{"guid": "22bbe1d5-511a-464c-bffc-d18527e0e1d8:fb06f050-052c-49b0-bea5-455079ca10b2", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1", "spisova_znacka": "4T/15/2007", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/15/2007 z 25. 4. 2008", "citacia": "rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 25. apríla 2008, sp. zn. 4T/15/2007, ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1", "identifikacne_cislo": "9507100055", "sud": {"guid": "sud_170", "nazov": "Špecializovaný trestný súd", "typ": "sts", "slug": "specializovany-trestny-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2008-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 333 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-333"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-1", "nazov": "§ 333 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-333.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-333"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-333"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb06f050-052c-49b0-bea5-455079ca10b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nŠpecializovaný trestný súd\n4T/15/2007\n9507100055\n25. 04. 2008\noldrich kozlik\nECLI:SK:SSPK:2008:9507100055.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nŠpeciálny súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla\n2008 v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Oldřichom Kozlíkom takto rozhodol:\nrozhodol:\nobžalovaný V. X.,\n\nnar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Ul. V. č. XXXX/XX, bez pracovného pomeru, t.č. v mieste trvalého\nbydliska\n\nje\n\nvinný\n\nz prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože\n\ndňa 26. júla 2006 o 19.00 h v obci Tibava v okrese Sobrance na pozemku v blízkosti kostola potom,\nčo bol zadržaný príslušníkmi Odboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej jednotky boja proti\nnelegálnej migrácii ÚHCP Prezídia Policajného zboru, npor. Milanom Majerníkom a npor. Štefanom\nGrušovským pre podozrenie z trestnej činnosti, poskytol obom policajtom úplatok vo výške 5.000,- Sk s\ntým, aby ho pustili, akože sa nič nestalo, pričom im sľuboval doniesť aj vyššie sumy a to také, aké budú\nchcieť, ak ho pustia, avšak policajti tento úplatok neprijali,\n\nteda\n\ninému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo ponúkol úplatok a spáchal taký čin\nvoči verejnému činiteľovi,\n\na\n\nodsudzuje\n\nsa\n\nza\n\nto:\n\nPodľa § 355 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, §\n37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému\ntrestu odňatia slobody na 6 (šesť) rokov a 11 (jedenásť) mesiacov.\n\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje páchateľa na výkon trestu odňatia slobody\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona z dôvodov § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému\npeňažný trest vo výmere 10.000,- (desaťtisíc) Slovenských korún.\n\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol\nbyť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.\n\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z dôvodov § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá\nobžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230, IMEI\n356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom XXXX\nXXX XXX a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE SIM\nkartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX.\n\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to\n5.000,- (päťtisíc) Slovenských korún.\n\nPodľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.\n\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušuje výrok o treste\nuložený páchateľovi rozsudkom Okresného súdu Michalovce, spisovej značky 3T/12/2007-148 zo dňa\n15. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. februára 2007 ako aj všetky\nďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo\nzrušením stratili podklad.\nodôvodnenie:\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR podal dňa 11. júna 2007 pod\nspisovou značkou VII/2 Gv 238/06-51 obžalobu na V. X. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods.\n2 písm. b) Trestného zákona. Podľa obžaloby sa mal skutku dopustiť tak, že dňa 26. júla 2006 o 19.00\nh v obci Tibava v okrese Sobrance na pozemku v blízkosti kostola potom, čo bol zadržaný príslušníkmi\nOdboru operatívno-pátracej činnosti Východ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP\nPrezídia Policajného zboru, npor. Milanom Majerníkom a npor. Štefanom Grušovským pre podozrenie z\ntrestnej činnosti, poskytol obom policajtom úplatok vo výške 5.000,- Sk s tým, aby ho pustili, akože sa\nnič nestalo, pričom im sľuboval doniesť aj vyššie sumy a to také, aké budú chcieť, ak ho pustia, avšak\npolicajti tento úplatok neprijali.