Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/25/2024 0724101023 29. 09. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zast.: BW AK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Dunajská 8, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXX-XXXXXX-XXXX/ XXXX zo dňa 14. februára 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14. februára 2024 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 34 ods. 1, 4, 5, § 37 ods. 1, § 55 a § 178 ods. 1 písm. a/ druhý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“) priznala pôvodnému žalobcovi (ďalej len ako „žalobca“) pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 1, decembra 2023, nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa E. A. A., za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 11. decembra 2023 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1,4 a 5 zákona o sociálnom poistení, vo výške 6,94815000 eur za deň. 2. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že pobočka nepostupovala pri výpočte nároku na nemocenské správne, vo svojom rozhodnutí neuviedla postup a skutočnosti, na základe ktorých dospela k uvedenému výsledku. Domnieva sa, že výpočet denného nároku na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca nie je vypočítaný zo správnych vymeriavacích základov. Žiadal o opätovné prehodnotenie vypočítaného nároku na nemocenské, ako aj uvedenie postupu jeho výpočtu. 3. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodla vo veci žalovaná, Sociálna poisťovňa, ústredie žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024, ktorým ako odvolací orgán, podľa § 179 ods. 1, § 218 ods. 1, a 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava.
4. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 30 písm. a/ a b/, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1, § 55 ods. 1, § 54 ods. 3, 10, § 140 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení a vecne tým, že listom č. XX-XX/XXXX-F. zo dňa 11. marca 2024 pobočka Sociálnej poisťovne postúpila odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá ako odvolací orgán preskúmala vec. 5. Žalovaná zistila, že žalobca bol od 1. decembra 2023 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby a nárok na nemocenské si uplatnil z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa E. A. A.. Tento zamestnávateľ potvrdil, že žalobca naposledy pracoval dňa 30. novembra 2023. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vzniklo žalobcovi nemocenské poistenie u tohto zamestnávateľa dňa 20. novembra 2023. 6. Žalovaná konštatovala, že žalobca splnil zákonné podmienky vzniku nároku na nemocenské, a preto mu nárok na nemocenské vznikol od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 11. decembra 2023. Spornou bola podľa žalovanej výška priznanej nemocenskej dávky. 7. Pri jej určení žalovaná vychádzala z § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých výška nemocenského zamestnanca predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce obdobie na jeho určenie sa podľa žalovanej posudzuje v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení v závislosti od trvania nemocenského poistenia. 8. Keďže nemocenské poistenie žalobcu u zamestnávateľa E. A. A. trvalo pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti iba od 20. novembra 2023 do 30. novembra 2023, teda 11 dní, bolo kratšie ako zákonom ustanovených 90 dní. Žalovaná preto skúmala, či žalobca v predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol najmenej 90 dní nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa. Zistila, že v roku 2022 bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa A. B. G. G. H. a dosiahol viac ako 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platilo poistné. Za rozhodujúce obdobie preto považovala kalendárny rok 2022. 9. Žalovaná uviedla, že pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzala z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom u uvedeného zamestnávateľa v roku 2022. Zároveň z rozhodujúceho obdobia vylúčila obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, keďže počas nich nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Celkový súčet vymeriavacích základov tak predstavoval 2 791,89 EUR a počet dní rozhodujúceho obdobia 221 dní. Denný vymeriavací základ preto určila vo výške 12,6330 EUR a nemocenské vo výške 55 % z tejto sumy, teda 6,94815000 EUR za deň. 10. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa je pri rozhodovaní o nároku na nemocenské dávky viazaná zákonom a rozhodujúce obdobie sa určuje podľa vzniku a trvania nemocenského poistenia, z ktorého si poistenec nárok na dávku uplatňuje. Podľa žalovanej z § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že v prípade žalobcu je rozhodujúcim obdobím rok 2022 a pri výpočte sa zohľadňujú vymeriavacie základy a počet dní nemocenského poistenia dosiahnuté u iného zamestnávateľa, než je zamestnávateľ, z ktorého poistenia si žalobca uplatnil nárok na nemocenské. 11. Žalovaná zároveň vysvetlila, že Sociálna poisťovňa od decembra 2019 v prípadoch, keď nie je žiadna skutočnosť sporná, vydáva prvostupňové rozhodnutia o priznaní nemocenskej dávky bez odôvodnenia, keďže podľa jej názoru takýmto rozhodnutím účastníkovi konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odvolacom konaní však pri námietkach smerujúcich najmä proti výške dávky uvádza príslušné právne ustanovenia, rozhodujúce skutkové okolnosti a spôsob výpočtu dávky. 12. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že denný vymeriavací základ a denná výška nemocenského boli pobočkou určené správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba a jej dôvody
