Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 2Cdo/124/2025 7122205615 25. 06. 2026 JUDr. Mária Trubanová ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Gymnázium, Y., 2/ H. O., narodenej I., F., 3/ H. M., narodeného I., V., všetci zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným 1/ A. Y., narodenej I., F., 2/ G. Y., narodenej I., F., zast. advokátom Mgr. Paskalom Milatom, Rožňava, Hviezdoslavova 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 34C/27/2022, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. februára 2025 sp. zn. 5Co/7/2025, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalobca 1/ až 3/ m á voči žalovanej 2/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Košice I (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 8. júla 2022 č. k. 34C/27/2022-99 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia nasledovnými výrokmi: I. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že: - žalobca 1/ nevyšetril, v súlade so svojimi povinnosťami, tvrdenia L. Y., sestry žalovanej 1/ a dcéry žalovanej 2/, o tom, že bola šikanovaná zo strany spolužiakov, - žalobca 1/ namieril, po oznámení L. Y. o tom, že bola údajne šikanovaná spolužiakmi, svoju agresivitu voči L. Y. a jej rodine, - jeho zamestnanci zastrašovali L. Y. potom, čo oznámila, že bola údajne šikanovaná spolužiakmi; II. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že žalobkyňa 2/ ako riaditeľka Gymnázia,., - nevykonala potrebné úkony k vyšetreniu tvrdení L. Y., sestry žalovanej 1/ a dcéry žalovanej 2/, o tom, že bola šikanovaná zo strany spolužiakov, - žalobkyňa 2/ namierila, po oznámení L. Y. o tom, že bola údajne šikanovaná spolužiakmi svoju agresivitu voči L. Y. a jej rodine, sa zapojila do zastrašovania „zošikanovanej“ študentky, - zorganizovala dňa 28. mája 2021, v budove Gymnázia,. fyzický útok na žalovanú 2/, - je zodpovedná za trestný čin spočívajúci vo fyzickom útoku na žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021, v budove Gymnázia,.; III. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že: žalobca 3/ dal pokyn na to, aby dňa 28. mája 2021 v budove D., bola žalovaná 2/ fyzicky napadnutá, žalobca 3/ pomohol žalobkyni 2/ zorganizovať fyzický útok na žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021 v budove Gymnázia,., - žalobca 3/ dal pokyn na to, aby žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021 „skopali zo schodov“ v budove Gymnázia,.; IV. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozhodnutia okresného súdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej; V. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku V. rozhodnutia okresného súdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej;
VI. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku VI. rozhodnutia okresného súdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej; VII. žalobcovi 1/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia; VIII. žalobkyni 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia; IX. žalobcovi 3/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 1.1. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP, čl. 10 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., § 11, § 13 ods. 1, § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. 1.2. Z vykonaného dokazovania bolo možné podľa názoru súdu konštatovať z tvrdených a osvedčovaných skutočností, že existuje stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko zo systematického konania žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že mienia vo svojej činnosti pokračovať a bez zásahu súdu dopad na žalobcov 2/ a 3/ vo sfére ich osobnostných práv - ochrany občianskej cti a v prípade žalobcu 1/ - ochrany dobrej povesti bude mať také následky, že ich náprava v budúcnosti už nebude možná. 1.3. Bolo možné konštatovať, že vyššie nepravdivé skutkové tvrdenia, intenzívne šírené žalovanými 1/ a 2/ ústne, či písomne prostredníctvom sociálnych sietí a elektronických prostriedkov, za súčasného stavu ohrozujú česť žalobcov 2/ a 3/, predstavujú vážny zásah do osobnostných práv žalobcov 2/ a 3/ a rovnako ohrozujú dobrú povesť žalobcu 1/. V danom prípade po posúdení všetkých relevantných skutočností ide o zásah takej intenzity, ktorú už nie je možné tolerovať. Zo všetkých uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia v danom rozsahu, nedôjde k porušeniu zásady proporcionality, ani ku kolízii ochrany práva na dobrú povesť žalobcu 1/ a osobnostných práv na strane žalobcov 1/ a 2/ a slobody prejavu na strane žalovaných 1/ a 2/ a zároveň objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú. Pretože neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere, neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej; neodkladné opatrenie v podstate procesne konzumuje vec samú. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy zrušenie neodkladného opatrenia pri zamietnutí a odmietnutí žaloby alebo pri zastavení konania tak, ako to predpokladá § 335 a § 336 ods. 4 CSP. Avšak v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaných 1/ a 2/, súd im poskytol poučenie o tom, že môžu podať samostatnú žalobu vo veci samej. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením zo 17. apríla 2023 č. k. 5Co/66/2023-638 zmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch I., II., III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol (prvý výrok); zmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že nedáva poučenie žalovanej 1/ o možnosti podať žalobu proti žalobcom (druhý výrok); odmietol odvolanie žalovanej 2/ proti uzneseniu okresného súdu (tretí výrok); žalovanej 1/ priznal proti žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov celého konania v plnom rozsahu (štvrtý výrok); žalobcom 1/, 2/, 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ (piaty výrok). 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) na dovolanie žalovanej 2/ uznesením z 26. júna 2024 sp. zn. 2Cdo/135/2023 uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17. apríla 2023 sp. zn. 5Co/66/2023 vo výroku, ktorým odvolanie žalovanej 2/ odmietol a v závislom výroku, ktorým žalobcom l/, 2/ a 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP. Vo zvyšku dovolanie odmietol.