\nPo prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho právach a umožnil mu urobiť niektoré\nz vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný V. X. v tomto smere uviedol, že\nje vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný V. X. na hlavnom\n\npojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3\npísm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku.\nSamosudca formou otázky zistil, či obžalovaný V. X. rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie\nza vinu, na čo obžalovaný uviedol, že „áno“. Na otázku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach,\nnajmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom\nmohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Na otázku, či rozumel právnej\nkvalifikácii skutku, ako trestného činu odpovedal obžalovaný V. X. „áno“. Na otázku, či bol oboznámený s\ntrestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu odpovedal obžalovaný\nV. X. „áno“. Na otázku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje,\nako určitý trestný čin odpovedal obžalovaný V. X. „áno“.\nZo stanoviska prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR vyplynulo, že\nnavrhuje súdu prijať vyhlásenie obžalovaného V. X..\nNa základe týchto skutočností súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie\nobžalovaného V. X. a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie\nskutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nV tomto smere súd z listinných dôkazov zistil, že osobná sloboda obžalovaného V. X. bola obmedzená\ndňa 26. júla 2006 o 19.00 h, pričom okrem iného boli obžalovanému V. X. zaistené šesť kusov bankovky\nv hodnote 1.000,- Sk, dva kusy bankovky v hodnote 500,- Sk a štyri kusy bankovky v hodnote 20,- Sk.\nFinančné prostriedky v sume 6.000,- Sk boli poukázané na účet zriadený Generálnou prokuratúrou SR.\nZ dôkazov predložených obžalovaným V. X. súd zistil, že jeho matka P. X. je od roku 1995 poberateľkou\ninvalidného dôchodku a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 percent. Z\njej čestného prehlásenia vyplýva, že trpí chronickou pankreatitídou, chronickými vredovými problémami\na depresiami. Opakovane bola hospitalizovaná na internom oddelení, je sledovaná na psychiatrickej\nambulancii, chodí na kúpeľnú liečbu a viackrát sa stalo, že odpadla. Pri prevozoch k lekárovi a na\nlekárske vyšetrenia jej pomáha syn V. X., ktorý tiež zabezpečuje potreby týkajúce sa domácnosti. Je\nna jeho pomoc odkázaná. V tomto smere súd z predložených lekárskych správ zistil, že P. X. bola\nopakovane hospitalizovaná na internom oddelení - naposledy v roku 2007, pričom táto je mobilná a po\nprepustení do ambulantnej starostlivosti jej bola doporučená šetriaca diéta a príslušné medikamenty.\nNa hlavnom pojednávaní obžalovaný V. X. predložil listinný dôkaz, že dňa 23. apríla XXXX uzatvoril\npracovnú zmluvu s firmou KREGA - TRANS s.r.o., na základe ktorej dňom od 1. mája 2008 nastúpi do\nuvedenej firmy, ako vodič Medzinárodnej kamiónovej dopravy s miestom výkonu práce Michalovce a\nzahraničie.\nZ trestného spisu Okresného súdu Michalovce súd zistil, že rozsudkom tohto súdu spisová značka 3\nT 12/2007-148 zo dňa 15. februára 2007 bol V. X. na verejnom zasadnutí po schválení dohody o vine\na treste uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na\ntom skutkovom základe, že dňa 26. júla 2006, presne nezisteného času, na presne nezistenom mieste,\nod nezistených osôb, prevzal a do zapožičaného osobného motorového vozidla zn. ALFA LANCIA\nTHEMA, evidenčného čísla MI XXXBH, nechal nastúpiť skupinu šiestich osôb, ilegálnych migrantov\názijského pôvodu (5 občanov Pakistanu, 1 občana Indie), a to všetkých šesť osôb bez osobných\ndokladov totožnosti, ktorí nelegálne prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinskou republikou a Slovenskou\nrepublikou nezisteného dňa a času, o čom musel mať obvinený vedomosť a po prevzatí ich mal za\nodplatu vo výške 10.000,- Sk, z ktorých 6.000,- Sk dostal ako zálohu, previezť cez územie Slovenskej\nrepubliky na nezistené miesto, nakoľko mali pokračovať v ďalšej ceste smerom do niektorej z krajín\nEurópy, a to najmä do Nemecka, avšak pri jazde na štátnej ceste v obci Tibava, okres Sobrance, bol\ntoho