13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29. apríla 2024 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právne svoju žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“). 14. V prvom rade namietal nedostatok právomoci a miestnej príslušnosti pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá vydala prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na § 178 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 180 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že žiadne z kritérií miestnej príslušnosti nezakladalo príslušnosť Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava. Zamestnávateľ žalobcu má sídlo v Bratislave, kde sa podľa žalobcu nachádzajú aj relevantné útvary zamestnávateľa, a v Bratislave má trvalý pobyt aj žalobca. Zároveň podľa jeho názoru neboli splnené ani podmienky na postúpenie veci podľa § 180 ods. 5 alebo ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie preto podľa žalobcu vydal nepríslušný orgán, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku. 15. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia. Poukázal na § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého odôvodnenie nie je potrebné iba v prípade, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Žalobca však mal za to, že mu nebolo vyhovené v celom rozsahu, keďže mu bola priznaná dávka nemocenské vo výške 6,94815000 EUR na deň, ktorej výšku považoval za neprimerane nízku. Z prvostupňového rozhodnutia pritom podľa jeho názoru nebolo zrejmé, akým spôsobom Sociálna poisťovňa k určenej výške dávky dospela. 16. Žalobca zároveň namietal postup žalovanej, ktorá v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa od decembra 2019 vydáva prvostupňové rozhodnutia o nemocenských dávkach bez odôvodnenia z dôvodu neúmernej zaťaženosti svojich zamestnancov. Takýto postup považoval žalobca za arbitrárny a rozporný s § 209 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že bez uvedenia spôsobu výpočtu dávky nemá adresát rozhodnutia dostatočné podklady na overenie jeho správnosti a na účinné uplatnenie svojich práv. Podľa žalobcu takýto postup zároveň fakticky oslabuje dvojstupňovosť správneho konania a vedie k tomu, že úplnú argumentáciu Sociálnej poisťovne sa účastník dozvie až z druhostupňového rozhodnutia. 17. Vo veci samej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie spôsobu určenia výšky nemocenského. Uviedol, že v spoločnosti A. B., G. pracoval od 16. decembra 2006 do 31. augusta 2023 a v spoločnosti E. A., A. od 15. januára 2018 do 31. augusta 2023, pričom v oboch spoločnostiach pracovný pomer skončil k 31. augustu 2023. Dňa 20. novembra 2023 sa opätovne zamestnal v spoločnosti E. A., A. a dňa 1. decembra 2023 bol uznaný za dočasne práceneschopného. 18. Žalobca uviedol, že postup žalovanej pri určení rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nespochybňuje. Namietal však následný spôsob určenia denného vymeriavacieho základu podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Podľa jeho názoru žalovaná nesprávne aplikovala § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení aj pri určovaní výšky denného vymeriavacieho základu, hoci toto ustanovenie upravuje iba určenie rozhodujúceho obdobia. 19. Žalobca tvrdil, že po určení rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu podľa § 55 zákona o sociálnom poistení zohľadniť všetky vymeriavacie základy, z ktorých v tomto období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, bez ohľadu na to, z ktorého pracovného pomeru pochádzali. Podľa jeho názoru preto mala do súčtu vymeriavacích základov zahrnúť aj vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa E. A., A. v období od 1. apríla 2022 do 7. novembra 2022. 20. Žalobca poukázal aj na § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa výška nemocenského určuje ako 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Z toho podľa neho vyplýva, že nesprávne určenie denného vymeriavacieho základu malo za následok aj nesprávne určenie samotnej výšky nemocenského v jeho neprospech. 21. Na základe uvedeného žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovanej vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise a jeho podkladoch. Z uvedených dôvodov sa domáhal preskúmania a zrušenia napadnutých rozhodnutí.
