{"guid": "21c177b1-301d-4c60-9591-0a71624877c7:0ad3ce68-ea93-4436-bdb1-d0aeb9abac09", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1", "spisova_znacka": "6Spv/1/2023", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6Spv/1/2023 z 16. 4. 2025", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 16. apríla 2025, sp. zn. 6Spv/1/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1", "identifikacne_cislo": "0823106410", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-04-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/506#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ad3ce68-ea93-4436-bdb1-d0aeb9abac09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6Spv/1/2023\n0823106410\n16. 04. 2025\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823106410.1\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:\nBINDEMAT a.s., Rybářská 365, 735 62 Český Těšín, Česká republika, IČO: 04 796 993, právne zast.\nAdvokátska kancelária SOWA s. r. o., Námestie 1. mája 9, 811 06 Bratislava, IČO: 50 720 422, proti\nžalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. POZ 1611-2022/II-45-2023 zo dňa 26. 09. 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou zo dňa 08. 08. 2022 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „BAUGARDEN“ do registra\nochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „úrad“\nalebo „žalovaný“). Prihláška slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“, bola žalobcom podaná pre\ntovary: „poľnohospodárske stroje; stavebné stroje; stroje na zemné práce, exkavátory; rýpadlá na\nzemné práce; rýpadlá; naberače pre stroje na zemné práce; buldozéry; stroje na zhutňovanie zeminy;\nmechanické lopatové nakladače; kĺbové nakladače; šmykom riadené nakladače; manipulátory (stroje\nna nakladanie a vykladanie); dvíhacie kliešte (časti strojov); časti a súčasti strojov na zemné práce“ v\ntriede 7, „riadiace páky vozidiel; pásové vozidlá; nákladné vozidlá; autožeriavy“ v triede 12 a pre služby\n„inzertné služby; podpora predaja pre tretie osoby; reklama; podnikateľské konzultačné a poradenské\nslužby; poskytovanie obchodných informácií spotrebiteľom; maloobchodné služby so stavebnými strojmi\na zariadeniami; maloobchodné služby so zariadeniami na zemné práce; veľkoobchodné služby so\nstavebnými strojmi a zariadeniami; veľkoobchodné služby so zariadeniami na zemné práce“ v triede 35\na „stavebné poradenstvo; poradenské služby pre stavebníctvo; poradenské služby v oblasti hĺbenia jám;\nposkytovanie informácií v oblasti stavebníctva; poskytovanie informácií v oblasti prenájmu stavebných\nstrojov a zariadení; prenájom stavebného vybavenia; prenájom stavebných strojov; prenájom strojov na\nzemné práce; prenájom bagrov a rýpadiel; prenájom kĺbových nakladačov; prenájom malých bagrov a\nrýpadiel; opravy alebo údržba poľnohospodárskych strojov a nástrojov; opravy alebo údržba stavebných\nstrojov a prístrojov; opravy alebo údržba strojov na zemné práce; poskytovanie informácií v oblasti\nopravy alebo údržby stavebných strojov a prístrojov“ v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb.\n2. Úrad informoval žalobcu správou o prieskume zápisnej spôsobilosti zo dňa 08. 12. 2022, v ktorej\nuviedol, že predmet prihlášky ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do\nregistra podľa zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„zákon č. 506/2009 Z. z.“). Úrad zistil, že vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám nemá predmetné\noznačenie rozlišovaciu spôsobilosť podľa\n§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z., pretože\npodľa § 5 ods. 1 písm. c) citovaného zákona opisuje účel a zameranie (iné vlastnosti) poskytovaných\ntovarov a služieb.\n3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky vyjadrenie zo\ndňa 26. 01. 2023, v ktorom uviedol, že prihlasované označenie „BAUGARDEN“ nie je všeobecné opisné\noznačenie, ale označenie vymyslené žalobcom za účelom predaja prihlasovaných tovarov a poskytnutia\nprihlasovaných služieb. Namietal, že Úrady priemyselného vlastníctva v Českej a Poľskej republike\nnemali žiadne vecné námietky k spôsobilosti pre zápis slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“.\nUviedol, že slovné označenie BAUGARDEN je na slovenskom trhu už používané, v súvislosti s tovarmi\nžalobcu. Odkázal pritom na dve webové stránky A. a A. a dva inzeráty na internetových portáloch B. a C..\n4. Úrad rozhodnutím zn. POZ 1611-2022/Z-152-2023 zo dňa 12. 05. 2023 zamietol prihlášku ochrannej\nznámky č. POZ 1611-2022 z 08. 08. 2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods.\n4 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných\nznámkach. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že\nz významu prihlasovaného\noznačenia „BAUGARDEN“ ako celku, ktoré je zložené z dvoch slovných prvkov vyplýva, že slovný prvok\n\"bau\" v preklade z nemeckého jazyka okrem iného znamená aj \"výstavba, stavanie, budovanie\". Slovný\nprvok \"garden\" v preklade z anglického jazyka okrem iného znamená \"záhrada\" alebo \"záhradný\". Slovo\n\"záhrada\" sa do nemeckého jazyka prekladá ako \"Garten\". V slovách \"garden\" a \"garten\" je zjavná\nfonetická príbuznosť spoluhlások \"d\" a \"t\", avšak význam oboch slov je zhodný. Úrad vyjadril názor,\nže prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti informáciu, že pod takýmto\noznačením budú poskytované stavebné alebo poľnohospodárske stroje, mini rýpadlá, buldozéry, pásové\nvozidlá, ktoré je možné využívať pri budovaní, zakladaní záhrad a ich terénnych úpravách ako aj pri\nvyužívaní záhrad, napr. pri pestovaní plodín. Rovnako vo vzťahu k službám ako stavebné poradenstvo,\nprenájom stavebných strojov alebo opravy alebo údržba poľnohospodárskych strojov a nástrojov; opravy\nalebo údržba stavebných strojov a prístrojov, úrad konštatoval, že účel a zameranie týchto služieb\nbude vo vzťahu k budovaniu alebo zakladaniu záhrad. Ďalej uviedol, že predmetné označenie nemá\nrozlišovaciu spôsobilosť ani vo vzťahu k maloobchodným a veľkoobchodným službám s vybranými\ntovarmi, ktoré úrad považoval za súvisiace služby.\n5. S poukazom na spotrebiteľskú verejnosť, úrad konštatoval, že prihlásené označenie poskytuje\njednoduchú a priamu informáciu o tom, že ponúkané tovary sú určené na využitie pri terénnych úpravách\npri zriaďovaní a budovaní záhrad, prípadne úprave pozemkov v záhradách a prihlásené poradenské\nslužby sú zamerané na poradenstvo v oblasti zakladania záhrad. Spotrebiteľ vníma časť označenia \"bau\"\nako slovotvornú časť v spojitosti so stavebnými prácami, zemnými prácami, budovaním, prestavbou a\nčasť označenia \"garden\" bezpochyby vníma vo význame \"záhrada\", prípadne súvisiaci so záhradou.