{"guid": "47c61310-52ff-40ab-8584-44e5b5efb829:7ba39c12-cc53-4663-babd-1824a15e6e15", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2", "spisova_znacka": "18Sas/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sas/25/2024 z 29. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. septembra 2026, sp. zn. 18Sas/25/2024, ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2", "identifikacne_cislo": "0724101023", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/174", "nazov": "Úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (174/2008 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-55.odsek-2", "nazov": "§ 55 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-55.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-54.odsek-3", "nazov": "§ 54 ods. 3 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-54.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-54.odsek-10", "nazov": "§ 54 ods. 10 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-54.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-58.odsek-2", "nazov": "§ 58 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-58.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-140.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 140 ods. 1 písm. a) zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-140.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/174#paragraf-30", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-34", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-37", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-55", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-54", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-58", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ba39c12-cc53-4663-babd-1824a15e6e15", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n18Sas/25/2024\n0724101023\n29. 09. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:0724101023.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zast.: BW AK, s. r. o., advokátska kancelária so\nsídlom: Dunajská 8, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta\n8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\nXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n29. apríla 2024 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXX-XXXXXX-XXXX/\nXXXX zo dňa 14. februára 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14. februára 2024 Sociálna\npoisťovňa, pobočka Trnava podľa § 34 ods. 1, 4, 5, § 37 ods. 1, § 55 a § 178 ods. 1 písm. a/ druhý\nbod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon\no sociálnom poistení“) priznala pôvodnému žalobcovi (ďalej len ako „žalobca“) pri dočasnej pracovnej\nneschopnosti vzniknutej dňa 1, decembra 2023, nárok na nemocenské z nemocenského poistenia\nzamestnanca zamestnávateľa E. A. A., za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od\n11. decembra 2023 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného\nobdobia určeného podľa § 34 ods. 1,4 a 5 zákona o sociálnom poistení, vo výške 6,94815000 eur za deň.\n2. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že pobočka\nnepostupovala pri výpočte nároku na nemocenské správne, vo svojom rozhodnutí neuviedla postup a\nskutočnosti, na základe ktorých dospela k uvedenému výsledku. Domnieva sa, že výpočet denného\nnároku na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca nie je vypočítaný zo správnych\nvymeriavacích základov. Žiadal o opätovné prehodnotenie vypočítaného nároku na nemocenské, ako\naj uvedenie postupu jeho výpočtu.\n3. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodla vo veci žalovaná, Sociálna poisťovňa, ústredie\nžalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla 2024, ktorým ako odvolací\norgán, podľa § 179 ods. 1, § 218 ods. 1, a 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobu zamietla\na potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava.\n\n4. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 30 písm. a/ a b/, § 33 ods. 1, § 34 ods.\n1, § 37 ods. 1, § 55 ods. 1, § 54 ods. 3, 10, § 140 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení\na vecne tým, že listom č. XX-XX/XXXX-F. zo dňa 11. marca 2024 pobočka Sociálnej poisťovne postúpila\nodvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá ako odvolací orgán\npreskúmala vec.