Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 8CdoCM/1/2026 6125347476 31. 08. 2026 JUDr. Ivan Rumana ECLI:SK:NSSR:2026:6125347476.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o opatrovanú E. Š., P.. XX.XX.XXXX, obmedzenú spôsobilosti na právne úkony, trvale bytom Y., X.. Č.. V. H. H.Ž. L., zastúpená opatrovníkom Mestom Brezno, v konaní, o návrhu navrhovateľky C. I. (E. Š.X.), P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Š. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Gašparovičom advokátom so sídlom v Banskej Bystrici Skuteckého č. 28, o zmenu opatrovníka vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko Brezno pod sp.zn. 8Ps/10/2025, v konaní o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. februára 2026, č.k. 14CoPS/4/2026-156, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8Ps/10/2025-122 zo dňa 04.12.2025 ( ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým návrh navrhovateľky na zmenu opatrovníka pre E. Š. zamietol v celom rozsahu a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.07.2025 sa navrhovateľka domáhala zmeny opatrovníka pre svoju dcéru pozbavenú spôsobilosti na právne úkony tak, aby týmto opatrovníkom bola ona, ako biologická matka pozbavenej a doterajší opatrovník Mesto Brezno, aby bolo z tejto funkcie odvolané. Svoj návrh odôvodnila tým, že Mesto Brezno riadne nevykonáva funkciu opatrovníka a nezastupuje objektívne záujmy jej dcéry. Umiestnenie jej dcéry v zariadení sociálnych služieb odporuje tak Občianskemu zákonníku, ako aj Zákonu o rodine, Ústave SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a tiež judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Tvrdila, že počas pobytu dcéry doma zdokumentovala známky zanedbania hygieny a zdravotného stavu zo strany zariadenia. Dcéra má možnosť bývať v jej rodinnom dome, ona je schopná a ochotná zabezpečovať jej osobnú starostlivosť. Pobyt v zariadení sociálnych služieb má byť krajným riešením. Umiestnenie dcéry v zariadení je v priamom rozpore s právom jej dcéry na život v prirodzenom rodinnom prostredí. 3. Súd prvej inštancie zrekapituloval doterajší stav. Rozsudkom, č.k. 1 Ps/12/2020-319 zo dňa 08.10.2021 zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8Ps/17/2010-35 zo dňa 18.01.2011 tak, že namiesto doterajšej opatrovníčky pre pozbavenú E. Š.X., nar. XX.XX.XXXX do funkcie opatrovníka ustanovil nového opatrovníka, a to Mesto Brezno. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici, rozsudkom č.k. 15CoP/l0/2022-391 zo dňa 23.03.2022 rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. S právoplatnosťou od 06.05.2022 sa Mesto Brezno stalo opatrovníkom pozbavenej na právne úkony. Mesiac po právoplatnosti uvedeného rozsudku navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým
sa domáhala zmeny opatrovníka tak, aby za opatrovníka pozbavenej bola ustanovená ona. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Ps/8/2022-93 zo dňa 21.09.2022 návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Na základe dokazovania vykonaného v konaní značka lPs/8/2022 bolo skonštatované v uvedenom rozsudku, že nebol preukázaný žiadny dôvod uvedený v § 277 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na základe ktorého by súd mohol opatrovníka - Mesto Brezno odvolať, a preto návrh navrhovateľky bol v celom rozsahu zamietnutý. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením č.k. 1CoP/44/2022-125 zo dňa14.12.2022 rozhodnutie súdu potvrdil. Uznesenie ktorým bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý nadobudlo právoplatnosť dňom 27.01.2023. Pár mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia navrhovateľka dňa 10.11.2023 doručila súdu nový návrh zaregistrovaný pod zn. 32Ps/l8/2023, ktorým sa v podstate domáhala toho istého ako v konaní zn. 1Ps/8/2022. V konaní zn. 32Ps/l8/2023 sa súd zameral najmä na preukázanie skutočností odôvodňujúcich zmenu opatrovníka za obdobie od 27.012023. Rozsudkom č.k. 32P/18/2023-147 zo dňa 15.08.2024, súd návrh navrhovateľky zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 10.09.2024. Dňa 14.07.2025 navrhovateľka podala rovnaký návrh, ako predtým (lPs/8/2022,32Ps/l 8/2023) - domáhala sa, aby namiesto Mesta Brezno ona bola pozbavenej - svojej dcére ustanovená za opatrovníka na právne úkony. 4. Dňa 20.11.2025 zákonná sudkyňa spolu s vyššou súdnou úradníčkou bez predchádzajúceho ohlásenia navštívili pozbavenú v Zariadení sociálnych služieb Hron Nemeckej - Dubovej. Pozbavenú ( ďalej aj „opatrovaná“) zastihli v spoločenskej miestnosti pri religióznej aktivite, neskôr ju personál na invalidnom kresle presunul do jej izby na prízemí. Počas návštevy bola pozbavená v čistom oblečení, učesaná, v jej izbe bolo čisto a teplo. Počas celého stretnutia, ktoré trvalo cez 1 hodinu bola pozbavená usmievavá, dobre naladená; zosmutnela až, keď sa jej opýtali na mamu - navrhovateľku. O mame sa vyjadrila, že je zlá. Rozveselila sa až, keď sa jej spomenula teta Jana (Petrášová). Bolo vidieť, že personál má pozbavenú rád. Pozbavená pôsobila, že v zariadení je spokojná, dokonca šťastná. Zdravotne sa cíti dobre, nič ju netrápi. Je o ňu dobre postarané po každej stránke. 5. Súd prvej inštancie zistil, že opatrovaná E. Š. je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Za opatrovníka na právne úkony jej bolo ustanovené Mesto Brezno. Od18.01.2021 je umiestnená v Zariadení sociálnych služieb Hron, Nemecká - Dubová (predtým DSS Hron Nemecká - Dubová). Je slobodná. Jej pravidelný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur. Za pobyt a služby v zariadení uhrádza mesačne 501,00 Eur. Z invalidného dôchodku jej musí zostať vreckové, ktoré je použité na úhradu jej osobných potrieb a jeho suma je uložená na depozitnom účte založenom v zariadení. S vreckovým na účte hospodári zariadenie so súhlasom opatrovníka. Je vlastníčkou osobného automobilu I. I., T.