Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/32/2023 0723101288 14. 05. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Volárovou, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 18.09.2023, takto rozhodol: I. II.
Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj len „pobočka“) vydala dňa 10.05.2023 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, vo výroku ktorého sa uvádza, že „Pani B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., podľa § 2 písm. a) zákona od 26. septembra 2022 zanikol nárok na materské, preto sa táto nemocenská dávka podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona odníma od 1. februára 2023“ (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie zdôvodňuje zastavenie dávky tým, že došlo síce ku skráteniu pracovného času ale bez dostatočného zníženia príjmu. Uviedla, že zamestnávateľ F. E. B., B. je menšia firma, ktorá nemá náhradu za každého pracovníka. Je ťažké nájsť v krátkom čase nového zamestnanca na zastúpenie počas materskej dovolenky. Keď oznámila zamestnávateľovi, že pôjde na materskú dovolenku, zaškoľovala kolegyne. Mala veľa nadčasov a nečerpala takmer žiadnu dovolenku. Preto jej zamestnávateľ na dohode o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a dohode o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023 vyplatil koncoročnú odmenu vo výške 4.500,- eur za prácu, ktorú vykonala ešte pred nástupom na materskú dovolenku. Táto odmena jej bola vyplácaná počas štyroch mesiacov, v novembri 2022 suma 500,- eur, v decembri 2022 suma 1.000,- eur, v januári 2023 suma 1.500,- eur a vo februári 2023 suma 1.500,- eur. O uvedenom žalobkyňa doložila potvrdenie zamestnávateľa. Okrem toho mala v mesiaci marec 2023 vymeriavací základ na dohode o vykonaní práce sumu 1.277,47 eur, v mesiaci apríl 2023 sumu 886,47 eur a v mesiaci máj 2023 sumu 1.080,50 eur, čo podľa jej názoru nie je ani zďaleka porovnateľným príjmom ako pred nástupom na materskú dovolenku. Materská dovolenka skončila dňa 19.05.2023. Ďalej uviedla, že do Sociálnej poisťovne odvádza odvody roky a takmer nikdy žiadnu dávku nečerpala. Prvýkrát poberá materskú dávku. K odvolaniu doložila vyjadrenie zamestnávateľa F. E. B., B. zo dňa 09.06.2023 vo veci potvrdenia o vyplatení mimoriadnej koncoročnej odmeny, v zmysle
ktorého bola žalobkyni na základe dohody o vykonaní práce vyplatená mimoriadna koncoročná odmena v mesiacoch november 2022 až február 2023 za práce vykonávané v období apríl až september 2022. 3. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že za poslednú vetu dopĺňa vety: „Nárok na materské jej opätovne vznikol od 1. marca 2023. Nárok na materské tak nemá v období od 26. septembra 2022 do 28. februára 2023.“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa si dňa 20.09.2022 uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 24.09.2022 predložením Žiadosti o materské č. G., z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa F. E. B., B.. Ošetrujúca lekárka uviedla, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 5. novembra 2022. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Zamestnávateľ žalobkyne na tomto tlačive uviedol, že žalobkyni bola poskytnutá materská dovolenka od 24.09.2022 a žalobkyňa naposledy pracovala dňa 23.09.2022. Pôrod v skutočnosti nastal dňa 25.10.2022. 4. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobkyňa od 01.01.2009 povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa F. E. B., B., pričom podľa údajov poskytnutých zamestnávateľom od 24.09.2022 v tomto zamestnaní čerpala materskú dovolenku. 5. Pobočka po preskúmaní splnenia podmienok nároku na materské rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 21.09.2022, priznala žalobkyni nárok na materské od 24.09.2022 do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské vo výške 55,87402500 eur za deň do zániku nároku na materské. 6. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že dňa 26.09.2022 zamestnávateľ F. E. B., B. prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška oznámil pobočke vznik povinného nemocenského poistenia žalobkyne od 26.09.2022 a dňa 20.12.2022 zánik tohto nemocenského poistenia ku dňu 31.12.2022. Následne od 02.01.2023 oznámil pobočke vznik ďalšieho povinného nemocenského poistenia žalobkyne od 02.01.2023. Taktiež boli pobočke do spisového materiálu predložené ďalšie doklady, a to pracovná zmluva zo dňa 12.12.2008, dohoda o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, dohoda o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.03.2023 k odmenám vyplateným v mesiaci október 2022 a k 13. platu, dochádzkový list zamestnanca – žalobkyne za obdobie september 2022, výkazy odpracovaných hodín žalobkyne za obdobie október 2022 až máj 2023 a potvrdenie zamestnávateľa F. E. B., B. zo dňa 09.06.2023 vo veci vyplatenia mimoriadnej koncoročnej odmeny žalobkyni. 7. Podľa názoru žalovanej potrebné skúmať, či je možné považovať podmienky nároku na materské žalobkyňou za splnené, t. j. bolo potrebné došetriť, či popri výkone zárobkovej činnosti za zistených pracovných podmienok možno súčasne poskytovať dieťaťu starostlivosť (resp. či je naplnený kompenzačný účel nemocenskej dávky, ak dochádza k výkonu zárobkovej činnosti a dosahovaniu príjmu počas čerpania materskej dovolenky v období pred pôrodom). A súčasne či žalobkyňou dosahovaný príjem na základe dohôd o vykonaní práce počas deklarovaného nastúpenia na materskú dovolenku v jej hlavnom zamestnaní nie je porovnateľný ako pred nástupom na materskú dovolenku, čo by malo dopad na naplnenie/nenaplnenie účelu nemocenskej dávky, ktorý spočíva v kompenzácii strateného príjmu z dôvodu tehotenstva a materstva. 8. Pobočka zaslala žalobkyni Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na materské odo dňa 26.09.2022 a odňatia materského od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktoré dávka nebola vyplatená, t. j. od 01.02.2023, H. X-XX/XXXX-I. zo dňa 29.03.2023, ktorým žalobkyňu informovala o dôvodoch, na základe ktorých dospela k záveru, že žalobkyňa v čase od začatia výkonu zárobkovej činnosti na základe dohôd o vykonaní práce, z ktorej dosahuje porovnateľný príjem ako v pôvodnom zamestnaní, nespĺňa podmienky nároku na materské. Pobočka súčasne s vydaním oznámenia o začatí konania rozhodla o predbežnom opatrení č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023, ktorým podľa § 200 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predbežne zastavila žalobkyni výplatu materského od 01.02.2023, nakoľko materské za obdobie do 31.01.2023 už bolo žalobkyni vyplatené. Predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom žalovaná rozhodla tak, že ho rozhodnutím č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 19.06.2023 zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 03.07.2023. V nadväznosti na uvedené žalovaná dodala, že predmetné
odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení bolo súčasne vyjadrením k oznámeniu o začatí konania. Žalobkyňa v ňom uviedla, že nesúhlasí s tým, že z dôvodu dosahovania porovnateľného príjmu ako dosahovala pred nástupom na materskú dovolenku, má prísť o materské. Pre svojho zamestnávateľa pracuje na dohodu o vykonaní práce približne 2 hodiny denne, počas odpočinku dieťaťa. Príjem je nižší o 1.200,- eur mesačne, čiže nejde o porovnateľný príjem. Navyše sú v ňom zahrnuté aj koncoročné odmeny. Navyše sa všetkým zamestnancom zvyšovala mzda o približne 10 %. 9. Pobočka uvedené tvrdenia žalobkyne spolu so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov vyhodnotila tak, že pristúpila dňa 10.05.2023 k vydaniu rozhodnutia č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení od 26.09.2022 žalobkyni zanikol nárok na materské, preto sa táto nemocenská dávka podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení odníma od 01.02.2023. Pobočka v predmetnom rozhodnutí uviedla, že účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je kompenzácia straty príjmu poistenca. V pôvodnom zamestnaní u zamestnávateľa žalobkyňa dosahovala príjem za vykonanú prácu priemerne 3.500,- eur. Preverením v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že z dohôd o vykonaní práce má za mesiace: september 2022 za 5 dní príjem 777,- eur, október 2022 príjem 2.477,47 eur, november 2022 príjem 2.351,47 eur, december 2022 príjem 2.624,47 eur, január 2023 príjem 3.118,21 eur, február 2023 príjem 3.231,50 eur, teda v porovnateľnej výške ako dosahované príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. U žalobkyne síce došlo od novembra 2022 po narodení dieťaťa k skráteniu pracovného času v novom zamestnaní, ale nedošlo úmerne aj k zníženiu príjmu, čím nie je zabezpečený účel materského. Na účely splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je možné tolerovať skrátený výkon zárobkovej činnosti za predpokladu, ak zároveň došlo aj k primeranému poklesu príjmu. Týmto postupom je zabezpečený účel materského, ktorým je strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a starostlivosti o dieťa. 10. Žalovaná po preskúmaní spisového materiálu a najmä pracovnoprávnych podkladov žalobkyne zistila, že od 24.09.2022 si žalobkyňa uplatnila nárok na materské. K 24.09.2022 podľa správneho uváženia pobočky žalobkyňa spĺňala všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom, preto jej ho pobočka rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2022 priznala. 11. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2008, uzatvorenej medzi žalobkyňou a zamestnávateľom F. E. B., B., je pracovný pomer uzavretý na obdobie od 01.01.2009, pracovná pozícia je hlavný účtovník, miesto výkonu práce je sídlo spoločnosti, týždenný pracovný čas je v rozsahu 40 hodín, mesačná mzda je dohodnutá vo výške 1.062,21 eur mesačne, pričom zohľadňuje aj prácu nadčas, pracovný čas je od 7,30 h do 16,00 h, vrátane 30 min. prestávky. Reálne dosahované príjmy žalobkyne z tohto pracovného pomeru boli v ucelených mesiacoch január 2022 až august 2022 v rozmedzí od 3.363,- eur v mesiaci január 2022 do 3.583,56 eur v mesiaci august 2022, priemerný reálne dosahovaný príjem tak bol na úrovni 3.500,- eur. 12. Dňa 26.09.2022 vzniklo žalobkyni u zamestnávateľa F. E. B., B. ďalšie povinné nemocenské poistenie, na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, a zaniklo dňa 31.12.2022 a následne na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023 (toto poistenie trvá). Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, žalobkyňa vykonávala prácu z domu (formou home office) a dohodnutá odmena bola 21,- eur na hodinu. Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023, žalobkyňa vykonáva prácu z domu (formou home office) a dohodnutá odmena bola 21,- eur na hodinu, pričom od 01.02.2023 sa zvýšila na 23,- eur na hodinu. Podľa výkazu odpracovaných hodín žalobkyne za obdobie september 2022 žalobkyňa od 26.09.2022 (vrátane) vykonávala zárobkovú činnosť každý pracovný deň v tomto mesiaci v rozsahu 6,5 až 8 hodín. Za mesiac september 2022 žalobkyňa z výkonu prác na základe dohody o vykonaní práce dosiahla príjem 777,- eur. V prípade výkonu prác za celý kalendárny mesiac september 2022 by tento príjem zodpovedal mesačnému príjmu na úrovni 3.100,- eur. V mesiaci október 2022 žalobkyňa odpracovala 15 dní v rozsahu 5 až 9 hodín denne a dosiahla príjem 2.477,47 eur. Napriek tomu, že v tomto mesiaci nevykonávala prácu počas celého mesiaca október 2022, bol jej poskytnutý príjem v obdobnej výške, ktorý následne dosiahla aj v dvoch nasledujúcich kalendárnych mesiacoch, pri výkone práce v celom kalendárnom mesiaci. Súčasne jej bol za tento mesiac, napriek tomu, že prácu už nevykonávala, priznaný príjem aj z pracovného pomeru vo výške 750,- eur. V mesiaci november 2022 žalobkyňa odpracovala 20 dní v rozsahu 2 hodiny denne a
dosiahla príjem 2.351,47 eur. Súčasne jej bol za tento mesiac, napriek tomu, že prácu už nevykonávala, priznaný príjem aj z pracovného pomeru vo výške 3.382,- eur. V mesiaci december 2022 žalobkyňa odpracovala 21 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem 2.624,47 eur. V mesiaci január 2023 žalobkyňa odpracovala 21 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem 3.118,21 eur. V mesiaci február 2023 žalobkyňa odpracovala 20 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem 3.231,50 eur. Žalovaná pritom považovala za potrebné poznamenať, že výkonu práce v 20-dňovom pracovnom mesiaci v rozsahu 2 hodiny denne zodpovedá príjem na úrovni 840,- eur (21,- eur /h.), resp. 920,- eur (23,- eur /h.). Žalobkyňa pritom v niektorých mesiacoch dosahuje pri výkone prác v rozsahu 1 až 2 hodiny denne takmer totožný príjem ako pri výkone prác v plnom pracovnom pomere. Žalovaná konštatovala, že dosahované príjmy z dohody o vykonaní práce za obdobie od 26.09.2022 až do februára 2023 (vrátane), sú v porovnateľnej výške ako dosahované príjmy plynúce z pracovnej zmluvy, napriek tomu, že deklarovaný výkon práce bol od novembra 2022 výrazne znížený na v priemere menej ako 2 hodiny denne. Nedošlo k zásadnému zníženiu príjmu, ktorý by mal byť kompenzovaný nemocenskou dávkou materské. Žalovaná tiež podotkla, že v období od 26.09.2022 do 30.10.2022 žalobkyňa z dôvodu výkonu prác v rozsahu 5 až 9 hodín nespĺňala ani podmienku osobnej starostlivosti o dieťa v prevažnej časti dňa. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že za obdobie september 2022 až február 2023 pracovala žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce pôvodne 5 až 9 hodín denne (september 2022 a október 2022), následne od novembra 2022 klesol jej výkon práce na 1 až 2 hodiny denne. Príjem však dosahovala na úrovni od 2.351,47 eur až 3.231,50 eur, teda v porovnateľnej, príp. mierne zníženej, výške ako dosahované príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. V mesiaci marec 2023 žalobkyňa odpracovala 23 dní v rozsahu 1 až 2 hodiny denne a dosiahla príjem 1.277,47 eur. V mesiaci apríl 2023 žalobkyňa odpracovala 18 dní v rozsahu 1,5 až 2 hodiny denne a dosiahla príjem 886,47 eur. V mesiaci máj 2023 žalobkyňa odpracovala 21 dní v rozsahu 1,5 až 2 hodiny denne a dosiahla príjem 1.080,50 eur. Žalovaná uviedla, že v mesiacoch marec 2023 až máj 2023 pri výkone prác 1 až 2 hodiny denne žalobkyňa dosiahla príjem od 886,47 eur do 1.277,47 eur, čiže príjem výrazne nižší ako dosahovala pôvodne a je tak možné konštatovať, že v tomto období (až do uplynutia obdobia, na ktoré bol nárok na materské pôvodne priznaný, t. j. do 19.05.2023, vrátane) boli podmienky nároku na materské splnené. 13. V nadväznosti na uvedené žalovaná poznamenala, že zrejmým účelom poskytovania nemocenskej dávky materské, je umožniť žene, aby vo vysokom štádiu tehotenstva nemusela vykonávať zárobkovú činnosť s ohľadom na jej zdravotný stav ako i s ohľadom jej prípravy sa na pôrod, a súčasne, po narodení dieťaťa, aby mohla svojmu novonarodenému dieťaťu plnohodnotne poskytovať starostlivosť bez súčasného vykonávania zárobkovej činnosti. Tento ušlý príjem jej má nahradiť materské. Žalovaná mala za to, že v tejto súvislosti teda bolo potrebné skúmať, či je nárok na materské uplatnený s takýmto úmyslom, a či osoba, ktorá požiadala o materské, v tomto prípade matka dieťaťa, aj reálne zabezpečuje starostlivosť o narodené dieťa. Zdôraznila, že výkon zárobkovej činnosti nesmie brániť starostlivosti o dieťa, ktorá musí byť osobná a nezastupiteľná inou osobou a teda nie je možné, aby sa o dieťa starala iná fyzická či právnická osoba a matka poberala materské. Súčasne sa musí brať aj na zreteľ, či spôsobom, akým došlo k uplatneniu nároku na materské, nešlo len o využitie prostriedkov z fondu nemocenského poistenia, do ktorého prispievajú všetci poistenci Sociálnej poisťovne, pri paralelnom výkone zárobkovej činnosti v inom pracovnoprávnom vzťahu a za dosahovania porovnateľného príjmu zo zárobkovej činnosti ako pred uplatnením nároku na materské. 14. V tejto súvislosti žalovaná poznamenala, že súdna prax sa už zaoberala aj otázkou, či je možné za účelom zhodnotenia podmienky starostlivosti o dieťa na účely materského v prípade iného poistenca hodnotiť výkon práce v domácom prostredí formou home office ako situáciu, ktorá je dostatočná na hodnotenie podmienky starostlivosti o dieťa ako splnenej, a výsledkom takéhoto hodnotenia súdu je, že nie. Príkladmo uviedla rozsudok sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30.06.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal možnosť práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený pracovný úväzok zamestnanca (ktorý bol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle. 15. Žalovaná tiež poukázala na to, že súdna prax hodnotila už aj otázku, či je nevyhnutné za účelom zhodnotenia podmienky starostlivosti o dieťa na účely materského, aby táto starostlivosť
bola vykonávaná osobne (osobou uplatňujúcou si nárok na materské). Ako príklad uviedla rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/98/2020 zo dňa 27.10.2021, v ktorom sa uvádza, že z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Ďalej uviedla, že v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/53/2020 zo dňa 30.06.2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky zase definuje, že iba formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca v zmysle uzavretej dohody bez reálneho naplnenia jej obsahu nezodpovedá účelu materskej dávky. Použitím teleologického výkladu je zrejmé, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať cez účel zákona. Osoba, na ktorú sa viaže nárok na materské, je tá, ktorá sa má o dieťa starať. Táto osoba je pri výkone starostlivosti nezastupiteľná. Správny orgán úplne opodstatnene vyhodnocoval otázku poskytovania starostlivosti dieťaťu. Správny orgán správne vyložil pojem starostlivosť a súčasne správne vyvodil záver, že ak sa žiadateľ o dieťa osobne nestará (starajú sa iné osoby), nie je iným poistencom. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti uplatnený správnym orgánom je eurokomformný a nepriečiaci sa stanovenému účelu. 16. Analogicky je podľa názoru žalovanej možné uviesť, že aj v prípade poistenkyne je namieste skúmať, či poskytuje starostlivosť dieťaťu osobne. S odkazom na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30.06.2021, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa je právne irelevantné, či prácu v nezníženom pracovnom úväzku vykonával poistenec v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle, stále podmienku osobnej starostlivosti nespĺňa (nakoľko pracuje), žalovaná konštatovala, že je potrebné vyhodnotiť aj podmienku starostlivosti o dieťa vychádzajúcu z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňou v období, dokým nedošlo k výraznému zníženiu rozsahu pracovného času, za nesplnenú. 17. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 166 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka. Podľa jej názoru je otázne, aký bol vlastne účel takéhoto čerpania materskej dovolenky, počas ktorej si žalobkyňa uplatnila nárok na materské, ak túto materskú dovolenku fakticky v období od 26.09.2022 do 21.10.2022 ani nečerpala, keď súčasne vykonávala prácu v rozsahu 5 až 9 hodín denne (aj keď formou home office). Tiež poukázala na to, že až do 01.03.2023 nedochádzalo ani k výraznejšej strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Bola toho názoru, že išlo len o formálne čerpanie materskej dovolenky. Dané je podľa názoru žalovanej možné hodnotiť ako fiktívne navodenie skutkového stavu tak, aby žalobkyňa naoko splnila podmienky nároku na materské (nedosahovaním príjmu z nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnila nárok na materské) s následkom vyplatenia peňažných prostriedkov z fondu nemocenského poistenia, a súčasne naďalej bez prerušenia mohla vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať z nej príjem. Ponechaním takto priznaného a takto uplatneného nároku na materské v období od 26.09.2022 do 28.02.2023 by ani nedošlo k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia, nakoľko nebolo akú stratu kompenzovať. Žalovaná konštatovala, že hoci sa konanie žalobkyne navonok javí ako súladné so zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok v určitom období uplatneného nároku na materské len predstiera. 