Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Spv/2/2023 z 15. 5. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 5Spv/2/2023 0823100158 15. 05. 2025 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: BIOMILA spol. s r. o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 849 513, právne zastúpený: soukeník - štrpka s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Mgr. Róbert Antal, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: SAPUCHA s. r. o. „v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023, takto rozhodol: Súd zrušuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1866-2015/ Z-98-2022 zo dňa 29.04.2022 a rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“ alebo „úrad“) vydal 29. apríla 2022 rozhodnutie zn. POZ 1866-2015/Z-98-2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej „zákon o ochranných známkach“) zamietol prihlášku obrazovej ochrannej známky ,,“, č. spisu POZ 1866-2015 zo dňa 07.09.2015 (ďalej „prihláška zhodnej ochrannej známky“ alebo „zápis zhodnej ochrannej známky“) prihlasovateľa BIOMILA spol. s r.o. (v tomto konaní v postavení žalobcu, ďalej aj ako „prihlasovateľ“) pre všetky nárokované tovary. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zamietnutia prihlášky obrazovej ochrannej známky bola skutočnosť že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, čím bol naplnený dôvod na jej zamietnutie. Prihlasovateľ si podal prihlášku ochrannej známky, pričom v čase podania prihlášky ochrannej známky už bola zaregistrovaná zhodná ochranná známka č. 223546, zapísaná v Registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Register ochranných známok“) pod značkou POZ 1110-2008 majiteľa EKOTREND MYJAVA, spol. s r.o., Rudník 16, 906 23 Rudník (ďalej len EKOTREND MYJAVA), ktorá bola zapísaná pre zhodné tovary s právom prednosti 5. júna 2008 (ďalej len „staršia ochranná známka“).

Spolu s podaním prihlášky ochrannej známky bol prihlasovateľom doručený súhlas spoločnosti EKOTREND MYJAVA so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta 2015, a to za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach, ktorý bol podpísaný p. A. B. C. a p. C. D. E., ako konateľmi tejto spoločnosti. Títo boli zároveň v čase podania prihlášky ochrannej známky konateľmi prihlasovateľa a boli s ním aj majetkovo prepojení (p. A. B. C. ako jeho spoločník, p. C. D. E. ako spoločník spoločnosti SARO, spol. s r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava, ktorá bola spoločníkom prihlasovateľa). Prvostupňový správny orgán mal za to, že cieľom podania prihlášky bolo obísť prebiehajúce konanie o zápise prevodu obrazovej ochrannej známky č. 223546 „BIOMILA“ zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA na prihlasovateľa, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10. marca 2014, v ktorom úrad nepokračoval a vo veci nerozhodol odvolávajúc sa na zákonné prekážky, ako aj cieľ obísť súdne konania a spory týkajúce sa tejto ochrannej známky, ktoré prebiehali v čase podania prihlášky ochrannej známky. Staršia ochranná známka bola zapísaná do súpisu majetku úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava (na základe tejto skutočnosti, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku 31. októbra 2014, bolo konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky prerušené zo zákona), pričom prebiehalo konanie o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo na základe žaloby zo 7. novembra 2014 konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, v ktorom boli spoločnosti EKOTREND MYJAVA a BIOMILA, spol. s r. o. účastníkmi konania v postavení žalovaných. Dňa 23. júna 2015 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie č. k. 16CbPv/11/2014-136, ktorým uložil úradu, aby nekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky. Podľa prvostupňového správneho orgánu zámerom prihlasovateľa bolo získať práva k zhodnej ochrannej známke zapísanej pre zhodné tovary bez ohľadu na výsledok uvedených konaní. Skutočnosť, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky s cieľom obísť uvedené konania, podľa prvostupňového orgánu vyplynula z toho, že vedel o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu uvedenej ochrannej známky, a tiež o súdnych konaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej známky, a tým aj o skutočnosti, že zápis zhodnej ochrannej známky s ochrannou známkou „BIOMILA“ pre zhodné tovary na základe prihlášky ochrannej známky povedie k obídeniu konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky, resp. prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa tejto ochrannej známky. Prvostupňový orgán poukázal v tejto súvislosti tiež na zrejmú neúčelnosť zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary pre prihlasovateľa. Podľa prvostupňového orgánu bolo zrejmé, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky práve s cieľom získať práva k zhodnej ochrannej známke pre uvedené tovary bez ohľadu na prebiehajúce konania, resp. ich výsledok, a teda s úmyslom tieto konania obísť. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok by mohol viesť k zníženiu hodnoty ochrannej známky „BIOMILA“. Prvostupňový orgán tiež doplnil, že sám prihlasovateľ opakovane, v konaní pred úradom, ako aj v súdnych konaniach, uviedol, že prihlášku ochrannej známky podal a spoločnosť EKOTREND MYJAVA mu udelila súhlas na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok z dôvodu, že úrad nekonal vo veci zápisu prevodu ochrannej známky „BIOMILA“. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že ochrana v zmysle známkového práva neprináleží tomu, kto podaním žiadosti o zápis ochrannej známky sleduje špekulatívne ciele, a najmä získanie známkovej ochrany nesmie byť podľa prvostupňového orgánu nástrojom svojpomocného riešenia sporov. Prvostupňový orgán vo vzťahu k udelenému súhlasu na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok naviac konštatoval, že aj tento sám osebe môže byť považovaný za úkon vykonaný v nie dobrej viere. Podľa prvostupňového orgánu udelením súhlasu mohlo dôjsť k zneužitiu výkonu oprávnenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA ako majiteľa staršej ochrannej známky „BIOMILA“, zo strany konateľov spoločnosti p. A. B. C. a p. C. D. E., ktorí boli tiež konateľmi prihlasovateľa, na obídenie prebiehajúcich konaní týkajúcich sa staršej ochrannej známky, na základe čoho predmetné udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok môže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú tiež objektívne pochybnosti o platnosti udeleného súhlasu. Prvostupňový orgán v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Prvostupňový orgán trval na svojom konštatovaní, že spor o práva na ochrannú známku č. 223546, t.j. staršiu ochrannú známku, je potrebné vyriešiť v prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa tejto ochrannej známky, a nie je možné ich obísť podaním novej prihlášky ochrannej známky. Podľa prvostupňového orgánu vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že prihláška ochrannej známky

bola podaná prihlasovateľom so špekulatívnym úmyslom, t.j. že ide o prihlášku ochrannej známky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. 2. Predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1866-2015/II-17-2023 z 5. apríla 2023 (ďalej „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach rozklad žalobcu smerujúci proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení zrekapituloval priebeh konania, podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia a vysporiadal sa s námietkami v rozklade. Žalovaný primárne posúdil žiadosť prihlasovateľa (o navrátenie skutkového stavu veci v konaní o prihláške ochrannej známky k 30. októbru 2019 v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Spr/1/202 z 26.10.2022), pretože výsledok jej posúdenia mal rozhodujúci vplyv na predmetné konanie o rozklade a na konanie o prihláške ochrannej známky, keďže táto žiadosť nastoľovala otázku, či je dôvodné vôbec zaoberať sa preskúmaním napadnutého rozhodnutia a či prihlásené označenie nemá byť bez ďalšieho zapísané do registra ako ochranná známka. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nasledujúce skutočnosti: Na základe prihlášky ochrannej známky úrad v minulosti (22. októbra 2018) zapísal prihlásené označenie do registra ochranných známok. V rámci konania o prihláške ochrannej známky posudzoval okrem iného námietky podané proti zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok, pričom konanie o týchto námietkach rozhodnutím zn. POZ 1866-2015/N-77-2018 z 2. júla 2018 (ďalej „rozhodnutie úradu o námietkach“) podľa § 31 ods. 1 zákona o ochranných známkach zastavil. Rozhodnutie úradu o námietkach bolo potvrdené (a rozklad podaný proti rozhodnutiu úradu o námietkach bol zamietnutý) rozhodnutím predsedu úradu zn. POZ 1866-2015/II-44-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej „rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok“). Dňa 22. novembra 2019 bol úradu doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/149/2018-108, z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok krajského súdu“), ktorým tento zrušil rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ako aj rozhodnutie úradu o námietkach a vec vrátil úradu na ďalšie konanie (právoplatnosť nadobudol tento rozsudok 22. novembra 2019). Vzhľadom na to, že krajský súd zaviazal úrad o námietkach opätovne konať, pričom právoplatné ukončenie konania o námietkach, a to rozhodnutím, ktorým sa námietky zamietajú, resp. ktorým sa konanie o nich zastaví, je predpokladom zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad oznámil prihlasovateľovi, že vykonaný zápis ochrannej známky do registra na základe prihlášky ochrannej známky sa stal v dôsledku rozsudku krajského súdu neúčinným, a tiež, že konanie o prihláške ochrannej známky nemožno považovať za právoplatne ukončené. Prvostupňový orgán následne, v rámci opätovného konania o prihláške ochrannej známky zistil naplnenie konkrétnej absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ktorú je úrad povinný namietať ex offo, o čom zaslal prihlasovateľovi správu s výzvou na vyjadrenie sa. V rámci opätovného konania o prihláške ochrannej známky prvostupňový orgán zohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo, resp. boli ozrejmené v čase po zápise prihláseného označenia do registra ochranných známok až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu (teda od 22. októbra 2018 do 22. novembra 2019), a vyplynuli z konania o preskúmaní rozhodnutia úradu o zápise ochrannej známky do registra mimo odvolacieho konania (konanie bolo zastavené rozhodnutím predsedu úradu POZ 1866-2015/II-1-2020 z 11. februára 2020, a to vzhľadom na rozsudok krajského súdu) a z konania pred krajským súdom a ktoré sú z hľadiska posúdenia zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia významné. Na základe toho, že prihlasovateľ svojimi vyjadreniami doručenými úradu 29. apríla 2020 a 5. februára 2022 uvedené zistenie podľa prvostupňového orgánu nevyvrátil, prvostupňový orgán prihlášku ochrannej známky z dôvodu naplnenia zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach napadnutým, resp. prvostupňovým rozhodnutím zamietol. Žalovaný uviedol, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR došlo k zrušeniu rozsudku krajského súdu. Zrušením rozsudku krajského súdu však „obživli“ len rozhodnutia úradu o námietkach a rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ktoré boli pôvodne rozsudkom krajského súdu zrušené. Napriek tomu, že zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok sa stal neúčinným taktiež v nadväznosti na rozsudok krajského súdu, opätovnému zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok podľa názoru orgánu rozhodujúceho o rozklade v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR (5. januára 2023) bránilo zistenie prvostupňového orgánu o naplnení uvedenej zápisnej výluky skúmanej úradom ex offo a vydané prvostupňové rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný zdôraznil, že predmetom posúdenia Najvyššieho správneho súdu SR bolo iba konanie o námietkach, a nie konanie o prihláške ochrannej známky, ako také, a preto tento rozsudok nemôže nijako ovplyvniť rozhodovanie úradu, resp. predsedu úradu vo veci

zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia do registra ochranných známok z hľadiska preskúmania zápisných výluk skúmaných úradom ex offo. Naviac je zrejmé, že pokiaľ je v prípade prihláseného označenia naplnená zápisná výluka v zmysle § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, konštatovaná prvostupňovým orgánom v napadnutom rozhodnutí, prihlásené označenie by nemohlo byť platne zapísané do registra ochranných známok. Žalovaný sa následne vecne zaoberal preskúmaním napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podaný rozklad a v rámci tohto preskúmania otázkou, či prihlásené označenie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok, a to s ohľadom na prvostupňovým orgánom konštatovanú zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a v napadnutom rozhodnutí uvedené dôvody. Žalobca v podanom rozklade konštatoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia je len existencia starších ochranných známok, konkrétne ochrannej známky č. 223546 (ochrannej známky „BIOMILA“) a ochrannej známky č. 223547 (všetky uvedené ochranné známky spolu ďalej „staršie ochranné známky“), ktorých majiteľom bola spoločnosť EKOTREND MYJAVA. Podľa žalobcu mal však prvostupňový orgán zohľadniť prevod týchto ochranných známok z uvedenej spoločnosti na prihlasovateľa zmluvami o prevode uzatvorenými 26. februára 2014 v znení dodatku č. 1 z 1. mája 2014 a skutočnosť, že za tieto ochranné známky prihlasovateľ zaplatil predávajúcemu trhovú kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom, ktorý vyhotovila znalecká organizácia TOP HOUSE, spol. s r. o. Žalobca poukázal na to, že súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta 2015, podpísaný štatutárnymi zástupcami spoločnosti EKOTREND MYJAVA C. D. E. a A. B. C., bol udelený v dobrej viere. Zopakoval, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA bola 5. júna 2015 dobrovoľne zrušená, v dôsledku čoho prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, a vymazaná z obchodného registra bola 6. októbra 2015. Jej právnym nástupcom, avšak iba v majetkových veciach, sa od 6. októbra 2015 stala spoločnosť Cycle, s.r.o (po zmene obchodného mena: SAPUCHA, s.r.o.). Prihlasovateľ zdôraznil, že k uvedenému však došlo až po podaní prihlášky ochrannej známky a naviac spoločnosť SAPUCHA, s. r. o. nemá podnikateľské oprávnenie na výrobu potravín, cestovín, múk, špaldových výrobkov a staršie ochranné známky nepoužíva. Prihlášku ochrannej známky podal teda prihlasovateľ 7. septembra 2015 so súhlasom spoločnosti EKOTREND MYJAVA naviac v čase, keď bola už táto dobrovoľne zrušená a nepodnikala. V čase podania prihlášky ochrannej známky záujmy prihlasovateľa a majiteľa starších ochranných známok neboli vo vzájomnom rozpore, pretože majiteľ starších ochranných známok udelil súhlas na zápis prihláseného označenia do registra. Namietal, že opakované podanie prihlášky ochrannej známky v predmetnom prípade nemôže samo osebe preukazovať nedostatok jeho dobrej viery. V dobrej viere by nekonal len v takom prípade, pokiaľ by prihlášku ochrannej známky podal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb nečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky. Namietal, že prvostupňový orgán neprihliadal na skutočnosť, že prihlasovateľ ochranné známky používa čestným spôsobom, a to tak, že nepoškodzuje záujem žiadnych tretích osôb, pretože žiadne tretie osoby zhodné ochranné známky nepoužívajú ani to úradu netvrdili. Konštatoval, že funkciou ochrannej známky je rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb spôsobom, ktorý verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany. Túto funkciu podľa prihlasovateľa prihlásené označenie plní. Žalobca zdôraznil, že používa označenie „BIOMILA“ viac ako osem rokov výlučne sám na cestovinové výrobky zo špaldovej múky, ďalšie cestoviny a múky v bio kvalite. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru preukazuje čestný spôsob zúčastňovania sa na hospodárskej súťaži z jeho strany. Žalobca ďalej poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 14. októbra 2019, č. k. 28Cbi/3/2017-105, v právnej veci žalobcu JUDr. Antala, správcu úpadcu SAPUCHA, s.r.o., proti žalovanému BIOMILA, spol. s r. o., o odporovateľnosť právnych úkonov – zmlúv o prevode starších ochranných známok, uzatvorených medzi spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. a prihlasovateľom, v znení dodatku č. 1, zamietol žalobu správcu, pričom okrem iného vyslovil právny názor, že žalobca nepreukázal ukracujúcu povahu napádaných právnych úkonov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2019). Žalobca ďalej k výkladu pojmov dobrá a zlá viera poukázal na rozsiahlu judikatúru SD EÚ, resp. Všeobecného súdu, z ktorej vyplýva, že podávateľ prihlášky nekoná v dobrej viere, ak túto podá nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale podá ju s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb nečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení argumentov uvedených v podanom rozklade konštatoval, že neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Podľa žalovaného už citovanej judikatúry SDEÚ (napr. rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18, SKY, bod 75) vyplýva, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláška

bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej viere aj v iných situáciách, a to keď je podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t.j. aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. V takomto prípade je predmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém využitý ako nástroj nedovoleného svojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov, ako k tomu došlo aj pri podaní prihlášky ochrannej známky. Na neprípustnosť využitia známkovo-právnej ochrany ako nástroja na nedovolené svojpomocné riešenie sporov pritom poukázal aj prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k zistenej zápisnej výluke, založenej na uvedených dôvodoch, mal žalovaný za to, že nie je dôvodné zaoberať sa tým, či prihlasovateľ označenie, ktoré predstavuje prihlásené označenie a zároveň ochrannú známku „BIOMILA“, používal, resp. či bol jediný, kto v čase podania prihlášky ochrannej známky toto označenie používal. Posudzovanie uvedených skutočností by totiž nemohlo ovplyvniť posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky. K námietke žalobcu v podanom rozklade že cieľom spoločnosti EKOTREND MYJAVA pri udelení súhlasu bolo zabrániť, aby tretie osoby mohli voľne používať staršie ochranné známky, resp. podať prihlášky zhodných alebo zameniteľných ochranných známok a z toho plynúcim následkom, resp. škodám, žalovaný uviedol, že staršie ochranné známky (vrátane ochrannej známky „BIOMILA“) boli platne zapísané ochranné známky a na ich základe bolo možné brániť používaniu zhodných alebo zameniteľných označení, resp. zápisu takýchto označení do registra ochranných známok. Žalovaný mal za to, že žalobca hodnoverne nevysvetlil ciele, prípadne obchodnú logiku, ktorú sledoval podaním prihlášky ochrannej známky pre nárokovaný zoznam tovarov a služieb, spôsobom, ktorý by umožňoval prijať odlišný záver ohľadne dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, ako ten, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že rozhodujúci je v predmetnom prípade úmysel prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, pričom úmyslom prihlasovateľa bolo obísť uvedené konania a využiť systém známkovo-právnej ochrany inak ako s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, a preto možno považovať úmysel prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky za nepoctivý, a teda odôvodňujúci záver, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Konanie pred správnym súdom 3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca argumentáciu žalovaného o absencii dobrej viery zhrnul nasledovne: a) zápisom zhodnej ochrannej známky by sa mohlo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky b) zápis zhodnej ochrannej známky by bol spôsobilý obísť konania vedené na všeobecných súdoch Slovenskej republiky, c) prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná inak ako s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, d) zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky, e) neúčelnosť udržiavania dvoch zhodných ochranných známok pre zhodné tovary. Žalobca vytýkal žalovanému, že je nekonzistentný vo vlastnej rozhodovacej činnosti. Poukázal na to, že 22. októbra 2018 rozhodol o zápise ochrannej známky na základe prihlášky ochrannej známky, t.j. vtedy nevnímal paralelný priebeh konaní o prevode ochrannej známky „BIOMILA“ a o prihláške ochrannej známky ako obchádzanie konania o zápise prevodu, avšak o jeden a pol roka už áno. Tento rozpor medzi jednotlivými právnymi názormi žalovaného nie je žiadnym spôsobom odôvodnený, a teda pre žalobcu je nepreskúmateľný. Ak mal žalovaný za to, že konaním o zápise zhodnej ochrannej známky bolo možné obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, tieto dôvody existovali aj dňa 22.10.2018, t.j. v čase pôvodného zápisu zhodnej ochranne známky do Registra ochranných známok, a preto závery žalovaného pôsobia arbitrárne. Žalobca namietal, že konanie o zápise prevodu ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej ochrannej známky sú dve navzájom od seba nezávislé konania a navzájom si nekonkurujú, ich súbeh je možný a právnym poriadkom dovolený. Prevod ochrannej známky a zápis zhodnej ochrannej známky sú dva samostatné právne tituly, na základe ktorých dochádza k užívaniu ochranných známok. Kým pri prevode ochrannej známky sa nadobúdateľ ochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia

(nakoľko jediný disponuje ochrannou známkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov legitímnym užívateľom toho istého (zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné označenie na základe vlastných ochranných známok). Žalobca má jednoznačne záujem byť výlučným majiteľom značky „BIOMILA" a všetkých ochranných známok, ktoré sú pre toto označenie vedené v Registri ochranných známok. Žalobca prevádzkuje v súčasnosti úspešné podnikanie s miliónovými tržbami, kde ku kľúčovému označeniu jeho produktov je zapísaný ako majiteľ aj iný subjekt. Takýto stav je pre Žalobcu neakceptovateľný a z uvedeného dôvodu má aj v súčasnosti značný a zjavný záujem na čo možno najskoršom zápise prevodu staršej ochranných známky na základe Zmluvy o prevode ochrannej známky. Nie je teda pravdou, že konanie o prevode staršej ochrannej známky bolo prihláškou obídené. Jediné, čo sa podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky na čas vyriešilo, bolo užívanie ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou, čo bol zjavný záujem spoločnosti EKOTREND MYJAVA a žalobcu už pri uzatvorení Zmluvy o prevode ochrannej známky. Všetky ostatné následky (kompletná ochrana označenia „BIOMILA" pozostávajúca z viacerých ochranných známok) môžu byť a budú dokonané jedine v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky. O dôležitosti konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky v konečnom dôsledku svedčí aj skutočnosť, že počas takmer 4,5 ročného zákonného užívania zhodnej ochrannej známky žalobca žiadnym spôsobom nedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej ochrannej známky, hoci podľa názoru žalovaného svoj cieľ mal už zápisom zhodnej ochrannej známky splniť. Žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky počas existencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade so zákonom o ochranných známkach. Pokiaľ ide o posúdenie, či takéto zákonom aprobované konanie bolo zároveň aj konanie v súlade s dobrou vierou, tak žalobca má jednoznačne za to, že jeho konaním nedošlo k obídeniu konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky. Obsah týchto konaní sa prelína len v tom rozsahu, že obe konania vo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného so staršou ochrannou známkou. Zápis zhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka statusu majiteľa staršej ochrannej známky (udeľujúceho súhlas so zápisom zhodnej ochrannej známky), teda skutočnosti, že v Registri ochranných známok existuje iný majiteľ označenia (pričom od takéhoto označenia je závislé podnikanie žalobcu), a ktorý je naviac považovaný za tzv. majiteľa staršej ochrannej známky, ktorému v konkrétnych veciach môžu prislúchať práva majiteľa skoršieho označenia. Žalobca bol teda toho názoru, že konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je spôsobilé obísť prostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto konaní nie sú rovnaké, pričom žalobca trvá na tom, že má záujem označenie „BIOMILA", chránené viacerými ochrannými známkami, nielen užívať, ale aj výlučne vlastniť vo vzťahu ku tretím osobám. Žalobca namietal, že prebiehajúce civilné sporové konania, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo všeobecnosti neodôvodňujú absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach. Žalobca ďalej poukázal na inštitút prerušenia konania upravený v § 51 ods. 9 zákona o ochranných známkach. Konštatoval, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že počas jeho konania sa na súde riešila otázka, ktorej riešenie spadá do kompetencie všeobecného súdu, a táto bola rozhodujúca pre rozhodnutie žalovaného, mal zákonnú povinnosť prerušiť správne konanie. Prerušenie konania by podľa žalobcu zabezpečilo plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému. Žalovaný mal podľa žalobcu počkať na rozhodnutie súdu a v závislosti od úspechu žalobcu vo veci mal následne ochrannú známku zapísať alebo prihlášku ochrannej známky zamietnuť. Zamietnutie prihlášky ochrannej známky na základe absolútnej zápisnej výluky z dôvodu existencie civilného sporového konania podľa žalobcu predstavuje svojvoľnú ochranu ochrannej známky bez ohľadu na to, či prihlasovateľ bude v konaní úspešný alebo nie, a teda potenciálne odmietnutie poskytnutia ochrany subjektu, ktorý bol dobromyseľný a eventuálne v spore úspešný. Žalobca mal za to, že zamietnutím prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky z dôvodov, pre ktoré je žalovaný oprávnený a povinný prerušiť správne konanie, došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z pohľadu konkrétnych žalovaným označených súdnych konaní ďalej platí, že tieto sa netýkajú konania o zápise zhodnej ochrannej známky. Spor s družstvom Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034 (ďalej len „PD Polianka“), vychádzal zo skutočnosti, že úpadca PD Polianka nesprávne a bezdôvodne evidoval staršiu ochrannú známku vo svojom majetku. Správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka z uvedeného dôvodu zaradil staršiu ochrannú známku po vyhlásení konkurzu do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu PD Polianka. Z uvedeného omylu vyplývalo aj druhé žalovaným označené konanie (podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedeného pod sp. zn. 16CbPv/ll/2014-136 na Okresnom súde Banská Bystrica), keď sa správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka domáhal uloženia predbežného

opatrenia, aby žalovaný nekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky. Tretím súdnym konaním bol spor na Okresnom súde Trenčín o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky, ktorou sa určenia neplatnosti prevodu staršej ochrannej známky domáhal správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s. r. o. (ide o právneho nástupcu spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. v dôsledku zlúčenia). Charakteristickým znakom všetkých žalovaným uvedených súdnych konaní bola už v čase ich začatia ich zjavná neopodstatnenosť. Správca konkurznej podstaty PD Polianka uznal už vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2016, že staršia ochranná známka bola zaradená do majetku úpadcu bezdôvodne a staršiu ochrannú známku vylúčil zo súpisu majetku úpadcu PD Polianka dňa 30.05.2019. Konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky vedené na Okresnom súde Trenčín bolo zastavené. Žalobca poukázal na to, že žiadne z prebiehajúcich súdnych konaní nemá vplyv na udelenie súhlasu majiteľa staršej ochrannej známky na používanie zhodnej ochrannej známky. V tejto súvislosti, taktiež poukázal na ust. § 7a zákona ochranných známkach, vyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej sa za majiteľa ochrannej známky považuje osoba zapísaná v Registri ochranných známok, ak súd nerozhodne inak. Výklad žalovaného, ktorý má za to, že samotná existencia súdneho konania má mať vplyv na úkony majiteľa ochrannej známky (absolútna výluka zápisu z dôvodu absencie dobrej viery), je priamym popretím právnej domnienky uvedenej v § 7a zákona o ochranných známkach, ktorá je naviazaná na právoplatné rozhodnutie súdu a nie na existenciu súdneho konania, ako sa domnieva žalovaný. Zároveň žiadna z týchto sporových vecí nesúvisela s potenciálnym ohrozením hospodárskej súťaže na úseku známkovo-právnej ochrany, pričom jednotlivé spory neboli iniciované hospodárskymi subjektmi, ktoré by tvrdili, že im patrí právo k staršej ochrannej známke na účely jej používania. Žalobca namietal, že žalovaný naznačil aj iné dôvody, pre ktorú považoval prihlášku ochrannej známky za nepodanú v dobrej viere, avšak ich relevantným spôsobom neodôvodnil, a preto sú nepreskúmateľné. Prvým takýmto argumentom bolo konštatovanie, že zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť k zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky. Hoci žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí takýto argument uviedol a predseda žalovaného sa s ním v napadnutom rozhodnutí stotožnil, tento právny názor správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil. Druhým takýmto argumentom bola údajná neúčelnosť zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary žalobcu. Tento dôvod na zamietnutie prihlášky zápisu zhodnej ochrannej známky nebol dokonca ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom rozvitý, vždy sa len zaradil do dôvodov zakladajúcich absolútnu výluku zápisu bez bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru žalobcu ide opätovne o hrubú nekonzistentnosť v právnych názoroch žalovaného, keď na jednej strane nespochybňuje, že jeden prihlasovateľ môže legitímne (zákonne) podať pre to isté označenie viacero prihlášok, avšak na druhej strane vlastne popiera sám seba, keďže cez ničím neodôvodnený inštitút „neúčelnosti zabezpečenia ochrany“ takéto konanie považuje za absolútnu zápisnú výluku. Žalobca namietal, že žalovaný si vykonštruoval koncept „zrejmej neúčelnosti ochrany“, v rámci ktorého tvrdí, že poskytovanie ochrany dvom zhodným označeniam nie je účelné, a teda ide o konanie v rozpore s dobrou vierou. Tieto dva právne názory sa však navzájom vylučujú. Žalobca sa v ťažiskovej časti žaloby vzhľadom na to, že kľúčovým pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo posúdenie dobrej viery žalobcu v čase podania prihlášky, venoval vymedzeniu pojmu „dobrá viera“ v systéme známkovo-právnej ochrany (bod V. žaloby). Poukázal na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-371/18 „SKY“, ktoré citoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom žalobca konštatoval, že podľa jeho názoru v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch rámcových kritérií. Žalobca prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky podal s cieľom riadne sa zúčastniť hospodárskej súťaže čestným spôsobom, prihlášku nepodal s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb, pričom k poškodeniu záujmov tretích osôb reálne nedošlo ani dôjsť nemohlo a zároveň ani nepodal prihlášku s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie použitá žalovaným teda svedčí v prospech konštatovania, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná v dobrej viere. Hoci žalovaný túto judikatúru citoval, ďalej v napadnutom rozhodnutí sa už žiadnym spôsobom nezaoberal, ktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku C-371/18, SKY mal žalobca naplniť a akým konaním k tomu malo dôjsť. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal obchodnú logiku svojho rozhodnutia podať prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky. Žalobca akcentoval, že: a) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému staršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, b) žalobca v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014 do 07.09.2015) ako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou,

c) žalobca mal v čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a know-how na výrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, d) žiaden iný subjekt v čase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou (a nerobí tak doposiaľ), e) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna publicita zápisu v Registri ochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo výlučne len iný subjekt, ako žalobca. V súvislosti s výkladom konceptu dobrá viera pri podaní prihlášky žalobca odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (piata komora) zo dňa 12.09.2019 sp. zn. C-104/18 P vo veci Koton Magazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret A.Ş., v zmysle ktorého: „Hoci podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku pojem „nekonanie v dobrej viere" predpokladá existenciu určitého stavu myšie alebo nečestného úmyslu, tento pojem treba okrem toho chápať v kontexte práva ochranných známok, teda práva, ktorým sa riadi obchodný styk. V tejto súvislosti nariadenia č. 40/94, č. 207/2009 a 2017/1001, ktoré boli prijaté postupne, sledujú ten istý cieľ, a to vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu (pozri, pokiaľ ide o nariadenie č. 207/2009, rozsudok z 27. júna 2013, Malaysia Dairy Industries, C-320/12, EU:C:2013:435, bod 35). Normy týkajúce sa ochrannej známky Európskej únie majú za cieľ predovšetkým prispieť k systému nerušenej hospodárskej súťaže v Únii, v ktorom na účely získania a udržania si klientely kvalitou svojich výrobkov alebo služieb musí každý podnik mať možnosť dať zapísať ako ochranné známky označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov alebo služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, CA8/09 P, EU:C:2010:516, bod 38, a z 11. apríla 2019, ÔKO-Test Verlag, C-690/17, EU:C:2019:317, bod 40) Z uvedeného rozsudku vyplývajú dve podstatné skutočnosti pre posúdenie konceptu dobrej viery pri podaní prihlášky, ktoré dopĺňajú rozhodnutie C-371/18, SKY. V prvom rade platí, že koncept dobrej viery pri podaní prihlášky sa má posudzovať štandardmi a zvyklosťami obchodného práva. V druhom rade platí, že normy známkovej ochrany sa majú vykladať v prospech nerušenej hospodárskej súťaže na úseku známkovo-právnej ochrany. Žalobca má za to, že žalovaný sa však ani jedným z uvedených definičných kritérií nespravoval. Pojem dobrá viera v obchodných vzťahoch je subkategóriou všeobecného pojmu dobrá viera. Obchodnoprávne vzťahy sú charakteristické vyššiu mierou „dravosti“ subjektov vstupujúcich do týchto vzťahov a preto to, čo by v rámci občianskoprávnych vzťahov mohlo byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemusí byť vždy posudzované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi aj v rámci obchodnoprávnych vzťahov. Hoci v čase podania prihlášky existovali civilné sporové konania týkajúce sa staršej ochrannej známky, tak primerane starostlivý subjekt by mal byť spôsobilý si samostatne vyhodnotiť ich zjavnú neopodstatnenosť a napriek ich existencii v dobrej viere využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon o ochranných známkach, vrátane zápisu zhodnej ochrannej známky. Žalobca v záverečnej časti žaloby namietal absenciu zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise ochrannej známky. Žalobca poukázal na to, že v čase doručenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 žalovanému existovalo rozhodnutie žalovaného - zápis ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktorý žalovaný vykonal dňa 22.10.2018. Toto rozhodnutie nebolo žiadnym relevantným spôsobom zrušené. Žalovaný z obsahu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 vyvodil dôsledky, ktoré vyvodiť nebolo možné a bez formálneho zrušenia rozhodnutia žalovaného – zápisu ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018, považoval toto rozhodnutie za neúčinné a konanie o prihláške ochrannej známky za neukončené. Žalobca mal za to, že vyvodením záveru o neúčinnosti rozhodnutia žalovaného - zápisu ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018, bez jeho formálneho zrušenia, došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2023 uviedol, že vymenovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia žalobcom v žalobe, v časti označenej ako „Právny stav“ – bod III, považuje za skresľujúce, keďže v žalobcom uvedenom zozname argumentov niektoré rozhodujúce argumenty chýbajú (napr. skutočnosť, že sám žalobca svojimi vyjadreniami opakovane potvrdil, že jeho cieľom bolo podaním prihlášky ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, v ktorom žalovaný pre zákonné prekážky nepokračoval; ďalej že žalobca hodnoverne nevysvetlil, aká iná obchodná logika odôvodňovala podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky z jeho strany). V napadnutom rozhodnutí sa druhostupňový orgán žalovaného, na rozdiel od prvostupňového orgánu,

