Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/15/2007 9507100055 25. 04. 2008 oldrich kozlik ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špeciálny súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla 2008 v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Oldřichom Kozlíkom takto rozhodol: rozhodol: obžalovaný V. X.,
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Ul. V. č. XXXX/XX, bez pracovného pomeru, t.č. v mieste trvalého bydliska
je
vinný
z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože
dňa 26. júla 2006 o 19.00 h v obci Tibava v okrese Sobrance na pozemku v blízkosti kostola potom, čo bol zadržaný príslušníkmi Odboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia Policajného zboru, npor. Milanom Majerníkom a npor. Štefanom Grušovským pre podozrenie z trestnej činnosti, poskytol obom policajtom úplatok vo výške 5.000,- Sk s tým, aby ho pustili, akože sa nič nestalo, pričom im sľuboval doniesť aj vyššie sumy a to také, aké budú chcieť, ak ho pustia, avšak policajti tento úplatok neprijali,
teda
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a spáchal taký čin voči verejnému činiteľovi,
a
odsudzuje
sa
za
to:
Podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody na 6 (šesť) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona z dôvodov § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 10.000,- (desaťtisíc) Slovenských korún.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z dôvodov § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230, IMEI 356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE SIM kartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 5.000,- (päťtisíc) Slovenských korún.
Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušuje výrok o treste uložený páchateľovi rozsudkom Okresného súdu Michalovce, spisovej značky 3T/12/2007-148 zo dňa 15. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. februára 2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal dňa 11. júna 2007 pod spisovou značkou VII/2 Gv 238/06-51 obžalobu na V. X. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Podľa obžaloby sa mal skutku dopustiť tak, že dňa 26. júla 2006 o 19.00 h v obci Tibava v okrese Sobrance na pozemku v blízkosti kostola potom, čo bol zadržaný príslušníkmi Odboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia Policajného zboru, npor. Milanom Majerníkom a npor. Štefanom Grušovským pre podozrenie z trestnej činnosti, poskytol obom policajtom úplatok vo výške 5.000,- Sk s tým, aby ho pustili, akože sa nič nestalo, pričom im sľuboval doniesť aj vyššie sumy a to také, aké budú chcieť, ak ho pustia, avšak policajti tento úplatok neprijali. Po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho právach a umožnil mu urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný V. X. v tomto smere uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný V. X. na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Samosudca formou otázky zistil, či obžalovaný V. X. rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný uviedol, že „áno“. Na otázku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Na otázku, či rozumel právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Na otázku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Na otázku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje, ako určitý trestný čin odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Zo stanoviska prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR vyplynulo, že navrhuje súdu prijať vyhlásenie obžalovaného V. X.. Na základe týchto skutočností súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného V. X. a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V tomto smere súd z listinných dôkazov zistil, že osobná sloboda obžalovaného V. X. bola obmedzená dňa 26. júla 2006 o 19.00 h, pričom okrem iného boli obžalovanému V. X. zaistené šesť kusov bankovky v hodnote 1.000,- Sk, dva kusy bankovky v hodnote 500,- Sk a štyri kusy bankovky v hodnote 20,- Sk. Finančné prostriedky v sume 6.000,- Sk boli poukázané na účet zriadený Generálnou prokuratúrou SR. Z dôkazov predložených obžalovaným V. X. súd zistil, že jeho matka P. X. je od roku 1995 poberateľkou invalidného dôchodku a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 percent. Z jej čestného prehlásenia vyplýva, že trpí chronickou pankreatitídou, chronickými vredovými problémami a depresiami. Opakovane bola hospitalizovaná na internom oddelení, je sledovaná na psychiatrickej ambulancii, chodí na kúpeľnú liečbu a viackrát sa stalo, že odpadla. Pri prevozoch k lekárovi a na lekárske vyšetrenia jej pomáha syn V. X., ktorý tiež zabezpečuje potreby týkajúce sa domácnosti. Je na jeho pomoc odkázaná. V tomto smere súd z predložených lekárskych správ zistil, že P. X. bola opakovane hospitalizovaná na internom oddelení - naposledy v roku 2007, pričom táto je mobilná a po prepustení do ambulantnej starostlivosti jej bola doporučená šetriaca diéta a príslušné medikamenty. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný V. X. predložil listinný dôkaz, že dňa 23. apríla XXXX uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou KREGA - TRANS s.r.o., na základe ktorej dňom od 1. mája 2008 nastúpi do uvedenej firmy, ako vodič Medzinárodnej kamiónovej dopravy s miestom výkonu práce Michalovce a zahraničie. Z trestného spisu Okresného súdu Michalovce súd zistil, že rozsudkom tohto súdu spisová značka 3 T 12/2007-148 zo dňa 15. februára 2007 bol V. X. na verejnom zasadnutí po schválení dohody o vine a treste uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26. júla 2006, presne nezisteného času, na presne nezistenom mieste, od nezistených osôb, prevzal a do zapožičaného osobného motorového vozidla zn. ALFA LANCIA THEMA, evidenčného čísla MI XXXBH, nechal nastúpiť skupinu šiestich osôb, ilegálnych migrantov ázijského pôvodu (5 občanov Pakistanu, 1 občana Indie), a to všetkých šesť osôb bez osobných dokladov totožnosti, ktorí nelegálne prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinskou republikou a Slovenskou republikou nezisteného dňa a času, o čom musel mať obvinený vedomosť a po prevzatí ich mal za odplatu vo výške 10.000,- Sk, z ktorých 6.000,- Sk dostal ako zálohu, previezť cez územie Slovenskej republiky na nezistené miesto, nakoľko mali pokračovať v ďalšej ceste smerom do niektorej z krajín Európy, a to najmä do Nemecka, avšak pri jazde na štátnej ceste v obci Tibava, okres Sobrance, bol toho istého dňa, to je dňa 26. júla 2006 po tom, čo bol prenasledovaný hliadkou polície zastavil, dal sa na útek cez miestny potok, kde následne bol asi po 300 m o 19.00 h zadržaný príslušníkmi polície,
ktorí následne aj predviedli ilegálnych migrantov na Oddelenie polície vo Vyšnom Nemeckom. Za to bol odsúdený podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri a pol roka. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230, IMEI 356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a 1kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE SIM kartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Z osobných dokladov obžalovaného V. X. súd zistil, že v mieste trvalého bydliska nie sú k jeho správaniu negatívne poznatky. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že okrem vyššie uvedeného odsúdenia Okresným súdom Michalovce stál obžalovaný V. X. ešte trikrát pred súdom, pričom vo všetkých týchto prípadoch sa ne neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Na základe týchto skutočností rozhodoval súd o potrestaní páchateľa a to podľa zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Ako bolo vyššie konštatované obžalovaný V. X. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce spisová značka 3 T 12/2007 zo dňa 15. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. februára 2007. Prejednávaného prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný V. X. dopustil dňa 26. júla 2006. Je teda nepochybné, že trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Taktiež je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce bol obžalovaný V. X. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zásady pre uloženie úhrnného trestu sú uvedené v § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uložený páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest už uložený skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona. V § 41 ods. 2 Trestného zákona je okrem iného uvedené, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Trestný zákon hrozí za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trestom odňatia slobody na tri až osem rokov. Za prečin podplácania v zmysle § 333 ods. 2 Trestného zákona hrozí Trestný zákon trestom odňatia slobody na dva až päť rokov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd bol povinný ukladať trest v rámci trestnej sadzby zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona. Pretože sa obžalovaný V. X. dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom a ktoré boli spáchané dvomi skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd je povinný uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Znamená to, že súd bol povinný uložiť obžalovanému V. X. trest odňatia slobody nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby ktorá
je šesť rokov a desať mesiacov, pričom horná hranica takto určenej trestnej sadzby je desať rokov a osem mesiacov. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného V. X. súd zistil, že sa u neho vyskytuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane u neho existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona to znamená, že spáchal viac trestných činov. Iné poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd nezistil. Z týchto dôvodov teda v prípade obžalovaného V. X. neprevažovali poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti. W. názoru súdu je potrebné na nápravu obžalovaného V. X. pôsobiť trestnom odňatia slobody na spodnej hranici určenej zákonnej trestnej sadzby, to znamená trestom odňatia slobody na šesť rokov a jedenásť mesiacov. Pri výmere tohto trestu bral súd do úvahy, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, bolo prihliadnuté k spôsobu spáchania trestných činov a k ich následkom. Taktiež bral súd do úvahy hodnotenie osoby páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pretože obžalovaný V. X. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin zaradil súd páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ako bolo vyššie uvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce bol obžalovanému V. X. uložený okrem iného aj peňažný trest a trest prepadnutia veci. Z týchto dôvodov bol súd povinný v rámci súhrnného trestu uložiť aj peňažný trest vo výške 10.000,- Sk, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Ďalej bol súd povinný uložiť aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230, IMEI 356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE SIM kartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Obidva tresty súd uložil preto, že takéto tresty boli uložené už skorším rozsudkom a tomuto postupu nebránilo ani ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona. Súd ďalej uložil obžalovanému V. X. trest prepadnutia veci a to 5.000,- Sk, pretože ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie prejednávaného trestného činu. V zmysle § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Pretože súd ukladal trest súhrnný v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uložený páchateľovi rozsudkom Okresného súdu Michalovce, spisovej značky 3T/12/2007-148 zo dňa 15. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. februára 2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Obhajca obžalovaného V. X. ohľadom uloženia trestu vyslovil právny názor, že trestná vec obžalovaného rozhodovaná pred Okresným súdom Michalovce a pred Špeciálnym súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica mala byť prejednávaná v spoločnom konaní. Podľa jeho názoru sa obžalovaný V. X. dopustil zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Preto nie sú splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil a podľa jeho názoru sa obžalovaný V. X. dopustil dvoch úmyselných trestných činov spáchaných dvomi skutkami. Podľa názoru súdu sa za jeden skutok považujú také prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú pre následok v trestnom práve relevantné, kauzálne, pokiaľ sú spôsobené zavinene. To znamená, že jednotlivé následky uvedené v osobitnej časti
Trestného zákona spájajú čiastkové akty páchateľa k nim smerujúce v jeden celok - skutok a zároveň ich oddeľujú od iných jeho skutkov. Momentom, ktorý delí páchateľovo konanie na rôzne skutky je následok závažný z hľadiska trestného práva, ktorý páchateľ spôsobil alebo chcel spôsobiť. Za následok sa v trestnom práve považuje porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, to znamená individuálneho objektu. Objektom zločinu prevádzačstva podľa § 355ods.2 písm. a) Trestného zákona je záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu a to v oboch smeroch. Objektívna stránka tohto zločinu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobu s trvalým pobytom na jej území organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha. Zo skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Michalovce spisová značka 3T/12/2007-148 vyplýva, že obžalovaný V. X. navonok prejavil vôľu, ktorá bola právne relevantná, kauzálna a zahrnutá zavinením pre následok, ktorý spočíval v tom, že ohrozil záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu. Tým, že v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobu s trvalým pobytom na jej území organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, a také konanie umožnil a v ňom pomáhal, dokonal zločin prevádzačstva podľa § 355ods.2 písm. a) Trestného zákona. Následne po tom, čo opustil vozidlo s emigrantmi sa dal na útek a asi po 300 metroch bol zadržaný. Po zadržaní prejavil vôľu, ktorá bola právne relevantná, kauzálna a zahrnutá zavinením pre úplne iný následok, to znamená pre záujem štátu na riadnom nestrannom a zákonnom obstarávaní veci všeobecného záujmu. Objektívna stránka tohto prečinu v prípade obžalovaného spočíva v ponúknutí úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konanie obžalovaného V. X. vo vzťahu k prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona nie je možné považovať za súčasť konania, ktoré bolo právne kvalifikované, ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a tieto konania sa ani vzájomne neprelínajú. Ide preto o dva trestné činy spáchané dvomi samostatnými skutkami. Obhajca alternatívne navrhol v prípade neakceptovania jeho vyššie uvedeného právneho názoru upustiť od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Michalovce je potrebné považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Samosudca sa s týmto názorom nestotožnil. Predovšetkým treba uviesť, že trest uložený za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona bol uložený v rámci prijatia dohody o vine a treste a bol znížený v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd môže upustiť od uloženia súhrnného trestu ak sú splnené formálne podmienky pre uloženie tohto trestu a súd má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný. Za dostatočný však nemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o druh a výmeru nemohol uložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch. Je zrejmé, že v prípade rozhodovania o trestných činoch spáchaných obžalovaným V. X. v spoločnom konaní by nemohol byť uložený trest, ktorý bol uložený samostatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce a preto je tento trest nedostatočný. Z týchto dôvodov sa súd nestotožnil s týmto návrhom obhajcu. V konečnom dôsledku obhajca alternatívne navrhol mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Tu je uvedené, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa názoru súdu takýto postup neodôvodňujú okolnosti prípadu ani pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Čo sa týka okolnosti prípadu súd z tohto pohľadu nevidel dôvod pre zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pretože okolnosti spáchania trestných činov, spôsob ich spáchania, ako aj následky trestnej činnosti vôbec nevybočujú z obvyklých prípadoch takýchto trestných činov. Taktiež z hľadiska pomerov páchateľa súd musí konštatovať, že hoci sa na obžalovaného V. X. hľadí ako na súdne netrestaného, stál už viackrát pred súdom a súd v jeho prípade nezistil, napr. výraznú prevahu poľahčujúcich okolností. Pokiaľ obžalovaný V. X. predložil lekárske správy vo vzťahu k starostlivosti o svoju mamu tak k tomu je potrebné
uviesť, že jeho matka je mobilná a skutočnosť, že nie bezprostredne závislá na pomoci obžalovaného je zrejmá aj z toho, že sa menovaný chce zamestnať ako vodič v medzinárodnej kamiónovej dopravy. Z týchto dôvodov súd taktiež neakceptoval tento návrh obhajcu a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.