{"guid": "8a61a2c6-1167-4e57-adeb-fb9607d0141e:b4ca5bda-0ab2-4aeb-9f28-de670747ba8e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3", "spisova_znacka": "5Spv/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Spv/2/2023 z 15. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2025, sp. zn. 5Spv/2/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3", "identifikacne_cislo": "0823100158", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54b.odsek-1", "nazov": "§ 54b ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-54b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54b.odsek-3", "nazov": "§ 54b ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-54b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-28.odsek-4", "nazov": "§ 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-28.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-9", "nazov": "§ 51 ods. 9 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-5", "nazov": "§ 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-51.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-54b", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-5", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-28", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-51", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-29", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4ca5bda-0ab2-4aeb-9f28-de670747ba8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5Spv/2/2023\n0823100158\n15. 05. 2025\nMgr. Denisa Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100158.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci\nžalobcu: BIOMILA spol. s r. o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 849 513, právne\nzastúpený: soukeník - štrpka s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08\nBratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova\n43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Mgr. Róbert Antal, so sídlom Ul.\nKláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: SAPUCHA s. r. o.\n„v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023, takto\nrozhodol:\nSúd zrušuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1866-2015/\nZ-98-2022 zo dňa 29.04.2022 a rozhodnutie predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej\nrepubliky č. POZ 1866-2015/II-17-2023 zo dňa 05.04.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nOsobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“ alebo „úrad“) vydal 29. apríla\n2022 rozhodnutie zn. POZ 1866-2015/Z-98-2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa §\n28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov v nadväznosti\nna § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej „zákon o ochranných\nznámkach“) zamietol prihlášku obrazovej ochrannej známky ,,“, č. spisu POZ 1866-2015 zo dňa\n07.09.2015 (ďalej „prihláška zhodnej ochrannej známky“ alebo „zápis zhodnej ochrannej známky“)\nprihlasovateľa BIOMILA spol. s r.o. (v tomto konaní v postavení žalobcu, ďalej aj ako „prihlasovateľ“)\npre všetky nárokované tovary.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zamietnutia prihlášky obrazovej\nochrannej známky bola skutočnosť že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, čím\nbol naplnený dôvod na jej zamietnutie. Prihlasovateľ si podal prihlášku ochrannej známky, pričom v čase\npodania prihlášky ochrannej známky už bola zaregistrovaná zhodná ochranná známka č. 223546,\nzapísaná v Registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Register ochranných známok“) pod značkou POZ 1110-2008 majiteľa EKOTREND MYJAVA, spol.\ns r.o., Rudník 16, 906 23 Rudník (ďalej len EKOTREND MYJAVA), ktorá bola zapísaná pre zhodné\ntovary s právom prednosti 5. júna 2008 (ďalej len „staršia ochranná známka“).\n\nSpolu s podaním prihlášky ochrannej známky bol prihlasovateľom doručený súhlas spoločnosti\nEKOTREND MYJAVA so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta\n2015, a to za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach, ktorý\nbol podpísaný p. A. B. C. a p. C. D. E., ako konateľmi tejto spoločnosti. Títo boli zároveň v čase podania\nprihlášky ochrannej známky konateľmi prihlasovateľa a boli s ním aj majetkovo prepojení (p. A. B. C. ako\njeho spoločník, p. C. D. E. ako spoločník spoločnosti SARO, spol. s r. o., Závodná 3, 821 06 Bratislava,\nktorá bola spoločníkom prihlasovateľa).\nPrvostupňový správny orgán mal za to, že cieľom podania prihlášky bolo obísť prebiehajúce konanie\no zápise prevodu obrazovej ochrannej známky č. 223546 „BIOMILA“ zo spoločnosti EKOTREND\nMYJAVA na prihlasovateľa, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10. marca 2014, v ktorom\núrad nepokračoval a vo veci nerozhodol odvolávajúc sa na zákonné prekážky, ako aj cieľ obísť súdne\nkonania a spory týkajúce sa tejto ochrannej známky, ktoré prebiehali v čase podania prihlášky ochrannej\nznámky. Staršia ochranná známka bola zapísaná do súpisu majetku úpadcu Poľnohospodárske družstvo\nPolianka v konkurze, M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava (na základe tejto skutočnosti, ktorá bola\nzverejnená v Obchodnom vestníku 31. októbra 2014, bolo konanie o zápise prevodu staršej ochrannej\nznámky prerušené zo zákona), pričom prebiehalo konanie o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu\nkonkurznej podstaty. Na Okresnom súde Trenčín prebiehalo na základe žaloby zo 7. novembra 2014\nkonanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, v ktorom boli spoločnosti\nEKOTREND MYJAVA a BIOMILA, spol. s r. o. účastníkmi konania v postavení žalovaných. Dňa 23. júna\n2015 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie č. k. 16CbPv/11/2014-136, ktorým uložil úradu, aby\nnekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky.\nPodľa prvostupňového správneho orgánu zámerom prihlasovateľa bolo získať práva k zhodnej\nochrannej známke zapísanej pre zhodné tovary bez ohľadu na výsledok uvedených konaní.\nSkutočnosť, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky s cieľom obísť uvedené konania, podľa\nprvostupňového orgánu vyplynula z toho, že vedel o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu\nuvedenej ochrannej známky, a tiež o súdnych konaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej\nznámky, a tým aj o skutočnosti, že zápis zhodnej ochrannej známky s ochrannou známkou „BIOMILA“\npre zhodné tovary na základe prihlášky ochrannej známky povedie k obídeniu konania o zápise prevodu\nstaršej ochrannej známky, resp. prebiehajúcich súdnych konaní týkajúcich sa tejto ochrannej známky.\nPrvostupňový orgán poukázal v tejto súvislosti tiež na zrejmú neúčelnosť zabezpečenia ochrany a jej\nudržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary pre prihlasovateľa. Podľa\nprvostupňového orgánu bolo zrejmé, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky práve s cieľom\nzískať práva k zhodnej ochrannej známke pre uvedené tovary bez ohľadu na prebiehajúce konania,\nresp. ich výsledok, a teda s úmyslom tieto konania obísť. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že zápis\nprihláseného označenia do registra ochranných známok by mohol viesť k zníženiu hodnoty ochrannej\nznámky „BIOMILA“.\nPrvostupňový orgán tiež doplnil, že sám prihlasovateľ opakovane, v konaní pred úradom, ako aj\nv súdnych konaniach, uviedol, že prihlášku ochrannej známky podal a spoločnosť EKOTREND MYJAVA\nmu udelila súhlas na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok z dôvodu, že úrad\nnekonal vo veci zápisu prevodu ochrannej známky „BIOMILA“. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že\nochrana v zmysle známkového práva neprináleží tomu, kto podaním žiadosti o zápis ochrannej známky\nsleduje špekulatívne ciele, a najmä získanie známkovej ochrany nesmie byť podľa prvostupňového\norgánu nástrojom svojpomocného riešenia sporov. Prvostupňový orgán vo vzťahu k udelenému súhlasu\nna zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok naviac konštatoval, že aj tento sám\nosebe môže byť považovaný za úkon vykonaný v nie dobrej viere. Podľa prvostupňového orgánu\nudelením súhlasu mohlo dôjsť k zneužitiu výkonu oprávnenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA ako\nmajiteľa staršej ochrannej známky „BIOMILA“, zo strany konateľov spoločnosti p. A. B. C. a p. C. D.\nE., ktorí boli tiež konateľmi prihlasovateľa, na obídenie prebiehajúcich konaní týkajúcich sa staršej\nochrannej známky, na základe čoho predmetné udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do\nregistra ochranných známok môže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú\ntiež objektívne pochybnosti o platnosti udeleného súhlasu. Prvostupňový orgán v súvislosti s uvedenými\nskutočnosťami poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nPrvostupňový orgán trval na svojom konštatovaní, že spor o práva na ochrannú známku\nč.\n223546, t.j. staršiu ochrannú známku, je potrebné vyriešiť v prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa\ntejto ochrannej známky, a nie je možné ich obísť podaním novej prihlášky ochrannej známky. Podľa\nprvostupňového orgánu vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že prihláška ochrannej známky\n\nbola podaná prihlasovateľom so špekulatívnym úmyslom, t.j. že ide o prihlášku ochrannej známky, ktorá\nnebola podaná v dobrej viere.\n2. Predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1866-2015/II-17-2023 z 5. apríla 2023 (ďalej „druhostupňové\nrozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 5 ods. 1\npísm. l) zákona o ochranných známkach rozklad žalobcu smerujúci proti prvostupňovému rozhodnutiu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení zrekapituloval priebeh konania,\npodstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia a vysporiadal sa s námietkami v rozklade.\nŽalovaný primárne posúdil žiadosť prihlasovateľa (o navrátenie skutkového stavu veci v konaní o\nprihláške ochrannej známky k 30. októbru 2019 v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 6Spr/1/202 z 26.10.2022), pretože výsledok jej posúdenia mal rozhodujúci vplyv\nna predmetné konanie o rozklade a na konanie o prihláške ochrannej známky, keďže táto žiadosť\nnastoľovala otázku, či je dôvodné vôbec zaoberať sa preskúmaním napadnutého rozhodnutia a či\nprihlásené označenie nemá byť bez ďalšieho zapísané do registra ako ochranná známka. Žalovaný\nv tejto súvislosti poukázal na nasledujúce skutočnosti: Na základe prihlášky ochrannej známky\núrad v minulosti (22. októbra 2018) zapísal prihlásené označenie do registra ochranných známok.\nV rámci konania o prihláške ochrannej známky posudzoval okrem iného námietky podané proti\nzápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok, pričom konanie o týchto námietkach\nrozhodnutím zn. POZ 1866-2015/N-77-2018 z 2. júla 2018 (ďalej „rozhodnutie úradu o námietkach“)\npodľa § 31 ods. 1 zákona o ochranných známkach zastavil. Rozhodnutie úradu o námietkach bolo\npotvrdené (a rozklad podaný proti rozhodnutiu úradu o námietkach bol zamietnutý) rozhodnutím\npredsedu úradu zn. POZ 1866-2015/II-44-2018 z 19. októbra 2018 (ďalej „rozhodnutie predsedu úradu\ntýkajúce sa námietok“). Dňa 22. novembra 2019 bol úradu doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici, č. k. 23S/149/2018-108, z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok krajského súdu“), ktorým tento\nzrušil rozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ako aj rozhodnutie úradu o námietkach a\nvec vrátil úradu na ďalšie konanie (právoplatnosť nadobudol tento rozsudok 22. novembra 2019).\nVzhľadom na to, že krajský súd zaviazal úrad o námietkach opätovne konať, pričom právoplatné\nukončenie konania o námietkach, a to rozhodnutím, ktorým sa námietky zamietajú, resp. ktorým sa\nkonanie o nich zastaví, je predpokladom zápisu označenia do registra ochranných známok, úrad oznámil\nprihlasovateľovi, že vykonaný zápis ochrannej známky do registra na základe prihlášky ochrannej\nznámky sa stal v dôsledku rozsudku krajského súdu neúčinným, a tiež, že konanie o prihláške\nochrannej známky nemožno považovať za právoplatne ukončené. Prvostupňový orgán následne, v\nrámci opätovného konania o prihláške ochrannej známky zistil naplnenie konkrétnej absolútnej zápisnej\nvýluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ktorú je úrad povinný namietať ex\noffo, o čom zaslal prihlasovateľovi správu s výzvou na vyjadrenie sa. V rámci opätovného konania o\nprihláške ochrannej známky prvostupňový orgán zohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo, resp. boli\nozrejmené v čase po zápise prihláseného označenia do registra ochranných známok až do nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku krajského súdu (teda od 22. októbra 2018 do 22. novembra 2019), a vyplynuli\nz konania o preskúmaní rozhodnutia úradu o zápise ochrannej známky do registra mimo odvolacieho\nkonania (konanie bolo zastavené rozhodnutím predsedu úradu POZ 1866-2015/II-1-2020 z 11. februára\n2020, a to vzhľadom na rozsudok krajského súdu) a z konania pred krajským súdom a ktoré sú\nz hľadiska posúdenia zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia významné. Na základe toho, že\nprihlasovateľ svojimi vyjadreniami doručenými úradu 29. apríla 2020 a 5. februára 2022 uvedené zistenie\npodľa prvostupňového orgánu nevyvrátil, prvostupňový orgán prihlášku ochrannej známky z dôvodu\nnaplnenia zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach napadnutým, resp.