istého dňa, to je dňa 26. júla 2006 po tom, čo bol prenasledovaný hliadkou polície zastavil, dal\nsa na útek cez miestny potok, kde následne bol asi po 300 m o 19.00 h zadržaný príslušníkmi polície,\n\nktorí následne aj predviedli ilegálnych migrantov na Oddelenie polície vo Vyšnom Nemeckom. Za to\nbol odsúdený podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36\npísm. l), n) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody\nv trvaní dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona mu\nsúd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri a pol roka. Podľa\n§ 56 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený peňažný trest vo výmere 10.000,- Sk. Podľa § 57 ods.\n3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu bol\nuložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230,\nIMEI 356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom\nXXXX XXX XXX a 1kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE\nSIM kartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Podľa § 60 ods. 6\nTrestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.\nZ osobných dokladov obžalovaného V. X. súd zistil, že v mieste trvalého bydliska nie sú k jeho správaniu\nnegatívne poznatky. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že okrem vyššie uvedeného odsúdenia\nOkresným súdom Michalovce stál obžalovaný V. X. ešte trikrát pred súdom, pričom vo všetkých týchto\nprípadoch sa ne neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nNa základe týchto skutočností rozhodoval súd o potrestaní páchateľa a to podľa zásad pre ukladanie\ntrestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Ako bolo vyššie konštatované obžalovaný V. X. bol odsúdený\nrozsudkom Okresného súdu Michalovce spisová značka 3 T 12/2007 zo dňa 15. februára 2007, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 15. februára 2007. Prejednávaného prečinu podplácania podľa § 333 ods.\n1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný V. X. dopustil dňa 26. júla 2006. Je teda nepochybné,\nže trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho\ntrestný čin. Taktiež je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce bol obžalovaný V. X. uznaný\nvinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nPodľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako\nbol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin uloží mu súhrnný trest\npodľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zásady pre uloženie úhrnného trestu sú uvedené v § 41 ods.\n1, ods. 2 Trestného zákona. V zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu\nsúd zruší výrok o treste uložený páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na\ntento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nSúhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd\nuloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia\nmajetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest už uložený\nskorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.\nV § 41 ods. 2 Trestného zákona je okrem iného uvedené, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody\nza dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma\nalebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z\nnich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej\ntrestnej sadzby odňatia slobody.\nTrestný zákon hrozí za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trestom\nodňatia slobody na tri až osem rokov. Za prečin podplácania v zmysle § 333 ods. 2 Trestného zákona\nhrozí Trestný zákon trestom odňatia slobody na dva až päť rokov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd\nbol povinný ukladať trest v rámci trestnej sadzby zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Trestného\nzákona. Pretože sa obžalovaný V. X. dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je\nzločinom a ktoré boli spáchané dvomi skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody\ntrestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd je povinný uložiť páchateľovi\ntrest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Znamená to, že súd bol povinný\nuložiť obžalovanému V. X. trest odňatia slobody nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby ktorá\n\nje šesť rokov a desať mesiacov, pričom horná hranica takto určenej trestnej sadzby je desať rokov a\nosem mesiacov.