{"guid": "fecfcf81-b1c1-43a8-9a62-3161fd9b94cf:74908c0b-1303-4ac2-a10c-b40ecdc57d20", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2", "spisova_znacka": "2Cdo/124/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/2025 z 25. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2026, sp. zn. 2Cdo/124/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2", "identifikacne_cislo": "7122205615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, najmä ak bol návrh podaný pred začatím konania a nenadväzuje naň žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP; proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu je preto dovolanie podľa § 420 CSP prípustné. Skutočnosť, že sudca je bývalým žiakom strednej školy vystupujúcej ako strana sporu, bez ďalšieho nezakladá jeho pomer k veci alebo k strane v zmysle § 49 ods. 1 CSP a nie je dôvodom vylúčenia podľa § 420 písm. e) CSP; nepresné označenie predmetu sporu v plnomocenstve zástupcu strany nespôsobuje nedostatok procesnej subjektivity ani spôsobilosti samostatne konať pred súdom (§ 420 písm. b), c) CSP). Námietky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré dovolateľ vlastným pričinením neuplatnil v odvolacom konaní (odvolanie bez odvolacích dôvodov, preskúmavané len z hľadiska procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP), nemôžu byť spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uložil zdržať sa tvrdení zasahujúcich do dobrej povesti školy a cti jej riaditeľky a ďalšieho žalobcu, bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej. Po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd preskúmal odvolanie žalovanej podané bez odvolacích dôvodov len z hľadiska procesných podmienok a uznesenie v časti týkajúcej sa tejto žalovanej potvrdil. Dovolateľka namietala vady podľa § 420 písm. b), c), e) a f) CSP: nedostatok procesnej subjektivity a spôsobilosti žalobcu konať pre nepresné plnomocenstvo, zaujatosť členky senátu ako bývalej žiačky žalujúcej školy, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho nedôvodnosť. Dovolací súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím vo veci samej, lebo neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, avšak námietka zaujatosti uplatnená prvýkrát až v dovolaní bola neopodstatnená, vada plnomocenstva má čisto formálny charakter a nemá vplyv na procesnú subjektivitu, a odôvodnenie odvolacieho súdu vrátane uvedenia pôvodnej žalovanej 1/ v záhlaví je zrozumiteľné a preskúmateľné. Námietkami proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a podstate veci sa odvolací súd pre absenciu odvolacích dôvodov zaoberať nemohol, preto ich nemohol posudzovať ani dovolací súd (zásada vigilantibus iura scripta sunt); dovolanie bolo v časti neprípustné a v časti nedôvodné a ako celok bolo zamietnuté.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74908c0b-1303-4ac2-a10c-b40ecdc57d20", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/124/2025\n7122205615\n25. 06. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:7122205615.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Gymnázium, Y., 2/ H. O., narodenej I., F., 3/ H. M.,\nnarodeného I., V., všetci zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným\n1/ A. Y., narodenej I., F., 2/ G. Y., narodenej I., F., zast. advokátom Mgr. Paskalom Milatom, Rožňava,\nHviezdoslavova 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice\nI pod sp. zn. 34C/27/2022, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7.\nfebruára 2025 sp. zn. 5Co/7/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalobca 1/ až 3/ m á voči žalovanej 2/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 8. júla\n2022 č. k. 34C/27/2022-99 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia nasledovnými výrokmi:\nI. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že: - žalobca\n1/ nevyšetril, v súlade so svojimi povinnosťami, tvrdenia L. Y., sestry žalovanej 1/ a dcéry žalovanej 2/, o\ntom, že bola šikanovaná zo strany spolužiakov, - žalobca 1/ namieril, po oznámení L. Y. o tom, že bola\núdajne šikanovaná spolužiakmi, svoju agresivitu voči L. Y. a jej rodine, - jeho zamestnanci zastrašovali\nL. Y. potom, čo oznámila, že bola údajne šikanovaná spolužiakmi;\nII. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že žalobkyňa\n2/ ako riaditeľka Gymnázia,., - nevykonala potrebné úkony k vyšetreniu tvrdení L. Y., sestry žalovanej\n1/ a dcéry žalovanej 2/, o tom, že bola šikanovaná zo strany spolužiakov, - žalobkyňa 2/ namierila, po\noznámení L. Y. o tom, že bola údajne šikanovaná spolužiakmi svoju agresivitu voči L. Y. a jej rodine, sa zapojila do zastrašovania „zošikanovanej“ študentky, - zorganizovala dňa 28. mája 2021, v budove\nGymnázia,. fyzický útok na žalovanú 2/, - je zodpovedná za trestný čin spočívajúci vo fyzickom útoku\nna žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021, v budove Gymnázia,.;\nIII. uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa v akejkoľvek podobe tvrdení o tom, že: žalobca 3/ dal pokyn na to, aby dňa 28. mája 2021 v budove D., bola žalovaná 2/ fyzicky napadnutá, žalobca 3/ pomohol žalobkyni 2/ zorganizovať fyzický útok na žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021 v budove\nGymnázia,., - žalobca 3/ dal pokyn na to, aby žalovanú 2/ dňa 28. mája 2021 „skopali zo schodov“ v\nbudove Gymnázia,.;\nIV. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozhodnutia okresného\nsúdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje\ntrvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie\nbude trvať až do rozhodnutia vo veci samej;\nV. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku V. rozhodnutia okresného\nsúdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje\ntrvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie\nbude trvať až do rozhodnutia vo veci samej;\n\nVI. poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku VI. rozhodnutia okresného\nsúdu. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje\ntrvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie\nbude trvať až do rozhodnutia vo veci samej;\nVII. žalobcovi 1/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nuznesenia;\nVIII. žalobkyni 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nuznesenia;\nIX. žalobcovi 3/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nuznesenia.\n1.1. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 329, § 330 ods.\n1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP, čl. 10 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy SR,\nčl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., § 11, § 13 ods. 1, § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho\nzákonníka č. 40/1964 Zb.\n1.2. Z vykonaného dokazovania bolo možné podľa názoru súdu konštatovať z tvrdených a\nosvedčovaných skutočností, že existuje stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,\nnakoľko zo systematického konania žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že mienia vo svojej činnosti pokračovať\na bez zásahu súdu dopad na žalobcov 2/ a 3/ vo sfére ich osobnostných práv - ochrany občianskej cti\na v prípade žalobcu 1/ - ochrany dobrej povesti bude mať také následky, že ich náprava v budúcnosti\nuž nebude možná.