18. Taktiež považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyni bol v období po nástupe na materskú dovolenku a začatí výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce vyplácaný príjem ešte dosiahnutý z pracovného pomeru, hodnotiť ako účelové tvrdenie. Zamestnávateľ mal možnosť vyšší výkon prác v pracovnom pomere odmeniť vo vyúčtovaní za mesiace, v ktorých tento vyšší výkon nastal. Súčasne považovala za potrebné poznamenať, že v mesiacoch október 2022 a november 2022 zamestnávateľ vedel žalobkyni vyplatiť nejakú časť príjmu z pracovného pomeru (750,- eur, resp. 3.382,eur), pričom tento príjem bol vyúčtovaný ako príjem dosiahnutý v pracovnom pomere (nebol vykazovaný ako príjem na základe dohody). Mala za to, že je nelogické tvrdenie, že výkon prác z pracovného pomeru nebol žalobkyni vykázaný vo vyúčtovaní za mesiace, v ktorých k výkonu prác došlo a navyše je aj nelogické takýto príjem viazať na iný právny vzťah, ako v ktorom bol dosiahnutý. Žalovaná ďalej poznamenala, že pokiaľ nadčasová práca nie je zamestnancovi vyplatená v súlade s pracovnoprávnymi predpismi vo vyúčtovaní k obdobiu, na ktoré sa viažu, a už vôbec nie v právnom vzťahu, v ktorom boli dosiahnuté, dochádza k porušovaniu povinností v tejto oblasti práva. Nápravu uvedeného môže dotknutý zamestnanec riešiť s príslušným inšpektorátom práce, príp. súdnou cestou. 19. Žalovaná poznamenala, že príjem, ktorý označil sám zamestnávateľ v mesačných výkazoch poistného ako príjem dosiahnutý ma základe výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce, je
tak Sociálnou poisťovňou akceptovaný tak, ako bol oznámený Sociálnej poisťovni na príslušných mesačných výkazoch poistného (čo činí zamestnávateľ ako svoju povinnosť uloženú mu zákonom o sociálnom poistení a za nesplnenie, ktorej alebo za nesprávne splnenie ktorej, mu hrozí sankčný postih). Zamestnávateľ v tejto súvislosti opravné mesačné výkazy nepredkladal. 20. Na záver považovala za potrebné uviesť, že pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Vychádzajúc z uvedeného konštatovala, že pokiaľ nie sú podmienky nároku na materské udržané ako stále splnené počas celého obdobia, žalobkyni nárok na materské nemožno v období, počas ktorého podmienky naň nespĺňa, ponechať priznaný. Žalovaná k uvedenému uviedla, že pobočka postupovala pri posúdení nároku na materské správne, keď konštatovala od 26.09.2022 zánik nároku na materské a od 01.02.2023, po tom, čo materské už za predchádzajúce obdobie bolo vyplatené, jeho odňatie. V období od 01.03.2023 však žalobkyňa podmienky nároku na materské opätovne splnila, preto došlo k zmene výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 21. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2023.
II. Žaloba 22. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2023, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo konania XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 10.05.2023. V žalobe uviedla, že ani samotná žalovaná nerozporuje skutočnosť, že žalobkyňa splnila všetky zákonom určené podmienky na priznanie nároku na materské. Napriek uvedenému žalobkyni v napadnutom rozhodnutí vytýka „zvýhodnenie“ v podobe neoprávneného získania finančného prospechu s tým, že splnenie zákonom predvídaných podmienok pre uplatnenie nároku na materské len predstiera. Žalobkyňa zdôraznila, že od roku 2009 odvádza u svojho zamestnávateľa poistné na nemocenské poistenie v nie zanedbateľnej výške, pričom si u žalovanej až do septembra 2022 neuplatnila nárok na vyplatenie nemocenskej dávky, za ktorým účelom poistné platí. Poznamenala, že priemerný vymeriavací základ za obdobie posledného roka pred nástupom na materskú dovolenku u žalobkyne predstavoval sumu 3.776,- eur mesačne. Podobné vymeriavacie základy dosahovala žalobkyňa aj v predchádzajúcich rokoch. Výčitka žalovanej, že sa žalobkyňa mala zvýhodniť nejakým neoprávneným majetkových prospechom a iba využila prostriedky z fondu nemocenského poistenia, do ktorého prispievajú všetci poistenci sociálnej poisťovne, je preto podľa jej názoru nedôvodná. Uviedla, že toto tvrdenie sa žalobkyne, ktorá dovtedy nečerpala nemocenské dávky, dotklo. Žalobkyňa bola dlhé roky výlučne odvádzateľom poistného (aj v čase čerpania materskej dovolenky), nie poberateľom dávok nemocenského poistenia, a vytýkať jej teda využitie príspevkov ostatných poistencov do sociálneho systému je podľa jej názoru nekorektné. 23. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od narodenia dieťaťa dňa 25.10.2022 sa o dieťa starala výlučne a osobne žalobkyňa, žiadna iná právnická ani fyzická osoba nezabezpečovala osobnú starostlivosť o jej dieťa, odplatne ani bezodplatne. Od 30.10.2022 žalobkyňa popri celodennej starostlivosti o dieťa v čase jeho spánku v priemere 2 hodiny denne formou home office vykonávala prácu pre zamestnávateľa na základe jeho zadania v Dohode o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a zo dňa 02.01.2023. Žalobkyňa poukázala na to, že argumentácia žalovanej založená na judikatúre, ktorá rieši prípady nezníženého týždenného pracovného úväzku iných poistencov v trvaní 40 hodín formou home office, nie je pre tento prípad použiteľná, keďže rozsah pracovného času žalobkyne sa po narodení dieťaťa zásadne znížil. Namietala, že žalovaná pritom ani nevykonávala zisťovanie, kto sa o dieťa fakticky stará, svojvoľne pri rozhodovaní vychádzala z toho, že žalobkyňa sa o dieťa osobne nestarala. Pritom z rozsahu jej pracovnej činnosti (2 hodiny denne) a čestného vyhlásenia jej manžela je zrejmé, že osobná starostlivosť o dieťa bola zo strany žalobkyne po celý čas riadne zabezpečená. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí vytýka žalobkyni, že sa o dieťa osobne nestarala v období od 26.09.2022 do jeho narodenia, a nesplnila tak podmienku nároku na materské, je podľa názoru žalobkyne otázne, či vôbec nejaký