\n5. Žalovaná zistila, že žalobca bol od 1. decembra 2023 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu\nchoroby a nárok na nemocenské si uplatnil z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa E. A.\nA.. Tento zamestnávateľ potvrdil, že žalobca naposledy pracoval dňa 30. novembra 2023. Podľa údajov\nevidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vzniklo žalobcovi nemocenské poistenie u\ntohto zamestnávateľa dňa 20. novembra 2023.\n6. Žalovaná konštatovala, že žalobca splnil zákonné podmienky vzniku nároku na nemocenské, a preto\nmu nárok na nemocenské vznikol od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 11. decembra\n2023. Spornou bola podľa žalovanej výška priznanej nemocenskej dávky.\n7. Pri jej určení žalovaná vychádzala z § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých\nvýška nemocenského zamestnanca predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce\nobdobie na jeho určenie sa podľa žalovanej posudzuje v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení v\nzávislosti od trvania nemocenského poistenia.\n8. Keďže nemocenské poistenie žalobcu u zamestnávateľa E. A. A. trvalo pred vznikom dočasnej\npracovnej neschopnosti iba od 20. novembra 2023 do 30. novembra 2023, teda 11 dní, bolo kratšie ako\nzákonom ustanovených 90 dní. Žalovaná preto skúmala, či žalobca v predchádzajúcom kalendárnom\nroku dosiahol najmenej 90 dní nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa. Zistila, že v roku 2022\nbol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa A. B. G. G. H. a dosiahol\nviac ako 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platilo poistné. Za rozhodujúce obdobie preto\npovažovala kalendárny rok 2022.\n9. Žalovaná uviedla, že pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzala z vymeriavacích\nzákladov dosiahnutých žalobcom u uvedeného zamestnávateľa v roku 2022. Zároveň z rozhodujúceho\nobdobia vylúčila obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, keďže počas nich nebol povinný\nplatiť poistné na nemocenské poistenie. Celkový súčet vymeriavacích základov tak predstavoval 2\n791,89 EUR a počet dní rozhodujúceho obdobia 221 dní. Denný vymeriavací základ preto určila vo\nvýške 12,6330 EUR a nemocenské vo výške 55 % z tejto sumy, teda 6,94815000 EUR za deň.\n10. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa je pri rozhodovaní o nároku\nna nemocenské dávky viazaná zákonom a rozhodujúce obdobie sa určuje podľa vzniku a trvania\nnemocenského poistenia, z ktorého si poistenec nárok na dávku uplatňuje. Podľa žalovanej z § 54 ods.\n3 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že v prípade žalobcu je rozhodujúcim obdobím\nrok 2022 a pri výpočte sa zohľadňujú vymeriavacie základy a počet dní nemocenského poistenia\ndosiahnuté u iného zamestnávateľa, než je zamestnávateľ, z ktorého poistenia si žalobca uplatnil nárok\nna nemocenské.\n11. Žalovaná zároveň vysvetlila, že Sociálna poisťovňa od decembra 2019 v prípadoch, keď nie\nje žiadna skutočnosť sporná, vydáva prvostupňové rozhodnutia o priznaní nemocenskej dávky bez\nodôvodnenia, keďže podľa jej názoru takýmto rozhodnutím účastníkovi konania vyhovuje v plnom\nrozsahu. V odvolacom konaní však pri námietkach smerujúcich najmä proti výške dávky uvádza\npríslušné právne ustanovenia, rozhodujúce skutkové okolnosti a spôsob výpočtu dávky.\n12. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že denný vymeriavací základ a denná výška\nnemocenského boli pobočkou určené správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a preto\nrozhodla tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.\nII. Žaloba a jej dôvody\n\n13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29. apríla 2024 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil správnemu\norgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právne svoju žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1\npísm. b/, c/, d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“).\n14. V prvom rade namietal nedostatok právomoci a miestnej príslušnosti pobočky Sociálnej poisťovne,\nktorá vydala prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na § 178 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 180 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení a uviedol, že žiadne z kritérií miestnej príslušnosti nezakladalo príslušnosť\nSociálnej poisťovne, pobočky Trnava. Zamestnávateľ žalobcu má sídlo v Bratislave, kde sa podľa\nžalobcu nachádzajú aj relevantné útvary zamestnávateľa, a v Bratislave má trvalý pobyt aj žalobca.