Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 545/2026-24 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, Hlavná 137, Prešov, proti postupu Mestského súdu Košice v konaniach vedených pod sp. zn. 8T/2/2022 a sp. zn. 4T/3/2023 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v trestných konaniach označených v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje priznať mu primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania. Tiež navrhuje, aby ústavný súd mestskému súdu uložil povinnosť zdržať sa nariaďovania termínov hlavného pojednávania v uvedených trestných konaniach až do meritórneho rozhodnutia o tejto sťažnosti. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako notár so sídlom v Košiciach obvinený, resp. obžalovaný zo zločinu sprenevery v troch samostatných (súvisiacich) trestných konaniach. Aktuálne sú dve konania vedené na mestskom súde pod sp. zn. 8T/2/2022 a 4T/3/2023 a jedno konanie je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Michalovce pod ČVS: ORP-402/2-VYS-MI-2022. Celkovo mal sťažovateľ spáchať 14 skutkov, konkrétne 9 skutkov pokračovacieho trestného činu sprenevery a 5 samostatných skutkov trestného činu sprenevery. 3. Mestský súd v konaní sp. zn. 4T/3/2023 pribral do konania znalca – Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znalecký ústav v odbore zdravotníctva a farmácie, na účely posúdenia
zdravotného stavu sťažovateľa. Podľa záveru znaleckého posudku sťažovateľ aj napriek svojim ochoreniam a z nich vyplývajúcim zdravotným ťažkostiam sa môže za predpokladu, že bude správne a trvalo liečený, zúčastňovať pojednávaní pred súdom bez neprimerane vysokého rizika ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Zároveň potvrdil, že „každé výrazné zvýšenie krvného tlaku, hoci krátkodobé, je pre pacienta určitým rizikom“. 4. Aj sťažovateľ nechal vypracovať znalecké posudky, podľa ktorých „účasť na vyšetrovacích úkonoch, resp. súdnych pojednávaniach a výskyt ďalších iných stresových situácií budú trvalo zaťažené rizikom dekompenzácie krvného tlaku s uvedenými rizikami.“. Rovnako aktuálne lekárske správy sťažovateľa preukazujú riziko ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu jeho účasťou na pojednávaní. 5. Na základe záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu bol vo veci sp. zn. 4T/3/2023 nariadený termín hlavného pojednávania na 8. júl 2026 s poučením o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. 6. Dňa 19. júna 2026 zaslal sťažovateľ mestskému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom namietal najmä jeho nepreskúmateľnosť, nesprávnosť záverov, nezákonnosť, nepresvedčivosť, rozporuplnosť (na jednej strane tvrdenie o možnej účasti sťažovateľa na pojednávaniach za primeraného rizika, na druhej strane nemožnosť vylúčenia hypertenznej krízy), jednostrannosť a zaujatosť znaleckého ústavu a žiadal o výsluch osôb podieľajúcich sa na jeho vypracovaní. 7. Mestský súd na uvedené tvrdenia nijako nereagoval, rovnako ani na znalecké posudky predložené sťažovateľom, ale sťažovateľa opätovne upozornil na možnosť vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti a tiež vyzval sťažovateľa na písomné oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. 8. Sťažovateľ v reakcii na uvedené zaslal 6. júla 2026 žiadosť o odročenie pojednávania a predložil aktuálne vyjadrenie ošetrujúceho lekára potvrdzujúce, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Pre prípad neodročenia pojednávania žiadal o zabezpečenie rešpektovania jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na pojednávaní a zabezpečenie nevyhnutných podmienok pre jeho osobu ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, okrem iného aj o zabezpečenie bezbariérového prístupu a asistenta. 9. Mestský súd na žiadosť o odročenie pojednávania nijako nereagoval, preto sa sťažovateľ 8. júla 2026 na pojednávanie dostavil a súčasne si zabezpečil zdravotnú asistenčnú službu. Sťažovateľovi na základe reálneho zdravotného stavu potvrdeného zdravotnou asistenčnou službou musela byť pred hlavným pojednávaním privolaná záchranná zdravotná služba, ktorou bol následne odvezený na urgentný príjem UNLP v Košiciach s diagnostickým záverom artériová hypertenzia III. st. a iné vyvolaná stresovou situáciou. Súčasne mu bolo opätovne odporúčané nezúčastňovať sa súdnych pojednávaní a konštatované, že výskyt stresových situácií je spojený s rizikom dekompenzácie krvného tlaku. 10. Napriek uvedenému mestský súd stanovil nový termín pojednávania na 23. september 2026, čím vystavil sťažovateľa ďalšej hrozbe výrazného zvýšenia tlaku krvi predstavujúceho ohrozenie života, resp. závažné zhoršenie zdravotného stavu.
