{"guid": "0dcbccdd-0a19-4873-9935-22dd6c198714:ee9c499d-ac0d-4a16-9f7d-ccaf02ba9b09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1", "spisova_znacka": "4Obdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/27/2024 z 30. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2026, sp. zn. 4Obdo/27/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1", "identifikacne_cislo": "6121245877", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy alebo niektorý vykonaný dôkaz vyhodnotí nesprávne, následkom môže byť len neúplnosť skutkových zistení alebo vecná nesprávnosť rozhodnutia, nie však vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá ani nesprávne právne posúdenie veci. Správnosť právneho posúdenia možno v dovolacom konaní preskúmať len na základe dovolania podľa § 421 CSP, ktoré je však vo veci, v ktorej napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, vylúčené majetkovým cenzom podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok a pochybenie odvolacieho súdu pri formulácii výroku, ktorým zamietajúci výrok fakticky potvrdil, hoci uviedol, že žalobu zamieta, nedosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, autoservis, na ktorý poistený postúpil pohľadávku, sa domáhal doplatku poistného plnenia z havarijného poistenia za opravu vozidla; sporná bola najmä cena práce, keď poisťovateľ podľa zmluvných dojednaní akceptoval pre neautorizované servisy normohodinu najviac vo výške 25 eur bez DPH. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel len sčasti, odvolací súd navyše priznal úroky z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nedostatočnom a vnútorne rozpornom odôvodnení, svojvoľnom hodnotení dôkazov, prenesení dôkazného bremena na poisteného a nezohľadnení práva EÚ o hospodárskej súťaži. Dovolací súd dovolanie odmietol ako neprípustné: odôvodnenia rozsudkov oboch inštancií tvoria jeden celok a sú preskúmateľné, nevykonanie či nesprávne hodnotenie dôkazov nezakladá vadu zmätočnosti a nesprávne právne posúdenie veci nemožno namietať prostredníctvom § 420 písm. f) CSP. Prieskum právneho posúdenia podľa § 421 CSP bol vylúčený, lebo išlo o bagateľnú vec podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. K dôkaznému bremenu dovolací súd uviedol, že hoci dôvod výluky alebo zníženia poistného plnenia preukazuje poisťovateľ, aj poistený musí uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť dôkazy vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-4", "nazov": "§ 797 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee9c499d-ac0d-4a16-9f7d-ccaf02ba9b09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/27/2024\n6121245877\n30. 07. 2026\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2026:6121245877.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: CAMIONSERVICE\nNZ, s.r.o., Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, právne zastúpený AZARIOVÁ\n& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava mestská časť Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom,\nPalárikova 15, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 683,99 eura s príslušenstvom,\nvedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-26Cb/14/2021, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z č. k. 3Cob/110/2023-339 zo dňa 31. júla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-234 zo dňa 13. apríla 2023 súd prvej inštancie (Okresný súd\nBratislava I, t. č. Mestský súd Bratislava III) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n202,50 eura a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, druhým\nvýrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (resp. návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica) domáhal, aby žalovaný zaplatil\nžalobcovi sumu 683,99 eura s príslušenstvom titulom nepriznania poistného plnenia. Žalobu odôvodnil\ntým, že dňa 2. júla 2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo I. B.,\nEČV: V.-XXXH. patriace obchodnej spoločnosti LIAD s.r.o., ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného\n(Poistná zmluva č. 5729060276 na diaľku, havarijné poistenie motorových vozidiel - Auto komplet\nzo dňa 8. apríla 2020). Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č.\n9568787978. Poistený svoje motorové vozidlo nechal opraviť v autoservise prevádzkovanom obchodnou\nspoločnosťou CAMIONSERVICE NZ, s.r.o. (t. j. v autoservise žalobcu). Náklady na opravu poškodeného\nvozidla boli v sume 3.513,53 eura bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 160020829.\nŽalovaný uznal výdavky na opravu po odpočítaní spoluúčasti 150,- eur len do výšky 2.679,54 eura a\nnepriznaná časť výdavkov bola vo výške 683,99 eura. Predmetný nárok bol poisteným postúpený na\nžalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. augusta 2020.\n3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor a namietal\naktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky.\nŽalovaný uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s článkom IX ods. 2 písm.\nc) Zmluvných dojednaní. Žalobca nepredložil žalovanému nadobúdací doklad o pôvode lepiacej sady\n\npoužitej pri oprave vozidla poisteného, preto nepriznal poistné plnenie za lepiacu sadu v sume 91,89\neura a tomu zodpovedajúci režijný paušál 1,84 eura. Rovnako tak žalovaný mzdu za mechanickú a\nlakovaciu prácu priznal v hodinovej sadzbe primeranej v danom regióne, t. j. v regióne Nových Zámkov,\npričom žalobca opomenul tú skutočnosť, že v poistnej zmluve je dohodnutý limit poistného plnenia za\n1 normohodinu práce vo výške 25,- eur bez DPH. Žalovaný zároveň neakceptoval náklady na použitý\nlakovací materiál vo výške 193,66 eura.\n4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-1 zo dňa 23. augusta 2022\nžalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva\nna náhradu škody. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky z 27. augusta 2020\nuzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou LIAD s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom\nako absolútne neplatný právny úkon pre jej neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), nakoľko sa síce malo jednať o odplatnú zmluvu, avšak\nneobsahovala cenu postupovanej pohľadávky a ani spôsob, ktorým by ju bolo možné určiť. Absencia\npredmetnej obsahovej náležitosti priamo v texte zmluvy o postúpení pohľadávky spôsobila absolútnu\nneplatnosť zmluvy od počiatku a nemohla byť konvalidovaná ani osobitným uzatvorením dohody o\nodplate za postúpenie pohľadávky.\n5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/213/2022-223 zo\ndňa 26. januára 2023 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z\ntitulu poistnej udalosti s tým, že odplata za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Túto dohodu\nžalobca v priebehu konania doložil do spisu a vyplýva z nej, že výška odplaty prestavovala sumu 683,99\neura. Zmluva o postúpení pohľadávky mala zákonom stanovené náležitosti (označenie zmluvných\nstrán, určenie predmetu postúpenia), výška odplaty za postúpenie pohľadávky bola riadne dojednaná\nv osobitnej dohode, preto odvolací súd zastával názor, že zmluva o postúpení pohľadávky bola platná\na žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva voči žalovanému. Odvolací súd na\nzdôraznenie uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti\nprávnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným záverom vyvolať riadne právne účinky.\n6. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom dospel na základe predložených listinných\ndôkazov k zisteniam, že nepriznané náklady na prácu boli len vo výške 335,- eur, hoci žalobou si žalobca\nuplatnil nárok na zaplatenie sumy 683,99 eura. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 348,99 eura\nzo strany žalobcu podľa názoru súdu absentovalo akékoľvek uvedenie rozhodujúcich skutočností, čo\nznamená, že žalobca predložil súdu opis rozhodujúcich skutočností, ako to zákon vyžaduje od žalobcu\n(navyše v spore kvalifikovane zastúpeného advokátom) len v časti 335,- eur zo žalobou uplatnenej sumy\n683,99 eura. V časti o zaplatenie sumy 348,99 eura si žalobca svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a preto\nv tejto časti nebolo možné žalobe bez ďalšieho vyhovieť.\n7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že až z odporu žalovaného mohol zistiť, z čoho má\npozostávať nárok na zaplatenie sumy 348,99 eura, avšak žalobca ani v ďalších písomných vyjadreniach\njednoznačne neuviedol, z akých dôvodov a na akom právnom základe si predmetný nárok uplatňuje.\nAni v ďalších písomných vyjadreniach relevantným spôsobom neodôvodnil (a nepreukázal) svoj nárok\nna zaplatenie sumy 348,99 eura, keďže sa obmedzil len na menenie dôvodov nepriznania poistného\nplnenia v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca jednoznačne a\nzreteľne uvádzal, že predmetom sporu je spornosť ceny práce - výšky normohodiny. Predmetom konania\nnie sú iné náklady, ktoré boli pri oprave účtované. Predmetným výslovným vymedzením predmetu sporu\nzo strany žalobcu (jeho právneho zástupcu) bol súd viazaný, pričom žalovaným nezaplatená cena práce\npredstavuje len sumu 335,- eur z uplatnenej sumy 683,99 eura. Ak časť žalobou uplatneného nároku v\nsume 348,99 eura nezodpovedá neuhradenej cene práce, nemôže ju súd ako cenu práce priznať, keďže\ntento nárok pod cenu práce nespadá, a rovnako tak ho pre jednoznačné vymedzenie rozsahu predmetu\nsporu žalobcom v žalobe a vo vyjadrení nemôže priznať z iného dôvodu. Súd v predmetnej časti (v\nčasti o zaplatenie sumy 348,99 eura s príslušenstvom) nemohol nahrádzať procesnú pasivitu žalobcu\n(keďže sa nejedná o spotrebiteľský spor) a úkony žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, t. j. vymýšľať\nsi argumentáciu, na základe ktorej by mal žalobcovi priznať nárok, keďže by tým porušil princíp rovnosti\nzbraní a neoprávnene by zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného na súdnu ochranu.\n\n8. V časti o zaplatenie sumy 335,- eur, predstavujúcej žalovaným neuhradenú cenu práce, sa súd\nprvej inštancie následne vysporiadal s otázkou, či táto suma v celom rozsahu predstavuje nárok na\nvyplatenie poistného plnenia. Za nesporné označil, že oprava poisteného motorového vozidla bola\nrealizovaná v neautorizovanom autoservise prevádzkovanom žalobcom. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie zdôraznil, že v danej veci je potrebné rozlišovať medzi pojmami ,,cena diela“, ,,náhrada\nškody“ a ,,poistné plnenie“, ako aj medzi ,,určením výšky poistného plnenia“ (tu je určujúce znenie\n§ 806 Občianskeho zákonníka) a ,,krátením výšky poistného plnenia“ (v zmysle § 799 Občianskeho\nzákonníka), kedy poisťovateľ musí najskôr postupom podľa § 806 Občianskeho zákonníka určiť\nvýšku poistného plnenia a až následne môže prichádzať do úvahy zníženie výšky poistného plnenia\npostupom podľa § 799 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie skonštatoval,\nže poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola\npoistenému fakturovaná autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v\nzmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach\npovinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy\npoisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné\nplnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale môže ísť (a vo väčšine\nprípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho\nzákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa 27. októbra 2021).\n9. Pokiaľ ide o aplikáciu článku IX ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel\nAuto komplet č. 913, ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi poisteným a žalovaným ako poisťovateľom\nzaloženým poistnou zmluvou súd uviedol, že predmetné ustanovenie je nutné v rozhodovanom\nspore aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zo strany žalovaného boli splnené podmienky\npredpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred informoval poisteného o podmienkach a\nvýške poistného plnenia. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ak žalovaný v odpore proti platobnému\nrozkazu uviedol, z ktorého ustanovenia Zmluvných dojednaní vychádzal pri určení výšky poistného\nplnenia, nejedná sa o dodatočné menenie dôvodov podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale ide\nlen o špecifikáciu riadne a včas uvedeného dôvodu. Rovnako tak je podľa názoru súdu prvej inštancie\nnepodstatný odkaz žalobcu na znenie článku IX ods. 4 Zmluvných dojednaní, v ktorom je upravené\nprávo žalovaného ako poisťovateľa určiť opravovňu. Ak však žalovaný toto svoje právo nevyužije a\nneurčí opravovňu, neznamená to - ako sa mylne domnieva žalobca - že akákoľvek autoservisom\nfakturovaná cena práce predstavuje poistné plnenie, keďže v takom prípade sa aplikuje znenie článku\nIX ods. 2 Zmluvných dojednaní. Odsek 4 predmetného článku zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom\nnepodmieňuje aplikáciu odseku 2.\n10. Pokiaľ išlo o samotnú výšku nákladov za vykonané práce, súd prvej inštancie poukázal na to, že\npráce na poistenom motorovom vozidle boli realizované v rozsahu 26,5 normohodín, avšak žalovaný\nposkytol (čiastočné) plnenie len za 23 normohodín. Takýto postup žalovaný nezdôvodnil v oznámení o\npoistnom plnení, a preto bolo potrebné vziať za základ 26,5 normohodín práce na poistenom motorovom\nvozidle, za ktoré musel žalovaný ako poisťovateľ poskytnúť poistenému poistné plnenie. Rovnako tak\nmal súd prvej inštancie za to, že postup žalovaného bol nesprávny aj v tom smere, že pri vyplatených\n23 normohodinách určil výšku ceny práce za normohodinu v sume 20,- eur bez DPH, keďže v zmysle\nZmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bola určená cena práce za\nnormohodinu v sume 25,- eur bez DPH. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať za primerané náklady\nza opravu motorového vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise náklady za cenu práce za\nnormohodinu v sume 25,- eur bez DPH. Iný objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných\nnákladov zmluvné dojednania v danom ustanovení neobsahujú.\n11. V rozhodovanej veci teda bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie za cenu práce v\nsúlade so Zmluvnými dojednaniami č. 913 vo výške 662,50 eura (26,5 nH x 25,- eur). Žalovaný poskytol\nv rámci ceny práce poistné plnenie len v rozsahu 460,- eur (23 nH x 20,- eur). Žalovaný tak pri likvidácii\npoistnej udalosti pri nesprávne určenej výške normohodín a pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii\njeho vlastných Zmluvných dojednaní č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume 202,50\neura nižšej, ako mal v súlade so zmluvou a zákonom vyplatiť, t. j. v sume 662,50 eura. Preto v časti\no zaplatenie sumy 202,50 eura vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako dôvodnú a v časti o\nzaplatenie ceny práce 132,50 eura ako nedôvodnú.\n\n12. Pokiaľ žalobca v konaní spochybňoval vyššie uvedené zmluvné dojednanie (č. IX ods. 2 písm.\nc/), súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy.\nPoistený (obchodná spoločnosť LIAD s.r.o.) súhlasil s obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní,\ns ktorými sa oboznámil, alebo aspoň oboznámiť mal pri zachovaní odbornej starostlivosti, a preto bolo\npotrebné z obsahu zmluvných dojednaní pri určení výšky poistného plnenia vychádzať. Ak si poistený\nz poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral\npráve žalovaného, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byť napríklad nižšia výška\npoistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní\nkompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s\ninými poisťovňami. Preto súd uviedol, že zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v\nprospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom\nzmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania\naplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali\naplikovať a mali by sa považovať za neplatné. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení neznižoval poistné plnenie postupom podľa\nustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale určoval ho - hoci čiastočne nesprávne - postupom\npodľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie v spore bol právne irelevantný\nodkaz žalobcu a aj žalovaného na cenníky iných autoservisov, ktoré realizujú opravy motorových\nvozidiel za vyššiu, prípadne nižšiu cenu, keďže základom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistného\nplnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia, je poistná zmluva a nie cenníky tretích osôb (iných\nautoservisov).\n13. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, tieto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné žalobcovi priznať\nani z dôvodnej istiny 202,50 eura. Tento záver odôvodnil súd odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít, a to rozsudky najvyššieho súdu z 27. marca 2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002\na z 26. mája 2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021, uznesenie ústavného súdu z 28. septembra 2017, sp.\nzn. III. ÚS 596/2017, uznesenie z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 a pri aplikácii vyššie\ncitovaných judikatórnych záverov konštatoval, že nebolo možné priznať žalobcovi v rozhodovanom\nspore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie neboli\nsplnené podmienky.\n14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2, v spojení s\nustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní prevažne úspešnému\nžalovanému (úspech žalovaného bol zaokrúhlene 70 % a úspech žalobcu bol zaokrúhlene 30 %)\nnáhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne\nžiadne trovy nevznikli.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu proti II. výroku rozsudku\nsúdu prvej inštancie, tento zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia a vo zvyšku\nžalobu zamietol.\n16. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu posudzoval len zamietajúci výrok (výrok II. napadnutého\nrozsudku). K námietke žalobcu, že žalovaný mu spolu s doručením Oznámenia o ukončení šetrenia\npoistnej udalosti zo dňa 4. augusta 2020 nedoručil kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla,\nna ktorú v oznámení odkazuje (žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil ako\ndôkaz Kalkuláciu nákladov žalovaného zo dňa 3. augusta 2020) odvolací súd uviedol, že v tejto súvislosti\nbolo podľa jeho názoru potrebné vychádzať z článku IX bod 2, písm. a/, d/ Zmluvných dojednaní pre\nhavarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej „VPP“). Odvolací súd dodal, že žalobca v konaní\nnespochybnil oprávnenie žalovaného vyhotoviť kalkuláciu opravy vozidla kalkulačným programom\npoisťovne (AUDATEX), ale oproti kalkulácii nákladov na opravu motorového vozidla žalovaného zo\ndňa 3. augusta 2020 predložil ako dôkaz do súdneho spisu svoju kalkuláciu nákladov (tiež systémom\nAUDATEX) na opravu predmetného motorového vozidla zo dňa 2. júla 2020. Z porovnania predložených\nkalkulácii odvolací súd dospel k záveru, že systém (počítačový program AUDATEX) vypočíta cenu\nopravy vozidla len na základe vstupných údajov zadávateľa. Pri odlišných vstupných údajoch je\nnepochybne aj výsledná cena opravy určená odlišne.\n\n17. Odvolací súd poukázal na to, že pri posúdení výšky ceny opravy bol limitovaný v súlade s § 797 ods. 4\nObčianskeho zákonníka Oznámením o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 4. augusta 2020 (ďalej\nlen „Oznámenie“). Ak teda v uvedenom Oznámení namietal žalovaný len rozsah neprimerane účtovanej\nceny práce s tým, že priznáva cenu 20,- eur bez DPH/nH podľa kontrolnej kalkulácie a keďže dôvody\nzníženia poistného plnenia nebolo možné zo strany poisťovne dodatočne meniť, bolo predmetom tohto\nkonania len posúdenie dôvodnosti žaloby v rozsahu ceny práce. Podrobné odôvodnenie nepriznania\nnáhrady za prácu v súvislosti s opravou predmetného motorového vozidla v Oznámení absentovalo, čo\nje bezpochyby na ťarchu žalovaného. Podľa kalkulácie žalovaného bola určená cena práce v rozsahu\n23n/H x 20,- eur = 460,- eur. Podľa kalkulácie žalobcu bola určená cena práce v rozsahu 26,5n/H x 30,eur = 795,- eur. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vychádzať v súlade s čl. IX bod 2, písm.\na), d), VPP z rozsahu času práce na opravu motorového vozidla stanovenej žalovaným v rozsahu 23n/\nH. Cena za normohodinu bola vo VPP stanovená maximálne v sume 25,- eur/n/H. Žalovaný v Oznámení\nneodôvodnil, prečo v súlade s VPP znížil hodinovú sadzbu za prácu na sumu 20,- eur/n/H. Podľa názoru\nodvolacieho súdu teda malo byť žalobcovi v súlade s VPP poskytnuté plnenie v rozsahu 25,- eur/n/H,\na teda: 23n/H x 25,- eur = 575,- eur. Žalobca plnil cenu práce v rozsahu 460,- eur a preto bola žaloba\npodaná dôvodne (v časti nároku na náhradu ceny práce) v rozsahu 115,- eur (575 - 460 = 115). Súd prvej\ninštancie vo výroku I. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 202,50 eura, teda viac ako žalobcovi\npodľa názoru odvolacieho súdu patrí. Výrok I. napadnutého rozsudku nebol však napadnutý odvolaním,\na preto nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n18. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu Nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája 2010\no uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych\ndohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel uviedol, že toto sa týka vertikálnych\ndohôd o nákupe, predaji alebo ďalšom predaji nových motorových vozidiel, vertikálne dohody o\nnákupe, predaji alebo ďalšom predaji náhradných dielov na motorové vozidlá a vertikálne dohody o\nposkytovaní opravárenských služieb a údržby pre tieto vozidlá, keď sú tieto dohody uzatvorené medzi\nnekonkurujúcimi podnikmi, medzi určitými konkurentmi alebo určitými združeniami maloobchodníkov\nalebo opravovní. Uvedené má teda zabezpečiť aby všetky opravovne (autorizované aj neautorizované)\nmali rovnaký prístup k originálnym náhradným dielom na motorové vozidlá. Odvolací súd tiež vychádzal\nz obsahu Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, z obsahu ktorého\npodľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa týka vymedzenia pojmov „vertikálne dohody, hraničný\ntrhový podiel, skupinová výnimka“.\n19. Z citácií z Nariadení komisie (EÚ) č. 330/20210 a 461/2010 podľa názoru odvolacieho súdu\npriamo nevyplýva obmedzenie zmluvných strán uzavrieť zmluvu o havarijnom poistení s osobitnou\ndohodou upravenou v čl. IX bod 2, písm. c), Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto\nkomplet spočívajúcou v tom, že: „V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných\nopravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,- eur bez DPH.