\n1.3. Bolo možné konštatovať, že vyššie nepravdivé skutkové tvrdenia, intenzívne šírené žalovanými 1/ a\n2/ ústne, či písomne prostredníctvom sociálnych sietí a elektronických prostriedkov, za súčasného stavu\nohrozujú česť žalobcov 2/ a 3/, predstavujú vážny zásah do osobnostných práv žalobcov 2/ a 3/ a rovnako\nohrozujú dobrú povesť žalobcu 1/. V danom prípade po posúdení všetkých relevantných skutočností ide\no zásah takej intenzity, ktorú už nie je možné tolerovať. Zo všetkých uvedených dôvodov súd vyhovel\nnávrhu žalobcov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd mal za to, že\nnariadením neodkladného opatrenia v danom rozsahu, nedôjde k porušeniu zásady proporcionality, ani\nku kolízii ochrany práva na dobrú povesť žalobcu 1/ a osobnostných práv na strane žalobcov 1/ a 2/ a\nslobody prejavu na strane žalovaných 1/ a 2/ a zároveň objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa\nžalobcovia domáhajú. Pretože neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v\npožadovanej miere, neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej; neodkladné opatrenie v\npodstate procesne konzumuje vec samú. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy zrušenie neodkladného\nopatrenia pri zamietnutí a odmietnutí žaloby alebo pri zastavení konania tak, ako to predpokladá § 335 a\n§ 336 ods. 4 CSP. Avšak v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany práv a oprávnených\nzáujmov žalovaných 1/ a 2/, súd im poskytol poučenie o tom, že môžu podať samostatnú žalobu vo\nveci samej.\n1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku\nzák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a\n2/ uznesením zo 17. apríla 2023 č. k. 5Co/66/2023-638 zmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch\nI., II., III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol (prvý výrok);\nzmenil uznesenie okresného súdu vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že nedáva poučenie žalovanej 1/ o\nmožnosti podať žalobu proti žalobcom (druhý výrok); odmietol odvolanie žalovanej 2/ proti uzneseniu\nokresného súdu (tretí výrok); žalovanej 1/ priznal proti žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov celého konania\nv plnom rozsahu (štvrtý výrok); žalobcom 1/, 2/, 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti\nžalovanej 2/ (piaty výrok).\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) na dovolanie\nžalovanej 2/ uznesením z 26. júna 2024 sp. zn. 2Cdo/135/2023 uznesenie Krajského súdu\nv Košiciach zo 17. apríla 2023 sp. zn. 5Co/66/2023 vo výroku, ktorým odvolanie žalovanej 2/\nodmietol a v závislom výroku, ktorým žalobcom l/, 2/ a 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania\nproti žalovanej 2/, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu\nodvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP. Vo zvyšku dovolanie odmietol.\n\n3.1. Najvyšší súd konštatoval, že v danom spore podanie odvolania žalovanej 2/ v listinnej podobe\nopatrené podpisom bez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov odvolací súd nepreskúmal\nv zmysle rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023, t. j. v rozsahu, či boli\nsplnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd tak nepostupoval z formálneho hľadiska\nsprávne, keď odvolanie žalovanej 2/ odmietol, čím jej odňal právo, aby na základe odvolania bolo ňou\nnapadnute´ rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmané odvolacím súdom, t. j. týmto nesprávnym\nprocesným postupom žalovanej 2/ znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesne´ práva v takej\nmiere, že došlo v tejto časti k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n4. Krajský súd po zrušení jeho uznesenia a vrátení mu veci na ďalšie konanie najvyšším súdom na\nodvolanie žalovanej 2/ uznesením zo 7. februára 2025 č. k. 5Co/7/2025-1451 potvrdil uznesenie vo\nvýrokoch I., II., III., IV., V. a VI. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (I. výrok); potvrdil uznesenie\nvo výrokoch VII., VIII. a IX. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (II. výrok); žalobcom 1/, 2/ a\n3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ (III. výrok); vo vzťahu medzi žalobcami\n1/, 2/ a 3/ a žalovanou 2/ žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov dovolacieho konania.\n4.1. V odôvodnení krajský súd vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu uviedol, že v odvolacom\nkonaní je jeho úlohou z úradnej moci preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu,\nči pre konanie vo veci (vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanou 2/) boli splnené procesné\npodmienky (§ 380 ods. 2 CSP).\n4.2. Krajský súd po citácii § 380 ods. 2 CSP charakterizoval procesné podmienky, pomenoval ich\na konštatoval, že v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala\ntýkať procesných podmienok, na ktoré by bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo. Na\nuvedenom závere odvolacieho súdu nemení nič ani odvolateľkou namietané nesplnenie procesných\npodmienok, ktoré podľa jej názoru mali spočívať v neúplnosti a nezrozumiteľnosti návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, čo namietala vo svojom podaní z 22. augusta 2024.\n4.3. Podľa odvolacieho súdu aj keď odvolateľka správne akcentovala okolnosť, že v prípade\npredpokladanom podľa § 327 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú, jej\nprezentovaný názor, že súd opomenul postupovať podľa § 327 CSP a v jeho zmysle návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia odmietnuť, nie je správny, pretože uvedený postup bol odôvodnený výlučne v\nprípade navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré súčasne nemá povahu podania vo veci samej, čo\nale nebol prejednávaný prípad. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal súčasne\npovahu podania vo veci samej, pretože návrh bol podaný pred začatím konania vo veci samej, v ňom\nnavrhované neodkladné opatrenie nemá povahu dočasnosti, čo sa následne odzrkadlilo aj v postupe\nsúdu, ktorým pri jeho nariadení neuložil žalobcom povinnosť podať proti žalovaným žalobu. Napokon\naj samotný súd prvej inštancie, pokiaľ rozhodoval o predmetnom návrhu zhodnotil, že neodkladné\nopatrenie v podstate konzumuje vec samu (bod 56. napadnutého uznesenia okresného súdu).\n4.4. Odvolací súd vyjadril názor, že ak aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\ntrpel určitou vadou, za ktorú žalovaná 2/ považovala nepripojenie písomnosti, na ktorú sa predmetný\nnávrh žalobcov odvolával, povaha predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce\nodôvodňovala postup súdu na odstránenie vád predmetného návrhu podľa § 129 CSP, súčasne ale\nneodôvodňovala jeho ďalší postup v konaní, aby súd v prípade, ak by tento nedostatok predmetného\nnávrhu nebol odstránený, odmietol predmetný návrh, pretože predmetný nedostatok nebránil súdu, aby\nv konaní pokračoval. Pokiaľ mal predmetný návrh vady a súčasne platí § 129 CSP o odstraňovaní vád\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, potom zo strany súdu\nmohlo ísť o vadu v jeho procesnom postupe (spočívajúcu v tom, že súd nepristúpil k výzve na odstránenie\nvád predmetného návrhu), avšak relevantným pre rozhodovanie odvolacieho súdu v tomto odvolacom\nkonaní bolo, že uvedené nespadá pod vadu týkajúcu sa procesných podmienok, na ktorú je odvolací\nsúd povinný prihliadnuť v zmysle § 380 ods. 2 CSP z úradnej moci.\n4.5. Odvolací súd dospel k záveru o tom, že nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala týkať\nprocesných podmienok, na ktoré by odvolací súd bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo.\nTento záver odôvodňuje jeho rozhodnutie potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP, ktorý za použitia\nzákladných princípov uvedených v čl. 4 CSP zodpovedá účelu a zmyslu § 380 ods. 2 CSP vykonať\nprieskum procesných vád z úradnej moci súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach (porovnaj bod 38.1.\nzrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023).\n4.6. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 a 2 CSP.\n5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. b), c), e), f) CSP.\n\n5.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. b) a c) CSP dovolateľka uviedla, že nemôže súhlasiť\ns názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom\nodvolací súd tvrdí, že v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala\ntýkať procesných podmienok, na ktoré by odvolací súd bol povinný v prípade ich existencie prihliadať\nex offo. Súd prvej inštancie v prípade žalobcu 1/ sa síce zmieňuje o ochrane dobrej povesti, avšak súd\nprvej inštancie pred rozhodnutím o podanom návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia\nvôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo\npripojené splnomocnenie z 8. júna 2022, ktorým žalobca 1/ splnomocnil hore menovanú advokátku, aby\nho zastupovala v právnej veci ochrany osobnosti, teda nie v právnej veci o ochrane dobrej povesti.\n5.1.1. Je možné teda konštatovať, že žalobca 1/ ako samostatná rozpočtová organizácia, v\nmene ktorého koná jeho riaditeľka (žalobkyňa 2/), podpísala k návrhu priložené splnomocnenie na\nzastupovanie žalobcu 1/ právnou zástupkyňou v právnej veci ochrany osobnosti. Ustanovenie § 11\nzákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) však\nexaktne stanovuje, že právo na ochranu osobnosti má výlučne fyzická osoba. Bez akýchkoľvek pochýb\nje možné ustáliť, že žalobca 1/ nemôže mať spôsobilosť na právo na ochranu osobnosti, keďže nie je\nfyzickou osobou. Vzhľadom na uvedené žalovaná 2/ zastáva názor, že ak žalobca 1/ nemá spôsobilosť\nna právne úkony v súvislosti s ochranou osobnosti, tak nemôže pred súdom (či už súdom prvej inštancie,\nodvolacím, prípadne dovolacím súdom) v tejto veci samostatne konať.\n5.1.2. Keďže žalobca 1/ nie je oprávnený na výkon žiadnych úkonov v právnej veci ochrany osobnosti, tak\nani jeho právna zástupkyňa nemohla v danej veci realizovať žiadne úkony. Vzhľadom na hore uvedené\nskutočnosti žalovaná 2/ považuje za preukázané, že procesná subjektivita žalobcu 1/ a jeho spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v právnej veci ochrany osobnosti neexistuje, keďže ide o samostatnú\nrozpočtovú organizáciu, ergo právnickú osobu. Podľa názoru žalovanej 2/ tieto nedostatky súvisia s\nprocesnými podmienkami konania spolu s ďalšími procesnými podmienkami, ako napr. s nedostatkom\nprávomoci súdu na konanie vo veci (§ 9a nasl. CSP), prekážkou začatého konania (§ 159 CSP),\nprekážkou právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo nedostatkom funkčnej príslušnosti. Keďže\nje daný taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd prvej inštancie mal konanie\nzastaviť, čo zákonodarca ošetril aj ustanovením § 62 CSP. Podobne ako súd prvej inštancie, tak ani\nodvolací súd neskúmal riadne, či sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých môže konať a\nrozhodnúť. K vyššie uvedenému je potrebné dodať, že žiadne iné splnomocnenie od žalobcu 1/ udelené\nprávnej zástupkyni nebolo priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n5.1.3. Uvedené námietky svedčia o tom, že žalobcami (bezdôvodne) iniciované konanie o nariadení\nneodkladného opatrenia od samého začiatku je zaťažené podstatnou procesnou vadou, na ktorú\nodvolací súd mal prihliadať ex offo. Žalovaná 2/ čisto z opatrnosti (v prípade odlišného právneho názoru\ndovolacieho súdu) navrhuje, aby dovolací súd vady konania posúdil aj ako dovolacie dôvody podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, ak by dospel k záveru, že popísané vady konania nezakladajú\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. b), c) CSP.\n5.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP dovolateľka uviedla, že prejednávaná vec o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia (iba na základe podaného odvolania žalovanej 1/, keďže na\nodvolanie žalovanej 2/ riadne sa neprihliadalo) bola zaevidovaná na krajskom súde, ako na odvolacom\nsúde prvýkrát dňa 16. januára 2023 pod sp. zn. 5Co/11/2023. Senát odvolacieho súdu v čase prvého\nzaevidovania veci na krajskom súde bol zložený z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a\nčleniek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej. Dňa 18. januára 2023 došlo k zmene\npredsedníčky senátu z JUDr. Slávky Zborovjanovej na JUDr. Zuzanu Stolárovú. O tejto zmene však\nžalovaná 2/ nebola riadne upovedomená, rovnako, ako ani o tom, že ktorý senát mal konať v odvolacom\nkonaní. V elektronickom súdnom spise boli evidovaní traja žalobcovia a ich právna zástupkyňa, žalovaná\n1/ a žalovaná 2/. Žalované boli v tom čase zastúpené právnym zástupcom, ktorý však nemal umožnený\nprístup k elektronickému súdnemu spisu, na rozdiel od právnej zástupkyne žalobcov.\n5.2.1. Ďalej je potrebné uviesť, že po vrátení veci na súd prvej inštancie sa vec znova dostala na odvolací\nsúd dňa 5. apríla 2023 pod sp. zn. 5Co/66/2023 a predsedníčkou senátu bola znova JUDr. Slávka\nZborovjanová. Dňa 11. apríla 2023 došlo k zmene predsedníčky senátu na JUDr. Zuzanu Stolárovú a\nžalobca 1/ bol premenovaný na „Gymnázium, Y. a spol.“. Je možné nesporne ustáliť aj to, že JUDr. Slávka\nZborovjanová ostala v senáte ako jeho členka. Žalovaná 2/ v priebehu tohto súdneho konania už viackrát\npoukázala na ten fakt, že členka senátu odvolacieho súdu JUDr. Slávka Zborovjanová je absolventkou\nžalobcu 1/, ako to vyplýva z jej životopisu zo dňa 14. marca 2014, teda vzhľadom na jej pomer k žalobcovi\n1/ mohli vzniknúť odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Z uvedených dôvodov žalovaná 2/ je\nnaďalej presvedčená o tom, že menovaná členka senátu bez zbytočného odkladu mala postupovať\npodľa ustanovenia § 50 ods. 1 CSP. Žiaľ, takýmto spôsobom však menovaná sudkyňa nepostupovala,\n\na to ani v čase vydania (v poradí druhého) uznesenia pod sp. zn. 5Co/66/2023 zo 17. apríla 2023,\npreto je možné konštatovať, že už aj predošlé rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané nesprávne\nobsadeným súdom, teda v rozpore so zákonom. Navyše je možné konštatovať, že tento nezákonný stav\nnebol odstránený ani pri novom (v poradí treťom) rozhodovaní odvolacieho súdu, pretože z napadnutého\nuznesenia je evidentné, že o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 8. júla 2022 pod\nč. k. 34C/27/2022-99 rozhodol krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Stolárovej\na členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej.\n5.2.2. Taktiež je nevyhnutné dodať, že v elektronickom súdnom spise boli evidovaní traja žalobcovia\na ich právna zástupkyňa, žalovaná 1/, žalovaná 2/ a osoba „JUDr. Kristián Príhoda LL.M.“, ktorá však\nnezastupuje v tomto konaní žalobcov a ani žalované (viď čl. IV. bod 2. tohto dovolania). Žalovaná 2/ bola\nv tom čase zastúpená právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého podáva aj toto dovolanie, avšak\nani tento právny zástupca žalovanej 2/ nemal umožnený prístup k elektronickému súdnemu spisu, na\nrozdiel od právnej zástupkyne žalobcov, čím opakovane došlo k porušeniu práv žalovanej 2/ v zmysle\n§ 97 ods. 1, čl. 13 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 CSP.\n5.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu evidentne trpí podstatnými procesnými vadami, spočívajúcimi najmä v nepreskúmateľnosti,\nzmätočnosti, až arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu predovšetkým z nižšie uvedených dôvodov.