3.1. Najvyšší súd konštatoval, že v danom spore podanie odvolania žalovanej 2/ v listinnej podobe opatrené podpisom bez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov odvolací súd nepreskúmal v zmysle rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023, t. j. v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd tak nepostupoval z formálneho hľadiska správne, keď odvolanie žalovanej 2/ odmietol, čím jej odňal právo, aby na základe odvolania bolo ňou napadnute´ rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmané odvolacím súdom, t. j. týmto nesprávnym procesným postupom žalovanej 2/ znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesne´ práva v takej miere, že došlo v tejto časti k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. 4. Krajský súd po zrušení jeho uznesenia a vrátení mu veci na ďalšie konanie najvyšším súdom na odvolanie žalovanej 2/ uznesením zo 7. februára 2025 č. k. 5Co/7/2025-1451 potvrdil uznesenie vo výrokoch I., II., III., IV., V. a VI. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (I. výrok); potvrdil uznesenie vo výrokoch VII., VIII. a IX. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (II. výrok); žalobcom 1/, 2/ a 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ (III. výrok); vo vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/ a 3/ a žalovanou 2/ žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania. 4.1. V odôvodnení krajský súd vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu uviedol, že v odvolacom konaní je jeho úlohou z úradnej moci preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či pre konanie vo veci (vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanou 2/) boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). 4.2. Krajský súd po citácii § 380 ods. 2 CSP charakterizoval procesné podmienky, pomenoval ich a konštatoval, že v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala týkať procesných podmienok, na ktoré by bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nemení nič ani odvolateľkou namietané nesplnenie procesných podmienok, ktoré podľa jej názoru mali spočívať v neúplnosti a nezrozumiteľnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo namietala vo svojom podaní z 22. augusta 2024. 4.3. Podľa odvolacieho súdu aj keď odvolateľka správne akcentovala okolnosť, že v prípade predpokladanom podľa § 327 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú, jej prezentovaný názor, že súd opomenul postupovať podľa § 327 CSP a v jeho zmysle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, nie je správny, pretože uvedený postup bol odôvodnený výlučne v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré súčasne nemá povahu podania vo veci samej, čo ale nebol prejednávaný prípad. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal súčasne povahu podania vo veci samej, pretože návrh bol podaný pred začatím konania vo veci samej, v ňom navrhované neodkladné opatrenie nemá povahu dočasnosti, čo sa následne odzrkadlilo aj v postupe súdu, ktorým pri jeho nariadení neuložil žalobcom povinnosť podať proti žalovaným žalobu. Napokon aj samotný súd prvej inštancie, pokiaľ rozhodoval o predmetnom návrhu zhodnotil, že neodkladné opatrenie v podstate konzumuje vec samu (bod 56. napadnutého uznesenia okresného súdu). 4.4. Odvolací súd vyjadril názor, že ak aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia trpel určitou vadou, za ktorú žalovaná 2/ považovala nepripojenie písomnosti, na ktorú sa predmetný návrh žalobcov odvolával, povaha predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce odôvodňovala postup súdu na odstránenie vád predmetného návrhu podľa § 129 CSP, súčasne ale neodôvodňovala jeho ďalší postup v konaní, aby súd v prípade, ak by tento nedostatok predmetného návrhu nebol odstránený, odmietol predmetný návrh, pretože predmetný nedostatok nebránil súdu, aby v konaní pokračoval. Pokiaľ mal predmetný návrh vady a súčasne platí § 129 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, potom zo strany súdu mohlo ísť o vadu v jeho procesnom postupe (spočívajúcu v tom, že súd nepristúpil k výzve na odstránenie vád predmetného návrhu), avšak relevantným pre rozhodovanie odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní bolo, že uvedené nespadá pod vadu týkajúcu sa procesných podmienok, na ktorú je odvolací súd povinný prihliadnuť v zmysle § 380 ods. 2 CSP z úradnej moci. 4.5. Odvolací súd dospel k záveru o tom, že nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala týkať procesných podmienok, na ktoré by odvolací súd bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo. Tento záver odôvodňuje jeho rozhodnutie potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP, ktorý za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP zodpovedá účelu a zmyslu § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach (porovnaj bod 38.1. zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023). 4.6. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. 5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. b), c), e), f) CSP.
5.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. b) a c) CSP dovolateľka uviedla, že nemôže súhlasiť s názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom odvolací súd tvrdí, že v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala týkať procesných podmienok, na ktoré by odvolací súd bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo. Súd prvej inštancie v prípade žalobcu 1/ sa síce zmieňuje o ochrane dobrej povesti, avšak súd prvej inštancie pred rozhodnutím o podanom návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo pripojené splnomocnenie z 8. júna 2022, ktorým žalobca 1/ splnomocnil hore menovanú advokátku, aby ho zastupovala v právnej veci ochrany osobnosti, teda nie v právnej veci o ochrane dobrej povesti. 