Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/24/2023 z 22. 8. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší súd 4Obdo/24/2023 7214224664 22. 08. 2024 JUDr. Lenka Praženková ECLI:SK:NSSR:2024:7214224664.1

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcov 1. KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 11, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 43 878 296, 2. BYTY KRÁSNA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 11, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 44 513 798, 3. HOPE DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Hýľov 157, 044 12 Hýľov, IČO: 36 601 781, zastúpení advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému asia works, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 45 638 331, za účasti intervenienta Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, 821 08 Bratislava, IČO: 36 742 023, o určenie zániku pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 34Cb/106/2014, v konaní o dovolaní žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/48/2022-611 zo 7. septembra 2022, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade o d m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. III. Intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a voči žalobcom v 1., 2. a 3. rade n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) prvým výrokom rozsudku č. k. 34Cb/106/2014-477 z 28. septembra 2021 žalobu žalobcov zamietol; druhým výrokom vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 3. rade k žalovanému, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tretím výrokom vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 3. rade k intervenientovi na strane žalovaného, priznal intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia návrhom, doručeným súdu dňa 12. septembra 2014 navrhli, aby súd určil, že pohľadávka žalovaného asia works, s.r.o., voči žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 1.985.970,92 eura s príslušenstvom, vzniknutá titulom Zmluvy o stavebnom úvere č. 0921754801 zo dňa 22. februára 2008 v znení dodatkov, ktorá bola uzatvorená medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom, zanikla. Žalobcovia zároveň navrhli, aby súd určil, že záložné právo žalovaného k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 3. rade evidované na LV č. XXXXX, katastrálne územie D. E., obec P. - D., ktoré vzniklo vkladom záložného práva, povolené Správou katastra Košice pod č. V-2061/2008, zaniklo. Žalobcovia tiež navrhli, aby súd určil, že záložné právo k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 1. rade zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P. - P., ktoré vzniklo povolením vkladu záložného práva Správou katastra Košice pod č. V-9012/2019, zaniklo.

3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 22. februára 2008, uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobcom v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom, mala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., voči žalobcom v 1. a 2. rade pohľadávku vo výške 1.985.970,92 eura so splatnosťou dňa 31. januára 2014. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4. augusta 2014 veriteľ - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., postúpila predmetnú pohľadávku na žalovaného asia works, s.r.o., čo Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., oznámila žalobcom písomným podaním zo dňa 11. augusta 2014. Žalobcovia ďalej uviedli, že predmetná pohľadávka zo zmluvy o úvere bola okrem iného zabezpečená aj záložným právom zriadeným v prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 3. rade zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie D. E., obec P. - D. a ďalším záložným právom k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 1. rade zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P. - P.. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 19. februára 2013 zmluvy so spoločnosťou Krásna development s.r.o., so sídlom Pri prachárni 11, 040 11 Košice, a to: a) Kúpnu zmluvu č. 3 zo dňa 19. februára 2013, predmetom ktorej bol okrem iných záväzok žalobcu v 2. rade ako predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v článku I. ods. 2 Kúpnej zmluvy č. 3 zo dňa 19. februára 2013 na spoločnosť Krásna development s.r.o., ako kupujúceho a záväzok spoločnosti Krásna development s.r.o., zaplatiť žalobcovi v 2. rade dojednanú kúpnu cenu vo výške 2.860.000,-- eur, b) Dohodu o splatnosti kúpnej ceny zo dňa 19. februára 2013, predmetom ktorej bolo predovšetkým dojednanie splatnosti kúpnej ceny, ktorú sa spoločnosť Krásna development s.r.o., zaviazala zaplatiť žalobcovi v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy č. 3 z 19. februára 2013, c) Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19. februára 2013, predmetom ktorej bol najmä záväzok žalobcu v 1. rade pokračovať v budovaní infraštruktúry opísanej v článku I. ods. 3 Zmluvy o budúcej zmluve a jej odovzdanie do správy Mestskej časti P. - P., prípadne do správy iného subjektu, a to najneskôr v termíne do 31. decembra 2013 (článok II. ods. 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19. februára 2013); pre prípad porušenia predmetného záväzku žalobcu v 1. rade (omeškania so splnením) si zmluvné strany dojednali záväzok uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemkom na URB Krásna s.r.o., tak, ako sú definované v článku I. ods. 3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 19. februára 2013 (článok II. ods. 2 a nasl. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve). Porušenie záväzku uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, rovnako aj záväzku žalobcu v 1. rade zabezpečiť nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom zo strany spoločnosti Krásna development s.r.o., v dojednanej lehote (článok II. ods. 7 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) bolo sankcionované solidárnym záväzkom žalobcu v 1. a 2. rade zaplatiť pre URB Krásna s.r.o., zmluvnú pokutu vo výške 2.860.000,-- eur (článok III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a zakladalo jej právo požadovať zľavu z kúpnej ceny dojednanej v Kúpnej zmluve č. 3 z 19. februára 2013 vo výške 50 %. Vyššie uvedené právne úkony mali zabezpečiť prechod developerského projektu výstavby rodinných a bytových domov s názvom „Krásna pri Jazere“ na spoločnosť Krásna development s.r.o. 4. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobcovi v 1. rade sa nepodarilo v dojednanej lehote splniť svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 19. februára 2013 v znení zmien prijatých dohodou z 18. februára 2014, a to dokončiť infraštruktúru a odovzdať ju do správy Mestskej časti P. - P.. Na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19. februára 2013 a na základe výzvy spoločnosti URB Krásna s.r.o., zo 14. marca 2014, žalobca v 1. rade ako predávajúci a spoločnosť URB Krásna s.r.o., ako kupujúci uzatvorili Kúpnu zmluvu č. 1 zo dňa 18. marca 2014, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným v čl. I. tejto zmluvy. 5. Žalobcovi v 1. rade bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 31Cb/14/2014-28 zo dňa 10. marca 2014 (ďalej len „predbežné opatrenie“), ktorým mu bol nariadený zákaz nakladať s pozemkami uvedenými vo výroku predbežného opatrenia. Medzi pozemkami, ktoré postihovalo predbežné opatrenie, boli aj pozemky tvoriace predmet prevodu podľa Kúpnej zmluvy č. 1 zo dňa 18. marca 2014, a to pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/X zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Košice pre obec P.e - P., katastrálne územie P.. V dôsledku tohto nariadeného predbežného opatrenia Okresný úrad Košice - katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 20. marca 2014 prerušil katastrálne konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa Kúpnej zmluvy z 18. marca 2014 a vklad vlastníckeho práva v prospech URB Krásna s.r.o., nebol do dnešného dňa povolený.

