Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6Spv/1/2023 0823106410 16. 04. 2025 JUDr. Katarína Kochan Morová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1
Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: BINDEMAT a.s., Rybářská 365, 735 62 Český Těšín, Česká republika, IČO: 04 796 993, právne zast. Advokátska kancelária SOWA s. r. o., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. POZ 1611-2022/II-45-2023 zo dňa 26. 09. 2023, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 08. 08. 2022 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „BAUGARDEN“ do registra ochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „úrad“ alebo „žalovaný“). Prihláška slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“, bola žalobcom podaná pre tovary: „poľnohospodárske stroje; stavebné stroje; stroje na zemné práce, exkavátory; rýpadlá na zemné práce; rýpadlá; naberače pre stroje na zemné práce; buldozéry; stroje na zhutňovanie zeminy; mechanické lopatové nakladače; kĺbové nakladače; šmykom riadené nakladače; manipulátory (stroje na nakladanie a vykladanie); dvíhacie kliešte (časti strojov); časti a súčasti strojov na zemné práce“ v triede 7, „riadiace páky vozidiel; pásové vozidlá; nákladné vozidlá; autožeriavy“ v triede 12 a pre služby „inzertné služby; podpora predaja pre tretie osoby; reklama; podnikateľské konzultačné a poradenské služby; poskytovanie obchodných informácií spotrebiteľom; maloobchodné služby so stavebnými strojmi a zariadeniami; maloobchodné služby so zariadeniami na zemné práce; veľkoobchodné služby so stavebnými strojmi a zariadeniami; veľkoobchodné služby so zariadeniami na zemné práce“ v triede 35 a „stavebné poradenstvo; poradenské služby pre stavebníctvo; poradenské služby v oblasti hĺbenia jám; poskytovanie informácií v oblasti stavebníctva; poskytovanie informácií v oblasti prenájmu stavebných strojov a zariadení; prenájom stavebného vybavenia; prenájom stavebných strojov; prenájom strojov na zemné práce; prenájom bagrov a rýpadiel; prenájom kĺbových nakladačov; prenájom malých bagrov a rýpadiel; opravy alebo údržba poľnohospodárskych strojov a nástrojov; opravy alebo údržba stavebných strojov a prístrojov; opravy alebo údržba strojov na zemné práce; poskytovanie informácií v oblasti opravy alebo údržby stavebných strojov a prístrojov“ v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 2. Úrad informoval žalobcu správou o prieskume zápisnej spôsobilosti zo dňa 08. 12. 2022, v ktorej uviedol, že predmet prihlášky ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 506/2009 Z. z.“). Úrad zistil, že vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám nemá predmetné označenie rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z., pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) citovaného zákona opisuje účel a zameranie (iné vlastnosti) poskytovaných tovarov a služieb. 3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky vyjadrenie zo dňa 26. 01. 2023, v ktorom uviedol, že prihlasované označenie „BAUGARDEN“ nie je všeobecné opisné označenie, ale označenie vymyslené žalobcom za účelom predaja prihlasovaných tovarov a poskytnutia prihlasovaných služieb. Namietal, že Úrady priemyselného vlastníctva v Českej a Poľskej republike nemali žiadne vecné námietky k spôsobilosti pre zápis slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“. Uviedol, že slovné označenie BAUGARDEN je na slovenskom trhu už používané, v súvislosti s tovarmi žalobcu. Odkázal pritom na dve webové stránky A. a A. a dva inzeráty na internetových portáloch B. a C.. 4. Úrad rozhodnutím zn. POZ 1611-2022/Z-152-2023 zo dňa 12. 05. 2023 zamietol prihlášku ochrannej známky č. POZ 1611-2022 z 08. 08. 2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z významu prihlasovaného označenia „BAUGARDEN“ ako celku, ktoré je zložené z dvoch slovných prvkov vyplýva, že slovný prvok "bau" v preklade z nemeckého jazyka okrem iného znamená aj "výstavba, stavanie, budovanie". Slovný prvok "garden" v preklade z anglického jazyka okrem iného znamená "záhrada" alebo "záhradný". Slovo "záhrada" sa do nemeckého jazyka prekladá ako "Garten". V slovách "garden" a "garten" je zjavná fonetická príbuznosť spoluhlások "d" a "t", avšak význam oboch slov je zhodný. Úrad vyjadril názor, že prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti informáciu, že pod takýmto označením budú poskytované stavebné alebo poľnohospodárske stroje, mini rýpadlá, buldozéry, pásové vozidlá, ktoré je možné využívať pri budovaní, zakladaní záhrad a ich terénnych úpravách ako aj pri využívaní záhrad, napr. pri pestovaní plodín. Rovnako vo vzťahu k službám ako stavebné poradenstvo, prenájom stavebných strojov alebo opravy alebo údržba poľnohospodárskych strojov a nástrojov; opravy alebo údržba stavebných strojov a prístrojov, úrad konštatoval, že účel a zameranie týchto služieb bude vo vzťahu k budovaniu alebo zakladaniu záhrad. Ďalej uviedol, že predmetné označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť ani vo vzťahu k maloobchodným a veľkoobchodným službám s vybranými tovarmi, ktoré úrad považoval za súvisiace služby. 