2
11. Sťažovateľ požiadal 25. augusta 2026 o zabezpečenie doplnenia znaleckého posudku a predložil aktuálne lekárske správy, na čo mestský súd nijako nereagoval ani nezrušil termín hlavného pojednávania vo veci sp. zn. 4T/3/2023. 12. Na základe záverov znaleckého posudku zabezpečeného súdom bol aj vo veci vedenej pod sp. zn. 8T/2/2022 nariadený termín hlavného pojednávania na 6. august 2026. Medzitým v treťom konaní vedenom na okresnom riaditeľstve bol stanovený termín výsluchu na 5. august 2026. 13. Sťažovateľ zaslal 29. júla 2026 mestskému súdu žiadosť o odročenie pojednávania, prípadne o zabezpečenie primeraných podmienok na pojednávaní a predložil aktuálne vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súčasne zaslal súdu aktuálne lekárske správy a poukázal na priebeh udalostí bezprostredne pred hlavným pojednávaním konaným 8. júla 2026 vo veci sp. zn. 4T/3/2023. Pre prípad neodročenia pojednávania žiadal o zabezpečenie rešpektovania svojho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na pojednávaní a zabezpečenie nevyhnutných podmienok pre jeho osobu ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Mestský súd sťažovateľa o vybavení žiadosti nevyrozumel. 14. Počas výsluchu sťažovateľa 5. augusta 2026 na okresnom riaditeľstve mu bola vyšetrovateľom privolaná rýchla zdravotná pomoc a bol prevezený na urgentný príjem, kde mu bolo odporúčané vyhýbať sa emočne vypätým stresovým situáciám. 15. Sťažovateľ okamžite oznámil mestskému súdu zásadné skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu a žiadal o zrušenie termínu hlavného pojednávania. Súčasne žiadal, aby nový termín hlavného pojednávania bol určený až po stabilizácii jeho zdravotného stavu. Na túto žiadosť mestský súd nereagoval, a preto sa sťažovateľ dostavil na pojednávanie 6. augusta 2026, na ktoré nemal zabezpečený bezbariérový prístup ani priestory na výkon zdravotníckych úkonov bez prítomnosti verejnosti a iných neoprávnených osôb. 16. Následne bol sťažovateľ odvezený zo súdu na urgentný príjem UNLP v Košiciach s diagnostickým záverom artériová hypertenzia sekundárna, stresová reakcia, hyperglykémia z dôvodu stresovej situácie. 17. Napriek uvedenému mestský súd stanovil nový termín pojednávania na 8. október 2026, čím sťažovateľa vystavil ďalšej hrozbe výrazného zvýšenia tlaku krvi. 18. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom mestského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 4T/3/2023 a sp. zn. 8T/2/2023 spočívajúcim v nekritickom a účelovom prevzatí rozporuplných záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom, nezaoberaním sa námietkami sťažovateľa proti uvedenému znaleckému posudku, ignorovaním záverov znaleckých posudkov zabezpečených sťažovateľom, nerešpektovaním vyjadrenia ošetrujúceho lekára a neodročením hlavných pojednávaní v oboch trestných konaniach (8. 7. 2026 a 6. 8. 2026), nezabezpečením bezbariérového prístupu do pojednávacej miestnosti, berúc do úvahy namerané hodnoty tlaku krvi sťažovateľa pred pojednávaniami, bola porušená pozitívna povinnosť prijať preventívne opatrenia na ochranu života sťažovateľa. 19. Opakované nariaďovanie termínov hlavných pojednávaní bez priebežného vyšetrenia zdravotného stavu sťažovateľa za cenu ohrozenia jeho života, nerešpektovania medicínskej reality, 3
odvolávajúc sa na znalecký posudok s posúdením zdravotného stavu k januáru 2026, nezabezpečenia súkromia pri lekárskych vyšetreniach v súvislosti s hlavnými pojednávaniami predstavuje neľudské a najmä ponižujúce zaobchádzanie so sťažovateľom, ako aj neoprávnený zásah do práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o sťažovateľovi a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena sťažovateľa. Rovnako tak prezentovanie záverov znaleckých posudkov týkajúcich sa zdravotného stavu sťažovateľa sudcami na chodbe súdu a ústna žiadosť sudcu o vykonanie odberu krvi predstavovali neoprávnený zásah do nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena sťažovateľa. 