\nPreto spojením týchto dvoch slov vzniká síce slovo, ktoré nie je obsiahnuté v slovníku, no relevantná\nspotrebiteľská verejnosť tak, ako ju úrad zadefinoval vo výsledku prieskumu z 08. 12. 2022, identifikuje\nvýznam slova a rozumie mu bez väčšej intelektuálnej námahy. K argumentácii prihlasovateľa, že Úrady\npriemyselného vlastníctva v Českej republike a v Poľsku zapísali alebo zverejnili zhodné označenie pre\ntotožný zoznam tovarov a služieb úrad uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím iných úradov o možnosti\nzápisu predmetného označenia ako ochrannej známky a zdôraznil, že možnosť zápisu označenia ako\nochrannej známky sa musí posúdiť výlučne v zmysle zákona\nč. 506/2009 Z. z.\n6. K námietke prihlasovateľa, že slovné označenie \"BAUGARDEN\" je na slovenskom trhu už používané,\na to v súvislosti s tovarmi prihlasovateľa, a preto nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť na základe\npoužívania pred podaním prihlášky ochrannej známky, úrad posúdil štyri predložené odkazy na\ninternetové stránky prihlasovateľa a inzertný portál \"bazoš\" a\n\"extrabazar\" a súhrnne za\nvšetky štyri internetové odkazy (str. 4 prvostupňového rozhodnutia) konštatoval, že údaje prezentované\nna daných internetových stránkach nie sú postačujúce na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej\nspôsobilosti označenia jeho používaním pred podaním prihlášky ochrannej známky vo vzťahu k\nprihláseným tovarom a službám na území Slovenskej republiky. Uviedol, že rozlišovaciu spôsobilosť\nmôže označenie nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná\nverejnosť identifikuje tovary a služby ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie\nnebude považovať za všeobecne používané.\n\n7. Úrad konštatoval, že označenie musí byť svojou formou a obsahom originálne do takej miery, že jeho\nosobité znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované - ide\no tzv. triádu väzieb (označenie - tovary a služby - prihlasovateľ). Označenie má rozlišovaciu spôsobilosť\npre konkrétne tovary a služby, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby\npochádzajúce z určitého obchodného zdroja (tovary a služby jedného subjektu od tovarov alebo služieb\niného subjektu). Úrad konštatoval, že prihlasované označenie túto funkciu neplní a preto nemôže byť\nzapísané do registra ochranných známok.\n8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda úradu\nrozhodnutím zn. POZ 1611-2022/II-45-2023 zo dňa 26. 09. 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\ntak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nzhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúceho jeho vydaniu.\n9. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj zákonnosť vedeného správneho konania, ktoré\nmu predchádzalo a posúdil dôvody uvádzané žalobcom. Žalovaný poukázal na základné zásady a\nprincípy známkového práva a na význam a zmysel ochranných známok. Konštatoval, že prihlásené\noznačenie je tvorené výlučne slovným prvkom „BAUGARDEN“ napísaným štandardným typom písma.\nTento slovný prvok je vytvorený spojením dvoch plnovýznamových slov, a to nemeckého slova „BAU“\na anglického slova „GARDEN“. Výraz „Bau“, v preklade z nemeckého do slovenského jazyka znamená\n„stavba, výstavba, budova, konštrukcia, stavanie, budovanie, stavenisko“ (In: Nemecko – Slovenský\nslovník, Čierna, Géze, Juríková, Menke, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1991), teda\nnemožno ho vnímať len vo význame „stavba“, resp. „stavebný“ ako v podanom rozklade tvrdil žalobca.\nPokiaľ ide o slovo „garden“, ide o anglické slovo vo význame „záhrada, záhradný, sad, háj“, prípadne v\ntvare slovesa „záhradníčiť, pracovať v záhrade“ (In: PC translator).\n10. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská\nverejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“.\n11. Vo vzťahu k tovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb, ktoré predstavujú poľnohospodárske stroje a nástroje, stavebné stroje,\nprístroje a zariadenia, ich časti a súčasti, vozidlá a súčasti vozidiel, maloobchodné a veľkoobchodné\nslužby s uvedenými tovarmi, stavebné poradenstvo, prenájom stavebných strojov, opravy a údržbu\npoľnohospodárskych strojov a nástrojov, opravy a údržbu stavebných strojov, prístrojov a zariadení a\nposkytovanie informácií, žalovaný uviedol, že prihlásené označenie spotrebiteľskou verejnosťou bude\nvnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o ich zameraní a účele, konkrétne, že ide o stroje,\nprístroje, zariadenia a vozidlá, resp. ich časti a súčasti využívané pri stavebnej alebo poľnohospodárskej\nčinnosti, či pri budovaní a údržbe záhrad a služby, ktoré sú zamerané na tieto činnosti. Prihlásené\noznačenie bude vnímané spotrebiteľmi ako opisné, poskytujúce informáciu o zameraní služieb, aj vo\nvzťahu k ostatným službám nárokovaným v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,\nktoré možno súhrnne označiť ako inzertné a reklamné služby, služby poskytovania obchodných či\npodnikateľských informácií a poradenstva, pretože ide o služby, ktoré sú vo vzťahu k skôr uvedeným\ntovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 doplnkovými, resp. podpornými službami.\n12. Na základe uvedeného konštatoval, že prihlásené označenie vo vzťahu ku všetkým nárokovaným\ntovarom a službám predstavuje opisné označenie bez rozlišovacej spôsobilosti.\n13. Ohľadne argumentu žalobcu, že prvostupňový orgán nedefinoval relevantného spotrebiteľa z\npohľadu nárokovaných tovarov a služieb, žalovaný uviedol, že je pravdou, že\nv predmetnom\nprípade môže byť spotrebiteľom nárokovaných tovarov a služieb človek žijúci na vidieku, ktorý je priamo\nmajiteľom pozemku, záhrady, ornej pôdy, sadu a pod., avšak spotrebiteľskú verejnosť pri nárokovaných\ntovaroch a službách tvorí vo veľkej miere aj odborná verejnosť – spotrebitelia, ktorí profesionálne pôsobia\nv oblasti stavebníctva, resp. budovania záhrad. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom znalosti\ncudzích jazykov uviedol, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniká stále viac výrazov\na slovných spojení z cudzích jazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích\njazykov slovenským spotrebiteľom, a to vo všetkých vekových kategóriách. K poznaniu významu slov\n„BAU“ a „GARDEN“, ktorými je tvorené prihlásené označenie, uviedol, že slovenská spotrebiteľská\nverejnosť sa s nimi bežne stretáva, keďže tieto sú súčasťou bežne používaných označení, názvov\nnapr. obchodných domov, centier, prípadne reštaurácií (BAUMAX, BAUHAUS, Garden-shop, Garden\n\ncentrum, Garden-technik, Garden Restaurant a pod.). Vzhľadom na uvedené, bude slovenská verejnosť,\nvrátane spotrebiteľov zaujímajúcich sa o nárokované tovary a služby, ktorá sa bežne stretáva s týmito\nslovami, schopná identifikovať ich aj v slovnom prvku predstavujúcom prihlásené označenie, poznať aj\nich význam, a to aj\nv prípade, ak neovláda anglický, resp. nemecký jazyk. Nemožno tvrdiť,\nže priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov a služieb nebude rozumieť slovám „BAU“ a „GARDEN“ a\nbude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu len preto, že predstavujú slová pochádzajúce\nz jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku.\n14. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že slovo „BAUGARDEN“ predstavuje novotvar, ktorý nemá význam\nv žiadnom jazyku, a preto takéto slovné spojenie disponuje rozlišovacou spôsobilosťou, žalovaný\npoukázal na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-56/15\nz 18. októbra\n2016, Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft mbH & Co. KG vs. Úrad Európskej únie pre duševné\nvlastníctvo. Uviedol, že v preskúmavanom prípade je zrejmé, že prihlásené označenie pozostáva zo slov\n„BAU“ a „GARDEN“, z ktorých každé má konkrétny sémantický obsah, pričom kombinácia týchto dvoch\nslov nie je nič viac ako len súčet informácií, ktoré prinášajú, a teda označenie ako celok má vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom a službám jasný opisný význam, a to napriek tomu, že ide o kombináciu dvoch\nslov z rôznych jazykov. Spojenie dvoch slov do jedného slovného prvku, ako je to v prípade prihláseného\noznačenia „BAUGARDEN“, nie je podľa žalovaného ničím výnimočné ani originálne, pričom je zrejmé, že\nspotrebiteľ je schopný v ňom jasne identifikovať nielen dva slovné prvky s jasným významom, ale jasný\nvýznam pre spotrebiteľa má aj spojenie ako také. Preto konštatoval, že prihlásené slovné označenie\nnemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1\npísm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie, na základe ktorého spotrebiteľ\nnedokáže takto označené tovary a služby prihlasovateľa odlíšiť od tovarov a služieb iných subjektov, a\nnebude preto spotrebiteľom vnímané ako označenie ich obchodného zdroja alebo pôvodu. Vzhľadom\nna to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám len opisuje ich\núčel a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných\nznámkach.\n15. Pokiaľ žalobca poukazoval na ochrannú známku č. 231067 „BAUMIT“, ktorá podľa jeho názoru\nvo vzťahu k tovarom, pre ktoré je zapísaná, tiež predstavuje opisné označenie a úrad ju napriek tomu\nzapísal do registra, žalovaný uviedol, že existujúce zápisy ochranných známok nevedú sami osebe k\nnároku na zápis prihláseného označenia do registra ochranných známok.\n16. Ohľadne zápisu slovného označenia „BAUGARDEN“ ako ochrannej známky v Českej a v Poľskej\nrepublike a argumentácie žalobcu, že známkové právo je v rámci EÚ harmonizované, a teda je v rozpore\ns predpismi a princípmi EÚ, aby úrad mal odlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti označenia\nako úrady v iných členských štátoch EÚ, žalovaný uviedol, že pri posúdení zápisnej spôsobilosti\noznačenia prihláseného na zápis do registra sa úrad riadi zákonom o ochranných známkach, pričom\nrozhodnutiami úradov iných štátov nie je viazaný. Mal za to, že prvostupňový orgán správne dospel\nk záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného\noznačenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám nepreukázal.\nSprávna žaloba – žalobné body\n17. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v §\n191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\n18. V správnej žalobe argumentoval zhodne ako v administratívnom konaní tým, že slovné označenie\n„BAUGARDEN“ predstavuje novotvar vymyslený žalobcom za účelom predaja prihlasovaných tovarov\na poskytnutia prihlasovaných služieb, ktorý nemá význam v žiadnom jazyku, a to bez ohľadu na\ngramatickú správnosť alebo nesprávnosť. Slovo „BAUGARDEN“ nemá žiaden význam v nemčine, ako\nani v angličtine. Rovnako by nemalo v nemčine zmysel ani slovo „Baugarten“. Do slovenčiny by slovo\n„Baugarten“ bolo preložené ako stavebná záhrada (nie stavanie záhrady), nakoľko slovo „Bau“ je v\npreklade „stavba“ a v rámci spojenia dvoch slov s umiestnením na začiatku, sa používa výlučne ako\nprídavné meno „stavebný/á/é“, v žiadnom prípade vo význame „stavanie“. Nakoľko spojenie stavebná\nzáhrada nedáva žiaden zmysel, takéto slovo v nemeckom jazyku nie je. Poukázal na slovník nemeckého\njazyka, Duden. Uviedol, že význam slovného označenia „BAUGARDEN“ by nebol zrozumiteľný a jasný\nani pre nemeckého spotrebiteľa (a to ani v tvare „Baugarten“), nieto pre spotrebiteľa slovenského a\n\nv žiadnom prípade nemožno hovoriť o predmetnom slovnom označení ako o všeobecnom opisnom\noznačení. Slovné prvky použité v prihlasovanej ochrannej známke nie je automaticky logické rozkladať\nna časť „Bau“ a „Garden“ a nie je preto dôvod predpokladať, že slovenský spotrebiteľ automaticky rozloží\nslovné spojenie na dve časti a bude odvodzovať význam\nz dvoch slov, zvlášť\nak význam časti „Bau“ je prezentovaný z jazyka nemeckého a časti „Garden“ z jazyka anglického, a\nto ešte v prípade časti „Bau“ vo význame, ktorý mu v danom jazyku ani neprináleží. Podľa žalobcu je\ntakýto rozbor, resp. delenie jednoslovného označenia neprirodzený a vo vzťahu k bežnému slovenskému\nspotrebiteľovi neočakávaný.\n19. Podľa žalobcu je relevantným spotrebiteľom skôr muž, v strednom a neskoršom veku, bývajúci\nv obciach, nie väčších mestách. S ohľadom na predmetnú definíciu cieľového spotrebiteľa nemožno\nautomaticky očakávať, že tento bude ovládať cudzí jazyk a už vôbec nie jazyk nemecký. Ak úrad vo\nsvojom rozhodnutí uviedol, že relevantným spotrebiteľom bude taktiež odborná verejnosť, spotrebitelia,\nktorí profesionálne pôsobia v oblasti stavebníctva, resp. budovania záhrad, tak v prípade, ak by aj\ntento spotrebiteľ mal znalosť nemeckého jazyka, tak by z jeho strany nedochádzalo k nelogickému\nrozdeľovaniu slovného spojenia „BAUGARDEN“ a jeho prekladu na „stavanie/budovanie záhrady/sadu/\nparku“, keďže takýto význam v cudzom jazyku tento novotvar nemá.