5.1.1. Je možné teda konštatovať, že žalobca 1/ ako samostatná rozpočtová organizácia, v mene ktorého koná jeho riaditeľka (žalobkyňa 2/), podpísala k návrhu priložené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu 1/ právnou zástupkyňou v právnej veci ochrany osobnosti. Ustanovenie § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) však exaktne stanovuje, že právo na ochranu osobnosti má výlučne fyzická osoba. Bez akýchkoľvek pochýb je možné ustáliť, že žalobca 1/ nemôže mať spôsobilosť na právo na ochranu osobnosti, keďže nie je fyzickou osobou. Vzhľadom na uvedené žalovaná 2/ zastáva názor, že ak žalobca 1/ nemá spôsobilosť na právne úkony v súvislosti s ochranou osobnosti, tak nemôže pred súdom (či už súdom prvej inštancie, odvolacím, prípadne dovolacím súdom) v tejto veci samostatne konať. 5.1.2. Keďže žalobca 1/ nie je oprávnený na výkon žiadnych úkonov v právnej veci ochrany osobnosti, tak ani jeho právna zástupkyňa nemohla v danej veci realizovať žiadne úkony. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti žalovaná 2/ považuje za preukázané, že procesná subjektivita žalobcu 1/ a jeho spôsobilosť samostatne konať pred súdom v právnej veci ochrany osobnosti neexistuje, keďže ide o samostatnú rozpočtovú organizáciu, ergo právnickú osobu. Podľa názoru žalovanej 2/ tieto nedostatky súvisia s procesnými podmienkami konania spolu s ďalšími procesnými podmienkami, ako napr. s nedostatkom právomoci súdu na konanie vo veci (§ 9a nasl. CSP), prekážkou začatého konania (§ 159 CSP), prekážkou právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo nedostatkom funkčnej príslušnosti. Keďže je daný taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd prvej inštancie mal konanie zastaviť, čo zákonodarca ošetril aj ustanovením § 62 CSP. Podobne ako súd prvej inštancie, tak ani odvolací súd neskúmal riadne, či sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. K vyššie uvedenému je potrebné dodať, že žiadne iné splnomocnenie od žalobcu 1/ udelené právnej zástupkyni nebolo priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5.1.3. Uvedené námietky svedčia o tom, že žalobcami (bezdôvodne) iniciované konanie o nariadení neodkladného opatrenia od samého začiatku je zaťažené podstatnou procesnou vadou, na ktorú odvolací súd mal prihliadať ex offo. Žalovaná 2/ čisto z opatrnosti (v prípade odlišného právneho názoru dovolacieho súdu) navrhuje, aby dovolací súd vady konania posúdil aj ako dovolacie dôvody podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ak by dospel k záveru, že popísané vady konania nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. b), c) CSP. 5.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP dovolateľka uviedla, že prejednávaná vec o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (iba na základe podaného odvolania žalovanej 1/, keďže na odvolanie žalovanej 2/ riadne sa neprihliadalo) bola zaevidovaná na krajskom súde, ako na odvolacom súde prvýkrát dňa 16. januára 2023 pod sp. zn. 5Co/11/2023. Senát odvolacieho súdu v čase prvého zaevidovania veci na krajskom súde bol zložený z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej. Dňa 18. januára 2023 došlo k zmene predsedníčky senátu z JUDr. Slávky Zborovjanovej na JUDr. Zuzanu Stolárovú. O tejto zmene však žalovaná 2/ nebola riadne upovedomená, rovnako, ako ani o tom, že ktorý senát mal konať v odvolacom konaní. V elektronickom súdnom spise boli evidovaní traja žalobcovia a ich právna zástupkyňa, žalovaná 1/ a žalovaná 2/. Žalované boli v tom čase zastúpené právnym zástupcom, ktorý však nemal umožnený prístup k elektronickému súdnemu spisu, na rozdiel od právnej zástupkyne žalobcov. 5.2.1. Ďalej je potrebné uviesť, že po vrátení veci na súd prvej inštancie sa vec znova dostala na odvolací súd dňa 5. apríla 2023 pod sp. zn. 5Co/66/2023 a predsedníčkou senátu bola znova JUDr. Slávka Zborovjanová. Dňa 11. apríla 2023 došlo k zmene predsedníčky senátu na JUDr. Zuzanu Stolárovú a žalobca 1/ bol premenovaný na „Gymnázium, Y. a spol.“. Je možné nesporne ustáliť aj to, že JUDr. Slávka Zborovjanová ostala v senáte ako jeho členka. Žalovaná 2/ v priebehu tohto súdneho konania už viackrát poukázala na ten fakt, že členka senátu odvolacieho súdu JUDr. Slávka Zborovjanová je absolventkou žalobcu 1/, ako to vyplýva z jej životopisu zo dňa 14. marca 2014, teda vzhľadom na jej pomer k žalobcovi 1/ mohli vzniknúť odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Z uvedených dôvodov žalovaná 2/ je naďalej presvedčená o tom, že menovaná členka senátu bez zbytočného odkladu mala postupovať podľa ustanovenia § 50 ods. 1 CSP. Žiaľ, takýmto spôsobom však menovaná sudkyňa nepostupovala,
a to ani v čase vydania (v poradí druhého) uznesenia pod sp. zn. 5Co/66/2023 zo 17. apríla 2023, preto je možné konštatovať, že už aj predošlé rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané nesprávne obsadeným súdom, teda v rozpore so zákonom. Navyše je možné konštatovať, že tento nezákonný stav nebol odstránený ani pri novom (v poradí treťom) rozhodovaní odvolacieho súdu, pretože z napadnutého uznesenia je evidentné, že o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 8. júla 2022 pod č. k. 34C/27/2022-99 rozhodol krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej. 5.2.2. Taktiež je nevyhnutné dodať, že v elektronickom súdnom spise boli evidovaní traja žalobcovia a ich právna zástupkyňa, žalovaná 1/, žalovaná 2/ a osoba „JUDr. Kristián Príhoda LL.M.“, ktorá však nezastupuje v tomto konaní žalobcov a ani žalované (viď čl. IV. bod 2. tohto dovolania). Žalovaná 2/ bola v tom čase zastúpená právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého podáva aj toto dovolanie, avšak ani tento právny zástupca žalovanej 2/ nemal umožnený prístup k elektronickému súdnemu spisu, na rozdiel od právnej zástupkyne žalobcov, čím opakovane došlo k porušeniu práv žalovanej 2/ v zmysle § 97 ods. 1, čl. 13 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 CSP. 5.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu evidentne trpí podstatnými procesnými vadami, spočívajúcimi najmä v nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, až arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu predovšetkým z nižšie uvedených dôvodov. 