\nZároveň podľa jeho názoru neboli splnené ani podmienky na postúpenie veci podľa § 180 ods. 5 alebo\nods. 6 zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie preto podľa žalobcu vydal nepríslušný\norgán, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku.\n15. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia.\nPoukázal na § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého odôvodnenie nie je potrebné iba\nv prípade, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Žalobca však mal za to, že mu\nnebolo vyhovené v celom rozsahu, keďže mu bola priznaná dávka nemocenské vo výške 6,94815000\nEUR na deň, ktorej výšku považoval za neprimerane nízku. Z prvostupňového rozhodnutia pritom podľa\njeho názoru nebolo zrejmé, akým spôsobom Sociálna poisťovňa k určenej výške dávky dospela.\n16. Žalobca zároveň namietal postup žalovanej, ktorá v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna\npoisťovňa od decembra 2019 vydáva prvostupňové rozhodnutia o nemocenských dávkach bez\nodôvodnenia z dôvodu neúmernej zaťaženosti svojich zamestnancov. Takýto postup považoval žalobca\nza arbitrárny a rozporný s § 209 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že bez uvedenia\nspôsobu výpočtu dávky nemá adresát rozhodnutia dostatočné podklady na overenie jeho správnosti a\nna účinné uplatnenie svojich práv. Podľa žalobcu takýto postup zároveň fakticky oslabuje dvojstupňovosť\nsprávneho konania a vedie k tomu, že úplnú argumentáciu Sociálnej poisťovne sa účastník dozvie až\nz druhostupňového rozhodnutia.\n17. Vo veci samej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie spôsobu určenia výšky\nnemocenského. Uviedol, že v spoločnosti A. B., G. pracoval od 16. decembra 2006 do 31. augusta\n2023 a v spoločnosti E. A., A. od 15. januára 2018 do 31. augusta 2023, pričom v oboch spoločnostiach\npracovný pomer skončil k 31. augustu 2023. Dňa 20. novembra 2023 sa opätovne zamestnal v\nspoločnosti E. A., A. a dňa 1. decembra 2023 bol uznaný za dočasne práceneschopného.\n18. Žalobca uviedol, že postup žalovanej pri určení rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení nespochybňuje. Namietal však následný spôsob určenia denného vymeriavacieho\nzákladu podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Podľa jeho názoru žalovaná nesprávne aplikovala §\n54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení aj pri určovaní výšky denného vymeriavacieho základu, hoci toto\nustanovenie upravuje iba určenie rozhodujúceho obdobia.\n19. Žalobca tvrdil, že po určení rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení mala\nSociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu podľa § 55 zákona o sociálnom\npoistení zohľadniť všetky vymeriavacie základy, z ktorých v tomto období zaplatil poistné na nemocenské\npoistenie, bez ohľadu na to, z ktorého pracovného pomeru pochádzali. Podľa jeho názoru preto mala\ndo súčtu vymeriavacích základov zahrnúť aj vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa E. A.,\nA. v období od 1. apríla 2022 do 7. novembra 2022.\n20. Žalobca poukázal aj na § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa výška\nnemocenského určuje ako 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona o\nsociálnom poistení. Z toho podľa neho vyplýva, že nesprávne určenie denného vymeriavacieho základu\nmalo za následok aj nesprávne určenie samotnej výšky nemocenského v jeho neprospech.\n21. Na základe uvedeného žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovanej\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v\nadministratívnom spise a jeho podkladoch. Z uvedených dôvodov sa domáhal preskúmania a zrušenia\nnapadnutých rozhodnutí.\n\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n22. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným podaním, v ktorom navrhla žalobu zamietnuť ako\nnedôvodnú. Uviedla, že miestna príslušnosť Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, bola v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia daná. V tejto súvislosti poukázala na preverenie údajov v spolupráci s\nvecne príslušným útvarom registra pobočky Trnava, z ktorého vyplynulo, že prevod miestnej príslušnosti\nna Sociálnu poisťovňu, pobočku Bratislava, bol na základe žiadosti zamestnávateľa E. A. A. zo dňa 9.