\n20. Podľa žalobcu práve značky, na ktoré úrad poukázal (BAUMIT – SK, BAUHAUS – EU ako aj značka\nBAUMAX) preukazujú jeho tvrdenie, že delenie obdobných novotvarov je neočakávané a nelogické\nzo strany spotrebiteľa. Vo všetkých spomenutých prípadoch ide aktuálne o značky všeobecne známe\nslovenským spotrebiteľom, ktoré nie sú zamieňané navzájom, ako ani so značkami iných podnikateľov\n(majú teda rozlišovaciu spôsobilosť). Uviedol, že všetky tieto značky boli v minulosti zaregistrované\nako slovné ochranné známky platné na území SR, a to aj pre tovary a služby v oblasti stavebníctva.\nArgumentoval tým, že v prípade uplatnenia logiky žalovaného v napadnutom rozhodnutí, by k zápisu\nvyššie uvedených ochranných známok nemohlo dôjsť, nakoľko by vo všetkých prípadoch opisovali\nzapisované tovary a služby. Ak by sa uvedené novotvary nelogicky rozdelili a preložili v súlade s\nodôvodnením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, dostali by sa nasledovné spojenia: BAUMIT –\nstavanie s (pričom predmetná známka je zapísaná o.i. pre tovary, s ktorými sa stavia); BAUHAUS –\nstavanie domu (pričom predmetné ochranné známky sú zapísané o.i. pre tovary a služby určené na\nstavanie domu); BAUMAX – maximálne stavanie (pričom predmetná ochranná známka je zapísaná o.i.\npre tovary a služby určené na stavanie). V prípade, ak by bolo tvrdenie úradu o delení správne, tak by\nnemohlo dôjsť k žiadnemu zápisu slovnej ochrannej známky pre tovary a služby v oblasti stavebníctva\nobsahujúcej slovný prvok „Bau“.\n21. Žalobca uviedol, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky pozostávajúcej z viacerých slovných\nprvkov v každom prípade závisí od preskúmania celku, ktorý vytvárajú. Skutočnosť, že každý z\ntýchto prvkov posudzovaný samostatne nemá rozlišovaciu spôsobilosť neznamená, že rozlišovaciu\nspôsobilosť nemá aj ich kombinácia. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ochranná\nznámka nemusí mať ani žiaden prvok tvorivosti alebo nápaditosti a stačí minimálna rozlišovacia\nspôsobilosť (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-329/02 P).\n22. Podľa žalobcu český a poľský Úrad priemyselného vlastníctva nemali žiadne vecné námietky k\nspôsobilosti zápisu slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN” pre totožné tovary a služby. Žalobca\nsúhlasil s názorom žalovaného, že úrad nie je viazaný rozhodnutiami úradov iných štátov, avšak\nprávo ochranných známok bolo harmonizované v rámci Európskej únie na hmotnoprávnej, ako aj\nprocesnoprávnej úrovni, vrátane dôvodov na zamietnutie ochrannej známky, aby nedochádzalo k\nobmedzovaniu voľného pohybu tovarov a slobody poskytovania služieb v únii. V zmysle Smernice\nEÚ č. 2015/2436 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok,\nspoločná existencia a rovnováha systémov ochranných známok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni\nEÚ predstavuje ťažisko prístupu únie k ochrane duševného vlastníctva. Podľa názoru žalobcu je v\nabsolútnom rozpore s predpismi a princípmi EÚ, aby Úrad priemyselného vlastníctva SR mal diametrálne\nodlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky ako príslušné úrady v iných\nčlenských štátoch, ale aj samotného Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“), čo žalobca\nodvodil z toho, že zo strany EUIPO došlo k zápisu vyššie uvedených ochranných známok BAUHAUS\nbez potreby získania predchádzajúcej rozlišovacej spôsobilosti užívaním.\n\n23. V závere správnej žaloby žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní v zmysle § 3 ods. 5\nSprávneho poriadku tým, že ak úrad nerozdeľoval zapisované označenie v prípade slovnej ochrannej\nznámky „BAUMIT“, to isté nemôže robiť ani v prípade „BAUGARDEN“,\nv opačnom prípade\nby dochádzalo k porušovaniu právnej istoty. Preto žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru ide o skutkovo podobný prípad (spojenie dvoch\ncudzojazyčných slov, ktoré podľa logiky úradu mali byť rozdelené a preložené na „stavanie s“, čo by\nopisovalo zapisované tovary a služby).\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika\n24. Žalovaný sa s dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná, nestotožnil a prvostupňové ako aj\nnapadnuté rozhodnutie považoval za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade\ns platnými právnymi predpismi. Uviedol, že v posudzovanom prípade zistil skutkový stav spoľahlivo tak,\nako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku a pri rozhodovaní aplikoval príslušné\nustanovenia zákona o ochranných známkach a Správneho poriadku. Rozhodol na základe podania a\ndôkazov, ktoré boli predložené žalobcom. V posudzovanom prípade po analýze jednotlivých slov „BAU“ a\n„GARDEN“, ktorým je prihlásené označenie tvorené, ako aj na základe analýzy prihláseného označenia\n„BAUGARDEN“ ako celku, a to z pohľadu relevantného spotrebiteľa a vo vzťahu k tovarom a službám,\npre ktoré je označenie nárokované, žalovaný dospel k záveru, že prihlásené označenie nemá vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom a službám ani minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá je potrebná na zápis\noznačenia do registra ochranných známok. Zdôraznil, že výklad zákona o ochranných známkach je\nvykonávaný v súlade s právom EÚ a právne predpisy sú harmonizované, a preto nie je pravdou, že úrad\nmá odlišný postoj k definícii rozlišovacej spôsobilosti označenia. Uviedol, že môže nastať situácia, že\nzáver prijatý úradom v nejakom prípade bude odlišný ako záver prijatý EUIPO alebo úradom v inom\nčlenskom štáte EÚ. Preto považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že postoj úradu je diametrálne\nodlišný nielen od úradov iných členských štátov, ale aj samotného EUIPO. Konštatoval, že závery\nprijaté v jednom prípade nemožno automaticky a bez ďalšieho vzťahovať na iný prípad. Pokiaľ ide o\nslovnú ochrannú známku číslo 231067 „BAUMIT“, žalovaný odkázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom\nsa s uvedeným poukazom žalobcu vysporiadal (str. 6 posledný odsek). Uviedol, že úlohou úradu je\ndostatočne a náležite odôvodniť rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom\nna platnú právnu úpravu, a nie vysvetľovať a odôvodňovať zápisy iných ochranných známok. Žalovaný\nzdôraznil, že v preskúmavanom prípade je rozhodujúcou skutočnosťou, či prihlásené označenie má\nalebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, respektíve, či je opisné alebo nie, a nie to, či úrad v minulosti\nzapísal do registra ochrannú známku, o ktorej sa prihlasovateľ domnieva, že ide o označenie obdobného\ncharakteru ako je prihlásené označenie. Na záver uviedol, že každé konanie vo veciach ochranných\nznámok je samostatným správnym konaním, v ktorom sú rozhodujúce konkrétne skutkové okolnosti\na špecifiká konkrétneho prípadu. Preto žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o podstatnom porušení\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia, za nedôvodné. Navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190 SSP zamietol.