nevenoval otázke zníženia hodnoty staršej ochrannej známky podaním novej prihlášky ochrannej známky. Žalovaný poukázal na to, že skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vedúce k záveru o tom, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, odôvodňujú uvedený záver pri ich komplexnom posúdení, vo vzájomných súvislostiach, t.j. nie je možné posudzovať jednotlivé skutkové zistenia či argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí ako samostatné dôvody, ktoré samostatne odôvodňujú záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe akcentoval dôvody, ktoré žalovaného viedli k záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Zdôraznil, že relevantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, týkajúca sa posudzovania dobrej viery pri podaní prihlášky, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške nepodanej v dobrej viere, a to: - prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo - prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t.j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v predmetnom prípade bol naplnený tento dôvod, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný zdôraznil, že nepopiera a ani v napadnutom rozhodnutí nepopieral oprávnenie na podanie prihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zdôraznil, že zlú vieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise prevodu. V predmetnom prípade zohľadnil aj ďalšie okolnosti (vrátane vyjadrení samotného žalobcu o tom, čo bolo cieľom podania tejto prihlášky), ktoré spoločne viedli žalovaného k záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Zo záverov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere bez ohľadu na konečný výsledok súdnych konaní vo veci platnosti zmluvy o prevode ochrannej známky „BIOMILA“. Používanie ochrannej známky „BIOMILA“ a ani (vy)riešenie otázky platnosti zmluvy o jej prevode nemohli v predmetnom prípade ovplyvniť to, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. Žalovaný k žalobnej námietke o nekonzistentnosti právnych názorov v napadnutom rozhodnutí s jeho vlastnou rozhodovacou činnosťou uviedol, že prvostupňový orgán síce na základe prihlášky ochrannej známky zapísal ochrannú známku do registra, avšak druhostupňový orgán žalovaného, ako orgán, ktorý je okrem iného oprávnený uplatniť prostriedky dozoru (preskúmanie mimo odvolacieho konania a obnovu konania) voči rozhodovacej činnosti prvostupňového orgánu, 2. augusta 2019 doručil žalobcovi oznámenie o začatí preskúmania rozhodnutia – zápisu tejto ochrannej známky do registra, mimo odvolacieho konania. Zastal totiž názor, že prihlásené označenie nemalo byť zapísané ako ochranná známka do registra, a to z dôvodov uvedených v tomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019, ktorého priamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania, bolo potrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania zastaviť. Následne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc právny názor druhostupňového orgánu žalovaného, dôvody uvedené v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti majúc za to, že prihlásené označenie nemalo byť zapísané ako ochranná známka do registra, a to z dôvodov uvedených v tomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“), ktorého priamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania, bolo potrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania zastaviť. Následne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc právny názor druhostupňového orgánu žalovaného, dôvody uvedené v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Žalovaný akcentoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia nebolo tvrdenie, že súbeh konania o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a konania o prihláške zhodnej ochrannej známky nie je zákonom dovolený, ale skutočnosť, že podanie prihlášky ochrannej známky smerovalo k zneužitiu známkovoprávneho systému, čo vyplynulo z konkrétnych okolností posudzovaného prípadu. Pokiaľ bol žalobca oprávneným nadobúdateľom ochrannej známky „BIOMILA“, nebolo dôvodné za účelom používania tejto ochrannej známky podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky.

K tvrdeniu žalobcu, že žiadnym spôsobom nedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej ochrannej známky, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa neúspešne domáhal podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušenia rozhodnutia o obnove zápisu ochrannej známky „BIOMILA“, t.j. domáhal sa toho, aby táto ochranná známka zanikla neobnovením platnosti zápisu, čo tiež podporuje záver, že cieľom podania novej prihlášky zhodnej ochrannej známky bolo obídenie konaní týkajúcich sa ochrannej známky „BIOMILA“. K námietke žalobcu, že prebiehajúce civilné sporové konanie, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo všeobecnosti neodôvodňuje absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, žalovaný uviedol, že takúto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani netvrdil. Hoci ide o dôležitú skutočnosť pre posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky, táto však až v spojení so všetkými ďalšími už uvedenými relevantnými okolnosťami predmetného prípadu viedla žalovaného k záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný ďalej uviedol, že výsledok konaní, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí, tak či tak nemohol ovplyvniť posúdenie prihlášky ochrannej známky, pokiaľ ide o otázku dobrej viery prihlasovateľa pri jej podaní, a to s ohľadom na konštatované odôvodnenie záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaným uvedené skutočnosti týkajúce sa zámeru prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky (obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a tieto súdne konania, resp. spory) a všetky rozhodujúce skutočnosti, na ktoré žalovaný v konaní o prihláške ochrannej známky prihliadal a ktorými odôvodnil záver o naplnení ním konštatovanej zápisnej výluky v napadnutom rozhodnutí, by totiž naďalej zostali nezmenené aj v prípade, že by tieto súdne konania do vydania napadnutého rozhodnutia boli ukončené, a to bez ohľadu na výsledok týchto konaní. Žalovaný by teda bez ohľadu na výsledok uvedených konaní musel dospieť k rovnakým skutočnostiam a záverom, a to že žalobca si podal prihlášku ochrannej známky z dôvodu, že žalovaný v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ na žalobcu nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo získať práva k zhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp. súvisiacich konaní. K argumentácii žalobcu o potrebe prerušenia konania podľa § 51 ods. 9 zákona o ochranných známkach žalovaný poukázal na to, že uvedené ustanovenie upravujúce prerušenie konania pred žalovaným v prípade, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú žalovaný nie je oprávnený riešiť, bolo do zákona o ochranných známkach zavedené až jeho novelou s účinnosťou od 1. januára 2018. Žalovaný listom z 25.10.2016 oznámil svoj úmysel odložiť posúdenie zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky (teda aj vrátane absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti), a to až do právoplatného ukončenia súdnych konaní, reakciou žalobcu na uvedený postup žalovaného bola sťažnosť na nezákonný postup úradu/žalovaného zo dňa 01.03.2016, ktorá bola vyhodnotená žalovaným ako neopodstatnená (oznámenie žalovaného z 09.05.2016). Obidva dokumenty boli prílohou žaloby žalobcu smerujúcej proti nečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorú žalobca následne podal v júni 2016 na Krajský súd v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne predmetného súhlasu žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí neargumentoval tým, že civilné sporové konania mali vplyv na právo udeliť súhlas na zápis ochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou „BIOMILA“ – touto otázkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. K námietke žalobcu, že dva dôvody, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery pri podávaní prihlášky, neboli vôbec odôvodnené, žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nebola zamietnutá prihláška ochrannej známky z týchto dôvodov. V odôvodnení záverov napadnutého (druhostupňového) rozhodnutia sa druhostupňový orgán otázkou potenciálneho zníženia hodnoty staršej ochrannej známky vôbec nezaoberal, pretože to nepovažoval za potrebné. Skutočnosť, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, vyplynula z odlišných okolností posudzovaného prípadu, ktoré boli konštatované už aj prvostupňovým orgánom a ktoré samé osebe odôvodňovali tento záver. Pre posúdenie toho, či došlo v predmetnom prípade k zneužitiu známkovo-právneho systému, nebolo vôbec rozhodujúce, či podanie prihlášky ochrannej známky mohlo viesť k zníženiu hodnoty ochrannej známky „BIOMILA“. Keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastal názor, že v predmetnom prípade nastal uvedený dôvod pre konštatovanie nepodania prihlášky ochrannej známky v dobrej viere, nepovažoval za potrebné zaoberať sa prípadným znížením hodnoty ochrannej známky „BIOMILA“. Pokiaľ žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že vôbec nie je rozvitý či bližšie odôvodnený argument žalovaného o neúčelnosti zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary, žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na to, že nejde o samostatný dôvod pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky, čo je zrejmé aj z napadnutého