\napríla 2024 zrealizovaný až od 1. mája 2024. V čase rozhodovania o nároku žalobcu na nemocenské\npreto bola podľa žalovanej miestne príslušnou pobočka Trnava, čo vyplývalo aj z informačného systému\nSociálnej poisťovne. Hoci bola žiadosť o nemocenské pôvodne doručená pobočke Bratislava, vzhľadom\nna vtedajšiu miestnu príslušnosť bola vec postúpená pobočke Trnava na rozhodnutie.\n23. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalovaná\nuviedla, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom v druhostupňovom rozhodnutí. Podľa\njej názoru v prípade priznania nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa žiadateľovi vyhovuje v plnom\nrozsahu, a preto prvostupňové rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. V prípade podania\nodvolania je vec opätovne posúdená pobočkou Sociálnej poisťovne a v prípade zistenia pochybenia\nmôže pobočka zabezpečiť nápravu, a to aj vo vzťahu k výške priznanej nemocenskej dávky, prípadne s\nvyužitím § 112 zákona o sociálnom poistení. Až následne je vec postúpená na rozhodnutie odvolaciemu\norgánu.\n24. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa výšky nemocenského žalovaná uviedla, že žalobca\nsprávne rozlišuje medzi určením rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom\npoistení a výpočtom denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nNesúhlasila však s jeho záverom, že pri výpočte denného vymeriavacieho základu mali byť okrem\nvymeriavacích základov dosiahnutých u zamestnávateľa A. B. G. G. H. zohľadnené aj vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté u zamestnávateľa E. A. A. v období od 1. apríla 2022 do 7. novembra 2022.\n25. Žalovaná zdôraznila, že jednotlivé ustanovenia zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať vo\nvzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na účel zákona. Podľa jej názoru je potrebné § 54 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení vykladať v spojení s § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak podľa § 54 ods.\n3 zákona o sociálnom poistení do rozhodujúceho obdobia nemožno zahrnúť obdobie nemocenského\npoistenia získané u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, potom\npodľa žalovanej nemožno pri výpočte denného vymeriavacieho základu zohľadniť ani vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté u tohto zamestnávateľa. V prípade žalobcu preto pri výpočte nemocenského\nvychádzala len z vymeriavacích základov dosiahnutých u zamestnávateľa A. B. G. G. H.\n26. Na podporu svojho výkladu žalovaná poukázala aj na účel a legislatívny vývoj ustanovenia § 54\nzákona o sociálnom poistení. Uviedla, že jeho účelom bolo osobitne upraviť rozhodujúce obdobie v\nprípadoch, keď nemocenské poistenie zamestnanca u aktuálneho zamestnávateľa pred vznikom dôvodu\nna poskytnutie nemocenskej dávky trvalo menej ako 90 dní. Podľa žalovanej zámerom zákonodarcu\nbolo v takom prípade vylúčiť z rozhodujúceho obdobia vymeriavacie základy dosiahnuté u aktuálneho\nzamestnávateľa, a to aj v prípade, ak poistenec dosiahol nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa\nv predchádzajúcom kalendárnom roku.\n27. Žalovaná preto zastávala názor, že ak by pri výpočte denného vymeriavacieho základu boli\nzohľadnené aj vymeriavacie základy dosiahnuté u aktuálneho zamestnávateľa E. A. A., osobitná úprava\nrozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení by stratila svoj význam. Podľa\nžalovanej osobitnosť tejto právnej úpravy spočíva práve vo vylúčení vymeriavacích základov získaných\nu aktuálneho zamestnávateľa z rozhodujúceho obdobia.\n28. Žalovaná tak zotrvala na svojom právnom názore, že pri určení výšky nemocenského žalobcu\npostupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení.\n\nIV. Replika žalobcu\n29. Žalobca v replike zotrval na žalobných námietkach a nesúhlasil s argumentáciou žalovanej uvedenou\nvo vyjadrení k žalobe.\n30. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti pobočky Trnava namietal, že žalovaná sama potvrdila, že miestna\npríslušnosť pobočky Trnava vyplývala z jej informačného systému, hoci žiadosť o nemocenské bola\npodaná v pobočke Bratislava, zamestnávatelia žalobcu mali sídla v Bratislave a žalobca mal v Bratislave\ntrvalý pobyt. Podľa žalobcu tak pobočka Trnava nebola miestne príslušná podľa § 180 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení. Poukázal na to, že informačný systém Sociálnej poisťovne nemôže byť právnym\nzákladom miestnej príslušnosti a prípadné nesprávne nastavenie tohto systému nemôže ospravedlniť\npostup žalovanej v rozpore so zákonom. Zároveň odmietol, že by za nesprávne určenie miestnej\npríslušnosti mohol zodpovedať zamestnávateľ.