“\n20. Podľa názoru odvolacieho súdu je spravodlivé a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, aby\nmali všetky opravovne motorových vozidiel na trhu rovnaké postavenie. Rozlišovanie servisov na\nautorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná\nriadne, v potrebnom rozsahu. Vo vzťahu k prejednávanej veci bolo však nevyhnutné rešpektovať\nzásadu zmluvnej voľnosti strán pri uzavieraní zmlúv. Poistné zmluvy týkajúce sa motorových vozidiel\nmožno rozdeliť do dvoch základných skupín. Sú to jednak zmluvy o Povinnom zmluvnom poistení na\nzáklade zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (PZP), podľa ktorého je v\n§ 3 ods. 1, určená povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle tomu, kto je\nako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla\nzapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto\nje vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená\nnájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Druhou\nnajčastejšou skupinou poistných zmlúv sú zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel, a to v\nsúlade s § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od PZP je havarijné poistenie dobrovoľné a\nzaložené na zmluvnej voľnosti a dohode strán. Z uvedeného vyplýva, že havarijné poistenie je limitované\nlen § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n\n21. Odvolací súd skonštatoval, že podľa jeho názoru cit. Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 a č.\n461/2010 nemajú priamy vplyv (z hľadiska predmetu úpravy vzťahov) na slobodne, vážne a zákonne\nuzavretú dohodu o havarijnom poistení motorového vozidla. Ak by aj odvolací súd akceptoval názor\nžalobcu o čiastočnej neplatnosti VPP v časti rozlišovania opravovní na autorizované a neautorizované\npri použití značne rozšíreného výkladu Nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 a č. 461/2010 je zrejmé,\nže vzhľadom na odôvodnenie výšky výpočtu nároku žalobcu, je vzhľadom na právoplatnosť výroku I.\nnapadnutého rozsudku žaloba vo zvyšku nedôvodná.\n22. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho\nposúdenia zo strany súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania. S\nodkazom na § 369 ods. 1, 2 ObZ, odvolací súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný\nukončil poistné šetrenie dňa 4. augusta 2020, preto sa vo vzťahu k žalobcovi dostal v súlade s § 369\nObZ do omeškania s povinnosťou platiť úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy\n202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia (v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 797 ods. 3 OZ\nv nadväznosti na nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., upravujúcej výšku úrokov z omeškania). Dôvody\nodvolania, v ktorých žalobca namietal nepriznané úroky z omeškania, boli preto s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu odvolacieho súdu právne relevantné.\n23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,\nnakoľko mu žiadne nevznikli.\n24. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP.\nNamietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí kombináciou viacerých vád, a to vnútorne rozporná\nargumentácia, nedostatok odôvodnenia, rozhodnutie v rozpore s doterajšou rozhodovacou činnosťou a s\ntým spojená nepredvídateľnosť rozhodnutia, svojvoľný postup súdu pri hodnotení dôkazov, odmietnutie\nzohľadniť skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti.\n25. Žalobca namietal, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie založili svoje právne posúdenie na\nnesprávne zistenom skutkovom stave a selektívnom výbere dôkazov, pričom, ak žalobca namietol túto\nskutočnosť, odvolací súd nesprávnym procesným postupom v rozpore so zákonom túto skutočnosť\nprávne posúdil v neprospech žalobcu (rozšírenie dôvodov zníženia poistného plnenia v priebehu\nsúdneho konania žalovaným). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že už v podanej žalobe opísal\nrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho nároku na poistné plnenie, avšak zo strany žalovaného došlo\nk exaktnému porušeniu § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď počas súdneho konania rozšíril\n- dodatočne zmenil dôvody zníženia poistného plnenia. K odôvodeniu odvolacieho súdu uvedenému\nv bode 26 napadnutého rozsudku uviedol, že išlo o svojvoľný a arbitrárny postup, pričom kalkulácia\nnákladov má slúžiť len ako pomôcka poisťovne pri výpočte nákladov na opravu vozidla, ktoré sa\nporovnávajú s kalkulačným programom poisťovne a nie stanovujú podľa kalkulačného programu\npoisťovne. Odvolací súd tak poskytol právnu ochranu žalovanému na úkor základného práva žalobcu na\nspravodlivé súdne konanie, a to naviac aj tým, keď ad absurdum uviedol, že žalobcovi malo byť dokonca\npriznané menej, než mu priznal súd prvej inštancie.\n26. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas so záverom odvolacieho súdu vyjadreným v bode 32 rozsudku,\npretože odvolací súd nepodrobil kritickému právnemu posúdeniu čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných\npodmienok, ktorý výslovne diskriminuje neautorizované servisy a poistených. Z predmetných zmluvných\ndojednaní je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia\n(náhrady parciálnej škody na vozidle) len v prípadoch, keď si poistený nechá opraviť svoje vozidlo\nv autorizovanom alebo zmluvnom servise, pričom tieto zmluvné dojednania nezohľadňujú konkrétne\nzmluvné podmienky dohodnuté v poistnej zmluve, ktoré súd prvej inštancie ani odvolací súd vôbec\nani len neuviedol a nezohľadnil pri svojom právnom posúdení. Odvolací súd nezohľadnil ani judikatúru\nSúdneho dvora, ktorá jasne hovorí, že poisťovne týmto spôsobom porušujú pravidlá voľnej hospodárskej\nsúťaže a ovplyvňujú trh v opravárenskom segmente. Odlišný názor ako odvolací súd pritom podľa\nžalobcu majú aj ostatné všeobecné súdy.\n27. Žalobca následne argumentoval, že princíp zmluvnej voľnosti nie je absolútny a musí rešpektovať\nkogentný charakter ustanovení OZ upravujúcich poistné zmluvy a základné zásady občianskoprávnych\nvzťahov. Odvolací súd však posudzoval právny vzťah založený poistnou zmluvou len na základe\n\nvšeobecných poistných podmienok bez toho, aby čo i len právne posúdil konkrétnu uzavretú poistnú\nzmluvu a konkrétne zmluvné dojednania v nej obsiahnuté. Na tomto mieste žalobca poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to 5Obo/12/2020, 9Cdo/73/2021, a to v súvislosti s tým, v akom\nrozsahu je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie (samozrejme pri zohľadnení primeranosti a\núčelnosti nákladov vynaložených na obnovenie veci).\n28. V ďalšej časti dovolania žalobca namietal obchádzanie kogentných ustanovení Občianskeho\nzákonníka prostredníctvom všeobecných poistných podmienok a podmieňovanie vyplatenia celého\nnároku na poistné plnenie - nahradenie škody - vykonaním opravy v autorizovanom alebo zmluvnom\nservise. V tejto súvislosti žalobca poukázal na §§ 799, 806, 809, 810 Občianskeho zákonníka a uviedol,\nže odvolací súd v tomto súdnom konaní len poukázal na všeobecné poistné podmienky, ale poistné\npodmienky upravené priamo v poistnej zmluve nepodrobil akémukoľvek právnemu posúdeniu veci,\nčím porušil základné práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a ani nepostupoval v súlade s §\n806 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu, spôsob určenia poistného plnenia (pri rozlišovaní\nna autorizované a neautorizované servisy) je v rozpore s kogentnou úpravou týkajúcou sa poistných\nzmlúv, ktorým žalovaný obchádza túto kogentnú úpravu, ako aj samotné poistné podmienky dohodnuté\nv poistnej zmluve. Poistený predsa nemôže byť sankcionovaný znížením poistného plnenia len za\nskutočnosť, že opravu poškodenej veci vykonal neautorizovaný nezmluvný servis, pričom za rovnakých\npodmienok, ak by vykonal opravu autorizovaný servis ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovne\nby nedošlo. Podľa žalobcu je pre platnosť akejkoľvek modifikácie zmluvných podmienok dohodnutých\nv poistnej zmluve nutné dodržanie písomnej formy. V danom prípade nebola však dodržaná akákoľvek\npísomná forma právneho úkonu, ktorým by poistený prejavil vôľu dodatočným spôsobom podieľať sa\nna následkoch poistnej udalosti v prípade vykonania opravy v neautorizovanom servise. Podstatná\nnáležitosť poistnej zmluvy nemôže byť odsunutá do všeobecných poistných podmienok, aby bola platná\na účinná. Týmito všeobecnými poistnými podmienkami poisťovňa priamo a už vopred znižuje zmluvne\ndohodnutý nárok na poistné plnenie v rozpore so zmluvnými dojednaniami v poistnej zmluve ako aj v\nrozpore s § 797 ods. 3 a v spojení s § 809 Občianskeho zákonníka. Všeobecné poistné podmienky\nmôžu určiť len spôsob, akým bude poisťovňa postupovať pri zisťovaní primeranosti ceny opravy vozidla\nv danom čase a mieste a nemôže vopred obmedziť svoje poistné riziko a to spôsobom odporujúcemu\nzákonu. Právna konštrukcia žalovaného vo VPP, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre\nneautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou\núpravou, a preto je de iure neplatná.