\nprvostupňovým rozhodnutím zamietol.\nŽalovaný uviedol, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR došlo k zrušeniu rozsudku krajského\nsúdu. Zrušením rozsudku krajského súdu však „obživli“ len rozhodnutia úradu o námietkach a\nrozhodnutie predsedu úradu týkajúce sa námietok, ktoré boli pôvodne rozsudkom krajského súdu\nzrušené. Napriek tomu, že zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok sa stal\nneúčinným taktiež v nadväznosti na rozsudok krajského súdu, opätovnému zápisu prihláseného\noznačenia do registra ochranných známok podľa názoru orgánu rozhodujúceho o rozklade v čase\nnadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR (5. januára 2023) bránilo\nzistenie prvostupňového orgánu o naplnení uvedenej zápisnej výluky skúmanej úradom ex offo a vydané\nprvostupňové rozhodnutie v tejto veci. Žalovaný zdôraznil, že predmetom posúdenia Najvyššieho\nsprávneho súdu SR bolo iba konanie o námietkach, a nie konanie o prihláške ochrannej známky, ako\ntaké, a preto tento rozsudok nemôže nijako ovplyvniť rozhodovanie úradu, resp. predsedu úradu vo veci\n\nzápisnej spôsobilosti prihláseného označenia do registra ochranných známok z hľadiska preskúmania\nzápisných výluk skúmaných úradom ex offo. Naviac je zrejmé, že pokiaľ je v prípade prihláseného\noznačenia naplnená zápisná výluka v zmysle § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach,\nkonštatovaná prvostupňovým orgánom v napadnutom rozhodnutí, prihlásené označenie by nemohlo byť\nplatne zapísané do registra ochranných známok.\nŽalovaný sa následne vecne zaoberal preskúmaním napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podaný\nrozklad a v rámci tohto preskúmania otázkou, či prihlásené označenie je spôsobilé na zápis do registra\nochranných známok, a to s ohľadom na prvostupňovým orgánom konštatovanú zápisnú výluku v zmysle\n§ 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a v napadnutom rozhodnutí uvedené dôvody.\nŽalobca v podanom rozklade konštatoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia je len existencia\nstarších ochranných známok, konkrétne ochrannej známky č. 223546 (ochrannej známky „BIOMILA“) a\nochrannej známky č. 223547 (všetky uvedené ochranné známky spolu ďalej „staršie ochranné známky“),\nktorých majiteľom bola spoločnosť EKOTREND MYJAVA. Podľa žalobcu mal však prvostupňový orgán\nzohľadniť prevod týchto ochranných známok z uvedenej spoločnosti na prihlasovateľa zmluvami o\nprevode uzatvorenými 26. februára 2014 v znení dodatku č. 1 z 1. mája 2014 a skutočnosť, že za\ntieto ochranné známky prihlasovateľ zaplatil predávajúcemu trhovú kúpnu cenu určenú znaleckým\nposudkom, ktorý vyhotovila znalecká organizácia TOP HOUSE, spol. s r. o. Žalobca poukázal na to,\nže súhlas so zápisom prihláseného označenia do registra ochranných známok z 31. augusta 2015,\npodpísaný štatutárnymi zástupcami spoločnosti EKOTREND MYJAVA C. D. E. a A. B. C., bol udelený v\ndobrej viere. Zopakoval, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA bola 5. júna 2015 dobrovoľne zrušená, v\ndôsledku čoho prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, a vymazaná z obchodného registra\nbola 6. októbra 2015. Jej právnym nástupcom, avšak iba v majetkových veciach, sa od 6. októbra\n2015 stala spoločnosť Cycle, s.r.o (po zmene obchodného mena: SAPUCHA, s.r.o.). Prihlasovateľ\nzdôraznil, že k uvedenému však došlo až po podaní prihlášky ochrannej známky a naviac spoločnosť\nSAPUCHA, s. r. o. nemá podnikateľské oprávnenie na výrobu potravín, cestovín, múk, špaldových\nvýrobkov a staršie ochranné známky nepoužíva. Prihlášku ochrannej známky podal teda prihlasovateľ\n7. septembra 2015 so súhlasom spoločnosti EKOTREND MYJAVA naviac v čase, keď bola už táto\ndobrovoľne zrušená a nepodnikala. V čase podania prihlášky ochrannej známky záujmy prihlasovateľa a\nmajiteľa starších ochranných známok neboli vo vzájomnom rozpore, pretože majiteľ starších ochranných\nznámok udelil súhlas na zápis prihláseného označenia do registra. Namietal, že opakované podanie\nprihlášky ochrannej známky v predmetnom prípade nemôže samo osebe preukazovať nedostatok jeho\ndobrej viery. V dobrej viere by nekonal len v takom prípade, pokiaľ by prihlášku ochrannej známky\npodal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť\nzáujmy tretích osôb nečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré\nsúvisia s funkciou ochrannej známky. Namietal, že prvostupňový orgán neprihliadal na skutočnosť,\nže prihlasovateľ ochranné známky používa čestným spôsobom, a to tak, že nepoškodzuje záujem\nžiadnych tretích osôb, pretože žiadne tretie osoby zhodné ochranné známky nepoužívajú ani to úradu\nnetvrdili. Konštatoval, že funkciou ochrannej známky je rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od\ntovarov alebo služieb iných osôb spôsobom, ktorý verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet\nochrany. Túto funkciu podľa prihlasovateľa prihlásené označenie plní. Žalobca zdôraznil, že používa\noznačenie „BIOMILA“ viac ako osem rokov výlučne sám na cestovinové výrobky zo špaldovej múky,\nďalšie cestoviny a múky v bio kvalite. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru preukazuje čestný\nspôsob zúčastňovania sa na hospodárskej súťaži z jeho strany. Žalobca ďalej poukázal na to, že\nOkresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 14. októbra 2019, č. k. 28Cbi/3/2017-105, v právnej veci\nžalobcu JUDr. Antala, správcu úpadcu SAPUCHA, s.r.o., proti žalovanému BIOMILA, spol. s r. o., o\nodporovateľnosť právnych úkonov – zmlúv o prevode starších ochranných známok, uzatvorených medzi\nspoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. a prihlasovateľom, v znení dodatku č. 1, zamietol\nžalobu správcu, pričom okrem iného vyslovil právny názor, že žalobca nepreukázal ukracujúcu povahu\nnapádaných právnych úkonov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2019). Žalobca ďalej\nk výkladu pojmov dobrá a zlá viera poukázal na rozsiahlu judikatúru SD EÚ, resp. Všeobecného súdu,\nz ktorej vyplýva, že podávateľ prihlášky nekoná v dobrej viere, ak túto podá nie s cieľom zúčastniť\nsa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale podá ju s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb\nnečestnými praktikami alebo získať výlučné právo na iné účely ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou\nochrannej známky.\nŽalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení argumentov uvedených v podanom\nrozklade konštatoval, že neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie\nzrušiť alebo zmeniť. Podľa žalovaného už citovanej judikatúry SDEÚ (napr. rozsudok SDEÚ z 29.\njanuára 2020 vo veci C-371/18, SKY, bod 75) vyplýva, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláška\n\nbola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými\npraktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej viere aj v iných situáciách, a to keď je\npodaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej\nznámky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej osobe, t.j. aj v\nsituáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej ochrany. V takomto prípade je\npredmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom, aby nedochádzalo k zneužívaniu\nsystému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém využitý ako nástroj nedovoleného\nsvojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných\nštátnych orgánov, ako k tomu došlo aj pri podaní prihlášky ochrannej známky. Na neprípustnosť využitia\nznámkovo-právnej ochrany ako nástroja na nedovolené svojpomocné riešenie sporov pritom poukázal\naj prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k zistenej zápisnej výluke, založenej na\nuvedených dôvodoch, mal žalovaný za to, že nie je dôvodné zaoberať sa tým, či prihlasovateľ označenie,\nktoré predstavuje prihlásené označenie a zároveň ochrannú známku „BIOMILA“, používal, resp. či\nbol jediný, kto v čase podania prihlášky ochrannej známky toto označenie používal. Posudzovanie\nuvedených skutočností by totiž nemohlo ovplyvniť posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky\nochrannej známky. K námietke žalobcu v podanom rozklade že cieľom spoločnosti EKOTREND MYJAVA\npri udelení súhlasu bolo zabrániť, aby tretie osoby mohli voľne používať staršie ochranné známky, resp.\npodať prihlášky zhodných alebo zameniteľných ochranných známok a z toho plynúcim následkom, resp.\nškodám, žalovaný uviedol, že staršie ochranné známky (vrátane ochrannej známky „BIOMILA“) boli\nplatne zapísané ochranné známky a na ich základe bolo možné brániť používaniu zhodných alebo\nzameniteľných označení, resp. zápisu takýchto označení do registra ochranných známok. Žalovaný\nmal za to, že žalobca hodnoverne nevysvetlil ciele, prípadne obchodnú logiku, ktorú sledoval podaním\nprihlášky ochrannej známky pre nárokovaný zoznam tovarov a služieb, spôsobom, ktorý by umožňoval\nprijať odlišný záver ohľadne dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, ako\nten, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že rozhodujúci je v predmetnom\nprípade úmysel prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky, pričom úmyslom prihlasovateľa\nbolo obísť uvedené konania a využiť systém známkovo-právnej ochrany inak ako s cieľom zúčastniť sa\nhospodárskej súťaže čestným spôsobom, a preto možno považovať úmysel prihlasovateľa pri podaní\nprihlášky ochrannej známky za nepoctivý, a teda odôvodňujúci záver, že prihláška ochrannej známky\nnebola podaná v dobrej viere.\nKonanie pred správnym súdom\n3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 02.06.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca\nargumentáciu žalovaného o absencii dobrej viery zhrnul nasledovne:\na) zápisom zhodnej ochrannej známky by sa mohlo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej\nznámky\nb) zápis zhodnej ochrannej známky by bol spôsobilý obísť konania vedené na všeobecných súdoch\nSlovenskej republiky,\nc) prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná inak ako s cieľom zúčastniť sa\nhospodárskej súťaže čestným spôsobom,\nd) zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky,\ne) neúčelnosť udržiavania dvoch zhodných ochranných známok pre zhodné tovary.\nŽalobca vytýkal žalovanému, že je nekonzistentný vo vlastnej rozhodovacej činnosti. Poukázal na to, že\n22. októbra 2018 rozhodol o zápise ochrannej známky na základe prihlášky ochrannej známky, t.j. vtedy\nnevnímal paralelný priebeh konaní o prevode ochrannej známky „BIOMILA“ a o prihláške ochrannej\nznámky ako obchádzanie konania o zápise prevodu, avšak o jeden a pol roka už áno. Tento rozpor\nmedzi jednotlivými právnymi názormi žalovaného nie je žiadnym spôsobom odôvodnený, a teda pre\nžalobcu je nepreskúmateľný. Ak mal žalovaný za to, že konaním o zápise zhodnej ochrannej známky\nbolo možné obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, tieto dôvody existovali aj dňa\n22.10.2018, t.j. v čase pôvodného zápisu zhodnej ochranne známky do Registra ochranných známok,\na preto závery žalovaného pôsobia arbitrárne.