6. V príčinnej súvislosti s týmto nariadeným predbežným opatrením, žalobca v 1. rade porušil záväzok podľa čl. II ods. 7 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 19. februára 2013, aby bol zabezpečený vklad vlastníckeho práva k prevádzaným pozemkom v prospech URB Krásna s.r.o. Toto porušenie malo za následok v zmysle čl. III Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 19. februára 2013 vznik solidárneho záväzku žalobcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločnosti URB Krásna s.r.o., zmluvnú pokutu vo výške 2.860.000,-eur. V dôsledku predmetného nariadeného predbežného opatrenia sa spoločnosť URB Krásna s.r.o., nestala vlastníkom prevádzaných pozemkov, a to ani v lehote 60 dní po tom, ako k tomu vyzvala žalobcu v 1. rade. 7. Spoločnosť URB Krásna s.r.o., listom z 2. júna 2014 uplatnila voči žalobcovi v 2. rade všetky nároky v dôsledku neuzatvorenia kúpnej zmluvy tak, ako vyplývali zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to nárok na zľavu z kúpnej ceny 2.860.000,-- eur vo výške 50 %, t. j. 1.430.000,-- eur a aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.860.000,-- eur, teda celkovo peňažný nárok vo výške 4.290.000,-- eur. 8. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., ako navrhovateľ predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31Cb/14/2014-28 z 10. marca 2014 bola povinná podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia (15. júla 2014). Lehota na podanie návrhu vo veci samej uplynula 14. augusta 2014, návrh však podaný nebol. Žalobcovia uviedli, že v príčinnej súvislosti s týmto predbežným opatrením im vznikla ujma vo výške 4.290.000,-- eur. Žalobca v 2. rade si predmetnú pohľadávku uplatnil v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., listom z 21. augusta 2014. Následne sa dozvedel, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., postúpila predmetnú pohľadávku na žalovaného asia works, s.r.o., preto ujmu uplatnil aj u žalovaného listom z 2. septembra 2014, ktorým si zároveň započítal svoj nárok na úhradu ujmy spôsobenú predbežným opatrením vo výške 4.290.000,-- eur oproti pohľadávke pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Uvedené znamená, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v 2. rade zanikla započítaním. Žalobca v 2. rade následne v súlade s ust. § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ“) vyzval žalovaného na podanie žiadosti o výmaz všetkých záložných práv, ktoré zabezpečujú jeho pohľadávku, prípadne o vystavenie a doručenie listiny preukazujúcej zánik záložných práv. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., ani žalovaný asia works, s.r.o., na výzvu žalobcu v 2. rade nereagovali. 9. Žalobcovia v 1. a 2. rade ďalej v žalobe uviedli, že sa ňou domáhajú určenia, že pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., resp. postupníka asia works, s.r.o., voči žalobcom v 1. a 2. rade zanikla a žalobcovia v 1. a 3. rade sa domáhajú určenia, že záložné právo k pozemkom, ktoré zabezpečujú predmetnú pohľadávku, zaniklo. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože právne postavenie žalobcov je neisté, je tu hrozba vymáhania zaniknutej pohľadávky, použitím ktoréhokoľvek zo zabezpečovacích inštitútov, ktoré zabezpečujú predmetnú pohľadávku. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu a intervenienta na strane žalovaného, obsahom fotokópii listinných dôkazov predložených stranami, obsahom výpisu strán z príslušných obchodných registrov, prednesmi právneho zástupcu žalobcov a právneho zástupcu intervenienta na strane žalovaného a zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne opísal v odôvodnení svojho rozsudku. Konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhajú meritórneho určenia, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere voči nim zanikla a žalobcovia v 1. a 3. rade sa domáhajú meritórneho určenia, že aj záložné právo k predmetným pozemkom zaniklo. Žalobcovia svoj návrh odvodzujú od uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 31Cb/14/2014-28 zo dňa 10. marca 2014, ktoré bolo žalobcovi v 1. rade doručené 19. marca 2014 a ktorým bol žalobcovi v 1. rade nariadený zákaz nakladať s pozemkami uvedenými vo výroku predbežného opatrenia s tým, že medzi pozemkami, ktoré postihovalo predbežné opatrenie, boli aj pozemky tvoriace predmet prevodu v Kúpnej zmluve č. 1 s uvedením parciel zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice pre obec P. - P., kat. územie P.. Z obsahu spisu súd zistil, že v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 20. marca 2014 prerušil katastrálne konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa Kúpnej zmluvy č. 1 zo dňa 18. marca 2014, pričom vklad vlastníckeho práva v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy nebol do dnešného dňa povolený. Žalobcovia zdôrazňovali, že v príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia žalobca v 1. rade porušil záväzok vyplývajúci z čl. II. bod 7 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 19. februára 2013, a to zabezpečiť, aby vklad vlastníckeho práva k prevádzaným pozemkom bol povolený bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 30 dní odo dňa uzavretia Kúpnej zmluvy č. 1 z 8. marca 2014, ktorá skutočnosť podľa ustanovenia čl.

III. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zakladala vznik solidárneho záväzku žalobcu v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločnosti URB Krásna s.r.o., zmluvnú pokutu v sume 2.860.000,-- eur. V príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením nastala skutočnosť uvedená v čl. IV. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to, že spoločnosť URB Krásna s.r.o., sa nestala vlastníkom prevádzaných pozemkov, ani v lehote 60 dní po tom, čo vyzvala žalobcu v 1. rade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (dňa 14. marca 2014). Uvedená skutočnosť oprávňovala spoločnosť URB Krásna s.r.o., požadovať od žalobcu v 2. rade zľavu z kúpnej ceny pozemkov prevádzaných na základe Kúpnej zmluvy č. 3 z 19. februára 2013, t. j. v sume 1.430,000,-- eur. Spoločnosť URB Krásna s.r.o., listom z 2. júna 2014 uplatnila voči žalobcovi v 2. rade nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 50 % z kúpnej ceny, vo výške 2.860,000,-- eur, ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.860,000,-- eur, teda nároky v celkovej výške 4.290,000,-- eur. 11. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ďalej vyplýva konštatovanie, že žalobcovia v 1. a v 2. rade majú naliehavý právny záujem na určení, že pohľadávka zanikla, a teda nie sú dlžníkmi žalovaného, rovnako tak žalobcovia v 1. a 3. rade majú naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo viaznuce na ich nehnuteľnostiach uvedených v čl. I. žaloby zaniklo. Bez tohto určenia je právne postavenie žalobcov v 1. a 3. rade neisté, a je tu hrozba vymáhania zaniknutej pohľadávky použitím akýchkoľvek zabezpečovacích inštitútov zabezpečujúcich pohľadávku, ku ktorým okrem záložného práva uvedeného v čl. I. žaloby patrí aj Notárska exekučná zápisnica sp. zn. N 61/2008, Nz 7575/2008, NCRs 7515/2008 v znení dodatkov č. 1 - 5. 12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia podali žalobu z dôvodu, že pohľadávka žalovaného zanikla v dôsledku zápočtu, ktorým obchodná spoločnosť URB Krásna s.r.o., započítala svoju pohľadávku proti žalovanému v 2. rade listom zo dňa 2. júna 2014 (správne malo znieť „...proti žalobcovi v 2. rade...“ - pozn. dovolacieho súdu) a v príčinnej súvislosti s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cb/14/2014 z 10. marca 2014, právoplatným 15. júla 2014. Aj napriek tomu, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali a boli povinní dodržiavať, resp. zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ako vyplýva z čl. VI. bod 6.1. Zmluvy o úvere, uzatvárali zmluvy o prevode nehnuteľností, vrátane tých, vo vzťahu ku ktorým bol žalobca v 1. rade povinný v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I zdržať sa takého konania. Medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade je konateľom tá istá osoba, pán René Pavlik. 13. Žalobcovi v 2. rade mala vzniknúť majetková ujma proti žalobcovi v 1. rade v sume 4.290,000,-- eur, ktorú tvorí zmluvná pokuta v sume 2.860,000,-- eur a 50 %-ná zľava z kúpnej ceny v sume 1.430,000,-eur. Žalobca v 2. rade listom z 2. júna 2014 oznámil žalobcovi v 1. rade, že uplatňuje zľavu z kúpnej ceny a započítava svoju pohľadávku v sume 4.290,000,-- eur. V dôsledku predmetného zápočtu žalobcovia v 1., 2. a 3. rade podali žalobu na súd, ktorý je povinný prejudiciálne sa zaoberať otázkou platnosti zápočtu. 14. Citujúc ustanovenie § 77 ods. 3 OSP, súd prvej inštancie uviedol, že ak v dôsledku a v príčinnej súvislosti s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cb/14/2014 zo dňa 10. marca 2014 vznikla majetková ujma, ktorá následne bola predmetom zápočtu, je povinný prioritne rozhodovať o dôvodnosti a preukázateľnosti vzniknutej ujmy a až po tom, ak bude v konaní preukázaná dôvodnosť ujmy, môže byť táto ujma uplatnená započítaním. Postup, aký zvolili žalobcovia, keď podali určovaciu žalobu, je podľa prvoinštančného súdu nesprávny a predčasný, nakoľko bolo potrebné zvoliť postup podľa § 77 ods. 3 OSP. Vyslovil názor, že podmienkou náhrady ujmy, ak má byť úspešne uplatnený, je, že nárok na ujmu má byť judikovaný a že nárok na náhradu ujmy musí byť uplatnený žalobou na súde, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Konštatujúc, že Okresný súd Košice II nie je vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej právnej veci, súd prvej inštancie žalobu zamietol a nezaoberal sa ďalším skutkovým a právnym stavom veci. 15. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcom v 1., 2. a 3. rade a vo vzťahu žalobcov v 1., 2., a 3. rade k intervenientovi na strane žalovaného, priznal intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil. 16. Na spoločné odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade proti prvoinštančnému rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h), i) CSP, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 4Cob/48/2022-611 zo dňa 7. septembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to tak vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi stranami sporu a intervenientom na strane žalovaného. 17. Odvolací súd, majúc za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie, nariadil v zmysle § 385 CSP pojednávanie na deň 7. septembra 2022. Pred nariadením odvolacieho pojednávania výzvou z 1. augusta 2022 vyzval žalobcov, aby predložili súdu listinný dôkaz o tom, že nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31Cb/14/2014-28 z 10. marca 2014 bolo zrušené, zaniklo, alebo že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia - Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., bolo uspokojené a taktiež, aby žalobcovia predložili dôkaz o tom, že uhradili pre URB Krásna s.r.o., sumu 4.290.000,-- eur. Reagujúc na výzvu, žalobcovia v písomnom podaní z 8. augusta 2022 uviedli, že listinným dôkazom o tom, že predbežné opatrenie zaniklo podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP, nedisponujú, nie je však podľa nich sporné, že navrhovateľ v súdom určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej nepodal. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2014 a intervenient - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., bola povinná podať žalobu vo veci samej do 14. augusta 2014. Intervenient tak neurobil, pretože už 28. mája 2014 postúpil predmetnú pohľadávku zo Zmluvy o úvere na spoločnosť Setan s.r.o., a po odstúpení od Zmluvy o postúpení pohľadávky, ju postúpil dňa 4. augusta 2014 na žalovaného asia works, s.r.o. K ďalšej výzve odvolacieho súdu, aby žalobcovia predložili dôkaz o úhrade 4.290.000,-- eur pre URB Krásna s.r.o., žalobcovia uviedli, že túto sumu si spoločnosť URB Krásna s.r.o., uplatnila u žalobcov listom z 2. júna 2014; po uplatnení nároku na zľavu z kúpnej ceny vo výške 1 430.000,-- eur predstavoval zostatok kúpnej ceny nezaplatenej spoločnosťou URB Krásna s.r.o., sumu 1.316.000,-- eur. Oproti tomuto zostatku si spoločnosť URB Krásna s.r.o., započítala nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.860.000,-- eur a zostatok nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.544.000,-- eur zostal doposiaľ pre spoločnosť URB Krásna s.r.o., neuhradený. 18. Odvolací súd pred odvolacím pojednávaním výzvou z 1. augusta 2022 vyzval aj intervenienta na strane žalovaného, aby predložil dôkaz, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol Okresný súd Košice I uznesením č. k. 34Cb/14/2021-28 z 10. marca 2014, podala podľa súdom uloženej povinnosti žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (15. júla 2014). Intervenient na strane žalovaného na predmetnú výzvu oznámil, že žaloba vo veci samej zo strany intervenienta podaná nebola. Lehota na podanie žaloby 30 dní uplynula 14. augusta 2014, ktorú okolnosť zhodne uviedli aj žalobcovia v žalobe. Počas plynutia tejto lehoty už prebiehal proces postúpenia pohľadávky žalovanému asia works, s.r.o., ktorý bol zavŕšený 4. augusta 2014 podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalovaným asia works, s.r.o., ako postupníkom. To znamená, že od postúpenia pohľadávky intervenient už nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby vo veci samej. Intervenient tiež uviedol, že na zabezpečenie splatenia pohľadávky z predmetného úveru, ktorý poskytol intervenient žalobcom, disponoval exekučným titulom, a to Notárskou zápisnicou o súhlase s vykonateľnosťou, spísanou v mene žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade pred JUDr. Miroslavom Pavlovičom na Notárskom úrade v Bratislave, pod č. N166/2013, NZ 8285/2013, NCRIS8495/2013 dňa 13. marca 2013. 19. Odvolací súd následne zopakoval a doplnil dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie podľa § 384 ods. 2 CSP, pretože prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe, hoci strana sporu zjavne podala žalobu o určenie, že pohľadávka žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade zanikla a že záložné právo žalovaného k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 3. rade zaniklo a taktiež zaniklo záložné právo k ďalším pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. Tým boli splnené podmienky pre doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa § 384 ods. 2, 3, 4 CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z toho dôvodu, že túto posudzoval ako nárok žalobcu na náhradu ujmy v dôsledku zrušeného predbežného opatrenia Okresným súdom Košice I, pričom dospel k nesprávnemu záveru, že Okresný súd Košice II nie je vecne a miestne príslušným na konanie o náhradu majetkovej ujmy zo zaniknutého predbežného opatrenia, pretože toto predbežné opatrenie nevydal Okresný súd Košice II, ale Okresný súd Košice I. Konštatoval, že súd prvej inštancie žalobu nesprávne zamietol, pretože, ak by tomu tak bolo, bol by súd prvej inštancie povinný postupovať podľa § 12 CSP. Uviedol, že Okresný súd Košice II je súdom prvej inštancie, preto nemôže vysloviť, že nie je vecne príslušný na prejednanie žaloby v prvom stupni. Miestna príslušnosť súdu je upravená v ustanoveniach § 13 až § 21 CSP. Na konanie súdu prvej inštancie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Žalovaný mal v čase podania žaloby sídlo na adrese Záhradnícka 60, Bratislava. Miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice II však nenamietal žalovaný pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí v zmysle § 41 CSP, preto Okresný súd Košice

II svojimi ďalšími úkonmi založil svoju miestnu príslušnosť na prejednanie sporu, pretože nie je daná výlučná miestna príslušnosť na prejednanie tohto sporu. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o tom, že príslušným súdom na prejednanie tohto sporu je ten okresný súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie, t. j. Okresný súd Košice I a nie Okresný súd Košice II v zmysle § 77 ods. 3 OSP, odvolací súd zdôraznil, že v prejednávanom spore nejde o spor o náhradu ujmy zo zaniknutého predbežného opatrenia, ale predmetom sporu je určenie, že pohľadávka a záložné práva zanikli, nie uplatnenie majetkovej ujmy zo zaniknutého predbežného opatrenia. Preto ustanovenie § 77 ods. 3 OSP, ktorý bol účinný v čase podania žaloby dňa 12. septembra 2014, podľa názoru odvolacieho súdu na prejednávanú vec pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu, ani kauzálnej či funkčnej príslušnosti súdu, aplikovať nemožno. 20. Odvolací súd preto doplnil dokazovanie o predmete sporu, t. j. o posúdení žaloby o určenie, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere zanikla a že zaniklo záložné právo žalovaného k pozemkom vo vlastníctve žalobcu v 3. rade, konkrétne vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P.Š. - P.J.. 21. Z dôvodu, že konanie začalo podaním žaloby na Okresný súd Košice II dňa 12. septembra 2014, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd posudzoval hmotnoprávne podmienky pre možnosť podania takejto určovacej žaloby podľa § 77 ods. 3 OSP, avšak z procesného hľadiska podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP v zmysle § 470 CSP o prechodných ustanoveniach Civilného sporového poriadku. 22. Citujúc ustanovenia § 137 písm. c) CSP a § 80 písm. c) OSP, odvolací súd uviedol, že naliehavý právny záujem podľa označených zákonných ustanovení nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenia neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti uplatneného práva žalobcu. 23. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcov v konaní na súde prvej inštancie a aj v odvolacom konaní vyplýva, že žalobcovia podali žalobu o určenie zániku ich pohľadávky na tom skutkovom základe, že na návrh Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Okresný súd Košice I vydal uznesenie č. k. 31Cb/14/2014-28 z 10. marca 2014 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým nariadil žalovanému KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r. o. (v tomto spore v procesnom postavení žalobcu v 1. rade) zdržať sa nakladania v rozsahu predaja, darovania, zámeny, zaťaženia záložným a vecným bremenom, prenajatia alebo vloženia do obchodnej spoločnosti, alebo družstva s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P. - P. a žalobcovi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. (v tomto spore v procesnom postavení intervenienta na strane žalovaného) bola uložená povinnosť podať proti žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej. Navrhovateľ tohto neodkladného opatrenia - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. svoj návrh odôvodňoval tým, že poskytol žalobcovi v 1. rade - KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., úver 70.000.000,-- Sk, ktorý nebol splácaný, preto navrhli nariadiť toto predbežné opatrenie z dôvodu, že by mohli byť ohrozené práva žalobcu ako veriteľa pohľadávky z poskytnutého úveru. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2014 a v konaní nebolo sporné, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., žalobu vo veci samej nepodala. 24. Odvolací súd ďalej uviedol, že ak týmto predbežným opatrením vznikla žalovanému v 1. rade (správne malo znieť „žalobcovi v 1. rade“ - pozn. dovolacieho súdu) v uvedenom predbežnom opatrení majetkové ujma v dôsledku zániku nariadeného predbežného opatrenia, žaloba na uplatnenie nárokov z takéhoto zaniknutého predbežného opatrenia má zákonný inštitút, ktorým je ustanovenie § 77 ods. 3 OSP účinné v čase podania žaloby dňa 12. septembra 2014, a to právo uplatniť náhradu hmotnej alebo nehmotnej škody, ktorá vznikla žalovanému nariadením tohto predbežného opatrenia, ktoré následne zaniklo. V konaní nebolo sporné, že KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., ako žalovaný v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, žalobu o náhradu hmotnej alebo nehmotnej škody voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., nepodal. Taktiež nebolo sporné to, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako navrhovateľ predbežného opatrenia postúpila po nariadení tohto predbežného opatrenia pohľadávku 70.000.000,-- Sk zo zmluvy o úvere na žalovaného asia works, s.r.o. 25. Pokračujúc v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je konanie o náhradu majetkovej alebo nemajetkovej ujmy zo zaniknutého predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému ako postupcovi pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. (intervenienta na strane žalovaného v tomto konaní), ale konanie o určenie, že pohľadávka žalobcov z predmetnej úverovej zmluvy zanikla započítaním na majetkovú ujmu z predmetného nariadeného a zaniknutého

predbežného opatrenia a následne aj zánik dvoch záložných práv tak, ako sú špecifikované v petite žaloby. 26. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní dňa 7. septembra 2022 posudzoval naliehavý právny záujem žalobcov na takejto určovacej žalobe vo vzťahu k žalovanému ako postupníkovi pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., zo zmluvy o úvere. Žalobcovia prostredníctvom spoločného právneho zástupcu na pojednávaní uviedli, že ich naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je v tom, že je vedené exekučné konanie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014, a to na návrh asia works, s.r.o. (žalovaného v tomto konaní) proti povinným KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o. (žalobca v 1. rade v tomto konaní) a BYTY KRÁSNA, spol. s r.o. (žalobca v 2. rade v tomto konaní) o vymoženie 1.985.970,92 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica zo dňa 13. marca 2013 spísaná JUDr. Miroslavom Pavlovičom, Notársky úrad Bratislava, č. N 166/2013, NZ 8285/2013. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorský úrad JUDr. Pavla Halása v Bratislave dňa 24. septembra 2014. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014 bol povolený odklad exekúcie, a to práve v dôsledku tohto prebiehajúceho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 34Cb/106/2014. 27. Zástupca žalobcov pri zdôvodňovaní naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe uviedol, že ak súd nerozhodne v tomto konaní, že pohľadávka žalobcov z predmetnej úverovej zmluvy zanikla a taktiež zanikli záložné práva, ktoré zabezpečovali pohľadávku z úveru, bude postavenie žalobcov naďalej neisté a bude sa na žalobcov nazerať ako na dlžníkov žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobcovia nepovažujú za vhodný a postačujúci prostriedok to, aby využili svoje právo domáhať sa zániku vymáhanej pohľadávky priamo v exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014, a to z toho dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávne podmienky zániku exekvovanej pohľadávky. Povinný v exekučnom konaní je preto nútený podať žalobu o zániku pohľadávky oprávneného, ktorú vymáha v exekučnom konaní. Postavenie žalobcov je neisté, je tu hrozba vymáhania zaniknutej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním a napriek tomu je vymáhaná v uvedenom exekučnom konaní. Jedným z dôvodov, prečo žalobcovia podali predmetnú žalobu o určenie, je to, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere zanikla a taktiež zanikli zabezpečovacie záložné zmluvy k zmluve o úvere. Rozsudkom, o vydanie ktorého sa žalobcovia snažia v tomto konaní, chcú naisto postaviť svoje právne postavenie, aby bolo jasné, či sú alebo nie sú dlžníkmi žalovaného titulom pohľadávky zo zmluvy o stavebnom úvere, ktorý bol poskytnutý zo strany intervenienta - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako postupcu v sume 70.000.000,-- Sk. 28. Odvolací súd k takto vymedzenému a zdôvodnenému naliehavému právnemu záujmu na určovacej žalobe o určenie, že pohľadávka žalovaného voči žalobcom zanikla a taktiež zanikli záložné práva žalobcov, ktoré zabezpečovali predmetnú pohľadávku, uviedol, že žalobca, ktorý podá žalobu o určenie existencie práva, alebo zániku práva, musí preukázať naliehavý právny záujem, ak tento nevyplýva z právneho predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva to, že by sa dlžník zo zmluvy o úvere mohol domáhať takýmto určovacím petitom, že pohľadávka zanikla. Žalobcovia preto musia preukazovať naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP aj § 80 písm. c) OSP účinného v čase podania žaloby dňa 12. septembra 2014 je daný vtedy, ak určovacia žaloba môže odstrániť konkrétnu spornosť žalobcom uplatneného práva. Sporné právo žalobcov tak, ako ho žalobcovia vymedzili v tejto žalobe, spočíva v tom, či sú naďalej dlžníkmi žalovaného zo zmluvy o úvere, ktorú žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi a žalobcovi v 2. rade ako spoludlžníkovi poskytol právny predchodca žalovaného - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Žalobcovia tvrdia, že ich záväzok z predmetnej zmluvy o úvere zanikol, a to jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného voči žalobcom oproti pohľadávke žalobcov voči žalovanému titulom náhrady majetkovej ujmy spôsobenej žalobcom tým, že nedošlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č. XXXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie P. - P. v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia Okresným súdom Košice I č. k. 31Cb/14/2014-28 z 10. marca 2014 (č. l. 35 spisu). 29. Odvolací súd dodal, že žalobcovia tvrdenú majetkovú ujmu z predmetného nariadeného predbežného opatrenia nemajú judikovanú, teda o svojej tvrdenej majetkovej ujme neviedli žiaden spor. Táto majetková ujma nebola predmetom dokazovania a ani žiadnej dohody strán sporu. Odvolací súd preto zastal názor, že žalobcovia len jednoduchým výpočtom tejto vzniknutej majetkovej ujmy a následne jej jednostranným započítaním oproti pohľadávke žalovaného zo zmluvy o stavebnom úvere, obišli ustanovenie § 77 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak zo zaniknutého predbežného opatrenia vznikne