\n29. Žalobca s poukazom na uvedené namietal, že výkladom právnych predpisov odvolacieho súdu,\nktorý z pojmu zníženie poistného plnenia vytvoril pojem „dohodnuté“ poistné plnenia, priamo obchádza\nkogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 799 ods. 4 v spojení s § 809, ktoré jasne\nstanovujú za akých podmienok môže poisťovateľ znížiť poistné plnenie, a zároveň touto právnou\nkonštrukciou odvolacieho súdu stanovuje ďalšie možnosti pre poisťovňu, ako kreatívne vytvárať\nvšeobecné poistné podmienky, ktoré budú vymedzovať do pojmu „dohodnuté“ poistné plnenie. Žalobca\nopätovne poukázal na kogentnosť ustanovení a v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR z\n28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2023.\nZ uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že všeobecné poistné podmienky čl. 9 ods. 2 písm. c) sú v\nrozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou, ich cieľom je jedine a výlučne znížiť poistné plnenie a touto\nprávnou konštrukciou obchádzajú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka.\n30. Žalobca ďalej považoval za potrebné dať do pozornosti posudzovanie nároku na poistné plnenie\npodľa kritéria primeranosti a účelnosti, pričom toto kritérium, ako zdôraznil, preukázal predloženou\nfaktúrou za opravu vozidla a zároveň primeranosť ceny účtovanej práce predložením konkrétnych\ncenníkov iných servisov podnikajúcich v danom mieste a čase. Žalobca má za to, že limitovať výšku\npoistného plnenia na sumu 25 eur/hod vo všeobecných poistných podmienkach nezodpovedá zásadám\nprimeranosti a účelnosti a žalovaný sa touto zásadou neriadi a stanovuje vopred pre všetky vozidlá\njednotnú výšku ceny opravy bez ohľadu na to, pre aký druh, typ vozidla alebo aká poistná suma bola\nv zmysle poistnej zmluvy dojednaná.\n31. Odvolací súd podľa názoru žalobcu svojvoľným a nesprávnym postupom neaplikoval ani rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní (vo veci C-32/11, Allianz Hungária Biztosító\nZrt. a i. proti Gazdasági Versenyhivatal, v ktorom Súdny dvor konštatoval porušovanie čl. 101 ods. 1\nZFEÚ), ale naopak vytkol túto skutočnosť žalobcovi, že mu mal byť údajne priznaný ešte menší nárok\n\nako mu priznal súd prvej inštancie. Odvolací súd neaplikoval právo EÚ a vôbec sa nevysporiadal ani s\nostatnými rozhodnutiam všeobecných súdov, ktoré jasne stanovujú, že žalovaný zakotvením vytýkaných\nzmluvných dojednaní jednoznačne porušuje hospodársku súťaž.\n32. Žalobca v dovolaní poukázal tiež na zjavné zneužívanie práva poisťovne, obmedzovanie voľnej\nhospodárskej súťaže, keď napriek všetkému mu bola priznaná právna ochrana zo strany odvolacieho\nsúdu. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že v danom\nprípade nedochádza k porušovaniu pravidiel voľnej hospodárskej súťaže aplikovaním čl. 9 ods. 2 písm.\nc) všeobecných poistných podmienok, ale ide o riadne zmluvne dohodnuté poistné plnenie. Podľa\nnázoru žalobcu je v danom prípade jednoznačný protisúťažný cieľ dohody, ktorým poisťovňa podmieňuje\nvyplatenie poistného plnenia len v autorizovanej a zmluvnej opravovni, keďže práve cieľom tejto dohody\nje vylúčiť subjekty - neautorizované a nezmluvné autoservisy z účasti na hospodárskej súťaži pri\nopravách, ktoré sa práve týkajú poistných udalostí. Žalobca dodal, že žalovaný nevyužil ani svoje právo\nurčiť konkrétnu opravovňu poistenému v zmysle čl. 9 ods. 4, preto ani z uvedeného dôvodu nemôže\nuplatňovať akékoľvek zníženie poistného plnenia, ktoré je v rozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou.\n33. Argumentácia žalobcu ďalej smerovala proti postupu odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu označil žalobca za vnútorne rozporné, svojvoľné a\narbitrárne. Konajúce súdy uverili nepravdivým tvrdeniam žalovaného a bezdôvodne preniesli dôkazné\nbremeno v časti týkajúcej sa nároku z lakovacieho materiálu. Žalobca v podanej žalobe uviedol jasným\na zrozumiteľným spôsobom čo je predmetom konania a z akých dôvodov sa svojho nároku domáha,\npričom predložil na preukázanie svojich tvrdení aj relevantné dôkazy. Je to však práve žalovaný, ktorý\nmal odôvodniť a preukázať dôvody (dôvod v tomto prípade), na základe ktorých znížil poistné plnenie,\npretože žalovaný ako poisťovňa v tomto prípade kreuje meritum sporu vymedzením dôvodov, pre ktoré\nznížil poistné plnenie a ak ich nevymedzí riadne, znížil poistné plnenie bezdôvodne (viď dikcia v zmysle §\n797 ods. 4 - dôvody nie je možné dodatočne meniť). Odvolací súd sa tak ďalším arbitrárnym a svojvoľným\npostupom sa úplne odtrhol od svojich povinnosti, a to aplikovať právne normy na zistený skutkový stav, a\nto § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy v rámci súdneho konania žalovaný rozšíril dôvody zníženia\npoistného plnenia.\n34. Odvolací súd podľa názoru žalobcu svojim rozhodnutím poskytol právnu ochranu žalovanému, ktorý\nzjavne a evidentne zneužíva právo, ignoruje a popiera existenciu rozhodnutí všeobecných súdov SR\na zakotvuje práve výslovne porušovanie práva do svojich všeobecných poistných podmienok, pričom\nžalovaný týmto dáva najavo aj akú záväznosť má súdna autorita voči žalovanému - poisťovni, avšak\nodvolací súd v tomto konaní poskytol tomuto šikanóznemu konaniu žalovaného právnu ochranu.\n35. Napokon žalobca namietal porušenie princípu právnej istoty, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť\nprávneho štátu a procesným postupom odvolacieho súdu bolo uvedené právo žalobcovi odopreté. Právo\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivé\nsúdne konanie, pričom odvolací súd sa v podstatných častiach snažil právnymi konštrukciami vyhnúť\nsa odôvodňovať žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň odvolací súd sa\nnevysporiadal vo svojom odôvodnení rozhodnutia s ďalšími podstatnými skutočnosťami, ktoré boli\nnamietané žalobcom s poukazom na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n36. Na základe uvedeného žalobca v dovolaní navrhol, aby dovolací súdu zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/110/2023 zo dňa 31. júla 2024 v napadnutej časti, v ktorej žalobu vo\nzvyšku zamietol a s tým súvisiaci výrok o trovách konania; zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 26Cb/14/2021 zo dňa 13. apríla 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby žalobcovi priznal\nnáhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n37. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že z obsahu samotného dovolania je evidentné, že\nžalobca rozvíja obsiahlu právnu argumentáciu k samotnému predmetu sporu, čo je vzhľadom na\nním uplatnený dovolací dôvod neprípustné, keďže dovolanie pre riešenie právnej otázky je prípustné\nlen prostredníctvom dovolacích dôvodov podľa § 421 CSP, ktoré však dovolateľ vo svojom dovolaní\nneuviedol. Cez vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nemôže súd riešiť právne posúdenie veci.