\nŽalobca namietal, že konanie o zápise prevodu ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej ochrannej\nznámky sú dve navzájom od seba nezávislé konania a navzájom si nekonkurujú, ich súbeh je možný\na právnym poriadkom dovolený. Prevod ochrannej známky a zápis zhodnej ochrannej známky sú dva\nsamostatné právne tituly, na základe ktorých dochádza k užívaniu ochranných známok. Kým pri prevode\nochrannej známky sa nadobúdateľ ochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia\n\n(nakoľko jediný disponuje ochrannou známkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise\nzhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov\nlegitímnym užívateľom toho istého (zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné\noznačenie na základe vlastných ochranných známok). Žalobca má jednoznačne záujem byť výlučným\nmajiteľom značky „BIOMILA\" a všetkých ochranných známok, ktoré sú pre toto označenie vedené v\nRegistri ochranných známok. Žalobca prevádzkuje v súčasnosti úspešné podnikanie s miliónovými\ntržbami, kde ku kľúčovému označeniu jeho produktov je zapísaný ako majiteľ aj iný subjekt. Takýto\nstav je pre Žalobcu neakceptovateľný a z uvedeného dôvodu má aj v súčasnosti značný a zjavný\nzáujem na čo možno najskoršom zápise prevodu staršej ochranných známky na základe Zmluvy\no prevode ochrannej známky. Nie je teda pravdou, že konanie o prevode staršej ochrannej známky bolo\nprihláškou obídené. Jediné, čo sa podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky na čas vyriešilo, bolo\nužívanie ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou, čo bol zjavný záujem spoločnosti\nEKOTREND MYJAVA a žalobcu už pri uzatvorení Zmluvy o prevode ochrannej známky. Všetky ostatné\nnásledky (kompletná ochrana označenia „BIOMILA\" pozostávajúca z viacerých ochranných známok)\nmôžu byť a budú dokonané jedine v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky. O dôležitosti\nkonania o zápise prevodu staršej ochrannej známky v konečnom dôsledku svedčí aj skutočnosť, že\npočas takmer 4,5 ročného zákonného užívania zhodnej ochrannej známky žalobca žiadnym spôsobom\nnedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej ochrannej známky, hoci podľa názoru žalovaného svoj\ncieľ mal už zápisom zhodnej ochrannej známky splniť. Žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej\nznámky počas existencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade so\nzákonom o ochranných známkach. Pokiaľ ide o posúdenie, či takéto zákonom aprobované konanie\nbolo zároveň aj konanie v súlade s dobrou vierou, tak žalobca má jednoznačne za to, že jeho konaním\nnedošlo k obídeniu konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky. Obsah týchto konaní sa prelína\nlen v tom rozsahu, že obe konania vo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného\nso staršou ochrannou známkou. Zápis zhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka\nstatusu majiteľa staršej ochrannej známky (udeľujúceho súhlas so zápisom zhodnej ochrannej známky),\nteda skutočnosti, že v Registri ochranných známok existuje iný majiteľ označenia (pričom od takéhoto\noznačenia je závislé podnikanie žalobcu), a ktorý je naviac považovaný za tzv. majiteľa staršej ochrannej\nznámky, ktorému v konkrétnych veciach môžu prislúchať práva majiteľa skoršieho označenia. Žalobca\nbol teda toho názoru, že konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je spôsobilé obísť\nprostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto konaní\nnie sú rovnaké, pričom žalobca trvá na tom, že má záujem označenie „BIOMILA\", chránené viacerými\nochrannými známkami, nielen užívať, ale aj výlučne vlastniť vo vzťahu ku tretím osobám.\nŽalobca namietal, že prebiehajúce civilné sporové konania, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo\nvšeobecnosti neodôvodňujú absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných\nznámkach. Žalobca ďalej poukázal na inštitút prerušenia konania upravený v § 51 ods. 9 zákona o\nochranných známkach. Konštatoval, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že počas jeho konania sa na\nsúde riešila otázka, ktorej riešenie spadá do kompetencie všeobecného súdu, a táto bola rozhodujúca\npre rozhodnutie žalovaného, mal zákonnú povinnosť prerušiť správne konanie. Prerušenie konania by\npodľa žalobcu zabezpečilo plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému. Žalovaný mal podľa\nžalobcu počkať na rozhodnutie súdu a v závislosti od úspechu žalobcu vo veci mal následne ochrannú\nznámku zapísať alebo prihlášku ochrannej známky zamietnuť. Zamietnutie prihlášky ochrannej známky\nna základe absolútnej zápisnej výluky z dôvodu existencie civilného sporového konania podľa žalobcu\npredstavuje svojvoľnú ochranu ochrannej známky bez ohľadu na to, či prihlasovateľ bude v konaní\núspešný alebo nie, a teda potenciálne odmietnutie poskytnutia ochrany subjektu, ktorý bol dobromyseľný\na eventuálne v spore úspešný. Žalobca mal za to, že zamietnutím prihlášky na zápis zhodnej ochrannej\nznámky z dôvodov, pre ktoré je žalovaný oprávnený a povinný prerušiť správne konanie, došlo zo strany\nžalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nZ pohľadu konkrétnych žalovaným označených súdnych konaní ďalej platí, že tieto sa netýkajú konania o\nzápise zhodnej ochrannej známky. Spor s družstvom Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze,\nso sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034 (ďalej len „PD Polianka“),\nvychádzal zo skutočnosti, že úpadca PD Polianka nesprávne a bezdôvodne evidoval staršiu ochrannú\nznámku vo svojom majetku. Správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka z uvedeného dôvodu\nzaradil staršiu ochrannú známku po vyhlásení konkurzu do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu PD\nPolianka. Z uvedeného omylu vyplývalo aj druhé žalovaným označené konanie (podanie návrhu na\nvydanie predbežného opatrenia vedeného pod sp. zn. 16CbPv/ll/2014-136 na Okresnom súde Banská\nBystrica), keď sa správca konkurznej podstaty úpadcu PD Polianka domáhal uloženia predbežného\n\nopatrenia, aby žalovaný nekonal vo veci prevodu staršej ochrannej známky. Tretím súdnym konaním\nbol spor na Okresnom súde Trenčín o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky,\nktorou sa určenia neplatnosti prevodu staršej ochrannej známky domáhal správca konkurznej podstaty\núpadcu SAPUCHA s. r. o. (ide o právneho nástupcu spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. v\ndôsledku zlúčenia). Charakteristickým znakom všetkých žalovaným uvedených súdnych konaní bola už\nv čase ich začatia ich zjavná neopodstatnenosť. Správca konkurznej podstaty PD Polianka uznal už vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 29.07.2016, že staršia ochranná známka bola zaradená do majetku úpadcu\nbezdôvodne a staršiu ochrannú známku vylúčil zo súpisu majetku úpadcu PD Polianka dňa 30.05.2019.\nKonanie o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode ochrannej známky vedené na Okresnom súde Trenčín\nbolo zastavené.\nŽalobca poukázal na to, že žiadne z prebiehajúcich súdnych konaní nemá vplyv na udelenie súhlasu\nmajiteľa staršej ochrannej známky na používanie zhodnej ochrannej známky. V tejto súvislosti, taktiež\npoukázal na ust. § 7a zákona ochranných známkach, vyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej\nsa za majiteľa ochrannej známky považuje osoba zapísaná v Registri ochranných známok, ak súd\nnerozhodne inak. Výklad žalovaného, ktorý má za to, že samotná existencia súdneho konania má mať\nvplyv na úkony majiteľa ochrannej známky (absolútna výluka zápisu z dôvodu absencie dobrej viery),\nje priamym popretím právnej domnienky uvedenej v § 7a zákona o ochranných známkach, ktorá je\nnaviazaná na právoplatné rozhodnutie súdu a nie na existenciu súdneho konania, ako sa domnieva\nžalovaný. Zároveň žiadna z týchto sporových vecí nesúvisela s potenciálnym ohrozením hospodárskej\nsúťaže na úseku známkovo-právnej ochrany, pričom jednotlivé spory neboli iniciované hospodárskymi\nsubjektmi, ktoré by tvrdili, že im patrí právo k staršej ochrannej známke na účely jej používania.\nŽalobca namietal, že žalovaný naznačil aj iné dôvody, pre ktorú považoval prihlášku ochrannej známky\nza nepodanú v dobrej viere, avšak ich relevantným spôsobom neodôvodnil, a preto sú nepreskúmateľné.\nPrvým takýmto argumentom bolo konštatovanie, že zápis zhodnej ochrannej známky by mohol viesť k\nzníženiu hodnoty staršej ochrannej známky. Hoci žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí takýto argument\nuviedol a predseda žalovaného sa s ním v napadnutom rozhodnutí stotožnil, tento právny názor\nsprávny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil. Druhým takýmto argumentom bola údajná neúčelnosť\nzabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky zapísané pre zhodné tovary\nžalobcu. Tento dôvod na zamietnutie prihlášky zápisu zhodnej ochrannej známky nebol dokonca ani\nv prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom rozvitý, vždy sa len\nzaradil do dôvodov zakladajúcich absolútnu výluku zápisu bez bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru\nžalobcu ide opätovne o hrubú nekonzistentnosť v právnych názoroch žalovaného, keď na jednej strane\nnespochybňuje, že jeden prihlasovateľ môže legitímne (zákonne) podať pre to isté označenie viacero\nprihlášok, avšak na druhej strane vlastne popiera sám seba, keďže cez ničím neodôvodnený inštitút\n„neúčelnosti zabezpečenia ochrany“ takéto konanie považuje za absolútnu zápisnú výluku. Žalobca\nnamietal, že žalovaný si vykonštruoval koncept „zrejmej neúčelnosti ochrany“, v rámci ktorého tvrdí,\nže poskytovanie ochrany dvom zhodným označeniam nie je účelné, a teda ide o konanie v rozpore\ns dobrou vierou. Tieto dva právne názory sa však navzájom vylučujú.\nŽalobca sa v ťažiskovej časti žaloby vzhľadom na to, že kľúčovým pre posúdenie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia bolo posúdenie dobrej viery žalobcu v čase podania prihlášky, venoval\nvymedzeniu pojmu „dobrá viera“ v systéme známkovo-právnej ochrany (bod V. žaloby). Poukázal na\nrozhodnutie SDEÚ vo veci C-371/18 „SKY“, ktoré citoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom\nžalobca konštatoval, že podľa jeho názoru v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch\nrámcových kritérií. Žalobca prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky podal s cieľom riadne sa\nzúčastniť hospodárskej súťaže čestným spôsobom, prihlášku nepodal s úmyslom poškodiť záujmy\ntretích osôb, pričom k poškodeniu záujmov tretích osôb reálne nedošlo ani dôjsť nemohlo a zároveň\nani nepodal prihlášku s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré súvisia s funkciou\nochrannej známky. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie použitá žalovaným teda svedčí v prospech\nkonštatovania, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky bola podaná v dobrej viere. Hoci\nžalovaný túto judikatúru citoval, ďalej v napadnutom rozhodnutí sa už žiadnym spôsobom nezaoberal,\nktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku C-371/18, SKY mal žalobca naplniť a akým konaním k\ntomu malo dôjsť. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal obchodnú logiku\nsvojho rozhodnutia podať prihlášku na zápis zhodnej ochrannej známky. Žalobca akcentoval, že:\na) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému\nstaršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky,\nb) žalobca v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014\ndo 07.09.2015) ako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou,\n\nc) žalobca mal v čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a\nknow-how na výrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou,\nd) žiaden iný subjekt v čase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou\nochrannou známkou (a nerobí tak doposiaľ),\ne) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna publicita zápisu v Registri\nochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo výlučne len iný subjekt, ako\nžalobca.\nV súvislosti s výkladom konceptu dobrá viera pri podaní prihlášky žalobca odkázal na rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie (piata komora) zo dňa 12.09.2019 sp. zn. C-104/18 P vo veci Koton Magazacilik\nTekstil Sanayi ve Ticaret A.Ş., v zmysle ktorého: „Hoci podľa svojho obvyklého významu v bežnom\njazyku pojem „nekonanie v dobrej viere\" predpokladá existenciu určitého stavu myšie alebo nečestného\númyslu, tento pojem treba okrem toho chápať v kontexte práva ochranných známok, teda práva, ktorým\nsa riadi obchodný styk. V tejto súvislosti nariadenia č. 40/94, č. 207/2009 a 2017/1001, ktoré boli\nprijaté postupne, sledujú ten istý cieľ, a to vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu (pozri, pokiaľ ide o\nnariadenie č. 207/2009, rozsudok z 27. júna 2013, Malaysia Dairy Industries, C-320/12, EU:C:2013:435,\nbod 35). Normy týkajúce sa ochrannej známky Európskej únie majú za cieľ predovšetkým prispieť k\nsystému nerušenej hospodárskej súťaže v Únii, v ktorom na účely získania a udržania si klientely kvalitou\nsvojich výrobkov alebo služieb musí každý podnik mať možnosť dať zapísať ako ochranné známky\noznačenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov\nalebo služieb iného pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT,\nCA8/09 P, EU:C:2010:516, bod 38, a z 11. apríla 2019, ÔKO-Test Verlag, C-690/17, EU:C:2019:317,\nbod 40)\nZ uvedeného rozsudku vyplývajú dve podstatné skutočnosti pre posúdenie konceptu dobrej viery\npri podaní prihlášky, ktoré dopĺňajú rozhodnutie C-371/18, SKY. V prvom rade platí, že koncept\ndobrej viery pri podaní prihlášky sa má posudzovať štandardmi a zvyklosťami obchodného práva. V\ndruhom rade platí, že normy známkovej ochrany sa majú vykladať v prospech nerušenej hospodárskej\nsúťaže na úseku známkovo-právnej ochrany. Žalobca má za to, že žalovaný sa však ani jedným z\nuvedených definičných kritérií nespravoval. Pojem dobrá viera v obchodných vzťahoch je subkategóriou\nvšeobecného pojmu dobrá viera. Obchodnoprávne vzťahy sú charakteristické vyššiu mierou „dravosti“\nsubjektov vstupujúcich do týchto vzťahov a preto to, čo by v rámci občianskoprávnych vzťahov mohlo\nbyť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemusí byť vždy posudzované ako konanie\nv rozpore s dobrými mravmi aj v rámci obchodnoprávnych vzťahov. Hoci v čase podania prihlášky\nexistovali civilné sporové konania týkajúce sa staršej ochrannej známky, tak primerane starostlivý subjekt\nby mal byť spôsobilý si samostatne vyhodnotiť ich zjavnú neopodstatnenosť a napriek ich existencii\nv dobrej viere využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon o ochranných známkach,\nvrátane zápisu zhodnej ochrannej známky.