\n5.3.1. Žalovaná 2/ zastáva názor, že procesnú vadu - zmätočnosť napadnutého uznesenia preukazuje\nhneď jeho záhlavie, v ktorom sa uvádza, že žalovanú 1/ (ktorej sa už predmetné odvolacie konanie\nani netýka) zastupuje v konaní JUDr. Kristián Príhoda, čo však nemôže obstáť, pretože z doterajšieho\nkonania, ako ani z elektronického súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaná 1/ v danom konaní bola\nprávne zastúpená menovaným advokátom. Tento advokát je napriek tomu aj účastníkom konania v\nelektronickom súdnom spise na súde prvej inštancie a odvolacom súde, pričom žalovaná 2/ zdôrazňuje,\nže ide už o opakované pochybenie, keďže rovnako ako teraz JUDr. Kristiánovi Príhodovi bolo v roku\n2023 umožnené nahliadať do elektronického súdneho spisu JUDr. Marcelovi Jurkovi. Obaja pritom nie\nsú účastníkmi predmetného sporu a ani ich zástupcami, čím sú práva žalovanej 2/ výrazným spôsobom\ndotknuté, keďže sa v súdnom spise nachádzajú nielen jej osobné údaje, ale aj citlivé informácie súvisiace\ns jej zdravotným stavom a súdnym sporom. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalovanej 2/ neexistoval\nžiadny legitímny dôvod na to, aby odvolací súd uviedol menovaného advokáta ako právneho zástupcu\nžalovanej 1/ v záhlaví napadnutého uznesenia. O tom ani nehovoriac, že neexistoval žiadny dôvod\nani na to, aby v záhlaví bola označená aj samotná žalovaná 1/, pretože odvolací súd v danom štádiu\nkonania už rozhodol „iba“ o odvolaní žalovanej 2/. Navyše v dôsledku podaného odvolania žalovanej 1/\nkrajský súd uznesením pod č. k. 5Co/66/2023-638 zo 17. apríla 2023 zmenil uznesenie súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia vo výrokoch I., II., III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči\nžalovanej 1/ zamietol.\n5.3.2. Žalovaná 2/ je toho presvedčenia, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j.\nnávrh na začatie konania) v materiálnom slova zmysle nespĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti aj\nv zmysle § 326 CSP, najmä z dôvodu neúplnosti a nezrozumiteľnosti, preto v prejednávanej veci neboli\nsplnené všetky zákonom predpokladané procesné podmienky (najmä vecné procesné podmienky), aby\nmohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. V návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného\nopatrenia z 8. júna 2022 v bode 43. je uvedené nasledovné: „Skutočnosť, že gymnázium nezanedbalo\nžiadnu zo svojich povinností, a že postupovalo v súlade so svojimi povinnosťami, vyplýva tak zo\nzápisnice o prešetrení sťažnosti vypracovanej Štátnou školskou inšpekciou, Školským inšpekčným\ncentrom Košice dňa 28. júna 2021, ako aj z vyjadrenia Centra pedagogicko-psychologického\nporadenstva a prevencie na Karpatskej 8 v Košiciach zo 17. mája 2021 a zo stanoviska E.. P., poradkyne\npre školstvo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“ Zoznam príloh v tomto návrhu žalobcov obsahuje\nnázov položky „Stanovisko E. P. (pdf)“, ktorá však k návrhu žalobcov nebola priložená. Žalobcovia teda\nod samého začiatku konali v rozpore s ustanovením § 326 ods. 2 CSP. V danom prípade sa nedá\nnepoukázať aj na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia,\nkeďže súd prvej inštancie podstatným spôsobom pochybil pri vydávaní svojho uznesenia o nariadení\nneodkladného opatrenia. Nielenže súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neodmietol návrh žalobcov\nna nariadenie neodkladného opatrenia bez predpísaných náležitostí v zmysle § 326 CSP, ale vo svojom\nodôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia v bode 2. sa odvoláva na dôkaz „Stanovisko\nE. P. (pdf)“, ktorý nemal k dispozícii, a ktorý dokonca neexistuje, ako to bolo aj preukázané v priebehu\nkonania (napr. vyjadrením bývalého ministra vnútra Slovenskej republiky Ing. Romana Mikulca, MSc.).\n5.3.3. Odvolací súd vyššie opísanej procesnej vade nepripisuje správnu mieru právnej relevancie,\npretože v bode 25. odôvodnenia uznesenia iba vo všeobecnej rovine tvrdí, že predmetný nedostatok\nnebránil súdu, aby v konaní pokračoval. S uvedenými závermi však nie je možné súhlasiť, pretože\n\nsúd prvej inštancie bol povinný prihliadať na nezrozumiteľnosť návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ako aj na jeho neúplnosť. Navyše pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaný návrh\nkonzumoval vec samú, preto išlo o podanie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal postupovať podľa\n§ 129 ods. 1 CSP, teda mal vyzvať žalobcov na doplnenie návrhu alebo na opravu, čo sa taktiež neudialo.\nŽalovanou 2/ vytknuté vady návrhu totiž mali taký charakter, ktorý mohol mať podstatný vplyv aj na\nprocesné podmienky konania, ale aj na posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto\nrozhodne nemôže obstáť záver súdu, že žalovanou 2/ namietaný nedostatok (ktorý rovnako namietala\naj žalovaná 1/ v konaní) nebránil súdu konať a meritórne rozhodnúť v konaní.\n5.3.4. Podobne je to aj v súvislosti s rozhodovaním ohľadom trov konania. Žalovaná 2/ už v odvolaní\nuviedla, že žalobcovia žiadali súdnu ochranu v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, aj keď\nnijakým spôsobom nepreukázali, že sa snažili dosiahnuť ochranu mimosúdne. Zo strany žalobcov\nžalovanej 2/ nikdy nebola doručená poštou alebo elektronicky akákoľvek žiadosť, či výzva, aby\nupustila od nejakého konania. Dokonca ani v samotnom návrhu sa nenachádza zmienka, či príloha\npreukazujúca, že žalobcovia sa dožadovali upustenia od nejakého konania. Špeciálne v situácii, kedy je\nmožné v zmysle § 329 ods. 1 prvej vety CSP rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\naj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda bez akejkoľvek možnosti uplatniť\nprostriedky procesnej obrany musí byť práve súd ten, kto odhalí zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl.\n5 CSP nepožíva právnu ochranu. Súd v takom prípade môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone\ndokonca odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva\nalebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. V danom prípade sa totiž ani jeden zo žalobcov\nvoči žiadnemu z domnelých zásahov do svojich práv neohradil mimosúdnou cestou, ale okamžite sa\nneoprávnene dožadovali súdnej ochrany. Žalobcovia teda úmyselne zignorovali možnosť mimosúdneho\nriešenia sporu a bezdôvodne vyžadovali hneď súdnu ochranu v podobe navrhovaného neodkladného\nopatrenia, čím žalobcovia procesne zavinili trovy celého konania, pričom podľa § 256 ods. 2 CSP:\n„Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov\nprotistrane.“\n5.3.5. Súd prvej inštancie neopodstatnene akceptoval návrh žalobcov na plnú náhradu trov konania od\nžalovaných, pričom odvolací súd potvrdil toto rozhodnutie v rozsahu týkajúcom sa žalovanej 2/, avšak\nbez akéhokoľvek odôvodnenia. Odvolací súd sa teda nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že súd\nprvej inštancie neoprávnene priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti\nžalovanej 2/, t. j. osobe so zdravotným postihnutím v hmotnej núdzi (v rozpore aj s čl. 6 ods. 2 CSP),\npričom zo strany žalobcov ide o úmyselné zneužitie inštitútu neodkladného opatrenia, aj keď mohli\nsvoje domnelé zásahy do dobrej povesti, či do práva na ochranu osobnosti riešiť mimosúdnou cestou.