III. Vyjadrenie žalovanej 22. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným podaním, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že miestna príslušnosť Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, bola v čase vydania prvostupňového rozhodnutia daná. V tejto súvislosti poukázala na preverenie údajov v spolupráci s vecne príslušným útvarom registra pobočky Trnava, z ktorého vyplynulo, že prevod miestnej príslušnosti na Sociálnu poisťovňu, pobočku Bratislava, bol na základe žiadosti zamestnávateľa E. A. A. zo dňa 9. apríla 2024 zrealizovaný až od 1. mája 2024. V čase rozhodovania o nároku žalobcu na nemocenské preto bola podľa žalovanej miestne príslušnou pobočka Trnava, čo vyplývalo aj z informačného systému Sociálnej poisťovne. Hoci bola žiadosť o nemocenské pôvodne doručená pobočke Bratislava, vzhľadom na vtedajšiu miestnu príslušnosť bola vec postúpená pobočke Trnava na rozhodnutie. 23. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom v druhostupňovom rozhodnutí. Podľa jej názoru v prípade priznania nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa žiadateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, a preto prvostupňové rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. V prípade podania odvolania je vec opätovne posúdená pobočkou Sociálnej poisťovne a v prípade zistenia pochybenia môže pobočka zabezpečiť nápravu, a to aj vo vzťahu k výške priznanej nemocenskej dávky, prípadne s využitím § 112 zákona o sociálnom poistení. Až následne je vec postúpená na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. 24. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky nemocenského žalovaná uviedla, že žalobca správne rozlišuje medzi určením rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a výpočtom denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nesúhlasila však s jeho záverom, že pri výpočte denného vymeriavacieho základu mali byť okrem vymeriavacích základov dosiahnutých u zamestnávateľa A. B. G. G. H. zohľadnené aj vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa E. A. A. v období od 1. apríla 2022 do 7. novembra 2022. 25. Žalovaná zdôraznila, že jednotlivé ustanovenia zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na účel zákona. Podľa jej názoru je potrebné § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vykladať v spojení s § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení do rozhodujúceho obdobia nemožno zahrnúť obdobie nemocenského poistenia získané u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, potom podľa žalovanej nemožno pri výpočte denného vymeriavacieho základu zohľadniť ani vymeriavacie základy dosiahnuté u tohto zamestnávateľa. V prípade žalobcu preto pri výpočte nemocenského vychádzala len z vymeriavacích základov dosiahnutých u zamestnávateľa A. B. G. G. H. 26. Na podporu svojho výkladu žalovaná poukázala aj na účel a legislatívny vývoj ustanovenia § 54 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že jeho účelom bolo osobitne upraviť rozhodujúce obdobie v prípadoch, keď nemocenské poistenie zamestnanca u aktuálneho zamestnávateľa pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky trvalo menej ako 90 dní. Podľa žalovanej zámerom zákonodarcu bolo v takom prípade vylúčiť z rozhodujúceho obdobia vymeriavacie základy dosiahnuté u aktuálneho zamestnávateľa, a to aj v prípade, ak poistenec dosiahol nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa v predchádzajúcom kalendárnom roku. 27. Žalovaná preto zastávala názor, že ak by pri výpočte denného vymeriavacieho základu boli zohľadnené aj vymeriavacie základy dosiahnuté u aktuálneho zamestnávateľa E. A. A., osobitná úprava rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení by stratila svoj význam. Podľa žalovanej osobitnosť tejto právnej úpravy spočíva práve vo vylúčení vymeriavacích základov získaných u aktuálneho zamestnávateľa z rozhodujúceho obdobia. 28. Žalovaná tak zotrvala na svojom právnom názore, že pri určení výšky nemocenského žalobcu postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
IV. Replika žalobcu 29. Žalobca v replike zotrval na žalobných námietkach a nesúhlasil s argumentáciou žalovanej uvedenou vo vyjadrení k žalobe. 30. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti pobočky Trnava namietal, že žalovaná sama potvrdila, že miestna príslušnosť pobočky Trnava vyplývala z jej informačného systému, hoci žiadosť o nemocenské bola podaná v pobočke Bratislava, zamestnávatelia žalobcu mali sídla v Bratislave a žalobca mal v Bratislave trvalý pobyt. Podľa žalobcu tak pobočka Trnava nebola miestne príslušná podľa § 180 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že informačný systém Sociálnej poisťovne nemôže byť právnym základom miestnej príslušnosti a prípadné nesprávne nastavenie tohto systému nemôže ospravedlniť postup žalovanej v rozpore so zákonom. Zároveň odmietol, že by za nesprávne určenie miestnej príslušnosti mohol zodpovedať zamestnávateľ. 31. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe v podstate zopakovala svoje stanovisko obsiahnuté v druhostupňovom rozhodnutí. Naďalej preto namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez odôvodnenia napriek tomu, že mu nebolo vyhovené v celom rozsahu. Takýto postup podľa žalobcu zasahuje do princípu dvojinštančnosti správneho konania, keďže úplná argumentácia žalovanej je účastníkovi známa až z rozhodnutia o odvolaní. 32. Vo vzťahu k výške nemocenského žalobca zotrval na názore, že žalovaná nesprávne vyložila a aplikovala § 54 ods. 3 v spojení s § 55 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že s určením rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení súhlasí. Namieta však spôsob určenia denného vymeriavacieho základu, keďže podľa jeho názoru mala žalovaná pri výpočte zohľadniť aj vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa E. A. A. v rozhodujúcom období. 33. Žalobca zdôraznil, že § 54 zákona o sociálnom poistení upravuje určenie rozhodujúceho obdobia, zatiaľ čo § 55 upravuje samotný výpočet denného vymeriavacieho základu. Podľa jeho názoru preto nemožno ustanovenie § 54 ods. 3 použiť na vylúčenie vymeriavacích základov dosiahnutých u aktuálneho zamestnávateľa, pokiaľ tieto vymeriavacie základy časovo spadajú do rozhodujúceho obdobia. Z § 55 podľa žalobcu vyplýva povinnosť zohľadniť súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, bez rozlišovania, z ktorého pracovného pomeru pochádzali. 34. Žalobca zároveň nesúhlasil s argumentáciou žalovanej založenou na účele právnej úpravy a na dôvodových materiáloch k novelám zákona. Poukázal na účel nemocenského poistenia ako zabezpečenia príjmu poistenca v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti a uviedol, že poistenec, ktorý si riadne platil nemocenské poistenie z viacerých pracovných pomerov, by podľa jeho názoru nemal byť znevýhodnený tým, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti opätovne pracoval u jedného z týchto zamestnávateľov. 35. Žalobca preto zotrval na názore, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a že skutkový stav, z ktorého žalovaná pri rozhodovaní vychádzala, nemá oporu v administratívnom spise. V. Relevantné právne predpisy 36. Podľa § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1., okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
37. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 40. Podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 41. Podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 42. Podľa § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. 43. Podľa § 58 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. 44. Podľa § 140 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopností, VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná 46. Skôr než súd pristúpil k vecnému prejednaniu predmetnej právnej veci, žalobca zomrel. Teda súd v zmysle § 118 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení a § 25 a § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, jeho manželkou ako novou žalobkyňou.
47. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024, ktorým ako odvolací orgán, podľa § 179 ods. 1, § 218 ods. 1, a 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava. Prvostupňoým rozhodnutím bol poistencovi (žalobcoiv) pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 1. decembra 2023 podľa § 30, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa E. A., A. za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (t. j. od 11. decembra 2023) vo výške 6,94815000 eur za deň. 49. Sporným okrem iného medzi účastníkmi konania zostala otázka, či žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď pri výpočte denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rozhodujúceho obdobia kalendárneho roka 2022 úplne vylúčila vymeriavacie základy dosiahnuté poistencom u zamestnávateľa E. A., A., a výpočet vykonala výlučne z príjmov dosiahnutých u zamestnávateľa A. B., G.. Určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (roku 2022) podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nebolo medzi účastníkmi konania sporné. 50. Z výkladu § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že slovné spojenie „okrem obdobia nemocenského poistenia... dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“ sa viaže priamo na vedľajšiu podmienkovú vetu „ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní...“. Ide o kvalifikačnú podmienku, ktorou zákonodarca určil, že predchádzajúci kalendárny rok sa stáva rozhodujúcim obdobím vtedy, ak poistenec v tomto predchádzajúcom roku dosiahol aspoň 90 dní poistenia u iného zamestnávateľa než u toho, u ktorého neskôr vznikol nárok na dávku. Túto podmienku žalobca splnil, keďže v roku 2022 dosiahol u zamestnávateľa A. B., G. 221 dní poistenia mimo období dočasnej pracovnej neschopnosti 51. Splnením tejto podmienky sa rozhodujúcim obdobím pre výpočet denného vymeriavacieho základu stal celý kalendárny rok 2022. Ustanovenie § 54 zákona o sociálnom poistení má legislatívny názov „Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu“ teda ide o normu určujúcu časový úsek (obdobie), a nie o normu, ktorá by upravovala vylúčenie vymeriavacích základov. Taxatívny výpočet období, ktoré sa vylučujú z rozhodujúceho obdobia, je obsiahnutý v § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení (obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materského, prerušenia poistenia). Žiadne iné doby ani vymeriavacie základy zákon vylúčiť nedovoľuje 52. Výpočet denného vymeriavacieho základu upravuje § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je denný vymeriavací základ podielom súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní tohto obdobia. Do čitateľa tohto zlomku bezvýnimočne vstupujú všetky vymeriavacie základy, z ktorých poistenec v rozhodujúcom období riadne odviedol poistné. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správnemu orgánu umožňovalo vylúčiť z výpočtu vymeriavacie základy z predchádzajúceho roka iba preto, že pochádzajú od zamestnávateľa, u ktorého poistenec neskôr v roku 2023 nastúpil do nového pracovného pomeru. 53. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sk/13/2018 zo dňa 24.04.2019, ktorý v právne a skutkovo obdobnej veci uviedol, že : „je nesporné, že žalobkyni vzniklo, resp. trvalo povinné nemocenské poistenie v rozhodujúcom období roka 2015 u dvoch zamestnávateľov, pričom platby poistného boli odvádzané v danom roku presahujúcom 90 dní u oboch zamestnávateľov, u zamestnávateľa G. G. od 01.01.2015 do 30.04.2015 a u zamestnávateľa, C. H. C. G. v období od 01.01.2015 do 30.09.2015, počas trvania právnych vzťahov s týmito zamestnávateľmi, odlišných od právneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 16.09.2015. 54. Podľa názoru kasačného súdu, orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom, ak do základu pre výpočet nemocenskej dávky nezarátal obdobie nemocenského poistenia u zamestnávateľa G. G., u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, na základe právneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 16.09.2015 a v rámci ktorého nebolo platené nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 90 dní (§ 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
55. K pochybeniu z jeho strany však došlo, keď pri určení denného vymeriavacieho základu nezahrnul obdobie platenia poistného zamestnávateľom G. G. na základe predchádzajúceho právneho vzťahu so žalobkyňou, ktorý trval od 01.10.2014 do 30.04.2015, a to v rozhodnom období roka 2015, t. j. od 01.01.2015 do 30.04.2015. V danom prípade nemala žalobkyňa uzatvorený v rozhodnom období roka 2015 s týmto zamestnávateľom nepretržitý pracovný vzťah. 56. Zákon o sociálnom poistení vo vyššie citovaných ustanoveniach presne stanovuje podmienky a spôsob určenia denného vymeriavacieho základu na účely poskytnutia nemocenskej dávky, pričom z tohto výpočtu nevylučuje vymeriavací základ, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodnom období v prípade viacerých zamestnávateľov, s ktorými má v rozhodnom období uzatvorený právny vzťah (§ 55 ods. 1 cit. zákona). 57. V danom prípade je bez právneho významu, že spoločnosť G. G. je tým istým zamestnávateľom, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim faktorom je skutočnosť, že v období od 01.01.2015 do 30.04.2015 uvedený zamestnávateľ odvádzal platby nemocenského poistenia za žalobkyňu na základe iného právneho vzťahu, ako právneho vzťahu ktorý mal uzatvorený so žalobkyňou v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Výklad zákona žalovaným pre výpočet výšky nemocenského by znevýhodňoval žalobkyňu od tých poistencov, ktorí by mali v rozhodnom období viacerých zamestnávateľov na základe odlišných právnych vzťahov za obdobnej situácie, keď rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (ak nie je možné zohľadniť dobu nemocenského poistenia u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky preto, lebo obdobie nemocenského poistenia bolo kratšie ako 90 dní) a v rozhodnom roku mal poistenec zmluvný vzťah s odlišnými zamestnávateľmi. Podľa názoru kasačného súdu je preto pre účely určenia vymeriavacieho základu rozhodujúce prihliadať na každé jednotlivé obdobie nemocenského poistenia. 58. Podľa názoru kasačného súdu je iný prístup k výpočtu denného vymeriavacieho základu, ktorý by nezohľadňoval všetky úhrady poistného v rozhodnom období v trvaní najmenej 90 dní na základe samostatných období nemocenského poistenia u jednotlivých zamestnávateľov za nespravodlivý, porušujúci princíp proporcionality.