\n25. Žalobca v replike v plnom rozsahu odkázal na čl. II správnej žaloby. K argumentácii žalovaného\nrozsudkom Všeobecného súdu vo veci T - 56/15 uviedol, že okolnosti tohto prípadu boli absolútne odlišné\na nemožno ich aplikovať na predmetnú situáciu. Pre slovenského spotrebiteľa, ktorý je v tomto prípade\nrelevantným spotrebiteľom, je spájanie slov za účelom vzniku nového slova neprirodzené, nehovoriac\no tom, že ide o slovné spojenie tvorené nie z jedného, ale z dvoch preňho cudzích jazykov. Jediné, čo\nžalovaný v rámci analýzy urobil, bolo, že prihlasované označenie nelogicky rozdelil na dve časti a jeho\nzápis zamietol z dôvodu, že jednotlivé časti nedisponovali rozlišovacou spôsobilosťou. Mal za to, že\nvšetky podstatné okolnosti, za akých EUIPO zapísal do registra slovné ochranné známky EÚ č. 2676799\na č. 9099011 „BAUHAUS“ vyplývajú z informácií z registra, ktoré boli predložené k žalobe (dôkaz číslo 5\na 6). Uviedol, že zo strany EUIPO došlo k zápisu ochranných známok „BAUHAUS“ bez potreby získania\npredchádzajúceho rozlišovacej spôsobilosti užívaním, a to k tovarom a službám, ku ktorým by v zmysle\nlogiky žalovaného, mali predmetné ochranné známky popisný charakter. Argumentoval, že okolnosti\nzápisu slovnej ochrannej známky „BAUGARDEN“ v Českej a Poľskej republike boli absolútne rovnaké,\nako v prípade zápisu predmetného označenia na Slovensku, pričom úrady týchto štátov nemali žiadne\nvecné námietky k spôsobilosti zápisu slovnej ochrannej známky.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa,\n\nvychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a\nžalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti\nrozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu\nv rámci správneho\nsúdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o\nnariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania\npodľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. 04. 2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP\ns tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke\nsúdu oznámené dňa\n04. 04. 2025 (§ 137 ods. 4 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s\nvyjadrením žalovaného a replikou žalobcu ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým\nžalovaným dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa §\n190 SSP zamietol.\n27. Pozitívnu definíciu ochrannej známky obsahuje § 2 zákona č. 506/2009 Z.z., podľa ktorého ochrannú\nznámku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice,\nfarby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé\na) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a\nb) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\n(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť\npredmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.\n28. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 506/2009 Z. z. do registra sa nezapíše označenie, ak\nb) nemá rozlišovaciu spôsobilosť,\nc) je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu,\nkvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia\nslužieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.\n29. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie\npred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je zverené zákonné\nzmocnenie posudzovať splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia ako ochrannej známky.\nUstanovenie § 5 zákona č. 506/2009 Z. z. taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra\nochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada\nz úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/ EÚ, ktorý\nv ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne\ndôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca\nprevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú\npríliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do\nprávomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a správnych súdov, pričom\nje potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ, prípadne správne súdy majú\nmožnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Preto posúdenie jednotlivých\nabsolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav správnych orgánov\na správnych súdov. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je každý z dôvodov zamietnutia zápisu nezávislý\nod ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54). Účelom ustanovenia\n§\n5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z. je zamedzenie zápisu označenia bez rozlišovacej spôsobilosti,\nktorá robí ochrannú známku spôsobilou plniť jej základnú funkciu – identifikovať pôvod tovarov alebo\nslužieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb iného pôvodu. Zápisná prekážka upravená v § 5 ods. 1\npísm. c) chráni odlišný verejný záujem, a to dostupnosť označení a údajov opisujúcich vlastnosti tovarov\nalebo služieb pre všetkých ich používateľov.\n30. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že žalovaný vychádzal z tvrdenia, že\nslovné označenie „BAUGARDEN“ je spojením nemeckého slova „Bau“ a anglického slova „Garden“,\nktoré bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“.\nŽalobca namietal, že žalovaný nedôvodne predpokladal, že slovenský spotrebiteľ rozloží automaticky\nslovné spojenie na dve časti a bude odvodzovať význam z dvoch slov „Bau“ a „Garden“, keď takéto\ndelenie jednoslovného označenia je neprirodzené a vo vzťahu k bežnému slovenskému spotrebiteľovi\nneočakávané. Ďalej žalobca namietal, že ak by aj spotrebiteľ mal znalosť nemeckého jazyka, tak by\nz jeho strany nedošlo k nelogickému rozdeleniu slovného spojenia „BAUGARDEN“ a jeho prekladu\nna „stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku“, keďže takýto význam v nemeckom jazyku tento novotvar\n\nnemá. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru, že „S ohľadom na spotrebiteľskú verejnosť,\núrad opakovane uvádza, že prihlásené označenie poskytuje jednoduchú a priamu informáciu o tom, že\nponúkané tovary sú určené na využitie pri terénnych úpravách pri zriaďovaní budovaní záhrad prípadne\núprave pozemkov v záhradách a prihlásené poradenské služby sú zamerané na poradenstvo v oblasti\nzakladania záhrad, zemných prác v záhradách rovnako prenájom je zameraný na pracovné a stavebné\nstroje, ktoré je možné využiť pri rôznych zemných prácach na pozemku v záhrade. Úrad je presvedčený\no tom, že pre spotrebiteľa je rozhodujúci význam označenia alebo informácia, ktorú v sebe predmetné\noznačenie nesie a nie skutočnosť, či je slovné spojenie napísané gramaticky správne. Spotrebiteľ vníma\nčasť označenia \"bau\" ako slovotvornú časť vo spojitosti so stavebnými prácami, zemnými prácami,\nbudovaním, prestavbou a časť označenia \"garden\" bezpochyby vníma vo význame \"záhrada\" prípadne\nsúvisiaci so záhradou. Preto spojením týchto dvoch slov vzniká síce slovo, ktoré nie je obsiahnuté v\nslovníku, no relevantná spotrebiteľská verejnosť tak, ako ju úrad zadefinoval vo výsledku prieskumu z\n8.12.2022 identifikuje význam slova a rozumie mu bez väčšej intelektuálnej námahy.“ S uvedeným sa\nstotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že „prihlásené označenie je tvorené výlučne\nslovným prvkom „BAUGARDEN“ napísaným štandardným typom písma. Tento slovný prvok je vytvorený\nspojením dvoch plnovýznamových slov, a to nemeckého slova „BAU“ a anglického slova „GARDEN“.\nVýraz „Bau“, ako správne uviedol prvostupňový orgán, v preklade z nemeckého do slovenského jazyka\nznamená „stavba, výstavba, budova, konštrukcia, stavanie, budovanie, stavenisko“ (In: Nemecko –\nSlovenský slovník, Čierna, Géze, Juríková, Menke, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava,\n1991), teda nemožno ho vnímať len vo význame „stavba“, resp. „stavebný“ ako v podanom rozklade tvrdil\nprihlasovateľ. Pokiaľ ide o slovo „garden“, prvostupňový orgán správne konštatoval, že ide o anglické\nslovo vo význame „záhrada, záhradný, sad, háj“, prípadne v tvare slovesa „záhradníčiť, pracovať v\nzáhrade“ (In: PC translator). Vzhľadom na uvedené orgán rozhodujúci o rozklade zastáva názor, že\nprihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „stavanie/budovanie\nzáhrady/sadu/parku“.\n31. V prejednávanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického\na nemeckého jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej\nspadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „BAUGARDEN“. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou\nžalobcu ohľadom znalosti cudzích jazykov uviedol, že\n„v súčasnosti\ndo života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z cudzích\njazykov, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom,\na to vo všetkých vekových kategóriách. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je pritom\npriemerného spotrebiteľa potrebné považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a\nobozretného. K poznaniu významu slov „BAU“ a „GARDEN“, ktorými je tvorené prihlásené označenie,\npritom prispieva aj skutočnosť, že slovenská spotrebiteľská verejnosť sa s nimi bežne stretáva, keďže\ntieto sú súčasťou bežne používaných označení, resp. názvov napr. obchodných domov, centier, prípadne\nreštaurácií (BAUMAX, BAUHAUS, Garden-shop, Garden centrum, Garden-technik, Garden Restaurant\na pod.). Vzhľadom na to, že slovenská verejnosť, vrátane spotrebiteľov zaujímajúcich sa o nárokované\ntovary a služby, sa bežne stretáva s týmito slovami, bude schopná identifikovať ich aj v slovnom\nprvku predstavujúcom prihlásené označenie, pričom bude poznať aj ich význam, a to aj v prípade, ak\nneovláda anglický, resp. nemecký jazyk, z ktorého tieto slová pochádzajú. Podľa orgánu rozhodujúceho\no rozklade preto nemožno tvrdiť, že priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov a služieb nebude\nrozumieť slovám „BAU“ a „GARDEN“ a bude ich vnímať ako fantazijné, bez konkrétneho významu,\nlen preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je\núradným jazykom na Slovensku.“\n32. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov sa nevymyká zásadám logického\nuvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že časť slovenských spotrebiteľov\nrozumie významu týchto slov, keďže sa bežne s týmito slovami stretáva a je schopná identifikovať ich\nvýznam.\n33. Pokiaľ žalobca namietal, že delenie jednoslovného označenia „BAUGARDEN“ je neprirodzené a vo\nvzťahu k bežnému slovenskému spotrebiteľovi neočakávané, nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali\nprijaté závery úradu a nespornú skutočnosť, že prenikanie anglického a nemeckého jazyka na území\nSlovenska sa stále viac prehlbuje, keď podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda slová zo\nzákladnej slovnej zásoby anglického a nemeckého jazyka do takej miery, že rozumie významu týchto\n\nslov. Správny súd súhlasí so záverom žalovaného, že skutočnosť, že v danom prípade môže existovať\nčasť relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá prihlásené označenie nevníma ako opisné, pretože\nmu nerozumie, nezakladá automaticky možnosť prekonania vznesených zápisných výluk. Je to dané\ntým, že je postačujúce, ak existuje istá, v predmetnom prípade podstatná časť relevantnej verejnosti,\nktorá rozumie anglickému a nemeckému jazyku, a ktorá prihlásené označenie ako celok vníma ako\nopisné, a teda ako označenie bez rozlišovacej spôsobilosti. Správny súd preto vyhodnotil námietku\nžalobcu ako nedôvodnú vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a\nprvostupňového orgánu. Je zrejmé, že žalobcom navrhované označenie „BAUGARDEN“ je zložené\nz dvoch samostatných pojmov. Preto bol správny postup žalovaného, ak pre účely posúdenia zákonných\npodmienok na zápis do registra ochranných známok toto označenie „rozdelil“ a posudzoval význam\njednotlivých častí, z ktorých je zložené.\n34. Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované\noznačenie nemá inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o\nneobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované tovary a služby samé\nosebe, nakoľko je zložené z dvoch výrazov – anglického a nemeckého, s ktorými je bežný slovenský\nspotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s tovarmi a výrobkami, keď označujú oblasť\n(stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku), ktorej sa týkajú. Ide o označenie popisné bez rozlišovacej\nspôsobilosti. Súd nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny\nsúd súhlasí so žalovaným, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi\nsvojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do\njedného slova žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter\noznačení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané\nako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne\nvzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol\nzmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená\nnovotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú,\nnestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter\nmusí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti\nSúdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje\neurópsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo\nprihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od\ntohto opisného charakteru výrobku (bližšie T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak\nby tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto\nkombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „BAUGARDEN“ je však spotrebiteľovi\ncelkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca\ntovary a služby, ktoré sa využívajú na stavanie/budovanie záhrady/sadu/parku. Správny súd má za to,\nže žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.\n35. Správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo\nvzťahu k tovarom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto tovary (resp.\nslužby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01P a\nC-457/01 P, bod 35; C-25/05\nP, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza\nvždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné,\npopisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V\nposudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k tovarom a službám jedná o označenie všeobecné a\npopisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum\nznalosti úrovne anglického a nemeckého jazyka u relevantného slovenského spotrebiteľa. Naopak je na\nžalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona č. 506/2009 Z. z. preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti,\nv rámci čoho môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že spotrebiteľská verejnosť\nbude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom.\n36. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili\ntak z objektívneho i subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie\nmusí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo\nodlíšiť konkrétny tovar/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie\nspotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený\nvýrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Ako žalovaný uviedol vo\n\nsvojom rozhodnutí na strane 5 „že prihlásené označenie bude vo vzťahu k tovarom a službám\nnárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré predstavujú\npoľnohospodárske stroje a nástroje, stavebné stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti, vozidlá a\nsúčasti vozidiel, maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi, stavebné poradenstvo,\nprenájom stavebných strojov, opravy a údržbu poľnohospodárskych strojov a nástrojov, opravy a\núdržbu stavebných strojov, prístrojov a zariadení a poskytovanie informácií, spotrebiteľskou verejnosťou\nvnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o ich zameraní a účele, konkrétne, že ide o stroje,\nprístroje, zariadenia a vozidlá, resp. ich časti a súčasti využívané pri stavebnej alebo poľnohospodárskej\nčinnosti, či pri budovaní a údržbe záhrad a o služby, ktoré sú zamerané na tieto činnosti. Prihlásené\noznačenie bude pritom vnímané spotrebiteľmi ako opisné, poskytujúce informáciu o zameraní služieb,\naj vo vzťahu k ostatným službám nárokovaným v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,\nktoré možno súhrnne označiť ako inzertné a reklamné služby, služby poskytovania obchodných či\npodnikateľských informácií a poradenstva, pretože ide o služby, ktoré sú vo vzťahu k skôr uvedeným\ntovarom a službám nárokovaným v triedach 7, 12, 35 a 37 doplnkovými, resp. podpornými službami.“\nRozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od\ntovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd si tiež dovoľuje poukázať aj na rozsudok Nejvyššího\nsprávního soudu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek\nje mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali\ns jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání\nspotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut\nochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na\nrelevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo\nslužeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity\npři popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“.\n37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej ako ochranná\nznámka môžu byť zapísané aj slovné označenia prevzaté z iných jazykov. Zásada voľného pohybu\ntovaru nezakazuje členskému štátu zapísať ako národnú ochrannú známku označenie, ktoré opisuje\npredmetné výrobky alebo služby v jazyku iného členského štátu\n(C-3/03P,\nbod 42). Aj v tomto prípade však musia byť splnené podmienky, že nie sú naplnené absolútne\ndôvody zamietnutia prihlasovaného označenia. Môže sa stať, že z dôvodu jazykových, kultúrnych,\nspoločenských alebo hospodárskych odlišnosti medzi členskými štátmi ochranná známka, ktorá nemá\nrozlišovaciu spôsobilosť alebo opisuje predmetné výrobky alebo služby v jednom členskom štáte, takou\nnie je v inom členskom štáte (C-421/04, bod 25). Preto nie je vylúčené, že ako národná ochranná\nznámka bude zapísané označenie, ktoré má z pohľadu verejnosti v danej krajine fantazijnú povahu\n(napríklad portugalský pojem „adega“ na Slovensku), no v inej krajine, respektíve v iných krajinách má\ntoto označenie opisný charakter, prípadne postráda aj rozlišovaciu spôsobilosť.