{"guid": "c100b548-f145-4800-9576-9e8e12c5500a:ba75102a-0fa8-4c12-9137-2de19d962e0c", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2", "spisova_znacka": "4T/3/2013", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/3/2013 z 26. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 26. marca 2013, sp. zn. 4T/3/2013, ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2", "identifikacne_cislo": "9513100010", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2013-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333", "nazov": "§ 333 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-333"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-333"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba75102a-0fa8-4c12-9137-2de19d962e0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/3/2013\n9513100010\n26. 03. 2013\nzdenka cabanova\nECLI:SK:SSPK:2013:9513100010.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSamosudkyňa Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica K. N., v trestnej veci U. D.,\nobžalovaného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom\npojednávaní konanom dňa 26. 03. 2013 takto\nrozhodol:\nObžalovaný\nU. D. , nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom U. F.,\nT. č. 165, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody\nv ÚVTOS Košice 1, odo dňa 21. 08. 2012,\nje vinný,že\ndňa 21. 08. 2012 v čase okolo 17.35 h na Obvodnom oddelení P. zboru v M., ul. L. č. 2, počas obmedzenia\nosobnej slobody z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona,\nslovne ponúkol príslušníkovi tohto oddelenia ppor. Bc. X. M. ako úplatok najskôr sumu 10.- € a následne\nsumu 15.- € za to, aby zariadil, že za skutok krádeže, z ktorého bol v tom čase podozrivý nepôjde do\nvýkonu trestu odňatia slobody,\nteda\ninému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a spáchal taký čin\nvoči verejnému činiteľovi,\ntým\n\nspáchal\n\nprečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.\nZa\n\nto\n\nsa\n\nodsudzuje\n\npodľa § 333 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného\nzákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1\nTrestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.\n\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uloženom páchateľovi\ntrestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012 zo dňa 23.08.2012, právoplatný\ndňom 23.08.2012, ktorým mu bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37\npísm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením podľa §\n48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako\naj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR Bratislava podal dňa 21. 01. 2013\npod sp. zn. VII/2 Gv 165/12-8 na U. D. obžalobu pre hore uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin\npodplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Spolu s obžalobou predložil celý\nspisový materiál vyšetrovateľa PPZ ÚBPK, Odbor boja proti korupcii Východ evidovaný pod ČVS:\nPPZ-154/BPK-V-2012.\nPôvodne vo veci bol dňa 20. 02. 2013 vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obvinený podal v zákonom\nstanovenej lehote odpor.\nVo veci bol určený termín hlavného pojednávania, na ktorom obvinený zotrval na podanom odpore po\ntom, ako bol v súlade s ustanovením § 365 ods. 8 Trestného poriadku poučený, že môže výslovným\nvyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom\npojednávaní obžalobu.\nPodľa § 255 ods. 3 Trestného poriadku samosudkyňa zistila, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť\ndohodu o vine a treste.\nKu konaniu o dohode o vine a treste nedošlo, vzhľadom na negatívne vyjadrenie prokurátora.\nPo tom, ako prokurátor po výzve samosudkyne predniesol obžalobu a následne po tom, ako bol\nobžalovaný poučený o svojich právach, ako aj v súlade s ustanovením § 257 ods. 1, písm. a), b), c),\nods. 2, 3 Trestného poriadku, obžalovaný U. D. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného\nv obžalobe.\nNásledne samosudkyňa v súlade s ustanovením § 257 ods. 4 Trestného poriadku položila obžalovanému\nnasledovné otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku.\nObžalovaný na položené otázky, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu; či\nbol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na\nslobodnú voľbu obhajcu a mohli sa radiť s obhajcom o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii\nskutku ako trestného činu;, či berie na vedomie, že pri trestom čine podplácania podľa § 333 ods. 1, ods.\n2 písm. b) Trestného zákona je zákonom stanovený trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov; či\nsa dobrovoľne priznal a uznal svoju vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý\ntrestný čin, teda prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona - odpovedal\nvždy slovkom „áno“.