\nNaviac, v danom prípade sa jedná o bagateľný spor, kedy dovolanie do právneho posúdenia veci\nvylučuje § 422 ods. 1 písm. a/ CSP. Žalovaný dodal, že v súčasnosti už všeobecné súdy nerozhodujú\npodľa predstáv dovolateľa tak, ako to on tvrdil v dovolaní a už aj v iných obdobných sporoch o vyplatenie\n\npoistného plnenia z titulu havarijného poistenia poskytli k danej problematike rozsiahle odôvodnenie.\nPreto aj poukazy žalobcu na ním vybrané súdne rozhodnutia v rámci dovolania sú nenáležité, a ako\ntaké nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorá navyše ani nie je a\nnemôže byt' predmetom dovolacieho prieskumu. Podľa žalovaného žalobca v dovolaní neuviedol žiadne\ntaké skutočnosti, ktoré by ním tvrdený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP skutočne zakladali. V\nsúvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/38/2023\nz 30. septembra 2024, v ktorom skutkovo obdobný prípad zastupovaný rovnakým právnym zástupcom\na jeho totožnou argumentáciou bol predmetom dovolacieho prieskumu, pričom samotné dovolanie\nžalobcu bolo odmietnuté. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu\nako neprípustné odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru,\nže tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie svojho\nrozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n39. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n40. Podľa § 420 písm. f/ CSP, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný\npostup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto\nzásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym\nprocesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia\ntých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom\nkonaní. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo\n„ústavný súd“) č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, pod pojmom „nesprávny procesný postup súdu“,\nktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť\nalebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany.\n41. K vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj vtedy, ak je konanie postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).\n42. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľ odvolaciemu súdu\nvytkol nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku majúc za to, že sa nevysporiadal s\njeho odvolacou námietkou spočívajúcou v tvrdení o neplatnosti ustanovenia čl. IX bod 2 písm.\nc) VPP z dôvodu jeho neurčitosti, dôvodiac ďalej obmedzovaním hospodárskej súťaže v dôsledku\nrozlišovania medzi autorizovanými a neautorizovanými a zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, ktorá\nokolnosť (spočívajúca v uvedenej kategorizácii, s následkom cieleného zvýhodňovania autorizovaných a\nzmluvných autoservisov), je v rozpore s poctivým obchodným stykom a právom EÚ. Nepreskúmateľnosť\nrozsudku namieta žalobca aj vo vzťahu k určeniu zmluvných servisov zo strany žalovaného emailom,\nnakoľko z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva, na základe akých dojednaní poistnej zmluvy alebo\nVPP bol žalovaný oprávnený toto určenie realizovať emailom. V rámci procesnej vady podľa § 420\npísm. f/ CSP žalobca odvolaciemu súdu vytkol aj proces dokazovania tvrdiac, že dôkazné bremeno pri\n\nzamietnutí plnenia bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, nakoľko\nmal z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky a nie na žalobcovi ako poškodenom a slabšej\nstrane v konaní.\n43. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu, rovnako tak aj rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj\npostupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti\n(závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu) spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim\nnesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.\nf/ CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a nezistil ani vnútornú rozpornosť\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.\n44. Zamerajúc sa na ťažiskovú námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozsudku, majúcom za následok jeho nepreskúmateľnosť, dovolací súd poukazuje na rámcovú úpravu\nštruktúry práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá norma\nsa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa\n§ 420 písm. f/ CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou\nalebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec.\n45. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 683,99 eura s príslušenstvom\nz titulu poistného plnenia. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Cb/14/2021-234 z 13. apríla 2023\nžalobe žalobcu vyhovel v časti sumy 202,50 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho\nrozsudku podrobne opísal zistený skutkový stav, citoval relevantné ustanovenia právnych predpisov,\nktoré na zistené skutkové okolnosti aplikoval a uviedol, ako vec právne posúdil. Vo vzťahu k vyhovujúcej\nčasti rozsudku vysvetlil, že hoci žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia za vykonané\npráce vo výške 662,50 eura, žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vyplatil žalobcovi poistné plnenie\n(v časti ceny práce servisu) v sume 460,- eur, a teda v sume o 202,50 eura nižšej. V prevyšujúcej\nčasti žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že v časti o zaplatenie ceny práce vo výške\n132,50 eura je žaloba nedôvodná a v časti o zaplatenie sumy 348,99 eura žalobca uplatnenú sumu\nrelevantným spôsobom neodôvodnil, a teda neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní nároku v tejto\nvýške. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyjadril k potrebe rozlišovania medzi pojmami\n„cena diela“, „náhrada škody“, „poistné plnenie“, „určenie výšky poistného plnenia“ a „krátenie (zníženie)\nvýšky poistného plnenia“, zdôrazniac, že predmetné pojmy nie je možné účelovo zamieňať, keďže je\nmedzi nimi podstatný rozdiel z pohľadu aplikácie ustanovení § 806 a § 799 Občianskeho zákonníka,\ns poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/73/2021. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že\nzákladom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia je\npoistná zmluva a nie cenníky tretích osôb, teda ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných\npodmienkach. Vo vzťahu k aplikácii čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie\nvozidiel Auto komplet č. 913, predstavujúci spôsob určenia poistného plnenia zdôvodnil, prečo jeho\npoužitie považuje za súladné so zákonom, konkrétne s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd\nprvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyjadril aj k zmluvnej voľnosti zmluvných strán pri uzatváraní\npoistnej zmluvy a k žalobcom tvrdenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže a k námietke žalobcu vo\nvzťahu k § 265 Obchodného zákonníka. Vysvetlil tiež, prečo argumentácia žalobcu o „blokovej výnimke“\nnemá pre rozhodnutie v danej veci právnu relevanciu. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje dovolací\nsúd odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za zodpovedajúce základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia rozhodnutia.\n46. Za nezákonné nemožno označiť ani rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom č.k.\n3Cob/110/2023-339 z 31. júla 2024, na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\n\nvýroku II. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 %\nročne zo sumy 202,50 eura od 21. augusta 2020 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.\nOdvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako dôvodné len v časti namietaného nepriznania úroku z\nomeškania. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozsudku vysporiadal\ns podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami) a jeho odôvodnenie spĺňa\natribúty riadneho odôvodnenia.