\nVyššie uvedené skutočnosti svedčia aj o tom, že odvolací súd nedal riadnu a presvedčivú odpoveď na\nviacero podstatných námietok uvedených v odvolaní žalovanej 2/, čím jej odvolací súd odoprel prístup k\nsúdnej ochrane a spravodlivému súdnemu procesu, ktoré jej garantuje aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n5.3.6. Uznesenie súdu prvej inštancie je preto nesprávne a nezákonné aj z dôvodu absencie účelnosti\nnariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko došlo k prílišnému zásahu do ústavných práv žalovaných\na poskytuje ochranu domnelo ohrozovaným právam žalobcov, pričom však zasahovanie do namietaných\npráv žalobcov nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Súd prvej inštancie procesne zlyhal, keď\nvýrazným spôsobom zjednodušil posudzovanú situáciu na kolíziu práv na ochranu dobrej povesti/\nobčianskej cti žalobcov a práva žalovaných na slobodu prejavu. Nedostatočné a nepresné zistenie\nskutkového stavu veci aj vo vzťahu k žalovanej 2/ na súde prvej inštancie, nepreskúmateľnosť a\nzmätočnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré nemôže z pohľadu presvedčivosti, ale ani vecnej\nsprávnosti rozhodnutia popri sebe obstáť, zakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorú\nodvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej 2/ nepostrehol, a tým pádom ani neodstránil, keďže\n(nezákonné) rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IX. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.\n5.3.7. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 449 ods. 3 CSP zmenil napadnuté\nuznesenie krajského súdu v celom rozsahu a sám rozhodol vo veci nasledovne: „I. Mení uznesenie\nsúdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči\nžalovanej 2/ odmieta. II. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že súd prvej\ninštancie nedáva poučenie žalovanej 2/ podať žalobu proti žalobcom. III. Mení uznesenie súdu prvej\ninštancie vo výrokoch VII., VIII. a IX. tak, že súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. IV. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/,\n2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V. Súd priznáva žalovanej 2/ proti\nžalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.“ Alternatívne navrhuje,\naby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 3 CSP zmenil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom\n\nrozsahu a sám rozhodol vo veci nasledovne: „I. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II.\na III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ zamieta. II. Mení uznesenie\nsúdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a VI. tak, že súd prvej inštancie nedáva poučenie žalovanej\n2/ podať žalobu proti žalobcom. III. Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch VII., VIII. a IX.\ntak, že súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v plnom rozsahu. IV. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. V. Súd priznáva žalovanej 2/ proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.“\n6. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ uviedli, že v prípade odvolania\npodaného bez odvolacích dôvodov, je povinný odvolací súd skúmať ex offo len nedostatok procesných\npodmienok. Žalobcovia 1/ až 3/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovanej 2/ zamietol a priznal\nkaždému z nich proti žalovanej 2/ plnú náhradu trov dovolacieho konania.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a\ndospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je potrebné zamietnuť.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. V posudzovanom spore dovolateľka svoje dovolanie výslovne oprela o dovolacie dôvody podľa § 420\npísm. b), c), e), f) CSP, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 440 CSP).\n10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľky tvrdiacej, že sa súd dopustil chýb vymenovaných v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n(napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n12. Dovolací súd uvádza, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci\nsamej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka\nnie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom\nnamietanej vady zmätočnosti.\n12.1. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné\nneodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie\nneodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP).\nRovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré\nnenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.\n12.2. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť\nprocesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo\nodmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/26/2019,\n8Cdo/83/2017). V predmetnej veci šlo o prípad, kedy odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu,\nvo výrokoch I., II., III., IV., V. a VI. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (I. výrok) a potvrdil\nuznesenie vo výrokoch VII., VIII. a IX. v rozsahu výrokov týkajúcich sa žalovanej 2/ (výrok II.), ktorými\nvyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 2/ (...). Preto možno\no rozhodnutí odvolacieho súdu napadnutom dovolaním žalovanou 2/ povedať, že je rozhodnutím vo\n\nveci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a prípustnosť dovolania nie je v súdenej veci\nv zmysle ustanovenia § 420 CSP vylúčená.\n13. Dovolateľka v rámci dovolacej argumentácie v zmysle § 420 písm. e) CSP namietala, že vo veci\nsa podľa jej názoru mala namietnuť členka senátu odvolacieho súdu (JUDr. Slávka Zborovjanová) z\ndôvodu, že je bývalou žiačkou žalobcu 1/ (bližšie pozri body 5.2. a 5.2.1. tohto rozhodnutia).\n13.1. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n14. Sudca musí byť v konaní nezávislý a nestranný. Dôvody, pre ktoré je možné sudcu považovať\nza vylúčeného, určuje CSP v § 49 ods. 1 a 2. Sú nimi jeho pomer k sporu a jeho pomer k\nstranám, ich právnym zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Pomer k veci môže vyplývať\npredovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci (keby bol sám stranou\nsporu alebo rozhodnutím by bol priamo dotknutý na svojich právach) a ďalej ak získal poznatky iným\nspôsobom ako dokazovaním (napr. ako svedok). Pomer sudcu k stranám, ich právnym zástupcom\nalebo osobám zúčastneným na konaní môže byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu\nobdobným vzťahom, ktorému môže byť na roveň postavený aj vzťah priateľský alebo zjavne nepriateľský\n(Bureš J., Drápal, L., Mazanec, M., Občanský soudní řád. Komentář. Praha: C. H. Beck, 1997,\ns. 51). Predpokladom pre vylúčenie sudcu je aj to, ak ide o sudcu súdu vyššej inštancie, ktorý\nrozhodoval vec na súde nižšej inštancie, prípadne naopak. Dôvodom vylúčenia sudcu nie sú okolnosti\nspočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP), pretože na\nodstránenie takéhoto prípadného pochybenia slúžia opravné prostriedky. Podkladom pre rozhodovanie\no (ne)vylúčení sudcu je buď jeho oznámenie o vylúčení (§ 50 CSP) alebo uplatnenie námietky zaujatosti\nstranou sporu (§ 52 CSP) v lehote najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana o dôvode, pre ktorý je sudca\nvylúčený, dozvedela (§ 53 ods. 1 prvá veta CSP).\n14.1. Dovolací súd z obsahu súdneho spisu nezistil, že dovolateľka v konaní pred súdmi nižších\ninštancií uplatnila námietku zaujatosti voči sudcom krajského súdu v zákonnej lehote. V zmysle rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/153/96 publikovaného pod č. 59 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\nNajvyššieho súdu č. 5-6/1997 ale neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného\nrozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g)\nOSP (teraz § 420 písm. e) CSP) posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil súd\nnadriadený súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak k námietke boli uvedené nové skutočnosti.