\nŽalobca v záverečnej časti žaloby namietal absenciu zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise\nochrannej známky. Žalobca poukázal na to, že v čase doručenia rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 žalovanému existovalo rozhodnutie žalovaného\n- zápis ochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktorý žalovaný vykonal dňa\n22.10.2018. Toto rozhodnutie nebolo žiadnym relevantným spôsobom zrušené. Žalovaný z obsahu\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018-108 zo dňa 30.10.2019 vyvodil\ndôsledky, ktoré vyvodiť nebolo možné a bez formálneho zrušenia rozhodnutia žalovaného – zápisu\nochrannej známky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018,\npovažoval toto rozhodnutie za neúčinné a konanie o prihláške ochrannej známky za neukončené.\nŽalobca mal za to, že vyvodením záveru o neúčinnosti rozhodnutia žalovaného - zápisu ochrannej\nznámky č. 248428 do Registra ochranných známok, ktoré žalovaný vykonal dňa 22.10.2018, bez jeho\nformálneho zrušenia, došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2023 uviedol, že vymenovanie dôvodov napadnutého\nrozhodnutia žalobcom v žalobe, v časti označenej ako „Právny stav“ – bod III, považuje za skresľujúce,\nkeďže v žalobcom uvedenom zozname argumentov niektoré rozhodujúce argumenty chýbajú (napr.\nskutočnosť, že sám žalobca svojimi vyjadreniami opakovane potvrdil, že jeho cieľom bolo podaním\nprihlášky ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, v ktorom\nžalovaný pre zákonné prekážky nepokračoval; ďalej že žalobca hodnoverne nevysvetlil, aká iná\nobchodná logika odôvodňovala podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky z jeho strany). V\nnapadnutom rozhodnutí sa druhostupňový orgán žalovaného, na rozdiel od prvostupňového orgánu,\n\nnevenoval otázke zníženia hodnoty staršej ochrannej známky podaním novej prihlášky ochrannej\nznámky. Žalovaný poukázal na to, že skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvedúce k záveru o tom, že prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere, odôvodňujú\nuvedený záver pri ich komplexnom posúdení, vo vzájomných súvislostiach, t.j. nie je možné posudzovať\njednotlivé skutkové zistenia či argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí ako samostatné dôvody,\nktoré samostatne odôvodňujú záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe akcentoval dôvody, ktoré žalovaného viedli k záveru o nepodaní prihlášky\nochrannej známky v dobrej viere. Zdôraznil, že relevantná judikatúra Súdneho dvora EÚ, týkajúca sa\nposudzovania dobrej viery pri podaní prihlášky, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške\nnepodanej v dobrej viere, a to:\n- prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade\ns čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo\n- prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s\nfunkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej\nosobe, t.j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie\nsystému známkovo-právnej ochrany. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v\npredmetnom prípade bol naplnený tento dôvod, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky\nochrannej známky v dobrej viere.\nŽalovaný zdôraznil, že nepopiera a ani v napadnutom rozhodnutí nepopieral oprávnenie na podanie\nprihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zdôraznil, že\nzlú vieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise\nprevodu. V predmetnom prípade zohľadnil aj ďalšie okolnosti (vrátane vyjadrení samotného žalobcu\no tom, čo bolo cieľom podania tejto prihlášky), ktoré spoločne viedli žalovaného k záveru o nepodaní\nprihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Zo záverov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prihláška\nochrannej známky nebola podaná v dobrej viere bez ohľadu na konečný výsledok súdnych konaní vo\nveci platnosti zmluvy o prevode ochrannej známky „BIOMILA“. Používanie ochrannej známky „BIOMILA“\na ani (vy)riešenie otázky platnosti zmluvy o jej prevode nemohli v predmetnom prípade ovplyvniť to, že\nprihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere.\nŽalovaný k žalobnej námietke o nekonzistentnosti právnych názorov v napadnutom rozhodnutí s jeho\nvlastnou rozhodovacou činnosťou uviedol, že prvostupňový orgán síce na základe prihlášky ochrannej\nznámky zapísal ochrannú známku do registra, avšak druhostupňový orgán žalovaného, ako orgán,\nktorý je okrem iného oprávnený uplatniť prostriedky dozoru (preskúmanie mimo odvolacieho konania a\nobnovu konania) voči rozhodovacej činnosti prvostupňového orgánu, 2. augusta 2019 doručil žalobcovi\noznámenie o začatí preskúmania rozhodnutia – zápisu tejto ochrannej známky do registra, mimo\nodvolacieho konania. Zastal totiž názor, že prihlásené označenie nemalo byť zapísané ako ochranná\nznámka do registra, a to z dôvodov uvedených v tomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019, ktorého\npriamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania,\nbolo potrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania\nzastaviť. Následne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc\nprávny názor druhostupňového orgánu žalovaného, dôvody uvedené v konaní o preskúmaní rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti majúc za to, že prihlásené\noznačenie nemalo byť zapísané ako ochranná známka do registra, a to z dôvodov uvedených v\ntomto oznámení doručenom žalobcovi. V dôsledku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/149/2018-108 z 30. októbra 2019 (ďalej „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“), ktorého\npriamym dôsledkom bolo navrátenie prihlášky ochrannej známky opätovne do zápisného konania, bolo\npotrebné uvedené konanie o preskúmaní zápisu ochrannej známky mimo odvolacieho konania zastaviť.\nNásledne prvostupňový orgán v opätovnom konaní o prihláške ochrannej známky, poznajúc právny\nnázor druhostupňového orgánu žalovaného, dôvody uvedené v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania uplatnil už v rámci svojej rozhodovacej činnosti.\nŽalovaný akcentoval, že dôvodom napadnutého rozhodnutia nebolo tvrdenie, že súbeh konania o zápise\nprevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a konania o prihláške zhodnej ochrannej známky nie je zákonom\ndovolený, ale skutočnosť, že podanie prihlášky ochrannej známky smerovalo k zneužitiu známkovoprávneho systému, čo vyplynulo z konkrétnych okolností posudzovaného prípadu. Pokiaľ bol žalobca\noprávneným nadobúdateľom ochrannej známky „BIOMILA“, nebolo dôvodné za účelom používania tejto\nochrannej známky podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky.\n\nK tvrdeniu žalobcu, že žiadnym spôsobom nedisponoval s konaním o zápise prevodu staršej\nochrannej známky, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa neúspešne domáhal podnetom na\npreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušenia rozhodnutia o obnove zápisu ochrannej\nznámky „BIOMILA“, t.j. domáhal sa toho, aby táto ochranná známka zanikla neobnovením platnosti\nzápisu, čo tiež podporuje záver, že cieľom podania novej prihlášky zhodnej ochrannej známky bolo\nobídenie konaní týkajúcich sa ochrannej známky „BIOMILA“.\nK námietke žalobcu, že prebiehajúce civilné sporové konanie, ktoré sa týka predmetu rozhodovania, vo\nvšeobecnosti neodôvodňuje absolútnu zápisnú výluku podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných\nznámkach, žalovaný uviedol, že takúto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani netvrdil. Hoci\nide o dôležitú skutočnosť pre posúdenie otázky dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky,\ntáto však až v spojení so všetkými ďalšími už uvedenými relevantnými okolnosťami predmetného\nprípadu viedla žalovaného k záveru o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný\nďalej uviedol, že výsledok konaní, na ktoré žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí, tak či tak\nnemohol ovplyvniť posúdenie prihlášky ochrannej známky, pokiaľ ide o otázku dobrej viery prihlasovateľa\npri jej podaní, a to s ohľadom na konštatované odôvodnenie záveru o nepodaní prihlášky ochrannej\nznámky v dobrej viere. Žalovaným uvedené skutočnosti týkajúce sa zámeru prihlasovateľa pri podaní\nprihlášky ochrannej známky (obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ a tieto súdne\nkonania, resp. spory) a všetky rozhodujúce skutočnosti, na ktoré žalovaný v konaní o prihláške ochrannej\nznámky prihliadal a ktorými odôvodnil záver o naplnení ním konštatovanej zápisnej výluky v napadnutom\nrozhodnutí, by totiž naďalej zostali nezmenené aj v prípade, že by tieto súdne konania do vydania\nnapadnutého rozhodnutia boli ukončené, a to bez ohľadu na výsledok týchto konaní. Žalovaný by teda\nbez ohľadu na výsledok uvedených konaní musel dospieť k rovnakým skutočnostiam a záverom, a to že\nžalobca si podal prihlášku ochrannej známky z dôvodu, že žalovaný v konaní o zápise prevodu ochrannej\nznámky „BIOMILA“ na žalobcu nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo\nzískať práva k zhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp.\nsúvisiacich konaní.\nK argumentácii žalobcu o potrebe prerušenia konania podľa § 51 ods. 9 zákona o ochranných známkach\nžalovaný poukázal na to, že uvedené ustanovenie upravujúce prerušenie konania pred žalovaným v\nprípade, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú žalovaný nie je oprávnený riešiť, bolo do\nzákona o ochranných známkach zavedené až jeho novelou s účinnosťou od 1. januára 2018. Žalovaný\nlistom z 25.10.2016 oznámil svoj úmysel odložiť posúdenie zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej\nznámky (teda aj vrátane absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti), a to až do právoplatného ukončenia\nsúdnych konaní, reakciou žalobcu na uvedený postup žalovaného bola sťažnosť na nezákonný\npostup úradu/žalovaného zo dňa 01.03.2016, ktorá bola vyhodnotená žalovaným ako neopodstatnená\n(oznámenie žalovaného z 09.05.2016). Obidva dokumenty boli prílohou žaloby žalobcu smerujúcej proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorú žalobca následne podal v júni 2016 na Krajský\nsúd v Banskej Bystrici.\nVo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne predmetného súhlasu žalovaný uviedol, že v napadnutom\nrozhodnutí neargumentoval tým, že civilné sporové konania mali vplyv na právo udeliť súhlas na zápis\nochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou „BIOMILA“ – touto otázkou sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí vôbec nezaoberal.\nK námietke žalobcu, že dva dôvody, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery pri podávaní\nprihlášky, neboli vôbec odôvodnené, žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nebola zamietnutá\nprihláška ochrannej známky z týchto dôvodov. V odôvodnení záverov napadnutého (druhostupňového)\nrozhodnutia sa druhostupňový orgán otázkou potenciálneho zníženia hodnoty staršej ochrannej známky\nvôbec nezaoberal, pretože to nepovažoval za potrebné. Skutočnosť, že prihláška ochrannej známky\nnebola podaná v dobrej viere, vyplynula z odlišných okolností posudzovaného prípadu, ktoré boli\nkonštatované už aj prvostupňovým orgánom a ktoré samé osebe odôvodňovali tento záver. Pre\nposúdenie toho, či došlo v predmetnom prípade k zneužitiu známkovo-právneho systému, nebolo vôbec\nrozhodujúce, či podanie prihlášky ochrannej známky mohlo viesť k zníženiu hodnoty ochrannej známky\n„BIOMILA“. Keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastal názor, že v predmetnom prípade nastal\nuvedený dôvod pre konštatovanie nepodania prihlášky ochrannej známky v dobrej viere, nepovažoval\nza potrebné zaoberať sa prípadným znížením hodnoty ochrannej známky „BIOMILA“.\nPokiaľ žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že vôbec nie je rozvitý či bližšie odôvodnený argument\nžalovaného o neúčelnosti zabezpečenia ochrany a jej udržiavania pre dve zhodné ochranné známky\nzapísané pre zhodné tovary, žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na to, že nejde\no samostatný dôvod pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky, čo je zrejmé aj z napadnutého\n\nrozhodnutia, argumentácia žalobcu v tejto súvislosti je zmätočná a nesmeruje k spochybneniu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v jeho právnej veci nedošlo k naplneniu ani jedného z dvoch\nrámcových vyplývajúcich z rozsudku C-371/18, SKY a zastával názor, že v predmetnom prípade bolo\npreukázané naplnenie kritéria, podľa ktorého prihláška nie je podaná v dobrej viere, ak si podávateľ\nprihlášky túto podal nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom\nzískať, bez toho, aby sa zameral na konkrétnu tretiu osobu, výlučné právo na iné účely, ako sú tie, ktoré\nsúvisia s funkciou ochrannej známky. Žalovaný naplnenie týchto okolností v predmetnom prípade riadne\na dostatočne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, na tomto závere nič nemení skutočnosť, na ktorú\nopakovane poukazoval žalobca v podanej žalobe, a to že žalobca podniká a podnikal pod označením\n„BIOMILA“, a nie je rozhodujúca ani otázka, či iný subjekt toto označenie používal alebo nie.\nŽalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že hoci žalovaný uvedenú judikatúru citoval, ďalej\nsa v napadnutom rozhodnutí už nezaoberal tým, ktoré z rámcových kritérií uvedených v rozsudku SDEÚ\nvo veci C-371/18 „SKY“ mal žalobca naplniť a akým konaním malo k tomu dôjsť, pričom nepravdivosť\ntohto tvrdenia je zrejmá z napadnutého rozhodnutia ako celku, pretože žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí rozsiahle a podrobne venoval práve týmto otázkam. Konkrétne na strane 13 napadnutého\nrozhodnutia, v druhom odseku žalovaný konštatoval nasledujúce: „Podľa názoru orgánu rozhodujúceho\no rozklade je v súvislosti s uvedeným potrebné zdôrazniť, že, ako to vyplýva z už citovanej judikatúry\nSDEÚ, okrem prípadov zlej viery, kedy prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb\nspôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, možno prihlášku považovať za nepodanú v dobrej\nviere aj v iných situáciách, a to keď je podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom ako sú tie,\nktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná\nvoči konkrétnej osobe, t.j. aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie systému známkovo-právnej\nochrany. V takomto prípade je predmetom ochrany uplatnenej zápisnej výluky verejný záujem na tom,\naby nedochádzalo k zneužívaniu systému ochranných známok, a to napríklad tak, že je tento systém\nvyužitý ako nástroj nedovoleného svojpomocného riešenia sporov, ktorých riešenie právne predpisy\nzverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov, ako k tomu došlo aj pri podaní prihlášky ochrannej\nznámky“.\nŽalovaný zastával názor, že argumentácia žalobcu o obchodnej logiku, ktorú sledoval pri podaní\nprihlášky ochrannej známky a ktorá podľa jeho názoru bola spôsobilá spochybniť závery o tom, že\ncieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápis prevodu ochrannej známky,\nnie je spôsobilá vyvrátiť zistenia a dôvody žalovaného odôvodňujúce záver o nepodaní prihlášky\nochrannej známky v dobrej viere. Práve naopak, uvádzané subjektívne presvedčenie žalobcu o nároku\nna označenie BIOMILA ešte viac zdôrazňuje motiváciu žalobcu, ktorá ho viedla k podaniu prihlášky\nochrannej známky, nakoľko, ako vyplýva z argumentácie žalobcu, podľa jeho presvedčenia nemal\n„prístup“ k ochrannej známke BIOMILA.\nČo sa týka výkladu pojmu dobrá viera, žalovaný poukázal na to, že ide o autonómny pojem práva\nEurópskej únie, ktorý sa musí v Európskej únii vykladať jednotne. Žalovaný pri svojom posúdení v\nnapadnutom rozhodnutí vychádzal z relevantného výkladu práva vzťahujúceho sa na posudzovaný\nprípad, a to konkrétne o stanovisko generálnej advokátky Sharpston z 12. marca 2009 vo veci C-529/07,\nbod 60, podľa ktorého pojmom neexistencia dobrej viery podávateľa prihlášky možno označiť „konanie,\nktoré sa vyníma z uznávaných zásad etického konania alebo čestných praktík v priemysle alebo obchode\na ktoré sa dá zistiť posúdením objektívnych skutočností každého jednotlivého prípadu s poukazom\nna tieto normy“, ako aj o skôr uvedený rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18, SKY,\nbod 75. V zmysle tohto rozsudku a aj ďalších rozsudkov SDEÚ (napr. rozsudku z 12. septembra 2019\nvo veci C-104/18 P, STYLO & KOTON) je zrejmé, že síce sú z pohľadu práva Európskej únie pre\nvýklad pojmu „dobrá viera“ pri podaní prihlášky ochrannej známky relevantné etické konanie a čestné\npraktiky v priemysle alebo obchode, avšak napriek tomu, ani s prihliadnutím na štandardy a zvyklosti\nobchodného práva a vyššiu mieru „dravosti“ obchodnoprávnych vzťahov či potrebu ochrany nerušenej\nhospodárskej súťaže, nie je možné akceptovať podanie prihlášky ochrannej známky s cieľom zneužiť\nsystém známkovo-právnej ochrany (v predmetnom prípade konkrétne za tým účelom, aby sa obišli\nprebiehajúce konania a cestou nedovolenej svojpomoci vyriešili spory, ktorých riešenie právne predpisy\nzverujú do kompetencie príslušných štátnych orgánov).\nŽalovaný mal za to, že žalobcovi samotné prebiehajúce konanie o zápise prevodu nebránilo v používaní\nochrannej známky „BIOMILA“. Podanie novej prihlášky zhodnej ochrannej známky zároveň nemalo\nžiadny význam vo vzťahu k používaniu ochrannej známky „BIOMILA“, ako to tvrdí žalobca, žalobca bol\noprávneným nositeľom práv k ochrannej známke „BIOMILA“.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prejednávaná vec je z hľadiska procedurálnej histórie\npomerne komplikovaná. Správne konanie pred žalovaným bolo výrazne ovplyvnené nielen procesnou\naktivitou účastníkov správneho konania, ale predovšetkým závermi súvisiacich súdnych konaní (konanie\nproti nečinnosti správneho orgánu, konanie o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia). Vydaním\nprvostupňového rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra\n2019 došlo k zvráteniu nastoleného smerovania správneho konania (zápisy ochranných známok sa stali\nneúčinnými), pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným\ndoručením a podanej kasačnej sťažnosti nebol priznaný odkladný účinok ani na základe žiadosti\nžalovaného (kasačná sťažnosť žalovaného vrátane žiadosti o priznanie odkladného účinku je súčasťou\nadministratívneho spisu – položka č. 76), žalovaný nemal inú možnosť, ako vo veci bez zbytočného\nodkladu konať. Na základe nových skutočností, ktoré sa medzičasom stali súčasťou administratívneho\nspisu (podania poukazujúce na zlú vieru prihlasovateľa pri podaní prihlášok), sa však žalovaný musel\nvrátiť k skúmaniu absolútnych dôvodov zápisnej spôsobilosti podaných prihlášok, teda musel sa vrátiť\nešte do skoršieho štádia správneho konania, než bolo predpokladané na základe prvostupňového\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30. októbra 2019. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukázal na právnu vetu publikovanú v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 21/2022 ZNSS.\nŽalovaný mal za to, že vrátenie prihlášky ochrannej známky do konania o námietkach rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici nemožno spochybňovať. Žalovaný zdôraznil, že konanie o námietkach\nje súčasťou konania o prihláške ochrannej známky, a preto keď Krajský súd v Banskej Bystrici vec\nvrátil na ďalšie konanie (o námietkach), prihláška ochrannej známky sa týmto vrátila späť do konania,\nt.j. konanie o nej nebolo možné považovať za právoplatne ukončené. Žalovaný zastával názor, že nie\nje možné konať o námietkach proti zápisu prihláseného označenia ako ochrannej známky do registra,\npokiaľ je toto označenie zároveň zapísané do registra ochranných známok. Výsledkom konania o\nnámietkach vo všeobecnosti totiž môže byť buď zastavenie konania o námietkach, zamietnutie námietok\nalebo zamietnutie (vrátane čiastočného) prihlášky ochrannej známky. V konaní o námietkach sa teda\nrozhoduje o prihláške ochrannej známky a nie je možné v ňom zrušiť zápis ochrannej známky alebo\nho vyhlásiť za neplatný. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím\nrozsudkom nemienil vytvoriť situáciu, že napriek jeho rozhodnutiu o vrátení veci do konania ochranná\nznámka zostane zapísaná v registri. Pokiaľ by žalovaný ponechal napriek tomuto rozhodnutiu ochrannú\nznámku zapísanú v registri, takýto postup by bol podľa žalovaného nerešpektovaním rozhodnutia súdu.\nTaktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ správny súd, ale aj všeobecný súd v určitej veci rozhodne (napr.\nsprávny súd vráti vec do konania), nie je potrebné, aby správny orgán vydával ďalšie rozhodnutie na\nto, aby vôbec mohli nastať účinky rozhodnutia súdu. Pokiaľ argumentácia žalobcu smerovala k tomu,\nže žalovaný mal osobitne rozhodnúť o zrušení zápisu, aby bolo možné považovať vec za vrátenú do\nkonania, hoci o vrátení veci do konania rozhodol už Krajský súd v Banskej Bystrici, takúto argumentáciu\npovažoval žalovaný za nesprávnu a nelogickú.\nŽalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n5. Žalobca v replike zo dňa 20.11.2023 uviedol, že obsah vyjadrenia žalovaného predstavuje značný\nodklon od toho, čo žalovaný tvrdil v predchádzajúcom správnom konaní, na aké skutočnosti sa sústredil v\npredchádzajúcom správnom konaní a čo v predchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné\npre svoju rozhodovaciu činnosť. Takýto odklon vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, v akej kvalite\nbolo vedené správne konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a\ndo akej miery boli vo vzťahu ku žalobcovi dodržiavané základné zásady správneho konania. Žalovaný\nje vo svojom vyjadrení naďalej konzistentný v tom, že vydanie napadnutého rozhodnutia odôvodňuje\ntým, že prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných nebola podaná v dobrej\nviere, avšak vo vyjadrení do značenej miery upravuje dôvody, ktoré odôvodňujú ním prijatý záver, že\npri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky absentovala dobrá viera žalobcu. Ako vyplýva z obsahu\nsprávneho súdneho spisu, medzi účastníkmi konania je zhoda v tom, že súbeh konania o zápise prevodu\nstaršej ochrannej známky a konania o zápise zhodnej ochrannej známky je sám o sebe možný a\nsám o sebe nezakladá absenciu dobrej viery prihlasovateľa pri neskoršom podaní prihlášky na zápis\nzhodnej ochrannej známky. Pokiaľ teda žalovaný mal za to, že v tomto konkrétnom prípade dobrá viera\nžalobcu absentovala, tak takýto jeho právny názor musel formovať jeden alebo viacero čiastkových\ndôvodov (zistení). Identifikáciu týchto čiastkových dôvodov žalobca vykonal z obsahu správneho spisu\na zhrnul ich v časti III. správnej žaloby ako dôvody a) až e). Pokiaľ žalovaný k takémuto vymedzeniu\ndôvodov, ktoré viedli žalovaného k záveru o absencii dobrej viery žalobcu pri podaní prihlášky\nzhodnej ochrannej známky uviedol, že je skresľujúce a nezodpovedá odôvodneniu napadnutého\n\nrozhodnutia, žalobca uviedol, že pri výpočte dôvodov, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška\nzhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. vychádzal z obsahu správneho spisu. Výpočet\ntakýchto dôvodov bol v prvom rade rámcovaný upovedomením vydaným žalovaným dňa 06.03.2020 s\noznačením: „Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti“ (ďalej len „Upovedomenie“). Dôvody uvedené v\nUpovedomení následne zodpovedajú tomu, ako podstatný obsah tohto Upovedomenia zhrnul žalovaný\nna str. 2 prvostupňového rozhodnutia a rovnaké dôvody, pre ktoré mal žalovaný za to, že prihláška na\nzápis zhodnej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere boli následne v priebehu správneho\nkonania niekoľkokrát zopakované. Žalobca mal za to, že bolo legitímnou procesnou obranou žalobcu,\nže sa v priebehu správneho konania ale aj v priebehu správneho súdneho konania zaoberal vyššie\nuvedenými okruhmi argumentácie, a to jednak jednotlivými dôvodmi izolovane, ako aj všetkými dôvodmi\nvo vzájomných súvislostiach.\nŽalovaný v priebehu správneho konania niekoľkokrát postavil svoju argumentáciu do roviny, že samotný\nsúbeh konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky a podaniu prihlášky zhodnej ochrannej\nznámky považuje v prejednávanej veci za jeden z dôvodov, pre ktorý nebola prihláška zhodnej ochrannej\nznámky podaná v dobrej viere, avšak z napadnutých rozhodnutí vyplýva nepochybný záver, že žalovaný\npovažoval v priebehu správneho konania samotný súbeh týchto konaní za dôvod, pre ktorý nebola\npodaná prihláška na zápis zhodnej ochrannej známky v dobrej viere. Žalovaný však v rozpore s jeho\ntvrdeniami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe\nuvádza: „Ďalej žalovaný zdôrazňuje, že nepopiera a ani v napadnutom rozhodnutí nepopieral oprávnenie\nna podanie prihlášky ochrannej známky zhodnej so staršou ochrannou známkou ako také, rovnako zlú\nvieru pri podaní prihlášky ochrannej známky neodôvodnil len prebiehajúcim konaním o zápise prevodu.“\nŽalobca v replike ďalej poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súbeh\npodania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky s existenciou civilných konaní je pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia podstatný. Hoci v správnom konaní bol súbeh podania prihlášky na zápis\nzhodnej ochrannej známky s civilnými konaniami bez ďalšieho označený ako rozporný s dobrou vierou\npri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky, tak vo vyjadrení žalovaný už uvedený súbeh\nako taký nepovažoval za problematický.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal argumentáciu, že argument, že prihláška na zápis zhodnej\nochrannej známky podaná v dobrej viere, a to skutočnosť, že zápisom zhodného označenia do Registra\nochranných známok by došlo ku zníženiu hodnoty staršej ochrannej známky, netvoril dôvod pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia, keďže tento argument nebol prevzatý do napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca považoval takúto argumentáciu prijatú vo vyjadrení k žalobe za značne zavádzajúcu.