Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6Spv/2/2023 0823106440 25. 06. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov senátu JUDr. Aleny Majerovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1931-2021/II-42-2023 zo dňa 26. 09. 2023, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ 1931-2021/Z-69-2023 zo dňa 22. 02. 2023 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie") zamietol prihlášku slovnej ochrannej známky č. spisu POZ 1931-2021 zo dňa 22. 07. 2021 prihlasovateľa KLEEN spol. s r. o., podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prihlásené označenie „LIMONE“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je tvorené výlučne slovným prvkom, ktorý v obchodnom styku môže slúžiť na určenie vlastností takto označených tovarov. Uvedené podľa prvostupňového orgánu vyplynulo z významu slovného prvku, ktorým je prihlásené označenie tvorené, pretože slovo „limone“ v preklade z nemeckého jazyka znamená „zelený citrón“, prípadne „limetka“. Skonštatoval, že relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejších svetových jazykov, akými sú angličtina, nemčina, francúzština a do istej miery aj španielčina a taliančina, že z významového hľadiska je schopná rozpoznať bežný nemecký výraz „LIMONE“ s významom „limetka“ či „citrón“, keďže podobný tvar slova pre rovnaký význam sa vyskytuje aj v týchto jazykoch. Uviedol, že prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti len priamu informáciu o tom, že pod týmto označením budú poskytované tovary, ktoré sa vyznačujú typickou aromatickou vlastnosťou, a to vôňou citrónu a dospel k záveru, že prihlásené označenie bez akýchkoľvek ďalších dištinktívnych prvkov nie je spôsobilé odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných osôb. Zaoberal sa aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal (str. 4 až 6 prvostupňového rozhodnutia).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. POZ 1931-2021/II-42-2023 zo dňa 26. 09. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. V odôvodnení uviedol, že slovo „limone“ v preklade z nemeckého, ako aj talianskeho jazyka znamená „citrón; resp. limeta či citrónovník“ (s poukazom na https://slovniky.lingea.sk). Pokiaľ ide o argument prihlasovateľa, že slovenský spotrebiteľ si pod slovom „limone“ nepredstaví nemecké slovo vo význame „citrón; limeta“, obzvlášť nie v situácii, keď v nemeckom jazyku sa limetka označuje ako „limette“ a citrón ako „zitrone“, žalovaný uviedol, že po zadaní slova „limone“ do viacerých dostupných slovníkov (slovniky.lingea.sk, slovník.sk či DeepL.com) je z výsledkov vyhľadávania zrejmé, že v nich bol nájdený význam predmetného slova ako „citrón, limetka, resp. citrónovník“. Slovo „limone“ v nemeckom, resp. talianskom jazyku je ako v slovenských, tak aj v zahraničných slovníkoch prekladané v uvedenom význame. V tejto súvislosti žalovaný doplnil, že slovo „limone“, príp. „limon“ s uvedeným významom sa vyskytuje aj v iných, v Európe používaných jazykoch (francúzština – limon, španielčina – limón, dokonca aj ruština – ?????, resp. limon, v angličtine je to slovo – lemon). Zároveň poukázal na to, že napr. aj v Slovníku cudzích slov (akademický) dostupnom v Slovníkovom portáli Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, ako aj v Slovníku cudzích slov (Kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005) či vo Veľkom slovníku cudzích slov (Šaling, Ivanová-Šalingová, Maníková, SAMO, 1997) možno nájsť slovo „limon“, resp. „limón“ vo význame „citrón, citrónovník“. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „citrón, limeta, resp. citrónovník“. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu k všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich zloženie, resp. vlastnosť (citrónovú arómu), zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Žalovaný v tejto súvislosti doplnil, že čistiace a dezinfekčné prípravky používané v domácnostiach bežne obsahujú pridané aromatické látky, akými sú rôzne kvetinové vône, vône citrusov a iných rastlín a práve táto vlastnosť je jedným z kritérií kupujúceho pri výbere tovarov. Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19. 11. 2009, ktoré uvádza, že podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami a službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb, čo možno v danom prípade považovať za naplnené. Uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z cudzích jazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom. V mnohých oblastiach je bežné, že nové cudzojazyčné výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. Vzhľadom na to, že slovo „limon/limón“ je obsahom rôznych slovenských slovníkov cudzích slov, nemožno poprieť, že jeho význam bude slovenská spotrebiteľská verejnosť poznať. Hoci prihlásené označenie má na konci slova navyše samohlásku „e“ tak, ako v nemeckom a talianskom jazyku, uvedené podľa žalovaného neovplyvní skutočnosť, že prihlásenému označeniu spotrebiteľ priradí význam „citrón, limeta“, a to aj v prípade, že nebude vedieť, že ide o slovo nemeckého či talianskeho jazyka. 