Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/35/2024 0724101416 03. 09. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101416.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená X. XXXXXXXX XXXX, bytom D. E. X, F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./H.-XXXX F. z 27. júna 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 3. mája 2024 rozhodnutím č. F./XXXX/XXXXXX-X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nepriznal žalobkyni príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie podľa § 3 písm. c) zákona č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. mája 2024, dôvodiac, že v zmluve o poskytnutí úveru na bývanie žalobkyni je ako účel úveru uvedené „bezúčelový úver“. 2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej, že z dôvodu, že v čase žiadosti nemala vybratú konkrétnu nehnuteľnosť na bývanie jej banka ponúkla produkt tzv. „Flexihypotéky“, ktorý umožnil založiť inú nehnuteľnosť, poskytnutie úveru bankou schváliť a peniaze z úveru začať čerpať až v momente kúpy nehnuteľností na bývanie, žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a dňa 27. júna 2024 ho rozhodnutím č. G./H. - XXXX F. zmenil tak, že výrok rozhodnutia znie: podľa § 3 písm. b) zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie účinného od 1. júna 2024 (ďalej len „zákon č. 526/2023 Z. z.“) sa fyzickej osobe: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XXXX/X, XXX XX F. nepriznáva príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. 3. Žalovaný úvodom skutkovo zhrnul, že žalobkyňa dňa 31. januára 2024 požiadala o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie k Zmluve o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX z 27. júna 2018 (ďalej aj ako „Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie“), ktorý jej poskytla Všeobecná úverová banka, a.s. ako úver bezúčelový. Žalobkyňa k odvolaniu predložila informáciu Všeobecnej úverovej banky, a.s. o novej fixovanej úrokovej sadzbe z 19. mája 2023, z ktorej vyplynulo, že k zvýšeniu úrokovej sadzby úveru došlo od júla 2023. 4. Poukazujúc na § 3 písm. b) zákona č. 526/2023 Z. z. sa za spotrebiteľa zo zmluvy o úvere považuje taká fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver aspoň na jeden z účelov nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavby tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo zmeny dokončenej stavby určenej na bývanie. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 526/2023 Z. z. zasielajú banky informácie o úveroch na bývanie všetkých oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Z informácií o všetkých
oprávnených osobách zasielaných bankami nebol úver žalobkyne uvedený, a to preto bola Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie vyhodnotená ako zmluva neidentifikovaná bankou. 5. Žalovaný ďalej ozrejmil, že prvostupňový orgán postupoval podľa zákona č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. mája 2024, pričom pri svojom rozhodovaní sa opieral hlavne o § 1 ods. 1 tohto zákona. V priebehu odvolacieho konania však nadobudla účinnosť novela zákona č. 526/2023 Z. z. účinná od 1. júna 2024 umožňujúca poskytovanie príspevku aj v prípade úverov na bývanie uzatvorených do 31. mája 2024, ktoré boli aspoň sčasti poskytnuté na splatenie pôvodného úveru na bývanie (takzvané refinancované úvery), pričom pôvodný úver bol poskytnutý na účel nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti, výstavby tuzemskej nehnuteľnosti alebo zmeny dokončenej stavby. Keďže konanie o žiadosti žalobkyne nebolo právoplatne skončené do dňa 31. mája 2024, žalovaný pokračoval v konaní v zmysle novely zákona č. 526/2023 Z. z. účinnej od 1. júna 2024. 6. Vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy žalovaný konštatoval, že oprávnenou osobou na uplatnenie si nároku na príspevok je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie, ak spĺňa podmienky podľa § 2 písm. a) ods. 1 zákona č. 526/2023 Z. z. a keďže žalobkyňa, ktorej bol úver na bývanie v zmysle Zmluvy o úvere na bývanie poskytnutý ako bezúčelový, túto podmienku nespĺňa, nemožno ju považovať za osobu oprávnenú. Žalobkyňa nebola ako oprávnená osoba identifikovaná ani zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Hoci prvostupňový orgán posúdil podmienky vzniku nároku na poskytnutie príspevku žalobkyni správne, uviedol nesprávne ustanovenie § 3 písm. c) zákona č. 526/2023 Z. z. , avšak po správnosti mal rozhodnúť podľa § 3 písm. b) tohto zákona [žalobkyňa nie je spotrebiteľkou zo zmluvy o úvere na bývanie spĺňajúcej účel s odkazom na § 2 písm. s) ods. 1 zákona č. 526/2023 Z. z.], v dôsledku čoho dospel žalovaný k záveru o potrebe prvostupňové rozhodnutie v uvedenom rozsahu zmeniť. 7. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že využila ponúknutý produkt banky tzv. „Flexihypotéka“ na neskoršiu kúpu nehnuteľnosti, ktorú v čase podania žiadosti ešte nemala vybratú, žalovaný uviedol, že zmieňovaný úver na bývanie bol žalobkyni poskytnutý ako „bezúčelový“, čo bolo aj dôvodom nepriznania príspevku, keďže nespĺňal podmienku podľa § 2 písm. a) ods. 1 zákona č. 526/2023 Z. z.. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobkyňa úvodom poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010), v zmysle ktorej nemožno ku výkladu zákonov pristupovať striktne z hľadiska ich textu, hoci sa môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu. 10. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný vôbec neskúmal situáciu a podmienky poskytnutého úveru, a teda na čo bol skutočne poskytnutý. Bankový produkt tzv. „Flexihypotéky“ s ohľadom na potreby žalobkyne, ktorá v momente podania žiadosti o peňažný príspevok nemala vybratú konkrétnu nehnuteľnosť na bývanie, umožňoval založiť inú nehnuteľnosť, poskytnutie úveru v banke schváliť a peniaze z úveru začať čerpať až v momente kúpy nehnuteľnosti na bývanie. Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie bola podpísaná ešte v roku 2018, však samotný úver mal začiatok čerpania až v roku 2021 pre kúpu bytu, v ktorom žalobkyňa trvalo býva. Skutočnosti možno overiť v katastri nehnuteľností aj dostupnou úverovou dokumentáciou. Účelom poskytnutého úveru na bývanie bola a je teda kúpa bytu určenému k trvalému bývaniu žalobkyne. 11. Žalobkyňa je toho názoru, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutia sú zmätočné, bez jednoznačného odkazu na znenie zákona pričom žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkami žalobkyne obsiahnutými v odvolaní. Hoci žalovaný uvádza, že prvostupňové rozhodnutie preskúmal, napriek tomu sformuloval úplne rovnaký výrok ako bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. III. Vyjadrenie k žalobe 12. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol zamietnuť v celom rozsahu. 13. Žalovaný v prvom rade poukázal na vadu žaloby v podobe nesprávne označeného žalovaného, ktorým nemá byť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 180 ods. 1 SSP je ním orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. 14. Keďže argumentácia žalobcu ku žalobným bodom je vyčerpávajúco obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v celosti naň odkázal. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že tak zákon č. 526/2023 Z. z. v znení účinnom pred a po 1. júni 2024 definovali úver na bývanie tak, že musí spĺňať aspoň jeden z troch možných účelov. Pokiaľ tomu tak nie je, na účely zákona č. 526/2023 Z. z. sa nejedná
o úver na bývanie a zmluva o úvere v takom prípade nie je zmluvou o úvere na bývanie. V prípade žalobkyne s ňou bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie s účelom úveru „bezúčelový“, v dôsledku čoho sa na účely zákona č. 526/2023 Z. z. nejedná o zmluvu o úvere na bývanie a žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Žalovaný dodal, že prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vecne správne, bolo potrebné zmeniť z dôvodu formálnej korekcie zákonného ustanovenia, pre ktoré nemožno žalobkyni príspevok priznať. 15. Žalovaný s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že nemal inú možnosť ako pre nesplnenie podmienok a absenciu výnimky v zákone č. 526/2023 Z. z. vzťahujúcej sa na situácie žalobkyne jej príspevok nepriznať. Navyše, podľa § 13 ods. 3 zákona č. 526/2023 Z. z. poskytujú banky žalovanému informácie o úveroch na bývanie všetkých oprávnených osôb a pokiaľ mu tieto informácie neposkytnú, príspevok poskytnúť nemôže a ani nedokáže pre nemožnosť vypočítať jeho výšku. 16. Žalovaný uznal námietku žalobkyne o nedostatku napadnutého rozhodnutia v časti poučenia, pretože v ňom absentuje poučenie podľa § 47 ods. 4 druhej vety Správneho poriadku, za čo sa žalobkyni ospravedlnil. Tento nedostatok však nepredstavuje takú vadu, ktorá by zakladala nezákonnosť celého napadnutého rozhodnutia. Navyše, žaloba bola napriek absencii poučenia podaná riadne a včas, čím došlo ku jej zhojeniu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98/102/02 zo 17. decembra 2002 sa rozhodnutie verejnej správy nezrušuje iba pre zopakovanie procesu a odstránenie iba formálnych vád, ktoré však nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. IV. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 18. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. septembra 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č . 526/2023 Z. z., Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie (ďalej len „príspevok“). Podľa § 2 písm. a) zákona č. 526/2023 Z. z. , na účely tohto zákona úverom na bývanie je 1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu okrem stavebnej sporiteľne (ďalej len „veriteľ“) spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto účely: 1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, 1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie, 1c. zmena dokončenej stavby určenej na bývanie, 2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie. Podľa § 3 zákona č. 526/2023 Z. z., oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba, a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie, c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má 1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo 2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu uzatvorenú pred 1. júnom 2024, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 526/2023 Z. z., oprávnená osoba má nárok na príspevok, ak