5. S poukazom na spotrebiteľskú verejnosť, úrad konštatoval, že prihlásené označenie poskytuje jednoduchú a priamu informáciu o tom, že ponúkané tovary sú určené na využitie pri terénnych úpravách pri zriaďovaní a budovaní záhrad, prípadne úprave pozemkov v záhradách a prihlásené poradenské služby sú zamerané na poradenstvo v oblasti zakladania záhrad. Spotrebiteľ vníma časť označenia "bau" ako slovotvornú časť v spojitosti so stavebnými prácami, zemnými prácami, budovaním, prestavbou a časť označenia "garden" bezpochyby vníma vo význame "záhrada", prípadne súvisiaci so záhradou. Preto spojením týchto dvoch slov vzniká síce slovo, ktoré nie je obsiahnuté v slovníku, no relevantná spotrebiteľská verejnosť tak, ako ju úrad zadefinoval vo výsledku prieskumu z 08. 12. 2022, identifikuje význam slova a rozumie mu bez väčšej intelektuálnej námahy. K argumentácii prihlasovateľa, že Úrady priemyselného vlastníctva v Českej republike a v Poľsku zapísali alebo zverejnili zhodné označenie pre totožný zoznam tovarov a služieb úrad uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím iných úradov o možnosti zápisu predmetného označenia ako ochrannej známky a zdôraznil, že možnosť zápisu označenia ako ochrannej známky sa musí posúdiť výlučne v zmysle zákona č. 506/2009 Z. z. 6. K námietke prihlasovateľa, že slovné označenie "BAUGARDEN" je na slovenskom trhu už používané, a to v súvislosti s tovarmi prihlasovateľa, a preto nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť na základe používania pred podaním prihlášky ochrannej známky, úrad posúdil štyri predložené odkazy na internetové stránky prihlasovateľa a inzertný portál "bazoš" a "extrabazar" a súhrnne za všetky štyri internetové odkazy (str. 4 prvostupňového rozhodnutia) konštatoval, že údaje prezentované na daných internetových stránkach nie sú postačujúce na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia jeho používaním pred podaním prihlášky ochrannej známky vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám na území Slovenskej republiky. Uviedol, že rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary a služby ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané.
7. Úrad konštatoval, že označenie musí byť svojou formou a obsahom originálne do takej miery, že jeho osobité znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované - ide o tzv. triádu väzieb (označenie - tovary a služby - prihlasovateľ). Označenie má rozlišovaciu spôsobilosť pre konkrétne tovary a služby, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja (tovary a služby jedného subjektu od tovarov alebo služieb iného subjektu). Úrad konštatoval, že prihlasované označenie túto funkciu neplní a preto nemôže byť zapísané do registra ochranných známok. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu rozhodnutím zn. POZ 1611-2022/II-45-2023 zo dňa 26. 09. 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu. 9. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj zákonnosť vedeného správneho konania, ktoré mu predchádzalo a posúdil dôvody uvádzané žalobcom. Žalovaný poukázal na základné zásady a princípy známkového práva a na význam a zmysel ochranných známok. Konštatoval, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom „BAUGARDEN“ napísaným štandardným typom písma. Tento slovný prvok je vytvorený spojením dvoch plnovýznamových slov, a to nemeckého slova „BAU“ a anglického slova „GARDEN“. Výraz „Bau“, v preklade z nemeckého do slovenského jazyka znamená „stavba, výstavba, budova, konštrukcia, stavanie, budovanie, stavenisko“ (In: Nemecko – Slovenský slovník, Čierna, Géze, Juríková, Menke, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1991), teda nemožno ho vnímať len vo význame „stavba“, resp. „stavebný“ ako v podanom rozklade tvrdil žalobca. Pokiaľ ide o slovo „garden“, ide o anglické slovo vo význame „záhrada, záhradný, sad, háj“, prípadne v tvare slovesa „záhradníčiť, pracovať v záhrade“ (In: PC translator). 10. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“. 11. Vo vzťahu k tovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré predstavujú poľnohospodárske stroje a nástroje, stavebné stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti, vozidlá a súčasti vozidiel, maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi, stavebné poradenstvo, prenájom stavebných strojov, opravy a údržbu poľnohospodárskych strojov a nástrojov, opravy a údržbu stavebných strojov, prístrojov a zariadení a poskytovanie informácií, žalovaný uviedol, že prihlásené označenie spotrebiteľskou verejnosťou bude vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o ich zameraní a účele, konkrétne, že ide o stroje, prístroje, zariadenia a vozidlá, resp. ich časti a súčasti využívané pri stavebnej alebo poľnohospodárskej činnosti, či pri budovaní a údržbe záhrad a služby, ktoré sú zamerané na tieto činnosti. Prihlásené označenie bude vnímané spotrebiteľmi ako opisné, poskytujúce informáciu o zameraní služieb, aj vo vzťahu k ostatným službám nárokovaným v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako inzertné a reklamné služby, služby poskytovania obchodných či podnikateľských informácií a poradenstva, pretože ide o služby, ktoré sú vo vzťahu k skôr uvedeným tovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 doplnkovými, resp. podpornými službami. 