Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/3/2013 9513100010 26. 03. 2013 zdenka cabanova ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica K. N., v trestnej veci U. D., obžalovaného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2013 takto rozhodol: Obžalovaný U. D. , nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom U. F., T. č. 165, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice 1, odo dňa 21. 08. 2012, je vinný,že dňa 21. 08. 2012 v čase okolo 17.35 h na Obvodnom oddelení P. zboru v M., ul. L. č. 2, počas obmedzenia osobnej slobody z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, slovne ponúkol príslušníkovi tohto oddelenia ppor. Bc. X. M. ako úplatok najskôr sumu 10.- € a následne sumu 15.- € za to, aby zariadil, že za skutok krádeže, z ktorého bol v tom čase podozrivý nepôjde do výkonu trestu odňatia slobody, teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a spáchal taký čin voči verejnému činiteľovi, tým
spáchal
prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Za
to
sa
odsudzuje
podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom páchateľovi trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012 zo dňa 23.08.2012, právoplatný dňom 23.08.2012, ktorým mu bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR Bratislava podal dňa 21. 01. 2013 pod sp. zn. VII/2 Gv 165/12-8 na U. D. obžalobu pre hore uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Spolu s obžalobou predložil celý spisový materiál vyšetrovateľa PPZ ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Východ evidovaný pod ČVS: PPZ-154/BPK-V-2012. Pôvodne vo veci bol dňa 20. 02. 2013 vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obvinený podal v zákonom stanovenej lehote odpor. Vo veci bol určený termín hlavného pojednávania, na ktorom obvinený zotrval na podanom odpore po tom, ako bol v súlade s ustanovením § 365 ods. 8 Trestného poriadku poučený, že môže výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Podľa § 255 ods. 3 Trestného poriadku samosudkyňa zistila, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ku konaniu o dohode o vine a treste nedošlo, vzhľadom na negatívne vyjadrenie prokurátora. Po tom, ako prokurátor po výzve samosudkyne predniesol obžalobu a následne po tom, ako bol obžalovaný poučený o svojich právach, ako aj v súlade s ustanovením § 257 ods. 1, písm. a), b), c), ods. 2, 3 Trestného poriadku, obžalovaný U. D. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne samosudkyňa v súlade s ustanovením § 257 ods. 4 Trestného poriadku položila obžalovanému nasledovné otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na položené otázky, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli sa radiť s obhajcom o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu;, či berie na vedomie, že pri trestom čine podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je zákonom stanovený trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov; či sa dobrovoľne priznal a uznal svoju vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý trestný čin, teda prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona - odpovedal vždy slovkom „áno“.
Prokurátor v súlade s ustanovením § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol, aby súd vyhlásenie obžalovaného U. D. prijal, keďže uznal svoju vinu a na všetky otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal slovkom „áno“. Samosudkyňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného U. D. o vine v celom rozsahu podľa obžalobného návrhu prijala a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonala a vykonala len dôkazy súvisiace s výkonom o treste. O takomto možnom postupe súdu bol obžalovaný ešte pred svojim vyhlásením samosudkyňou poučený. Pre takýto postup súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Skutok uvedený v obžalobnom návrhu vykazoval všetky pojmové znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a preto súd obžalovaného U. D. z tohto prečinu uznal vinným. Službukonajúci policajt je v súlade s ustanovením § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom, pretože je to osoba v služobnom pomere a štátny zamestnanec, ktorý sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Konanie policajta v posudzovanom prípade bolo konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého vecou všeobecného záujmu sa rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. V posudzovanom prípade bol prečin podplácania spáchaný v súvislosti s výkonom právomoci a zodpovednosti verejného činiteľa. Obžalovaný ponúkol úplatok verejnému činiteľovi za to, aby prestal ďalej konať v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Z. z. tým spôsobom, že poruší svoje povinnosti tak, že ho ako osobu podozrivú zo spáchania prečinu krádeže nebude trestne stíhať. Odôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje dôkazy a ich hodnotenie vzťahujúce sa na výrok o vine vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd vyhlásenie obžalovaného prijal, lebo nemal na základe obžaloby a pripojeného vyšetrovacieho spisu pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a tým nemal pochybnosti ani o vyhlásení obžalovaného. Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, nevykonal dokazovanie ku skutku, ale iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Postupoval tak v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Trestného poriadku. Samosudkyňa v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku vykonala prečítaním nasledovné dôkazy: správu o povesti z miesta bydliska, ktorú vyhotovil starosta obce U. F., správu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice, odpis z registra trestov, rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03. 04. 2000, sp. zn. 1T 56/2000, prečítala podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012 a to konkrétne trestný rozkaz už prv spomenutý, nariadenie výkonu trestu zo dňa 23. 08. 2012 a uznesenie zo dňa 03. 09. 2012 o započítaní doby obmedzenia osobnej slobody do výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol U. D. uložený trestným rozkazom zo dňa 23. 08. 2012, sp. zn. 0T 32/2012. Z listinných dôkazov bolo zistiteľné, že prvýkrát bol U. D. odsúdený v roku 1996 a následne v roku 1997, po oba razy pre trestný čin krádeže. Boli mu uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom. V oboch prípadoch došlo k nariadeniu výkonu uložených trestov. Tretíkrát bol odsúdený v roku 2007, opäť pre trestný čin krádeže. Súd vtedy upustil od uloženia súhrnného trestu. Štvrtýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30. 10. 2007, sp. zn. 5T 211/2007. Týmto rozsudkom bol uznaný vinným z trestného činu krádeže ako aj z trestného činu lúpeže podľa Trestného zákona účinného do 01. 01. 2006 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Pre výkon trestu
bol zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny. Piatykrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03. 05. 2000, sp. zn. 1T 56/2000 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, účinného do 01. 01. 2006 za použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Bol mu uložený, ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do III. nápravno-výchovnej skupiny. Všetky prv spomenuté tresty obžalovaný U. D. vykonal. Posledne bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23. 08. 2012 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tento trest nastúpil dňa 23. 08. 2012 a vykonáva ho doposiaľ. Do výkonu tohto trestu mu bola započítaná doba od 21. 08. 2012 do 23. 08. 2012, t. j. doba, po ktorú mu bola obmedzená osobná sloboda. V mieste bydliska obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, sestrou a jej dvoma maloletými dcérami v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky. Rodina žije príkladným a usporiadaným spôsobom života. Alkoholické nápoje rodina nepoužíva. Obžalovaný je nezamestnaný, na úrade práce je evidovaný ako uchádzať o zamestnanie. Od 05. 12. 2011 sa v obci zapájal do verejnoprospešných prác, ktoré vykonával k spokojnosti. Jeho správanie na verejnosti obcou riešené nebolo. Na podmienky výkonu 18 mesačného sa adaptoval bez výraznejších problémov. Jeho správanie vyhodnotil riaditeľ ústavu ako bezproblémové s tým, že pokyny a nariadenia príslušníkov ÚZVaJS plní načas a k spokojnosti. Porušenie časového rozvrhu dňa a ústavného poriadku nebolo u obžalovaného zaznamenané. Pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí nie je pracovne zaradený. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Kontakt s rodinou udržiava sporadicky prostredníctvom korešpondencie. Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 a § 37 Trestného zákona u obžalovaného U. D. bola súdom zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to tá, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval - podľa písm. l). Obžalovanému na druhej strane priťažovalo, že v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu, spáchal viac trestných činov - písm. h) a už bol v minulosti za trestný čin odsúdený - písm. m). Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúcu okolnosť, na osobu obžalovaného, jeho pomery, ako aj na možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.... Keďže u obžalovaného U. D. prevážil pomer priťažujúcich okolností, došlo u neho v súlade s ustanovením § 38 ods. 4, 8 Trestného zákona k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda bolo mu možné ukladať trest odňatia slobody v rozsahu od troch do piatich rokov. Na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012, zo dňa 23.08.2012, súd musel konštatovať, že prejednávaného prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, sa dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa v inej jeho trestnej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Boli teda u obžalovaného splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, potom súd uložil obžalovanému U. D. súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní troch rokov. Zároveň zrušil celý výrok o treste uvedený v trestnom rozkaze Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012 zo dňa 23. 08. 2012, ktorým mu bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Prijal záver, že účel trestu bude naplnený aj takýmto trestom - vymeraným na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku.