Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 4Obdo/27/2024 6121245877 30. 07. 2026 JUDr. Lenka Praženková ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: CAMIONSERVICE NZ, s.r.o., Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava mestská časť Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Palárikova 15, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 683,99 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-26Cb/14/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z č. k. 3Cob/110/2023-339 zo dňa 31. júla 2024, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-234 zo dňa 13. apríla 2023 súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava I, t. č. Mestský súd Bratislava III) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 202,50 eura a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica) domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 683,99 eura s príslušenstvom titulom nepriznania poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2. júla 2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo I. B., EČV: V.-XXXH. patriace obchodnej spoločnosti LIAD s.r.o., ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného (Poistná zmluva č. 5729060276 na diaľku, havarijné poistenie motorových vozidiel - Auto komplet zo dňa 8. apríla 2020). Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č. 9568787978. Poistený svoje motorové vozidlo nechal opraviť v autoservise prevádzkovanom obchodnou spoločnosťou CAMIONSERVICE NZ, s.r.o. (t. j. v autoservise žalobcu). Náklady na opravu poškodeného vozidla boli v sume 3.513,53 eura bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 160020829. Žalovaný uznal výdavky na opravu po odpočítaní spoluúčasti 150,- eur len do výšky 2.679,54 eura a nepriznaná časť výdavkov bola vo výške 683,99 eura. Predmetný nárok bol poisteným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. augusta 2020. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor a namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s článkom IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní. Žalobca nepredložil žalovanému nadobúdací doklad o pôvode lepiacej sady
použitej pri oprave vozidla poisteného, preto nepriznal poistné plnenie za lepiacu sadu v sume 91,89 eura a tomu zodpovedajúci režijný paušál 1,84 eura. Rovnako tak žalovaný mzdu za mechanickú a lakovaciu prácu priznal v hodinovej sadzbe primeranej v danom regióne, t. j. v regióne Nových Zámkov, pričom žalobca opomenul tú skutočnosť, že v poistnej zmluve je dohodnutý limit poistného plnenia za 1 normohodinu práce vo výške 25,- eur bez DPH. Žalovaný zároveň neakceptoval náklady na použitý lakovací materiál vo výške 193,66 eura. 4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-1 zo dňa 23. augusta 2022 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva na náhradu škody. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky z 27. augusta 2020 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou LIAD s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom ako absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), nakoľko sa síce malo jednať o odplatnú zmluvu, avšak neobsahovala cenu postupovanej pohľadávky a ani spôsob, ktorým by ju bolo možné určiť. Absencia predmetnej obsahovej náležitosti priamo v texte zmluvy o postúpení pohľadávky spôsobila absolútnu neplatnosť zmluvy od počiatku a nemohla byť konvalidovaná ani osobitným uzatvorením dohody o odplate za postúpenie pohľadávky. 5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/213/2022-223 zo dňa 26. januára 2023 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti s tým, že odplata za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Túto dohodu žalobca v priebehu konania doložil do spisu a vyplýva z nej, že výška odplaty prestavovala sumu 683,99 eura. Zmluva o postúpení pohľadávky mala zákonom stanovené náležitosti (označenie zmluvných strán, určenie predmetu postúpenia), výška odplaty za postúpenie pohľadávky bola riadne dojednaná v osobitnej dohode, preto odvolací súd zastával názor, že zmluva o postúpení pohľadávky bola platná a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva voči žalovanému. Odvolací súd na zdôraznenie uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným záverom vyvolať riadne právne účinky. 6. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom dospel na základe predložených listinných dôkazov k zisteniam, že nepriznané náklady na prácu boli len vo výške 335,- eur, hoci žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 683,99 eura. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 348,99 eura zo strany žalobcu podľa názoru súdu absentovalo akékoľvek uvedenie rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že žalobca predložil súdu opis rozhodujúcich skutočností, ako to zákon vyžaduje od žalobcu (navyše v spore kvalifikovane zastúpeného advokátom) len v časti 335,- eur zo žalobou uplatnenej sumy 683,99 eura. V časti o zaplatenie sumy 348,99 eura si žalobca svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a preto v tejto časti nebolo možné žalobe bez ďalšieho vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že až z odporu žalovaného mohol zistiť, z čoho má pozostávať nárok na zaplatenie sumy 348,99 eura, avšak žalobca ani v ďalších písomných vyjadreniach jednoznačne neuviedol, z akých dôvodov a na akom právnom základe si predmetný nárok uplatňuje. Ani v ďalších písomných vyjadreniach relevantným spôsobom neodôvodnil (a nepreukázal) svoj nárok na zaplatenie sumy 348,99 eura, keďže sa obmedzil len na menenie dôvodov nepriznania poistného plnenia v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca jednoznačne a zreteľne uvádzal, že predmetom sporu je spornosť ceny práce - výšky normohodiny. Predmetom konania nie sú iné náklady, ktoré boli pri oprave účtované. Predmetným výslovným vymedzením predmetu sporu zo strany žalobcu (jeho právneho zástupcu) bol súd viazaný, pričom žalovaným nezaplatená cena práce predstavuje len sumu 335,- eur z uplatnenej sumy 683,99 eura. Ak časť žalobou uplatneného nároku v sume 348,99 eura nezodpovedá neuhradenej cene práce, nemôže ju súd ako cenu práce priznať, keďže tento nárok pod cenu práce nespadá, a rovnako tak ho pre jednoznačné vymedzenie rozsahu predmetu sporu žalobcom v žalobe a vo vyjadrení nemôže priznať z iného dôvodu. Súd v predmetnej časti (v časti o zaplatenie sumy 348,99 eura s príslušenstvom) nemohol nahrádzať procesnú pasivitu žalobcu (keďže sa nejedná o spotrebiteľský spor) a úkony žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, t. j. vymýšľať si argumentáciu, na základe ktorej by mal žalobcovi priznať nárok, keďže by tým porušil princíp rovnosti zbraní a neoprávnene by zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného na súdnu ochranu.