5.3.1. Žalovaná 2/ zastáva názor, že procesnú vadu - zmätočnosť napadnutého uznesenia preukazuje hneď jeho záhlavie, v ktorom sa uvádza, že žalovanú 1/ (ktorej sa už predmetné odvolacie konanie ani netýka) zastupuje v konaní JUDr. Kristián Príhoda, čo však nemôže obstáť, pretože z doterajšieho konania, ako ani z elektronického súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaná 1/ v danom konaní bola právne zastúpená menovaným advokátom. Tento advokát je napriek tomu aj účastníkom konania v elektronickom súdnom spise na súde prvej inštancie a odvolacom súde, pričom žalovaná 2/ zdôrazňuje, že ide už o opakované pochybenie, keďže rovnako ako teraz JUDr. Kristiánovi Príhodovi bolo v roku 2023 umožnené nahliadať do elektronického súdneho spisu JUDr. Marcelovi Jurkovi. Obaja pritom nie sú účastníkmi predmetného sporu a ani ich zástupcami, čím sú práva žalovanej 2/ výrazným spôsobom dotknuté, keďže sa v súdnom spise nachádzajú nielen jej osobné údaje, ale aj citlivé informácie súvisiace s jej zdravotným stavom a súdnym sporom. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalovanej 2/ neexistoval žiadny legitímny dôvod na to, aby odvolací súd uviedol menovaného advokáta ako právneho zástupcu žalovanej 1/ v záhlaví napadnutého uznesenia. O tom ani nehovoriac, že neexistoval žiadny dôvod ani na to, aby v záhlaví bola označená aj samotná žalovaná 1/, pretože odvolací súd v danom štádiu konania už rozhodol „iba“ o odvolaní žalovanej 2/. Navyše v dôsledku podaného odvolania žalovanej 1/ krajský súd uznesením pod č. k. 5Co/66/2023-638 zo 17. apríla 2023 zmenil uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia vo výrokoch I., II., III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol. 5.3.2. Žalovaná 2/ je toho presvedčenia, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j. návrh na začatie konania) v materiálnom slova zmysle nespĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti aj v zmysle § 326 CSP, najmä z dôvodu neúplnosti a nezrozumiteľnosti, preto v prejednávanej veci neboli splnené všetky zákonom predpokladané procesné podmienky (najmä vecné procesné podmienky), aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. V návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z 8. júna 2022 v bode 43. je uvedené nasledovné: „Skutočnosť, že gymnázium nezanedbalo žiadnu zo svojich povinností, a že postupovalo v súlade so svojimi povinnosťami, vyplýva tak zo zápisnice o prešetrení sťažnosti vypracovanej Štátnou školskou inšpekciou, Školským inšpekčným centrom Košice dňa 28. júna 2021, ako aj z vyjadrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Karpatskej 8 v Košiciach zo 17. mája 2021 a zo stanoviska E.. P., poradkyne pre školstvo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“ Zoznam príloh v tomto návrhu žalobcov obsahuje názov položky „Stanovisko E. P. (pdf)“, ktorá však k návrhu žalobcov nebola priložená. Žalobcovia teda od samého začiatku konali v rozpore s ustanovením § 326 ods. 2 CSP. V danom prípade sa nedá nepoukázať aj na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, keďže súd prvej inštancie podstatným spôsobom pochybil pri vydávaní svojho uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Nielenže súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neodmietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bez predpísaných náležitostí v zmysle § 326 CSP, ale vo svojom odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v bode 2. sa odvoláva na dôkaz „Stanovisko E. P. (pdf)“, ktorý nemal k dispozícii, a ktorý dokonca neexistuje, ako to bolo aj preukázané v priebehu konania (napr. vyjadrením bývalého ministra vnútra Slovenskej republiky Ing. Romana Mikulca, MSc.). 5.3.3. Odvolací súd vyššie opísanej procesnej vade nepripisuje správnu mieru právnej relevancie, pretože v bode 25. odôvodnenia uznesenia iba vo všeobecnej rovine tvrdí, že predmetný nedostatok nebránil súdu, aby v konaní pokračoval. S uvedenými závermi však nie je možné súhlasiť, pretože
súd prvej inštancie bol povinný prihliadať na nezrozumiteľnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na jeho neúplnosť. Navyše pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaný návrh konzumoval vec samú, preto išlo o podanie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 129 ods. 1 CSP, teda mal vyzvať žalobcov na doplnenie návrhu alebo na opravu, čo sa taktiež neudialo. Žalovanou 2/ vytknuté vady návrhu totiž mali taký charakter, ktorý mohol mať podstatný vplyv aj na procesné podmienky konania, ale aj na posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto rozhodne nemôže obstáť záver súdu, že žalovanou 2/ namietaný nedostatok (ktorý rovnako namietala aj žalovaná 1/ v konaní) nebránil súdu konať a meritórne rozhodnúť v konaní. 5.3.4. Podobne je to aj v súvislosti s rozhodovaním ohľadom trov konania. Žalovaná 2/ už v odvolaní uviedla, že žalobcovia žiadali súdnu ochranu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, aj keď nijakým spôsobom nepreukázali, že sa snažili dosiahnuť ochranu mimosúdne. Zo strany žalobcov žalovanej 2/ nikdy nebola doručená poštou alebo elektronicky akákoľvek žiadosť, či výzva, aby upustila od nejakého konania. Dokonca ani v samotnom návrhu sa nenachádza zmienka, či príloha preukazujúca, že žalobcovia sa dožadovali upustenia od nejakého konania. Špeciálne v situácii, kedy je možné v zmysle § 329 ods. 1 prvej vety CSP rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda bez akejkoľvek možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany musí byť práve súd ten, kto odhalí zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Súd v takom prípade môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone dokonca odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. V danom prípade sa totiž ani jeden zo žalobcov voči žiadnemu z domnelých zásahov do svojich práv neohradil mimosúdnou cestou, ale okamžite sa neoprávnene dožadovali súdnej ochrany. Žalobcovia teda úmyselne zignorovali možnosť mimosúdneho riešenia sporu a bezdôvodne vyžadovali hneď súdnu ochranu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, čím žalobcovia procesne zavinili trovy celého konania, pričom podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“ 5.3.5. Súd prvej inštancie neopodstatnene akceptoval návrh žalobcov na plnú náhradu trov konania od žalovaných, pričom odvolací súd potvrdil toto rozhodnutie v rozsahu týkajúcom sa žalovanej 2/, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Odvolací súd sa teda nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že súd prvej