{"guid": "4e4ff5fa-0662-40e9-ac2d-0ef69595041e:2e18381c-f10d-4da5-9686-6db58246b186", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1", "spisova_znacka": "6Spv/2/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6Spv/2/2023 z 25. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2025, sp. zn. 6Spv/2/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1", "identifikacne_cislo": "0823106440", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e18381c-f10d-4da5-9686-6db58246b186", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6Spv/2/2023\n0823106440\n25. 06. 2025\nMgr. Andrej Maukš\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823106440.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov\nsenátu JUDr. Aleny Majerovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r. o., so\nsídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter Kružliak,\nadvokát, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1931-2021/II-42-2023 zo dňa 26. 09. 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutím č. POZ 1931-2021/Z-69-2023 zo dňa 22. 02. 2023 (ďalej len \"prvostupňové rozhodnutie\")\nzamietol prihlášku slovnej ochrannej známky č. spisu POZ 1931-2021 zo dňa 22. 07. 2021 prihlasovateľa\nKLEEN spol. s r. o., podľa § 28 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm.\nb) a c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prihlásené označenie „LIMONE“ vo vzťahu k\nnárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne\noznačiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť\na je tvorené výlučne slovným prvkom, ktorý v obchodnom styku môže slúžiť na určenie vlastností takto\noznačených tovarov. Uvedené podľa prvostupňového orgánu vyplynulo z významu slovného prvku,\nktorým je prihlásené označenie tvorené, pretože slovo „limone“ v preklade z nemeckého jazyka znamená\n„zelený citrón“, prípadne „limetka“. Skonštatoval, že relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti\nuž do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejších svetových jazykov, akými sú angličtina, nemčina,\nfrancúzština a do istej miery aj španielčina a taliančina, že z významového hľadiska je schopná\nrozpoznať bežný nemecký výraz „LIMONE“ s významom „limetka“ či „citrón“, keďže podobný tvar slova\npre rovnaký význam sa vyskytuje aj v týchto jazykoch. Uviedol, že prihlásené označenie poskytuje\nrelevantnej spotrebiteľskej verejnosti len priamu informáciu o tom, že pod týmto označením budú\nposkytované tovary, ktoré sa vyznačujú typickou aromatickou vlastnosťou, a to vôňou citrónu a dospel k\nzáveru, že prihlásené označenie bez akýchkoľvek ďalších dištinktívnych prvkov nie je spôsobilé odlíšiť\ntovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných osôb. Zaoberal sa aj otázkou prekonania zápisnej\nnespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel\nk záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a\nnadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal\n(str. 4 až 6 prvostupňového rozhodnutia).\n\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu\npriemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. POZ 1931-2021/II-42-2023 zo dňa\n26. 09. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré\nje výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom\nrozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže\npredstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary\nprihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. V odôvodnení uviedol, že slovo „limone“ v preklade\nz nemeckého, ako aj talianskeho jazyka znamená „citrón; resp. limeta či citrónovník“ (s poukazom\nna https://slovniky.lingea.sk). Pokiaľ ide o argument prihlasovateľa, že slovenský spotrebiteľ si pod\nslovom „limone“ nepredstaví nemecké slovo vo význame „citrón; limeta“, obzvlášť nie v situácii, keď\nv nemeckom jazyku sa limetka označuje ako „limette“ a citrón ako „zitrone“, žalovaný uviedol, že po\nzadaní slova „limone“ do viacerých dostupných slovníkov (slovniky.lingea.sk, slovník.sk či DeepL.com) je\nz výsledkov vyhľadávania zrejmé, že v nich bol nájdený význam predmetného slova ako „citrón, limetka,\nresp. citrónovník“. Slovo „limone“ v nemeckom, resp. talianskom jazyku je ako v slovenských, tak aj v\nzahraničných slovníkoch prekladané v uvedenom význame. V tejto súvislosti žalovaný doplnil, že slovo\n„limone“, príp. „limon“ s uvedeným významom sa vyskytuje aj v iných, v Európe používaných jazykoch\n(francúzština – limon, španielčina – limón, dokonca aj ruština – ?????, resp. limon, v angličtine je to\nslovo – lemon). Zároveň poukázal na to, že napr. aj v Slovníku cudzích slov (akademický) dostupnom v\nSlovníkovom portáli Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, ako aj v Slovníku cudzích slov (Kolektív\nautorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo\n– Mladé letá 2005) či vo Veľkom slovníku cudzích slov (Šaling, Ivanová-Šalingová, Maníková, SAMO,\n1997) možno nájsť slovo „limon“, resp. „limón“ vo význame „citrón, citrónovník“. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný zastáva názor, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo\nvýzname „citrón, limeta, resp. citrónovník“. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo\nvzťahu k všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich zloženie, resp. vlastnosť (citrónovú arómu), zároveň\nnapĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Žalovaný v\ntejto súvislosti doplnil, že čistiace a dezinfekčné prípravky používané v domácnostiach bežne obsahujú\npridané aromatické látky, akými sú rôzne kvetinové vône, vône citrusov a iných rastlín a práve táto\nvlastnosť je jedným z kritérií kupujúceho pri výbere tovarov. Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19. 11. 2009, ktoré uvádza, že podľa ustálenej judikatúry\nsa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými\nvýrobkami a službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania\nvnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb, čo možno v danom prípade považovať\nza naplnené. Uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a\npreniká stále viac výrazov a slovných spojení z cudzích jazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie\núrovne ovládania cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom. V mnohých oblastiach je bežné, že nové\ncudzojazyčné výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú\nsa spolu s nimi. Vzhľadom na to, že slovo „limon/limón“ je obsahom rôznych slovenských slovníkov\ncudzích slov, nemožno poprieť, že jeho význam bude slovenská spotrebiteľská verejnosť poznať. Hoci\nprihlásené označenie má na konci slova navyše samohlásku „e“ tak, ako v nemeckom a talianskom\njazyku, uvedené podľa žalovaného neovplyvní skutočnosť, že prihlásenému označeniu spotrebiteľ\npriradí význam „citrón, limeta“, a to aj v prípade, že nebude vedieť, že ide o slovo nemeckého či\ntalianskeho jazyka.\n3. V súvislosti s možnosťou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5\nods. 2 zákona o ochranných známkach, t. j. vyhodnotením predložených dôkazných materiálov, žalovaný\nskonštatoval (str. 6-7), že z materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na základe\nktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať\nako označenie obchodného pôvodu, teda že len na základe prihláseného označenia dokážu bez ďalších\nrozlišujúcich prvkov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k\nnárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich zloženie, resp. vlastnosť.\nSprávna žaloba – žalobné body\n4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\npodľa žalobcu spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\n\nveci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie\nskutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal\nžalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu.\n5. Žalobca argumentoval tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou\nokolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je skutočnosť, aký význam priemerný slovenský spotrebiteľ\nprisudzuje slovu „LIMONE“, ktorým je prihlasované označenie tvorené, resp. cudziemu slovu „limone/\nlimon/limón“, t.j. že toto slovo bude priemerným slovenským spotrebiteľom vnímané vo význame „citrón,\nlimeta, resp. citrónovník“. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal na preukázanie tohto kľúčového\nzáveru žiadne dôkazy nad rámec tvrdení, že: a) slovo limon/limón sa nachádza v slovenských slovníkoch\ncudzích slov, b) do slovenského jazyka prenikajú slová z cudzích jazykov, c) slova z cudzích jazykov\nvytláčajú staršie slovenské ekvivalenty.\n6. Žalobca namietal, že podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach v platnom znení: „na konanie\npred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28,\n§ 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60“. Poukázal na § 34\nods. 6 Správneho poriadku, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej\nčinnosti netreba dokazovať. V tejto súvislosti uviedol, že aplikácia § 34 ods. 6 Správneho poriadku je\npodľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená a nemožno preto prijať skutkové tvrdenia\nv rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok bez ich preukázania konkrétnymi dôkazmi\npotvrdzujúcimi ich obsah.\n7. Žalobca zdôraznil, že samotná skutočnosť, že slovo „limón“ sa nachádza v slovníku cudzích slov\nneznamená to, že je s týmto slovom oboznámená široká spotrebiteľská verejnosť. Poukázal na Slovník\ncudzích slov (akademický) (Kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Bratislava:\nSlovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá 2005), na ktorý poukázal v napadnutom rozhodnutí\nžalovaný. Uviedol, že žalovaný opomenul jeho správne označenie ako slovník akademický s tým,\nže v úvode slovníka v časti Informácie pre používateľov slovníka na strane 7 sa nachádza uvedenie,\nže Slovník cudzích slov je výkladový slovník, v ktorom sú zachytené slová cudzieho pôvodu používané\nvo všetkých komunikačných oblastiach súčasnej slovenčiny, pričom sa neobchádzajú ani okrajové\nslová (slangové, zastarané, zriedkavé). Žalobca uviedol, že po zadaní slova „limón“ do predmetného\nSlovníka cudzích slov, je tento výraz výslovne označený ako zriedkavý. Podľa žalobcu zaradenie tohto\nslova do predmetného slovníka teda vôbec neznamená, že by sa malo jednať o slovo, s ktorými je\nslovenská spotrebiteľská verejnosť oboznámená, práve naopak z obsahu tohto slovníka je zrejmé,\nže toto cudzie slovo je zriedkavé. Žalovaným označený dôkaz v napadnutom rozhodnutí tak nepostačuje\nna osvedčenie skutkového tvrdenia o tom, že priemerný slovenský spotrebiteľ pozná význam tohto slova\nna základe cudzích jazykov (nemčiny, taliančiny). Žalovaným konštatovaný skutkový stav o povedomí\npriemerného slovenského spotrebiteľa vo vzťahu k vnímaniu významu slova „limon/limón“, ktorý bol\nkľúčový pre nadväzujúce právne závery, je nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný\nskutkový stav nemá oporu v administratívnom spise.