Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 9CdoVP/34/2026 3120200751 22. 09. 2026 JUDr. Martin Holič ECLI:SK:NSSR:2026:3120200751.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T. S., narodenej XX. Z. XXXX, R., F. XXXX/XXB, zastúpenej spoločnosťou MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., Trenčín, Palackého 6403, IČO: 52 418 219, proti žalovanej Z.. G. X. D., narodenej XX. B. XXXX, M. K. XXXX, zastúpenej združením advokátov Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, Trenčín, Piaristická 6667, o vrátenie daru, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24C/3/2020, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca 2026 sp. zn. 19Co/87/2025, o návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku, takto rozhodol: Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. marca 2026 sp. zn. 19Co/87/2025 n e v y h o v u j e. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24C/3/2020-189 z 19. júna 2025 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor, pre okres R., obec M. K., katastrálne územie M. K. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 442 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 67 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2, a stavby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX. Zároveň žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 11. marca 2026 sp. zn. 19Co/87/2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a vyslovil, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f), § 421 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Súčasne navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 444 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v časti výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanej a výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 100 %. Uviedla, že žalovaná je v ekonomicky neporovnateľne výhodnejšom postavení, keďže ona, žalobkyňa je XX-ročná dôchodkyňa a väčšinu svojho majetku darovala svojim dcéram, vrátane žalovanej. V prípade, že bude v dovolacom konaní úspešná, s poukazom na doterajšie nevhodné správanie žalovanej voči nej existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalovaná nebude ochotná dobrovoľne vrátiť získaný finančný prospech, čoho dôsledkom môžu byť nehospodárne nadväzujúce súdne konania.
4. Žalovaná označila návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu za nedôvodný, keďže v otázke náhrady trov konania sa súdy zaoberali aj osobou žalobkyne, pričom v odvolacom konaní výrok o trovách konania vecne spochybnený ani nebol. 5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 6. Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napádaného (právoplatného) rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku čoho by strane, ktorá dovolanie podala, v prípade jej úspechu v dovolacom konaní mohla vzniknúť škoda, prípadne iná ujma. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť, ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej vyplývajú z už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) v provom rade poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá charakter rozhodnutia, ktoré ukladá povinnosť plniť (ide o potvrdenie zamietajúceho rozsudku), preto neprichádza do úvahy odklad jeho vykonateľnosti v zmysle § 444 ods. 1 CSP, ale len odklad jeho právoplatnosti v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Podľa obsahu najvyšší súd posúdil návrh žalobkyne aj ako návrh na odklad právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. 8. Najvyšší súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti resp. právoplatnosti dovolaním napádaného rozhodnutia nie je dôvodný. Žalobkyňa síce v návrhu tvrdila, že je v ekonomicky nevýhodnejšom postavení než žalovaná, pretože je dôchodkyňa a väčšinu svojho majetku darovala dcéram, avšak svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu nijakým spôsobom nepreukázala. Skutočnosť, že strana sporu je dôchodcom, nie je sama o sebe dôvodom pre vyhovenie návrhu na odklad, keďže paušálne nepreukazuje, že osoba sa nachádza v ekonomicky zlej situácii. Dovolateľka neuviedla, aká je výška jej starobného dôchodku, či má aj iné príjmy a ani to, aké sú jej náklady a výdavky a aké nepriaznivé dôsledky na jej majetkovú sféru očakáva v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z rozhodnutia odvolacieho súdu. Okolnosť, že darovala svoj majetok dcéram, taktiež nepreukazuje, že nemá žiadne prostriedky na úhradu pohľadávky vzniknutej z tohto súdneho konania a iné zdroje príjmov či majetku na splnenie svojej povinnosti. Obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by žalobkyňa bola v nepriaznivej ekonomickej situácii, ktorá by jej neumožňovala nahradiť žalovanej priznané trovy konania vo výške vyčíslenej súdom prvej inštancie na sumu 2 348,15 euro (č. l. 294 súdneho spisu). Inými slovami, žalobkyňa nepreukázala, že by jej z dôvodu povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania mohla vzniknúť ťažko nahraditeľná ujma. Obsahom odvolania ani dovolania žalobkyne neboli žiadne špecifické námietky vo vzťahu k výrokom o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného resp. odvolacieho konania. Pokiaľ žalobkyňa návrh na odklad odôvodnila tým, že v prípade jej úspechu v dovolacom konaní by jej žalovaná dobrovoľne nevrátila už poskytnuté plnenie, ide o hypotetické a ničím nepodložené tvrdenie. 9. Najvyšší súd tak uzatvára, že nebolo preukázané, že by bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s § 444 ods. 1 resp. ods. 2 CSP, preto návrhu žalobkyne nevyhovel. 10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.