inštancie neoprávnene priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej 2/, t. j. osobe so zdravotným postihnutím v hmotnej núdzi (v rozpore aj s čl. 6 ods. 2 CSP), pričom zo strany žalobcov ide o úmyselné zneužitie inštitútu neodkladného opatrenia, aj keď mohli svoje domnelé zásahy do dobrej povesti, či do práva na ochranu osobnosti riešiť mimosúdnou cestou. Vyššie uvedené skutočnosti svedčia aj o tom, že odvolací súd nedal riadnu a presvedčivú odpoveď na viacero podstatných námietok uvedených v odvolaní žalovanej 2/, čím jej odvolací súd odoprel prístup k súdnej ochrane a spravodlivému súdnemu procesu, ktoré jej garantuje aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 5.3.6. Uznesenie súdu prvej inštancie je preto nesprávne a nezákonné aj z dôvodu absencie účelnosti nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko došlo k prílišnému zásahu do ústavných práv žalovaných a poskytuje ochranu domnelo ohrozovaným právam žalobcov, pričom však zasahovanie do namietaných práv žalobcov nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Súd prvej inštancie procesne zlyhal, keď výrazným spôsobom zjednodušil posudzovanú situáciu na kolíziu práv na ochranu dobrej povesti/ občianskej cti žalobcov a práva žalovaných na slobodu prejavu. Nedostatočné a nepresné zistenie skutkového stavu veci aj vo vzťahu k žalovanej 2/ na súde prvej inštancie, nepreskúmateľnosť a zmätočnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré nemôže z pohľadu presvedčivosti, ale ani vecnej správnosti rozhodnutia popri sebe obstáť, zakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorú odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej 2/ nepostrehol, a tým pádom ani neodstránil, keďže (nezákonné) rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IX. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 5.3.7. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 449 ods. 3 CSP zmenil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci nasledovne: „I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ odmieta. II. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že súd prvej inštancie nedáva poučenie žalovanej 2/ podať žalobu proti žalobcom. III. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch VII., VIII. a IX. tak, že súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. IV. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.“ Alternatívne navrhuje, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 3 CSP zmenil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom
rozsahu a sám rozhodol vo veci nasledovne: „I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ zamieta. II. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že súd prvej inštancie nedáva poučenie žalovanej 2/ podať žalobu proti žalobcom. III. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch VII., VIII. a IX. tak, že súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. IV. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.“ 6. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ uviedli, že v prípade odvolania podaného bez odvolacích dôvodov, je povinný odvolací súd skúmať ex offo len nedostatok procesných podmienok. Žalobcovia 1/ až 3/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovanej 2/ zamietol a priznal každému z nich proti žalovanej 2/ plnú náhradu trov dovolacieho konania. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je potrebné zamietnuť. 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9. V posudzovanom spore dovolateľka svoje dovolanie výslovne oprela o dovolacie dôvody podľa § 420 písm. b), c), e), f) CSP, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 440 CSP). 10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľky tvrdiacej, že sa súd dopustil chýb vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). 12. Dovolací súd uvádza, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti. 12.1. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. 12.2. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/26/2019, 8Cdo/83/2017). V predmetnej veci šlo o prípad, kedy odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, vo výrokoch I., II., III., IV., V. a VI. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (I. výrok) a potvrdil uznesenie vo výrokoch VII., VIII. a IX. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (výrok II.), ktorými vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/ (...). Preto možno o rozhodnutí odvolacieho súdu napadnutom dovolaním žalovanou 2/ povedať, že je rozhodnutím vo
veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a prípustnosť dovolania nie je v súdenej veci v zmysle ustanovenia § 420 CSP vylúčená. 13. Dovolateľka v rámci dovolacej argumentácie v zmysle § 420 písm. e) CSP namietala, že vo veci sa podľa jej názoru mala namietnuť členka senátu odvolacieho súdu (JUDr. Slávka Zborovjanová) z dôvodu, že je bývalou žiačkou žalobcu 1/ (bližšie pozri body 5.2. a 5.2.1. tohto rozhodnutia). 13.1. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. 14. Sudca musí byť v konaní nezávislý a nestranný. Dôvody, pre ktoré je možné sudcu považovať za vylúčeného, určuje CSP v § 49 ods. 1 a 2. Sú nimi jeho pomer k sporu a jeho pomer k stranám, ich právnym zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Pomer k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci (keby bol sám stranou sporu alebo rozhodnutím by bol priamo dotknutý na svojich právach) a ďalej ak získal poznatky iným spôsobom ako dokazovaním (napr. ako svedok). Pomer sudcu k stranám, ich právnym zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní môže byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu obdobným vzťahom, ktorému môže byť na roveň postavený aj vzťah priateľský alebo zjavne nepriateľský (Bureš J., Drápal, L., Mazanec, M., Občanský soudní řád. Komentář. Praha: C. H. Beck, 1997, s. 51). Predpokladom pre vylúčenie sudcu je aj to, ak ide o sudcu súdu vyššej inštancie, ktorý rozhodoval vec na súde nižšej inštancie, prípadne naopak. Dôvodom vylúčenia sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP), pretože na odstránenie takéhoto prípadného pochybenia slúžia opravné prostriedky. Podkladom pre rozhodovanie o (ne)vylúčení sudcu je buď jeho oznámenie o vylúčení (§ 50 CSP) alebo uplatnenie námietky zaujatosti stranou sporu (§ 52 CSP) v lehote najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, dozvedela (§ 53 ods. 1 prvá veta CSP). 