\n8. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie s ohľadom na charakter predmetného označenia,\nkeď žalovaný konštatoval nesplnenie podmienok zápisnej spôsobilosti na základe skutočnosti,\nže prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „citrón, limeta,\nresp. citrónovník“. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že prihlasované označenie má v rámci vnímania\nslovenskej spotrebiteľskej verejnosti tento význam. Uviedol, že pri hodnotení podmienok zápisnej\nspôsobilosti je nutné vychádzať z okolností individuálneho prípadu, pričom poukázal na všeobecné\ntvrdenia žalovaného o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka, zvyšovaní úrovne ovládania\ncudzieho jazyka, či nahradzovanie starších slovenských ekvivalentov novými cudzími slovami. Podľa\nnázoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti, ktoré majú za následok jeho\nnedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nK námietke vnímania slova „LIMONE“, resp. slova limone/limon/limón vo význame „citrón, limeta,\ncitrónovník“ relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou, žalovaný uviedol, že žalobca zužuje rozsah\n\nposúdenia len na vnímanie slova, ktorým je prihlásené označenie tvorené, pričom opomína, že žalovaný\nprihlásené označenie posudzoval vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Žalovaný skúmal zápisnú\nspôsobilosť označenia z hľadiska jeho vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, t. j., či je prihlásené označenie\nspôsobilé odlíšiť tovary preň nárokované od tovarov a služieb inej osoby. Žalovaný dospel k záveru,\nže slovenský spotrebiteľ sa so slovom „LIMONE“, respektíve aspoň s niektorým z uvedených podobných\nslov v uvedenom význame limone/limon/limón stretol, a preto je schopný vnímať význam slova\ntvoriaceho prihlásené označenie. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že cudzojazyčné\nvýrazy v súčasnosti prenikajú do života slovenskej spoločnosti, čo znamená aj zvyšovanie úrovne\novládania cudzích jazykov slovenskou verejnosťou. Skutočnosť, že sa spotrebitelia stretli s niektorým,\nprípadne aj s viacerými cudzojazyčnými slovami pomenúvajúcimi citrón a tieto slová poznajú, je podľa\nnázoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, pre uplatnenie ktorej v konaní\npred žalovaným nebolo potrebné vykonať žiadne osobitné dokazovanie. Mal za to, že prihlásenému\noznačeniu spotrebiteľ priradí význam „citrón, limeta“, a to aj v prípade, že nebude vedieť, že ide o slovo\nz nemeckého či z talianskeho jazyka. V prípade jazykov, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí\npoukázal, ide o svetové jazyky, ktoré sa jednak bežne vyučujú na našom území, a spotrebitelia sa s nimi\nstretávajú v rôznych súvislostiach (na dovolenkách, resp. vo všeobecnosti pri cestovaní, na internete,\nna sociálnych sieťach, v reklame). Žalovaný v rámci rozhodovacej praxe už dlhodobo zohľadňuje\nznámosť základných slov jazykov ako sú angličtina či nemčina a vykonáva prieskum sémantického\nobsahu slovných prvkov prihlasovaného označenia nielen v úradnom slovenskom jazyku, ale aj vo\nsvetových jazykoch, predovšetkým v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku, a samozrejme,\npokiaľ ide o bežnejšie pojmy v rámci týchto jazykov. K záveru o znalosti významu slovného prvku\nprihláseného označenia žalovaný dospel na základe významu slovného prvku prihláseného označenia\nv nemeckom a talianskom jazyku, resp. veľmi podobných slov v ďalších svetových jazykoch. Na výskyt\nuvedeného slova v slovníku cudzích slov žalovaný poukázal z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že časť\nslovenskej spotrebiteľskej verejnosti bude toto slovo poznať aj ako slovo používané v slovenskom\njazyku, napriek tomu, že nejde o široko používaný výraz. K všeobecne známej skutočnosti v konaní\npred žalovaným žalovaný uviedol, že úrad je viazaný základnými pravidlami konania upravenými\nv § 3 Správneho poriadku, ktoré sú premietnutím princípov „dobrej správy“. Uviedol, že spôsobilosť\nprihláseného označenia na zápis do registra ochranných známok posúdil v súlade so zákonom, pričom\npri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho\nčinnosti a ich preukazovanie zo strany žalovaného by bolo nedôvodné a v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Poukázal na § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku a Rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014. Uviedol, že\nv predmetnom správnom konaní sa žalobca obmedzil len na konštatovanie nesúhlasu so závermi\nžalovaného a žiadne konkrétne dôkazy, či argumenty o tom, že by slovenská spotrebiteľská verejnosť\nnemala poznať a rozumieť významu slov limone/limon/limón, a teda, že by nemohla poznať význam\nslova tvoriaceho prihlásené označenie, nepredložil.