\nŽalovaný v prvostupňovom konaní považoval určitý dôvod (zníženie hodnoty staršej ochrannej\nznámky) za relevantný dôvod, ktorý ovplyvňoval jeho rozhodovaciu činnosť. Žalovaný sa následne\nv druhostupňovom konaní stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom tento dôvod (zníženie\nhodnoty staršej ochrannej známky) žiadnym spôsobom nepoprel a ani nekorigoval, jednoducho ho len\nnespomenul, pričom v ďalšom sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, avšak až podľa argumentácie\nuvedenej vo vyjadrení. Bolo tak dôvodné, že žalobca považoval tento dôvod za relevantný pre\nrozhodovaciu činnosť žalovaného. Žalobca s poukazom na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku uviedol,\nže viesť konanie takým spôsobom, kde v priebehu konania je vymenovaných viacero dôvodov, ktoré mali\nviesť správny orgán k vydaniu jeho rozhodnutia, pričom v správnom súdnom konaní sa ukáže, že len\nniektoré z vymedzených dôvodov boli relevantné pre rozhodovanie správneho orgánu a niektoré vlastne\nneboli, predstavuje významný zásah do práva účastníka konania na účinnú ochranu jeho práv a záujmov.\nÚčastník konania je v takom prípade zahltený dôvodmi, ktorým musí venovať svoj čas a pozornosť, čím\nsa efektívne narúša jeho právo účinne sa obhajovať, najmä účinne a efektívne sa vyjadriť k podkladom\nrozhodnutia. Podľa názoru žalobcu predstavuje takýto postup správneho orgánu procesnú vadu konania,\nktorá zakladá rozpor s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia správneho\norgánu ako takého.\nPokiaľ žalovaný opakovane kládol na zodpovednosť žalobcu, že nepreukázal obchodnú logiku, ktorú\nmalo podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky po tom, čo už bolo vedené skoršie konanie o\nprevode staršej ochrannej známky, mal za to, že jeho konanie malo obchodnú logiku, a to tak z pohľadu\nverejného záujmu chráneného zákonom o ochranných známkach v znení zákona č. 242/2017 Z.z., teda v\nznení účinnom do 13.01.2019 ako aj s ohľadom na súkromnoprávne záujmy žalobcu a jeho spotrebiteľov\na obchodných partnerov (reálne obchodné používanie označenia „BIOMILA“). Žalobca odôvodňoval\nobchodnú logiku jeho podania zhodnej ochrannej známky súhrnne a vo vzájomných súvislostiach tým,\nže:\na) postup žalobcu bol dovolený a možný,\n\nb) postup žalobcu bol dôvodný (opodstatnený) z pohľadu právnej úpravy zákona o ochranných\nznámkach, nakoľko na poli známkovo-právnej ochrany vyriešil legitímne problémy, ktoré by inak vznikli\nalebo vzniknúť mohli, a to bez toho, aby zasiahol do akýchkoľvek práv tretích osôb,\nc) postup žalobcu nebol samoúčelný, ale zvolený spôsob postupu je reálne podporený jeho skutočnou\nobchodnou činnosťou.\nPodľa žalobcu bolo zákonné, odôvodnené a legitímne, že spoločnosť EKOTREND MYJAVA udelila\nžalobcovi súhlas na zápis zhodnej ochrannej známky, pričom ďalej si mal práva k príslušnému označeniu\n(chránenému titulom staršej ochrannej známky a zhodnej ochrannej známky) hájiť výhradne žalobca\nako majiteľ zhodnej ochrannej známky. Pokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho podania uvádza,\nže nezapísanie prevodu staršej ochrannej známky nemalo vplyv na používanie označenia chráneného\nstaršou ochrannou známkou, ide o nepochopenie hospodárskej reality. Zákon o ochranných známkach v\nrozhodnej miere poskytuje k dispozícii právne prostriedky práve majiteľom ochrannej známky, a nie iným\nosobám, ktoré označenie chránené ochrannou známkou „používajú“. Žalobca mal za to, že ním uvedené\nskutočnosti rozumne vysvetľujú, prečo mala spoločnosť EKOTREND MYJAVA legitímny záujem na\ntom, aby nemusela na svoje náklady zabezpečovať ochranu označenia chráneného staršou ochrannou\nznámkou, a na druhej strane prečo mal žalobca legitímny záujem mať zabezpečenú túto ochranu titulom\nexistencie zhodnej ochrannej známky, a to na vlastné náklady.\nSkutočnosť, že záujmom podanej prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky nebolo poškodiť záujmy\ntretej strany potvrdil a akceptoval aj žalovaný, a teda spornou zostáva len skutočnosť, či žalobca svojim\nkonaním zneužil systém známkovo-právnej ochrany. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené legitímne\ndôvody, ktorých cieľom bolo udržiavanie ochrany pre označenie chránenej ochrannou známkou, ktorej\nochrana z pohľadu zákona o ochranných známkach prislúchala, mal za to, že systém známkovoprávnej ochrany slúžil v tomto prípade svojmu účelu a nebol žiadnym spôsobom zneužitý. Žalobca\nv konaní o zápise zhodnej ochrannej známky využil svoje právo, ktoré mu vyplývalo zo všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, konkrétne zákona o ochranných známkach a konal tak v plnej miere\nsúladne s ústavou slovenskej republiky a jej ustanovením článku 2 ods. 3. Naopak, žalovaný svojimi\nzávermi a úsudkom o údajnej zlej viere žalobcu pri podaní prihlášky zhodnej ochrannej známky\nneopodstatnene obmedzil práva žalobcu, garantované mu ústavou slovenskej republiky a zákonom o\nochranných známkach. Z vecnej stránky je zrejmé, že pre podanie prihlášky zhodnej ochrannej známky\nbolo podstatnou skutočnosťou, že v čase podania tejto prihlášky nebolo rozhodnuté o zápise prevodu\nstaršej ochrannej známky, t.j. žalobcovi nesvedčala materiálna publicita zápisu v registri ochranných\nznámok. Táto skutočnosť je zrejmá, avšak táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že ciele a\nmotívy podania prihlášky zhodnej ochrannej známky neboli legálne (zákonné) a legitímne (odôvodnené).\nSkutočnosť, že žalobca mal záujem na tom, aby mu svedčala materiálna publicita zápisu v Registri\nochranných známok k označeniu, ktoré bolo v danom čase kľúčové pre jeho podnikanie, je legitímnym\nzáujmom žalobcu. Žalobca opakovane v replike argumentoval, že zápis zhodnej ochrannej známky\nnenahrádza potrebu rozhodnutia v konaní o zápise prevodu staršej ochrannej známky, ktoré je preňho\nnaďalej esenciálne. Konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky nie je žalobca spôsobilý\nobísť prostredníctvom podania prihlášky zhodnej ochrannej známky, nakoľko zákonné následky týchto\nkonaní nie sú rovnaké. Podľa názoru žalobcu platí, že podanie prihlášky na zápis zhodnej ochrannej\nznámky v tomto konkrétnom prípade nemôže byť posúdené ako neuskutočnené v dobrej viere, nakoľko\n(i) žalobca tak konal z legitímnych dôvodov s ohľadom na jeho záujmy na úseku známkovo-právnej\nochrany, (ii) žalobca pritom nepoškodil práva žiadneho iného subjektu a (iii) žalobca svojim konaním\nnespôsobil, že by sa konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky stalo obsoletným (toto konanie\nmá naďalej svoj zrejmý zmysel, zápis zhodnej ochrannej známky do registra ochranných známok ho\nneznegoval). Ak žalovaný tvrdí, konanie žalobcu predstavuje narušenie systému známkovo-právnej\nochrany, tak takéto tvrdenie je ničím neodôvodnený formalizmus, ktorý nerešpektuje oprávnené záujmy\nžalobcu, ignoruje okolnosti týkajúce sa reálneho používania chráneného označenia, ignoruje akékoľvek\nobchodné reálie na strane používateľov ochranných známok, ignoruje ochranu spotrebiteľa a naozaj\npôsobí, že nesmeruje k materiálnej ochrane záujmov chránených zákonom o ochranných známkach.\nPokiaľ žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia považuje za kľúčový argument to, že\nžalobca mal sám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky\nbolo obísť konanie o zápise prevodu staršej ochrannej známky, žalobca poukázal na to, že žalovaný\nneuvádza, ktoré konkrétne tvrdenie žalobcu má preukazovať takúto argumentáciu žalovaného. Žalovaný\nneodkazuje na žiadne konkrétne podanie žalobcu, resp. na žiadne konkrétne vyjadrenie alebo výroky\nžalobcu, ktoré by mali takýto záver odôvodňovať. Zároveň platí, že žalobca si nie je žiadneho takéhoto\nvýroku vedomý. Žalovaný tvrdí, že žalobca svojimi tvrdeniami opakovane potvrdil, že cieľom jeho\npostupu bolo podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky obísť konanie o zápise prevodu staršej\n\nochrannej známky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sa tak mal údajne vyjadriť: „v konaní\npred úradom“, tak žalobca s určitosťou nepovažuje za dostatočné na preukázanie tvrdenia žalovaného,\nže žalovaný pripojil k svojmu konaniu administratívny spis, v ktorom by mal žalobca, resp. správny súd,\nhľadať dôkazy takéhoto tvrdenia. Žalovaný takýmto postupom opakovane procesné sťažuje postavenie\nžalobcu, keď tento sa nemôže účinne a efektívne brániť, pričom zároveň si materiálne neplní svoju\nzákladnú funkciu, a to svoje tvrdenia (obzvlášť ak ide o kľúčové tvrdenia) preukazovať. Pokiaľ ide o\ntvrdenie, že žalobca sa tak mal vyjadriť „v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici proti nečinnosti\norgánu verejnej správy“, tak prílohou vyjadrenia nebolo žiadne podanie z takéhoto konania a podania z\nuvedeného konania nie sú ani súčasťou priloženého administratívneho spisu.\nK vyjadreniu žalovaného k žalobnej námietke o absencii zákonného postupu spočívajúcom v ponechaní\nplatnosti rozhodnutiu, ktorým rozhodol o zapísaní zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných\nznámok, ktorý poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutia týkajúce sa námietok\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, avšak rozsudok KS BB sa netýkal zrušenia rozhodnutia o\nzápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok zo dňa 22.10.2018, žalobca v replike\nuviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom správnom súdnom konaní nemal k dispozícii\nprávny základ na to, aby zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté\no zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Bolo úlohou žalovaného, aby\nsa so vzniknutou situáciou vysporiadal jemu zverenými právnymi prostriedkami, a teda aby procesné\nsprávnym spôsobom zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise\nzhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že konanie\no námietkach bolo súčasťou konania o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných\nznámok, a teda vrátením námietok na ďalšie konanie by malo byť automaticky zrušené aj rozhodnutie,\nktorým bolo dňa 22.10.2018 rozhodnuté o zápise zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných\nznámok nemá vôbec žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.\n6. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2023 sa ohradil voči konštatovaniu žalobcu v replike, že vyjadrenie\nžalovaného k žalobe predstavuje značný odklon od toho, čo žalovaný tvrdil v predchádzajúcom\nsprávnom konaní, na aké skutočnosti sa sústredil v predchádzajúcom správnom konaní a čo v\npredchádzajúcom správnom konaní považoval za podstatné pre svoju rozhodovaciu činnosť. Žalovaný\ntrval na tom, že je vo svojej argumentácii konzistentný a dôvody prijatého záveru o podaní prihlášky\nochrannej známky v zlej viere prezentované vo vyjadrení k žalobe sa neodlišujú od dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca na mnohých miestach repliky odkazuje na vyjadrenia žalovaného,\npričom však ide o konštatovania vytrhnuté z kontextu, v ktorých žalobca nasilu hľadá závery vyhovujúce\njeho videniu veci. K tomu, že sa žalobca v replike ohradil voči konštatovaniu žalovaného, že žalobca mal\nsám uviesť, že jeho cieľom pri podaní prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky bolo obísť konanie\no zápise prevodu staršej ochrannej známky a že si žalobca nie je takého výroku vedomý, žalovaný\npoukázal na konkrétne pasáže v samotnej replike, kde žalobca tento cieľ resp. motív potvrdzuje.\nŽalovaný poukázal na to, že tieto vyjadrenia vyplývajú aj z Vyjadrenie prihlasovateľa k výsledku\nprieskumu zápisnej spôsobilosti z 10.01.2018 (položka č. 28 administratívneho spisu) a zo žaloby\nžalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 25.05.2016 (v administratívnom spise ako\npoložka č. 11). Žalobca opakovane v administratívnom a súdnom konaní, vrátane samotnej repliky,\ndeklaroval svoju motiváciu na podanie prihlášky spočívajúcu v snahe disponovať s právami k ochrannej\nznámke napriek existencii zákonných dôvodov brániacich žalovanému konať vo veci prevodu zhodnej\nstaršej ochrannej známky.\n7. Správny súd uznesením č. k. 5Spv/2/2023-263 to dňa 15.01.2025 priznal Mgr. Róbertovi Antalovi,\nso sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správcovi konkurznej podstaty úpadcu:\nSAPUCHA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, postavenie\nosoby zúčastnenej na konaní.\n8. Osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj ako „správca“) vo vyjadrení k veci zo dňa 17.02.2025 uviedla,\nže žalobu považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 02.11.2023\naj s duplikou zo dňa 18.12.2023. Je nepopierateľným faktom, že žalobca sa prihláškami totožných\nochranných známok, resp. zhodných ochranných známok, snažil obísť konanie o zápise vlastníctva k\nochranným známkam v jeho prospech na základe zmlúv o prevode ochranných známok z právneho\npredchodcu úpadcu, EKOTREND MYJAVA. Keďže žalovaný nevykonal zápis v registri ochranných\nznámok v prospech žalobcu a konania o zápise prevodu boli, resp. sú dlhodobo prerušené, žalobca sa\nrozhodol túto situáciu vyriešiť obídením týchto konaní. Tak ako to žalovaný opakovane uvádza a cituje\n\njednotlivé pasáže zo žaloby či vyjadrení žalobcu, aj osoba zúčastnená na konaní tvrdí, že žalobca túto\nskutočnosť, t.j. obídenie prerušených konaní prihlásením zhodných ochranných známok, opakovane\nexplicitne priznáva vo svojich písomných podaniach či vyjadreniach, a to nie len v priebehu tohto\nsúdneho konania, ale aj v priebehu predchádzajúceho administratívneho konania pred žalovaným.