3. V súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, t. j. vyhodnotením predložených dôkazných materiálov, žalovaný skonštatoval (str. 6-7), že z materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda že len na základe prihláseného označenia dokážu bez ďalších rozlišujúcich prvkov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich zloženie, resp. vlastnosť. Správna žaloba – žalobné body 4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 5. Žalobca argumentoval tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je skutočnosť, aký význam priemerný slovenský spotrebiteľ prisudzuje slovu „LIMONE“, ktorým je prihlasované označenie tvorené, resp. cudziemu slovu „limone/ limon/limón“, t.j. že toto slovo bude priemerným slovenským spotrebiteľom vnímané vo význame „citrón, limeta, resp. citrónovník“. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal na preukázanie tohto kľúčového záveru žiadne dôkazy nad rámec tvrdení, že: a) slovo limon/limón sa nachádza v slovenských slovníkoch cudzích slov, b) do slovenského jazyka prenikajú slová z cudzích jazykov, c) slova z cudzích jazykov vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty. 6. Žalobca namietal, že podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach v platnom znení: „na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60“. Poukázal na § 34 ods. 6 Správneho poriadku, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. V tejto súvislosti uviedol, že aplikácia § 34 ods. 6 Správneho poriadku je podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená a nemožno preto prijať skutkové tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok bez ich preukázania konkrétnymi dôkazmi potvrdzujúcimi ich obsah. 7. Žalobca zdôraznil, že samotná skutočnosť, že slovo „limón“ sa nachádza v slovníku cudzích slov neznamená to, že je s týmto slovom oboznámená široká spotrebiteľská verejnosť. Poukázal na Slovník cudzích slov (akademický) (Kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá 2005), na ktorý poukázal v napadnutom rozhodnutí žalovaný. Uviedol, že žalovaný opomenul jeho správne označenie ako slovník akademický s tým, že v úvode slovníka v časti Informácie pre používateľov slovníka na strane 7 sa nachádza uvedenie, že Slovník cudzích slov je výkladový slovník, v ktorom sú zachytené slová cudzieho pôvodu používané vo všetkých komunikačných oblastiach súčasnej slovenčiny, pričom sa neobchádzajú ani okrajové slová (slangové, zastarané, zriedkavé). Žalobca uviedol, že po zadaní slova „limón“ do predmetného Slovníka cudzích slov, je tento výraz výslovne označený ako zriedkavý. Podľa žalobcu zaradenie tohto slova do predmetného slovníka teda vôbec neznamená, že by sa malo jednať o slovo, s ktorými je slovenská spotrebiteľská verejnosť oboznámená, práve naopak z obsahu tohto slovníka je zrejmé, že toto cudzie slovo je zriedkavé. Žalovaným označený dôkaz v napadnutom rozhodnutí tak nepostačuje na osvedčenie skutkového tvrdenia o tom, že priemerný slovenský spotrebiteľ pozná význam tohto slova na základe cudzích jazykov (nemčiny, taliančiny). Žalovaným konštatovaný skutkový stav o povedomí priemerného slovenského spotrebiteľa vo vzťahu k vnímaniu významu slova „limon/limón“, ktorý bol kľúčový pre nadväzujúce právne závery, je nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. 8. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie s ohľadom na charakter predmetného označenia, keď žalovaný konštatoval nesplnenie podmienok zápisnej spôsobilosti na základe skutočnosti, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „citrón, limeta, resp. citrónovník“. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že prihlasované označenie má v rámci vnímania slovenskej spotrebiteľskej verejnosti tento význam. Uviedol, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné vychádzať z okolností individuálneho prípadu, pričom poukázal na všeobecné tvrdenia žalovaného o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka, zvyšovaní úrovne ovládania cudzieho jazyka, či nahradzovanie starších slovenských ekvivalentov novými cudzími slovami. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti, ktoré majú za následok jeho nedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke vnímania slova „LIMONE“, resp. slova limone/limon/limón vo význame „citrón, limeta, citrónovník“ relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou, žalovaný uviedol, že žalobca zužuje rozsah