\nV zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného\nV. X. súd zistil, že sa u neho vyskytuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného\nzákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane\nu neho existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona to znamená, že\nspáchal viac trestných činov. Iné poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd nezistil. Z týchto dôvodov\nteda v prípade obžalovaného V. X. neprevažovali poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti.\nW. názoru súdu je potrebné na nápravu obžalovaného V. X. pôsobiť trestnom odňatia slobody na spodnej\nhranici určenej zákonnej trestnej sadzby, to znamená trestom odňatia slobody na šesť rokov a jedenásť\nmesiacov. Pri výmere tohto trestu bral súd do úvahy, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej\nčinnosti, bolo prihliadnuté k spôsobu spáchania trestných činov a k ich následkom. Taktiež bral súd do\núvahy hodnotenie osoby páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.\nPretože obžalovaný V. X. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo\nvýkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin zaradil súd páchateľa na\nvýkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nAko bolo vyššie uvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce bol obžalovanému V. X. uložený\nokrem iného aj peňažný trest a trest prepadnutia veci. Z týchto dôvodov bol súd povinný v rámci\nsúhrnného trestu uložiť aj peňažný trest vo výške 10.000,- Sk, pričom pre prípad, že by výkon peňažného\ntrestu mohol byť úmyselne zmarený mu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Ďalej\nbol súd povinný uložiť aj trest prepadnutia veci a to 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 6230, IMEI\n356239001356991 s ORANGE SIM kartou číslo 550809186619B s mobilným telefónnym číslom XXXX\nXXX XXX a 1 kus mobilného telefónu značky Nokia 3120, IMEI 355680006866412 s ORANGE SIM\nkartou číslo 541202308611B s mobilným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Obidva tresty súd uložil\npreto, že takéto tresty boli uložené už skorším rozsudkom a tomuto postupu nebránilo ani ustanovenie\n§ 34 ods. 7 Trestného zákona.\nSúd ďalej uložil obžalovanému V. X. trest prepadnutia veci a to 5.000,- Sk, pretože ide o vec, ktorá\nbola použitá na spáchanie prejednávaného trestného činu. V zmysle § 60 ods. 6 Trestného zákona sa\nvlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.\nPretože súd ukladal trest súhrnný v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného\ntrestu súd zrušil výrok o treste uložený páchateľovi rozsudkom Okresného súdu Michalovce, spisovej\nznačky 3T/12/2007-148 zo dňa 15. februára 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n15. februára 2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.\nObhajca obžalovaného V. X. ohľadom uloženia trestu vyslovil právny názor, že trestná vec obžalovaného\nrozhodovaná pred Okresným súdom Michalovce a pred Špeciálnym súdom v Pezinku, pracovisko\nBanská Bystrica mala byť prejednávaná v spoločnom konaní. Podľa jeho názoru sa obžalovaný V. X.\ndopustil zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\ns prečinom podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Preto nie sú splnené\npodmienky pre ukladanie súhrnného trestu.\nSúd sa s týmto právnym názorom nestotožnil a podľa jeho názoru sa obžalovaný V. X. dopustil\ndvoch úmyselných trestných činov spáchaných dvomi skutkami. Podľa názoru súdu sa za jeden skutok\npovažujú také prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú pre následok v trestnom práve relevantné,\nkauzálne, pokiaľ sú spôsobené zavinene. To znamená, že jednotlivé následky uvedené v osobitnej časti\n\nTrestného zákona spájajú čiastkové akty páchateľa k nim smerujúce v jeden celok - skutok a zároveň ich\noddeľujú od iných jeho skutkov. Momentom, ktorý delí páchateľovo konanie na rôzne skutky je následok\nzávažný z hľadiska trestného práva, ktorý páchateľ spôsobil alebo chcel spôsobiť. Za následok sa v\ntrestnom práve považuje porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, to znamená individuálneho\nobjektu. Objektom zločinu prevádzačstva podľa § 355ods.2 písm. a) Trestného zákona je záujem štátu\nna kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu a to v oboch smeroch. Objektívna stránka tohto zločinu\nspočíva v konaní páchateľa, ktorý v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá\nnie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobu s trvalým pobytom na jej území organizuje\nnedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také\nkonanie umožní, alebo v ňom pomáha.