\n31. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaná vo\nvyjadrení k žalobe v podstate zopakovala svoje stanovisko obsiahnuté v druhostupňovom rozhodnutí.\nNaďalej preto namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez odôvodnenia napriek tomu, že mu\nnebolo vyhovené v celom rozsahu. Takýto postup podľa žalobcu zasahuje do princípu dvojinštančnosti\nsprávneho konania, keďže úplná argumentácia žalovanej je účastníkovi známa až z rozhodnutia o\nodvolaní.\n32. Vo vzťahu k výške nemocenského žalobca zotrval na názore, že žalovaná nesprávne vyložila a\naplikovala § 54 ods. 3 v spojení s § 55 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že s určením rozhodujúceho\nobdobia podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení súhlasí. Namieta však spôsob určenia denného\nvymeriavacieho základu, keďže podľa jeho názoru mala žalovaná pri výpočte zohľadniť aj vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté u zamestnávateľa E. A. A. v rozhodujúcom období.\n33. Žalobca zdôraznil, že § 54 zákona o sociálnom poistení upravuje určenie rozhodujúceho obdobia,\nzatiaľ čo § 55 upravuje samotný výpočet denného vymeriavacieho základu. Podľa jeho názoru\npreto nemožno ustanovenie § 54 ods. 3 použiť na vylúčenie vymeriavacích základov dosiahnutých\nu aktuálneho zamestnávateľa, pokiaľ tieto vymeriavacie základy časovo spadajú do rozhodujúceho\nobdobia. Z § 55 podľa žalobcu vyplýva povinnosť zohľadniť súčet vymeriavacích základov, z ktorých\npoistenec v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, bez rozlišovania, z ktorého\npracovného pomeru pochádzali.\n34. Žalobca zároveň nesúhlasil s argumentáciou žalovanej založenou na účele právnej úpravy a\nna dôvodových materiáloch k novelám zákona. Poukázal na účel nemocenského poistenia ako\nzabezpečenia príjmu poistenca v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti a uviedol, že poistenec,\nktorý si riadne platil nemocenské poistenie z viacerých pracovných pomerov, by podľa jeho názoru nemal\nbyť znevýhodnený tým, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti opätovne pracoval u jedného\nz týchto zamestnávateľov.\n35. Žalobca preto zotrval na názore, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a že skutkový stav, z ktorého žalovaná pri rozhodovaní vychádzala, nemá oporu v\nadministratívnom spise.\nV. Relevantné právne predpisy\n36. Podľa § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku,\nak\na/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1., okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n\n37. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11.\ndňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení\ndočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n38. Podľa § 37 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného\nvymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho\nzákladu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky\nnemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na\nnemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací\nzáklad sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n40. Podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší\nako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v\nkalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky.\n41. Podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca,\nza ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej\ndávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie\ndenného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré\nsa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90\ndní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,\ndosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n42. Podľa § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného\nvymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na\nnemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.\n43. Podľa § 58 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých\nnemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na\nurčenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a\nnemocenská dávka sa vypláca len jedna.