posúdenia len na vnímanie slova, ktorým je prihlásené označenie tvorené, pričom opomína, že žalovaný prihlásené označenie posudzoval vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Žalovaný skúmal zápisnú spôsobilosť označenia z hľadiska jeho vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, t. j., či je prihlásené označenie spôsobilé odlíšiť tovary preň nárokované od tovarov a služieb inej osoby. Žalovaný dospel k záveru, že slovenský spotrebiteľ sa so slovom „LIMONE“, respektíve aspoň s niektorým z uvedených podobných slov v uvedenom význame limone/limon/limón stretol, a preto je schopný vnímať význam slova tvoriaceho prihlásené označenie. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že cudzojazyčné výrazy v súčasnosti prenikajú do života slovenskej spoločnosti, čo znamená aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích jazykov slovenskou verejnosťou. Skutočnosť, že sa spotrebitelia stretli s niektorým, prípadne aj s viacerými cudzojazyčnými slovami pomenúvajúcimi citrón a tieto slová poznajú, je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, pre uplatnenie ktorej v konaní pred žalovaným nebolo potrebné vykonať žiadne osobitné dokazovanie. Mal za to, že prihlásenému označeniu spotrebiteľ priradí význam „citrón, limeta“, a to aj v prípade, že nebude vedieť, že ide o slovo z nemeckého či z talianskeho jazyka. V prípade jazykov, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal, ide o svetové jazyky, ktoré sa jednak bežne vyučujú na našom území, a spotrebitelia sa s nimi stretávajú v rôznych súvislostiach (na dovolenkách, resp. vo všeobecnosti pri cestovaní, na internete, na sociálnych sieťach, v reklame). Žalovaný v rámci rozhodovacej praxe už dlhodobo zohľadňuje známosť základných slov jazykov ako sú angličtina či nemčina a vykonáva prieskum sémantického obsahu slovných prvkov prihlasovaného označenia nielen v úradnom slovenskom jazyku, ale aj vo svetových jazykoch, predovšetkým v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku, a samozrejme, pokiaľ ide o bežnejšie pojmy v rámci týchto jazykov. K záveru o znalosti významu slovného prvku prihláseného označenia žalovaný dospel na základe významu slovného prvku prihláseného označenia v nemeckom a talianskom jazyku, resp. veľmi podobných slov v ďalších svetových jazykoch. Na výskyt uvedeného slova v slovníku cudzích slov žalovaný poukázal z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bude toto slovo poznať aj ako slovo používané v slovenskom jazyku, napriek tomu, že nejde o široko používaný výraz. K všeobecne známej skutočnosti v konaní pred žalovaným žalovaný uviedol, že úrad je viazaný základnými pravidlami konania upravenými v § 3 Správneho poriadku, ktoré sú premietnutím princípov „dobrej správy“. Uviedol, že spôsobilosť prihláseného označenia na zápis do registra ochranných známok posúdil v súlade so zákonom, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti a ich preukazovanie zo strany žalovaného by bolo nedôvodné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal na § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014. Uviedol, že v predmetnom správnom konaní sa žalobca obmedzil len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne konkrétne dôkazy, či argumenty o tom, že by slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala poznať a rozumieť významu slov limone/limon/limón, a teda, že by nemohla poznať význam slova tvoriaceho prihlásené označenie, nepredložil. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 10. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalobcu na deň 25. jún 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného. 11. Právny zástupca žalobcu po vyvolaní veci namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie. Na súde sa nachádzal z dôvodu, že súd o 10:00 hod. pojednával inú vec účastníkov sp. zn. 6Spv/1/2024. Nahliadnutím do súdneho spisu mal správny súd za preukázané, že právnemu zástupcovi žalobcu na predmetné pojednávanie bolo doručené predvolanie dňa 15. 05. 2025 o 11:45 hod, a teda bol na pojednávanie riadne predvolaný aj so zachovaním 10-dňovej lehoty na prípravu. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatoval, že sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania. 12. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby a jej dôvodov. Okrem toho poukázal, že v tejto veci bolo kľúčové osvedčenie známosti slova limone, a to slovníkom cudzích slov, tak ako to vykonal žalovaný, avšak aj v uvedenom slovníku je toto označenie uvedené ako zriedkavé, a preto nemôže byť všeobecne známe slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Preto mal za to, že skutkový podklad v tejto veci je neopodstatnený a právne posúdenie je nesprávne. Navrhol zrušiť prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a zároveň si uplatnil plnú náhradu trov konania.
13. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o tom, že v slovníku cudzích slov je napádané slovo uvedené ako zriedkavé, uviedla, že tento argument nie je jediný, ani kľúčový, na ktorom bola posúdená absencia rozlišovacej schopnosti slova limone. Mala za to, že samotná zriedkavosť slova nemôže byť spájaná s jej známosťou vo verejnosti, keďže aj slová, ktoré sa nepoužívajú často, môžu byť verejnosti známe. 14. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 15. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 16. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť. 17. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. 18. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. 19. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 20. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 21. Na úvod je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. 22. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe nespochybnil závery žalovaného o opisnosti slova tvoriaceho prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako ani nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Žalobca namietal, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného bola skutočnosť, ako vníma priemerný slovenský
spotrebiteľ význam slova limone, ktorým je prihlásené označenie tvorené, resp. cudzie slová „limone/ limon/limón“. Uvádzal, že žalovaný nevykonal na preukázanie záveru, že ich bude spotrebiteľ vnímať vo význame „citrón, limeta, resp. citrónovník“, žiadne dôkazy nad rámec tvrdení, že slovo limon sa nachádza v slovenských slovníkoch cudzích slov; do slovenského jazyka prenikajú slová z cudzích jazykov a slová z cudzích jazykov vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty. Poukazoval na akademický slovník cudzích slov, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal aj žalovaný a dôvodil tým, že po zadaní slova „limon“ do predmetného slovníka je tento výraz označený ako zriedkavý a teda je zrejmé, že tento dôkaz nepostačuje na osvedčenie skutkového tvrdenia o tom, že priemerný slovenský spotrebiteľ pozná význam slova „limon“. Uviedol, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k tomu, že priemerný slovenský spotrebiteľ pozná význam tohto slova na základe cudzích jazykov (nemčiny, taliančiny). Mal za to, že žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. 23. Správny súd má za to, že námietky žalobcu uvedené v bodoch 5. a 8. tohto rozsudku neboli dôvodné, nakoľko žalovaný dostatočne odôvodnil záver o vnímaní významu slova „LIMONE“ bežným slovenským spotrebiteľom nielen tým, že v rámci prieskumu prihláseného označenia dospel k záveru, že prihlásené označenie je tvorené slovom z nemeckého, či talianskeho jazyka, ktoré pomenováva citrón, respektíve limetu či citrónovník, ale že veľmi podobným slovom je pomenovaný citrón aj v ďalších svetových jazykoch - francúzskom, španielskom, ruskom a anglickom, pričom slovo „limon“ sa dokonca vyskytuje aj v slovenskom jazyku, čo vyplýva zo skutočnosti, že toto slovo je uvedené v slovníkoch cudzích slov. Žalovaný zároveň uviedol, že pri prieskume prihláseného označenia sa štandardne využívajú rôzne internetové vyhľadávače, odborné publikácie, slovníky či databázy. Žalovaný okrem iného aj po využití informácií z prekladových internetových slovníkov uvedených na str. 5 napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že slovenský spotrebiteľ sa so slovom „limon“, resp. aspoň „limón, lemon“ v tomto význame stretol a je preto schopný vnímať význam slova, ktoré tvorí prihlásené označenie. Žalovaný zdôraznil, že jazyky, na ktoré poukázal v napadnutom rozhodnutí sú svetovými jazykmi, ktoré sa bežne vyučujú na našom území a spotrebitelia sa s nimi stretávajú v ďalších súvislostiach ako na dovolenkách, pri cestovaní, na internete, na sociálnych sieťach a v reklame. Slovo, ktoré pomenúva citrón je súčasťou základnej slovnej zásoby v každom z uvedených jazykov, s týmto slovom sa oboznamujú žiaci a študenti na školách, účastníci jazykových kurzov, je známe v obchodnej komunikácii v spojitosti s tovarmi ako sú potraviny, drogériový tovar, v reklame, respektíve na obaloch tovarov, kde sa poukazuje na citrónovú príchuť či arómu a to obzvlášť pri čistiacich prostriedkoch. Žalovaný v rámci svojej rozhodovacej praxe dlhodobo zohľadňuje známosť základných slov jazykov ako sú angličtina či nemčina a vykonáva prieskum sémantického obsahu slovných prvkov nielen v úradnom slovenskom jazyku ale aj vo svetových jazykoch, a to predovšetkým v anglickom, nemeckom či francúzskom jazyku. 24. Správny súd k uvedenému dodáva, že prvostupňový správny orgán vždy skúma, či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho
zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). 25. Pokiaľ žalobca namietal, že po zadaní slova „limón“ do Slovníka cudzích slov (akademický) (bod 13. správnej žaloby), bol tento výraz výslovne označený ako zriedkavý a teda sa má jednať o slovo, s ktorým nie je široká slovenská spotrebiteľská verejnosť oboznámená, správny súd uvádza, že skutočnosť, že slovenské slovo „limón“ je v jazyku cudzích slov označené ako zriedkavé, znamená, že sa jedná o slovo, ktoré sa síce nemusí často používať, môže byť však verejnosti bežne známe. Správny súd zdôrazňuje, že tento argument žalovaného nebol jediným, na ktorom bol postavený záver žalovaného o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti slova „limone“ a jeho opisnom charaktere, t.j. k záveru o znalosti významu slovného prvku označenia „limone“ žalovaný dospel aj na základe významu slovného prvku v nemeckom, talianskom jazyku a ďalších svetových jazykoch, nielen poukázaním na Slovník cudzích slov (akademický). 26. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v konaní o ochranných známkach pred žalovaným nie je možné použiť všeobecne známu skutočnosť, keďže zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení § 34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“. Podľa názoru správneho súdu je potrebné uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je v konaní pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. K otázke uplatnenia všeobecne známych skutočností v konaniach vo veciach ochranných známok vyslovil svoje právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3Sžhuv 5, 6/2013 z 7. októbra 2014 (pozn. súdu: za účinnosti zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach), v ktorom konštatoval, že: „tzv. notoriety sú skutočnosti, ktoré sú známe väčšiemu okruhu ľudí vymedzenému buď územne alebo profesionálne. Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy. Pokiaľ sa v administratívnom konaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť, ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, je nevyhnutné pri vytváraní úsudku z nej vychádzať...Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ chcel žalobca spochybniť závery žalovaného o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka, zvyšovaní úrovne ovládania cudzieho jazyka, či nahradzovaní starších slovenských ekvivalentov novými cudzími slovami, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, to znamená, že mal predložiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia vyvráti. V predmetnom správnom konaní sa žalobca obmedzil na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne konkrétne dôkazy, či argumenty nepredložil. 27. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti nemeckého jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slova „limone“, ktorým je prihlasované označenie tvorené, správny súd v tejto súvislosti odkazuje na predchádzajúce body tohto rozsudku, v ktorých sa vysporiadava s vnímaním slova „limone“ u bežného slovenského spotrebiteľa. 28. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,
vychádzali z dôkazov predložených žalobcom, pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť, vyhodnotil ako správne. 29. Záverom správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spĺňa atribúty preskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré zodpovedá zistenému skutkovému stavu a je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zároveň arbitrárnosti rozhodnutia neboli dôvodné. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Zároveň správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP). Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu Mgr. Denisa Slivová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.