14.1. Dovolací súd z obsahu súdneho spisu nezistil, že dovolateľka v konaní pred súdmi nižších inštancií uplatnila námietku zaujatosti voči sudcom krajského súdu v zákonnej lehote. V zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/153/96 publikovaného pod č. 59 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu č. 5-6/1997 ale neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g) OSP (teraz § 420 písm. e) CSP) posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil súd nadriadený súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak k námietke boli uvedené nové skutočnosti. 14.2. Dovolateľkou uplatnená námietka zaujatosti sudkyne krajského súdu JUDr. Slávky Zborovjanovej bola prvý raz uplatnená až v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, pričom tvrdenia dovolateľky vo vzťahu k sudkyni krajského súdu, že sa mal sudca namietať sám, nemá oporu v procesných predpisoch, nakoľko nikto nemôže sudcu nútiť sa namietať, ak nemá pomer k stranám sporu, k ich právnym zástupcom a predmetu sporu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/193/2020). 14.3. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti dovolateľky v dovolaní nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudkyne krajského súdu JUDr. Slávky Zborovjanovej, ktorá rozhodovala v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako členka senátu odvolacieho súdu. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľky, že by samotná skutočnosť, že sudkyňa je bývalou žiačkou Gymnázia, Y., bola možným dôvodom zaujatosti JUDr. Slávky Zborovjanovej. Sudca je predstaviteľom súdnej moci a skutočnosť, že je bývalým žiakom konkrétnej strednej školy, ktorá vystupuje v pozícii žalobcu, nezakladá bez ďalšieho jeho osobný vzťah k prejednávanej veci, ktorý by bol dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania. Sudca je zároveň súkromnou osobou, ktorá sa dostáva do rozmanitých právnych vzťahov, no jeho profesionalita ako predstaviteľa súdnej moci je bariérou, ktorá umožňuje tieto vzťahy oddeľovať od jeho rozhodovacej činnosti (mutatis mutandis sp. zn. 1Nds/4/2018). 14.4. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné dôsledne odlišovať mieru intenzity vzťahu sudcu k prejednávanej veci, pretože „Aj sudcovia denne vstupujú do rozmanitých právnych vzťahov, pričom mnohé z nich majú povahu spotrebiteľských právnych vzťahov. Je reálny predpoklad, že prevažná väčšina sudcov má účet v banke, používa mobilný telefón a internet, je pripojená na káblovú televíziu, odoberá vodu, plyn, elektrinu, niektorí sudcovia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o pôžičke, prípadne leasingovú zmluvu a pod. Ak by mala byť opodstatnená argumentácia povinnej obsiahnutá v jej námietke zaujatosti, bol by každý sudca Slovenskej republiky - bez ďalšieho - vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v konaní, účastníčkou ktorého je niektorá banka (a je jedno či banka, v ktorej má sudca účet, alebo iná banka). V konkurenčnom prostredí trhu bankových služieb totiž procesný (ne)úspech jednej z bánk v niektorom občianskom súdnom konaní môže za istých okolností
znamenať ekonomický a iný (ne)úspech inej, konkurenčnej banky. Z rovnakého dôvodu by žiadny sudca Slovenskej republiky, ktorý má a používa mobilný telefón, nemohol konať a rozhodovať v konaniach, účastníkom ktorých je niektorý z mobilných operátorov.“ (z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Nc/4/2015). 14.5. Pokiaľ dovolateľka mienila spochybniť ne/zaujatosť sudkyne/sudcov odvolacieho súdu tým, že v spore bol sprístupnený JUDr. Kristiánovi Príhodovi (pozri bližšie bod 5.2. tohto rozhodnutia) elektronický súdny spis bez plnomocenstva, dovolací súd poznamenáva, že z uvedenej námietky nie je zrejmé v čom má spočívať zaujatosť sudkyne/sudcov odvolacieho súdu, keď ani samotná dovolateľka neuvádza skutočnosti o eventuálnom vzťahu JUDr. Kristiána Príhodu k veci, stranám konania, prípadne k sudkyni/ sudcom. Uvedené bez ďalšieho ani nemôže založiť dovolateľkou spochybňovanú ne/zaujatosť sudkyne/ sudcov odvolacieho súdu, pretože ako už bolo uvedené, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). 14.6. Rovnako tak nie je z obsahu dovolania zrejmé, v čom má spočívať zaujatosť sudkyne/ sudcov odvolacieho súdu, keď dovolateľka poukazovala, že jej nebola oznámená zmena predsedníčky senátu z JUDr. Slávky Zborovjanovej na JUDr. Zuzanu Stolárovú a právny zástupca, ktorý zastupoval žalované 1/ a 2/ nemal umožnený prístup k elektronickému súdnemu spisu. 14.7. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že nezistil v danom prípade prípustnosť ani dôvodnosť dovolania v časti dôvodov vyvodzovaných podľa § 420 písm. e) CSP, žalovaná 2/ neopodstatnene namietala túto zmätočnostnú vadu, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, členka senátu, resp. sudkyne, členky senátu, preto boli splnené podmienky na odmietnutie jej dovolania v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP. 15. Dovolateľka k dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. b), c) a f) CSP namietala, že k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo pripojené splnomocnenie z 8. júna 2022, ktorým žalobca 1/ splnomocnil hore menovanú advokátku, aby ho zastupovala v právnej veci ochrany osobnosti, teda nie v právnej veci o ochrane dobrej povesti (pozri bližšie body 5.1. až 5.1.3. tohto rozhodnutia), preto žalobca 1/ nemá spôsobilosť na právne úkony v súvislosti s ochranou osobnosti, a tak nemôže pred súdom (či už súdom prvej inštancie, odvolacím, prípadne dovolacím súdom) v tejto veci samostatne konať. Keďže žalobca 1/ nie je oprávnený na výkon žiadnych úkonov v právnej veci ochrany osobnosti, tak ani jeho právna zástupkyňa nemohla v danej veci realizovať žiadne úkony. 16. Z ustanovenia § 420 písm. b) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. 