poistenec dokáže splniť podmienku osobnej starostlivosti o dieťa v čase pred jeho narodením. Mala za to, že využitie možnosti inej práce v dobe tehotenstva nemôže byť samo o sebe dôvodom na odňatie nároku na materské, keďže to žalobkyni nijak nebráni vo výkone osobnej starostlivosti o dieťa. Pri takomto výklade zákona totiž účel materského v čase pred narodením dieťaťa nespĺňa žiaden poistenec. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa poznamenala, že dôvodom pre zánik nároku na materské podľa ust. § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je, že sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Mala za to, že podmienka osobnej starostlivosti musí byť (logicky) splnená až po narodení dieťaťa, preto konštatovanie žalovanej, že: „Navyše v období od 26.09.2022 do 30.10.2022 navrhovateľka z dôvodu výkonu prác v rozsahu 5 až 9 hodín nespĺňala ani podmienku osobnej starostlivosti o dieťa v prevažnej časti dňa“, neobstojí. 24. V súvislosti s príjmami žalobkyne žalobkyňa uviedla, že v mesiacoch september 2022 až február 2023 jej boli popri príjme z dohody o vykonaní práce vyplatené postupne odmeny, príspevok a 13. plat v zmysle interných predpisov zamestnávateľa, ktoré sa týkajú všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s pracovným pomerom a výkonom práce za obdobie do nástupu na materskú dovolenku. Ich výplata bola teda závislá od výkonu práce žalobkyne podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2008. Samotný príjem žalobkyne z práce vykonávanej na Dohodu o vykonaní práce v mesiacoch september 2022 až február 2023 bol tak v priemere výrazne nižší než jej dovtedajší príjem z pracovného pomeru (1.105,- eur mesačne oproti 3.776,- eur mesačne). Ani pri porovnaní príjmov žalobkyne podľa rozpisu uvedeného v napadnutom rozhodnutí nemožno podľa názoru žalobkyne konštatovať, že by v spornom období dosahovala príjmy v porovnateľnej výške ako boli príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. Poukázala na tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa v pôvodnom zamestnaní u zamestnávateľa dosahovala príjem za vykonanú prácu priemerne 3.500,- eur mesačne (v skutočnosti to bolo 3.776,- eur) a z dohody za vykonanú prácu za obdobie od septembra 2022 do februára 2023 priemerne 2.430,- eur mesačne, čo je o tretinu menej. Konštatovala, že nemožno tak hovoriť o porovnateľnom príjme. Naviac ust. § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení definuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Žalobkyňa tvrdila, že samotný zákon uvádza len zníženie príjmu, nevyžaduje zásadné ani podstatné zníženie príjmu, nerozlišuje, či je príjem porovnateľný alebo neporovnateľný, keď naviac v prejednávanej veci ani nemožno hovoriť o porovnateľnom príjme. 25. Za nespravodlivé považovala tiež posudzovanie iných príjmov žalobkyne z pracovného pomeru („napriek tomu, že prácu už nevykonávala“), vyplatených zamestnávateľom po nástupe na materskú dovolenku: v mesiacoch október 2022 – príspevok pri narodení dieťaťa, a november 2022 – 13. plat, pri určovaní nároku na materské. Uviedla, že ide o príjmy od zamestnávateľa, ktoré sú určené všetkým zamestnancom v zmysle jeho internej smernice a ktoré nemajú súvislosť s nárokom žalobkyne na materské, len s jej pracovným pomerom. Žalobkyňa mala vedomosť, že Sociálna poisťovňa v iných prípadoch tieto jednorazové príjmy poistenca od zamestnávateľa nepovažuje za prekážku priznania nároku na materské, preto je podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie v tejto časti nezákonné, nespravodlivé a v rozpore s bežnou rozhodovacou činnosťou žalovanej. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že aj z týchto príjmov odvádzala Sociálnej poisťovni odvody do fondu nemocenského poistenia v prospech ostatných poistencov. 26. K argumentácii žalovanej, že pokiaľ nadčasová práca nie je zamestnancom vyplatená v súlade s pracovnoprávnymi predpismi vo vyúčtovaní k obdobiu, na ktoré sa viažu, a už vôbec nie v právnom vzťahu, v ktorom boli dosiahnuté, má nápravu tohto stavu požadovať zamestnanec voči zamestnávateľovi m. i. súdnou cestou, žalobkyňa uviedla, že za nesprávne vyplnenie tlačiva pre Sociálnu poisťovňu nemožno sankcionovať zamestnanca odňatím nároku na materské. Žalobkyňa mala za to, že týmto postupom žalovanej došlo k porušeniu práva žalobkyne na primerané sociálne zabezpečenie a v konečnom dôsledku to pre žalobkyňu znamená, že nielenže nemá nárok na materské, ale aj v období starostlivosti o dieťa z jej príjmu odvádza poistné do fondu nemocenského poistenia, z ktorého jej žalovaná dávku ani pri splnení zákonných podmienok neumožňuje čerpať. III. Vyjadrenia účastníkov konania 27. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2024 uviedla, že zánik nároku na materské a jeho opätovný vznik, ako i skutkový stav prípadu sú odôvodnené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023 a žalovaná na svojich tvrdeniach trvá. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/14/2022-57, zo dňa 25.04.2023, ktorým bola žaloba žalobkyne v obdobnej právnej veci zamietnutá, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2023, pričom nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Ďalej poukázala na
to, že v súlade s potrebou výkladu právnych predpisov s ohľadom na ich účel Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) vykladal aj účel nemocenského poistenia, ktoré ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Podľa rozsudku NSS SR sp. zn. 6Ssk/30/2022 z 12.01.2023 účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do poistného systému. NSS SR zdôrazňuje, že zmyslom materskej dávky, ako dávky nemocenského poistenia, je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivostí o dieťa. Žalovaná konštatovala, že logickým predpokladom je teda skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a (predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok, na ktoré atribúty žalovaná spolu s prvostupňovým orgánom v prejednávanom prípade aj prihliadli. 28. V predmetnom rozsudku sa ďalej uvádza, že NSS SR v rozsudku z 30.11. 2021, sp. zn. 7Sžsk/85/2020 vyslovil, že účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Z uvedených záverov podľa názoru žalovanej vyplýva, že v zmysle stabilizovanej judikatúry je v súlade s účelom zákona a materskej dávky ako dávky nemocenského poistenia hodnotiť ako jednu z podmienok pre priznanie nároku na materskú dávku aj skutočnosť, či došlo k zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku osobnej starostlivostí o dieťa. Prieskum týchto skutočností preto nie je možné vnímať ako postup žalovanej mimo jej právomoci. Žalovaná konštatovala, že nepostupovala v rozpore s právnou úpravou materského, ani svojvoľne či arbitrárne, pokiaľ u žalobkyne zisťovala skutočnosti súvisiace s jej novým pracovným pomerom a príjmom z neho dosahovaným, a to za účelom skúmania, či by priznaním nároku na materské bol naplnený účel tejto dávky nemocenského poistenia. 