\nZo skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Michalovce spisová značka\n3T/12/2007-148 vyplýva, že obžalovaný V. X. navonok prejavil vôľu, ktorá bola právne relevantná,\nkauzálna a zahrnutá zavinením pre následok, ktorý spočíval v tom, že ohrozil záujem štátu na kontrole\nosôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu. Tým, že v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre\nosobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobu s trvalým pobytom na jej území\norganizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie,\na také konanie umožnil a v ňom pomáhal, dokonal zločin prevádzačstva podľa § 355ods.2 písm. a)\nTrestného zákona. Následne po tom, čo opustil vozidlo s emigrantmi sa dal na útek a asi po 300 metroch\nbol zadržaný. Po zadržaní prejavil vôľu, ktorá bola právne relevantná, kauzálna a zahrnutá zavinením pre\núplne iný následok, to znamená pre záujem štátu na riadnom nestrannom a zákonnom obstarávaní veci\nvšeobecného záujmu. Objektívna stránka tohto prečinu v prípade obžalovaného spočíva v ponúknutí\núplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že\nkonanie obžalovaného V. X. vo vzťahu k prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b)\nTrestného zákona nie je možné považovať za súčasť konania, ktoré bolo právne kvalifikované, ako\nzločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a tieto konania sa ani vzájomne\nneprelínajú. Ide preto o dva trestné činy spáchané dvomi samostatnými skutkami.\nObhajca alternatívne navrhol v prípade neakceptovania jeho vyššie uvedeného právneho názoru upustiť\nod uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Michalovce\nje potrebné považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Samosudca sa s\ntýmto názorom nestotožnil. Predovšetkým treba uviesť, že trest uložený za zločin prevádzačstva podľa\n§ 355 ods. 2 Trestného zákona bol uložený v rámci prijatia dohody o vine a treste a bol znížený v\nzmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby. Súd môže upustiť od uloženia súhrnného trestu ak sú splnené formálne podmienky pre uloženie\ntohto trestu a súd má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný. Za dostatočný však\nnemožno považovať trest uložený skorším rozsudkom, ktorý by súd pokiaľ ide o druh a výmeru nemohol\nuložiť za situácie, keby rozhodoval v spoločnom konaní o zbiehajúcich sa trestných činoch. Je zrejmé,\nže v prípade rozhodovania o trestných činoch spáchaných obžalovaným V. X. v spoločnom konaní by\nnemohol byť uložený trest, ktorý bol uložený samostatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce a\npreto je tento trest nedostatočný. Z týchto dôvodov sa súd nestotožnil s týmto návrhom obhajcu.\nV konečnom dôsledku obhajca alternatívne navrhol mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle\n§ 39 ods. 1 Trestného zákona. Tu je uvedené, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom\nna pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre\npáchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho\ntrvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa\nnázoru súdu takýto postup neodôvodňujú okolnosti prípadu ani pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu\nsú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu\nvrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Čo sa\ntýka okolnosti prípadu súd z tohto pohľadu nevidel dôvod pre zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu,\npretože okolnosti spáchania trestných činov, spôsob ich spáchania, ako aj následky trestnej činnosti\nvôbec nevybočujú z obvyklých prípadoch takýchto trestných činov. Taktiež z hľadiska pomerov páchateľa\nsúd musí konštatovať, že hoci sa na obžalovaného V. X. hľadí ako na súdne netrestaného, stál už\nviackrát pred súdom a súd v jeho prípade nezistil, napr. výraznú prevahu poľahčujúcich okolností. Pokiaľ\nobžalovaný V. X. predložil lekárske správy vo vzťahu k starostlivosti o svoju mamu tak k tomu je potrebné\n\nuviesť, že jeho matka je mobilná a skutočnosť, že nie bezprostredne závislá na pomoci obžalovaného\nje zrejmá aj z toho, že sa menovaný chce zamestnať ako vodič v medzinárodnej kamiónovej dopravy.\nZ týchto dôvodov súd taktiež neakceptoval tento návrh obhajcu a preto bolo rozhodnuté tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu\nna Najvyšší súd SR. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok\ndoručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/12/2007", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}