8. V časti o zaplatenie sumy 335,- eur, predstavujúcej žalovaným neuhradenú cenu práce, sa súd prvej inštancie následne vysporiadal s otázkou, či táto suma v celom rozsahu predstavuje nárok na vyplatenie poistného plnenia. Za nesporné označil, že oprava poisteného motorového vozidla bola realizovaná v neautorizovanom autoservise prevádzkovanom žalobcom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v danej veci je potrebné rozlišovať medzi pojmami ,,cena diela“, ,,náhrada škody“ a ,,poistné plnenie“, ako aj medzi ,,určením výšky poistného plnenia“ (tu je určujúce znenie § 806 Občianskeho zákonníka) a ,,krátením výšky poistného plnenia“ (v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka), kedy poisťovateľ musí najskôr postupom podľa § 806 Občianskeho zákonníka určiť výšku poistného plnenia a až následne môže prichádzať do úvahy zníženie výšky poistného plnenia postupom podľa § 799 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie skonštatoval, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27. októbra 2021). 9. Pokiaľ ide o aplikáciu článku IX ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi poisteným a žalovaným ako poisťovateľom založeným poistnou zmluvou súd uviedol, že predmetné ustanovenie je nutné v rozhodovanom spore aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zo strany žalovaného boli splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred informoval poisteného o podmienkach a výške poistného plnenia. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ak žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, z ktorého ustanovenia Zmluvných dojednaní vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, nejedná sa o dodatočné menenie dôvodov podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale ide len o špecifikáciu riadne a včas uvedeného dôvodu. Rovnako tak je podľa názoru súdu prvej inštancie nepodstatný odkaz žalobcu na znenie článku IX ods. 4 Zmluvných dojednaní, v ktorom je upravené právo žalovaného ako poisťovateľa určiť opravovňu. Ak však žalovaný toto svoje právo nevyužije a neurčí opravovňu, neznamená to - ako sa mylne domnieva žalobca - že akákoľvek autoservisom fakturovaná cena práce predstavuje poistné plnenie, keďže v takom prípade sa aplikuje znenie článku IX ods. 2 Zmluvných dojednaní. Odsek 4 predmetného článku zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nepodmieňuje aplikáciu odseku 2. 10. Pokiaľ išlo o samotnú výšku nákladov za vykonané práce, súd prvej inštancie poukázal na to, že práce na poistenom motorovom vozidle boli realizované v rozsahu 26,5 normohodín, avšak žalovaný poskytol (čiastočné) plnenie len za 23 normohodín. Takýto postup žalovaný nezdôvodnil v oznámení o poistnom plnení, a preto bolo potrebné vziať za základ 26,5 normohodín práce na poistenom motorovom vozidle, za ktoré musel žalovaný ako poisťovateľ poskytnúť poistenému poistné plnenie. Rovnako tak mal súd prvej inštancie za to, že postup žalovaného bol nesprávny aj v tom smere, že pri vyplatených 23 normohodinách určil výšku ceny práce za normohodinu v sume 20,- eur bez DPH, keďže v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bola určená cena práce za normohodinu v sume 25,- eur bez DPH. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať za primerané náklady za opravu motorového vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise náklady za cenu práce za normohodinu v sume 25,- eur bez DPH. Iný objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov zmluvné dojednania v danom ustanovení neobsahujú. 11. V rozhodovanej veci teda bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie za cenu práce v súlade so Zmluvnými dojednaniami č. 913 vo výške 662,50 eura (26,5 nH x 25,- eur). Žalovaný poskytol v rámci ceny práce poistné plnenie len v rozsahu 460,- eur (23 nH x 20,- eur). Žalovaný tak pri likvidácii poistnej udalosti pri nesprávne určenej výške normohodín a pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných Zmluvných dojednaní č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume 202,50 eura nižšej, ako mal v súlade so zmluvou a zákonom vyplatiť, t. j. v sume 662,50 eura. Preto v časti o zaplatenie sumy 202,50 eura vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako dôvodnú a v časti o zaplatenie ceny práce 132,50 eura ako nedôvodnú.
