{"guid": "0b77e8ff-e874-45ee-8c80-d5771579623e:a3095690-e65e-4a1e-9be6-7ecc50fb9dff", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5", "spisova_znacka": "13Sas/32/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Sas/32/2023 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. mája 2026, sp. zn. 13Sas/32/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5", "identifikacne_cislo": "0723101288", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-112.odsek-2", "nazov": "§ 112 ods. 2 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-112.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-2", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-30", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-48", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-51", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-112", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3095690-e65e-4a1e-9be6-7ecc50fb9dff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sas/32/2023\n0723101288\n14. 05. 2026\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723101288.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou\nVolárovou, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\nul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 18.09.2023, takto\nrozhodol:\nI.\nII.\n\nSúd žalobu z a m i e t a.\nŽalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj len „pobočka“) vydala dňa 10.05.2023 rozhodnutie č.\nXXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, vo výroku ktorého sa uvádza, že „Pani B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom\nD. XXXX/X, XXX XX E., podľa § 2 písm. a) zákona od 26. septembra 2022 zanikol nárok na materské,\npreto sa táto nemocenská dávka podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona odníma od 1. februára 2023“ (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedla, že rozhodnutie zdôvodňuje zastavenie dávky tým, že došlo síce ku skráteniu pracovného\nčasu ale bez dostatočného zníženia príjmu. Uviedla, že zamestnávateľ F. E. B., B. je menšia firma,\nktorá nemá náhradu za každého pracovníka. Je ťažké nájsť v krátkom čase nového zamestnanca\nna zastúpenie počas materskej dovolenky. Keď oznámila zamestnávateľovi, že pôjde na materskú\ndovolenku, zaškoľovala kolegyne. Mala veľa nadčasov a nečerpala takmer žiadnu dovolenku. Preto\njej zamestnávateľ na dohode o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a dohode o vykonaní práce zo\ndňa 02.01.2023 vyplatil koncoročnú odmenu vo výške 4.500,- eur za prácu, ktorú vykonala ešte pred\nnástupom na materskú dovolenku. Táto odmena jej bola vyplácaná počas štyroch mesiacov, v novembri\n2022 suma 500,- eur, v decembri 2022 suma 1.000,- eur, v januári 2023 suma 1.500,- eur a vo februári\n2023 suma 1.500,- eur. O uvedenom žalobkyňa doložila potvrdenie zamestnávateľa. Okrem toho mala v\nmesiaci marec 2023 vymeriavací základ na dohode o vykonaní práce sumu 1.277,47 eur, v mesiaci apríl\n2023 sumu 886,47 eur a v mesiaci máj 2023 sumu 1.080,50 eur, čo podľa jej názoru nie je ani zďaleka\nporovnateľným príjmom ako pred nástupom na materskú dovolenku. Materská dovolenka skončila dňa\n19.05.2023. Ďalej uviedla, že do Sociálnej poisťovne odvádza odvody roky a takmer nikdy žiadnu dávku\nnečerpala. Prvýkrát poberá materskú dávku. K odvolaniu doložila vyjadrenie zamestnávateľa F. E.\nB., B. zo dňa 09.06.2023 vo veci potvrdenia o vyplatení mimoriadnej koncoročnej odmeny, v zmysle\n\nktorého bola žalobkyni na základe dohody o vykonaní práce vyplatená mimoriadna koncoročná odmena\nv mesiacoch november 2022 až február 2023 za práce vykonávané v období apríl až september 2022.\n3. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nzmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že za poslednú vetu dopĺňa vety: „Nárok na materské\njej opätovne vznikol od 1. marca 2023. Nárok na materské tak nemá v období od 26. septembra 2022\ndo 28. februára 2023.“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení\nuviedla, že žalobkyňa si dňa 20.09.2022 uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 24.09.2022\npredložením Žiadosti o materské č. G., z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa F. E. B., B..\nOšetrujúca lekárka uviedla, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne\ndňa 5. novembra 2022. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od začiatku\nšiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Zamestnávateľ žalobkyne na tomto\ntlačive uviedol, že žalobkyni bola poskytnutá materská dovolenka od 24.09.2022 a žalobkyňa naposledy\npracovala dňa 23.09.2022. Pôrod v skutočnosti nastal dňa 25.10.2022.\n4. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je žalobkyňa od\n01.01.2009 povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa F. E. B., B., pričom podľa\núdajov poskytnutých zamestnávateľom od 24.09.2022 v tomto zamestnaní čerpala materskú dovolenku.