12. Na základe uvedeného konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom a službám predstavuje opisné označenie bez rozlišovacej spôsobilosti. 13. Ohľadne argumentu žalobcu, že prvostupňový orgán nedefinoval relevantného spotrebiteľa z pohľadu nárokovaných tovarov a služieb, žalovaný uviedol, že je pravdou, že v predmetnom prípade môže byť spotrebiteľom nárokovaných tovarov a služieb človek žijúci na vidieku, ktorý je priamo majiteľom pozemku, záhrady, ornej pôdy, sadu a pod., avšak spotrebiteľskú verejnosť pri nárokovaných tovaroch a službách tvorí vo veľkej miere aj odborná verejnosť – spotrebitelia, ktorí profesionálne pôsobia v oblasti stavebníctva, resp. budovania záhrad. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom znalosti cudzích jazykov uviedol, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniká stále viac výrazov a slovných spojení z cudzích jazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom, a to vo všetkých vekových kategóriách. K poznaniu významu slov „BAU“ a „GARDEN“, ktorými je tvorené prihlásené označenie, uviedol, že slovenská spotrebiteľská verejnosť sa s nimi bežne stretáva, keďže tieto sú súčasťou bežne používaných označení, názvov napr. obchodných domov, centier, prípadne reštaurácií (BAUMAX, BAUHAUS, Garden-shop, Garden
centrum, Garden-technik, Garden Restaurant a pod.). Vzhľadom na uvedené, bude slovenská verejnosť, vrátane spotrebiteľov zaujímajúcich sa o nárokované tovary a služby, ktorá sa bežne stretáva s týmito slovami, schopná identifikovať ich aj v slovnom prvku predstavujúcom prihlásené označenie, poznať aj ich význam, a to aj v prípade, ak neovláda anglický, resp. nemecký jazyk. Nemožno tvrdiť, že priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov a služieb nebude rozumieť slovám „BAU“ a „GARDEN“ a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku. 14. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že slovo „BAUGARDEN“ predstavuje novotvar, ktorý nemá význam v žiadnom jazyku, a preto takéto slovné spojenie disponuje rozlišovacou spôsobilosťou, žalovaný poukázal na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-56/15 z 18. októbra 2016, Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft mbH & Co. KG vs. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo. Uviedol, že v preskúmavanom prípade je zrejmé, že prihlásené označenie pozostáva zo slov „BAU“ a „GARDEN“, z ktorých každé má konkrétny sémantický obsah, pričom kombinácia týchto dvoch slov nie je nič viac ako len súčet informácií, ktoré prinášajú, a teda označenie ako celok má vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám jasný opisný význam, a to napriek tomu, že ide o kombináciu dvoch slov z rôznych jazykov. Spojenie dvoch slov do jedného slovného prvku, ako je to v prípade prihláseného označenia „BAUGARDEN“, nie je podľa žalovaného ničím výnimočné ani originálne, pričom je zrejmé, že spotrebiteľ je schopný v ňom jasne identifikovať nielen dva slovné prvky s jasným významom, ale jasný význam pre spotrebiteľa má aj spojenie ako také. Preto konštatoval, že prihlásené slovné označenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže takto označené tovary a služby prihlasovateľa odlíšiť od tovarov a služieb iných subjektov, a nebude preto spotrebiteľom vnímané ako označenie ich obchodného zdroja alebo pôvodu. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám len opisuje ich účel a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. 15. Pokiaľ žalobca poukazoval na ochrannú známku č. 231067 „BAUMIT“, ktorá podľa jeho názoru vo vzťahu k tovarom, pre ktoré je zapísaná, tiež predstavuje opisné označenie a úrad ju napriek tomu zapísal do registra, žalovaný uviedol, že existujúce zápisy ochranných známok nevedú sami osebe k nároku na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok. 16. Ohľadne zápisu slovného označenia „BAUGARDEN“ ako ochrannej známky v Českej a v Poľskej republike a argumentácie žalobcu, že známkové právo je v rámci EÚ harmonizované, a teda je v rozpore s predpismi a princípmi EÚ, aby úrad mal odlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti označenia ako úrady v iných členských štátoch EÚ, žalovaný uviedol, že pri posúdení zápisnej spôsobilosti označenia prihláseného na zápis do registra sa úrad riadi zákonom o ochranných známkach, pričom rozhodnutiami úradov iných štátov nie je viazaný. Mal za to, že prvostupňový orgán správne dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám nepreukázal. Správna žaloba – žalobné body 17. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 18. V správnej žalobe argumentoval zhodne ako v administratívnom konaní tým, že slovné označenie „BAUGARDEN“ predstavuje novotvar vymyslený žalobcom za účelom predaja prihlasovaných tovarov a poskytnutia prihlasovaných služieb, ktorý nemá význam v žiadnom jazyku, a to bez ohľadu na gramatickú správnosť alebo nesprávnosť. Slovo „BAUGARDEN“ nemá žiaden význam v nemčine, ako ani v angličtine. Rovnako by nemalo v nemčine zmysel ani slovo „Baugarten“. Do slovenčiny by slovo „Baugarten“ bolo preložené ako stavebná záhrada (nie stavanie záhrady), nakoľko slovo „Bau“ je v preklade „stavba“ a v rámci spojenia dvoch slov s umiestnením na začiatku, sa používa výlučne ako prídavné meno „stavebný/á/é“, v žiadnom prípade vo význame „stavanie“. Nakoľko spojenie stavebná záhrada nedáva žiaden zmysel, takéto slovo v nemeckom jazyku nie je. Poukázal na slovník nemeckého jazyka, Duden. Uviedol, že význam slovného označenia „BAUGARDEN“ by nebol zrozumiteľný a jasný ani pre nemeckého spotrebiteľa (a to ani v tvare „Baugarten“), nieto pre spotrebiteľa slovenského a