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n10. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť\nžalobcu na deň 25. jún 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu\na poverená zástupkyňa žalovaného.\n11. Právny zástupca žalobcu po vyvolaní veci namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na\npojednávanie. Na súde sa nachádzal z dôvodu, že súd o 10:00 hod. pojednával inú vec účastníkov\nsp. zn. 6Spv/1/2024. Nahliadnutím do súdneho spisu mal správny súd za preukázané, že právnemu\nzástupcovi žalobcu na predmetné pojednávanie bolo doručené predvolanie dňa 15. 05. 2025 o 11:45\nhod, a teda bol na pojednávanie riadne predvolaný aj so zachovaním 10-dňovej lehoty na prípravu. Z\nuvedeného dôvodu správny súd konštatoval, že sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania.\n12. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej\nžaloby a jej dôvodov. Okrem toho poukázal, že v tejto veci bolo kľúčové osvedčenie známosti slova\nlimone, a to slovníkom cudzích slov, tak ako to vykonal žalovaný, avšak aj v uvedenom slovníku je toto\noznačenie uvedené ako zriedkavé, a preto nemôže byť všeobecne známe slovenskej spotrebiteľskej\nverejnosti. Preto mal za to, že skutkový podklad v tejto veci je neopodstatnený a právne posúdenie je\nnesprávne. Navrhol zrušiť prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a zároveň si uplatnil\nplnú náhradu trov konania.\n\n13. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že sa pridržiava svojich\npísomných vyjadrení. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o tom, že v slovníku cudzích slov je napádané\nslovo uvedené ako zriedkavé, uviedla, že tento argument nie je jediný, ani kľúčový, na ktorom bola\nposúdená absencia rozlišovacej schopnosti slova limone. Mala za to, že samotná zriedkavosť slova\nnemôže byť spájaná s jej známosťou vo verejnosti, keďže aj slová, ktoré sa nepoužívajú často, môžu\nbyť verejnosti známe.\n14. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo\na po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.\n1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n15. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,\nnajmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru\nalebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo\nslužieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje\njasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.\n16. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak\nnemá rozlišovaciu spôsobilosť.\n17. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak\nje tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu,\nkvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia\nslužieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.\n18. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa\nzapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na\nzáklade jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,\nrozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.\n19. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona\nsa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d),\n§ 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.\n20. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je\npovinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie\na hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných\nsúvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi\nkonania predložené. Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení.\n21. Na úvod je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred\núradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných\nznámkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv.\nabsolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Žalovaný\na prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska.\nObjektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko\noriginálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú\nsa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak\nje spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho\nvýrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou\norientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami.\n22. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe nespochybnil závery žalovaného o\nopisnosti slova tvoriaceho prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako ani nedostatok\nrozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Žalobca namietal,\nže kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného bola skutočnosť, ako vníma priemerný slovenský\n\nspotrebiteľ význam slova limone, ktorým je prihlásené označenie tvorené, resp. cudzie slová „limone/\nlimon/limón“. Uvádzal, že žalovaný nevykonal na preukázanie záveru, že ich bude spotrebiteľ vnímať vo\nvýzname „citrón, limeta, resp. citrónovník“, žiadne dôkazy nad rámec tvrdení, že slovo limon sa nachádza\nv slovenských slovníkoch cudzích slov; do slovenského jazyka prenikajú slová z cudzích jazykov a slová\nz cudzích jazykov vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty. Poukazoval na akademický slovník cudzích\nslov, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal aj žalovaný a dôvodil tým, že po zadaní\nslova „limon“ do predmetného slovníka je tento výraz označený ako zriedkavý a teda je zrejmé, že tento\ndôkaz nepostačuje na osvedčenie skutkového tvrdenia o tom, že priemerný slovenský spotrebiteľ\npozná význam slova „limon“. Uviedol, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k tomu,\nže priemerný slovenský spotrebiteľ pozná význam tohto slova na základe cudzích jazykov (nemčiny,\ntaliančiny). Mal za to, že žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných tvrdení a preto napadnuté\nrozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti.\n23. Správny súd má za to, že námietky žalobcu uvedené v bodoch 5. a 8. tohto rozsudku neboli\ndôvodné, nakoľko žalovaný dostatočne odôvodnil záver o vnímaní významu slova „LIMONE“ bežným\nslovenským spotrebiteľom nielen tým, že v rámci prieskumu prihláseného označenia dospel k záveru,\nže prihlásené označenie je tvorené slovom z nemeckého, či talianskeho jazyka, ktoré pomenováva\ncitrón, respektíve limetu či citrónovník, ale že veľmi podobným slovom je pomenovaný citrón aj v ďalších\nsvetových jazykoch - francúzskom, španielskom, ruskom a anglickom, pričom slovo „limon“ sa dokonca\nvyskytuje aj v slovenskom jazyku, čo vyplýva zo skutočnosti, že toto slovo je uvedené v slovníkoch\ncudzích slov. Žalovaný zároveň uviedol, že pri prieskume prihláseného označenia sa štandardne\nvyužívajú rôzne internetové vyhľadávače, odborné publikácie, slovníky či databázy. Žalovaný okrem\niného aj po využití informácií z prekladových internetových slovníkov uvedených na str. 5 napadnutého\nrozhodnutia, dospel k záveru, že slovenský spotrebiteľ sa so slovom „limon“, resp. aspoň „limón, lemon“\nv tomto význame stretol a je preto schopný vnímať význam slova, ktoré tvorí prihlásené označenie.\nŽalovaný zdôraznil, že jazyky, na ktoré poukázal v napadnutom rozhodnutí sú svetovými jazykmi,\nktoré sa bežne vyučujú na našom území a spotrebitelia sa s nimi stretávajú v ďalších súvislostiach\nako na dovolenkách, pri cestovaní, na internete, na sociálnych sieťach a v reklame. Slovo, ktoré\npomenúva citrón je súčasťou základnej slovnej zásoby v každom z uvedených jazykov, s týmto slovom sa\noboznamujú žiaci a študenti na školách, účastníci jazykových kurzov, je známe v obchodnej komunikácii\nv spojitosti s tovarmi ako sú potraviny, drogériový tovar, v reklame, respektíve na obaloch tovarov, kde sa\npoukazuje na citrónovú príchuť či arómu a to obzvlášť pri čistiacich prostriedkoch. Žalovaný v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe dlhodobo zohľadňuje známosť základných slov jazykov ako sú angličtina\nči nemčina a vykonáva prieskum sémantického obsahu slovných prvkov nielen v úradnom slovenskom\njazyku ale aj vo svetových jazykoch, a to predovšetkým v anglickom, nemeckom či francúzskom jazyku.\n24. Správny súd k uvedenému dodáva, že prvostupňový správny orgán vždy skúma, či priemerný\nspotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného\noznačenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej\nskupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť\ns existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať\npozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a\nširoko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa\nnezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na\nochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo\nslužby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako\nochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod\nzamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého\nzápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré\nsú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú\npredmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo\nslužieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49\naž 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej\nznámky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a\naktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a\npreto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v\nbežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor\ntiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho\n\nzainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50;\nC-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu\noznačeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako\nopisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo\noznačeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako\noznačenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či\noznačeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k\nživotnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45).\n25. Pokiaľ žalobca namietal, že po zadaní slova „limón“ do Slovníka cudzích slov (akademický) (bod 13.