“ 59. Aj vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky a spôsob určenia denného vymeriavacieho základu, pričom z tohto výpočtu nevylučuje vymeriavací základ, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodnom období v prípade viacerých zamestnávateľov, s ktorými mal v rozhodnom období uzatvorený právny vzťah (§ 55 ods. 1 zákon o sociálnom poistení). Pre účely určenia vymeriavacieho základu je rozhodujúce prihliadať na každé jednotlivé obdobie nemocenského poistenia, v ktorom bolo poistné riadne zaplatené. Kasačný súd vo svojom rozsudku výslovne uviedol, že: „Podľa názoru kasačného súdu je iný prístup k výpočtu denného vymeriavacieho základu, ktorý by nezohľadňoval všetky úhrady poistného v rozhodnom období v trvaní najmenej 90 dní na základe samostatných období nemocenského poistenia u jednotlivých zamestnávateľov za nespravodlivý, porušujúci princíp proporcionality“ 60. Tento záver plne korešponduje aj s ustálenou zjednocujúcou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky týkajúcou sa jednoty nemocenského poistenia zamestnanca a princípu zásluhovosti (rozsudok sp. zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27. 09. 2023, rozsudok sp. zn. 7Ssk/106/2021 zo dňa 13. 10. 2023, rozsudok sp. zn. 7Ssk/38/2023 zo dňa 30. 04. 2024 a rozsudok sp. zn. 7Ssk/38/2025 zo dňa 30. 09. 2025 ). Najvyšší správny súd SR v týchto rozhodnutiach vyslovil, že povinné nemocenské poistenie zamestnanca je jedno poistenie viazané na osobu v postavení zamestnanca, ktorého účelom je kompenzovať stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako celku, a nie viazať nárok na jednotlivý pracovnoprávny vzťah. Výklad presadzovaný žalovanou popiera základný princíp sociálneho poistenia, teda princíp zásluhovosti a ekvivalencie, pretože nezohľadňuje príjmy poistenca, z ktorých bolo reálne a riadne odvedené poistné. Do výpočtu denného vymeriavacieho základu sa preto musia zahrnúť relevantné vymeriavacie základy zo všetkých pracovných pomerov poistenca v rozhodujúcom období. 61. Zásluhovosť sociálneho poistenia nemožno redukovať na povinnosť poistenca a zamestnávateľa platiť poistné bez zodpovedajúceho poistného krytia. Žalobca v roku 2022 legálne pracoval pre oboch zamestnávateľov (E. A., A. aj A. B., G.) a z oboch miezd bolo odvedené zákonné poistné. Ak by súd
akceptoval výklad žalovanej, poistné zaplatené u zamestnávateľa E. A., A. za rok 2022 by prepadlo v prospech štátu bez akéhokoľvek protiplnenia a poistencovi by bola priznaná dávka vo výške 6,95 eur na deň, vypočítaná iba z jeho vedľajšieho úväzku vodiča v sume necelých 380 eur mesačne. Takýto následok je v právnom štáte neakceptovateľný a popiera samotný zmysel sociálneho poistenia vyjadrený v § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. 62. Správny súd neakceptoval argumentáciu žalovanej odkazujúcu na účel noviel č. 543/2010 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. Zavedenie 90-dňovej lehoty v § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sledovalo legitímny cieľ zabrániť špekulatívnemu zakladaniu krátkodobých pracovných pomerov s fiktívne vysokým vymeriavacím základom bezprostredne pred vznikom sociálnej udalosti. Tento účel zákonodarca plne dosiahol tým, že pri novom pracovnom pomere trvajúcom menej ako 90 dní vylúčil výpočet dávky z tohto nového pomeru (v žalobcovom prípade z 11 dní novembra 2023) a výpočet vrátil do predchádzajúceho kalendárneho roka 2022. V roku 2022 však žalobca u oboch zamestnávateľov dlhodobo pracoval a platil odvody, takže o žiadne špekulatívne konanie nešlo. 63. Na základe uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že žalovaná a jej prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili, keď z výpočtu denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vylúčili vymeriavacie základy dosiahnuté poistencom u zamestnávateľa E. A., A. v rozhodujúcom období kalendárneho roka 2022. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej zo dňa 29.04.2024, ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky Trnava zo dňa 14.02.2024 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 64. V ďalšom konaní je žalovaná podľa § 191 ods. 6 SSP viazaná právnym názorom tunajšieho súdu. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení kalendárny rok 2022, tak ako to správne žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí určila a čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné. Avšak žalovaná je povinná podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení do súčtu vymeriavacích základov za rok 2022 zahrnúť vymeriavacie základy dosiahnuté u oboch zamestnávateľov žalobcu (A. B., G. aj E. A., A.), z ktorých žalobca v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie. Z takto zisteného úhrnu vymeriavacích základov a príslušného počtu dní rozhodujúceho obdobia žalovaná nanovo vypočíta denný vymeriavací základ a výšku nemocenského. Rozdiel medzi novourčenou výškou nemocenského a doteraz vyplatenými sumami prizná a vyplatí právnej nástupkyni žalobcu podľa § 118 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. 65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).