známok, ktoré obsahujú slovný prvok „vitis“, správny súd uvádza (v zhode so žalovaným), že v prípade týchto označení ide o označenie obsahujúce aj ďalšie prvky, čo má vplyv na ich rozlišovaciu spôsobilosť. V nadväznosti na nedôvodnosť argumentu o porušení § 3 ods. 5 Správneho poriadku nie je dôvodná ani námietka, že žalovaný nezistil spoľahlivo skutkový stav vyplývajúci zo zápisov ochrany známok
registri úradu, ktoré obsahujú prvok „vitis“. Skutkový stav veci zakladalo totiž označenie prihlásené na zápis (ktorého zápisnú spôsobilosť úrad skúmal v zmysle zákonných dôvodov) a dôkazy, ktoré prihlasovateľ predložil v súvislosti s námietkou prekonania zápisnej nespôsobilosti označenia podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. 36. Existenciu prekážok brániacich zápisu označenia ako ochrannej známky, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až d), možno prekonať preukázaním nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia vo vzťahu k tým tovarom a službám, pre ktoré sa zápis požaduje. Rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie nadobudnúť len používaním, pričom pod týmto pojmom treba rozumieť také používanie, vďaka ktorému významná časť príslušnej verejnosti identifikuje tovary alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku. Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti na základe jeho používania preukazuje prihlasovateľ, a to dôkazmi o používaní predmetného označenia na tovaroch a službách prihlasovateľom. 37. Žalovaný aj prvostupňový orgán ohľadom námietky nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia dôvodne konštatovali, že prihlasovateľ (na ktorom spočíva dôkazné bremeno) v tomto prípade nepredložil dôkazy o používaní prihlasovaného označenia „VITIS Vegan“ pre alkoholické nápoje s výnimkou piva na relevantnom území. Prihlasovateľ (žalobca) sa mylne domnieva, že na prekonanie zápisnej nespôsobilosti bude postačovať poukaz na už zapísané staršie ochranné známky obsahujúce slovný prvok „VITIS“ (zapísané pre neho alebo pre spoločnosť Vitis Pezinok, s.r.o.). Skutočnosť, že do registra ochranných známok boli zapísané ochranné známky obsahujúce tento slovný prvok, neznamená, že prihlásené označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre prihlasovateľa v intenciách § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Zápisy ochranných známok so zhodným prvkom ako obsahuje prihlásené označenie nepreukazujú používanie predmetných zapísaných známok a už vôbec nie používanie prihláseného označenia. Prihlasovateľ v konaní nepredložil dôkazy osvedčujúce intenzívne a dlhodobé používanie prihláseného označenia pre ním nárokované tovary v prihláške ochrannej známky. Uvedené závery úradu i žalovaného o tom, že neboli predložené dôkazy o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom, správny súd vyhodnotil ako správne. K tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia predložených dôkazov orgánmi verejnej správy žalobca v správnej žalobe neuplatnil žiadne konkrétne žalobné námietky. Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať. 38. Žalobca v správnej žalobe ďalej argumentoval, že úrad prijal tvrdenie o tom, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako opisné, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázal. Konštatoval, že úrad tvrdenie nepreukazoval pravdepodobne preto, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorá nie je predmetom dokazovania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že úrad túto skutočnosť neuviedol ako všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať (na konanie o ochranných známkach sa ani nevzťahuje § 34 ods. 6 Správneho poriadku), ale ako vlastné tvrdenie vychádzajúce z jeho odbornej spôsobilosti. Úradu je zákonom zverená právomoc rozhodovať v oblasti ochrany predmetov priemyselného vlastníctva, t.j. na základe vlastných odborných skúseností a vedomostí (ktoré sa prezumujú) koná ohľadom jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva. Na tomto základe prijíma a konštatuje určité závery, ktoré vychádzajú z jeho odbornosti a praxe, pričom tieto závery nepodliehajú dokazovaniu. 39. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že záver úradu a žalovaného, že prihlásené označenie „VITIS Vegan“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné vo vzťahu k nárokovaným tovarom, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, posúdil žalobu ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.
41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo i) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.