odporcovi majetková alebo nemajetková ujma, je navrhovateľ povinný túto ujmu nahradiť tomu, komu takáto ujma predbežným opatrením vznikla. O tejto ujme však musí rozhodnúť na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. K názoru žalobcov, že o tom súd rozhodnúť nemusel, odvolací súd uviedol, že ak zákonodarca v ustanovení § 77 ods. 3 OSP uviedol, že o tejto majetkovej ujme musí rozhodnúť súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie, nemožno považovať žalobcami tvrdenú ujmu za preukázanú. Poukázal na predpoklady na vznik nároku na ujmu, uvedené v § 77 ods. 3 OSP, a to vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a procesnými účinkami predbežného opatrenia pri jeho dobrovoľnom, alebo nútenom výkone, zániku alebo zrušení predbežného opatrenia. Tieto predpoklady pre vznik nároku na ujmu v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia musia byť predmetom dokazovania v občianskom súdnom konaní. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka, keďže predbežné opatrenie zabezpečovalo vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka. 30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie, že ich pohľadávka voči žalovanému a ich záložné práva zanikli v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok žalobcov oproti pohľadávke žalovaného z tvrdenej majetkovej ujmy zo zaniknutého predbežného opatrenia, ktoré nebolo judikované, ani nebolo predmetom dohody strán sporu, oproti nespornej pohľadávke žalovaného zo zmluvy o stavebnom úvere, ktorá už je predmetom exekučného vymáhania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014. Žalobcovia majú iné prostriedky domáhania sa, že ich dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol a týmito prostriedkami sú práve právne prostriedky ochrany dlžníka ako povinného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Takýmto prostriedkom ochrany dlžníka nie je konanie o určenie zániku pohľadávky dlžníka v dôsledku tvrdeného jednostranného započítania oproti nepreukázanej škode, ktorá mala vzniknúť žalobcom zo zaniknutého predbežného opatrenia. Zhrnúc uvedené odvolací súd uzavrel, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby je správny, aj keď z iných dôvodov, a to z dôvodov nepreukázania naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe, ktoré uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku. 31. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že intervenientovi na strane žalovaného priznal vzniknuté trovy odvolacieho konania; úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, nevyjadril sa k odvolaniu, ani nebol prítomný na odvolacom pojednávaní. 32. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podali spoločné dovolanie žalobcovia (č. l. 643 646 spisu), argumentujúc dovolacími dôvodmi podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené ich právo na spravodlivý proces a že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. 33. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobcovia namietli názor odvolacieho súdu, podľa ktorého o majetkovej ujme spôsobenej predbežným opatrením musí rozhodnúť súd, ktorý predbežné opatrenie vydal. Vyslovili názor, že ustanovenie § 77 odsek 3 OSP bolo procesným predpisom, ktoré určovalo výlučnú príslušnosť súdu pre rozhodovanie o nárokoch na náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením, nepodmieňovalo však vznik nároku na náhradu ujmy vydaním meritórneho rozhodnutia o uplatnenom nároku. Rozhodnutie súdu podľa § 77 ods. 3 OSP nemalo konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny charakter. Tvrdia, že je na rozhodnutí majiteľa práva, či si svoj nárok bude vymáhať súdnou cestou, alebo ho vymáhať nebude, resp. či ho započíta s iným nárokom protistrany. Žalobcovia sa rozhodli pre poslednú z menovaných možností, nakoľko iný postup vyhodnotili ako nehospodárny, pretože kým by o nároku žalobcov na náhradu ujmy rozhodol súd, žalovaný by už dávno vykonal neexistujúce záložné právo k ich majetku, prípadne aj ostatné zabezpečovacie inštitúty. Žalobcovia považujú za správne také právne posúdenie, že rozhodnutie o nároku na náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením v zmysle § 77 odsek 3 OSP in fine, t. j. súdom, ktorý nariadil predbežné opatrenie, nie je podmienkou vzniku nároku na náhradu ujmy, ani podmienkou jeho preukázania, či nakladania s pohľadávkou na náhradu ujmy, vrátane jej použitia na započítanie. 34. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobcovia namietli aj záver odvolacieho súdu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. K názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcovia

si svoje žalobné námietky mali uplatniť v exekučnom konaní oprávneného - asia works, s.r.o. (žalovaný) proti povinným - žalobcom v 1. a 2. rade, vedenom na podklade exekučnej notárskej zápisnice č. N 166/2013, NZ 8285/2013, NCRIs 8495/2013 spísanej notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom (exekučné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014) poznamenali, že vysloveniu tohto názoru predchádzalo pripojenie exekučného spisu a oboznámenie sa s jeho obsahom odvolacím súdom na pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2022. Žalobcovia tvrdia, že odvolací súd vyslovil svoj názor napriek skutočnosti, že vyššie označená exekúcia bola zastavená a obdobne bolo ukončené aj exekučné konanie s odkazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a že súdny exekútor JUDr. Pavel Halás vydal dňa 25. júna 2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pretože uplynula rozhodná doba. Žalobcovia odvolaciemu súdu vytkli, že tieto skutočnosti vo svojom rozsudku nevyhodnotil, ani sa o nich nezmienil. Nesúhlasiac s názorom odvolacieho súdu žalobcovia tvrdia, že v zastavenej exekúcii a ukončenom exekučnom konaní nie je možné uplatniť žiadne námietky povinného a už vôbec nie zo strany žalobcu v 3. rade, ktorý účastníkom exekučného konania ani nebol, súčasne že v exekučnom konaní nie je možné uplatniť námietky týkajúce sa záložných práv. Žalobcovia vyslovili právny názor, že zastavená exekúcia a ukončené exekučné konanie ich naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení nevylučujú. 35. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CS

P, žalobcovia, citujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/155/2017 z 25. októbra 2017, odvolaciemu súdu vytkli nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia. Namietli záver odvolacieho súdu o tom, že „Žalobcovia majú iné prostriedky domáhania sa, že ich dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol a týmito prostriedkami sú práve právne prostriedky ochrany dlžníka ako povinného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.“ Takéto odôvodnenie je podľa žalobcov absolútne nepostačujúce, nereflektujúce skutočnosť, že dotknutá exekúcia sa zastavila a exekučné konanie sa ukončilo. Tvrdia, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom znení nedáva odpoveď na otázku, kde a aké prostriedky právnej ochrany si žalobcovia majú uplatniť, pokiaľ exekučné konanie už neprebieha, rovnako neprebiehalo už v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie. Považujú za odmietnutie spravodlivosti taký postup odvolacieho súdu, ktorý založil absenciu právneho záujmu na strane žalobcov z dôvodu existencie iných prostriedkov nápravy, ktoré ale neexistujú. 36. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobcovia dovolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/48/2022-611 zo 7. septembra 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 37. K dovolaniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril; intervenient na strane žalovaného sa vyjadril písomným podaním z 13. marca 2023 (č. l. 678 - 679 spisu), v ktorom, považujúc dovolanie za nedôvodné, navrhol ho zamietnuť. Písomné vyjadrenie intervenienta zaslal súd prvej inštancie žalobcom, ktorí vo svojom stanovisku z 12. mája 2023 (č. l. 707 spisu) zotrvali na dôvodoch svojho dovolania v celom rozsahu. K predmetnému stanovisku sa opäť vyjadril intervenient, ktorého podanie z 20. júna 2023 zaslal dovolací súd na vedomie žalobcom i žalovanému, ktorých ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali. 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali včas strany sporu, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpené advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcov je potrebné odmietnuť. 39. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 40. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 41. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 42. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). 43. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c), resp. písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalobcovia (v ďalšom texte tiež ako „dovolatelia“) v dovolaní argumentujú prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. 44. Venujúc sa dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd zdôrazňuje, že pre naplnenie citovaného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1) nesprávny procesný postup súdu (pod ktorým je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní), 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 45. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio

iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pojem „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021). 46. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobcovia namietli nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, tvrdiac, že pokiaľ argumentoval, že ochrany svojich práv sa môžu (majú) domáhať v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, nevysvetlil, aké právne prostriedky ochrany si majú uplatniť v situácii, kedy exekučné konanie už neprebieha. 47. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky [(ďalej len „ústava“), viď sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 48. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec. 49. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje

zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces. 50. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí spĺňa. Predovšetkým podrobne vysvetlil dôvod, pre ktorý musel zopakovať a doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, pre ktorý účel nariadil pojednávanie na deň 7. septembra 2022, ktorého sa osobne zúčastnili právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade a právny zástupca intervenienta na strane žalovaného. Opísal proces, ktorý pojednávaniu predchádzal (spočívajúci vo výzvach odvolacieho súdu adresovaných žalobcom a intervenientovi na strane žalovaného, ako aj ich vyjadrenia k týmto výzvam) a obsah odvolacieho pojednávania, na ktorom odvolací súd posudzoval naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe o určenie, že pohľadávka žalovaného [ako postupníka pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., zo zmluvy o stavebnom úvere (na č. l. 234 a nasl. spisu, v spojení s jej dodatkami č. 1 až 5 na č. l. 580 až 589 spisu)] voči žalobcom zanikla, rovnako že zanikli záložné práva žalobcov, zabezpečujúce predmetnú pohľadávku. Citujúc príslušné ustanovenia OSP a CSP, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, odvolací súd vysvetlil, prečo musia žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na podaní žaloby preukazovať a čo je podstatné, vysvetlil dôvod, pre ktorý mal za to, že žalobcovia naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nepreukázali (resp. že ho nemajú). Odvolací súd tiež vysvetlil, prečo nesúhlasí s názorom žalobcov o tom, že o tvrdenej majetkovej ujme z nariadeného predbežného opatrenia nemusel rozhodnúť súd. 51. Pokiaľ ide o vyššie konštatované (najpodstatnejšie) časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, žalobcovia tieto v podstate nenamietli; ich námietky sa týkajú odôvodnenia odvolacieho súdu v bode 53. rozsudku, v ktorom odvolací súd konštatoval, že „Žalobcovia majú iné prostriedky domáhania sa, že ich dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní zanikol a týmito prostriedkami sú práve právne prostriedky ochrany dlžníka ako povinného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.“ A ktorému konštatovaniu predchádzalo pripojenie exekučného spisu a oboznámenie sa s jeho obsahom na odvolacom pojednávaní. Vo vzťahu k predmetnému konštatovaniu žalobcovia tvrdia, že je nepostačujúce vzhľadom na tú skutočnosť, že dotknutá exekúcia sa zastavila a exekučné konanie je ukončené, napriek tomu odvolací súd nevysvetlil, aké právne prostriedky ochrany si žalobcovia majú uplatniť. 52. Vzhľadom na opísanú argumentáciu žalobcov, dovolací sa osobitne zaoberal touto jeho námietkou z pohľadu dostatočného (resp. tvrdeného nedostatočného) odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej časti. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd úpravou na č. l. 598 spisu uložil spisovej kancelárii pripojiť do súdneho spisu súvisiaceho s tu prejednávanou vecou kópie listín zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 14CoE/113/2020, konkrétne kópie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a uznesenia o povolení odkladu exekúcie (kópie listín založené na č. l. 549 až 607 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2022 odvolací súd oboznámil prítomných (okrem ďalších listinných dôkazov) s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 48Er/3460/2014, z ktorého vyplynulo, že na návrh asia works, s.r.o., bolo začaté exekučné konanie proti povinným KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., a BYTY KRÁSNA, spol. s r.o., o vymoženie 1.985.970,92 eura s príslušenstvom; Okresný súd Košice II dňa 27. októbra 2014 vydal poverenie na vymáhanie označenej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná dňa 13. marca 2013 pred notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom, Notársky úrad Bratislava č. N 166/2013, NZ 8285/2013. Odvolací súd ďalej konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorský úrad JUDr. Pavla Halása, Bratislava dňa 24. septembra 2014 s tým, že v označenom exekučnom konaní je povolený odklad exekúcie v dôsledku (tu) prebiehajúceho konania na Okresnom súde Košice II sp. zn. 34Cb/106/2014. Právny zástupca žalobcov na predmetnom pojednávaní uviedol, že je vedené exekučné konanie, ktoré oboznamoval aj odvolací súd a bez meritórneho rozhodnutia súdu o tom, že pohľadávka žalobcov zanikla, nemôžu žalobcovia dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia; uviedol ďalej, že ich právne postavenie je neisté a ak súd nerozhodne, že ich pohľadávka, ako aj s pohľadávkou súvisiace záložné práva, zanikli, toto ich postavenie naďalej bude neisté a bude sa na nich nazerať ako na dlžníkov žalovaného. Na výslovnú otázku predsedníčky odvolacieho senátu, či žalobcovia nepovažujú za vhodný prostriedok svojej obrany to, že by si tieto námietky uplatnili v už začatom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48Er/3460/2014 na základe vyššie označenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, právny zástupca žalobcov uviedol, že nepovažuje za vhodný a postačujúci prostriedok, aby svoje námietky uplatnili v exekučnom konaní, pretože exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávne podmienky

zániku pohľadávky, ktorá sa vymáha v exekučnom konaí. Pokiaľ chce povinný zvrátiť exekučné konanie, je nútený podať žalobu o zániku pohľadávky oprávneneného v exekučnom konaní. Z obsahu zápisnice o odvolacom pojednávaní (č. l. 608 - 610 spisu) dovolací súd zistil, že odvolací súd poučil strany sporu, že ak odvolací súd opakuje a doplňuje dokazovanie, majú možnosť doplniť prostriedky svojej procesnej obrany a procesného útoku v zmysle § 154 až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Na to obidvaja právni zástupcovia uviedli, že ďalšie prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany nemajú. 53. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 54. Citované ustanovenie CSP zakotvuje povinnosť strany sporu vzniesť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ide najmä o skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky. K oneskorenému uplatneniu prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany dochádza vo všeobecnosti vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Tieto prostriedky sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Účelom včasného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, či procesného útoku (tzv. koncentrácia konania) je rýchlosť a hospodárnosť konania. Dôsledkom neuplatnenia týchto prostriedkov včas je skutočnosť, že súd ich nemusí akceptovať, nemusí na ne prihliadnuť, či oneskorenému návrhu na vykonanie dôkazu vyhovieť. Zo znenia § 153 ods. 2 CSP však vyplýva, že súd aj na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany prihliadnuť môže a nedôjde tak bez ďalšieho k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 55. Vo vzťahu k námietke žalobcov o zastavení exekúcie a o ukončenom exekučnom konaní dovolací súd uvádza, že žalobcovia túto námietku vzniesli prvýkrát až v dovolacom konaní, do podania dovolania ju neuplatnili, nie je súčasťou ich odvolania podaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28. septembra 2021, nedôvodili ňou ani pri oboznamovaní súdneho spisu na nariadenom odvolacom pojednávaní a táto námietka ani inak z obsahu spisu nevyplýva. Naopak, z prednesu predsedníčky odvolacieho senátu vyplýva, že v spise bolo v čase odvolacieho pojednávania založené uznesenie, ktorým bol povolený odklad exekúcie v dôsledku tu prebiehajúceho konania o určenie zániku pohľadávky a záložného práva - do jeho právoplatného skončenia (viď fotokópia uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 48Er/3460/2014 z 11. novembra 2015 v exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása pod sp. zn. Ex 7635/2014 na č. l. 607 spisu). Žalobcovia až v dovolacom konaní tvrdia, že bolo dňa 25. júna 2020 vydané upovedomenie súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie (vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod sp. zn. Ex 7635/2014) podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. a teda, že exekučné konanie neprebiehalo už v čase vydania rozsudku prvoinštančného súdu [týmto tvrdením neargumentovali pri otázke predsedníčky odvolacieho senátu na pojednávaní odvolacieho súdu, či nezvažujú uplatniť svoje námietky v už začatom exekučnom konaní - neargumentovali totiž tvrdením, že exekučné konanie je ukončené). Len na okraj dovolací súd dopĺňa, že podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie síce zasiela exekútor len oprávnenému (a to najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona; ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona), pričom povinnému alebo povinným sa nezasiela, avšak oznámenie ukončenia exekučného konania povinnému nemá opodstatnenie, pretože túto skutočnosť si môže povinný zistiť z centrálneho registra exekúcií bezplatne, takže nie je pravdou, že by žalobcovia túto skutočnosť nemohli zistiť, ako uvádzajú v dovolaní. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Túto skutočnosť by odvolací súd, ak by nastala, zrejme bol zistil z pripojeného exekučného spisu, avšak zo zápisnice z odvolacieho pojednávania takáto informácia nevyplýva (rovnako by z pripojeného exekučného spisu vyplynulo, že oprávnený podal námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a bol by s nimi prípadne aj úspešný).