v žiadnom prípade nemožno hovoriť o predmetnom slovnom označení ako o všeobecnom opisnom označení. Slovné prvky použité v prihlasovanej ochrannej známke nie je automaticky logické rozkladať na časť „Bau“ a „Garden“ a nie je preto dôvod predpokladať, že slovenský spotrebiteľ automaticky rozloží slovné spojenie na dve časti a bude odvodzovať význam z dvoch slov, zvlášť ak význam časti „Bau“ je prezentovaný z jazyka nemeckého a časti „Garden“ z jazyka anglického, a to ešte v prípade časti „Bau“ vo význame, ktorý mu v danom jazyku ani neprináleží. Podľa žalobcu je takýto rozbor, resp. delenie jednoslovného označenia neprirodzený a vo vzťahu k bežnému slovenskému spotrebiteľovi neočakávaný. 19. Podľa žalobcu je relevantným spotrebiteľom skôr muž, v strednom a neskoršom veku, bývajúci v obciach, nie väčších mestách. S ohľadom na predmetnú definíciu cieľového spotrebiteľa nemožno automaticky očakávať, že tento bude ovládať cudzí jazyk a už vôbec nie jazyk nemecký. Ak úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že relevantným spotrebiteľom bude taktiež odborná verejnosť, spotrebitelia, ktorí profesionálne pôsobia v oblasti stavebníctva, resp. budovania záhrad, tak v prípade, ak by aj tento spotrebiteľ mal znalosť nemeckého jazyka, tak by z jeho strany nedochádzalo k nelogickému rozdeľovaniu slovného spojenia „BAUGARDEN“ a jeho prekladu na „stavanie/budovanie záhrady/sadu/ parku“, keďže takýto význam v cudzom jazyku tento novotvar nemá. 20. Podľa žalobcu práve značky, na ktoré úrad poukázal (BAUMIT – SK, BAUHAUS – EU ako aj značka BAUMAX) preukazujú jeho tvrdenie, že delenie obdobných novotvarov je neočakávané a nelogické zo strany spotrebiteľa. Vo všetkých spomenutých prípadoch ide aktuálne o značky všeobecne známe slovenským spotrebiteľom, ktoré nie sú zamieňané navzájom, ako ani so značkami iných podnikateľov (majú teda rozlišovaciu spôsobilosť). Uviedol, že všetky tieto značky boli v minulosti zaregistrované ako slovné ochranné známky platné na území SR, a to aj pre tovary a služby v oblasti stavebníctva. Argumentoval tým, že v prípade uplatnenia logiky žalovaného v napadnutom rozhodnutí, by k zápisu vyššie uvedených ochranných známok nemohlo dôjsť, nakoľko by vo všetkých prípadoch opisovali zapisované tovary a služby. Ak by sa uvedené novotvary nelogicky rozdelili a preložili v súlade s odôvodnením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, dostali by sa nasledovné spojenia: BAUMIT – stavanie s (pričom predmetná známka je zapísaná o.i. pre tovary, s ktorými sa stavia); BAUHAUS – stavanie domu (pričom predmetné ochranné známky sú zapísané o.i. pre tovary a služby určené na stavanie domu); BAUMAX – maximálne stavanie (pričom predmetná ochranná známka je zapísaná o.i. pre tovary a služby určené na stavanie). V prípade, ak by bolo tvrdenie úradu o delení správne, tak by nemohlo dôjsť k žiadnemu zápisu slovnej ochrannej známky pre tovary a služby v oblasti stavebníctva obsahujúcej slovný prvok „Bau“. 21. Žalobca uviedol, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky pozostávajúcej z viacerých slovných prvkov v každom prípade závisí od preskúmania celku, ktorý vytvárajú. Skutočnosť, že každý z týchto prvkov posudzovaný samostatne nemá rozlišovaciu spôsobilosť neznamená, že rozlišovaciu spôsobilosť nemá aj ich kombinácia. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ochranná známka nemusí mať ani žiaden prvok tvorivosti alebo nápaditosti a stačí minimálna rozlišovacia spôsobilosť (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-329/02 P). 22. Podľa žalobcu český a poľský Úrad priemyselného vlastníctva nemali žiadne vecné námietky k spôsobilosti zápisu slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN” pre totožné tovary a služby. Žalobca súhlasil s názorom žalovaného, že úrad nie je viazaný rozhodnutiami úradov iných štátov, avšak právo ochranných známok bolo harmonizované v rámci Európskej únie na hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej úrovni, vrátane dôvodov na zamietnutie ochrannej známky, aby nedochádzalo k obmedzovaniu voľného pohybu tovarov a slobody poskytovania služieb v únii. V zmysle Smernice EÚ č. 2015/2436 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, spoločná existencia a rovnováha systémov ochranných známok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ predstavuje ťažisko prístupu únie k ochrane duševného vlastníctva. Podľa názoru žalobcu je v absolútnom rozpore s predpismi a princípmi EÚ, aby Úrad priemyselného vlastníctva SR mal diametrálne odlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky ako príslušné úrady v iných členských štátoch, ale aj samotného Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), čo žalobca odvodil z toho, že zo strany EUIPO došlo k zápisu vyššie uvedených ochranných známok BAUHAUS bez potreby získania predchádzajúcej rozlišovacej spôsobilosti užívaním.