12. Pokiaľ žalobca v konaní spochybňoval vyššie uvedené zmluvné dojednanie (č. IX ods. 2 písm. c/), súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy. Poistený (obchodná spoločnosť LIAD s.r.o.) súhlasil s obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, s ktorými sa oboznámil, alebo aspoň oboznámiť mal pri zachovaní odbornej starostlivosti, a preto bolo potrebné z obsahu zmluvných dojednaní pri určení výšky poistného plnenia vychádzať. Ak si poistený z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral práve žalovaného, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byť napríklad nižšia výška poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s inými poisťovňami. Preto súd uviedol, že zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať a mali by sa považovať za neplatné. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení neznižoval poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale určoval ho - hoci čiastočne nesprávne - postupom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie v spore bol právne irelevantný odkaz žalobcu a aj žalovaného na cenníky iných autoservisov, ktoré realizujú opravy motorových vozidiel za vyššiu, prípadne nižšiu cenu, keďže základom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia, je poistná zmluva a nie cenníky tretích osôb (iných autoservisov). 13. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, tieto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné žalobcovi priznať ani z dôvodnej istiny 202,50 eura. Tento záver odôvodnil súd odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002 a z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021, uznesenie ústavného súdu z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017, uznesenie z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 a pri aplikácii vyššie citovaných judikatórnych záverov konštatoval, že nebolo možné priznať žalobcovi v rozhodovanom spore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie neboli splnené podmienky. 14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému (úspech žalovaného bol zaokrúhlene 70 % a úspech žalobcu bol zaokrúhlene 30 %) náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tento zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. 16. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu posudzoval len zamietajúci výrok (výrok II. napadnutého rozsudku). K námietke žalobcu, že žalovaný mu spolu s doručením Oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 4. augusta 2020 nedoručil kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla, na ktorú v oznámení odkazuje (žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil ako dôkaz Kalkuláciu nákladov žalovaného zo dňa 3. augusta 2020) odvolací súd uviedol, že v tejto súvislosti bolo podľa jeho názoru potrebné vychádzať z článku IX bod 2, písm. a/, d/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej „VPP“). Odvolací súd dodal, že žalobca v konaní nespochybnil oprávnenie žalovaného vyhotoviť kalkuláciu opravy vozidla kalkulačným programom poisťovne (AUDATEX), ale oproti kalkulácii nákladov na opravu motorového vozidla žalovaného zo dňa 3. augusta 2020 predložil ako dôkaz do súdneho spisu svoju kalkuláciu nákladov (tiež systémom AUDATEX) na opravu predmetného motorového vozidla zo dňa 2. júla 2020. Z porovnania predložených kalkulácii odvolací súd dospel k záveru, že systém (počítačový program AUDATEX) vypočíta cenu opravy vozidla len na základe vstupných údajov zadávateľa. Pri odlišných vstupných údajoch je nepochybne aj výsledná cena opravy určená odlišne.
17. Odvolací súd poukázal na to, že pri posúdení výšky ceny opravy bol limitovaný v súlade s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka Oznámením o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 4. augusta 2020 (ďalej len „Oznámenie“). Ak teda v uvedenom Oznámení namietal žalovaný len rozsah neprimerane účtovanej ceny práce s tým, že priznáva cenu 20,- eur bez DPH/nH podľa kontrolnej kalkulácie a keďže dôvody zníženia poistného plnenia nebolo možné zo strany poisťovne dodatočne meniť, bolo predmetom tohto konania len posúdenie dôvodnosti žaloby v rozsahu ceny práce. Podrobné odôvodnenie nepriznania náhrady za prácu v súvislosti s opravou predmetného motorového vozidla v Oznámení absentovalo, čo je bezpochyby na ťarchu žalovaného. Podľa kalkulácie žalovaného bola určená cena práce v rozsahu 23n/H x 20,- eur = 460,- eur. Podľa kalkulácie žalobcu bola určená cena práce v rozsahu 26,5n/H x 30,eur = 795,- eur. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vychádzať v súlade s čl. IX bod 2, písm. a), d), VPP z rozsahu času práce na opravu motorového vozidla stanovenej žalovaným v rozsahu 23n/ H. Cena za normohodinu bola vo VPP stanovená maximálne v sume 25,- eur/n/H. Žalovaný v Oznámení neodôvodnil, prečo v súlade s VPP znížil hodinovú sadzbu za prácu na sumu 20,- eur/n/H. Podľa názoru odvolacieho súdu teda malo byť žalobcovi v súlade s VPP poskytnuté plnenie v rozsahu 25,- eur/n/H, a teda: 23n/H x 25,- eur = 575,- eur. Žalobca plnil cenu práce v rozsahu 460,- eur a preto bola žaloba podaná dôvodne (v časti nároku na náhradu ceny práce) v rozsahu 115,- eur (575 - 460 = 115). Súd prvej inštancie vo výroku I. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 202,50 eura, teda viac ako žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu patrí. Výrok I. napadnutého rozsudku nebol však napadnutý odvolaním, a preto nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 18. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu Nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel uviedol, že toto sa týka vertikálnych dohôd o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji nových motorových vozidiel, vertikálne dohody o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji náhradných dielov na motorové vozidlá a vertikálne dohody o poskytovaní opravárenských služieb a údržby pre tieto vozidlá, keď sú tieto dohody uzatvorené medzi nekonkurujúcimi podnikmi, medzi určitými konkurentmi alebo určitými združeniami maloobchodníkov alebo opravovní. Uvedené má teda zabezpečiť aby všetky opravovne (autorizované aj neautorizované) mali rovnaký prístup k originálnym náhradným dielom na motorové vozidlá. Odvolací súd tiež vychádzal z obsahu Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, z obsahu ktorého podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa týka vymedzenia pojmov „vertikálne dohody, hraničný trhový podiel, skupinová výnimka“. 