\n47. Vo zvyšnej časti sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a zdôraznil, že predmetom\nkonania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale ide o nárok na poistné plnenie z havarijného\npoistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali rozsah poistného plnenia, predpokladaný\nustanovením § 806 Občianskeho zákonníka. Vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami odvolateľa,\nvyjadril sa k predloženému listinnému dôkazu - Kalkulácia nákladov zo dňa 3. augusta 2020 vo vzťahu\nk článku IX. bod 2 písm. a/ a d/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet\nč. 913, z ktorých bolo potrebné vychádzať pri posúdení rozsahu času práce na opravu motorového\nvozidla. Ďalej sa odvolací súd vyjadril k rozlišovaniu servisov na autorizované a neautorizované a v tej\nsúvislosti aj k námietke o porušení hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo\nveci porušovania čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (vec C-32/11, Allianz Hungária Biztosító Zrt. a i. proti Gazdasági\nVersenyhivatal), na ktoré žalobca v odvolaní poukázal sa odvolací súd podrobne zaoberal Nariadením\nkomisie (EÚ) č. 431/2010 z 27. mája 2010 a Nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010.\n48. V prípade rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom\nodvolacieho prieskumu bol zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd prisvedčil\nodvolacej námietke žalobcu len v časti nesprávneho právneho posúdenia nepriznaného nároku žalobcu\nna úrok z omeškania a v ostatnej časti odvolanie žalobcu neposúdil ako dôvodné. Odvolací súd teda\nrozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania zmenil. Vo zvyšnej časti zamietajúci\nvýrok rozsudku súdu prvej inštancie vlastne potvrdil (aj keď uviedol, že ho zamieta), nakoľko sa stotožnil\ns odôvodnením súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu v tejto časti posúdil ako nedôvodné. Dovolací\nsúd uvádza, že síce ide o pochybenie odvolacieho súdu pri formulácii výroku, avšak uvedené pochybenie\nnedosiahlo takú úroveň, aby dovolací súd konštatoval, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.\n49. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu je dovolaciemu súdu zrejmé, že je vo vzťahu k niektorým\nodvolacím námietkam pomerne stručné; avšak v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, s ktorým\ntvorí jeden celok je preskúmateľné, jasné a zrozumiteľné, jednoznačne z neho vyplývajú skutkové a\nprávne závery rozhodnutia. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden\ncelok ( IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Uvedené doplnenie dôvodov odôvodnenia odvolacím súdom\npovažuje dovolací súd za dostačujúce z pohľadu už vyššie uvedenej jednoty rozsudkov prvoinštančného\na odvolacieho súdu. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle\nprávnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch\nsúdu prvej inštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a na jeho preukázanie uplatňovať\nprocesné návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca a žalovaný túto možnosť v konaní aj využili,\npričom žalobca využil aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej inštancie riadny opravný prostriedok\n(odvolanie). Dovolateľ v dovolaní v podstate uvádza tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy\noboch inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným spôsobom vysporiadali.\nPrávo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a\nvýklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 243/07).\n50. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v\npodstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (v časti, v ktorej bola žaloba\nzamietnutá), pričom sa odvolací súd vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami, zodpovedá\npožiadavkám kladeným na kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí a zodpovedá aj § 387 ods. 2, 3\nCSP. Konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).\nTento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v\npriebehu príslušného súdneho konania. Dovolací súd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací\n\nsúd sa nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami. Súladne s judikatúrou ústavného súdu\npripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS\n188/06). Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, je v prípade zistenia\nporušenia nevyhnutné aj posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na\nspravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená,\nak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana\nmohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalobcovi\nobrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj prvoinštančného konania)\nbezpochyby umožnená bola.\n51. Dovolací súd k procesu dokazovania vo všeobecnosti uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu\nveci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1\nukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,\nje však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná\nvšetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže\nbyť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto\nnezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie\nuplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu\nz nich vylúčené (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných\ndôkazov vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto\nsamotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom\nani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať\nsporovým stranám priestor na prednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho\npovinnosťou všetky aj vykonať. Ak však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť\nprečo dôkaz nevykonal, napr. nadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej\nhodnoty dôkazu a napokon aj oneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie\ndôkazu, t. j. po sudcovskej, či zákonnej koncentrácii konania.\n52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu má dovolací súd za to, že dokazovanie v\nposudzovanej veci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1\nCSP, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP (podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane\npoužijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, a teda aj označené ustanovenia). K námietke\nžalobcu spočívajúcej v tvrdení, že dôkazné bremeno pri zamietnutí plnenia malo byť na žalovanom a nie\nžalobcovi, dovolací súd zdôrazňuje, že samotný súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\nkonštatoval, že dôkazné bremeno v sporoch o vyplatenie poistného plnenia ohľadne dôvodu výluky z\npoistného plnenia, i dôvodu zníženia výšky tohto plnenia, je síce na poisťovateľovi, avšak aj poistený\nsi musí byť vedomý svojej zákonnej povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť relevantné\ndôkazy vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu o tom,\nže by súdy v konaní preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu v situácii, kedy z dôvodu\nneodôvodnenia žalobou uplatnenej sumy vo výške 348,99 eura a nepredloženia relevantného dôkazu\npreukazujúceho oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku (nepreukázania nároku) žalobu v tejto časti\nzamietol.