\nPôvodné tri ochranné známky, ktoré sa žalobca snažil nadobudnúť zmluvami z februára 2014 od\nprávneho predchodcu úpadcu, ako správca úpadcu zapísal do všeobecnej podstaty a ich zapísanie\nzverejnil v Obchodnom vestníku. Obdobne postupoval aj pri všetkých nehnuteľnostiach, technologických\nzariadeniach, motorových vozidlách, ktoré patrili právnemu predchodcovi úpadcu a ktoré konatelia\nžalobcu, A. C. a C. E., ktorí boli v roku 2014 konateľmi právneho predchodcu úpadcu, t.j. EKOTREND\nMYJAVA, z jeho majetku vypredali sebe alebo subjektom, ktoré boli s nimi majetkovo či personálne\nprepojené. Výsledkom tohto ich konania bolo, že právny predchodca úpadcu sa stal úplne bezmajetným\na naopak, žalobca získal priamo alebo nepriamo, prostredníctvom spriaznených osôb, všetok majetok\nprávneho predchodcu úpadcu, ako aj jeho zamestnancov, a v plnom rozsahu pokračoval v jeho\npodnikaní. Tieto právne úkony, ktorými bol majetok právneho predchodcu úpadcu vypredaný, považoval\nsprávca za právne úkony neplatné, ktoré boli urobené v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so\nzásadami poctivého obchodného styku. Všetok majetok zapísaný v konkurznej podstate úpadcu, teda\naj tri ochranné známky, napadol žalobca vylučovacími žalobami. K dnešnému dňu rozhodol Okresný\nsúd Banská Bystrica neprávoplatným rozsudkom zo dňa 21.11.2024, č. k. 26Cbi/5/2017-469, ktorým\nžalobu žalobcu (v tomto prípade o vylúčenie nehnuteľností zo všeobecnej podstaty úpadcu) zamietol\nz vyššie uvedených dôvodov (viď najmä body č. 47 – 52 odôvodnenia rozsudku), ktorý rozsudok\npripojil k vyjadreniu z dôvodu dokreslenia celkového obrazu o spôsoboch a postupoch žalobcu a jeho\nkonateľov. Skutočnosť, že žalovaný dodnes nezapísal do registra ochranných známok prevod troch\nochranných známok z právneho predchodcu úpadcu v prospech žalobcu, však žalobcovi nebránila,\naby tieto ochranné známky v plnom rozsahu využíval. Konal tak bez súhlasu úpadcu, bez súhlasu\nsprávcu, bez licencie, bez akéhokoľvek zmluvného či iného právneho titulu, čím sa na úkor úpadcu a\njeho konkurzných veriteľov bezdôvodne obohatil. Z uvedeného dôvodu bol nútený uplatniť voči žalobcovi\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou. O uvedenom právnom nároku rozhoduje\nOkresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 10CbPv/26/2019, konanie je v súčasnosti prerušené.\nAj z toho, ako žalobca používal ochranné známky úpadcu, vyplýva, že v jeho prípade nejde o čestné\nkonanie a dobrú vieru.\n9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní zo dňa 07.03.2025 poukázal na to,\nže správcom predlžené vyjadrenia a dôkazy nemajú žiaden vecný a časový súvis s podaním prihlášky\nna zápis zhodnej ochrannej známky, resp. s motiváciami žalobcu, ktorého ho k podaniu prihlášky viedli.\n10. Z neúčasti na pojednávaní dňa 15.05.2025 sa právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa\nžalovaného ospravedlnili a osoba zúčastnená oznámila, že sa nezúčastní, ústne po skončení\npojednávania vo veci sp. zn. 5Spv/1/2023 konaného v ten istý deň. Správny súd vec prejednal a rozhodol\nv ich neprítomnosti.\nPrávny rámec\n11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného\nustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n12. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára\n2019 konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom od 14. januára 2019.\n13. Podľa § 54b ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára\n2019 konania práva a právne vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra do 13. januára 2019\nsa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv a\nprávnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú podľa predpisov\núčinných v čase ich vzniku.\n14. Podľa § 6 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do 13. januára 2019\ndo registra sa nezapíše označenie, ak.je zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľa\n\nalebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby; to neplatí ak prihlasovateľ alebo majiteľ zhodnej staršej\nochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia ako ochrannej známky.\n15. Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom do\n13. januára 2019 do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná\nv dobrej viere.\n16. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára\n2019 ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o\nzamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa\nmá prihláška zamietnuť.\n17. Podľa § 51 ods. 9 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14. januára\n2019 Úrad konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť.\nLen čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas\nprerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 22 ods. 3 a\n4. Ak bolo konanie prerušené počas lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 37a ods. 2 alebo\n3, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, začínajú lehoty podľa § 32 ods. 2 alebo 3\nalebo podľa § 37a ods. 2 alebo 3 plynúť odznova.\n18. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 1. januára\n2018 (aj v čase rozhodovania žalovaného) na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34,\n§ 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.\n19. Týmto všeobecným prepisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisom (ďalej len „Správny poriadok“).\n20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o\npredbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky\npodania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci\nho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n23. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o\ntakejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n24. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť\núsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave\nfyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.\n\nPosúdenie veci správnym súdom\n25. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a)\nSSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s listinami obsiahnutými v súdnom\nspise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí\n\npredchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135\nods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy\n§ 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:\n26. Predmetom prieskumu v inštančnom postupe v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného\no zamietnutí prihlášky žalobcu na zápis zhodnej ochrannej známky do Registra ochranných známok,\nku ktorej za účelom prekonania zápisnej prekážky v zmysle § 6 zákona o ochranných známkach bol\nžalovanému predložený súhlas spoločnosti EKOTREND MYJAVA so zápisom prihláseného označenia\ndo registra ochranných známok z 31. augusta 2015. Relevantnou pre posúdenie otázky dobrej viery\npri podaní prihlášky ochrannej známky pre žalovaného bola skutočnosť, že žalobca si podal prihlášku\nochrannej známky z dôvodu, že žalovaný v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“\nzo spoločnosti EKOTREND MYJAVA na žalobcu, začaté na základe žiadosti podanej na úrad 10.\nmarca 2014 nepokračoval (zo zákonných dôvodov), pričom úmyslom žalobcu bolo získať práva k\nzhodnej ochrannej známke bez ohľadu na priebeh, resp. výsledok tohto konania, resp. súvisiacich\n(civilných) konaní. Za rozhodujúcu okolnosť považoval žalovaný preukázateľnú vedomosť konateľov\nprihlasovateľa - žalobcu o aktuálnom priebehu konania o zápise prevodu ochrannej známky a o súdnych\nkonaniach, resp. sporoch týkajúcich sa staršej ochrannej známky, a teda cieľom podania prihlášky bolo\nobísť prebiehajúce konania. Obzvlášť v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol,\naká obchodná logika ho viedla k podaniu prihlášky ochrannej známky zhodnej s ochrannou známkou\n„BIOMILA“, iná ako zámer obísť prebiehajúce konanie o zápise prevodu a súvisiace konania, ako aj\nna to, že žalobca opakovane v konaní pred úradom aj pred súdom sám potvrdil, že dôvodom pre jej\npodanie bolo, že úrad v konaní o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“ nepostupoval podľa jeho\npožiadaviek.\n27. V predmetnej veci bolo spornou skutočnosť, či žalobca svojím konaním, a teda podaním prihlášky\nna zápis zhodnej ochrannej známky pre zhodné tovary, spolu s udelením súhlasu na jej zápis majiteľom\nstaršej ochrannej známky, v okolnostiach predmetnej zneužil systém známkovo-právnej ochrany, pričom\nv takomto prípade podľa žalovaného nemožno považovať prihlášku za podanú v dobrej viere, čím je daný\ndôvod absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach a povinnosť\nžalovaného prihlášku zamietnuť.\n28. Správny súd sa stotožnil s tým, že koncept dobrej viery pri podaní prihlášky nie je priamo zákonom o\nochranných známkach definovaný, pričom splnenie podmienky dobrej viery pri podaní prihlášky spadá\npod uváženie správneho orgánu v individuálnej veci, čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné, avšak\ndodáva, že úsudok nemôže byť svojvoľný, resp. arbitrárny. Hoci koncept dobrej viery pri podaní prihlášky\nnie je jasne zadefinovaný, je výsledkom harmonizácie zákona o ochranných známkach s predpismi so\nsmernicami Európskeho parlament a rady - Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/2436\nzo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok,\na preto je pri posudzovaní dobrej viery správnym orgánom potrebné zohľadniť judikatúru Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o ochrannej známke, ktorá špecifikuje, ako je\npotrebné rozumieť pojmu dobrá viera v kontexte známkovo-právnej ochrany, v ktorej má výklad tohto\npojmu viaceré osobitné nuansy.\n29. V predmetnej veci žalovaný poukázal na to, že rozsudok SDEÚ z 29. januára 2020 vo veci C-371/18,\nSKY, bod 75, pozná dva scenáre, kedy možno hovoriť o prihláške nepodanej v dobrej viere, a to:\n- prihláška bola podaná s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade\ns čestnými praktikami (ako je zrejmé z napadnutého rozhodnutia týmto scenárom sa žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí nezaoberal, a teda táto situácia sa netýka predmetného prípadu), alebo\n- prihláška bola podaná s úmyslom získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia s\nfunkciou ochrannej známky, pričom prihláška v takomto prípade nemusí byť zameraná voči konkrétnej\nosobe, t. j. prihláška nie je podaná v dobrej viere aj v situáciách, ktoré možno chápať ako zneužitie\nsystému známkovo-právnej ochrany.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že v predmetnom prípade bol naplnený tento\ndruhý scenár, ktorý sám osebe odôvodňuje záver o nepodaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.\n30. Z už spomínaného rozsudku vo veci Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci C-371/18 SKY vyplýva,\nže legitímne účely ochrannej známky sú najmä: rozlišovanie tovarov a služieb jedného subjektu od\niných subjektov, informovanie spotrebiteľa o pôvode tovarov a služieb, ochrana reputácie a investícií\n\nmajiteľa známky. Ak však prihlasovateľ prihlási ochrannú známku s cieľom iným, ktorý je nezlučiteľný\ns týmito legitímnymi účelmi, ako napríklad blokovanie konkurencie, značkové špekulácie alebo snaha\nvytvoriť monopol na všeobecný pojem či frázu, možno hovoriť o prihláške podanej v zlej viere. Druhý\nscenár teda spočíva v situácii, keď prihláška ochrannej známky nebola podaná za účelom výkonu\nfunkcie ochrannej známky (t.j. rozlišovať tovary a služby jedného podnikateľa od druhého), ale za účelom\nzískania neoprávneného prospechu alebo zneužitia systému známkovej ochrany.\n31. Žalobca konzistentne tvrdil, že jeho účelom bolo, aby bol zapísaný v Registri ochranných známok\nsíce nie ako výlučný majiteľ, čo možno docieliť v konaní o prevode ochrannej známky, ale aspoň ako\nlegitímny užívateľ, teda správny súd nemal za to, že by žalobca podal prihlášku ochrannej známky\nbez úprimného zámeru používať ju legitímnym spôsobom, teda len za účelom získania neprimeraného\nvýhody alebo na špekulatívne účely, pričom týmto špekulatívnym účelom sa podľa správneho súdu\nrozumejú prípady, keď prihlasovateľ nemá skutočný úmysel používať tieto označenia na trhu, napr.\nprihlasuje aktuálne trendové označenia len za účelom ich následného predaja alebo licencovania za\nneprimerane vysokú cenu, prípady len rozšírenia rozsahu ochrany iného staršieho práva/iných starších\npráv prihlasovateľa bez akejkoľvek čestnej obchodnej logiky, prípady blokovania konkurencie, prípady\nregistrovania generických označení s cieľom získať monopol, prípady cybersquatting-u (prihlasovateľ\nprihlási ochrannú známku na doménové meno populárnej firmy či názov produktu, pričom cieľom nie je\nchrániť si vlastnú podnikateľskú činnosť, ale následne tlačiť pôvodného používateľa domény k zaplateniu\nvysokých poplatkov alebo k odpredaju), trademark trolling-u (prihlasovateľ prihlási označenie, ktoré sa\npodobá známke konkurencie, s cieľom viesť súdne spory alebo požadovať vysoké kompenzácie, pričom\nskutočný záujem o používanie známky neexistuje). Podľa správneho súdu, čo je určite nesporné, druhý\nscenár zahŕňa prípady systematického zneužitia systému ochrany známok. (rozsudok C 104/18 Koton,\nT-273/19 TARGET Ventures Group, T-663/19 MONOPOLY, T-136/11 Pelikan)\n32. Pokiaľ pod tento druhý scenár žalovaný zaradil prípad podávania špekulatívnych prihlášok s cieľom\nzískať známkovú ochranu ako nástroj svojpomocného riešenia sporov, ak účelom tohto riešenia je\nzjavne obísť iné prebiehajúce konania, ak by sa aj správny súd stotožnil s takouto interpretáciu druhého\nscenára, v konkrétnej veci k naplneniu tohto scenára, tak ako žalobca dôvodne namietal v podanej\nžalobe, chýbal nekalý úmysel žalobcu získať výlučné právo za iným účelom, ako sú tie, ktoré súvisia\ns funkciou ochrannej známky.