Č.: Y. XXXCE, ktoré užíva navrhovateľka. Podľa potvrdenia D.. J. U., všeobecného lekára pre dospelých, ambulancia Hronec pozbavená je v jeho starostlivosti od začiatku ako bola prijatá do zariadenia, jej klinický stav je stabilizovaný bez progresie. Zdravotná poisťovňa Dôvera uhradila za zdravotnú starostlivosť pozbavenej zaobdobie od 15.08.2024 do 30.09.2025 spolu sumu 1.128,20 Eur. 6. Skutočný záujem o pozbavenú prejavuje jej teta zo strany otca G. E., ktorá aktívne spolupracuje s opatrovníkom na právne úkony - Mestom Brezno ako aj so zariadením v ktorom je pozbavená umiestnená. Pozbavenú navštevuje aj stará mama N. Š.. Pozbavená po krátkodobom pobyte v domácnosti navrhovateľky od 30.102024 do 03.11.2024 sa do zariadenia vrátila s poškodenou kožou na ruke - sebapoškodzovanie, v dôsledku čoho psychologička odporúčala stretávanie navrhovateľky s pozbavenou v prítomnosti dozoru a v prostredí, v ktorom sa pozbavená cíti bezpečne a stabilne. V roku 2025 navrhovateľka spolu so svojou sestrou navštívila pozbavenú v zariadení 1krát. 7. V zmysle ustanovenia § 276 CMP, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh. Súčasný opatrovník na právne úkony pozbavenej návrh na svoje odvolanie nepodal. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Ani v tomto konaní, tak isto ako v predchádzajúcich konaniach (l Ps/8/2022, 32Ps/l8/2023) súd nezistil, že by opatrovník - Mesto Brezno stratil spôsobilosť na výkon svojej funkcie, v konaní nebolo zistené, že by Mesto Brezno zneužívalo svoje práva opatrovníka na právne úkony pozbavenej. Mesto Brezno riadne vykonáva funkciu opatrovníka pozbavenej na právne úkony. Súd v tomto konaní nezistil ani žiadne iné vážne dôvody pre ktoré by mal byť opatrovník zmenený. Mesto Brezno nad rámec povinností vyplývajúcich z funkcie opatrovníka na právne úkony pravidelne navštevuje pozbavenú, celkovo sa o ňu zaujíma, ako o človeka.
8. Odvolací súd konštatoval, že opatrovník ustanovený z osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba, blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, že ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať, alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Ak má súd za to, že je vhodné ustanoviť za opatrovníka právnickú osobu, je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť, prečo za opatrovníka ustanovil práve právnickú osobu a prečo nie je možné do tejto funkcie ustanoviť žiadnu fyzickú osobu. Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe pre ustanovenie za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné predpoklady na výkon funkcie opatrovníka, a či orgán štátnej alebo miestnej správy má pre to vytvorené podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na súhlas tohto orgánu. 9. Odvolací súd zistil, že opatrovaná bola rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/17/2010-35 zo dňa 18.01.2011, právoplatným dňa 01.03.2011 obmedzená v svojprávnosti. Odvolací súd zdôraznil, že ods. 19. až 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku dávajú ucelený obraz o vzťahu opatrovanej s matkou. 10. Odvolací súd, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci skúmal, či súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť preskúmaniu dôvodov, či doterajší opatrovník - právnická osoba naďalej spĺňa predpoklady pre výkon tejto funkcie pre opatrovanú. Aj keď medzi navrhovateľkou a opatrovanou je blízky príbuzenský vzťah (matka a dcéra), tak len tento, vzhľadom na dôvody uvedené v odsekoch 19. až 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nedáva bez ďalšieho základ pre zmenu opatrovníka. V zmysle § 277 ods. 2 CMP nielen okresný súd, ale ani odvolací súd nezistil, že by opatrovník pri výkone svojej funkcie porušil povinnosti, či zneužil svoje práva voči opatrovanej. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli v odvolacom konaní vyhodnotené ako dôvodné, pretože okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na spoľahlivé zistenie skutočného stavu a správne aplikoval § 276 a § 277 ods. 2 CMP. Súčasný opatrovník Mesto Brezno spĺňa všetky zákonné kritériá pre výkon funkcie a v konaní nebol zistený žiadny dôvod na jeho odvolanie. Zákonná úprava a ustálená judikatúra pritom jasne stanovujú, že zmena opatrovníka je výnimočný zásah, ktorý musí vyplývať z preukázania straty spôsobilosti opatrovníka, prípadne porušovania povinností, zneužívania práv alebo z existencie iného vážneho dôvodu. Odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu, konštatoval že nič z uvedeného preukázané nebolo. 11. Ak odvolateľka argumentovala tým, že ako biologická matka chce mať pozbavenú v domácej starostlivosti, tak táto námietka nemohla byť vyhodnotená ako právne relevantná, keďže biologické rodičovstvo, bez ďalšieho, nepredstavuje právny nárok na výkon opatrovníckej funkcie. Opatrovníkom z príbuzných môže byť ten, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného, ak tieto predpoklady chýbajú, alebo boli v minulosti závažným spôsobom narušené, súd musí uprednostniť obec ako neutrálneho a stabilného opatrovníka. Navrhovateľka počas predchádzajúceho výkonu starostlivosti o pozbavenú zanedbávala jej základné životné potreby, čo viedlo až k potrebe zásahu inštitúcií a zmene opatrovníka. Navrhovateľka odvolaním tieto zásadné skutočnosti nevyvrátila a ani nepreukázala, že by jej opatrovnícka spôsobilosť bola obnovená, alebo odborne potvrdená. Naopak, aj posledný krátky pobyt pozbavenej v jej domácnosti viedol k seba poškodzovaniu pozbavenej, pričom psychologická správa odporučila stretávanie výlučne za prítomnosti dozoru. Takýto odborný záver vytvára, zjavný obraz o tom, že návrat do domáceho prostredia navrhovateľky by mohol ohroziť psychický stav pozbavenej. 