29. Žalovaná konštatovala, že z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva záver, že situácia, kedy žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá materskú dovolenku prezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň (a v súvislosti s nástupom na materskú dovolenku) uzatvorí s tým istým zamestnávateľom ďalší (nový) plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de facto deklaruje schopnosť naďalej reálne vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti v rovnakom časovom rozsahu, ako tomu bolo v prvom pracovnom pomere (i napriek čerpaniu materskej dovolenky za účelom plnenia svojich povinností spojených so starostlivosťou o dieťa), logicky koliduje zámeru zákonodarcu, keďže účelovo obchádza pravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie pomoci štátu (materského) rodičom, ktorí fakticky (reálne) realizujú starostlivosť o dieťa po narodení, a z tohto dôvodu sú na kompenzáciu výpadku príjmu z pracovného pomeru odkázaní, 30. Ku skutkovému stavu, z ktorého vychádzal rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/14/2022-57, zo dňa 25.04.2023, žalovaná uviedla, že v danom prípade dochádzalo k deklarovaniu výrazne vyššieho pracovného času, avšak z pohľadu naplnenia kompenzačného účelu nemocenskej dávky materské závery tohto rozsudku je možno plne aplikovať na situáciu žalobkyne, ktorá deklaruje z časového hľadiska výkon práce s časti v rozsahu plnohodnotného pracovnoprávneho vzťahu a s časti v rozsahu 2 hodiny denne, avšak reálne dosahovaný príjem je len mierne nižší alebo porovnateľný ako príjem dosahovaný pri plnohodnotnom pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom vykonávala prácu pred uplatnením nároku na materské. Žalovaná uviedla, že zotrváva na svojej právnej argumentácií a vyjadreniach, ktoré sú súčasťou rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023. Žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 31. Vo vyjadrení zo dňa 20.08.2024 žalobkyňa žalovanej vytýkala, že vo svojom podaní argumentuje výlučne rozhodnutiami a judikatúrou viacerých súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa odlišných prípadov, avšak k jednotlivým žalobným bodom správnej žaloby sa žalovaná konkrétne nevyjadruje. Namietala, že hlavná argumentácia žalovanej prostredníctvom citácie rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý ani nebol potvrdený súdom vyššej inštancie z dôvodu, že voči nemu nebola podaná kasačná sťažnosť (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/14/2022 zo dňa 25.04.2023), neobstojí, a to m. i. z dôvodu, že ide o verejne nedostupné rozhodnutie, ktorého skutkové a právne okolnosti nie sú
žalobkyni známe a ku ktorému sa tak objektívne nemá možnosť vyjadriť. Tvrdila, že uvedené súdne rozhodnutie nie je prístupné vo voľnej ani platenej databáze rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (justice.sk, otvorenesudy.sk, judikaty.info, etc.) a pokiaľ na ňom žalovaná mieni postaviť svoju obranu, má dôkaznú povinnosť ho súdu a žalobkyni v úplnom znení predložiť. Zjavne sa však podľa jej názoru nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo možno považovať za ustálenú judikatúru, či rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. 32. Žalobkyňa uviedla, že k výkladu účelu zákona a jeho teologickému poňatiu (z vyjadrenia nie je zrejmé, ktorého konkrétneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení sa výklad má týkať) sa nevie relevantne vyjadriť, keď žalovaná veľmi zoširoka a univerzálne aplikuje tento výklad spôsobom, ktorý s prejednávanou správnou žalobou nijak nesúvisí (citované rozhodnutia sa týkajú prípadov s odlišným skutkovým stavom). Uviedla, že princíp solidarity a zásluhovosti v zmysle ako ho interpretuje žalovaná (resp. citovaná judikatúra) nenamieta, samozrejme s prihliadnutím na to, že v rovnakej miere ako princíp solidarity je potrebné uplatňovať aj princíp zásluhovosti, ktorý však v žalobou napadnutých rozhodnutiach žalovanej úplne absentuje. Pokiaľ žalovaná cituje rozhodnutie NSS SR, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodu do poistného systému, s tým žalobkyňa bez výhrad súhlasila, a zároveň žiadala, aby to žalovaná aplikovala aj pri svojej rozhodovacej činnosti. Ak sa cituje NSS SR, že zmyslom materskej dávky ako dávky nemocenského poistenia je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa a logickým predpokladom je skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a (predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok, ani tu žalobkyňa nevidela rozpor so žalobnými bodmi žaloby, keď požaduje, aby žalovaná prihliadala na významné zníženie jej príjmu počas doby (a v dôsledku) výkonu osobnej starostlivosti o dieťa: 1.105,- eur mesačne oproti 3.776,- eur mesačne brutto. Tvrdila, že u žalobkyne sa nejedná o prípad, kedy by pred jej nástupom na materskú dovolenku došlo k účelovému krátkodobému zvýšeniu príjmu za účelom zvýšenia odvodov do sociálnej poisťovne a tým aj výšky dávok nemocenského poistenia. Žalobkyňa dlhodobo dosahovala vysoký príjem, z ktorého do systému sociálneho poistenia odvádzal jej zamestnávateľ tomu zodpovedajúce (nie malé) odvody. Mala za to, že práve v tomto by sa mal v praxi odzrkadľovať princíp zásluhovosti. 33. Ďalej uviedla, že nerozumie argumentácii žalovanej rozsudkom NSS SR sp. zn. 7Sžsk/85/2020 zo dňa 30.11. 2021, podľa ktorého účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Podotkla, že v prípade žalobkyne došlo v priamej súvislosti s výkonom osobnej starostlivosti o dieťa k podstatnému zníženiu príjmu, o zvýšení príjmu rodiny tu nemožno hovoriť. Žalovanej vytýkala, že síce pred vydaním napadnutého rozhodnutia zisťovala u žalobkyne skutočnosti súvisiace s uzavretím dohody o pracovnej činnosti ako aj s príjmom dosahovaným z tohto pomeru, avšak svoje zistenia – hoci jej bola poskytnutá dostatočná súčinnosť zo strany žalobkyne aj jej zamestnávateľa – nezohľadnila vo svojich rozhodnutiach a svojvoľne do príjmu žalobkyne z druhého (vedľajšieho) pracovného pomeru zahrnula aj s ním nesúvisiace príjmy z titulu koncoročnej odmeny, 13. platu a príspevku pri narodení dieťaťa, ktoré inak v obdobných prípadoch žalovaná akceptuje a nepovažuje za prekážku pre priznanie materskej dávky. Žalovaná príjem žalobkyne vyhodnotila všeobecne a mechanicky v rozpore s jeho účelom a bez zhodnotenia všetkých zistených relevantných skutočností. Okrem zistenia týchto skutočností je potrebné ich pri rozhodovaní o nároku na materskú dávku tiež vyhodnotiť a riadne zdôvodniť. Žalobkyňa konštatovala, že toto v napadnutých rozhodnutiach žalovanej absentuje. Mala za to, že žalovaná vydala všeobecne použiteľné rozhodnutie bez zohľadnenia všetkých zistených skutočností, a to v rozpore s vlastnou dlhodobou rozhodovacou činnosťou (13. plat, príspevok pri narodení dieťaťa, koncoročná odmena). 34. Taktiež uviedla, že nepovažuje v tomto konaní za relevantnú argumentáciu žalovanej o ustálenej rozhodovacej praxi, podľa ktorej situácia, kedy žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá materskú dovolenku prezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň (a v súvislosti s nástupom na materskú dovolenku) uzatvorí s tým istým zamestnávateľom ďalší (nový) plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de facto deklaruje schopnosť naďalej reálne vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti v rovnakom časovom rozsahu, ako tomu bolo v prvom pracovnom pomere (i napriek čerpaniu materskej dovolenky za účelom plnenia svojich povinností spojených so starostlivosťou o dieťa), logicky koliduje zámeru zákonodarcu, keďže účelovo obchádza pravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie pomoci štátu (materského) rodičom, ktorí fakticky (reálne) realizujú starostlivosť o dieťa po narodení, a z tohto dôvodu sú na kompenzáciu výpadku príjmu z pracovného pomeru odkázaní. Žalobkyňa podotkla, že