\n38. Ak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho\nrozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma\nči priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní\ncudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť cudzieho\njazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť\na vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné\noznačenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak\nje výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo\npre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže\nbyť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti\nvýrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť\nuznanú ako ochranná známka. Súdny dvor sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny\ndôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie,\nktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb,\nktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú\npredmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo\nslužieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49\naž 50). V rozsudku T-507/08 - Natur-Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej\nznámky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje. Súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a\naktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a\n\npreto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v\nbežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor\ntiež dodal, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho\nzainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností\n(C-51/10\nP, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať\nprávnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť\nvnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06)\nalebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie\nako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P),\nči označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k\nživotnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný\ncharakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami,\nktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z\nvlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný\ncharakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka\nzapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie\ntovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd\npodporne poukazuje aj na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo\ndňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“,\nnakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu\nspôsobilosť.\n39. Pokiaľ žalobca vytýkal úradu nejednotnosť pri rozhodovaní, či odklonenie sa od rozhodovacej\npraxe príslušných úradov iných členských štátov, ale aj samotného úradu EÚ pre duševné vlastníctvo,\nsprávny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že posudzovanie zápisnej\nspôsobilosti prihlásených označení je špecifické v tom, že jednotlivé prihlášky sa posudzujú vzhľadom\nna konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, pričom na výsledok konania môžu mať vplyv aj\ndrobné rozdiely. Výklad zákona o ochranných známkach je vykonávaný v súlade s právom EÚ a\nprávne predpisy sú harmonizované. Zápisná spôsobilosť označenia prihláseného na zápis ochrannej\nznámky je vždy skúmaná v zmysle zákona o ochranných známkach s ohľadom na špecifiká konkrétneho\nprípadu dané charakterom a druhom označenia a vždy v spojení s prihlásenými tovarmi a/alebo\nslužbami. Rozhodovanie je založené na správnej úvahe vychádzajúcej zo skutkového stavu tej-ktorej\nveci a rozhodovacej praxe úradu v analogických prípadoch, zohľadňujúc stanoviská a vykonajúc dôkazy\npredložené účastníkom konania. Preto dovolávať sa rozhodnutia s odkazom na iné rozhodnutia v\n„obdobných“ veciach nie je na mieste. Pokiaľ žalobca namietal, že označenia BAUHAUS, BAUMAX ako\naj označenie BAUMIT preukazujú práve jeho tvrdenie, že delenie obdobných novotvarov je zo strany\nspotrebiteľa neočakávané a nelogické s poukazom, že uvedené označenia boli zapísané ako ochranné\nznámky – slovná ochranná známka EÚ č. 2676799 „BAUHAUS“, slovná ochranná známka EÚ č.\n9099011 „BAUHAUS“, medzinárodná slovná ochranná známka č. 863855 „BAUMAX“ a slovná ochranná\nznámka č. 231067 „BAUMIT“, je potrebné opätovne uviesť, že je na správnej úvahe toho-ktorého\núradu vychádzajúcej zo zisteného konkrétneho skutkového stavu, ako vyhodnotí zápisnú spôsobilosť\noznačení prihlásených na zápis do registra ochranných známok. Podľa názoru správneho súdu žalobca\ndostatočne nepreukázal okolnosti, za akých EUIPO zapísal do registra ochranných známok slovné\nochranné známky EÚ č. 2676799 „BAUHAUS-EU“ a č. 9099011 „BAUHAUS“ a medzinárodnú slovnú\nochrannú známku č. 863855 „BAUMAX – WIPO SK“. Pokiaľ ide o slovnú ochrannú známku č.\n231067 „BAUMIT - SK“, na ktorú žalobca opakovane poukázal aj v podanej žalobe, správny súd\nodkazuje na odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí žalovaného (str. 6 posledný odsek), v ktorom\nsa s uvedeným poukazom žalovaný vysporiadal. Správny súd má za to, že závery úradu prijaté v\njednom prípade nemožno automaticky vzťahovať na iný prípad. Úlohou úradu je dostatočne a náležite\nodôvodniť konkrétne rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom na platnú\nprávnu úpravu, a nie vysvetľovať a odôvodňovať zápisy iných ochranných známok. Odkaz na iné\nzapísané ochranné známky môže byť dôvodný v prípade, kedy by zahŕňal úplne analogické skutkové\nokolnosti, čo v prípade ochranných známok, na ktoré poukázal žalobca, nie je možné konštatovať,\nkeďže neboli žalobcom preukázané. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že rozhodujúcou skutočnosťou\nv preskúmavanom prípade je, či prihlásené označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, resp.\nči je opisné alebo nie, a nie to, či úrad v minulosti zapísal do registra ochrannú známku, o ktorej sa\nžalobca domnieva, že ide o označenie obdobného charakteru ako je prihlásené označenie. Námietka\nžalobcu, že by nemohlo dôjsť k zápisu žiadnej slovnej ochrannej známky pre tovary a služby v oblasti\n\nstavebníctva, ktorá by obsahovala slovný prvok „Bau“, nebola dôvodná, keďže pokiaľ by aj slovné\noznačenie obsahovalo prvok „Bau“, ktorý je vo vzťahu k tovarom a službám týkajúcim sa stavebníctva\nopisný, nemožno automaticky vylúčiť, že by ďalší slovný prvok, príp. viaceré slovné prvky označenia\nnedokázali vnímanie celého označenia posunúť do inej roviny a takéto označenie by nedisponovalo\nrozlišovacou spôsobilosťou. Každé konanie vo veciach ochranných známok je samostatným správnym\nkonaním, v ktorom sú rozhodujúce konkrétne skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu.\n40. Ako správny súd uviedol už vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahovalo právne\nposúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené a správny\nsúd nevzhliadol ani porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku v zmysle ktorého správne orgány dbajú\no to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené\nrozdiely. Preto považoval tvrdenie žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, za nedôvodné.\n41. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario\ntak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny\nsúd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\n\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}