12. Okresný súd, správne podľa odvolacieho súdu, vyhodnotil aj aktuálny stav starostlivosti v zariadení, pričom pri osobnej, neohlásenej návšteve sa presvedčil o dobrej úrovni starostlivosti, spokojnosti pozbavenej a riadnom výkone funkcie opatrovníka. Ani tvrdenia navrhovateľky o finančných otázkach neobstáli. Vreckové pozbavenej je vedené na depozitnom účte, s ktorým sa nakladá so súhlasom
opatrovníka, pričom navrhovateľka neuviedla žiadnu konkrétnu nezrovnalosť. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že obec môže byť ustanovená za opatrovníka tam, kde nie je vhodná fyzická osoba - príbuzný, pričom pri obciach súd disponuje vyššou istotou transparentnosti hospodárenia oproti fyzickým osobám. Subsidiárna úloha obce ako opatrovníka je výslovne potvrdená tým, že ak nie je vhodný príbuzný, za opatrovníka sa ustanoví orgán miestnej správy. Základným kritériom je ochrana opatrovanej a jej najlepší záujem, nie preferencia a subjektívne želania rodinných príslušníkov. 13. Odvolací súd zvýraznil, že Ústavný súd SR stabilne konštatuje, že súd musí prihliadať na najlepší záujem zraniteľnej osoby a má široký priestor pre uváženie spôsobu, akým je tento záujem chránený, teda zmena opatrovanej by bola prípustná len vtedy, keď súčasné usporiadanie reálne neumožňuje napĺňať základné potreby opatrovanej; v opačnom prípade by zásah do stabilného opatrovníckeho prostredia nebol v súlade s ústavnými princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a osobnej integrity. V preskúmavanom prípade okresný súd zistil, ktoré zistenie, i podľa odvolacieho súdu, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, že opatrovníctvo vykonávané Mestom Brezno je odborné, stabilné, kontrolované a opatrovanec je v prostredí, kde sa cíti bezpečne a spokojne. Odvolateľka nepreukázala, že ňou uvádzaná domáca starostlivosť by bola pre pozbavenú bezpečnejšia, zdravšia alebo kvalitnejšia. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 a § 55 CMP, keď nevzhliadol dôvod pre priznanie trov odvolacieho konania niektorému z účastníkov konania. 15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka - v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP, tvrdiac, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie podala aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré odvolací súd vyriešil nesprávne. Išlo najmä o právnu otázku subsidiarity verejného opatrovníctva obce vo vzťahu k rodinnému opatrovníctvu podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o právnu otázku rozsahu a obsahu povinnosti súdu preskúmať zmenu pomerov pri opakovanom návrhu na zmenu opatrovníka, o právnu otázku významu historických pochybení pri posudzovaní súčasnej vhodnosti rodiča. 16. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP odôvodnila tým, že odvolací súd rozhodol spôsobom, ktorý je arbitrárny, keď svoje závery oprel o neaktuálne a neoverené skutkové predpoklady, pričom sa riadne nevysporiadal s budúcimi okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu a z aktuálneho vývoja veci. Zároveň matke odňal možnosť účinne sa vyjadriť k zásadným právnym a skutkovým záverom, keďže rozhodnutie v podstatných je častiach prekvapivé, založené na jednostranných hodnoteniach a úvahách, ktoré neboli predmetom kontradiktórneho procesu. 17. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na odvolanie opatrovníka podľa § 277 ods. 2 CMP a že samotné biologické rodičovstvo nezakladá právny nárok na výkon opatrovníckych funkcií. Uvedené závery však nevychádzajú z riadne a úplne zisteného skutkového stavu a sú výsledkom procesne vadného postupu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je založené na predpokladoch vyplývajúcich z historických skutkových okolností z rokov 2017 až 2020. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu sa nenachádza ani jedna konkrétna aktuálna a v čase rozhodovania existujúca skutková okolnosť na základe, ktorej by bolo možné právne presvedčivo uzavrieť, že matka v roku 2025 nespĺňa predpoklady na výkon opatrovníckej funkcie. Odvolací súd neoznačil žiadne súčasné pochybenie matky, žiadne aktuálne zlyhanie v osobnej rovine, žiadnu konkrétnu prekážku na jej strane a žiadny nový skutkový stav svedčiaci o jej nespôsobilosti alebo nevhodnosti, ktorá by odôvodňovala záver, že opätovné zverejnenie opatrovníckej funkcie matky je nie je možné. 18. Vada konania podľa § 420 písm. f) CSP je daná predovšetkým tým, že Okresný súd vykonal neohlásenú návštevu zariadenia dňa 20. novembra 2025, počas ktorej opatrovanú vzhliadol a vypočul bez prítomnosti matky, bez prítomnosti jej právneho zástupcu a bez možnosti matky zúčastniť sa na tomto dokazovaní, klásť otázky, namietať spôsob zisťovania vôle jej dcéry alebo návrh na doplnenie dokazovania odbornou osobou. Z odôvodnenia rozsudku výslovne vyplýva, že súd na základe tejto neohlásenej návštevy z nej vyvodzoval základné skutkové závery, konkrétne, že opatrovaná bola