rozhodnutia, argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je zmätočná a nesmeruje k spochybneniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch rámcových vyplývajúcich z rozsudku C-371/18, SKY a zastával názor, že v predmetnom prípade bolo preukázané naplnenie kritéria, podľa ktorého prihláška nie je podaná v dobrej viere, ak si podávateľ prihlášky túto podal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom získať, bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu, výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky. Žalovaný naplnenie týchto okolností v predmetnom prípade riadne a dostatočne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, na tomto závere nič nemení skutočnosť, na ktorú opakovane poukazoval žalobca v podanej žalobe, a to že žalobca podniká a podnikal pod označením „BIOMILA“, a nie je rozhodujúca ani otázka, či iný subjekt toto označenie používal alebo nie. Žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že hoci žalovaný uvedenú judikatúru citoval, ďalej sa v napadnutom rozhodnutí už nezaoberal tým, ktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku SDEÚ vo veci C-371/18 „SKY“ mal žalobca naplniť a akým konaním malo k tomu dôjsť, pričom nepravdivosť tohto tvrdenia je zrejmá z napadnutého rozhodnutia ako celku, pretože žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí rozsiahle a podrobne venoval práve týmto otázkam. Konkrétne na strane 13 napadnutého rozhodnutia, v druhom odseku žalovaný konštatoval nasledujúce: „Podľa názoru orgánu rozhodujúceho o rozklade je v súvislosti s uvedeným potrebné zdôrazniť, že, ako to vyplýva z už citovanej judikatúry SDEÚ, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej viere aj v iných situáciách, a to keď je podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t.j. aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. V takomto prípade je predmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom, aby nedochádzalo k zneužívaniu systému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém využitý ako nástroj nedovoleného svojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov, ako k tomu došlo aj pri podaní prihlášky ochrannej známky“. Žalovaný zastával názor, že argumentácia žalobcu o obchodnej logiku, ktorú sledoval pri podaní prihlášky ochrannej známky a ktorá podľa jeho názoru bola spôsobilá spochybniť závery o tom, že cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápis prevodu ochrannej známky, nie je spôsobilá vyvrátiť zistenia a dôvody žalovaného odôvodňujúce záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Práve naopak, uvádzané subjektívne presvedčenie žalobcu o nároku na označenie BIOMILA ešte viac zdôrazňuje motiváciu žalobcu, ktorá ho viedla k podaniu prihlášky ochrannej známky, nakoľko, ako vyplýva z argumentácie žalobcu, podľa jeho presvedčenia nemal „prístup“ k ochrannej známke BIOMILA. Čo sa týka výkladu pojmu dobrá viera, žalovaný poukázal na to, že ide o autonómny pojem práva Európskej únie, ktorý sa musí v Európskej únii vykladať jednotne. Žalovaný pri svojom posúdení v napadnutom rozhodnutí vychádzal z relevantného výkladu práva vzťahujúceho sa na posudzovaný prípad, a to konkrétne o stanovisko generálnej advokátky Sharpston z 12. marca 2009 vo veci C-529/07, bod 60, podľa ktorého pojmom neexistencia dobrej viery podávateľa prihlášky možno označiť „konanie, ktoré sa vyníma z uznávaných zásad etického konania alebo čestných praktík v priemysle alebo obchode a ktoré sa dá zistiť posúdením objektívnych skutočností každého jednotlivého prípadu s poukazom na tieto normy“, ako aj o skôr uvedený rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18, SKY, bod 75. V zmysle tohto rozsudku a aj ďalších rozsudkov SDEÚ (napr. rozsudku z 12. septembra 2019 vo veci C-104/18 P, STYLO & KOTON) je zrejmé, že síce sú z pohľadu práva Európskej únie pre výklad pojmu „dobrá viera“ pri podaní prihlášky ochrannej známky relevantné etické konanie a čestné praktiky v priemysle alebo obchode, avšak napriek tomu, ani s prihliadnutím na štandardy a zvyklosti obchodného práva a vyššiu mieru „dravosti“ obchodnoprávnych vzťahov či potrebu ochrany nerušenej hospodárskej súťaže, nie je možné akceptovať podanie prihlášky ochrannej známky s cieľom zneužiť systém známkovo-právnej ochrany (v predmetnom prípade konkrétne za tým účelom, aby sa obišli prebiehajúce konania a cestou nedovolenej svojpomoci vyriešili spory, ktorých riešenie právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov). Žalovaný mal za to, že žalobcovi samotné prebiehajúce konanie o zápise prevodu nebránilo v používaní ochrannej známky „BIOMILA“. Podanie novej prihlášky zhodnej ochrannej známky zároveň nemalo žiadny význam vo vzťahu k používaniu ochrannej známky „BIOMILA“, ako to tvrdí žalobca, žalobca bol oprávneným nositeľom práv k ochrannej známke „BIOMILA“.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prejednávaná vec je z hľadiska procedurálnej histórie pomerne komplikovaná. Správne konanie pred žalovaným bolo výrazne ovplyvnené nielen procesnou aktivitou účastníkov správneho konania, ale predovšetkým závermi súvisiacich súdnych konaní (konanie proti nečinnosti správneho orgánu, konanie o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia). Vydaním prvostupňového rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra 2019 došlo k zvráteniu nastoleného smerovania správneho konania (zápisy ochranných známok sa stali neúčinnými), pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným doručením a podanej kasačnej sťažnosti nebol priznaný odkladný účinok ani na základe žiadosti žalovaného (kasačná sťažnosť žalovaného vrátane žiadosti o priznanie odkladného účinku je súčasťou administratívneho spisu – položka č. 76), žalovaný nemal inú možnosť, ako vo veci bez zbytočného odkladu konať. Na základe nových skutočností, ktoré sa medzičasom stali súčasťou administratívneho spisu (podania poukazujúce na zlú vieru prihlasovateľa pri podaní prihlášok), sa však žalovaný musel vrátiť k skúmaniu absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti podaných prihlášok, teda musel sa vrátiť ešte do skoršieho štádia správneho konania, než bolo predpokladané na základe prvostupňového rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra 2019. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právnu vetu publikovanú v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 21/2022 ZNSS. Žalovaný mal za to, že vrátenie prihlášky ochrannej známky do konania o námietkach rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nemožno spochybňovať. Žalovaný zdôraznil, že konanie o námietkach je súčasťou konania o prihláške ochrannej známky, a preto keď Krajský súd v Banskej Bystrici vec vrátil na ďalšie konanie (o námietkach), prihláška ochrannej známky sa týmto vrátila späť do konania, t.j. konanie o nej nebolo možné považovať za právoplatne ukončené. Žalovaný zastával názor, že nie je možné konať o námietkach proti zápisu prihláseného označenia ako ochrannej známky do registra, pokiaľ je toto označenie zároveň zapísané do registra ochranných známok. Výsledkom konania o námietkach vo všeobecnosti totiž môže byť buď zastavenie konania o námietkach, zamietnutie námietok alebo zamietnutie (vrátane čiastočného) prihlášky ochrannej známky. V konaní o námietkach sa teda rozhoduje o prihláške ochrannej známky a nie je možné v ňom zrušiť zápis ochrannej známky alebo ho vyhlásiť za neplatný. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom nemienil vytvoriť situáciu, že napriek jeho rozhodnutiu o vrátení veci do konania ochranná známka zostane zapísaná v registri. Pokiaľ by žalovaný ponechal napriek tomuto rozhodnutiu ochrannú známku zapísanú v registri, takýto postup by bol podľa žalovaného nerešpektovaním rozhodnutia súdu. Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ správny súd, ale aj všeobecný súd v určitej veci rozhodne (napr. správny súd vráti vec do konania), nie je potrebné, aby správny orgán vydával ďalšie rozhodnutie na to, aby vôbec mohli nastať účinky rozhodnutia súdu. Pokiaľ argumentácia žalobcu smerovala k tomu, že žalovaný mal osobitne rozhodnúť o zrušení zápisu, aby bolo možné považovať vec za vrátenú do konania, hoci o vrátení veci do konania rozhodol už Krajský súd v Banskej Bystrici, takúto argumentáciu považoval žalovaný za nesprávnu a nelogickú. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalobca v replike zo dňa 20.11.2023 uviedol, že obsah vyjadrenia žalovaného predstavuje značný odklon od toho, čo žalovaný tvrdil v predchádzajúcom správnom konaní, na aké skutočnosti sa sústredil v predchádzajúcom správnom konaní a čo v predchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné pre svoju rozhodovaciu činnosť. Takýto odklon vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, v akej kvalite bolo vedené správne konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a do akej miery boli vo vzťahu ku žalobcovi dodržiavané základné zásady správneho konania. Žalovaný je vo svojom vyjadrení naďalej konzistentný v tom, že vydanie napadnutého rozhodnutia odôvodňuje tým, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných nebola podaná v dobrej viere, avšak vo vyjadrení do značenej miery upravuje dôvody, ktoré odôvodňujú ním prijatý záver, že pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky absentovala dobrá viera žalobcu. Ako vyplýva z obsahu správneho súdneho spisu, medzi účastníkmi konania je zhoda v tom, že súbeh konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky a konania o zápise zhodnej ochrannej známky je sám o sebe možný a sám o sebe nezakladá absenciu dobrej viery prihlasovateľa pri neskoršom podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky. Pokiaľ teda žalovaný mal za to, že v tomto konkrétnom prípade dobrá viera žalobcu absentovala, tak takýto jeho právny názor musel formovať jeden alebo viacero čiastkových dôvodov (zistení). Identifikáciu týchto čiastkových dôvodov žalobca vykonal z obsahu správneho spisu a zhrnul ich v časti III. správnej žaloby ako dôvody a) až e). Pokiaľ žalovaný k takémuto vymedzeniu dôvodov, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery žalobcu pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky uviedol, že je skresľujúce a nezodpovedá odôvodneniu napadnutého

rozhodnutia, žalobca uviedol, že pri výpočte dôvodov, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška zhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. vychádzal z obsahu správneho spisu. Výpočet takýchto dôvodov bol v prvom rade rámcovaný upovedomením vydaným žalovaným dňa 06.03.2020 s označením: „Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti“ (ďalej len „Upovedomenie“). Dôvody uvedené v Upovedomení následne zodpovedajú tomu, ako podstatný obsah tohto Upovedomenia zhrnul žalovaný na str. 2 prvostupňového rozhodnutia a rovnaké dôvody, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere boli následne v priebehu správneho konania niekoľkokrát zopakované. Žalobca mal za to, že bolo legitímnou procesnou obranou žalobcu, že sa v priebehu správneho konania ale aj v priebehu správneho súdneho konania zaoberal vyššie uvedenými okruhmi argumentácie, a to jednak jednotlivými dôvodmi izolovane, ako aj všetkými dôvodmi vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný v priebehu správneho konania niekoľkokrát postavil svoju argumentáciu do roviny, že samotný súbeh konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky a podaniu prihlášky zhodnej ochrannej známky považuje v prejednávanej veci za jeden z dôvodov, pre ktorý nebola prihláška zhodnej ochrannej známky podaná v dobrej viere, avšak z napadnutých rozhodnutí vyplýva nepochybný záver, že žalovaný považoval v priebehu správneho konania samotný súbeh týchto konaní za dôvod, pre ktorý nebola podaná prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný však v rozpore s jeho tvrdeniami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe uvádza: „Ďalej žalovaný zdôrazňuje, že nepopiera a ani v napadnutom rozhodnutí nepopieral oprávnenie na podanie prihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zlú vieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise prevodu.“ Žalobca v replike ďalej poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súbeh podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky s existenciou civilných konaní je pre vydanie napadnutého rozhodnutia podstatný. Hoci v správnom konaní bol súbeh podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky s civilnými konaniami bez ďalšieho označený ako rozporný s dobrou vierou pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky, tak vo vyjadrení žalovaný už uvedený súbeh ako taký nepovažoval za problematický. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal argumentáciu, že argument, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky podaná v dobrej viere, a to skutočnosť, že zápisom zhodného označenia do Registra ochranných známok by došlo ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky, netvoril dôvod pre vydanie napadnutého rozhodnutia, keďže tento argument nebol prevzatý do napadnutého rozhodnutia. Žalobca považoval takúto argumentáciu prijatú vo vyjadrení k žalobe za značne zavádzajúcu. Žalovaný v prvostupňovom konaní považoval určitý dôvod (zníženie hodnoty staršej ochrannej známky) za relevantný dôvod, ktorý ovplyvňoval jeho rozhodovaciu činnosť. Žalovaný sa následne v druhostupňovom konaní stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom tento dôvod (zníženie hodnoty staršej ochrannej známky) žiadnym spôsobom nepoprel a ani nekorigoval, jednoducho ho len nespomenul, pričom v ďalšom sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, avšak až podľa argumentácie uvedenej vo vyjadrení. Bolo tak dôvodné, že žalobca považoval tento dôvod za relevantný pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. Žalobca s poukazom na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že viesť konanie takým spôsobom, kde v priebehu konania je vymenovaných viacero dôvodov, ktoré mali viesť správny orgán k vydaniu jeho rozhodnutia, pričom v správnom súdnom konaní sa ukáže, že len niektoré z vymedzených dôvodov boli relevantné pre rozhodovanie správneho orgánu a niektoré vlastne neboli, predstavuje významný zásah do práva účastníka konania na účinnú ochranu jeho práv a záujmov. Účastník konania je v takom prípade zahltený dôvodmi, ktorým musí venovať svoj čas a pozornosť, čím sa efektívne narúša jeho právo účinne sa obhajovať, najmä účinne a efektívne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu predstavuje takýto postup správneho orgánu procesnú vadu konania, ktorá zakladá rozpor s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia správneho orgánu ako takého. Pokiaľ žalovaný opakovane kládol na zodpovednosť žalobcu, že nepreukázal obchodnú logiku, ktorú malo podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky po tom, čo už bolo vedené skoršie konanie o prevode staršej ochrannej známky, mal za to, že jeho konanie malo obchodnú logiku, a to tak z pohľadu verejného záujmu chráneného zákonom o ochranných známkach v znení zákona č. 242/2017 Z.z., teda v znení účinnom do 13.01.2019 ako aj s ohľadom na súkromnoprávne záujmy žalobcu a jeho spotrebiteľov a obchodných partnerov (reálne obchodné používanie označenia „BIOMILA“). Žalobca odôvodňoval obchodnú logiku jeho podania zhodnej ochrannej známky súhrnne a vo vzájomných súvislostiach tým, že: a) postup žalobcu bol dovolený a možný,