20. Opísané skutočnosti výrazným spôsobom zasiahli do zdravia sťažovateľa. Život a zdravie človeka pritom predstavujú hodnoty vyššieho významu ako procesný záujem na otvorení hlavného pojednávania s hrozbou porušenia základných práv obvineného na život a zdravie. II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 21. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľa postupom mestského súdu v trestných konaniach vedených pod sp. zn. 8T/2/2022 a sp. zn. 4T/3/2023, v ktorých sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení obžalovaného. Sťažovateľ, poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav, uvádza, že jeho účasť na hlavných pojednávaniach, resp. nevykonanie príslušných opatrení zo strany mestského súdu na zabezpečenie priebehu hlavných pojednávaní bez zásadného vplyvu na zdravotný stav sťažovateľa priamo ohrozuje jeho život a zdravie. 22. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012). 23. K námietkam sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že nariadenie termínu (v prípade trestných vecí hlavného) pojednávania je procesným postupom súdu, rovnako ako eventuálne vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, a to napriek jeho ospravedlneniu sa zo zdravotných dôvodov. 24. Proti procesnému postupu všeobecného súdu (a to aj vo vzťahu k vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného), ak má vplyv na meritórne rozhodnutie (rozsudok), je možné sa odvolať [vo výsledku dosiahnuť zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku]. V tomto kontexte je prítomný princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu 4
s konzekvenciou podľa § 132 ods. 1 druhej alternatívy zákona č. 314/2018 Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“). 25. Sťažovateľ však porušenie svojich procesných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nenamieta. Porušenie iných ním označených práv (na život, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním osobných údajov, na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ako aj práva nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu) však nemôže byť v príčinnej súvislosti s už popísanou procesnou činnosťou sudcov mestského súdu (body 5 až 17 tohto uznesenia), ktorí sú povinní konať a v konaní nespôsobovať zbytočné prieťahy. 26. Nie je teda možné (v kontexte popísanom v nasledujúcom odseku) takým spôsobom, teda procesným postupom, zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na život, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena, nedotknuteľnosť osoby ani takto sťažovateľa mučiť alebo neoprávnene zabezpečovať jeho osobné údaje. 27. Sťažovateľ (ako už bolo naznačené) musí sám zvážiť (aj po porade s lekárom), či sa môže hlavného pojednávania zúčastniť alebo sa zo zdravotných dôvodov ospravedlniť, a je vecou konajúceho súdu, resp. sudcu, aby jeho ospravedlnenie preskúmal (a to s možnosťou procesnej obrany proti negatívnemu výsledku takého prieskumu popísanej v odseku 24). Sťažovateľ neuvádza, že by ho súd dal na hlavné pojednávanie predviesť alebo že by postupoval v smere väzobného stíhania sťažovateľa a popísanými prostriedkami pristúpil k fyzickému vynucovaniu jeho účasti na dotknutom úkone v budove súdu. Ústavný súd nemôže v konaní o ústavnej sťažnosti namiesto všeobecného súdu posúdiť možnosť vykonať hlavné pojednávanie pre konkrétny prípad a predbiehať tak predmetné posúdenie súdom prvej inštancie, resp. súdmi vyšších inštancií. 28. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti (a vzhľadom na sťažovateľom označené referenčné ustanovenia) ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. 29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa vrátane návrhu na vydanie dočasného opatrenia spočívajúceho vo vyslovení zákazu mestskému súdu nariaďovať v dotknutých konaniach hlavné pojednávania stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 22. septembra 2026
Libor Duľa predseda senátu
5