\n14.2. Dovolateľkou uplatnená námietka zaujatosti sudkyne krajského súdu JUDr. Slávky Zborovjanovej\nbola prvý raz uplatnená až v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, pričom tvrdenia dovolateľky\nvo vzťahu k sudkyni krajského súdu, že sa mal sudca namietať sám, nemá oporu v procesných\npredpisoch, nakoľko nikto nemôže sudcu nútiť sa namietať, ak nemá pomer k stranám sporu, k ich\nprávnym zástupcom a predmetu sporu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/193/2020).\n14.3. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti dovolateľky v dovolaní nevyplývajú žiadne konkrétne\nskutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudkyne krajského súdu JUDr.\nSlávky Zborovjanovej, ktorá rozhodovala v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\nako členka senátu odvolacieho súdu. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľky, že by\nsamotná skutočnosť, že sudkyňa je bývalou žiačkou Gymnázia, Y., bola možným dôvodom zaujatosti\nJUDr. Slávky Zborovjanovej. Sudca je predstaviteľom súdnej moci a skutočnosť, že je bývalým žiakom\nkonkrétnej strednej školy, ktorá vystupuje v pozícii žalobcu, nezakladá bez ďalšieho jeho osobný vzťah\nk prejednávanej veci, ktorý by bol dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania. Sudca je zároveň\nsúkromnou osobou, ktorá sa dostáva do rozmanitých právnych vzťahov, no jeho profesionalita ako\npredstaviteľa súdnej moci je bariérou, ktorá umožňuje tieto vzťahy oddeľovať od jeho rozhodovacej\nčinnosti (mutatis mutandis sp. zn. 1Nds/4/2018).\n14.4. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné dôsledne odlišovať mieru intenzity vzťahu sudcu\nk prejednávanej veci, pretože „Aj sudcovia denne vstupujú do rozmanitých právnych vzťahov, pričom\nmnohé z nich majú povahu spotrebiteľských právnych vzťahov. Je reálny predpoklad, že prevažná\nväčšina sudcov má účet v banke, používa mobilný telefón a internet, je pripojená na káblovú televíziu,\nodoberá vodu, plyn, elektrinu, niektorí sudcovia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o\npôžičke, prípadne leasingovú zmluvu a pod. Ak by mala byť opodstatnená argumentácia povinnej\nobsiahnutá v jej námietke zaujatosti, bol by každý sudca Slovenskej republiky - bez ďalšieho - vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci v konaní, účastníčkou ktorého je niektorá banka (a je jedno či\nbanka, v ktorej má sudca účet, alebo iná banka). V konkurenčnom prostredí trhu bankových služieb totiž\nprocesný (ne)úspech jednej z bánk v niektorom občianskom súdnom konaní môže za istých okolností\n\nznamenať ekonomický a iný (ne)úspech inej, konkurenčnej banky. Z rovnakého dôvodu by žiadny sudca\nSlovenskej republiky, ktorý má a používa mobilný telefón, nemohol konať a rozhodovať v konaniach,\núčastníkom ktorých je niektorý z mobilných operátorov.“ (z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Nc/4/2015).\n14.5. Pokiaľ dovolateľka mienila spochybniť ne/zaujatosť sudkyne/sudcov odvolacieho súdu tým, že v\nspore bol sprístupnený JUDr. Kristiánovi Príhodovi (pozri bližšie bod 5.2. tohto rozhodnutia) elektronický\nsúdny spis bez plnomocenstva, dovolací súd poznamenáva, že z uvedenej námietky nie je zrejmé v\nčom má spočívať zaujatosť sudkyne/sudcov odvolacieho súdu, keď ani samotná dovolateľka neuvádza\nskutočnosti o eventuálnom vzťahu JUDr. Kristiána Príhodu k veci, stranám konania, prípadne k sudkyni/\nsudcom. Uvedené bez ďalšieho ani nemôže založiť dovolateľkou spochybňovanú ne/zaujatosť sudkyne/\nsudcov odvolacieho súdu, pretože ako už bolo uvedené, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,\nktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP).\n14.6. Rovnako tak nie je z obsahu dovolania zrejmé, v čom má spočívať zaujatosť sudkyne/\nsudcov odvolacieho súdu, keď dovolateľka poukazovala, že jej nebola oznámená zmena predsedníčky\nsenátu z JUDr. Slávky Zborovjanovej na JUDr. Zuzanu Stolárovú a právny zástupca, ktorý zastupoval\nžalované 1/ a 2/ nemal umožnený prístup k elektronickému súdnemu spisu.\n14.7. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že nezistil v danom prípade prípustnosť ani\ndôvodnosť dovolania v časti dôvodov vyvodzovaných podľa § 420 písm. e) CSP, žalovaná 2/\nneopodstatnene namietala túto zmätočnostnú vadu, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, členka\nsenátu, resp. sudkyne, členky senátu, preto boli splnené podmienky na odmietnutie jej dovolania v tejto\nčasti podľa § 447 písm. c) CSP.\n15. Dovolateľka k dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. b), c) a f) CSP namietala, že k podanému\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo pripojené splnomocnenie z 8. júna 2022, ktorým\nžalobca 1/ splnomocnil hore menovanú advokátku, aby ho zastupovala v právnej veci ochrany osobnosti,\nteda nie v právnej veci o ochrane dobrej povesti (pozri bližšie body 5.1. až 5.1.3. tohto rozhodnutia),\npreto žalobca 1/ nemá spôsobilosť na právne úkony v súvislosti s ochranou osobnosti, a tak nemôže\npred súdom (či už súdom prvej inštancie, odvolacím, prípadne dovolacím súdom) v tejto veci samostatne\nkonať. Keďže žalobca 1/ nie je oprávnený na výkon žiadnych úkonov v právnej veci ochrany osobnosti,\ntak ani jeho právna zástupkyňa nemohla v danej veci realizovať žiadne úkony.\n16. Z ustanovenia § 420 písm. b) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako\nstrana, nemal procesnú subjektivitu.\n16.1. Právna doktrína k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, že procesná subjektivita strany konania\nznamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva strane. Právna veda ju\noznačuje aj ako spôsobilosť byť účastníkom konania. Túto subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť\nna práva a povinnosti, inak len ten, komu ju priznáva zákon; procesná subjektivita vyplýva z\nhmotnoprávnych predpisov.\n16.2. Dôvod zmätočnosti uvedený v § 420 písm. b) CSP je daný vtedy, ak sa konanie viedlo s osobou,\nktorá nemala spôsobilosť na práva a povinnosti; teoreticky prichádzajú do úvahy prípady, keď sa viedlo\nkonanie i) s fyzickou osobou ešte nenarodenou, okrem prípadu, že dieťa už bolo počaté a narodilo sa\nživé, ii) s fyzickou osobu už zomrelou, iii) s neexistujúcou právnickou osobou, prípadne s osobou už\nzriadenou, resp. už založenou, ktorá však nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, s výnimkou takej\nstrany, ktorej procesnú spôsobilosť priznáva priamo zákon.\n17. Podľa § 420 písm. c) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom\nv plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.\n17.1. Citované ustanovenie dopadá na procesnú situáciu, v ktorej musia byť kumulatívne splnené obidve\npodmienky z neho vyplývajúce, a to, že procesnou stranou bol ten, a) kto nemal spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a b) za koho nekonal (hoci mal) zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník.\n18. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§\n67 CSP). Toto ustanovenie upravuje oprávnenie určitého subjektu samostatne pred súdom konať, t. j.\nrealizovať v civilnom konaní jednotlivé procesné úkony.