19. Z citácií z Nariadení komisie (EÚ) č. 330/20210 a 461/2010 podľa názoru odvolacieho súdu priamo nevyplýva obmedzenie zmluvných strán uzavrieť zmluvu o havarijnom poistení s osobitnou dohodou upravenou v čl. IX bod 2, písm. c), Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet spočívajúcou v tom, že: „V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,- eur bez DPH.“ 20. Podľa názoru odvolacieho súdu je spravodlivé a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, aby mali všetky opravovne motorových vozidiel na trhu rovnaké postavenie. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu. Vo vzťahu k prejednávanej veci bolo však nevyhnutné rešpektovať zásadu zmluvnej voľnosti strán pri uzavieraní zmlúv. Poistné zmluvy týkajúce sa motorových vozidiel možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Sú to jednak zmluvy o Povinnom zmluvnom poistení na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (PZP), podľa ktorého je v § 3 ods. 1, určená povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Druhou najčastejšou skupinou poistných zmlúv sú zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel, a to v súlade s § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od PZP je havarijné poistenie dobrovoľné a založené na zmluvnej voľnosti a dohode strán. Z uvedeného vyplýva, že havarijné poistenie je limitované len § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Odvolací súd skonštatoval, že podľa jeho názoru cit. Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 a č. 461/2010 nemajú priamy vplyv (z hľadiska predmetu úpravy vzťahov) na slobodne, vážne a zákonne uzavretú dohodu o havarijnom poistení motorového vozidla. Ak by aj odvolací súd akceptoval názor žalobcu o čiastočnej neplatnosti VPP v časti rozlišovania opravovní na autorizované a neautorizované pri použití značne rozšíreného výkladu Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 a č. 461/2010 je zrejmé, že vzhľadom na odôvodnenie výšky výpočtu nároku žalobcu, je vzhľadom na právoplatnosť výroku I. napadnutého rozsudku žaloba vo zvyšku nedôvodná. 22. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania. S odkazom na § 369 ods. 1, 2 ObZ, odvolací súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 4. augusta 2020, preto sa vo vzťahu k žalobcovi dostal v súlade s § 369 ObZ do omeškania s povinnosťou platiť úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia (v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 797 ods. 3 OZ v nadväznosti na nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., upravujúcej výšku úrokov z omeškania). Dôvody odvolania, v ktorých žalobca namietal nepriznané úroky z omeškania, boli preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu právne relevantné. 23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 24. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí kombináciou viacerých vád, a to vnútorne rozporná argumentácia, nedostatok odôvodnenia, rozhodnutie v rozpore s doterajšou rozhodovacou činnosťou a s tým spojená nepredvídateľnosť rozhodnutia, svojvoľný postup súdu pri hodnotení dôkazov, odmietnutie zohľadniť skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti. 25. Žalobca namietal, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie založili svoje právne posúdenie na nesprávne zistenom skutkovom stave a selektívnom výbere dôkazov, pričom, ak žalobca namietol túto skutočnosť, odvolací súd nesprávnym procesným postupom v rozpore so zákonom túto skutočnosť právne posúdil v neprospech žalobcu (rozšírenie dôvodov zníženia poistného plnenia v priebehu súdneho konania žalovaným). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že už v podanej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho nároku na poistné plnenie, avšak zo strany žalovaného došlo k exaktnému porušeniu § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď počas súdneho konania rozšíril - dodatočne zmenil dôvody zníženia poistného plnenia. K odôvodeniu odvolacieho súdu uvedenému v bode 26 napadnutého rozsudku uviedol, že išlo o svojvoľný a arbitrárny postup, pričom kalkulácia nákladov má slúžiť len ako pomôcka poisťovne pri výpočte nákladov na opravu vozidla, ktoré sa porovnávajú s kalkulačným programom poisťovne a nie stanovujú podľa kalkulačného programu poisťovne. Odvolací súd tak poskytol právnu ochranu žalovanému na úkor základného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, a to naviac aj tým, keď ad absurdum uviedol, že žalobcovi malo byť dokonca priznané menej, než mu priznal súd prvej inštancie. 26. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas so záverom odvolacieho súdu vyjadreným v bode 32 rozsudku, pretože odvolací súd nepodrobil kritickému právnemu posúdeniu čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných podmienok, ktorý výslovne diskriminuje neautorizované servisy a poistených. Z predmetných zmluvných dojednaní je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia (náhrady parciálnej škody na vozidle) len v prípadoch, keď si poistený nechá opraviť svoje vozidlo v autorizovanom alebo zmluvnom servise, pričom tieto zmluvné dojednania nezohľadňujú konkrétne zmluvné podmienky dohodnuté v poistnej zmluve, ktoré súd prvej inštancie ani odvolací súd vôbec ani len neuviedol a nezohľadnil pri svojom právnom posúdení. Odvolací súd nezohľadnil ani judikatúru Súdneho dvora, ktorá jasne hovorí, že poisťovne týmto spôsobom porušujú pravidlá voľnej hospodárskej súťaže a ovplyvňujú trh v opravárenskom segmente. Odlišný názor ako odvolací súd pritom podľa žalobcu majú aj ostatné všeobecné súdy. 27. Žalobca následne argumentoval, že princíp zmluvnej voľnosti nie je absolútny a musí rešpektovať kogentný charakter ustanovení OZ upravujúcich poistné zmluvy a základné zásady občianskoprávnych vzťahov. Odvolací súd však posudzoval právny vzťah založený poistnou zmluvou len na základe