po nástupe na materskú dovolenku neuzavrela nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah s tým istým zamestnávateľom. Išlo o dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 2 hodiny denne, prostredníctvom home office s oveľa užšou pracovnou náplňou, než akú mala v rámci pracovnej zmluvy pred nástupom na materskú dovolenku. Mala za to, že nemožno preto hovoriť o rovnakom časovom rozsahu pracovných povinností, a teda ani o obchádzaní pravidiel podpory a ochrany štátu voči rodičom. Tvrdila, že táto argumentácia žalovanej neobstojí pri žiadnom zo žalobných bodov, pričom rozsah pracovných činností pred a po nástupe na materskú dovolenku u žalobkyne nebol sporný. 35. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila. IV. Konanie na správnom súde 36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 37. Žalobu súd prejednal na pojednávaniach dňa 28.01.2026 a 15.04.2026. Následne súd oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 14.05.2026 (§ 116 SSP). 38. Žalobkyňa sa na pojednávaniach pridržiavala písomne podanej žaloby. Uviedla, že som októbra, resp. novembra 2022 pracovala cca 2 hodiny denne z domu, vtedy pracovala pri PC. Okrem toho jej kontakt zostal pre rôzne inštitúcie a aj pre kolegyne, audítorov, ktorí jej mohli aj mimo týchto 2 hodín zavolať a ona to vyriešila, mohlo to byť cca 5 minút denne, a za túto činnosť mohla dostať odmenu, čo bolo uvedené aj v dohode o vykonaní práce. To už bolo na jej nadriadenom, akú odmenu jej za to dá. Keď otehotnela, tak sa snažila jednak zaučiť niekoho iného, aby vedel vykonávať jej práce, čo boli práce navyše. Problém bol aj to, že odišla na materskú dovolenku na konci roka. Časť jej činností musela prevziať aj audítorská firma, čo predstavovalo vyššie náklady pre zamestnávateľa. Odmena vo výške 4.500,- eur bola za to, že zaškoľovala iných zamestnancov ešte v čase pred nástupom na materskú dovolenku, teda do septembra 2022. Zamestnávateľ jej tú odmenu vyplácal vo viacerých splátkach, aby tie mzdové náklady boli rovnomerné. A naviac zamestnávateľ až neskôr mohol zistiť, či tých zamestnancov dobre zaškolila. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nie je sporné medzi stranami, že sa v predmetnom období osobne starala o dieťa, neprestala sa oň starať, s čím zákon spája zánik nároku na materské. Taktiež nie je sporný rozsah činnosti z dohody o vykonaní práce, ktorý zodpovedá dohodnutému rozsahu 2 hodiny denne s tým, že táto činnosť bola medzi stranami dohodnutá a nad rámec bola žalobkyňa odmeňovaná za výkon poradenskej resp. pohotovostnej činnosti a tieto odmeny vykazoval zamestnávateľ samostatne v rámci dohody o vykonaní práce. Taktiež poukázala na to, že zákon spája nárok na materské, ako kompenzáciu nielen pri strate, ale aj pri znížení príjmu, pričom nevyžaduje ani zásadné, ani podstatné zníženie príjmu v čase starostlivosti zamestnanca o dieťa. Tiež poukázala na princíp solidarity a najmä zásluhovosti, kedy v predmetnom období zamestnávateľ aj z príjmu z dohody o vykonaní práce odvádzal za žalobkyňu odvody na sociálne poistenie. 39. Žalovaná sa pridržiavala svojich písomných vyjadrení a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhla zamietnuť. V. Právne posúdenie 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 42. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 43. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 44. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 45. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 46. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 47. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 48. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. 49. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 51. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 52. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 53. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 54. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 26.09.2022 do 28.02.2023. 55. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 20.09.2022 požiadala o materské, ktoré si uplatnila od 24.09.2022. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/
XXXX zo dňa 21.09.2022 rozhodla, že žalobkyňa má od 24.09.2022 nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa OKE Plastic SK, s.r.o. (s ktorým uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 12.12.2008 na druh práce: hlavný účtovník, s dohodnutým dňom nástupu do práce: 01.01.2009 a 40 hodinovým týždenným pracovným časom). Dňa 26.09.2022 žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom OKE Plastic SK, s.r.o. dohodu o vykonaní práce na dobu určitú od 26.09.2022 do 31.12.2022, s rozsahom pracovnej úlohy za mesiace 09/2022, 10/2022 – max. 150 hod. a 11/2022, 12/2022 max. 45 hod. mesačne a dohodnutou odmenou 21,- eur/hod. s tým, že zamestnancovi môže byť vyplatená odmena podľa uváženia priameho nadriadeného. Dňa 02.01.2023 žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom OKE Plastic SK, s.r.o. dohodu o vykonaní práce na dobu určitú od 02.01.2023 do 31.12.2023 s rozsahom pracovnej úlohy max. 45 hod. mesačne a dohodnutou odmenou 21,- eur/hod. s tým, že zamestnancovi môže byť vyplatená odmena podľa uváženia priameho nadriadeného. Dňa 01.02.2023 uzatvorili dodatok č. 1 k dohode o výkonní práce zo dňa 02.01.2023, ktorým sa upravila výška odmeny na 23,eur/hod. od 01.02.2023. Na základe týchto dohôd mala žalobkyňa vykonávať prácu z domu. Podľa výkazov odpracovaných hodín, žalobkyňa odpracovala v mesiaci september 2022 - 37 hodín (príjem 777,- eur), október 2022 - 113 hod. (príjem 2.477,47 eur), november 2022 - 40 hodín (príjem 2.351,47 eur), december 2022 - 40 hodín (príjem 2.624,47 eur), január 2023 - 42 hodín (príjem 3.118,21 eur), február 2023 - 40 hodín (príjem 3.231,50 eur) a marec 2023 - 41 hodín (príjem 1.277,47 eur). 56. Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.03.2023 pobočka oznámila žalobkyni začatie konania vo veci zániku nároku na materské od 26.09.2022 a odňatia materského. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023 vydala predbežné opatrenie, ktorým predbežne zastavila výplatu materského žalobkyni od 01.02.2023. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.06.2023 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023. Žalobkyňa v rámci administratívneho konania predložila Potvrdenie zamestnávateľa o vyplatení mimoriadnej koncoročnej odmeny zo dňa 09.06.2023, v ktorom zamestnávateľ potvrdil, že na základe dohody o vykonaní práce vyplatil žalobkyni koncoročnú odmenu vo výške 4.500,- eur za mimoriadne pracovné nasadenie počas obdobia apríl – september 2022. Táto odmena bola vyplácaná počas štyroch mesiacov. Na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 26.09.2022 bola vyplatená odmena v mesiaci november 2022 v sume 500,- eur a v mesiaci december 2022 v sume 1.000,- eur. Na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 02.01.2023 bola vyplatená odmena v mesiaci január 2023 v sume 1.500,- eur a v mesiaci február 2023 v sume 1.500,- eur. 57. Žalovaná rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 26.09.2022 do 28.02.2023 v zásade z toho dôvodu, že z dohôd o vykonaní práce dosahovala porovnateľný príjem, ako pri výkone práce v plnom pracovnom pomere, a preto nedošlo k naplneniu kompenzačného účelu nemocenské poistenia. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do poistného systému. 58. Uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim rodičom na trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť. 59. Zmyslom materskej dávky, ako dávky nemocenského poistenia, je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Logickým predpokladom je teda skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a
(predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok. Účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. 60. Zmyslom a účelom materského je teda kompenzovať stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorému dochádza v dôsledku potreby osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa. Ak k takejto strate alebo zníženiu príjmu nedôjde, nie je naplnený základný účel dávky. Zákon síce výslovne nezakazuje pracovať počas poberania materského, avšak nárok na dávku je podmienený reálnym poklesom príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa. Nestačí len formálne znížiť pracovný čas. Je potrebné skúmať, či tomuto zníženiu zodpovedá aj skutočné zníženie príjmu. Ak príjem zostáva rovnaký alebo porovnateľne vysoký, nárok na materské by nemal byť priznaný. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní, súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne by účel materského nebol naplnený, keď deklarované zníženie pracovného času sa u nej nepremietlo do reálneho zníženia jej príjmu. V mesiacoch október 2022 až február 2023 dosahovala na základe dohôd o vykonaní práce príjmy v rozpätí 2.351,47 eur až 3.231,50 eur mesačne, čo predstavuje síce príjem o niečo nižší, ako mala v riadnom pracovnom pomere, ale nemožno hovoriť o výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať nemocenskou dávkou. V mesiacoch september a október 2022 žalobkyňa pracovala prevažne 7 – 9 hodín denne, teda v týchto mesiacoch nedošlo ani k zníženiu pracovného času žalobkyne. V mesiacoch november 2022 až február 2023 síce žalobkyňa deklarovala zníženie rozsahu pracovného času na cca 40 – 45 hodín mesačne, avšak jej príjmy za uvedené mesiace nezodpovedali takémuto rozsahu pracovného času a dohodnutej odmeny, ale boli podstatne vyššie. Napokon žalobkyňa sama uviedla, že pracovala viac ako 2 hodiny denne, keď vykonávala poradenskú resp. pohotovostnú činnosť (podľa žalobkyne cca 5 min. denne), za čo mala dostávať odmeny. 61. Pokiaľ ide o Potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o vyplatení mimoriadnej koncoročnej odmeny zo dňa 09.06.2023, zamestnávateľ v ňom potvrdil, že odmeny vo výške 4.500,- eur boli žalobkyni vyplatené na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a zo dňa 02.01.2023, žalovaná teda nepochybila, keď ich považovala za súčasť príjmu žalobkyne z dohôd o vykonaní práce. Napokon zamestnávateľ vyplatil žalobkyni odmenu vo výške 500,- eur v mesiaci október 2022, teda v čase, keď už bola na materskej dovolenke, pričom v prípade tejto odmeny bolo jasne odlíšené, že sa jedná o odmenu z riadneho pracovného pomeru. 62. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že zákon spája nárok na materské, ako kompenzáciu nielen pri strate, ale aj pri znížení príjmu, pričom nevyžaduje ani zásadné, ani podstatné zníženie príjmu v čase starostlivosti zamestnanca o dieťa. K tomu súd uvádza, že hoci zákon o sociálnom poistení v § 2 písm. a) používa všeobecný pojem „zníženie príjmu“, toto zníženie musí byť priamym dôsledkom reálneho obmedzenia zárobkovej činnosti v prospech osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa. Sociálne poistenie je založené na kompenzačnom princípe. Jeho cieľom je nahradiť (kompenzovať) výpadok príjmu, ktorý poistencovi vznikol preto, že nastala sociálna udalosť (narodenie dieťaťa a potreba starostlivosti oň), ktorá mu objektívne bráni dosahovať pôvodný príjem. Ak poistenec po narodení dieťaťa naďalej pracuje a jeho príjem klesne len nepodstatne, k žiadnemu reálnemu výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať nemocenskou dávkou, nedošlo. Priznanie materského v plnej výške pri nepodstatnom poklese príjmu by popieralo zmysel dávky a premenilo by ju na „štátny bonus“ k takmer plnej mzde, čo nie je účelom nemocenského poistenia. 63. Žalobkyňa žiadala, aby sa prihliadlo na princíp zásluhovosti, keď ona riadne zo svojho príjmu odvádzala odvody do Sociálnej poisťovne z nie malej sumy, pričom nikdy nepoberala nemocenskú dávku. K tomu súd uvádza, že sociálne/nemocenské poistenie nie je individuálne sporenie. Sociálne poistenie je založené na princípe kolektívnej solidarity a krytia rizika. Platením poistného si poistenec nekupuje „odloženú spotrebu“, ale podieľa sa na tvorbe spoločného fondu, z ktorého sa poskytuje pomoc tým členom spoločnosti, u ktorých nastane zákonom definovaná sociálna udalosť (ktorou je pri materskom tehotenstvo a materstvo spojené s potrebou osobnej starostlivosti o dieťa a s tým súvisiaca strata príjmu). Platenie poistného je podmienkou účasti v systéme, nie automatickou poukážkou na výplatu dávky. Riadne platenie poistného zakladá právo na to, aby bol poistenec chránený, ak nastane sociálna udalosť. Nezakladá však právo na výplatu dávky v situácii, keď poistenec vďaka pokračujúcej zárobkovej činnosti v zásade žiadnu sociálnu ujmu (stratu príjmu) neutrpel. 64. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že by nemali byť zohľadnené príspevok pri narodení dieťaťa v sume 250,- eur, odmena za audit v sume 500,- eur a 13. plat v sume 3.382,- Sk vyplatené jej zamestnávateľom,
súd sa s týmto stotožňuje, avšak to nič nemení na závere, ktorý bol prezentovaný v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia. 65. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 66. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).