b) postup žalobcu bol dôvodný (opodstatnený) z pohľadu právnej úpravy zákona o ochranných známkach, nakoľko na poli známkovo-právnej ochrany vyriešil legitímne problémy, ktoré by inak vznikli alebo vzniknúť mohli, a to bez toho, aby zasiahol do akýchkoľvek práv tretích osôb, c) postup žalobcu nebol samoúčelný, ale zvolený spôsob postupu je reálne podporený jeho skutočnou obchodnou činnosťou. Podľa žalobcu bolo zákonné, odôvodnené a legitímne, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA udelila žalobcovi súhlas na zápis zhodnej ochrannej známky, pričom ďalej si mal práva k príslušnému označeniu (chránenému titulom staršej ochrannej známky a zhodnej ochrannej známky) hájiť výhradne žalobca ako majiteľ zhodnej ochrannej známky. Pokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho podania uvádza, že nezapísanie prevodu staršej ochrannej známky nemalo vplyv na používanie označenia chráneného staršou ochrannou známkou, ide o nepochopenie hospodárskej reality. Zákon o ochranných známkach v rozhodnej miere poskytuje k dispozícii právne prostriedky práve majiteľom ochrannej známky, a nie iným osobám, ktoré označenie chránené ochrannou známkou „používajú“. Žalobca mal za to, že ním uvedené skutočnosti rozumne vysvetľujú, prečo mala spoločnosť EKOTREND MYJAVA legitímny záujem na tom, aby nemusela na svoje náklady zabezpečovať ochranu označenia chráneného staršou ochrannou známkou, a na druhej strane prečo mal žalobca legitímny záujem mať zabezpečenú túto ochranu titulom existencie zhodnej ochrannej známky, a to na vlastné náklady. Skutočnosť, že záujmom podanej prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky nebolo poškodiť záujmy tretej strany potvrdil a akceptoval aj žalovaný, a teda spornou zostáva len skutočnosť, či žalobca svojim konaním zneužil systém známkovo-právnej ochrany. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené legitímne dôvody, ktorých cieľom bolo udržiavanie ochrany pre označenie chránenej ochrannou známkou, ktorej ochrana z pohľadu zákona o ochranných známkach prislúchala, mal za to, že systém známkovoprávnej ochrany slúžil v tomto prípade svojmu účelu a nebol žiadnym spôsobom zneužitý. Žalobca v konaní o zápise zhodnej ochrannej známky využil svoje právo, ktoré mu vyplývalo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, konkrétne zákona o ochranných známkach a konal tak v plnej miere súladne s ústavou slovenskej republiky a jej ustanovením článku 2 ods. 3. Naopak, žalovaný svojimi závermi a úsudkom o údajnej zlej viere žalobcu pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky neopodstatnene obmedzil práva žalobcu, garantované mu ústavou slovenskej republiky a zákonom o ochranných známkach. Z vecnej stránky je zrejmé, že pre podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky bolo podstatnou skutočnosťou, že v čase podania tejto prihlášky nebolo rozhodnuté o zápise prevodu staršej ochrannej známky, t.j. žalobcovi nesvedčala materiálna publicita zápisu v registri ochranných známok. Táto skutočnosť je zrejmá, avšak táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že ciele a motívy podania prihlášky zhodnej ochrannej známky neboli legálne (zákonné) a legitímne (odôvodnené). Skutočnosť, že žalobca mal záujem na tom, aby mu svedčala materiálna publicita zápisu v Registri ochranných známok k označeniu, ktoré bolo v danom čase kľúčové pre jeho podnikanie, je legitímnym záujmom žalobcu. Žalobca opakovane v replike argumentoval, že zápis zhodnej ochrannej známky nenahrádza potrebu rozhodnutia v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky, ktoré je preňho naďalej esenciálne. Konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je žalobca spôsobilý obísť prostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto konaní nie sú rovnaké. Podľa názoru žalobcu platí, že podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky v tomto konkrétnom prípade nemôže byť posúdené ako neuskutočnené v dobrej viere, nakoľko (i) žalobca tak konal z legitímnych dôvodov s ohľadom na jeho záujmy na úseku známkovo-právnej ochrany, (ii) žalobca pritom nepoškodil práva žiadneho iného subjektu a (iii) žalobca svojim konaním nespôsobil, že by sa konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky stalo obsoletným (toto konanie má naďalej svoj zrejmý zmysel, zápis zhodnej ochrannej známky do registra ochranných známok ho neznegoval). Ak žalovaný tvrdí, konanie žalobcu predstavuje narušenie systému známkovo-právnej ochrany, tak takéto tvrdenie je ničím neodôvodnený formalizmus, ktorý nerešpektuje oprávnené záujmy žalobcu, ignoruje okolnosti týkajúce sa reálneho používania chráneného označenia, ignoruje akékoľvek obchodné reálie na strane používateľov ochranných známok, ignoruje ochranu spotrebiteľa a naozaj pôsobí, že nesmeruje k materiálnej ochrane záujmov chránených zákonom o ochranných známkach. Pokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia považuje za kľúčový argument to, že žalobca mal sám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, žalobca poukázal na to, že žalovaný neuvádza, ktoré konkrétne tvrdenie žalobcu má preukazovať takúto argumentáciu žalovaného. Žalovaný neodkazuje na žiadne konkrétne podanie žalobcu, resp. na žiadne konkrétne vyjadrenie alebo výroky žalobcu, ktoré by mali takýto záver odôvodňovať. Zároveň platí, že žalobca si nie je žiadneho takéhoto výroku vedomý. Žalovaný tvrdí, že žalobca svojimi tvrdeniami opakovane potvrdil, že cieľom jeho postupu bolo podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršej

ochrannej známky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sa tak mal údajne vyjadriť: „v konaní pred úradom“, tak žalobca s určitosťou nepovažuje za dostatočné na preukázanie tvrdenia žalovaného, že žalovaný pripojil k svojmu konaniu administratívny spis, v ktorom by mal žalobca, resp. správny súd, hľadať dôkazy takéhoto tvrdenia. Žalovaný takýmto postupom opakovane procesné sťažuje postavenie žalobcu, keď tento sa nemôže účinne a efektívne brániť, pričom zároveň si materiálne neplní svoju základnú funkciu, a to svoje tvrdenia (obzvlášť ak ide o kľúčové tvrdenia) preukazovať. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca sa tak mal vyjadriť „v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici proti nečinnosti orgánu verejnej správy“, tak prílohou vyjadrenia nebolo žiadne podanie z takéhoto konania a podania z uvedeného konania nie sú ani súčasťou priloženého administratívneho spisu. K vyjadreniu žalovaného k žalobnej námietke o absencii zákonného postupu spočívajúcom v ponechaní platnosti rozhodnutiu, ktorým rozhodol o zapísaní zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok, ktorý poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutia týkajúce sa námietok a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, avšak rozsudok KS BB sa netýkal zrušenia rozhodnutia o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok zo dňa 22.10.2018, žalobca v replike uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom správnom súdnom konaní nemal k dispozícii právny základ na to, aby zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Bolo úlohou žalovaného, aby sa so vzniknutou situáciou vysporiadal jemu zverenými právnymi prostriedkami, a teda aby procesné správnym spôsobom zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že konanie o námietkach bolo súčasťou konania o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok, a teda vrátením námietok na ďalšie konanie by malo byť automaticky zrušené aj rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok nemá vôbec žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2023 sa ohradil voči konštatovaniu žalobcu v replike, že vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje značný odklon od toho, čo žalovaný tvrdil v predchádzajúcom správnom konaní, na aké skutočnosti sa sústredil v predchádzajúcom správnom konaní a čo v predchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné pre svoju rozhodovaciu činnosť. Žalovaný trval na tom, že je vo svojej argumentácii konzistentný a dôvody prijatého záveru o podaní prihlášky ochrannej známky v zlej viere prezentované vo vyjadrení k žalobe sa neodlišujú od dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca na mnohých miestach repliky odkazuje na vyjadrenia žalovaného, pričom však ide o konštatovania vytrhnuté z kontextu, v ktorých žalobca nasilu hľadá závery vyhovujúce jeho videniu veci. K tomu, že sa žalobca v replike ohradil voči konštatovaniu žalovaného, že žalobca mal sám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky a že si žalobca nie je takého výroku vedomý, žalovaný poukázal na konkrétne pasáže v samotnej replike, kde žalobca tento cieľ resp. motív potvrdzuje. Žalovaný poukázal na to, že tieto vyjadrenia vyplývajú aj z Vyjadrenie prihlasovateľa k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti z 10.01.2018 (položka č. 28 administratívneho spisu) a zo žaloby žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 25.05.2016 (v administratívnom spise ako položka č. 11). Žalobca opakovane v administratívnom a súdnom konaní, vrátane samotnej repliky, deklaroval svoju motiváciu na podanie prihlášky spočívajúcu v snahe disponovať s právami k ochrannej známke napriek existencii zákonných dôvodov brániacich žalovanému konať vo veci prevodu zhodnej staršej ochrannej známky. 7. Správny súd uznesením č. k. 5Spv/2/2023-263 to dňa 15.01.2025 priznal Mgr. Róbertovi Antalovi, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: SAPUCHA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, postavenie osoby zúčastnenej na konaní. 8. Osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj ako „správca“) vo vyjadrení k veci zo dňa 17.02.2025 uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 02.11.2023 aj s duplikou zo dňa 18.12.2023. Je nepopierateľným faktom, že žalobca sa prihláškami totožných ochranných známok, resp. zhodných ochranných známok, snažil obísť konanie o zápise vlastníctva k ochranným známkam v jeho prospech na základe zmlúv o prevode ochranných známok z právneho predchodcu úpadcu, EKOTREND MYJAVA. Keďže žalovaný nevykonal zápis v registri ochranných známok v prospech žalobcu a konania o zápise prevodu boli, resp. sú dlhodobo prerušené, žalobca sa rozhodol túto situáciu vyriešiť obídením týchto konaní. Tak ako to žalovaný opakovane uvádza a cituje