všeobecných poistných podmienok bez toho, aby čo i len právne posúdil konkrétnu uzavretú poistnú zmluvu a konkrétne zmluvné dojednania v nej obsiahnuté. Na tomto mieste žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to 5Obo/12/2020, 9Cdo/73/2021, a to v súvislosti s tým, v akom rozsahu je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie (samozrejme pri zohľadnení primeranosti a účelnosti nákladov vynaložených na obnovenie veci). 28. V ďalšej časti dovolania žalobca namietal obchádzanie kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka prostredníctvom všeobecných poistných podmienok a podmieňovanie vyplatenia celého nároku na poistné plnenie - nahradenie škody - vykonaním opravy v autorizovanom alebo zmluvnom servise. V tejto súvislosti žalobca poukázal na §§ 799, 806, 809, 810 Občianskeho zákonníka a uviedol, že odvolací súd v tomto súdnom konaní len poukázal na všeobecné poistné podmienky, ale poistné podmienky upravené priamo v poistnej zmluve nepodrobil akémukoľvek právnemu posúdeniu veci, čím porušil základné práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a ani nepostupoval v súlade s § 806 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu, spôsob určenia poistného plnenia (pri rozlišovaní na autorizované a neautorizované servisy) je v rozpore s kogentnou úpravou týkajúcou sa poistných zmlúv, ktorým žalovaný obchádza túto kogentnú úpravu, ako aj samotné poistné podmienky dohodnuté v poistnej zmluve. Poistený predsa nemôže byť sankcionovaný znížením poistného plnenia len za skutočnosť, že opravu poškodenej veci vykonal neautorizovaný nezmluvný servis, pričom za rovnakých podmienok, ak by vykonal opravu autorizovaný servis ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovne by nedošlo. Podľa žalobcu je pre platnosť akejkoľvek modifikácie zmluvných podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nutné dodržanie písomnej formy. V danom prípade nebola však dodržaná akákoľvek písomná forma právneho úkonu, ktorým by poistený prejavil vôľu dodatočným spôsobom podieľať sa na následkoch poistnej udalosti v prípade vykonania opravy v neautorizovanom servise. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy nemôže byť odsunutá do všeobecných poistných podmienok, aby bola platná a účinná. Týmito všeobecnými poistnými podmienkami poisťovňa priamo a už vopred znižuje zmluvne dohodnutý nárok na poistné plnenie v rozpore so zmluvnými dojednaniami v poistnej zmluve ako aj v rozpore s § 797 ods. 3 a v spojení s § 809 Občianskeho zákonníka. Všeobecné poistné podmienky môžu určiť len spôsob, akým bude poisťovňa postupovať pri zisťovaní primeranosti ceny opravy vozidla v danom čase a mieste a nemôže vopred obmedziť svoje poistné riziko a to spôsobom odporujúcemu zákonu. Právna konštrukcia žalovaného vo VPP, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou, a preto je de iure neplatná. 29. Žalobca s poukazom na uvedené namietal, že výkladom právnych predpisov odvolacieho súdu, ktorý z pojmu zníženie poistného plnenia vytvoril pojem „dohodnuté“ poistné plnenia, priamo obchádza kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 799 ods. 4 v spojení s § 809, ktoré jasne stanovujú za akých podmienok môže poisťovateľ znížiť poistné plnenie, a zároveň touto právnou konštrukciou odvolacieho súdu stanovuje ďalšie možnosti pre poisťovňu, ako kreatívne vytvárať všeobecné poistné podmienky, ktoré budú vymedzovať do pojmu „dohodnuté“ poistné plnenie. Žalobca opätovne poukázal na kogentnosť ustanovení a v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2023. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že všeobecné poistné podmienky čl. 9 ods. 2 písm. c) sú v rozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou, ich cieľom je jedine a výlučne znížiť poistné plnenie a touto právnou konštrukciou obchádzajú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka. 30. Žalobca ďalej považoval za potrebné dať do pozornosti posudzovanie nároku na poistné plnenie podľa kritéria primeranosti a účelnosti, pričom toto kritérium, ako zdôraznil, preukázal predloženou faktúrou za opravu vozidla a zároveň primeranosť ceny účtovanej práce predložením konkrétnych cenníkov iných servisov podnikajúcich v danom mieste a čase. Žalobca má za to, že limitovať výšku poistného plnenia na sumu 25 eur/hod vo všeobecných poistných podmienkach nezodpovedá zásadám primeranosti a účelnosti a žalovaný sa touto zásadou neriadi a stanovuje vopred pre všetky vozidlá jednotnú výšku ceny opravy bez ohľadu na to, pre aký druh, typ vozidla alebo aká poistná suma bola v zmysle poistnej zmluvy dojednaná. 31. Odvolací súd podľa názoru žalobcu svojvoľným a nesprávnym postupom neaplikoval ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní (vo veci C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt. a i. proti Gazdasági Versenyhivatal, v ktorom Súdny dvor konštatoval porušovanie čl. 101 ods. 1 ZFEÚ), ale naopak vytkol túto skutočnosť žalobcovi, že mu mal byť údajne priznaný ešte menší nárok
ako mu priznal súd prvej inštancie. Odvolací súd neaplikoval právo EÚ a vôbec sa nevysporiadal ani s ostatnými rozhodnutiam všeobecných súdov, ktoré jasne stanovujú, že žalovaný zakotvením vytýkaných zmluvných dojednaní jednoznačne porušuje hospodársku súťaž. 32. Žalobca v dovolaní poukázal tiež na zjavné zneužívanie práva poisťovne, obmedzovanie voľnej hospodárskej súťaže, keď napriek všetkému mu bola priznaná právna ochrana zo strany odvolacieho súdu. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že v danom prípade nedochádza k porušovaniu pravidiel voľnej hospodárskej súťaže aplikovaním čl. 9 ods. 2 písm. c) všeobecných poistných podmienok, ale ide o riadne zmluvne dohodnuté poistné plnenie. Podľa názoru žalobcu je v danom prípade jednoznačný protisúťažný cieľ dohody, ktorým poisťovňa podmieňuje vyplatenie poistného plnenia len v autorizovanej a zmluvnej opravovni, keďže práve cieľom tejto dohody je vylúčiť subjekty - neautorizované a nezmluvné autoservisy z účasti na hospodárskej súťaži pri opravách, ktoré sa práve týkajú poistných udalostí. Žalobca dodal, že žalovaný nevyužil ani svoje právo určiť konkrétnu opravovňu poistenému v zmysle čl. 9 ods. 4, preto ani z uvedeného dôvodu nemôže uplatňovať akékoľvek zníženie poistného plnenia, ktoré je v rozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou. 33. Argumentácia žalobcu ďalej smerovala proti postupu odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu označil žalobca za vnútorne rozporné, svojvoľné a arbitrárne. Konajúce súdy uverili nepravdivým tvrdeniam žalovaného a bezdôvodne preniesli dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa nároku z lakovacieho materiálu. Žalobca v podanej žalobe uviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom čo je predmetom konania a z akých dôvodov sa svojho nároku domáha, pričom predložil na preukázanie svojich tvrdení aj relevantné dôkazy. Je to však práve žalovaný, ktorý mal odôvodniť a preukázať dôvody (dôvod v tomto prípade), na základe ktorých znížil poistné plnenie, pretože žalovaný ako poisťovňa v tomto prípade kreuje meritum sporu vymedzením dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie a ak ich nevymedzí riadne, znížil poistné plnenie bezdôvodne (viď dikcia v zmysle § 797 ods. 4 - dôvody nie je možné dodatočne meniť). Odvolací súd sa tak ďalším arbitrárnym a svojvoľným postupom sa úplne odtrhol od svojich povinnosti, a to aplikovať právne normy na zistený skutkový stav, a to § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy v rámci súdneho konania žalovaný rozšíril dôvody zníženia poistného plnenia. 34. Odvolací súd podľa názoru žalobcu svojim rozhodnutím poskytol právnu ochranu žalovanému, ktorý zjavne a evidentne zneužíva právo, ignoruje a popiera existenciu rozhodnutí všeobecných súdov SR a zakotvuje práve výslovne porušovanie práva do svojich všeobecných poistných podmienok, pričom žalovaný týmto dáva najavo aj akú záväznosť má súdna autorita voči žalovanému - poisťovni, avšak odvolací súd v tomto konaní poskytol tomuto šikanóznemu konaniu žalovaného právnu ochranu. 35. Napokon žalobca namietal porušenie princípu právnej istoty, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť právneho štátu a procesným postupom odvolacieho súdu bolo uvedené právo žalobcovi odopreté. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivé súdne konanie, pričom odvolací súd sa v podstatných častiach snažil právnymi konštrukciami vyhnúť sa odôvodňovať žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň odvolací súd sa nevysporiadal vo svojom odôvodnení rozhodnutia s ďalšími podstatnými skutočnosťami, ktoré boli namietané žalobcom s poukazom na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 36. Na základe uvedeného žalobca v dovolaní navrhol, aby dovolací súdu zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/110/2023 zo dňa 31. júla 2024 v napadnutej časti, v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol a s tým súvisiaci výrok o trovách konania; zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/14/2021 zo dňa 13. apríla 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 37. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že z obsahu samotného dovolania je evidentné, že žalobca rozvíja obsiahlu právnu argumentáciu k samotnému predmetu sporu, čo je vzhľadom na ním uplatnený dovolací dôvod neprípustné, keďže dovolanie pre riešenie právnej otázky je prípustné len prostredníctvom dovolacích dôvodov podľa § 421 CSP, ktoré však dovolateľ vo svojom dovolaní neuviedol. Cez vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nemôže súd riešiť právne posúdenie veci. Naviac, v danom prípade sa jedná o bagateľný spor, kedy dovolanie do právneho posúdenia veci vylučuje § 422 ods. 1 písm. a/ CSP. Žalovaný dodal, že v súčasnosti už všeobecné súdy nerozhodujú podľa predstáv dovolateľa tak, ako to on tvrdil v dovolaní a už aj v iných obdobných sporoch o vyplatenie
poistného plnenia z titulu havarijného poistenia poskytli k danej problematike rozsiahle odôvodnenie. Preto aj poukazy žalobcu na ním vybrané súdne rozhodnutia v rámci dovolania sú nenáležité, a ako také nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorá navyše ani nie je a nemôže byt' predmetom dovolacieho prieskumu. Podľa žalovaného žalobca v dovolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by ním tvrdený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP skutočne zakladali. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/38/2023 z 30. septembra 2024, v ktorom skutkovo obdobný prípad zastupovaný rovnakým právnym zástupcom a jeho totožnou argumentáciou bol predmetom dovolacieho prieskumu, pričom samotné dovolanie žalobcu bolo odmietnuté. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 39. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 40. Podľa § 420 písm. f/ CSP, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, pod pojmom „nesprávny procesný postup súdu“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. 41. K vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj vtedy, ak je konanie postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). 42. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku majúc za to, že sa nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou spočívajúcou v tvrdení o neplatnosti ustanovenia čl. IX bod 2 písm. c) VPP z dôvodu jeho neurčitosti, dôvodiac ďalej obmedzovaním hospodárskej súťaže v dôsledku rozlišovania medzi autorizovanými a neautorizovanými a zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, ktorá okolnosť (spočívajúca v uvedenej kategorizácii, s následkom cieleného zvýhodňovania autorizovaných a zmluvných autoservisov), je v rozpore s poctivým obchodným stykom a právom EÚ. Nepreskúmateľnosť rozsudku namieta žalobca aj vo vzťahu k určeniu zmluvných servisov zo strany žalovaného emailom, nakoľko z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva, na základe akých dojednaní poistnej zmluvy alebo VPP bol žalovaný oprávnený toto určenie realizovať emailom. V rámci procesnej vady podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca odvolaciemu súdu vytkol aj proces dokazovania tvrdiac, že dôkazné bremeno pri