\nsprávnej žaloby), bol tento výraz výslovne označený ako zriedkavý a teda sa má jednať o slovo, s ktorým\nnie je široká slovenská spotrebiteľská verejnosť oboznámená, správny súd uvádza, že skutočnosť,\nže slovenské slovo „limón“ je v jazyku cudzích slov označené ako zriedkavé, znamená, že sa jedná\no slovo, ktoré sa síce nemusí často používať, môže byť však verejnosti bežne známe. Správny súd\nzdôrazňuje, že tento argument žalovaného nebol jediným, na ktorom bol postavený záver žalovaného\no nedostatku rozlišovacej spôsobilosti slova „limone“ a jeho opisnom charaktere, t.j. k záveru o znalosti\nvýznamu slovného prvku označenia „limone“ žalovaný dospel aj na základe významu slovného prvku\nv nemeckom, talianskom jazyku a ďalších svetových jazykoch, nielen poukázaním na Slovník cudzích\nslov (akademický).\n26. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v konaní o ochranných známkach pred žalovaným nie je\nmožné použiť všeobecne známu skutočnosť, keďže zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51\nvylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení § 34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods.\n6, podľa ktorého „skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti\nnetreba dokazovať“. Podľa názoru správneho súdu je potrebné uviesť, že aj keď vo všeobecnosti\nplatí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné\npodklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady\nmateriálnej pravdy je v konaní pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady\nformálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša\nna účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný\nnavrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva\norgán verejnej správy. Orgán verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli\núčastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy\nnenavrhuje. K otázke uplatnenia všeobecne známych skutočností v konaniach vo veciach ochranných\nznámok vyslovil svoje právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3Sžhuv 5, 6/2013\nz 7. októbra 2014 (pozn. súdu: za účinnosti zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach), v ktorom\nkonštatoval, že: „tzv. notoriety sú skutočnosti, ktoré sú známe väčšiemu okruhu ľudí vymedzenému buď\núzemne alebo profesionálne. Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na\nktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy. Pokiaľ sa v administratívnom\nkonaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť, ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, je nevyhnutné\npri vytváraní úsudku z nej vychádzať...Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju\niba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej existenciu\npopiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ\nchcel žalobca spochybniť závery žalovaného o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka, zvyšovaní\núrovne ovládania cudzieho jazyka, či nahradzovaní starších slovenských ekvivalentov novými cudzími\nslovami, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, to znamená, že mal predložiť dôkazy, ktorými tieto\ntvrdenia vyvráti. V predmetnom správnom konaní sa žalobca obmedzil na konštatovanie nesúhlasu\nso závermi žalovaného a žiadne konkrétne dôkazy, či argumenty nepredložil.\n27. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá\noporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti nemeckého jazyka\npriemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slova „limone“, ktorým je\nprihlasované označenie tvorené, správny súd v tejto súvislosti odkazuje na predchádzajúce body tohto\nrozsudku, v ktorých sa vysporiadava s vnímaním slova „limone“ u bežného slovenského spotrebiteľa.\n28. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že\nžalobca nepreukázal, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či\nprihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,\n\nvychádzali z dôkazov predložených žalobcom, pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených\ndôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného\noznačenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp.\nnespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky,\nalebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do\nregistra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia\ndôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva\ndôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového\norgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť,\nvyhodnotil ako správne.\n29. Záverom správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu spĺňa atribúty preskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré\nzodpovedá zistenému skutkovému stavu a je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o\nnepreskúmateľnosti a zároveň arbitrárnosti rozhodnutia neboli dôvodné. Správny súd s prihliadnutím\nna podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\noboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto\nžalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).\n30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario\ntak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Zároveň\nsprávny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168\nSSP.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\n\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).\nPoznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu Mgr. Denisa Slivová z dôvodu jej ospravedlnenej\nneprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}