jednotlivé pasáže zo žaloby či vyjadrení žalobcu, aj osoba zúčastnená na konaní tvrdí, že žalobca túto skutočnosť, t.j. obídenie prerušených konaní prihlásením zhodných ochranných známok, opakovane explicitne priznáva vo svojich písomných podaniach či vyjadreniach, a to nie len v priebehu tohto súdneho konania, ale aj v priebehu predchádzajúceho administratívneho konania pred žalovaným. Pôvodné tri ochranné známky, ktoré sa žalobca snažil nadobudnúť zmluvami z februára 2014 od právneho predchodcu úpadcu, ako správca úpadcu zapísal do všeobecnej podstaty a ich zapísanie zverejnil v Obchodnom vestníku. Obdobne postupoval aj pri všetkých nehnuteľnostiach, technologických zariadeniach, motorových vozidlách, ktoré patrili právnemu predchodcovi úpadcu a ktoré konatelia žalobcu, A. C. a C. E., ktorí boli v roku 2014 konateľmi právneho predchodcu úpadcu, t.j. EKOTREND MYJAVA, z jeho majetku vypredali sebe alebo subjektom, ktoré boli s nimi majetkovo či personálne prepojené. Výsledkom tohto ich konania bolo, že právny predchodca úpadcu sa stal úplne bezmajetným a naopak, žalobca získal priamo alebo nepriamo, prostredníctvom spriaznených osôb, všetok majetok právneho predchodcu úpadcu, ako aj jeho zamestnancov, a v plnom rozsahu pokračoval v jeho podnikaní. Tieto právne úkony, ktorými bol majetok právneho predchodcu úpadcu vypredaný, považoval správca za právne úkony neplatné, ktoré boli urobené v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Všetok majetok zapísaný v konkurznej podstate úpadcu, teda aj tri ochranné známky, napadol žalobca vylučovacími žalobami. K dnešnému dňu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica neprávoplatným rozsudkom zo dňa 21.11.2024, č. k. 26Cbi/5/2017-469, ktorým žalobu žalobcu (v tomto prípade o vylúčenie nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu) zamietol z vyššie uvedených dôvodov (viď najmä body č. 47 – 52 odôvodnenia rozsudku), ktorý rozsudok pripojil k vyjadreniu z dôvodu dokreslenia celkového obrazu o spôsoboch a postupoch žalobcu a jeho konateľov. Skutočnosť, že žalovaný dodnes nezapísal do registra ochranných známok prevod troch ochranných známok z právneho predchodcu úpadcu v prospech žalobcu, však žalobcovi nebránila, aby tieto ochranné známky v plnom rozsahu využíval. Konal tak bez súhlasu úpadcu, bez súhlasu správcu, bez licencie, bez akéhokoľvek zmluvného či iného právneho titulu, čím sa na úkor úpadcu a jeho konkurzných veriteľov bezdôvodne obohatil. Z uvedeného dôvodu bol nútený uplatniť voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou. O uvedenom právnom nároku rozhoduje Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 10CbPv/26/2019, konanie je v súčasnosti prerušené. Aj z toho, ako žalobca používal ochranné známky úpadcu, vyplýva, že v jeho prípade nejde o čestné konanie a dobrú vieru. 9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní zo dňa 07.03.2025 poukázal na to, že správcom predlžené vyjadrenia a dôkazy nemajú žiaden vecný a časový súvis s podaním prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky, resp. s motiváciami žalobcu, ktorého ho k podaniu prihlášky viedli. 10. Z neúčasti na pojednávaní dňa 15.05.2025 sa právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa žalovaného ospravedlnili a osoba zúčastnená oznámila, že sa nezúčastní, ústne po skončení pojednávania vo veci sp. zn. 5Spv/1/2023 konaného v ten istý deň. Správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Právny rámec 11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 12. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára 2019 konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. 13. Podľa § 54b ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára 2019 konania práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku. 14. Podľa § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do 13. januára 2019 do registra sa nezapíše označenie, ak.je zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľa

alebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby; to neplatí ak prihlasovateľ alebo majiteľ zhodnej staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia ako ochrannej známky. 15. Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do 13. januára 2019 do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. 16. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára 2019 ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. 17. Podľa § 51 ods. 9 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára 2019 Úrad konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 22 ods. 3 a 4. Ak bolo konanie prerušené počas lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 37a ods. 2 alebo 3, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, začínajú lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 37a ods. 2 alebo 3 plynúť odznova. 18. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 1. januára 2018 (aj v čase rozhodovania žalovaného) na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 19. Týmto všeobecným prepisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisom (ďalej len „Správny poriadok“). 20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 23. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 24. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Posúdenie veci správnym súdom 25. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s listinami obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí

predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: 26. Predmetom prieskumu v inštančnom postupe v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného o zamietnutí prihlášky žalobcu na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok, ku ktorej za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach bol žalovanému predložený súhlas spoločnosti EKOTREND MYJAVA so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta 2015. Relevantnou pre posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky pre žalovaného bola skutočnosť, že žalobca si podal prihlášku ochrannej známky z dôvodu, že žalovaný v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ zo spoločnosti EKOTREND MYJAVA na žalobcu, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10. marca 2014 nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo získať práva k zhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp. súvisiacich (civilných) konaní. Za rozhodujúcu okolnosť považoval žalovaný preukázateľnú vedomosť konateľov prihlasovateľa - žalobcu o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu ochrannej známky a o súdnych konaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej známky, a teda cieľom podania prihlášky bolo obísť prebiehajúce konania. Obzvlášť v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol, aká obchodná logika ho viedla k podaniu prihlášky ochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou „BIOMILA“, iná ako zámer obísť prebiehajúce konanie o zápise prevodu a súvisiace konania, ako aj na to, že žalobca opakovane v konaní pred úradom aj pred súdom sám potvrdil, že dôvodom pre jej podanie bolo, že úrad v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ nepostupoval podľa jeho požiadaviek. 27. V predmetnej veci bolo spornou skutočnosť, či žalobca svojím konaním, a teda podaním prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky pre zhodné tovary, spolu s udelením súhlasu na jej zápis majiteľom staršej ochrannej známky, v okolnostiach predmetnej zneužil systém známkovo-právnej ochrany, pričom v takomto prípade podľa žalovaného nemožno považovať prihlášku za podanú v dobrej viere, čím je daný dôvod absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a povinnosť žalovaného prihlášku zamietnuť. 28. Správny súd sa stotožnil s tým, že koncept dobrej viery pri podaní prihlášky nie je priamo zákonom o ochranných známkach definovaný, pričom splnenie podmienky dobrej viery pri podaní prihlášky spadá pod uváženie správneho orgánu v individuálnej veci, čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné, avšak dodáva, že úsudok nemôže byť svojvoľný, resp. arbitrárny. Hoci koncept dobrej viery pri podaní prihlášky nie je jasne zadefinovaný, je výsledkom harmonizácie zákona o ochranných známkach s predpismi so smernicami Európskeho parlament a rady - Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, a preto je pri posudzovaní dobrej viery správnym orgánom potrebné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o ochrannej známke, ktorá špecifikuje, ako je potrebné rozumieť pojmu dobrá viera v kontexte známkovo-právnej ochrany, v ktorej má výklad tohto pojmu viaceré osobitné nuansy. 29. V predmetnej veci žalovaný poukázal na to, že rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18, SKY, bod 75, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške nepodanej v dobrej viere, a to: - prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo - prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t. j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v predmetnom prípade bol naplnený tento druhý scenár, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. 30. Z už spomínaného rozsudku vo veci Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci C-371/18 SKY vyplýva, že legitímne účely ochrannej známky sú najmä: rozlišovanie tovarov a služieb jedného subjektu od iných subjektov, informovanie spotrebiteľa o pôvode tovarov a služieb, ochrana reputácie a investícií