23. V závere správnej žaloby žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, že ak úrad nerozdeľoval zapisované označenie v prípade slovnej ochrannej známky „BAUMIT“, to isté nemôže robiť ani v prípade „BAUGARDEN“, v opačnom prípade by dochádzalo k porušovaniu právnej istoty. Preto žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru ide o skutkovo podobný prípad (spojenie dvoch cudzojazyčných slov, ktoré podľa logiky úradu mali byť rozdelené a preložené na „stavanie s“, čo by opisovalo zapisované tovary a služby). Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika 24. Žalovaný sa s dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná, nestotožnil a prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie považoval za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Uviedol, že v posudzovanom prípade zistil skutkový stav spoľahlivo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku a pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach a Správneho poriadku. Rozhodol na základe podania a dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom. V posudzovanom prípade po analýze jednotlivých slov „BAU“ a „GARDEN“, ktorým je prihlásené označenie tvorené, ako aj na základe analýzy prihláseného označenia „BAUGARDEN“ ako celku, a to z pohľadu relevantného spotrebiteľa a vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je označenie nárokované, žalovaný dospel k záveru, že prihlásené označenie nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám ani minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá je potrebná na zápis označenia do registra ochranných známok. Zdôraznil, že výklad zákona o ochranných známkach je vykonávaný v súlade s právom EÚ a právne predpisy sú harmonizované, a preto nie je pravdou, že úrad má odlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti označenia. Uviedol, že môže nastať situácia, že záver prijatý úradom v nejakom prípade bude odlišný ako záver prijatý EUIPO alebo úradom v inom členskom štáte EÚ. Preto považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že postoj úradu je diametrálne odlišný nielen od úradov iných členských štátov, ale aj samotného EUIPO. Konštatoval, že závery prijaté v jednom prípade nemožno automaticky a bez ďalšieho vzťahovať na iný prípad. Pokiaľ ide o slovnú ochrannú známku číslo 231067 „BAUMIT“, žalovaný odkázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa s uvedeným poukazom žalobcu vysporiadal (str. 6 posledný odsek). Uviedol, že úlohou úradu je dostatočne a náležite odôvodniť rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom na platnú právnu úpravu, a nie vysvetľovať a odôvodňovať zápisy iných ochranných známok. Žalovaný zdôraznil, že v preskúmavanom prípade je rozhodujúcou skutočnosťou, či prihlásené označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, respektíve, či je opisné alebo nie, a nie to, či úrad v minulosti zapísal do registra ochrannú známku, o ktorej sa prihlasovateľ domnieva, že ide o označenie obdobného charakteru ako je prihlásené označenie. Na záver uviedol, že každé konanie vo veciach ochranných známok je samostatným správnym konaním, v ktorom sú rozhodujúce konkrétne skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Preto žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, za nedôvodné. Navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190 SSP zamietol. 25. Žalobca v replike v plnom rozsahu odkázal na čl. II správnej žaloby. K argumentácii žalovaného rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T - 56/15 uviedol, že okolnosti tohto prípadu boli absolútne odlišné a nemožno ich aplikovať na predmetnú situáciu. Pre slovenského spotrebiteľa, ktorý je v tomto prípade relevantným spotrebiteľom, je spájanie slov za účelom vzniku nového slova neprirodzené, nehovoriac o tom, že ide o slovné spojenie tvorené nie z jedného, ale z dvoch preňho cudzích jazykov. Jediné, čo žalovaný v rámci analýzy urobil, bolo, že prihlasované označenie nelogicky rozdelil na dve časti a jeho zápis zamietol z dôvodu, že jednotlivé časti nedisponovali rozlišovacou spôsobilosťou. Mal za to, že všetky podstatné okolnosti, za akých EUIPO zapísal do registra slovné ochranné známky EÚ č. 2676799 a č. 9099011 „BAUHAUS“ vyplývajú z informácií z registra, ktoré boli predložené k žalobe (dôkaz číslo 5 a 6). Uviedol, že zo strany EUIPO došlo k zápisu ochranných známok „BAUHAUS“ bez potreby získania predchádzajúceho rozlišovacej spôsobilosti užívaním, a to k tovarom a službám, ku ktorým by v zmysle logiky žalovaného, mali predmetné ochranné známky popisný charakter. Argumentoval, že okolnosti zápisu slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“ v Českej a Poľskej republike boli absolútne rovnaké, ako v prípade zápisu predmetného označenia na Slovensku, pričom úrady týchto štátov nemali žiadne vecné námietky k spôsobilosti zápisu slovnej ochrannej známky. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. 04. 2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 04. 04. 2025 (§ 137 ods. 4 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a replikou žalobcu ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 27. Pozitívnu definíciu ochrannej známky obsahuje § 2 zákona č. 506/2009 Z.z., podľa ktorého ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. 28. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 506/2009 Z. z. do registra sa nezapíše označenie, ak b) nemá rozlišovaciu spôsobilosť, c) je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. 29. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je zverené zákonné zmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona č. 506/2009 Z. z. taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/ EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je každý z dôvodov zamietnutia zápisu nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54). Účelom ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z. je zamedzenie zápisu označenia bez rozlišovacej spôsobilosti, ktorá robí ochrannú známku spôsobilou plniť jej základnú funkciu – identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb iného pôvodu. Zápisná prekážka upravená v § 5 ods. 1 písm. c) chráni odlišný verejný záujem, a to dostupnosť označení a údajov opisujúcich vlastnosti tovarov alebo služieb pre všetkých ich používateľov. 30. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že žalovaný vychádzal z tvrdenia, že slovné označenie „BAUGARDEN“ je spojením nemeckého slova „Bau“ a anglického slova „Garden“, ktoré bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“. Žalobca namietal, že žalovaný nedôvodne predpokladal, že slovenský spotrebiteľ rozloží automaticky slovné spojenie na dve časti a bude odvodzovať význam z dvoch slov „Bau“ a „Garden“, keď takéto delenie jednoslovného označenia je neprirodzené a vo vzťahu k bežnému slovenskému spotrebiteľovi neočakávané. Ďalej žalobca namietal, že ak by aj spotrebiteľ mal znalosť nemeckého jazyka, tak by z jeho strany nedošlo k nelogickému rozdeleniu slovného spojenia „BAUGARDEN“ a jeho prekladu na „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“, keďže takýto význam v nemeckom jazyku tento novotvar
nemá. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že „S ohľadom na spotrebiteľskú verejnosť, úrad opakovane uvádza, že prihlásené označenie poskytuje jednoduchú a priamu informáciu o tom, že ponúkané tovary sú určené na využitie pri terénnych úpravách pri zriaďovaní budovaní záhrad prípadne úprave pozemkov v záhradách a prihlásené poradenské služby sú zamerané na poradenstvo v oblasti zakladania záhrad, zemných prác v záhradách rovnako prenájom je zameraný na pracovné a stavebné stroje, ktoré je možné využiť pri rôznych zemných prácach na pozemku v záhrade. Úrad je presvedčený o tom, že pre spotrebiteľa je rozhodujúci význam označenia alebo informácia, ktorú v sebe predmetné označenie nesie a nie skutočnosť, či je slovné spojenie napísané gramaticky správne. Spotrebiteľ vníma časť označenia "bau" ako slovotvornú časť vo spojitosti so stavebnými prácami, zemnými prácami, budovaním, prestavbou a časť označenia "garden" bezpochyby vníma vo význame "záhrada" prípadne súvisiaci so záhradou. Preto spojením týchto dvoch slov vzniká síce slovo, ktoré nie je obsiahnuté v slovníku, no relevantná spotrebiteľská verejnosť tak, ako ju úrad zadefinoval vo výsledku prieskumu z 8.12.2022 identifikuje význam slova a rozumie mu bez väčšej intelektuálnej námahy.“ S uvedeným sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že „prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom „BAUGARDEN“ napísaným štandardným typom písma. Tento slovný prvok je vytvorený spojením dvoch plnovýznamových slov, a to nemeckého slova „BAU“ a anglického slova „GARDEN“. Výraz „Bau“, ako správne uviedol prvostupňový orgán, v preklade z nemeckého do slovenského jazyka znamená „stavba, výstavba, budova, konštrukcia, stavanie, budovanie, stavenisko“ (In: Nemecko – Slovenský slovník, Čierna, Géze, Juríková, Menke, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1991), teda nemožno ho vnímať len vo význame „stavba“, resp. „stavebný“ ako v podanom rozklade tvrdil prihlasovateľ. Pokiaľ ide o slovo „garden“, prvostupňový orgán správne konštatoval, že ide o anglické slovo vo význame „záhrada, záhradný, sad, háj“, prípadne v tvare slovesa „záhradníčiť, pracovať v záhrade“ (In: PC translator). Vzhľadom na uvedené orgán rozhodujúci o rozklade zastáva názor, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“. 31. V prejednávanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického a nemeckého jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „BAUGARDEN“. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom znalosti cudzích jazykov uviedol, že „v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z cudzích jazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom, a to vo všetkých vekových kategóriách. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je pritom priemerného spotrebiteľa potrebné považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. K poznaniu významu slov „BAU“ a „GARDEN“, ktorými je tvorené prihlásené označenie, pritom prispieva aj skutočnosť, že slovenská spotrebiteľská verejnosť sa s nimi bežne stretáva, keďže tieto sú súčasťou bežne používaných označení, resp. názvov napr. obchodných domov, centier, prípadne reštaurácií (BAUMAX, BAUHAUS, Garden-shop, Garden centrum, Garden-technik, Garden Restaurant a pod.). Vzhľadom na to, že slovenská verejnosť, vrátane spotrebiteľov zaujímajúcich sa o nárokované tovary a služby, sa bežne stretáva s týmito slovami, bude schopná identifikovať ich aj v slovnom prvku predstavujúcom prihlásené označenie, pričom bude poznať aj ich význam, a to aj v prípade, ak neovláda anglický, resp. nemecký jazyk, z ktorého tieto slová pochádzajú. Podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade preto nemožno tvrdiť, že priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov a služieb nebude rozumieť slovám „BAU“ a „GARDEN“ a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu, len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku.“ 32. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že časť slovenských spotrebiteľov rozumie významu týchto slov, keďže sa bežne s týmito slovami stretáva a je schopná identifikovať ich význam. 33. Pokiaľ žalobca namietal, že delenie jednoslovného označenia „BAUGARDEN“ je neprirodzené a vo vzťahu k bežnému slovenskému spotrebiteľovi neočakávané, nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali prijaté závery úradu a nespornú skutočnosť, že prenikanie anglického a nemeckého jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, keď podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda slová zo základnej slovnej zásoby anglického a nemeckého jazyka do takej miery, že rozumie významu týchto
slov. Správny súd súhlasí so záverom žalovaného, že skutočnosť, že v danom prípade môže existovať časť relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá prihlásené označenie nevníma ako opisné, pretože mu nerozumie, nezakladá automaticky možnosť prekonania vznesených zápisných výluk. Je to dané tým, že je postačujúce, ak existuje istá, v predmetnom prípade podstatná časť relevantnej verejnosti, ktorá rozumie anglickému a nemeckému jazyku, a ktorá prihlásené označenie ako celok vníma ako opisné, a teda ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu. Je zrejmé, že žalobcom navrhované označenie „BAUGARDEN“ je zložené z dvoch samostatných pojmov. Preto bol správny postup žalovaného, ak pre účely posúdenia zákonných podmienok na zápis do registra ochranných známok toto označenie „rozdelil“ a posudzoval význam jednotlivých častí, z ktorých je zložené. 34. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované tovary a služby samé osebe, nakoľko je zložené z dvoch výrazov – anglického a nemeckého, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s tovarmi a výrobkami, keď označujú oblasť (stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku), ktorej sa týkajú. Ide o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. Súd nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny súd súhlasí so žalovaným, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „BAUGARDEN“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca tovary a služby, ktoré sa využívajú na stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku. Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery. 35. Správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto tovary (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k tovarom a službám jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického a nemeckého jazyka u relevantného slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona č. 506/2009 Z. z. preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci čoho môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že spotrebiteľská verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom. 36. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny tovar/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Ako žalovaný uviedol vo
svojom rozhodnutí na strane 5 „že prihlásené označenie bude vo vzťahu k tovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré predstavujú poľnohospodárske stroje a nástroje, stavebné stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti, vozidlá a súčasti vozidiel, maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi, stavebné poradenstvo, prenájom stavebných strojov, opravy a údržbu poľnohospodárskych strojov a nástrojov, opravy a údržbu stavebných strojov, prístrojov a zariadení a poskytovanie informácií, spotrebiteľskou verejnosťou vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o ich zameraní a účele, konkrétne, že ide o stroje, prístroje, zariadenia a vozidlá, resp. ich časti a súčasti využívané pri stavebnej alebo poľnohospodárskej činnosti, či pri budovaní a údržbe záhrad a o služby, ktoré sú zamerané na tieto činnosti. Prihlásené označenie bude pritom vnímané spotrebiteľmi ako opisné, poskytujúce informáciu o zameraní služieb, aj vo vzťahu k ostatným službám nárokovaným v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako inzertné a reklamné služby, služby poskytovania obchodných či podnikateľských informácií a poradenstva, pretože ide o služby, ktoré sú vo vzťahu k skôr uvedeným tovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 doplnkovými, resp. podpornými službami.“ Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd si tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“. 