56. Dovolací súd vo všeobecnosti upozorňuje, že v civilnom sporovom konaní nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena strany, ktorá okolnosť je výrazom prejednacej zásady, a to obzvlášť v prípadoch, kedy sú sporové strany zastúpené právnym zástupcom - advokátom ako osobou znalou práva. Mimo uvedeného dovolací súd zároveň upriamuje pozornosť žalobcov na tú skutočnosť, že dovolací súd nie je súdom skutkovým. Skutkové závery, namietané žalobcami (vo vzťahu k ich prípadnému postupu v exekučnom konaní), nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd totiž nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, kritériu uvedenému v § 420 CSP, významovo nezodpovedajú. 57. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd vo vzťahu k namietanej procesnej vade konania vyvodzovanej z ust. § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcov na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, konštatuje, že jej existenciu v predmetnej veci nezistil. V preskúmavanej veci tak podmienka prípustnosti dovolania v § 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP. 58. Dovolatelia v ďalšej časti dovolania vyvodzujú jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a teda ho odôvodňujú tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. 59. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. Predpokladom prípustnosti dovolania je dôsledné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej otázky (§ 393 ods. 2, 3 CSP). (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382). 60. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na právnu (nie skutkovú) otázku hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorej vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu (kľúčovú) pre rozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov prípustnosti dovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní nenastolená a nekonkretizovaná, nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 61. Z obsahu dovolania žalobcov vyplýva, že v rámci nesprávneho právneho posúdenia namietajú dve právne otázky, ktoré síce výslovne ako otázky neformulovali, ale podľa dovolacieho súdu vyplývajú z obsahu dovolania v čl. II a v čl. III, v ktorom ponúkajú správne právne riešenie nimi namietnutého nesprávneho právneho posúdenia, a teda vyplývajú z dovolateľmi ponúknutého správneho právneho posúdenia otázky existencie pohľadávky na náhradu majetkovej ujmy a otázky existencie naliehavého právneho záujmu. Z obsahu dovolania možno vyvodiť otázku prvú: či podmienkou vzniku nároku na náhradu majetkovej ujmy spôsobenej zrušeným predbežným opatrením v zmysle § 77 ods. 3 OSP a preukázania jej existencie, je úspešné uplatnenie tejto pohľadávky poškodeným na súde, ktorý

predbežné opatrenie vydal, t. j. jej priznanie súdnym rozhodnutím?; ako aj otázku druhú: či zastavená exekúcia a ukončené exekučné konanie, ktorého priebehom odôvodňoval žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, vylučujú tento naliehavý právny záujem žalobcov? 62. Vo vzťahu k prvej dovolacej otázke dovolatelia namietajú právny názor vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého o majetkovej ujme spôsobenej predbežným opatrením musí rozhodnúť súd, ktorý predbežné opatrenie vydal. Žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie o nároku na náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením v zmysle § 77 odsek 3 OSP in fine, t. j. súdom, ktorý nariadil predbežné opatrenie, podmienkou vzniku nároku na náhradu ujmy, ani podmienkou jeho preukázania, či nakladania s pohľadávkou na náhradu ujmy, vrátane jej použitia na započítanie, nie je. 63. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke dovolatelia namietli správnosť právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcovia si svoje žalobné námietky mali uplatniť v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014. Tvrdia, že odvolací súd vyslovil svoj názor napriek skutočnosti, že exekúcia vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása pod sp. zn. EX 7635/2014 bola zastavená vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pretože uplynula rozhodná doba a rovnako bolo ukončené aj exekučné konanie s odkazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. (s ktorou skutočnosťou sa odvolací súd mal možnosť oboznámiť z pripojeného exekučného spisu). Nesúhlasiac s názorom odvolacieho súdu žalobcovia tvrdia, že v zastavenej exekúcii a v ukončenom exekučnom konaní námietky povinného uplatniť možné nie je, rovnako nie je možné uplatniť námietky týkajúce sa záložných práv. Žalobcovia vyslovili právny názor, že zastavená exekúcia a ukončené exekučné konanie ich naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení nevylučujú. 64. Dovolací súd sa vo vzťahu k prvej otázke zameral na skutočnosť, či dovolatelia vymedzili otázku, ktorá je kľúčová pre rozhodnutie vo veci samej. Svojou prvou otázkou (čl. II dovolania) namietajú názor odvolacieho súdu vo vzťahu k postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 77 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Dovolatelia tvrdia, že rozhodnutie o nároku na náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením v zmysle § 77 ods. 3 OSP súdom, ktorý nariadil predbežné opatrenie, podmienkou jeho preukázania, či nakladania s pohľadávkou na náhradu ujmy, vrátane jej použitia na započítanie, nie je, kým odvolací súd vyslovil názor, že o tejto majetkovej ujme musí rozhodnúť súd. V prejednávanom spore však posúdenie prvej otázky nebolo kľúčové pre konečné rozhodnutie danej veci, nakoľko kľúčovým pre zamietnutie predmetnej určovacej žaloby odvolacím súdom bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu dovolací súd konštatuje, že prvá otázka dovolateľov v danom prípade prípustnosť dovolania nezakladá (hoci sa aj s ňou odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia čiastočne zaoberá), pretože prípustnosť dovolania sa vždy vzťahuje len na také právne otázky, od ktorých vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda na ktorých je odvolacie rozhodnutie založené. Odvolací súd jednoznačne uviedol, že žalobu zamieta pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a právne riešenie otázky naliehavosti právneho záujmu, resp. ne/preukázanie jeho existencie žalobcami, bolo pre rozhodnutie kľúčové (viď body 51., 53. a 54. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Dovolací súd ešte poznamenáva, že postup odvolacieho súdu, keď prioritne sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď sa ňou opomenul zaoberať súd prvej inštancie, bol plne v súlade aj s vtedajšou, ale i aktuálnou ustálenou judikatúrou k otázke preukazovania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení [k § 80 písm. c) OSP k § 137 CSP viď napr. R 22/ 2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo 6. októbra 2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/10/2008 z 19. novembra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo 6. decembra 2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2009 z 22. septembra 2010] ako základného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby (naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu; žaloba na určenie nevyplýva priamo z právneho predpisu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. V časti prvej dovolacej otázky je preto dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. f) CSP neprípustné.

65. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke žalobcovia v dovolaní (v čl. III. dovolania) vyslovili názor, že naliehavý právny záujem žalobcov na nimi požadovanom určení nevylučuje zastavená exekúcia a ukončené exekučné konanie, pričom nesúhlasia s právnym záverom odvolacieho súdu, že nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a že majú prostriedky právnej ochrany povinného v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ktoré si mohli uplatniť v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/3460/2014, súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod č. Ex 7635/2014. Dovolací súd však upozorňuje, že záver odvolacieho súdu, že by zastavenie predmetnej exekúcie vylučovalo naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vylučoval, sa v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nenachádza. 66. Ako vyplýva z obsahu spisu, naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení zániku pohľadávky a záložného práva žalobcovia od počiatku konania odôvodňovali tvrdením, že ich právne postavenie je neisté, že je tu hrozba vymáhania zaniknutej pohľadávky, použitím ktoréhokoľvek zo zabezpečovacích inštitútov, ktoré zabezpečujú predmetnú pohľadávku, a to jednak predmetného záložného práva, ale aj notárskej zápisnice č. N 61/2008, Nz 7575/2008, NCRIs 7515/2008 (pozn. žalobné tvrdenie) v znení Dodatkov č. 1. až 5, resp. notárskej zápisnice zo dňa 13. marca 2013 notára JUDr. Miroslava Pavloviča, Notársky úrad Bratislava č. N 166/2013, NZ 8285/2013, spísanej dňa 13. marca 2013 (tvrdenia a zistenia o prebiehajúcej exekúcii vedenej na jej základe v priebehu súdneho konania). Súd prvej inštancie žalobu zamietol, avšak nie pre nepreukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, ale v prvom rade sa zaoberal otázkou, či došlo k platnému zápočtu, predmetom ktorého bola aj pohľadávka na uhradenie majetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi v 2. rade zrušeným predbežným opatrením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cb/14/2014 zo dňa 10. marca 2014. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že má nedostatok vecnej a miestnej nepríslušnosti, pretože ujma spôsobená zrušeným predbežným opatrením mala byť ustálená a priznaná súdom prvej inštancie, ktorý predmetné predbežné opatrenie vydal, a to na návrh poškodeného predbežným opatrením (§ 77 ods. 3 OSP), pričom túto otázku konajúci súd prvej inštancie podľa jeho záveru riešiť nemohol, lebo predbežné opatrenie vydal Okresný súd Košice I a takýto návrh ani nebol zo strany poškodeného podaný. 67. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie a dôvod zamietnutia žaloby považoval za nesprávny, zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov. Na nariadenom odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie a konštatoval, že pri určovacej žalobe je potrebné prioritne sa zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny zástupca žalobcov k naliehavosti právneho záujmu výslovne uviedol, že pohľadávka žalovaného, ktorá naňho bola postúpená zo strany intervenienta, zanikla zápočtom a že je vedené exekučné konanie (sp. zn. 48Er/3460/2014, Ex 7635/2014 Okresným súdom Košice II, resp. povereným súdnym exekútorom), pričom bez meritórneho rozhodnutia o zániku tejto pohľadávky je postavenie žalobcov neisté a naďalej sa na nich bude hľadieť ako na dlžníkov žalobcov. Uviedol tiež, že námietky, ktoré vznášali v tomto súdnom konaní žalobcovia, nemohli uplatniť v exekučnom konaní, a preto ak ho chceli zvrátiť, museli podať určovaciu žalobu. Iné dôvody naliehavosti právneho záujmu žalobcovia v konaní pred odvolacím a ani pred súdom prvej inštancie netvrdili. 68. Ako už bolo uvedené, dovolací súd s poukazom na ustálenú judikatúru konštatuje, že odvolací súd sa správne prioritne zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu, pričom sa touto otázkou zaoberal v takom rozsahu, v akom bola žalobcami existencia naliehavého právneho záujmu tvrdená a preukazovaná. Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je preukázaný, pričom uviedol, že žalobcovia majú iné právne prostriedky ochrany, ktorými sú prostriedky ochrany povinného - dlžníka podľa Exekučného poriadku, ktorými sa môže v exekučnom konaní brániť v prípade zániku vymáhaného dlhu. Podľa dovolacieho súdu, vzhľadom na námietku žalobcov uvedenú v dovolaní, súd konkrétne prostriedky právnej ochrany povinného v exekučnom konaní, v napadnutom rozhodnutí špecifikovať a poučovať tak žalobcov o ich možnom postupe v exekučnom konaní, nemusel, resp. v záujme zachovania rovnosti strán, ani nemohol. 69. Dovolací súd odkazuje na body 51. až 56. tohto uznesenia a opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že námietky ohľadne tvrdeného zastavenia exekúcie i skončeného exekučného konania žalobcovia v odvolacom konaní neuplatnili, hoci žalobca 1. a 2. boli jeho účastníkmi (ako povinné osoby) a ako sami v dovolaní uvádzajú, súdny exekútor už dňa 25. júna 2020 vydal upovedomenie o zastavení starej

exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., čo bolo jeden a pol roka pred podaním odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie. 70. Ako už bolo uvedené prípustnosť dovolania sa vždy vzťahuje na právne otázky, ktorých vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu; pokiaľ sa v posudzovanej veci odvolací súd „dopadom“ (tvrdenej) zastavenej exekúcie a ukončeného exekučného konania na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení nezaoberal, potom logicky nemohol prijať ani žiadne závery ohľadne týchto okolností; je potom ešte logickejšie, že závery, ktoré odvolací súd ani nevyslovil, dovolaciemu prieskumu podrobené byť nemôžu. Spôsobilým predmetom dovolacieho konania môžu byť totiž len také námietky, ktoré dovolatelia uplatnili už v odvolacom konaní (pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohli a v predmetnom spore má dovolací súd za nepochybné, že žalobcovia námietky ohľadne zastavenia exekúcie a ukončenia exekučného konania uplatniť mohli, resp. opak nepreukázali) a tak poskytli príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa (dovolateľov), a to nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti. V tomto prípade ide o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt) [bližšie viď uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/144/2021 z 30. júna 2022]. Dovolací súd ešte na okraj vo všeobecnosti uvádza, že zastavenie starej exekúcie o vymoženie pohľadávky veriteľa, pri ktorej tvrdí dlžník, že zanikla napr. započítaním, skôr oslabuje tvrdenie dlžníka o hrozbe jej vymáhania, ktorou hrozbou odôvodňuje naliehavosť právneho záujmu v konaní o určenie, že pohľadávka zanikla. Naviac, podľa dovolacieho súdu možno aj konštatovať, že zastavenie exekúcie (ako starej exekúcie ak k nemu došlo) žalobu na určenie zániku pohľadávky síce priamo nevylučuje, ale z tejto skutočnosti naliehavý právny záujem na určení zániku vymáhanej pohľadávky a zániku záložného práva ani priamo, teda bez ďalšieho, nevyplýva. Dovolací súd teda konštatuje, že dovolanie ani v časti druhej dovolacej otázky nie je dovolaním prípustným. 71. Dovolatelia tak vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nevymedzili dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, ktorá okolnosť má za následok, že dovolanie dovolateľov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné nie je. 72. Vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcov nie je daná ani podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie žalobcov podľa ustanovenia § 447 písm. c), ako aj ustanovenia § 447 písm. f) CSP v celom rozsahu odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 73. Dovolací súd pre úplnosť dopĺňa, že len samotná nespokojnosť dovolateľov s dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, nemôže byť spôsobilá spochybniť záver dovolacieho súdu o neprípustnosti dovolania v predmetnom spore. 74. Intervenient na strane žalovaného bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rovnako úspešným bol v dovolacom konaní žalovaný, ktorému však podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, preto mu dovolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018). 75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.