16.1. Právna doktrína k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, že procesná subjektivita strany konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva strane. Právna veda ju označuje aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Túto subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju priznáva zákon; procesná subjektivita vyplýva z hmotnoprávnych predpisov. 16.2. Dôvod zmätočnosti uvedený v § 420 písm. b) CSP je daný vtedy, ak sa konanie viedlo s osobou, ktorá nemala spôsobilosť na práva a povinnosti; teoreticky prichádzajú do úvahy prípady, keď sa viedlo konanie i) s fyzickou osobou ešte nenarodenou, okrem prípadu, že dieťa už bolo počaté a narodilo sa živé, ii) s fyzickou osobu už zomrelou, iii) s neexistujúcou právnickou osobou, prípadne s osobou už zriadenou, resp. už založenou, ktorá však nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, s výnimkou takej strany, ktorej procesnú spôsobilosť priznáva priamo zákon. 17. Podľa § 420 písm. c) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 17.1. Citované ustanovenie dopadá na procesnú situáciu, v ktorej musia byť kumulatívne splnené obidve podmienky z neho vyplývajúce, a to, že procesnou stranou bol ten, a) kto nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a b) za koho nekonal (hoci mal) zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 18. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§ 67 CSP). Toto ustanovenie upravuje oprávnenie určitého subjektu samostatne pred súdom konať, t. j. realizovať v civilnom konaní jednotlivé procesné úkony. 19. Z obsahu dovolacích námietok žalovanej 2/ vyplýva, že dovolateľka odvodzovala vadu konania podľa § 420 písm. b), c) a f) CSP od skutočnosti, že žalobca 1/ v zmysle plnomocenstva z 8. júna 2022 mohol byť právnou zástupkyňou zastupovaný v konaní o ochranu osobnosti, avšak vzhľadom na to, že ide o právnickú osobu mohol vystupovať len v konaní o ochranu dobrej povesti. Z obsahu dovolacích námietok ale nevyplýva, z akého dôvodu vada plnomocenstva, ktorú popisuje dovolateľka
spôsobuje stratu procesnej subjektivity žalobcu 1/, a z akého dôvodu nemal žalobca 1/ spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. Dovolateľkou namietaná vada plnomocenstva pre právnu zástupkyňu žalobcu 1/ má podľa dovolacieho súdu čisto formálny charakter, čo vyplýva aj z petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (č. l. 4 rub spisu), z ktorého je zrejmé, že žalobca 1/ sa domáhal ochrany dobrej povesti. 20. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v zmysle plnomocenstva na č. l. 8 spisu splnomocnil žalobca 1/ právnu zástupkyňu, aby ho „... zastupovala v tejto právnej veci ochrany osobnosti proti A. Y. a G. Y. ...“ Obsahové náležitosti splnomocnenia nie sú taxatívne vymedzené. V zásade však musí tento úkon spĺňať základné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť. Popri identifikácii zastúpeného splnomocniteľa a zastupujúceho splnomocnenca musí z jeho obsahu vyplývať vôľa strany dať sa procesne zastupovať a špecifikácia sporu, v ktorom má zástupca svoje oprávnenie vykonať (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 92). Podľa dovolacieho súdu spĺňa splnomocnenie pre právnu zástupkyňu od žalobcu 1/ podmienky zrozumiteľnosti a určitosti, a je z neho zrejmé akého konania/sporu sa týka. Vyhodnotenie plnomocenstva pre právnu zástupkyňu žalobcu 1/ ako nepoužiteľného pre zastupovanie v tomto konaní len z dôvodu nesprávneho označenia toho, čoho sa žalobca 1/ domáha, o to viac ak je to z návrhu na začatie konania zrejmé, by nieslo prvky neprimeraného formalizmu. Navyše je potrebné podotknúť, že dovolateľka neuviedla, v čom spôsobuje uvedený nedostatok porušenie jej procesných práv a porušenie jej práva na spravodlivý proces. 21. Vzhľadom na uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že nezistil v danom prípade prípustnosť ani dôvodnosť dovolania v časti dôvodov vyvodzovaných podľa § 420 písm. b), c) a f) CSP týkajúcu sa zastúpenia žalobcu 1/; žalovaná 2/ tak neopodstatnene namietala túto zmätočnostnú vadu, preto boli splnené podmienky na odmietnutie jej dovolania v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP. 22. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 22.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017). 24. Dovolateľka v rámci zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne. 25. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), vyplýva, že základné právo podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné (arbitrárne), neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. 25.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). 25.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak povedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd k námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti), či arbitrárnosti (svojvoľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu, môže len konštatovať, že v posudzovanom spore obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. 26.1. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd riadiac sa pokynom najvyššieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/135/2023 poukazujúc na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 skúmal procesné podmienky, či pre konanie vo veci (vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanou 2/) boli splnené procesné podmienky v zmysle § 380 ods. 2 CSP (viď bod 13. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom odvolací súd naviac sa vyrovnal aj s podaním žalovanej 2/ z 22. augusta 2024 po odvolacej lehote, viď bod 18. a nasl. rozhodnutia odvolacieho súdu, keď podľa rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 a jeho výroku II. v znení: „Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania.“). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces. Odvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné. V rozpore s uvedeným potom vyznieva tvrdenie dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. 26.2. Konkrétne pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd uviedol v záhlaví žalovanú 1/ napriek tomu, že odvolací súd v danom štádiu konania už rozhodol „iba“ o odvolaní žalovanej 2/, dovolací súd poukazuje na zrozumiteľné odôvodnenie tejto skutočnosti odvolacím súdom v bode 12. svojho rozhodnutia v znení takto: „Po vrátení veci krajskému súdu tento konštatuje, že predmetom tohto odvolacieho konania je odvolanie žalovanej v 2. rade a odvolací súd iba upresňuje, že aj keď v záhlaví svojho rozhodnutia uvádza tiež ako stranu sporu žalovanú v 1. rade, ktorej sa ale už predmetné odvolacie konanie netýka, robí tak výlučne z dôvodu sprehľadnenia veci, v ktorej od začiatku konania boli stranami sporu na strane žalovaných tak žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade a napokon aj dovolací