usmievavá, dobre naladená, že zosmutnela až pri zmienke o matke, že sa u matky vyjadrila negatívne a že v zariadení pôsobila spokojne, dokonca šťastne. Odvolací súd túto dôkaznú líniu nielen nerevidoval, ale ju bez výhrad prevzal ako súčasť vlastného skutkového a právneho základu. Ak je určujúci skutkový záver založený na dôkaze, pri ktorom jednej zo strán nebola umožnená primeraná a procesná participácia, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní v intenzite, ktorá má ústavnoprávny rozmer a zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Ak súd odvodí významnú časť svojich skutkových záverov z vlastného jedno rázového pozorovania, ktoré neprebehlo kontradiktórnym spôsobom a pri ktorom nebol zabezpečený procesný priestor pre matku, ide o postup, ktorý nezodpovedá požiadavkám spravodlivého procesu. 19. Vada konania podľa § 420 písm. f) CSP podľa tvrdenia navrhovateľky spočívala aj v tom, že odvolací súd sa konkrétne a právne presvedčivo nevysporiadal s podstatnou dovolacou námietkou zanedbania zdravotnej starostlivosti, osobitne s tvrdením o radikálnom zásahu do chrupu opatrovanej. V odvolaní bolo výslovne namietané, že opatrovanej boli vytrhané všetky zuby v celkovej narkóze, hoci pred jej umiestnením do zariadenia mala zachovaný chrup a pravidelne navštevovala zubára. Išlo o skutkové tvrdenie s právnym významom pre otázku či opatrovník vykonáva svoje povinnosti riadne, či pri výkone verejného opatrovníctva nedošlo k neprimeranému zásahu do telesnej integrity opatrované a či takáto okolnosť nepredstavuje dôvod relevantný podľa § 277 ods. 2 CMP. Odvolací súd na túto námietku neposkytol konkrétnu právnu odpoveď. 20. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP navrhovateľka formulovala otázku, či pri rozhodovaní o ponechaní obce vo funkcii opatrovníka postačuje zistenie, že obec vykonáva funkciu formálne riadne, alebo je súd povinný vždy súčasne skúmať, či naďalej trvajú dôvody, pre ktoré nebolo možné ustanoviť opatrovníka z okruhu rodinných príslušníkov, a či pri zmene pomerov nemožno obnoviť prednosť rodinného opatrovníctva. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa orgán miestnej správy ustanovuje za opatrovníka len vtedy, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby a iná vhodná osoba. Odvolací súd bez riadneho a úplného preskúmania či matka vzhľadom na súčasné pomery sa stala opätovne vhodnou osobou na výkon opatrovníctva ponechal vo funkcii verejného opatrovníka obec. Tým nesprávne aplikoval ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 21. Namietala, že v konaní uvádzala konkrétne okolnosti, ktoré mali preukazovať zmenu pomerov na jej strane, najmä stabilizáciu životnej situácie, zabezpečené bývanie, pracovné zázemie a pripravenosť prevziať starostlivosť o dcéru. Tieto tvrdenia mali byť predmetom nosného právneho testu, ktorého účelom bolo zodpovedať otázku, či pretrvávajú dôvody odôvodňujúce ponechanie verejného opatrovníctva, alebo či už nastala taká zmena pomerov, ktorá umožňuje obnovenie preferencie rodinného opatrovníctva. Napadnuté rozhodnutie sa však s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadalo. Namiesto toho súdy zotrvali na historických skutkových okolnostiach z rokov 2017 a 2020. Tým priznali týmto okolnostiam neprimeraný význam a v praktickom dôsledku sa vytvára stav, v ktorom je verejné opatrovníctvo ponechávané nie preto, že by bolo preukázané, že matka nie je vhodnou osobou aj v súčasnosti, ale preto, že historické pochybenia boli prenesené do súčasnosti bez plnohodnotného prieskumu jej dnešnej situácie. 22. Odvolací súd ďalej nesprávne vyriešil právnu otázku rozsahu povinnosti štátu a súdu usilovať sa o zachovanie a obnovu rodinných väzieb. Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nechráni len právo pred svojvoľným zásahom do rodinného života, ale zakladá aj pozitívne záväzky štátu prijať primerané opatrenia smerujúce k zachovaniu a obnove rodinných väzieb tam, kde je to možné a primerané. V prejednávanej veci však odvolací súd nevykonal úvahu o tom, či sú za daného skutkového stavu možné menej invazívne riešenia než jednoduché ponechanie doterajšieho režimu v nezmenenej podobe. Nezaoberal sa možnosťou postupného rozširovania kontaktu medzi matkou a dcérou, možnosťou asistovaného styku, skúšobných pobytov alebo iných podporných opatrení smerujúcich k tomu, aby sa rodinný vzťah neposudzoval výlučne cez prizmu minulosti, ale aj cez perspektívu jeho obnovy. 23. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou je spôsob zisťovania vôle a preferencií osoby s mentálnym postihnutím. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v článku 12 zdôrazňuje rovnosť pred zákonom a potrebu podpory pri rozhodovaní a v článku 19 garantuje právo žiť nezávisle a byť začlenený do spoločnosti. Tieto princípy vyžadujú, aby súdy nepristupovali k osobe so zdravotným postihnutím paternalisticky a aby jej vôľu a preferencie nezamieňali s vlastným