\n44. Podľa § 140 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, zamestnanec nie je povinný platiť poistné\nna nemocenské poistenie od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej\npracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopností,\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o\nsprávnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými\nbodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj\nadministratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná\n46. Skôr než súd pristúpil k vecnému prejednaniu predmetnej právnej veci, žalobca zomrel. Teda súd\nv zmysle § 118 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení a § 25 a § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu,\njeho manželkou ako novou žalobkyňou.\n\n47. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa\n§ 137 ods. 4 SSP.\n48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29. apríla\n2024, ktorým ako odvolací orgán, podľa § 179 ods. 1, § 218 ods. 1, a 2 zákona o sociálnom poistení\nodvolanie žalobu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava.\nPrvostupňoým rozhodnutím bol poistencovi (žalobcoiv) pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej\ndňa 1. decembra 2023 podľa § 30, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení priznaný\nnárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa E. A., A. za obdobie od\n11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (t. j. od 11. decembra 2023) vo výške 6,94815000 eur za deň.\n49. Sporným okrem iného medzi účastníkmi konania zostala otázka, či žalovaná postupovala v súlade\nso zákonom, keď pri výpočte denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení z rozhodujúceho obdobia kalendárneho roka 2022 úplne vylúčila vymeriavacie základy\ndosiahnuté poistencom u zamestnávateľa E. A., A., a výpočet vykonala výlučne z príjmov dosiahnutých u\nzamestnávateľa A. B., G.. Určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu\n(roku 2022) podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nebolo medzi účastníkmi konania sporné.\n50. Z výkladu § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že slovné spojenie „okrem obdobia\nnemocenského poistenia... dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky“ sa viaže priamo na vedľajšiu podmienkovú vetu „ak obdobie nemocenského\npoistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom\nkalendárnom roku bolo najmenej 90 dní...“. Ide o kvalifikačnú podmienku, ktorou zákonodarca určil,\nže predchádzajúci kalendárny rok sa stáva rozhodujúcim obdobím vtedy, ak poistenec v tomto\npredchádzajúcom roku dosiahol aspoň 90 dní poistenia u iného zamestnávateľa než u toho, u\nktorého neskôr vznikol nárok na dávku. Túto podmienku žalobca splnil, keďže v roku 2022 dosiahol u\nzamestnávateľa A. B., G. 221 dní poistenia mimo období dočasnej pracovnej neschopnosti\n51. Splnením tejto podmienky sa rozhodujúcim obdobím pre výpočet denného vymeriavacieho základu\nstal celý kalendárny rok 2022. Ustanovenie § 54 zákona o sociálnom poistení má legislatívny názov\n„Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu“ teda ide o normu určujúcu časový\núsek (obdobie), a nie o normu, ktorá by upravovala vylúčenie vymeriavacích základov. Taxatívny výpočet\nobdobí, ktoré sa vylučujú z rozhodujúceho obdobia, je obsiahnutý v § 54 ods. 10 zákona o sociálnom\npoistení (obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materského, prerušenia\npoistenia). Žiadne iné doby ani vymeriavacie základy zákon vylúčiť nedovoľuje\n52. Výpočet denného vymeriavacieho základu upravuje § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,\npodľa ktorého je denný vymeriavací základ podielom súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec\nzaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní tohto obdobia. Do čitateľa\ntohto zlomku bezvýnimočne vstupujú všetky vymeriavacie základy, z ktorých poistenec v rozhodujúcom\nobdobí riadne odviedol poistné. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by\nsprávnemu orgánu umožňovalo vylúčiť z výpočtu vymeriavacie základy z predchádzajúceho roka iba\npreto, že pochádzajú od zamestnávateľa, u ktorého poistenec neskôr v roku 2023 nastúpil do nového\npracovného pomeru.\n53. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n9Sk/13/2018 zo dňa 24.04.2019, ktorý v právne a skutkovo obdobnej veci uviedol, že : „je nesporné, že\nžalobkyni vzniklo, resp. trvalo povinné nemocenské poistenie v rozhodujúcom období roka 2015 u dvoch\nzamestnávateľov, pričom platby poistného boli odvádzané v danom roku presahujúcom 90 dní u oboch\nzamestnávateľov, u zamestnávateľa G. G. od 01.01.2015 do 30.04.2015 a u zamestnávateľa, C. H. C.\nG. v období od 01.01.2015 do 30.09.2015, počas trvania právnych vzťahov s týmito zamestnávateľmi,\nodlišných od právneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 16.09.2015.\n54. Podľa názoru kasačného súdu, orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom, ak do\nzákladu pre výpočet nemocenskej dávky nezarátal obdobie nemocenského poistenia u zamestnávateľa\nG. G., u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, na základe právneho vzťahu, ktorý\nvznikol dňa 16.09.2015 a v rámci ktorého nebolo platené nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 90\ndní (§ 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).\n\n55. K pochybeniu z jeho strany však došlo, keď pri určení denného vymeriavacieho základu nezahrnul\nobdobie platenia poistného zamestnávateľom G. G. na základe predchádzajúceho právneho vzťahu\nso žalobkyňou, ktorý trval od 01.10.2014 do 30.04.2015, a to v rozhodnom období roka 2015, t. j. od\n01.01.2015 do 30.04.2015. V danom prípade nemala žalobkyňa uzatvorený v rozhodnom období roka\n2015 s týmto zamestnávateľom nepretržitý pracovný vzťah.\n56. Zákon o sociálnom poistení vo vyššie citovaných ustanoveniach presne stanovuje podmienky\na spôsob určenia denného vymeriavacieho základu na účely poskytnutia nemocenskej dávky, pričom\nz tohto výpočtu nevylučuje vymeriavací základ, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské\npoistenie v rozhodnom období v prípade viacerých zamestnávateľov, s ktorými má v rozhodnom období\nuzatvorený právny vzťah (§ 55 ods. 1 cit. zákona).\n57. V danom prípade je bez právneho významu, že spoločnosť G. G. je tým istým zamestnávateľom,\nu ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim faktorom je skutočnosť,\nže v období od 01.01.2015 do 30.04.2015 uvedený zamestnávateľ odvádzal platby nemocenského\npoistenia za žalobkyňu na základe iného právneho vzťahu, ako právneho vzťahu ktorý mal uzatvorený\nso žalobkyňou v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Výklad zákona žalovaným\npre výpočet výšky nemocenského by znevýhodňoval žalobkyňu od tých poistencov, ktorí by mali\nv rozhodnom období viacerých zamestnávateľov na základe odlišných právnych vzťahov za obdobnej\nsituácie, keď rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (ak nie je možné zohľadniť dobu\nnemocenského poistenia u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky\npreto, lebo obdobie nemocenského poistenia bolo kratšie ako 90 dní) a v rozhodnom roku mal poistenec\nzmluvný vzťah s odlišnými zamestnávateľmi. Podľa názoru kasačného súdu je preto pre účely určenia\nvymeriavacieho základu rozhodujúce prihliadať na každé jednotlivé obdobie nemocenského poistenia.\n58. Podľa názoru kasačného súdu je iný prístup k výpočtu denného vymeriavacieho základu, ktorý\nby nezohľadňoval všetky úhrady poistného v rozhodnom období v trvaní najmenej 90 dní na základe\nsamostatných období nemocenského poistenia u jednotlivých zamestnávateľov za nespravodlivý,\nporušujúci princíp proporcionality.“\n59. Aj vzhľadom na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že zákon o sociálnom\npoistení presne stanovuje podmienky a spôsob určenia denného vymeriavacieho základu, pričom z\ntohto výpočtu nevylučuje vymeriavací základ, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské\npoistenie v rozhodnom období v prípade viacerých zamestnávateľov, s ktorými mal v rozhodnom období\nuzatvorený právny vzťah (§ 55 ods. 1 zákon o sociálnom poistení). Pre účely určenia vymeriavacieho\nzákladu je rozhodujúce prihliadať na každé jednotlivé obdobie nemocenského poistenia, v ktorom\nbolo poistné riadne zaplatené. Kasačný súd vo svojom rozsudku výslovne uviedol, že: „Podľa názoru\nkasačného súdu je iný prístup k výpočtu denného vymeriavacieho základu, ktorý by nezohľadňoval\nvšetky úhrady poistného v rozhodnom období v trvaní najmenej 90 dní na základe samostatných\nobdobí nemocenského poistenia u jednotlivých zamestnávateľov za nespravodlivý, porušujúci princíp\nproporcionality“\n60. Tento záver plne korešponduje aj s ustálenou zjednocujúcou judikatúrou Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky týkajúcou sa jednoty nemocenského poistenia zamestnanca a princípu\nzásluhovosti (rozsudok sp. zn. 7Ssk/61/2021 zo dňa 27. 