súd v dovolacom konaní, hoci rozhodoval iba o dovolaní žalovanej v 2. rade, poňal do záhlavia svojho rozhodnutia aj žalovanú v 1. rade.“ Uvedené odôvodnenie nepovažuje dovolací súd za nedostatočné a zmätočné, preto je predmetná námietka dovolateľky neopodstatnená. 26.3. V nadväznosti na uvedené dovolateľka namietala nielen uvedenie právneho zástupcu žalovanej 1/ v záhlaví, ale aj skutočnosť, že právny zástupca žalovanej 1/ mal možnosť nahliadnuť do súdneho spisu. Dovolací súd poznamenáva, že na č. l. 1437 spisu sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Kristiána Príhodu od žalovanej 1/ na zastupovanie v právnej veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/27/2022 z 12. novembra 2024 a uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 34C/27/2022-1145 zo 16. októbra 2023. Z uvedeného tak vyplýva, že ak bol elektronický spis sprístupnený JUDr. Kristiánovi Príhodovi na základe plnomocenstva od žalovanej 1/ nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces. Pokiaľ dovolateľka namietala uvedenie JUDr. Kristiána Príhodu v záhlaví rozhodnutia krajského súdu, k uvedenému dovolací súd poznamenáva, že z obsahu dovolania nie je zrejmé, akým spôsobom uvedením právneho zástupcu žalovanej 1/ malo dôjsť k zásahu do práv žalovanej 2/. 27. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene namieta zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, jej dovolanie je v tejto časti síce prípustné, ale nie dôvodné, pretože táto vada dovolacím súdom zistená nebola. 28. Dovolateľka ďalej v rámci vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, argumentovala nedôvodnosťou nariadeného neodkladného opatrenia, pričom poukazovala na absenciu snahy žalobcov o predsúdne zmierlivé vyriešenie sporu (pozri bližšie body 5.3.2. až 5.3.6. tohto rozhodnutia). K uvedeným námietkam dovolací súd zdôrazňuje, že úlohou odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí bol prieskum z úradnej povinnosti (ex offo) procesných podmienok konania, dovolateľkou formulované námietky ale predstavujú argumentáciu smerujúcu primárne proti rozhodnutiu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia a podstate veci, preto sa týmito námietkami odvolací súd nemohol zaoberať. Inými slovami, úlohou odvolacieho súdu nebol prieskum rozhodnutia okresného súdu vzhľadom na žalovanou 2/ podané odvolanie (v listinnej podobe opatrené podpisom bez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov), ktorým sa odvolací súd nemohol zaoberať z dôvodov uvedených v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023, na ktoré dovolací súd v celom rozsahu poukazuje (pozri aj body 3.1. a 4.1. tohto rozhodnutia). 28.1. V danom prípade platí o to viac, že odvolací súd sa zaoberal už „len“ prieskumom procesných podmienok konania a dovolateľka mohla urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnila v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohla, a tak poskytnúť príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť. Podanie odvolania žalovanej 2/ nebolo upreté, žalovaná 2/ odvolanie aj podala, ale ako už bolo uvedené v listinnej podobe opatrené podpisom bez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov. Na základe takto podaného odvolania žalovanej 2/ nemal krajský súd splnené zákonné podmienky na vecné prejednanie jej odvolania, pričom dovolací súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/135/2023 konštatoval, že postup krajského súdu, keď takéto odvolanie žalovanej 2/ odmietol bez jeho meritórneho prieskumu, nebol procesne nesprávny a nesúladný s CSP a zákonom o e-Governmente (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023, najmä jeho bod 36.). Dovolateľka tak sama svojím pričinením nedala odvolaciemu súdu príležitosť vyjadriť sa k jej odvolacím námietkam uskutočnením meritórneho odvolacieho prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto tieto jej dovolacie námietky smerujúce proti rozhodnutiu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia a podstate veci nemôžu byť spôsobilým predmetom dovolacieho konania. Dovolanie totiž nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne) (II. ÚS 70/2017). Námietky, ktoré dovolateľka neuplatnila v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný postup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn. 7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd na uvedené námietky žalovanej 2/ v súvislosti s vadou zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 420 písm. f) CSP neprihliadol. 29. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria iba bdelým), ktorá zásada subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na eventualitu
paternalistického postoja štátu. Dovolateľka sa tak vlastným pričinením a prístupom s ohľadom na svoje zákonné procesné možnosti (CSP) pripravila o možnosť uplatnenia riadneho opravného prostriedku/ odvolania a tým posúdenia odvolacím súdom ňou namietaných vád konania a zákonnosti rozhodnutia okresného súdu, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené uplatniť v dovolacom konaní už nemohla. 30. Zhrnúc uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ namietajúcej zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. b), c), e) CSP je neprípustné a je tu dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP. Ohľadom namietajúcej zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP je síce v časti prípustné, ale nie je dôvodné a v časti je neprípustné (§ 447 písm. c) CSP). Dovolací súd tak dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP). 31. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobcovia 1/ až 3/ boli v dovolacom konaní úspešní, preto im dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči neúspešnej žalovanej 2/ v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.