a) priemerný príjem oprávnenej osoby a spoludlžníka je najviac vo výške 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem podľa § 4 ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a), b) úver na bývanie bol poskytnutý na tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, slúžiacu výlučne k vlastnému trvalému bývaniu 1. oprávnenej osoby, 2. oprávnenej osoby spolu s blízkymi osobami alebo 3. fyzickej osoby, ktorá je manželom, dieťaťom alebo rodičom oprávnenej osoby. 19. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci nepriznania príspevku žalobkyni na zvýšenú splátku úveru na bývanie podľa § 3 písm. b) zákona č. 526/2023 Z. z. dôvodiac, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na poskytnutie nároku na príspevok. Oprávnenou osobou je totiž spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie, ak úver na bývanie spĺňa podmienky podľa § 2 písm. a) ods. 1 zákona č. 526/2023 Z. z., teda o. i. je poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi aspoň z časti na účel nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavby tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo zmeny dokončenej stavby určenej na bývanie, pričom žalobkyňa žiadala o príspevok na splácanie úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 27. júna 2018, ktorý jej poskytla Všeobecná úverová banka, a.s., ako úver „bezúčelový“. 20. Žalobkyňa v zásade namieta, že pre posúdenie veci je rozhodujúci skutočný účel, pre ktorý o úver žiadala a na ktorý bol poskytnutý, a teda že bol poskytnutý na bývanie, pričom z dôvodu, že žalobkyňa nemala v čase podania žiadosti o úver vyhliadnutý konkrétny byt, jej bol zo strany veriteľa ponúknutý produkt tzv. „Flexihypotéka“, ktorý umožnil založiť inú nehnuteľnosť, poskytnutie úveru schváliť a peniaze začať čerpať až v momente kúpy nehnuteľnosti na bývanie. Skutočným účelom poskytnutia úveru bola teda kúpa bytu určeného na bývanie žalobkyne. 21. Úvodom správny súd ozrejmuje, že žalovaného si ustálil sám podľa obsahu žaloby ako aj pripojeného napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad na uznesenie sp. zn. I. ÚS 293/2019 z 2. júla 2019. Keďže napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, správny súd postupom podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 180 ods. 1 SSP vykoval túto prípustnú korekciu v označení žalovaného orgánu verejnej správy. 22. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza žiadosť žalobkyne o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie z 31. januára 2024; Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX poskytnutá Všeobecnou úverovou bankou, a.s., s vymedzeným účelom úveru „bezúčelový úver“ (t. j. v bode 2.1 vyšpecifikovaným, že veriteľ nebude skúmať účel použitia úveru), s úrokovou sadzbou 1,29 % a s anuitnou mesačnou splátkou vo výške 728,71 eur dňa 27. júna 2018; oznámenie Všeobecnej úverovej banky a.s. ako veriteľa úveru na bývanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 19. mája 2023, že nová Fixovaná úroková sadzba platná od 29. júla 2023 pre ďalšie 3-ročné Fixované obdobie je 4,59 % s novou výškou anuitných splátok od 20. novembra 2023 vo výške 716,73 eur. 23. Správny súd, vychádzajúc z dôvodovej správy ku zákonu č. 526/2023 Z. z., ozrejmuje, že v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby. Zákonodarca preto prijal zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, predmetom ktorého je poskytovanie pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať ako štátnu sociálnu dávku, prostredníctvom ktorej bude oprávnenej osobe štát finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátky úveru. Príspevok sa nenavrhuje ako plošná sociálna dávka pre všetky fyzické osoby, ktoré splácajú úver na bývanie, ale bude poskytovaný iba za predpokladu, že oprávnená osoba splnila všetky zákonom vyžadované podmienky vzniku nároku. Prísne stanovenie podmienok poskytnutia príspevku a jeho výšky, ako vyplýva z obsahu dôvodovej správy, je odôvodnené aj s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. 24. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca mienil jednoznačne vymedziť podmienky, za splnenia ktorých je žiadateľ považovaný za oprávnenú osobu na účely zákona č. 526/2023 Z. z., pričom jednou z týchto podmienok je o. i., že úver na bývanie, ktorý bol uzavretý medzi fyzickou osobou ako spotrebiteľom (žiadateľom o príspevok, pri ktorom sa posudzuje jeho oprávnenosť) a veriteľom podľa zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 90/2016 Z. z.