majiteľa známky. Ak však prihlasovateľ prihlási ochrannú známku s cieľom iným, ktorý je nezlučiteľný s týmito legitímnymi účelmi, ako napríklad blokovanie konkurencie, značkové špekulácie alebo snaha vytvoriť monopol na všeobecný pojem či frázu, možno hovoriť o prihláške podanej v zlej viere. Druhý scenár teda spočíva v situácii, keď prihláška ochrannej známky nebola podaná za účelom výkonu funkcie ochrannej známky (t.j. rozlišovať tovary a služby jedného podnikateľa od druhého), ale za účelom získania neoprávneného prospechu alebo zneužitia systému známkovej ochrany. 31. Žalobca konzistentne tvrdil, že jeho účelom bolo, aby bol zapísaný v Registri ochranných známok síce nie ako výlučný majiteľ, čo možno docieliť v konaní o prevode ochrannej známky, ale aspoň ako legitímny užívateľ, teda správny súd nemal za to, že by žalobca podal prihlášku ochrannej známky bez úprimného zámeru používať ju legitímnym spôsobom, teda len za účelom získania neprimeraného výhody alebo na špekulatívne účely, pričom týmto špekulatívnym účelom sa podľa správneho súdu rozumejú prípady, keď prihlasovateľ nemá skutočný úmysel používať tieto označenia na trhu, napr. prihlasuje aktuálne trendové označenia len za účelom ich následného predaja alebo licencovania za neprimerane vysokú cenu, prípady len rozšírenia rozsahu ochrany iného staršieho práva/iných starších práv prihlasovateľa bez akejkoľvek čestnej obchodnej logiky, prípady blokovania konkurencie, prípady registrovania generických označení s cieľom získať monopol, prípady cybersquatting-u (prihlasovateľ prihlási ochrannú známku na doménové meno populárnej firmy či názov produktu, pričom cieľom nie je chrániť si vlastnú podnikateľskú činnosť, ale následne tlačiť pôvodného používateľa domény k zaplateniu vysokých poplatkov alebo k odpredaju), trademark trolling-u (prihlasovateľ prihlási označenie, ktoré sa podobá známke konkurencie, s cieľom viesť súdne spory alebo požadovať vysoké kompenzácie, pričom skutočný záujem o používanie známky neexistuje). Podľa správneho súdu, čo je určite nesporné, druhý scenár zahŕňa prípady systematického zneužitia systému ochrany známok. (rozsudok C 104/18 Koton, T-273/19 TARGET Ventures Group, T-663/19 MONOPOLY, T-136/11 Pelikan) 32. Pokiaľ pod tento druhý scenár žalovaný zaradil prípad podávania špekulatívnych prihlášok s cieľom získať známkovú ochranu ako nástroj svojpomocného riešenia sporov, ak účelom tohto riešenia je zjavne obísť iné prebiehajúce konania, ak by sa aj správny súd stotožnil s takouto interpretáciu druhého scenára, v konkrétnej veci k naplneniu tohto scenára, tak ako žalobca dôvodne namietal v podanej žalobe, chýbal nekalý úmysel žalobcu získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky. 33. Zákon o ochranných známkach uznáva existenciu viacerých právnych titulov (základov), na podklade ktorých môžu vzniknúť osobe práva k ochrannej známke iného (skoršieho) majiteľa. Tak ako na to v žalobe poukázal žalobca - okrem samotného prevodu ochrannej známky (§ 17 zákona o ochranných známkach) je to napríklad licencia na staršiu ochrannú známku (§ 20 zákona o ochranných známkach) alebo zápis novej zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky (§ 6 zákona o ochranných známkach). Uvedené konania predstavujú zákonné spôsoby, ako zabezpečiť možnosť užívania označenia chráneného ochrannou známkou iného staršieho majiteľa, pričom keďže ide o samostatné právne základy užívania označenia, z ktorých každý má vlastný právny režim a vlastné následky, ich kumulácia nie je zákonom zakázaná. Kým pri prevode ochrannej známky sa nadobúdateľ ochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia (nakoľko jediný disponuje ochrannou známkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov legitímnym užívateľom toho istého (zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné označenie na základe vlastných ochranných známok). 34. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky počas existencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade s právnym poriadkom dovoleným konaním. Konanie o prevode ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej známky sú dve samostatné konania, ktoré sú od seba nezávislé a navzájom si nekonkurujú, naopak, ich súbeh je možný a právnym poriadkom dovolený. Obsah týchto konaní sa prelína len v tom rozsahu, že obe konania vo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného so staršou ochrannou známkou. Zápis zhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka statusu vlastníctva. 35. V okolnostiach predmetnej veci je kľúčovým aspekt obchádzania zákona, ktoré videl žalovaný v snahe žalobcu využiť síce zákonnú možnosť podania prihlášky zhodnej ochrannej známky ale s cieľom obísť prerušené konanie o prevode ochrannej známky a súvisiace konania. Obchádzanie zákona

predstavuje také konanie, kedy subjekt dodržiava literu zákona, avšak porušuje ducha zákona, účel zákona, cieľom konania je vyhnúť sa účinkom zákona, ktoré by sa za bežných okolností uplatnili. V tomto aspekte bolo podľa správneho súdu potrebné venovať sa zo strany žalovaného podrobnejšie okolnostiam udeleného súhlasu za účelom prekonania zápisnej prekážky. V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok môže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú tiež objektívne pochybnosti o platnosti udeleného súhlasu. Chýba však dostatočné ozrejmenie časových súvislosti veci, a to prerušenia konania, udelenie súhlasu a napokon aj jednoznačné vymedzenie, že sa jedná o neplatný právny úkon, argumentácia v tomto smere bola len naznačená s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, inak povedané podľa správneho súdu v predmetnej veci otázka nepodania prihlášky v dobrej viere je nerozlučne a nevyhnutne spojená s posúdením udelenia súhlasu ako právneho úkonu, ktorý obchádza zákon, a teda neplatného úkonu, keďže samotný súbeh konaní je možný a dovolený, čo žalovaný uviedol, že ani nerozporuje. 36. Vyššie uvedené úvahy správneho súdu úzko súvisia so záverom žalovaného o absencii hodnoverného vysvetlenia tykajúceho sa cieľov a obchodnej logiky pri posudzovaní konania v nie dobrej viere v kontexte druhého scenára, ktoré žalobca sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré by spochybnili záver žalovaného, že cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky BIOMILA, resp. súvisiace súdne konania. Pri posudzovaní konania v nie dobrej viere sa nemá vyžadovať, aby prihlasovateľ preukázal používanie tejto ochrannej známky, ale ide o posúdenie toho, či prihlasovateľ mal v čase podania prihlášky zámer alebo úmysel (alebo možný zámer alebo úmysel) jej používania na trhu v súlade so základnými funkciami ochrannej známky. Pri tomto posudzovaní sa musia zohľadniť všetky okolnosti relevantné pre konkrétny prípad, pričom najmä chýbanie čestnej obchodnej logiky, z ktorej vychádza podanie napadnutej ochrannej známky, môže byť ukazovateľom nečestného úmyslu prihlasovateľa. 37. Správny súd poukazuje na to, že v podanom rozklade žalobca poukazoval na to, že udelenie súhlasu na zápis zhodnej známky bolo spojené práve s plnením povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, pretože v nadväznosti na dlhší čas od zániku ich majiteľa EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. až do zápisu prevodu, ochranné známky nemali účinnosť voči tretím osobám, čo by mohlo viesť až k strate ich rozlišovacej spôsobilosti a k ich zdruhoveniu, t. j. až k ich úplnému znehodnoteniu, čomu bolo podľa prihlasovateľa zabránené udeleným súhlasom zo strany majiteľa starších ochranných známok tretej osobe na súbežné používanie rovnakých ochranných známok pre čiastočne zhodné tovary, ktorý takto priaznivo ovplyvňoval práva majiteľa starších ochranných známok a súčasne bránil ich voľnému používaniu a zneužívaniu. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil vo vyjadrení k žalobe, že umožnil žalobcovi, aby sa k uvedenému vyjadril, t.j. v konaní pred úradom mal žalobca možnosť uviesť, ak mal prípadne iný zámer pri podaní prihlášky ochrannej známky, a teda vysvetliť, prípadne aká iná obchodná logika ho k tomuto podaniu viedla, avšak žalobca neposkytol v priebehu prvostupňového konania a ani v podanom rozklade hodnoverné vysvetlenie týkajúce sa cieľov a obchodnej logiky, ktoré sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré by spochybňovalo záver, že cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“, resp. súvisiace súdne konania, uvedené je priamo v rozpore s napadnutým rozhodnutím, ktoré obsahuje úvahu žalobcu resp. sprostredkovane aj majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá viedla k udeleniu súhlasu a následne k podaniu prihlášky zhodnej ochrannej známky. 38. Podľa názoru správneho súdu obchodná logika podanej prihlášky zhodnej ochrannej známky, tak ako ju rámcoval žalobca v žalobných námietkach, ktorá vychádzala zo skutkových okolností veci, a to, že a) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému staršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, b) žalobca v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014 do 07.09.2015) ako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, c) žalobca mal v čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a know-how na výrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, d) žiaden iný subjekt v čase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou (a nerobí tak doposiaľ), e) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna publicita zápisu v Registri ochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo výlučne len iný subjekt ako žalobca; podľa názoru správneho súdu je dostatočná a presvedčivá a nesvedčí o nečestnom úmysle žalobcu.

39. Ďalej pokiaľ žalovaný ako dôvod uplatnenia absolútnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach uviedol skutočnosť, že v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky prebiehali viaceré súdne konania, ktoré mohli mať vplyv na vlastníctvo staršej ochrannej známky a ktoré sa snažil žalobca obísť, správny súd poukazuje na to, že existencia civilného sporového konania, ktoré sa viaže k predmetu rozhodovania žalovaného, nie je spôsobilá tvoriť absolútnu výluku zápisu podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ale prípadnú predbežnú otázku, na ktorú si musí žalovaný najskôr zodpovedať, či je oprávnený ju sám riešiť alebo nie, pričom v oboch prípadoch musí v rozhodnutí (buď v rozhodnutí vo veci alebo o prerušení konania) ozrejmiť súvis s predmetom rozhodovania a presnú špecifikáciu súdneho konania, do ktorého skončenia konanie prerušuje, ak konanie preruší. 40. Zneužitie resp. využitie systému známkovo právnej ochrany ako nástroja nedovoleného svojpomocného riešenia sporov, ktorých právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov, ktoré žalovaný videl v podaní prihlášky ochrannej známky za súčasnej existencie civilných sporových konaní, ktoré sa žalobca podľa žalovaného snažil obísť (popri tom, že sa snažil obísť aj prerušené konanie o prevode ochrannej známky), nemožno považovať za podanie prihlášky nie v dobrej viere. Práve prerušenie konania o zápise ochrannej známky do momentu právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu, ak sa jedná o otázku, ktorú nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, zabezpečuje v takomto prípade plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému. 41. Správny súd žalobnú námietku absencie zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise ochrannej známky zo dňa 22.10.2018 vyhodnotil ako nedôvodnú. K ukončeniu konania o prihláške ochrannej známky jej zápisom do registra ochranných známok dochádza v prípade, ak zápisu nebránia absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti a neboli úspešne uplatnené relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti v námietkovom konaní. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o splnení všetkých podmienok zápisnej spôsobilosti nevydáva osobitné rozhodnutie vo forme individuálneho správneho aktu; výsledkom správneho konania pred úradom je „len“ zápis označenia do registra ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako správny výrok resp. rozhodnutie sui generis. Žalovaný postupoval správne, keď na základe v tom čase právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30.10.2019, teda na základe zrušenia rozhodnutí o zastavení konania o námietkach a vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ako účinky tohto rozsudku vyhodnotil, že sa zápisy ochranných známok stali neúčinnými a stav prihlášok týchto ochranných známok zmenil z platná zapísaná na - v konaní. 42. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ohľadom posúdenia, či nebol povinný nad rámec žalobných bodov s poukazom na stanovisko Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky „Účinky zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu“ publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 na str. 76 - 86 (pod číslom 21/2022) zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v dôsledku obživnutia pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušených rozhodnutí o zastavení námietkových konaní, že týmto posúdením sa senát tunajšieho súdu zaoberal v rozsudku sp. zn. BB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec pri aplikácii § 191 ods. 4 vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 44. Po vrátení veci žalovanému sa konanie o prihláške ochrannej známky vracia do štádia po podaní prihlášky s tým, že správny súd pripomína, že v predmetnej veci neboli úspešne uplatnené relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti v námietkovom konaní (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024) a ak zápisu nebránia (iné) absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti alebo predbežné otázky, ktoré nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, pristúpi žalovaný k zápisu označenia do registra ochranných známok. 45. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Súd nepriznal náhradu trov ani osobe zúčastnenej na konaní v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli jej totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by jej

explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mohol náhradu priznať. 46. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.