\n33. Zákon o ochranných známkach uznáva existenciu viacerých právnych titulov (základov), na podklade\nktorých môžu vzniknúť osobe práva k ochrannej známke iného (skoršieho) majiteľa. Tak ako na to\nv žalobe poukázal žalobca - okrem samotného prevodu ochrannej známky (§ 17 zákona o ochranných\nznámkach) je to napríklad licencia na staršiu ochrannú známku (§ 20 zákona o ochranných známkach)\nalebo zápis novej zhodnej ochrannej známky so súhlasom majiteľa staršej ochrannej známky (§ 6\nzákona o ochranných známkach). Uvedené konania predstavujú zákonné spôsoby, ako zabezpečiť\nmožnosť užívania označenia chráneného ochrannou známkou iného staršieho majiteľa, pričom keďže\nide o samostatné právne základy užívania označenia, z ktorých každý má vlastný právny režim a vlastné\nnásledky, ich kumulácia nie je zákonom zakázaná. Kým pri prevode ochrannej známky sa nadobúdateľ\nochrannej známky stáva výlučným vlastníkom určitého označenia (nakoľko jediný disponuje ochrannou\nznámkou vzťahujúcou sa na toto označenie), tak pri zápise zhodnej ochrannej známky so súhlasom\nmajiteľa staršej ochrannej známky sa stáva viacero subjektov legitímnym užívateľom toho istého\n(zhodného) označenia (viacero subjektov má právo užívať zhodné označenie na základe vlastných\nochranných známok).\n34. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podaním prihlášky zhodnej ochrannej známky počas\nexistencie konania o zápise prevodu staršej ochrannej známky konal v súlade s právnym poriadkom\ndovoleným konaním. Konanie o prevode ochrannej známky a konanie o zápise zhodnej známky sú dve\nsamostatné konania, ktoré sú od seba nezávislé a navzájom si nekonkurujú, naopak, ich súbeh je možný\na právnym poriadkom dovolený. Obsah týchto konaní sa prelína len v tom rozsahu, že obe konania\nvo výsledku zabezpečujú právo k užívaniu označenia zhodného so staršou ochrannou známkou. Zápis\nzhodnej ochrannej známky sa však žiadnym spôsobom netýka statusu vlastníctva.\n35. V okolnostiach predmetnej veci je kľúčovým aspekt obchádzania zákona, ktoré videl žalovaný\nv snahe žalobcu využiť síce zákonnú možnosť podania prihlášky zhodnej ochrannej známky ale s cieľom\nobísť prerušené konanie o prevode ochrannej známky a súvisiace konania. Obchádzanie zákona\n\npredstavuje také konanie, kedy subjekt dodržiava literu zákona, avšak porušuje ducha zákona, účel\nzákona, cieľom konania je vyhnúť sa účinkom zákona, ktoré by sa za bežných okolností uplatnili.\nV tomto aspekte bolo podľa správneho súdu potrebné venovať sa zo strany žalovaného podrobnejšie\nokolnostiam udeleného súhlasu za účelom prekonania zápisnej prekážky. V prvostupňovom rozhodnutí\nbolo uvedené, že udelenie súhlasu na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok\nmôže byť považované za priečiace sa dobrým mravom, a preto existujú tiež objektívne pochybnosti\no platnosti udeleného súhlasu. Chýba však dostatočné ozrejmenie časových súvislosti veci, a to\nprerušenia konania, udelenie súhlasu a napokon aj jednoznačné vymedzenie, že sa jedná o neplatný\nprávny úkon, argumentácia v tomto smere bola len naznačená s poukazom na ust. § 39 Občianskeho\nzákonníka, inak povedané podľa správneho súdu v predmetnej veci otázka nepodania prihlášky v dobrej\nviere je nerozlučne a nevyhnutne spojená s posúdením udelenia súhlasu ako právneho úkonu, ktorý\nobchádza zákon, a teda neplatného úkonu, keďže samotný súbeh konaní je možný a dovolený, čo\nžalovaný uviedol, že ani nerozporuje.\n36. Vyššie uvedené úvahy správneho súdu úzko súvisia so záverom žalovaného o absencii\nhodnoverného vysvetlenia tykajúceho sa cieľov a obchodnej logiky pri posudzovaní konania v nie dobrej\nviere v kontexte druhého scenára, ktoré žalobca sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré\nby spochybnili záver žalovaného, že cieľom podania prihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o\nzápise prevodu ochrannej známky BIOMILA, resp. súvisiace súdne konania. Pri posudzovaní konania v\nnie dobrej viere sa nemá vyžadovať, aby prihlasovateľ preukázal používanie tejto ochrannej známky, ale\nide o posúdenie toho, či prihlasovateľ mal v čase podania prihlášky zámer alebo úmysel (alebo možný\nzámer alebo úmysel) jej používania na trhu v súlade so základnými funkciami ochrannej známky. Pri\ntomto posudzovaní sa musia zohľadniť všetky okolnosti relevantné pre konkrétny prípad, pričom najmä\nchýbanie čestnej obchodnej logiky, z ktorej vychádza podanie napadnutej ochrannej známky, môže byť\nukazovateľom nečestného úmyslu prihlasovateľa.\n37. Správny súd poukazuje na to, že v podanom rozklade žalobca poukazoval na to, že udelenie súhlasu\nna zápis zhodnej známky bolo spojené práve s plnením povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť\ns odbornou starostlivosťou, pretože v nadväznosti na dlhší čas od zániku ich majiteľa EKOTREND\nMYJAVA, spol. s r. o. až do zápisu prevodu, ochranné známky nemali účinnosť voči tretím osobám,\nčo by mohlo viesť až k strate ich rozlišovacej spôsobilosti a k ich zdruhoveniu, t. j. až k ich úplnému\nznehodnoteniu, čomu bolo podľa prihlasovateľa zabránené udeleným súhlasom zo strany majiteľa\nstarších ochranných známok tretej osobe na súbežné používanie rovnakých ochranných známok pre\nčiastočne zhodné tovary, ktorý takto priaznivo ovplyvňoval práva majiteľa starších ochranných známok a\nsúčasne bránil ich voľnému používaniu a zneužívaniu. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil vo vyjadrení k žalobe,\nže umožnil žalobcovi, aby sa k uvedenému vyjadril, t.j. v konaní pred úradom mal žalobca možnosť\nuviesť, ak mal prípadne iný zámer pri podaní prihlášky ochrannej známky, a teda vysvetliť, prípadne aká\niná obchodná logika ho k tomuto podaniu viedla, avšak žalobca neposkytol v priebehu prvostupňového\nkonania a ani v podanom rozklade hodnoverné vysvetlenie týkajúce sa cieľov a obchodnej logiky,\nktoré sledoval podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré by spochybňovalo záver, že cieľom podania\nprihlášky ochrannej známky bolo obísť konanie o zápise prevodu ochrannej známky „BIOMILA“, resp.\nsúvisiace súdne konania, uvedené je priamo v rozpore s napadnutým rozhodnutím, ktoré obsahuje\núvahu žalobcu resp. sprostredkovane aj majiteľa staršej ochrannej známky, ktorá viedla k udeleniu\nsúhlasu a následne k podaniu prihlášky zhodnej ochrannej známky.\n38. Podľa názoru správneho súdu obchodná logika podanej prihlášky zhodnej ochrannej známky, tak\nako ju rámcoval žalobca v žalobných námietkach, ktorá vychádzala zo skutkových okolností veci, a to, že\na) žalobcovi v čase podania prihlášky patrilo vlastnícke právo ku zapisovanému označeniu chránenému\nstaršou ochrannou známkou na základe Zmluvy o prevode staršej ochrannej známky, b) žalobca v čase\npodania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej známky už viac ako rok (od 01.05.2014 do 07.09.2015)\nako jediný vykonával činnosť pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, c) žalobca mal\nv čase podania prihlášky ako jediný subjekt personálny substrát, materiálny substrát a know-how na\nvýrobu produktov pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou, d) žiaden iný subjekt v\nčase podania prihlášky nepredával výrobky pod označením chráneným zhodnou ochrannou známkou\n(a nerobí tak doposiaľ), e) žalobcovi napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesvedčala materiálna\npublicita zápisu v Registri ochranných známok, keď ku staršej ochrannej známke mal zapísané právo\nvýlučne len iný subjekt ako žalobca; podľa názoru správneho súdu je dostatočná a presvedčivá\na nesvedčí o nečestnom úmysle žalobcu.\n\n39. Ďalej pokiaľ žalovaný ako dôvod uplatnenia absolútnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o\nochranných známkach uviedol skutočnosť, že v čase podania prihlášky na zápis zhodnej ochrannej\nznámky prebiehali viaceré súdne konania, ktoré mohli mať vplyv na vlastníctvo staršej ochrannej známky\na ktoré sa snažil žalobca obísť, správny súd poukazuje na to, že existencia civilného sporového konania,\nktoré sa viaže k predmetu rozhodovania žalovaného, nie je spôsobilá tvoriť absolútnu výluku zápisu\npodľa § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach, ale prípadnú predbežnú otázku, na ktorú si\nmusí žalovaný najskôr zodpovedať, či je oprávnený ju sám riešiť alebo nie, pričom v oboch prípadoch\nmusí v rozhodnutí (buď v rozhodnutí vo veci alebo o prerušení konania) ozrejmiť súvis s predmetom\nrozhodovania a presnú špecifikáciu súdneho konania, do ktorého skončenia konanie prerušuje, ak\nkonanie preruší.\n40. Zneužitie resp. využitie systému známkovo právnej ochrany ako nástroja nedovoleného\nsvojpomocného riešenia sporov, ktorých právne predpisy zverujú do kompetencie príslušných štátnych\norgánov, ktoré žalovaný videl v podaní prihlášky ochrannej známky za súčasnej existencie civilných\nsporových konaní, ktoré sa žalobca podľa žalovaného snažil obísť (popri tom, že sa snažil obísť aj\nprerušené konanie o prevode ochrannej známky), nemožno považovať za podanie prihlášky nie v dobrej\nviere. Práve prerušenie konania o zápise ochrannej známky do momentu právoplatného rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ak sa jedná o otázku, ktorú nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, zabezpečuje v\ntakomto prípade plnohodnotnú ochranu známkovo-právneho systému.\n41. Správny súd žalobnú námietku absencie zákonného spôsobu zrušenia rozhodnutia o zápise\nochrannej známky zo dňa 22.10.2018 vyhodnotil ako nedôvodnú. K ukončeniu konania o prihláške\nochrannej známky jej zápisom do registra ochranných známok dochádza v prípade, ak zápisu nebránia\nabsolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti a neboli úspešne uplatnené relatívne dôvody zápisnej\nnespôsobilosti v námietkovom konaní. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o splnení\nvšetkých podmienok zápisnej spôsobilosti nevydáva osobitné rozhodnutie vo forme individuálneho\nsprávneho aktu; výsledkom správneho konania pred úradom je „len“ zápis označenia do registra\nochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako správny\nvýrok resp. rozhodnutie sui generis. Žalovaný postupoval správne, keď na základe v tom čase\nprávoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/149/2018 zo dňa 30.10.2019,\nteda na základe zrušenia rozhodnutí o zastavení konania o námietkach a vrátení veci orgánu verejnej\nsprávy nižšieho stupňa, ako účinky tohto rozsudku vyhodnotil, že sa zápisy ochranných známok stali\nneúčinnými a stav prihlášok týchto ochranných známok zmenil z platná zapísaná na - v konaní.\n42. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ohľadom posúdenia, či nebol povinný nad rámec žalobných\nbodov s poukazom na stanovisko Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky „Účinky\nzrušujúceho rozhodnutia správneho súdu“ publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky č. 2/2022 na str. 76 - 86 (pod číslom 21/2022) zrušiť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v dôsledku obživnutia pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušených\nrozhodnutí o zastavení námietkových konaní, že týmto posúdením sa senát tunajšieho súdu zaoberal\nv rozsudku sp. zn. BB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 SSP zrušil\nnapadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec pri aplikácii § 191 ods. 4 vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n44. Po vrátení veci žalovanému sa konanie o prihláške ochrannej známky vracia do štádia po\npodaní prihlášky s tým, že správny súd pripomína, že v predmetnej veci neboli úspešne uplatnené\nrelatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti v námietkovom konaní (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.\nBB-71S/96/2022 zo dňa 15. februára 2024) a ak zápisu nebránia (iné) absolútne dôvody zápisnej\nnespôsobilosti alebo predbežné otázky, ktoré nie je žalovaný oprávnený sám riešiť, pristúpi žalovaný\nk zápisu označenia do registra ochranných známok.\n45. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči\nžalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Súd nepriznal\nnáhradu trov ani osobe zúčastnenej na konaní v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené\npodmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli jej totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by jej\n\nexplicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nby jej mohol náhradu priznať.\n46. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nRozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§ 440\nSSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}