37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej ako ochranná známka môžu byť zapísané aj slovné označenia prevzaté z iných jazykov. Zásada voľného pohybu tovaru nezakazuje členskému štátu zapísať ako národnú ochrannú známku označenie, ktoré opisuje predmetné výrobky alebo služby v jazyku iného členského štátu (C-3/03P, bod 42). Aj v tomto prípade však musia byť splnené podmienky, že nie sú naplnené absolútne dôvody zamietnutia prihlasovaného označenia. Môže sa stať, že z dôvodu jazykových, kultúrnych, spoločenských alebo hospodárskych odlišnosti medzi členskými štátmi ochranná známka, ktorá nemá rozlišovaciu spôsobilosť alebo opisuje predmetné výrobky alebo služby v jednom členskom štáte, takou nie je v inom členskom štáte (C-421/04, bod 25). Preto nie je vylúčené, že ako národná ochranná známka bude zapísané označenie, ktoré má z pohľadu verejnosti v danej krajine fantazijnú povahu (napríklad portugalský pojem „adega“ na Slovensku), no v inej krajine, respektíve v iných krajinách má toto označenie opisný charakter, prípadne postráda aj rozlišovaciu spôsobilosť. 38. Ak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur-Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a
preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť. 39. Pokiaľ žalobca vytýkal úradu nejednotnosť pri rozhodovaní, či odklonenie sa od rozhodovacej praxe príslušných úradov iných členských štátov, ale aj samotného úradu EÚ pre duševné vlastníctvo, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že posudzovanie zápisnej spôsobilosti prihlásených označení je špecifické v tom, že jednotlivé prihlášky sa posudzujú vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, pričom na výsledok konania môžu mať vplyv aj drobné rozdiely. Výklad zákona o ochranných známkach je vykonávaný v súlade s právom EÚ a právne predpisy sú harmonizované. Zápisná spôsobilosť označenia prihláseného na zápis ochrannej známky je vždy skúmaná v zmysle zákona o ochranných známkach s ohľadom na špecifiká konkrétneho prípadu dané charakterom a druhom označenia a vždy v spojení s prihlásenými tovarmi a/alebo službami. Rozhodovanie je založené na správnej úvahe vychádzajúcej zo skutkového stavu tej-ktorej veci a rozhodovacej praxe úradu v analogických prípadoch, zohľadňujúc stanoviská a vykonajúc dôkazy predložené účastníkom konania. Preto dovolávať sa rozhodnutia s odkazom na iné rozhodnutia v „obdobných“ veciach nie je na mieste. Pokiaľ žalobca namietal, že označenia BAUHAUS, BAUMAX ako aj označenie BAUMIT preukazujú práve jeho tvrdenie, že delenie obdobných novotvarov je zo strany spotrebiteľa neočakávané a nelogické s poukazom, že uvedené označenia boli zapísané ako ochranné známky – slovná ochranná známka EÚ č. 2676799 „BAUHAUS“, slovná ochranná známka EÚ č. 9099011 „BAUHAUS“, medzinárodná slovná ochranná známka č. 863855 „BAUMAX“ a slovná ochranná známka č. 231067 „BAUMIT“, je potrebné opätovne uviesť, že je na správnej úvahe toho-ktorého úradu vychádzajúcej zo zisteného konkrétneho skutkového stavu, ako vyhodnotí zápisnú spôsobilosť označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok. Podľa názoru správneho súdu žalobca dostatočne nepreukázal okolnosti, za akých EUIPO zapísal do registra ochranných známok slovné ochranné známky EÚ č. 2676799 „BAUHAUS-EU“ a č. 9099011 „BAUHAUS“ a medzinárodnú slovnú ochrannú známku č. 863855 „BAUMAX – WIPO SK“. Pokiaľ ide o slovnú ochrannú známku č. 231067 „BAUMIT - SK“, na ktorú žalobca opakovane poukázal aj v podanej žalobe, správny súd odkazuje na odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí žalovaného (str. 6 posledný odsek), v ktorom sa s uvedeným poukazom žalovaný vysporiadal. Správny súd má za to, že závery úradu prijaté v jednom prípade nemožno automaticky vzťahovať na iný prípad. Úlohou úradu je dostatočne a náležite odôvodniť konkrétne rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom na platnú právnu úpravu, a nie vysvetľovať a odôvodňovať zápisy iných ochranných známok. Odkaz na iné zapísané ochranné známky môže byť dôvodný v prípade, kedy by zahŕňal úplne analogické skutkové okolnosti, čo v prípade ochranných známok, na ktoré poukázal žalobca, nie je možné konštatovať, keďže neboli žalobcom preukázané. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že rozhodujúcou skutočnosťou v preskúmavanom prípade je, či prihlásené označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, resp. či je opisné alebo nie, a nie to, či úrad v minulosti zapísal do registra ochrannú známku, o ktorej sa žalobca domnieva, že ide o označenie obdobného charakteru ako je prihlásené označenie. Námietka žalobcu, že by nemohlo dôjsť k zápisu žiadnej slovnej ochrannej známky pre tovary a služby v oblasti
stavebníctva, ktorá by obsahovala slovný prvok „Bau“, nebola dôvodná, keďže pokiaľ by aj slovné označenie obsahovalo prvok „Bau“, ktorý je vo vzťahu k tovarom a službám týkajúcim sa stavebníctva opisný, nemožno automaticky vylúčiť, že by ďalší slovný prvok, príp. viaceré slovné prvky označenia nedokázali vnímanie celého označenia posunúť do inej roviny a takéto označenie by nedisponovalo rozlišovacou spôsobilosťou. Každé konanie vo veciach ochranných známok je samostatným správnym konaním, v ktorom sú rozhodujúce konkrétne skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. 40. Ako správny súd uviedol už vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahovalo právne posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené a správny súd nevzhliadol ani porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Preto považoval tvrdenie žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, za nedôvodné. 41. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).