dojmom alebo s hodnotením inštitúcií. Napadnuté rozhodnutie však bez náležitého kritického odstupu akceptovalo závery vyvodené z jedného psychologického sedenia a z jednej hodinovej návštevy sudkyne v zariadení. 24. Odvolací súd sa v potrebnej intenzite nevysporiadal ani s otázkou kvality zdravotnej starostlivosti a majetkových záujmov opatrovanej. Skutočnosť, že všeobecný lekár označil klinický stav za stabilizovaný a že zdravotná poisťovňa uhradila určité zdravotné výkony, ešte neznamená, že starostlivosť bola po všetkých stránkach primeraná. Rovnako ani existencia depozitného účtu a evidencia majetku nevylučujú pochybenie pri ochrane majetkových práv opatrovanej, vrátane motorového vozidla. Súd mal tieto námietky skúmať práve preto, že smerovali k zákonným povinnostiam opatrovníka. Ak tak neurobil, nemohol bez ďalšieho dospieť k záveru, že mesto vykonáva opatrovníctvo riadne vo všetkých rozhodných aspektoch. 25. Napadnuté rozhodnutie je podľa dovolateľky v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a ochrany rodinného života. Uviedla, že v tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo 276/2014, z ktorého vyplýva, že pri zásahoch do spôsobilosti na právne úkony a pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré významne zasahujú do osobného života dotknutej osoby, musí byť vždy primárne sledovaný záujem tejto osoby a jej ľudská dôstojnosť, a nie záujem verejný, administratívny či inštitucionálny. Uvedený judikát jednoznačne vylučuje prístup, pri ktorom je stabilita alebo organizačné fungovanie verejného opatrovníka považované za rozhodujúce kritérium bez toho, aby bol vykonaný individuálny, aktuálny a dôsledný test najlepšieho záujmu konkrétnej osoby. Navrhovateľka ďalej poukazovala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä na rozsudok vo veci Mustafa a Armagan Akin proti Turecku (sťažnosť č. 4694/03), v ktorom súd zdôraznil, že štát má pozitívny záväzok aktívne napomáhať zachovaniu a obnoveniu rodinných väzieb. Tento záväzok nie je splnený tým, že orgány verejnej moci pasívne konštatujú stabilitu existujúceho stavu alebo že formálne vyhodnotia, že inštitucionálne riešenie „funguje“. Naopak, súd je povinný skúmať, či neexistuje riešenie, ktoré je priaznivejšie pre zachovanie rodinného života, a či nie je v konkrétnych okolnostiach veci pre dotknutú osobu vhodnejšie zotrvanie v rodinnom prostredí alebo aspoň posilnenie rodinných väzieb. Napadnuté rozhodnutie túto požiadavku nespĺňa, keďže sa obmedzuje na konštatovanie riadneho výkonu opatrovníctva zo strany mesta bez toho, aby vykonalo reálne porovnanie s alternatívou rodinného opatrovníctva a bez toho, aby preskúmalo, či by návrat do rodinného prostredia alebo jeho posilnenie nebolo pre opatrovanú osobu priaznivejšie. 26. Ďalej tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je zároveň v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, publikovaným pod č. 317/2010 Z. z., ktorý predstavuje záväzný medzinárodný právny rámec pre výklad vnútroštátneho práva. Podľa článku 12 tohto dohovoru majú osoby so zdravotným postihnutím právo na rovnosť pred zákonom a štát je povinný zabezpečiť im podporu pri rozhodovaní, nie ich nahrádzať alebo izolovať v inštitucionálnom prostredí bez individuálneho posúdenia ich vôle a preferencií. Dohovor týmto nahrádza tradičný paternalistický model, založený na predstave, že štát alebo inštitúcia najlepšie vie, čo je pre dotknutú osobu vhodné, modelom založeným na rešpektovaní ľudských práv, autonómie a individuálnych preferencií osoby so zdravotným postihnutím. 27. Podľa článku 19 Dohovoru majú osoby so zdravotným postihnutím právo žiť v komunite, s možnosťou voľby porovnateľnou s ostatnými osobami, a štát je povinný prijať účinné a primerané opatrenia na podporu ich začlenenia do spoločnosti a na zabránenie ich izolácii alebo segregácii. Umiestnenie 33-ročnej ženy do zariadenia sociálnych služieb určeného pre seniorov, bez reálneho preskúmania alternatív smerujúcich k jej začleneniu do prirodzeného rodinného prostredia, je v priamom rozpore s týmito princípmi, pokiaľ nie je podložené presvedčivými, aktuálnymi a individuálne posúdenými dôvodmi. 28. V závere dovolania uviedla, že namietala vo svojom odvolaní viacero vád konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa odvolací súd ani v poradí druhom rozhodnutí vo veci samej nevysporiadal a nezrušil pre tieto vady konania rozhodnutie okresného súdu , matka navrhovala dovolaciemu súdu, aby postupoval v zmysle § 449 ods. 2 CSP a zrušil aj rozhodnutie okresného súdu. Matka je presvedčená, že pri niekoľkých relevantne namietnutých vadách konania pred súdom prvej inštancie nemožno nápravu dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.
29. Opatrovník - Mesto Brezno vo vyjadrení zo dňa 06.mája 2026 k dovolaniu navrhovateľky uviedol, že podané dovolanie nie je dôvodné podľa § 420 CSP ani podľa § 421 CSP. Neohlásená návšteva súdu v zariadení Sociálnych služieb predstavuje zákonný a legitímny prostriedok zistenia skutkového stavu, obzvlášť v konaniach podľa Civilného sporového poriadku, kde súd je povinný aktívne chrániť záujmy zraniteľnej osoby. V predmetnom prípade nešlo o výsluch účastníkov, ale o priame overenie životných podmienok, zdravotného a psychického stavu opatrovanej osoby, čo je v opatrovníckych veciach bežným a akceptovaním postupom. Odvolací súd sa s touto námietkou výslovne vyporiadal, keď uviedol, že takýto postup nepredstavuje porušenie princípu kontradiktórnosti ani rovnosti zbraní, že nejde o dôkaz, ktorým by bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Opatrovník sa domnieva, že v konaní neexistovala procesná vada intenzity porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. 30. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 CSP opatrovník uviedol, že subsidiarita verejného opatrovníctva bola súdmi rešpektovaná. Odvolací súd sa explicitne zaoberal zákonnými podmienkami podľa § 27 ods. 3 Občianskeho za zákonníka a zdôraznil, že verejné opatrovníctvo je riešením subsidiárnym. Zároveň správne uviedol, že biologické rodičovstvo samo o sebe nezakladá právny nárok na výkon opatrovníckych funkcií, pokiaľ existujú vážne dôvody spochybňujúce schopnosť rodičia túto funkciu bezpečne vykonávať. Súdy nehodnotili minulé udalosti izolovane ani mechanicky alebo vo vzájomnej súvislosti s aktuálnym stavom opatrovanej osoby. Z rozsudkov okresného aj krajského súdu vyplýva, že opatrovaná počas pobytu u matky preukázateľne dekompenzovala psychický stav, došlo k seba poškodzovaniu, odborné psychologické vyšetrenie neodporučil pobyt opatrovanej matkou bez dozoru. Tieto skutočnosti sú trvalo relevantnými rizikovými faktormi, ktoré súdy brali do úvahy. Zmena osobných pomerov na strane matky nepostačuje. Aj keď navrhovateľka deklarovala zamestnanie a bývanie, súdy uviedli, že zmeny na strane navrhovateľky samy o sebe nepreukazujú, že by bola schopná zabezpečiť 24 hodinovú odbornú starostlivosť osobe so stredne ťažkým mentálnym postihnutím, odkázanej na permanentný dohľad. Opatrovnícke konanie je zamerané primárne na ochranu opatrovanej osoby. Najlepší záujem opatrovanej osoby súdy opakovane a presvedčivo vyhodnotili. Dospeli k záveru, že opatrovaná je v zariadení stabilizovaná, cíti sa tam bezpečne, má vytvorené blízke vzťahy, starostlivosť je zabezpečovaná komplexne a odborne. Zásah do tohto stabilného prostredia bez existencie vážneho dôvodu by bol v rozpore s jej najlepším záujmom ako ho chápe vnútroštátne a medzinárodné právo. Opatrovník v závere vyjadrenia uviedol, že dovolanie nesmeruje proti skutočnej právnej otázke zmysle § 421 CSP . Tvrdené procesné vady podľa § 420 CSP neexistujú. Rozhodnutia súdov oboch stupňov považoval za vecne správne a presvedčivo odôvodnené. 31. Dovolateľka vo vyjadrení zo dňa 21.05.2026 k vyjadreniu Mesta Brezno k dovolaniu zotrvala na dovolacích dôvodoch. Navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že práve samotné vyjadrenie Mesta Brezno potvrdzuje správnosť dovolacej argumentácie, že ako biologická matka je aj naďalej posudzovaná prevažne cez prizmu historických udalostí z rokov 2017 a 2020, ktoré získali v rozhodovacej praxi súdov aj opatrovníka prakticky trvalý charakter. Mesto Brezno opakovane uvádza, že „historické zlyhania majú právny význam“ a že ide o „trvalo relevantné rizikové faktory“. Tým však v skutočnosti len potvrdzuje podstatu dovolacej námietky, teda, že matka je fakticky podrobovaná historickej diskvalifikácii bez reálneho, aktuálneho a individuálneho preskúmania jej dnešných pomerov. Ani vo vyjadrení Mesta Brezno sa nenachádza jediná konkrétna aktuálna skutková okolnosť z roku 2025 alebo 2026, ktorá by sama osebe preukazovala, že matka dnes nie je schopná vykonávať opatrovnícku funkciu. Podanie mesta opakovane pracuje výlučne s historickými tvrdeniami a s interpretáciou minulých udalostí, pričom absentuje akýkoľvek skutočne aktuálny test súčasnej vhodnosti matky. Mesto Brezno zároveň vo svojom vyjadrení opomína zásadnú skutočnosť, že ako biologická matka sa o svoju dcéru osobne starala približne 28 rokov, a to bez reálnej systémovej pomoci zo strany štátu alebo mesta. Navrhovateľka zabezpečovala každodennú starostlivosť o dcéru prakticky sama, pričom zo spisu nevyplýva, že by Mesto Brezno počas týchto rokov rodine poskytovalo aktívnu sociálnu pomoc, systematickú podporu alebo terénne služby smerujúce k zachovaniu starostlivosti v prirodzenom rodinnom prostredí. 32. Za mimoriadne problematické dovolateľka považuje spôsob, akým Mesto Brezno reaguje na námietku jej procesnej vady podľa § 420 písm. f) CSP. Uviedla, že nikdy nespochybňovala samotné oprávnenie súdu osobne vzhliadnuť opatrovanú osobu. Namietala však spôsob vykonania tohto dôkazu a najmä rozsah skutkových a právnych záverov, ktoré z neho súdy následne vyvodili. Mesto Brezno sa
snaží neohlásenú návštevu zariadenia prezentovať ako bežný a rutinný úkon. V skutočnosti však práve z tejto jednorazovej návštevy boli odvodené zásadné skutočnosti. 33. Samotné tvrdenie o „stabilizácii“ nemožno automaticky zamieňať s naplnením najlepšieho záujmu človeka so zdravotným postihnutím. Matka je naopak presvedčená, že zdravotný aj psychický stav jej dcéry sa počas pobytu v zariadení výrazne zhoršil a že opatrovaná osoba nie je skutočne stabilizovaná, ale dlhodobo pasivizovaná, sociálne izolovaná a poznačená následkami dlhoročnej inštitucionalizácie. Matka vníma svoju dcéru ako osobu, ktorej prirodzený spôsob života, rodinné väzby, fyzické zdravie aj psychická pohoda boli počas výkonu verejného opatrovníctva zásadne narušené. O to neakceptovateľnejšie pôsobí, ak Mesto Brezno prezentuje súčasný stav ako úspešnú „stabilizáciu“, hoci podľa matky ide v skutočnosti o dôsledok dlhodobého odlúčenia od prirodzeného rodinného prostredia, sociálnej izolácie a režimového fungovania zariadenia, ktoré viedli k výraznej degradácii kvality života opatrovanej osoby. Nie je možné prehliadnuť tvrdenia matky týkajúce sa výrazného zhoršenia niektorých aspektov zdravotného stavu opatrovanej počas jej pobytu v zariadení, vrátane dramatického nárastu telesnej hmotnosti a zásadných otázok týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti a zásahu do chrupu, ktoré nikdy neboli zo strany opatrovníka ani súdov presvedčivo a transparentne vysvetlené. Mesto Brezno zároveň vo svojom vyjadrení vytvára dojem, že s majetkom opatrovanej osoby nakladá úplne transparentne a bez akýchkoľvek pochybností. Mimoriadne jednostranne však prezentuje otázku motorového vozidla, keď matku vykresľuje ako osobu, ktorá „odmieta vydať majetok“. Úplne však opomína tvrdenia matky, že práve ona v minulosti zabezpečovala vybavenie vozidla, podieľala sa na jeho financovaní a zabezpečovala jeho používanie pre potreby dcéry. Takto formulované tvrdenia preto nepôsobia ako objektívne skutkové zhrnutie, ale skôr ako pokračovanie dlhodobého konfliktného a diskreditačného prístupu voči biologickej matke. 