\n53. Ďalšími svojimi námietkami žalobca zachádza do posudzovania procesu dokazovania a\nvyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých\nvychádzali pri právnom hodnotení veci (napr. tvrdenie o absencii mechanizmu, resp. merateľných kritérií\npre určenie výšky poistného plnenia a jeho krátenia, pretrvávajúce tvrdenie o neplatnosti ustanovení\nVPP z dôvodu rozlišovania servisov, výklad ZFEÚ a ďalšie). Vo vzťahu k uvedenému je nutné zdôrazniť\n§ 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\nDovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového stavu vecí. Vo vzťahu k namietaného princípu zmluvnej voľnosti a k obchádzaniu kogentných\nustanovení OZ dovolací súd uvádza, že uvedené námietky neboli uplatnené v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie a odvolací súd viazaný podaným dovolaním sa uvedeným nezaoberal. Vo vzťahu\n\nk poukázaniu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/45/2021 z 28. júla 2022 dovolací súd uvádza, že\nuvedené rozhodnutie riešilo právnu otázku znenia ,,či možno v prípade vzniku škody v dôsledku požiaru\nkonanie vo forme závažného porušenia predpisov na úseku ochrany pred požiarmi vyhodnotiť ako hrubú\nnedbanlivosť poisteného, oprávňujúcu poisťovateľa uplatniť výluku z poistenia bez ohľadu na existenciu\npríčinnej súvislosti medzi porušením predpisov a vznikom škody“. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie,\nktoré vychádzalo z iného skutkového stavu, než bol zistený v predmetnej veci a dovolací súd by\nsa prípadným odklonom od tohto rozhodnutia mohol zaoberať len na základe dovolania s dovolacím\ndôvodom podľa § 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky).\n54. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvostupňového súdu a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nDovolací súd existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej veci\nnezistil.\n55. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n56. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, dovolací súd poznamenáva, že správnosť právneho posúdenia\nsúdom nižšej inštancie by mohol preskúmavať len na základe dovolania s dovolacím dôvodom podľa\n§ 421 CSP (za predpokladu jeho prípustnosti a formulovania právnej otázky), ktoré však dovolateľ\nz tohto dôvodu nepodal, naviac v tomto prípade podať ani nemohol, resp. aj v prípade podania by\nprípustné nebolo s ohľadom na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP, zakotvujúci tzv. majetkový\ncenzus, ktorý predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania podľa sumy, ktorá má byť predmetom\ndovolacieho prieskumu. V posudzovanom prípade ide o tzv. bagateľnú vec vylúčenú z meritórneho\ndovolacieho prieskumu správnosti právneho posúdenia veci podľa § 421 CSP. Dovolací súd je pri\nposudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP proti rozsudku odvolacieho súdu o\npeňažnom plnení viazaný výrokom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a rozsahom podaného\ndovolania. Vyplývajúc z uvedeného, aj v prípade podania dovolania z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP,\nby dovolanie vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu bolo zrejme bezúspešné a dovolací súd by sa\nsprávnosťou právneho posúdenia veci v tomto prípade zaoberať nemohol. V tomto dovolacom konaní,\nkeďže podať dovolanie podľa § 421 CSP vo veci, v ktorej napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (pričom na príslušenstvo sa neprihliada), nebolo\nprípustné a dovolateľ ani tento dôvod (správne) v dovolaní neuplatnil, nebolo možné v rámci dovolacieho\nprieskumu podľa uplatneného dovolacieho dôvodu § 420 písm. f/ CSP preskúmať správnosť právnych\nzáverov súdov nižšej inštancie v tejto veci.\n57. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd uzatvára, že v danom prípade\npostupom odvolacieho súdu nedošlo k vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie\npráva žalobcu na spravodlivý súdny proces a v preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka\nprípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle\nustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n\n58. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262\nods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, autoservis, na ktorý poistený postúpil pohľadávku, sa domáhal doplatku poistného plnenia z havarijného poistenia za opravu vozidla; sporná bola najmä cena práce, keď poisťovateľ podľa zmluvných dojednaní akceptoval pre neautorizované servisy normohodinu najviac vo výške 25 eur bez DPH. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel len sčasti, odvolací súd navyše priznal úroky z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nedostatočnom a vnútorne rozpornom odôvodnení, svojvoľnom hodnotení dôkazov, prenesení dôkazného bremena na poisteného a nezohľadnení práva EÚ o hospodárskej súťaži. Dovolací súd dovolanie odmietol ako neprípustné: odôvodnenia rozsudkov oboch inštancií tvoria jeden celok a sú preskúmateľné, nevykonanie či nesprávne hodnotenie dôkazov nezakladá vadu zmätočnosti a nesprávne právne posúdenie veci nemožno namietať prostredníctvom § 420 písm. f) CSP. Prieskum právneho posúdenia podľa § 421 CSP bol vylúčený, lebo išlo o bagateľnú vec podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. K dôkaznému bremenu dovolací súd uviedol, že hoci dôvod výluky alebo zníženia poistného plnenia preukazuje poisťovateľ, aj poistený musí uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť dôkazy vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky.", "pravna_veta": "Ak súd nevykoná všetky navrhnuté dôkazy alebo niektorý vykonaný dôkaz vyhodnotí nesprávne, následkom môže byť len neúplnosť skutkových zistení alebo vecná nesprávnosť rozhodnutia, nie však vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá ani nesprávne právne posúdenie veci. Správnosť právneho posúdenia možno v dovolacom konaní preskúmať len na základe dovolania podľa § 421 CSP, ktoré je však vo veci, v ktorej napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, vylúčené majetkovým cenzom podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok a pochybenie odvolacieho súdu pri formulácii výroku, ktorým zamietajúci výrok fakticky potvrdil, hoci uviedol, že žalobu zamieta, nedosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 CSP", "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 442 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 797 ods. 4 OZ", "§ 806 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/110/2023", "guid": "a6333b21-c9b1-4da2-aa8e-dd00eca03efb:3a44efb2-b61f-42fa-b30e-db3a109fd791", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "bagateľný spor", "poistné plnenie", "havarijné poistenie", "dôkazné bremeno", "odôvodnenie rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:416f8140-c01b-488e-a2b4-d5081e830610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1"}, {"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:5bbb6cb5-5578-450c-b53d-8f130a9d5aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 596/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "f429d5a9-0dc8-451d-b2e5-064312eead2c:3022e44f-0626-41af-abc8-bacfdcf068ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117243386.1", "spisova_znacka": "5Cdo/140/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/140/2021 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117243386.1"}, {"guid": "09ee5b4c-d015-407f-9d7a-bbe7eec34cf3:85b841de-b977-4e5d-b5f6-cddede23c1c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1099894999.1", "spisova_znacka": "5Obo/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020 z 25. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1099894999.1"}, {"guid": "e1931dea-8cf2-48f7-987e-894b2bef8e80:bd29eeae-48d3-4c09-a66a-0e2dc7a4ca44", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/110/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/110/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e1931dea-8cf2-48f7-987e-894b2bef8e80:bd29eeae-48d3-4c09-a66a-0e2dc7a4ca44"}], "citovane_v": []}