09. 2023, rozsudok sp. zn. 7Ssk/106/2021 zo\ndňa 13. 10. 2023, rozsudok sp. zn. 7Ssk/38/2023 zo dňa 30. 04. 2024 a rozsudok sp. zn. 7Ssk/38/2025\nzo dňa 30. 09. 2025 ). Najvyšší správny súd SR v týchto rozhodnutiach vyslovil, že povinné nemocenské\npoistenie zamestnanca je jedno poistenie viazané na osobu v postavení zamestnanca, ktorého účelom\nje kompenzovať stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako celku, a nie viazať nárok na\njednotlivý pracovnoprávny vzťah. Výklad presadzovaný žalovanou popiera základný princíp sociálneho\npoistenia, teda princíp zásluhovosti a ekvivalencie, pretože nezohľadňuje príjmy poistenca, z ktorých\nbolo reálne a riadne odvedené poistné. Do výpočtu denného vymeriavacieho základu sa preto musia\nzahrnúť relevantné vymeriavacie základy zo všetkých pracovných pomerov poistenca v rozhodujúcom\nobdobí.\n61. Zásluhovosť sociálneho poistenia nemožno redukovať na povinnosť poistenca a zamestnávateľa\nplatiť poistné bez zodpovedajúceho poistného krytia. Žalobca v roku 2022 legálne pracoval pre oboch\nzamestnávateľov (E. A., A. aj A. B., G.) a z oboch miezd bolo odvedené zákonné poistné. Ak by súd\n\nakceptoval výklad žalovanej, poistné zaplatené u zamestnávateľa E. A., A. za rok 2022 by prepadlo v\nprospech štátu bez akéhokoľvek protiplnenia a poistencovi by bola priznaná dávka vo výške 6,95 eur\nna deň, vypočítaná iba z jeho vedľajšieho úväzku vodiča v sume necelých 380 eur mesačne. Takýto\nnásledok je v právnom štáte neakceptovateľný a popiera samotný zmysel sociálneho poistenia vyjadrený\nv § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení.\n62. Správny súd neakceptoval argumentáciu žalovanej odkazujúcu na účel noviel č. 543/2010 Z. z. a\nč. 413/2012 Z. z. Zavedenie 90-dňovej lehoty v § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sledovalo\nlegitímny cieľ zabrániť špekulatívnemu zakladaniu krátkodobých pracovných pomerov s fiktívne vysokým\nvymeriavacím základom bezprostredne pred vznikom sociálnej udalosti. Tento účel zákonodarca plne\ndosiahol tým, že pri novom pracovnom pomere trvajúcom menej ako 90 dní vylúčil výpočet dávky z tohto\nnového pomeru (v žalobcovom prípade z 11 dní novembra 2023) a výpočet vrátil do predchádzajúceho\nkalendárneho roka 2022. V roku 2022 však žalobca u oboch zamestnávateľov dlhodobo pracoval a platil\nodvody, takže o žiadne špekulatívne konanie nešlo.\n63. Na základe uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že žalovaná a jej prvostupňový orgán\nvec nesprávne právne posúdili, keď z výpočtu denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení vylúčili vymeriavacie základy dosiahnuté poistencom u zamestnávateľa E.\nA., A. v rozhodujúcom období kalendárneho roka 2022. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej zo dňa\n29.04.2024, ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky Trnava zo dňa 14.02.2024 podľa § 191 ods. 1\npísm. c/ SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n64. V ďalšom konaní je žalovaná podľa § 191 ods. 6 SSP viazaná právnym názorom tunajšieho súdu.\nRozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je podľa § 54 ods. 3 zákona o\nsociálnom poistení kalendárny rok 2022, tak ako to správne žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí\nurčila a čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné. Avšak žalovaná je povinná podľa § 55 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení do súčtu vymeriavacích základov za rok 2022 zahrnúť vymeriavacie základy\ndosiahnuté u oboch zamestnávateľov žalobcu (A. B., G. aj E. A., A.), z ktorých žalobca v rozhodujúcom\nobdobí zaplatil poistné na nemocenské poistenie. Z takto zisteného úhrnu vymeriavacích základov a\npríslušného počtu dní rozhodujúceho obdobia žalovaná nanovo vypočíta denný vymeriavací základ\na výšku nemocenského. Rozdiel medzi novourčenou výškou nemocenského a doteraz vyplatenými\nsumami prizná a vyplatí právnej nástupkyni žalobcu podľa § 118 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení.\n65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\n\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}