34. Dovolateľka ďalej tvrdila, že Mesto Brezno vo svojom podaní zároveň vytvára obraz „riadneho a transparentného“ výkonu opatrovníctva. Samotná existencia administratívnych úkonov, depozitného účtu alebo vedenia evidencie však sama osebe nepreukazuje, že výkon opatrovníctva plnohodnotne rešpektuje ľudskú dôstojnosť, rodinné väzby a najlepší záujem opatrovanej osoby. Podanie sa vôbec nezaoberá otázkou kvality života opatrovanej osoby, otázkou zachovania jej prirodzených sociálnych väzieb, ani otázkou, či dlhodobé inštitucionálne umiestnenie mladej ženy predstavuje skutočne najmenej invazívne riešenie. 35. Za osobitne závažné považuje aj to, že Mesto Brezno vo svojom podaní úplne jednostranne interpretuje vzťah medzi ňou ako matkou a dcérou a dlhodobo vytvára obraz biologickej matky ako problémového prvku, ktorý má byť zo života opatrovanej osoby postupne vytlačený. Takýto prístup je v priamom rozpore s pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré ukladajú orgánom verejnej moci povinnosť podporovať zachovanie rodinných väzieb a usilovať sa o menej invazívne riešenia než dlhodobú inštitucionalizáciu. 36. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) navrhovateľka - matka , v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal prípustnosť dovolania, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP 37. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 38. Dovolací súd zistil, že navrhovateľka - matka opatrovanej E. Š. podala dňa 14.07.2025 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na zmenu opatrovníka jej dcéry. Žiadala, aby bol z tejto funkcie odvolaný súčasne opatrovník mesto Brezno, keďže si podľa jej presvedčenia riadne neplní povinnosti vyplývajúce z postavenia opatrovníka a dnes a vstupuje objektívne záujmy jej dcéry.
39. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutočný stav, ktorý opísal v bode 18 na až 22: „ Okresný súd Brezno rozsudkom, č.k. 8IV17/2010-35 zo dňa 18.01.2011,právoplatným 01.03.2011 pozbavil E. Š. spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka jej ustanovil navrhovateľku. Dňa 18.09.2017 Mesto Brezno signalizovalo tunajšiemu súdu, že navrhovateľka ako opatrovník pozbavenej v tom čase riadne nevykonávala svoju funkciu opatrovníka pre právne úkony a tiež sa riadne nestarala o pozbavenú, ktorá nemala uspokojené základné potreby (hladná, smädná, pomočená). Na základe týchto skutočností tunajší súd uznesením, č.k. 8Ps/16/2017-8 zo dňa 18.09.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľke uložil povinnosť zdržať sa vykonávania funkcie opatrovníka na právne úkony pre pozbavenú a dočasne uložil povinnosť vykonávať právne úkony za pozbavenú starej matke pozbavenej N. Z., nar. XX.XX.XXXX.Po nariadení uvedeného neodkladného opatrenia došlo k zlepšeniu situácie, navrhovateľka začala riadne plniť funkciu opatrovníka pre pozbavenú, preto konanie vo veci samej o zmenu opatrovníka pre pozbavenú bolo uznesením, č.k. 8Ps/16/2017-35 zo dňa 08.12.2017 zastavené. Dňa 17.09.2020 N. Z. osobne doručila tunajšiemu súdu podanie ako „Návrh na neodkladné opatrenie - zmena opatrovníka pre pozbavenú". Svoj návrh odôvodnila tým, že zistila závažné skutočnosti - uviedla, že pozbavená - jej vnučka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou - navrhovateľkou, spoločne aj s matkiným priateľom. Vnučka je odkázaná na celodennú pomoc a dohľad nakoľko je úplne imobilná, inkontinentná a sama si nedokáže zabezpečiť základné potreby. Matka pozbavenej - navrhovateľka v pravidelných intervaloch požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho nie je schopná postarať sa o seba a nie to ešte o dcéru - pozbavenú, ktorá vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Pod vplyvom alkoholu upiera pozbavenej základné potreby a necháva ju v neľudských podmienkach aj niekoľko dní po sebe. Na základe tohto podnetu tunajší súd uznesením č.k. 1Ps/12/2020-10 zo dňa 02.12.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľke ako vtedajšiemu opatrovníkovi povinnosť zdržať sa vykonávania funkcie opatrovníka na právne úkony pre pozbavenú a túto povinnosť dočasne uložil Mestu Breznu, a to dovtedy pokiaľ nebude ustanovený opatrovník vo veci samej. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, č.k. 13CoP/l/2021-158 zo dňa 15.02.2021 potvrdil prvoinštančné rozhodnutie“. V závere odôvodnenia rozsudku v bode 29 súd prvej inštancie uviedol: „...O tom ako terajší opatrovník zabezpečuje starostlivosť o pozbavenú, ako sa pozbavená v zariadení cíti, či opatrovník na právne úkony vykonáva všetky právne úkony potrebné na všestranné zabezpečenie potrieb pozbavenej sa súd priamo presvedčil počas vopred neohlásenej návštevy a výsluchu pozbavenej dňa 20.11.2025. Súd priamo zistil, že o pozbavenú je všestranne dobre postarané, pozbavená je v zariadení šťastná, opatrovník si riadne plní svoju funkciu. Navrhovateľka môže pozbavenú navštevovať v zariadení za dodržania podmienok stanovených psychologičkou“ . 40. Podľa § 277 ods. 1 a zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd dohliada na výkon funkcie opatrovníka. 41. Podľa § 277 ods. 2 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. 