\n\nProkurátor v súlade s ustanovením § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol, aby súd vyhlásenie\nobžalovaného U. D. prijal, keďže uznal svoju vinu a na všetky otázky uvedené v ustanovení § 333 ods.\n3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal slovkom „áno“.\nSamosudkyňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného U. D. o\nvine v celom rozsahu podľa obžalobného návrhu prijala a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného\nporiadku dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonala a vykonala\nlen dôkazy súvisiace s výkonom o treste. O takomto možnom postupe súdu bol obžalovaný ešte pred\nsvojim vyhlásením samosudkyňou poučený.\nPre takýto postup súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky.\nSkutok uvedený v obžalobnom návrhu vykazoval všetky pojmové znaky prečinu podplácania podľa § 333\nods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a preto súd obžalovaného U. D. z tohto prečinu uznal vinným.\nSlužbukonajúci policajt je v súlade s ustanovením § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom,\npretože je to osoba v služobnom pomere a štátny zamestnanec, ktorý sa podieľa na plnení úloh\nspoločnosti a štátu a používa pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto\núloh zverená. Konanie policajta v posudzovanom prípade bolo konaním v súvislosti s obstarávaním\nveci všeobecného záujmu v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého vecou\nvšeobecného záujmu sa rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca,\nktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.\nV posudzovanom prípade bol prečin podplácania spáchaný v súvislosti s výkonom právomoci a\nzodpovednosti verejného činiteľa. Obžalovaný ponúkol úplatok verejnému činiteľovi za to, aby prestal\nďalej konať v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru podľa zákona č. 171/1993 Z. z. tým spôsobom,\nže poruší svoje povinnosti tak, že ho ako osobu podozrivú zo spáchania prečinu krádeže nebude trestne\nstíhať.\nOdôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje dôkazy a ich hodnotenie vzťahujúce sa na výrok o vine\nvzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd vyhlásenie obžalovaného\nprijal, lebo nemal na základe obžaloby a pripojeného vyšetrovacieho spisu pochybnosti o skutkových\ntvrdeniach uvedených v obžalobe a tým nemal pochybnosti ani o vyhlásení obžalovaného.\nKeďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, nevykonal dokazovanie ku skutku, ale iba dôkazy\nsúvisiace s výrokom o treste. Postupoval tak v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Trestného poriadku.\nSamosudkyňa v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku vykonala prečítaním nasledovné\ndôkazy: správu o povesti z miesta bydliska, ktorú vyhotovil starosta obce U. F., správu riaditeľa ÚVV\na ÚVTOS Košice, odpis z registra trestov, rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03. 04. 2000,\nsp. zn. 1T 56/2000, prečítala podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T\n32/2012 a to konkrétne trestný rozkaz už prv spomenutý, nariadenie výkonu trestu zo dňa 23. 08. 2012 a\nuznesenie zo dňa 03. 09. 2012 o započítaní doby obmedzenia osobnej slobody do výkonu právoplatne\nuloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol U. D. uložený trestným rozkazom zo dňa 23. 08. 2012, sp.\nzn. 0T 32/2012.\nZ listinných dôkazov bolo zistiteľné, že prvýkrát bol U. D. odsúdený v roku 1996 a následne v roku 1997,\npo oba razy pre trestný čin krádeže. Boli mu uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom.\nV oboch prípadoch došlo k nariadeniu výkonu uložených trestov. Tretíkrát bol odsúdený v roku 2007,\nopäť pre trestný čin krádeže. Súd vtedy upustil od uloženia súhrnného trestu. Štvrtýkrát bol odsúdený\nrozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30. 10. 2007, sp. zn. 5T 211/2007. Týmto rozsudkom bol\nuznaný vinným z trestného činu krádeže ako aj z trestného činu lúpeže podľa Trestného zákona účinného\ndo 01. 01. 2006 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Pre výkon trestu\n\nbol zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny. Piatykrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu\nKežmarok zo dňa 03. 05. 2000, sp. zn. 1T 56/2000 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm.\nb) Trestného zákona, účinného do 01. 01. 2006 za použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona.\nBol mu uložený, ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov\na pre výkon uloženého trestu bol zaradený do III. nápravno-výchovnej skupiny. Všetky prv spomenuté\ntresty obžalovaný U. D. vykonal. Posledne bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok\nzo dňa 23. 08. 2012 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím §\n36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a\n6 mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Tento trest\nnastúpil dňa 23. 08. 2012 a vykonáva ho doposiaľ. Do výkonu tohto trestu mu bola započítaná doba od\n21. 08. 2012 do 23. 08. 2012, t. j. doba, po ktorú mu bola obmedzená osobná sloboda. V mieste bydliska\nobžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, sestrou a jej dvoma maloletými dcérami v\nrodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky. Rodina žije príkladným a usporiadaným spôsobom života.\nAlkoholické nápoje rodina nepoužíva. Obžalovaný je nezamestnaný, na úrade práce je evidovaný ako\nuchádzať o zamestnanie. Od 05. 12. 2011 sa v obci zapájal do verejnoprospešných prác, ktoré vykonával\nk spokojnosti. Jeho správanie na verejnosti obcou riešené nebolo. Na podmienky výkonu 18 mesačného\nsa adaptoval bez výraznejších problémov. Jeho správanie vyhodnotil riaditeľ ústavu ako bezproblémové\ns tým, že pokyny a nariadenia príslušníkov ÚZVaJS plní načas a k spokojnosti. Porušenie časového\nrozvrhu dňa a ústavného poriadku nebolo u obžalovaného zaznamenané. Pre nedostatok vhodných\npracovných príležitostí nie je pracovne zaradený. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol.\nKontakt s rodinou udržiava sporadicky prostredníctvom korešpondencie.\nPri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 a § 37 Trestného\nzákona u obžalovaného U. D. bola súdom zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to tá, že sa priznal k\nspáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval - podľa písm. l). Obžalovanému na druhej strane\npriťažovalo, že v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu, spáchal viac trestných činov - písm. h) a už\nbol v minulosti za trestný čin odsúdený - písm. m).\nPri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúcu okolnosť, na osobu obžalovaného, jeho pomery,\nako aj na možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu\nspoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky\nna jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestov; trest\nzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.\nPodľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná\nhranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.\nPodľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej\nsadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na\nzníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby.\nPodľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží\nmu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie\ntrestný.\nPodľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako\nbol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest\npodľa zásad na uloženie úhrnného trestu.\n\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom\npáchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší\nako trest uložený skorším rozsudkom....\nKeďže u obžalovaného U. D. prevážil pomer priťažujúcich okolností, došlo u neho v súlade s\nustanovením § 38 ods. 4, 8 Trestného zákona k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby o jednu tretinu, teda bolo mu možné ukladať trest odňatia slobody v rozsahu od troch do piatich\nrokov.\nNa základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012, zo dňa\n23.08.2012, súd musel konštatovať, že prejednávaného prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný\nvinným, sa dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa v inej jeho trestnej\nveci vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Boli teda u obžalovaného splnené zákonné\npodmienky pre ukladanie súhrnného trestu.\nVzhľadom na doposiaľ uvedené, potom súd uložil obžalovanému U. D. súhrnný trest odňatia slobody,\nktorý mu vymeral v trvaní troch rokov. Zároveň zrušil celý výrok o treste uvedený v trestnom rozkaze\nOkresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T 32/2012 zo dňa 23. 08. 2012, ktorým mu bol podľa § 212 ods.\n2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu pre\nvýkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Prijal záver, že účel\ntrestu bude naplnený aj takýmto trestom - vymeraným na samej dolnej hranici zákonom stanovenej\ntrestnej sadzby.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil\nobžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo v posledných desiatich\nrokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený\nza úmyselný trestný čin.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní\nodo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu\ntreba rozsudok doručiť podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}