\n19. Z obsahu dovolacích námietok žalovanej 2/ vyplýva, že dovolateľka odvodzovala vadu konania\npodľa § 420 písm. b), c) a f) CSP od skutočnosti, že žalobca 1/ v zmysle plnomocenstva z 8. júna\n2022 mohol byť právnou zástupkyňou zastupovaný v konaní o ochranu osobnosti, avšak vzhľadom na\nto, že ide o právnickú osobu mohol vystupovať len v konaní o ochranu dobrej povesti. Z obsahu\ndovolacích námietok ale nevyplýva, z akého dôvodu vada plnomocenstva, ktorú popisuje dovolateľka\n\nspôsobuje stratu procesnej subjektivity žalobcu 1/, a z akého dôvodu nemal žalobca 1/ spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. Dovolateľkou namietaná vada plnomocenstva pre\nprávnu zástupkyňu žalobcu 1/ má podľa dovolacieho súdu čisto formálny charakter, čo vyplýva aj\nz petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (č. l. 4 rub spisu), z ktorého je zrejmé, že žalobca\n1/ sa domáhal ochrany dobrej povesti.\n20. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v zmysle plnomocenstva na č. l. 8 spisu\nsplnomocnil žalobca 1/ právnu zástupkyňu, aby ho „... zastupovala v tejto právnej veci ochrany\nosobnosti proti A. Y. a G. Y. ...“ Obsahové náležitosti splnomocnenia nie sú taxatívne vymedzené.\nV zásade však musí tento úkon spĺňať základné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť. Popri\nidentifikácii zastúpeného splnomocniteľa a zastupujúceho splnomocnenca musí z jeho obsahu vyplývať\nvôľa strany dať sa procesne zastupovať a špecifikácia sporu, v ktorom má zástupca svoje oprávnenie\nvykonať (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k §\n92). Podľa dovolacieho súdu spĺňa splnomocnenie pre právnu zástupkyňu od žalobcu 1/ podmienky\nzrozumiteľnosti a určitosti, a je z neho zrejmé akého konania/sporu sa týka. Vyhodnotenie\nplnomocenstva pre právnu zástupkyňu žalobcu 1/ ako nepoužiteľného pre zastupovanie v tomto konaní\nlen z dôvodu nesprávneho označenia toho, čoho sa žalobca 1/ domáha, o to viac ak je to z návrhu na\nzačatie konania zrejmé, by nieslo prvky neprimeraného formalizmu. Navyše je potrebné podotknúť,\nže dovolateľka neuviedla, v čom spôsobuje uvedený nedostatok porušenie jej procesných práv a\nporušenie jej práva na spravodlivý proces.\n21. Vzhľadom na uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že nezistil v danom prípade prípustnosť\nani dôvodnosť dovolania v časti dôvodov vyvodzovaných podľa § 420 písm. b), c) a f) CSP týkajúcu sa\nzastúpenia žalobcu 1/; žalovaná 2/ tak neopodstatnene namietala túto zmätočnostnú vadu, preto boli\nsplnené podmienky na odmietnutie jej dovolania v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP.\n22. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n22.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017).\n24. Dovolateľka v rámci zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) namietala, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne.\n25. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu\npovažuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), vyplýva, že základné právo podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS\n383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný)\nstav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné (arbitrárne), neudržateľné\nani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.\n25.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných\nsúdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný\nsúd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11).\n25.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak\npovedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd k námietke nedostatočného odôvodnenia\n(nepreskúmateľnosti), či arbitrárnosti (svojvoľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu, môže len\nkonštatovať, že v posudzovanom spore obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP.\n26.1. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd\nriadiac sa pokynom najvyššieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/135/2023 poukazujúc na\nrozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2023 skúmal procesné podmienky, či pre\nkonanie vo veci (vo vzťahu medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovanou 2/) boli splnené procesné podmienky\nv zmysle § 380 ods. 2 CSP (viď bod 13. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu,\npričom odvolací súd naviac sa vyrovnal aj s podaním žalovanej 2/ z 22. augusta 2024 po odvolacej\nlehote, viď bod 18. a nasl. rozhodnutia odvolacieho súdu, keď podľa rozhodnutiu najvyššieho súdu sp.\nzn. 1VCdo/2/2023 a jeho výroku II. v znení: „Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné\nuviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania.“). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu\nvšetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska\nformálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych\notázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať\nza neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí\nustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces.\nOdvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a\nspätne preskúmateľné. V rozpore s uvedeným potom vyznieva tvrdenie dovolateľky o nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.\n26.2. Konkrétne pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd uviedol v záhlaví žalovanú 1/ napriek\ntomu, že odvolací súd v danom štádiu konania už rozhodol „iba“ o odvolaní žalovanej 2/, dovolací\nsúd poukazuje na zrozumiteľné odôvodnenie tejto skutočnosti odvolacím súdom v bode 12. svojho\nrozhodnutia v znení takto: „Po vrátení veci krajskému súdu tento konštatuje, že predmetom tohto\nodvolacieho konania je odvolanie žalovanej v 2. rade a odvolací súd iba upresňuje, že aj keď v záhlaví\nsvojho rozhodnutia uvádza tiež ako stranu sporu žalovanú v 1. rade, ktorej sa ale už predmetné odvolacie\nkonanie netýka, robí tak výlučne z dôvodu sprehľadnenia veci, v ktorej od začiatku konania boli stranami\nsporu na strane žalovaných tak žalovaná v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade a napokon aj dovolací\n\nsúd v dovolacom konaní, hoci rozhodoval iba o dovolaní žalovanej v 2. rade, poňal do záhlavia svojho\nrozhodnutia aj žalovanú v 1. rade.“ Uvedené odôvodnenie nepovažuje dovolací súd za nedostatočné a\nzmätočné, preto je predmetná námietka dovolateľky neopodstatnená.\n26.3. V nadväznosti na uvedené dovolateľka namietala nielen uvedenie právneho zástupcu žalovanej 1/\nv záhlaví, ale aj skutočnosť, že právny zástupca žalovanej 1/ mal možnosť nahliadnuť do súdneho\nspisu. Dovolací súd poznamenáva, že na č. l. 1437 spisu sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr.\nKristiána Príhodu od žalovanej 1/ na zastupovanie v právnej veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu\nMestského súdu Košice sp. zn. 34C/27/2022 z 12. novembra 2024 a uzneseniu Mestského súdu\nKošice č. k. 34C/27/2022-1145 zo 16. októbra 2023. Z uvedeného tak vyplýva, že ak bol elektronický\nspis sprístupnený JUDr. Kristiánovi Príhodovi na základe plnomocenstva od žalovanej 1/ nemohlo dôjsť\nk porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces. Pokiaľ dovolateľka namietala uvedenie JUDr.\nKristiána Príhodu v záhlaví rozhodnutia krajského súdu, k uvedenému dovolací súd poznamenáva, že z\nobsahu dovolania nie je zrejmé, akým spôsobom uvedením právneho zástupcu žalovanej 1/ malo dôjsť\nk zásahu do práv žalovanej 2/.\n27. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene namieta\nzmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu, jej dovolanie je v tejto časti síce prípustné, ale nie dôvodné, pretože táto vada\ndovolacím súdom zistená nebola.\n28. Dovolateľka ďalej v rámci vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatky\nodôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, argumentovala nedôvodnosťou nariadeného neodkladného opatrenia, pričom poukazovala\nna absenciu snahy žalobcov o predsúdne zmierlivé vyriešenie sporu (pozri bližšie body 5.3.2. až\n5.3.6. tohto rozhodnutia). K uvedeným námietkam dovolací súd zdôrazňuje, že úlohou odvolacieho súdu\nv napadnutom rozhodnutí bol prieskum z úradnej povinnosti (ex offo) procesných podmienok konania,\ndovolateľkou formulované námietky ale predstavujú argumentáciu smerujúcu primárne proti rozhodnutiu\nokresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia a podstate veci, preto sa týmito námietkami\nodvolací súd nemohol zaoberať. Inými slovami, úlohou odvolacieho súdu nebol prieskum rozhodnutia\nokresného súdu vzhľadom na žalovanou 2/ podané odvolanie (v listinnej podobe opatrené podpisom\nbez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov), ktorým sa odvolací súd nemohol zaoberať\nz dôvodov uvedených v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023, na ktoré dovolací súd v\ncelom rozsahu poukazuje (pozri aj body 3.1. a 4.1. tohto rozhodnutia).\n28.1. V danom prípade platí o to viac, že odvolací súd sa zaoberal už „len“ prieskumom procesných\npodmienok konania a dovolateľka mohla urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také\nnámietky, ktoré už uplatnila v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu\nurobiť mohla, a tak poskytnúť príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť. Podanie odvolania\nžalovanej 2/ nebolo upreté, žalovaná 2/ odvolanie aj podala, ale ako už bolo uvedené v listinnej\npodobe opatrené podpisom bez zákonných náležitostí odvolania/odvolacích dôvodov. Na základe takto\npodaného odvolania žalovanej 2/ nemal krajský súd splnené zákonné podmienky na vecné prejednanie\njej odvolania, pričom dovolací súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/135/2023 konštatoval, že\npostup krajského súdu, keď takéto odvolanie žalovanej 2/ odmietol bez jeho meritórneho prieskumu,\nnebol procesne nesprávny a nesúladný s CSP a zákonom o e-Governmente (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023, najmä jeho bod 36.). Dovolateľka tak sama svojím pričinením\nnedala odvolaciemu súdu príležitosť vyjadriť sa k jej odvolacím námietkam uskutočnením meritórneho\nodvolacieho prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto tieto jej dovolacie námietky smerujúce\nproti rozhodnutiu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia a podstate veci nemôžu\nbyť spôsobilým predmetom dovolacieho konania. Dovolanie totiž nemôže predstavovať nástroj na\nobchádzanie povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv\ndovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne)\n(II. ÚS 70/2017). Námietky, ktoré dovolateľka neuplatnila v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich\npráv, nemôže dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),\nlebo inak by fakticky preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný postup\nv konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn.\n7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd\nna uvedené námietky žalovanej 2/ v súvislosti s vadou zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\npodľa § 420 písm. f) CSP neprihliadol.\n29. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria iba\nbdelým), ktorá zásada subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia\naktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na eventualitu\n\npaternalistického postoja štátu. Dovolateľka sa tak vlastným pričinením a prístupom s ohľadom na svoje\nzákonné procesné možnosti (CSP) pripravila o možnosť uplatnenia riadneho opravného prostriedku/\nodvolania a tým posúdenia odvolacím súdom ňou namietaných vád konania a zákonnosti rozhodnutia\nokresného súdu, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené uplatniť v dovolacom konaní už nemohla.\n30.\nZhrnúc uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ namietajúcej\nzmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. b), c), e) CSP je neprípustné a je tu dôvod na jeho odmietnutie\npodľa § 447 písm. c) CSP. Ohľadom namietajúcej zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP je síce\nv časti prípustné, ale nie je dôvodné a v časti je neprípustné (§ 447 písm. c) CSP). Dovolací súd tak\ndovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n31. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobcovia 1/ až 3/ boli v dovolacom\nkonaní úspešní, preto im dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1\nCSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči neúspešnej žalovanej 2/ v plnom rozsahu.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uložil zdržať sa tvrdení zasahujúcich do dobrej povesti školy a cti jej riaditeľky a ďalšieho žalobcu, bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej. Po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd preskúmal odvolanie žalovanej podané bez odvolacích dôvodov len z hľadiska procesných podmienok a uznesenie v časti týkajúcej sa tejto žalovanej potvrdil. Dovolateľka namietala vady podľa § 420 písm. b), c), e) a f) CSP: nedostatok procesnej subjektivity a spôsobilosti žalobcu konať pre nepresné plnomocenstvo, zaujatosť členky senátu ako bývalej žiačky žalujúcej školy, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho nedôvodnosť. Dovolací súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím vo veci samej, lebo neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, avšak námietka zaujatosti uplatnená prvýkrát až v dovolaní bola neopodstatnená, vada plnomocenstva má čisto formálny charakter a nemá vplyv na procesnú subjektivitu, a odôvodnenie odvolacieho súdu vrátane uvedenia pôvodnej žalovanej 1/ v záhlaví je zrozumiteľné a preskúmateľné. Námietkami proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a podstate veci sa odvolací súd pre absenciu odvolacích dôvodov zaoberať nemohol, preto ich nemohol posudzovať ani dovolací súd (zásada vigilantibus iura scripta sunt); dovolanie bolo v časti neprípustné a v časti nedôvodné a ako celok bolo zamietnuté.", "pravna_veta": "Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, najmä ak bol návrh podaný pred začatím konania a nenadväzuje naň žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP; proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu je preto dovolanie podľa § 420 CSP prípustné. Skutočnosť, že sudca je bývalým žiakom strednej školy vystupujúcej ako strana sporu, bez ďalšieho nezakladá jeho pomer k veci alebo k strane v zmysle § 49 ods. 1 CSP a nie je dôvodom vylúčenia podľa § 420 písm. e) CSP; nepresné označenie predmetu sporu v plnomocenstve zástupcu strany nespôsobuje nedostatok procesnej subjektivity ani spôsobilosti samostatne konať pred súdom (§ 420 písm. b), c) CSP). Námietky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré dovolateľ vlastným pričinením neuplatnil v odvolacom konaní (odvolanie bez odvolacích dôvodov, preskúmavané len z hľadiska procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP), nemôžu byť spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. b) CSP", "§ 420 písm. c) CSP", "§ 420 písm. e) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 49 ods. 1 CSP", "§ 336 ods. 1 CSP", "§ 380 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["neodkladné opatrenie", "rozhodnutie vo veci samej", "prípustnosť dovolania", "vylúčenie sudcu", "procesná subjektivita", "plnomocenstvo", "odvolacie dôvody", "ochrana dobrej povesti"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}