zamietnutí plnenia bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, nakoľko mal z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky a nie na žalobcovi ako poškodenom a slabšej strane v konaní. 43. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu, rovnako tak aj rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu) spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nezistil ani vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. 44. Zamerajúc sa na ťažiskovú námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, majúcom za následok jeho nepreskúmateľnosť, dovolací súd poukazuje na rámcovú úpravu štruktúry práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec. 45. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 683,99 eura s príslušenstvom z titulu poistného plnenia. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-234 z 13. apríla 2023 žalobe žalobcu vyhovel v časti sumy 202,50 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku podrobne opísal zistený skutkový stav, citoval relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré na zistené skutkové okolnosti aplikoval a uviedol, ako vec právne posúdil. Vo vzťahu k vyhovujúcej časti rozsudku vysvetlil, že hoci žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia za vykonané práce vo výške 662,50 eura, žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vyplatil žalobcovi poistné plnenie (v časti ceny práce servisu) v sume 460,- eur, a teda v sume o 202,50 eura nižšej. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že v časti o zaplatenie ceny práce vo výške 132,50 eura je žaloba nedôvodná a v časti o zaplatenie sumy 348,99 eura žalobca uplatnenú sumu relevantným spôsobom neodôvodnil, a teda neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní nároku v tejto výške. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyjadril k potrebe rozlišovania medzi pojmami „cena diela“, „náhrada škody“, „poistné plnenie“, „určenie výšky poistného plnenia“ a „krátenie (zníženie) výšky poistného plnenia“, zdôrazniac, že predmetné pojmy nie je možné účelovo zamieňať, keďže je medzi nimi podstatný rozdiel z pohľadu aplikácie ustanovení § 806 a § 799 Občianskeho zákonníka, s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/73/2021. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že základom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia je poistná zmluva a nie cenníky tretích osôb, teda ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach. Vo vzťahu k aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, predstavujúci spôsob určenia poistného plnenia zdôvodnil, prečo jeho použitie považuje za súladné so zákonom, konkrétne s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyjadril aj k zmluvnej voľnosti zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy a k žalobcom tvrdenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže a k námietke žalobcu vo vzťahu k § 265 Obchodného zákonníka. Vysvetlil tiež, prečo argumentácia žalobcu o „blokovej výnimke“ nemá pre rozhodnutie v danej veci právnu relevanciu. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje dovolací súd odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za zodpovedajúce základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. 46. Za nezákonné nemožno označiť ani rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom č.k. 3Cob/110/2023-339 z 31. júla 2024, na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako dôvodné len v časti namietaného nepriznania úroku z omeškania. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami) a jeho odôvodnenie spĺňa atribúty riadneho odôvodnenia. 47. Vo zvyšnej časti sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a zdôraznil, že predmetom konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale ide o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali rozsah poistného plnenia, predpokladaný ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka. Vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami odvolateľa, vyjadril sa k predloženému listinnému dôkazu - Kalkulácia nákladov zo dňa 3. augusta 2020 vo vzťahu k článku IX. bod 2 písm. a/ a d/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913, z ktorých bolo potrebné vychádzať pri posúdení rozsahu času práce na opravu motorového vozidla. Ďalej sa odvolací súd vyjadril k rozlišovaniu servisov na autorizované a neautorizované a v tej súvislosti aj k námietke o porušení hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci porušovania čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (vec C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt. a i. proti Gazdasági Versenyhivatal), na ktoré žalobca v odvolaní poukázal sa odvolací súd podrobne zaoberal Nariadením komisie (EÚ) č. 431/2010 z 27. mája 2010 a Nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010. 48. V prípade rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu bol zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu len v časti nesprávneho právneho posúdenia nepriznaného nároku žalobcu na úrok z omeškania a v ostatnej časti odvolanie žalobcu neposúdil ako dôvodné. Odvolací súd teda rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania zmenil. Vo zvyšnej časti zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie vlastne potvrdil (aj keď uviedol, že ho zamieta), nakoľko sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu v tejto časti posúdil ako nedôvodné. Dovolací súd uvádza, že síce ide o pochybenie odvolacieho súdu pri formulácii výroku, avšak uvedené pochybenie nedosiahlo takú úroveň, aby dovolací súd konštatoval, že bolo porušené právo na spravodlivý proces. 49. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu je dovolaciemu súdu zrejmé, že je vo vzťahu k niektorým odvolacím námietkam pomerne stručné; avšak v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok je preskúmateľné, jasné a zrozumiteľné, jednoznačne z neho vyplývajú skutkové a právne závery rozhodnutia. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok ( IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Uvedené doplnenie dôvodov odôvodnenia odvolacím súdom považuje dovolací súd za dostačujúce z pohľadu už vyššie uvedenej jednoty rozsudkov prvoinštančného a odvolacieho súdu. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a na jeho preukázanie uplatňovať procesné návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca a žalovaný túto možnosť v konaní aj využili, pričom žalobca využil aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej inštancie riadny opravný prostriedok (odvolanie). Dovolateľ v dovolaní v podstate uvádza tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným spôsobom vysporiadali. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 243/07). 50. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá), pričom sa odvolací súd vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami, zodpovedá požiadavkám kladeným na kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí a zodpovedá aj § 387 ods. 2, 3 CSP. Konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Dovolací súd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací
súd sa nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami. Súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, je v prípade zistenia porušenia nevyhnutné aj posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj prvoinštančného konania) bezpochyby umožnená bola. 51. Dovolací súd k procesu dokazovania vo všeobecnosti uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčené (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť prečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie dôkazu, t. j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii konania. 52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu má dovolací súd za to, že dokazovanie v posudzovanej veci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP (podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, a teda aj označené ustanovenia). K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že dôkazné bremeno pri zamietnutí plnenia malo byť na žalovanom a nie žalobcovi, dovolací súd zdôrazňuje, že samotný súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dôkazné bremeno v sporoch o vyplatenie poistného plnenia ohľadne dôvodu výluky z poistného plnenia, i dôvodu zníženia výšky tohto plnenia, je síce na poisťovateľovi, avšak aj poistený si musí byť vedomý svojej zákonnej povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť relevantné dôkazy vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu o tom, že by súdy v konaní preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu v situácii, kedy z dôvodu neodôvodnenia žalobou uplatnenej sumy vo výške 348,99 eura a nepredloženia relevantného dôkazu preukazujúceho oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku (nepreukázania nároku) žalobu v tejto časti zamietol. 53. Ďalšími svojimi námietkami žalobca zachádza do posudzovania procesu dokazovania a vyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom hodnotení veci (napr. tvrdenie o absencii mechanizmu, resp. merateľných kritérií pre určenie výšky poistného plnenia a jeho krátenia, pretrvávajúce tvrdenie o neplatnosti ustanovení VPP z dôvodu rozlišovania servisov, výklad ZFEÚ a ďalšie). Vo vzťahu k uvedenému je nutné zdôrazniť § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu vecí. Vo vzťahu k namietaného princípu zmluvnej voľnosti a k obchádzaniu kogentných ustanovení OZ dovolací súd uvádza, že uvedené námietky neboli uplatnené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd viazaný podaným dovolaním sa uvedeným nezaoberal. Vo vzťahu
k poukázaniu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/45/2021 z 28. júla 2022 dovolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie riešilo právnu otázku znenia ,,či možno v prípade vzniku škody v dôsledku požiaru konanie vo forme závažného porušenia predpisov na úseku ochrany pred požiarmi vyhodnotiť ako hrubú nedbanlivosť poisteného, oprávňujúcu poisťovateľa uplatniť výluku z poistenia bez ohľadu na existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením predpisov a vznikom škody“. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie, ktoré vychádzalo z iného skutkového stavu, než bol zistený v predmetnej veci a dovolací súd by sa prípadným odklonom od tohto rozhodnutia mohol zaoberať len na základe dovolania s dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky). 54. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvostupňového súdu a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej veci nezistil. 55. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 56. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, dovolací súd poznamenáva, že správnosť právneho posúdenia súdom nižšej inštancie by mohol preskúmavať len na základe dovolania s dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky), ktoré však dovolateľ z tohto dôvodu nepodal, naviac v tomto prípade podať ani nemohol, resp. aj v prípade podania by prípustné nebolo s ohľadom na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP, zakotvujúci tzv. majetkový cenzus, ktorý predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania podľa sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. V posudzovanom prípade ide o tzv. bagateľnú vec vylúčenú z meritórneho dovolacieho prieskumu správnosti právneho posúdenia veci podľa § 421 CSP. Dovolací súd je pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení viazaný výrokom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a rozsahom podaného dovolania. Vyplývajúc z uvedeného, aj v prípade podania dovolania z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, by dovolanie vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu bolo zrejme bezúspešné a dovolací súd by sa správnosťou právneho posúdenia veci v tomto prípade zaoberať nemohol. V tomto dovolacom konaní, keďže podať dovolanie podľa § 421 CSP vo veci, v ktorej napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (pričom na príslušenstvo sa neprihliada), nebolo prípustné a dovolateľ ani tento dôvod (správne) v dovolaní neuplatnil, nebolo možné v rámci dovolacieho prieskumu podľa uplatneného dovolacieho dôvodu § 420 písm. f/ CSP preskúmať správnosť právnych záverov súdov nižšej inštancie v tejto veci. 57. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd uzatvára, že v danom prípade postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a v preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
58. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.