42. Podľa § 35 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 43. V rámci zisťovania skutočného stavu veci je súd oprávnený obstarávať dôkazné prostriedky a overovať si tvrdenia účastníkov civilného mimosporového konania. Súčasne súd je oprávnený v zmysle § 277 ods. 1 CMP dohliadať na výkon funkcie opatrovníka. Vykonanie osobnej neohlásenej návštevy súdom za účelom preverenia životných podmienok opatrovanej osoby v zariadení sociálnych služieb je v súlade s ustanoveniami § 277 ods. 1 CMP a § 35 CMP. V danom prípade sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno vyhotovila z návštevy opatrovanej E. Š. v zariadení Sociálnych služieb Hron, Nemecká úradný záznam spisová značka 8 Ps/10/2025 - 87 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ ....dňa 20.11.2025 som spolu s J. G.. H.A. vykonala služobnú cestu VZSS Hron Nemecka Dubová som bola zistiť, ako je postarané o E. Š.S. a v rámci jej možnosti som ju vypočula. Návšteva v ZSS nebola vopred ohlásená“ .V úradnom zázname sú uvedené osobné jej zistenia .Sudkyňa uviedla: „ Spozorovala som, že personál zariadenia ju má rád, Petra pôsobila, že v zariadení je spokojná, ba dokonca šťastná. Je o ňu dobre postarané po každej stránke. Zdravotne sa cíti dobre, nič ju netrápi“. Celý výsluch zaznamenali na zvukový záznamník. Návšteva v zariadení trvala vyše jednu hodinu. Okresný súd súčasne vyhotovil zápisnicu z ohliadky zo dňa 20.11.2025 č. k. 8Ps/10/2025 - 86. Podľa
zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 04.12.2025, sp. zn. 8Ps/10/2025 - 119 sudkyňa na pojednávaní prehrala zvukovú nahrávku vyhotovenú dňa 20.11.2025 pri neohlásenej návšteve v zariadení, kde sa opatrovaná nachádza. Navrhovateľka k tomu uviedla: „ Ja by som k tomu chcela len toľko dodať, že E.T. kto sa ako opýta tak aj odpovie. Ja nechápem, prečo mi niekto chce rozbiť zvyšok rodiny. Ona ma náušnice sú zlaté, ale sú odo mňa“. 44. Dovolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia pri obstarávaní dôkazu súdom. Dôkaz bol vykonaný na pojednávaní dňa 04.12.2025. Prítomná navrhovateľka sa k tomuto dôkazu mala možnosť vyjadriť a aj sa vyjadrila. Dovolací súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. 45. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že súd prvej inštancie vychádzal iba z historických skutočností z rokov 2017 až 2020, dovolací súd z obsahu spisu zistil, že mesto Brezno - Mestský úrad, odbor starostlivosti o obyvateľa listom zo dňa 30.10.2024 značka MsÚ - 2024/101 - 81 súhlasilo s krátkodobým pobytom obmedzenej E.T. Š. do domáceho prostredia navrhovateľky v termíne od 30.10.2024 do 03.11.2024 . Zástupkyňa opatrovníka mesto Brezno na pojednávaní dňa 04.12.2025 uviedla: "Z nášho pohľadu nie je dôvod na zmenu opatrovníka, právny úkon objednanie pozbavenej na psychologické vyšetrenie nebolo vykonané z podnetu zariadenia nakoľko nie v dobrom stave sa vrátila pozbavená do zariadenia po návšteve u navrhovateľky“. Dovolací súd ďalej zistil, že podľa psychologického nálezu, vyhotoveného psychologická ambulancia D.. G. D. NsP Brezno zo dňa 13.02.2025, psychologička neodporúča aktuálne stretávanie pacientky s biologickou matkou bez dozoru a neodporúča stretávanie sa s biologickou matkou v prostredí, kde sa pacientka necíti dostatočne bezpečne a stabilne. Dovolací súd nezistil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Súd prvej inštancie vychádzal aj z aktuálnych skutočnosti na strane navrhovateľky. 46. Pokiaľ išlo o tvrdenie navrhovateľky, že opatrovanej boli vytrhané zuby v zdravotníckom zariadení, tak ide o odborný lekársky zákrok, ktorého nevyhnutnosť musel posúdiť lekár - zubár. K uvedenému sa v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 32Ps 18/2023 nachádzajú úradné záznamy opatrovníka na čl. 31 a 32. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP 47. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená . 48. Pokiaľ išlo o dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, navrhovateľka formulovala otázku, či pri rozhodovaní o ponechaní obce vo funkcii opatrovníka postačuje zistenie, že obec vykonáva funkciu formálne riadne, alebo je súd povinný vždy súčasne skúmať, či naďalej trvajú dôvody, pre ktoré nebolo možné ustanoviť opatrovníka z okruhu rodinných príslušníkov, a či pri zmene pomerov nemožno obnoviť prednosť rodinného opatrovníctva. Dovolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne preskúmal či obec vykonáva funkciu opatrovníka riadne. Súčasne preto preskúmal okolnosti na strane navrhovateľky. Podľa psychologického nálezu, psychologická ambulancia D.. G. D. NsP Brezno zo dňa 13.02.2025, psychologička neodporúča aktuálne stretávanie pacientky s biologickou matkou bez dozoru a neodporúča stretávanie sa s biologickou matkou v prostredí, kde sa pacientka necíti dostatočne bezpečne a stabilne. Navrhovaná právna otázka preto nevychádzala zo skutkových okolností, ktoré zodpovedajú skutočnému stavu zistenému v konaní, kde súdy zistili, že nie sú splnené podmienky na to, aby opatrovaná bola navrátená do starostlivosti matky. Skutkovo preto pretrváva subsidiárna funkcia verejného opatrovníka ktorým je mesto Brezno. 49. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa orgán miestnej správy ustanovuje za opatrovníka len vtedy, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby a iná vhodná osoba. Z obsahu spisu nevyplýva pravdivosť tvrdenia navrhovateľky, že došlo k takej zmene pomerov na jej strane, ktoré by aktuálne umožňovali nahradiť verejného opatrovníka opatrovníctvom navrhovateľky. Skutkové okolnosti bránia prípustnosti právnych otázok položených navrhovateľkou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré riešili vzťah verejného opatrovníka a vzťah opatrovníka ktorým má byť biologická matka. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľky podľa § 447 písm. f) odmietol .
50. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods.1 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ CMP“) v spojení s ust. § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.