“), je zároveň výslovne a aspoň z časti poskytnutý na účel nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavby tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie, alebo na zmenu dokončenej stavby určenej na bývanie. 25. Inými slovami, zatiaľ čo podľa § 2 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z. je úverom na bývanie skutočne aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti, a teda je zrejmé, že na účely zákona č. 90/2016 Z. z. nie je nevyhnutné, aby bol úver poskytnutý na určitý konkrétny účel len preto, aby bol považovaný za úver na bývanie (pričom úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX tieto kritériá spĺňa a teda možno ho na účely zákona č. 90/2016 Z. z. naozaj považovať za úver na bývanie), v prípade režimu zákona č. 526/2023 Z. z. je situácia iná. Na účely zákona č. 526/2023 Z. z. sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) a b) považuje iba taký úver, ktorý je poskytnutý na konkrétny účel, ktorým môže byť buď nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavby tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie, zmeny dokončenej stavby určenej na bývanie, alebo ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie. Nie každý úver na bývanie uzavretý podľa zákona č. 90/2016 Z. z. môže byť spôsobilým pre priznanie príspevku na zvýšenú splátku zaň podľa zákona č. 526/2023 Z. z., ale iba taký, ktorý nad rámec definičných znakov vymedzených v zákone č. 90/2016 Z. z. spĺňa aj podmienky podľa § 2 písm. a) zákona č. 526/2023 Z. z.. Je potom logické, že účel úveru vymedzený v § 2 písm. a) bode 1. alebo 2. zákona č. 526/2023 Z. z. musí byť medzi zmluvnými stranami výslovne dojednaný v podmienkach danej zmluvy. 26. Pokiaľ sa žalobkyňa v rámci zmluvnej voľnosti rozhodla využiť produkt „Flexihypotéka bezúčelová“, pretože ten bol v danom čase a v jej prípade najvhodnejší na peňažné pokrytie jej nákladov a bol jej zo strany veriteľa výslovne poskytnutý ako bezúčelový úver, bol jej poskytnutý práve s vedomým oboch zmluvných strán, že účel úveru nebude veriteľ môcť skúmať a teda skutočný účel, na ktorý žalobkyňa ako spotrebiteľka peňažné prostriedky poskytnuté na základe úveru využije sa ďalej stal úplne irelevantný. Pokiaľ nebol veriteľ oprávnený skúmať skutočný účel využitia poskytnutého úveru, toto oprávnenie určite neprislúcha ani žalovanému (či správnemu súdu), ktorý naopak striktne a správne vychádza z podmienok a písomných zmluvných dojednaní obsiahnutých v Zmluve o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. 27. Správny súd konštatuje, že správny bol záver žalovaného, že žalobkyňu nemožno považovať za oprávnenú osobu podľa § 3 písm. b) zákona č. 526/2023 Z. z., keďže nie je spotrebiteľkou úveru na bývanie v zmysle definičných znakov podľa zákona č. 526/2023 Z. z.. Zároveň postupoval správne, keď pri posudzovaní účelu úveru na bývanie poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, vychádzal z účelu poskytnutia úveru na bývanie zmluvne dojednaného, a teda toho, na ktorý banka výslovne prejavila vôľu úver poskytnúť a nie toho, na ktorý mala žalobkyňa úmysel úver použiť. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 526/2023 Z. z. nevyplýva, že by mal žalovaný osobitne vykonávať dokazovanie vo vzťahu k osvedčeniu skutočného účelu, pre ktorý spotrebiteľ o úver požiadal alebo na ktorý ho mienil použiť, práve naopak, litera zákona je jednoznačná (§ 2 písm. a) bod 1 zákona č. 526/2023 Z. z.), keď vyžaduje že účel je určený veriteľom ktorý úver poskytuje, t. j. bankou, pričom Všeobecná úverová banka, a.s. ponúkla žalobkyni bezúčelový úver, ktorý jej bol napokon takto aj poskytnutý. 28. Čo sa týka námietky nedostatočného poučenia v napadnutom rozhodnutí pre absenciu poučenia o možnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia súdom (§ 47 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku), správny súd súhlasí so žalobkyňou, že žalovaný v tomto rozsahu pochybil, čo si napokon v rámci vyjadrenia ku správnej žalobe aj priznal. S ohľadom na prejednávanú vec, keďže žalobkyňa napokon správnu žalobu podala a to v zákonom ustanovenej lehote, nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a zásahu do jej práv a oprávnených záujmov a námietku považuje za irelevantnú. Navyše, podľa § 191 ods. 1 SSP zruší správny súd napadnuté rozhodnutie iba ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom nedostatočné poučenie pod tento dôvod nespadá a nespôsobuje samé o sebe nezákonnosť rozhodnutia. 29. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti námietok žalobkyne, a nezistiac nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani na základe vlastnej činnosti, správnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú.
30. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.