\n5. Pobočka po preskúmaní splnenia podmienok nároku na materské rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 21.09.2022, priznala žalobkyni nárok na materské od 24.09.2022 do uplynutia\nzákonom stanoveného obdobia nároku na materské vo výške 55,87402500 eur za deň do zániku nároku\nna materské.\n6. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že dňa 26.09.2022 zamestnávateľ F. E. B.,\nB. prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška oznámil pobočke vznik povinného nemocenského\npoistenia žalobkyne od 26.09.2022 a dňa 20.12.2022 zánik tohto nemocenského poistenia ku dňu\n31.12.2022. Následne od 02.01.2023 oznámil pobočke vznik ďalšieho povinného nemocenského\npoistenia žalobkyne od 02.01.2023. Taktiež boli pobočke do spisového materiálu predložené ďalšie\ndoklady, a to pracovná zmluva zo dňa 12.12.2008, dohoda o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, dohoda\no vykonaní práce zo dňa 02.01.2023, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.03.2023 k odmenám vyplateným\nv mesiaci október 2022 a k 13. platu, dochádzkový list zamestnanca – žalobkyne za obdobie september\n2022, výkazy odpracovaných hodín žalobkyne za obdobie október 2022 až máj 2023 a potvrdenie\nzamestnávateľa F. E. B., B. zo dňa 09.06.2023 vo veci vyplatenia mimoriadnej koncoročnej odmeny\nžalobkyni.\n7. Podľa názoru žalovanej potrebné skúmať, či je možné považovať podmienky nároku na materské\nžalobkyňou za splnené, t. j. bolo potrebné došetriť, či popri výkone zárobkovej činnosti za zistených\npracovných podmienok možno súčasne poskytovať dieťaťu starostlivosť (resp. či je naplnený\nkompenzačný účel nemocenskej dávky, ak dochádza k výkonu zárobkovej činnosti a dosahovaniu príjmu\npočas čerpania materskej dovolenky v období pred pôrodom). A súčasne či žalobkyňou dosahovaný\npríjem na základe dohôd o vykonaní práce počas deklarovaného nastúpenia na materskú dovolenku\nv jej hlavnom zamestnaní nie je porovnateľný ako pred nástupom na materskú dovolenku, čo by malo\ndopad na naplnenie/nenaplnenie účelu nemocenskej dávky, ktorý spočíva v kompenzácii strateného\npríjmu z dôvodu tehotenstva a materstva.\n8. Pobočka zaslala žalobkyni Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na materské odo\ndňa 26.09.2022 a odňatia materského od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktoré dávka nebola\nvyplatená, t. j. od 01.02.2023, H. X-XX/XXXX-I. zo dňa 29.03.2023, ktorým žalobkyňu informovala o\ndôvodoch, na základe ktorých dospela k záveru, že žalobkyňa v čase od začatia výkonu zárobkovej\nčinnosti na základe dohôd o vykonaní práce, z ktorej dosahuje porovnateľný príjem ako v pôvodnom\nzamestnaní, nespĺňa podmienky nároku na materské. Pobočka súčasne s vydaním oznámenia o začatí\nkonania rozhodla o predbežnom opatrení č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023, ktorým\npodľa § 200 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predbežne zastavila žalobkyni výplatu materského\nod 01.02.2023, nakoľko materské za obdobie do 31.01.2023 už bolo žalobkyni vyplatené. Predmetné\nrozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom žalovaná rozhodla tak, že ho rozhodnutím č.\nXXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 19.06.2023 zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Obe rozhodnutia\nnadobudli právoplatnosť dňa 03.07.2023. V nadväznosti na uvedené žalovaná dodala, že predmetné\n\nodvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení bolo súčasne vyjadrením k oznámeniu o začatí\nkonania. Žalobkyňa v ňom uviedla, že nesúhlasí s tým, že z dôvodu dosahovania porovnateľného\npríjmu ako dosahovala pred nástupom na materskú dovolenku, má prísť o materské. Pre svojho\nzamestnávateľa pracuje na dohodu o vykonaní práce približne 2 hodiny denne, počas odpočinku dieťaťa.\nPríjem je nižší o 1.200,- eur mesačne, čiže nejde o porovnateľný príjem. Navyše sú v ňom zahrnuté aj\nkoncoročné odmeny. Navyše sa všetkým zamestnancom zvyšovala mzda o približne 10 %.\n9. Pobočka uvedené tvrdenia žalobkyne spolu so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov\nvyhodnotila tak, že pristúpila dňa 10.05.2023 k vydaniu rozhodnutia č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX,\nktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení od 26.09.2022 žalobkyni\nzanikol nárok na materské, preto sa táto nemocenská dávka podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona\no sociálnom poistení odníma od 01.02.2023. Pobočka v predmetnom rozhodnutí uviedla, že účelom\nnemocenského poistenia je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého\ndošlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského\npoistenia je kompenzácia straty príjmu poistenca. V pôvodnom zamestnaní u zamestnávateľa žalobkyňa\ndosahovala príjem za vykonanú prácu priemerne 3.500,- eur. Preverením v informačnom systéme\nSociálnej poisťovne bolo zistené, že z dohôd o vykonaní práce má za mesiace: september 2022 za 5\ndní príjem 777,- eur, október 2022 príjem 2.477,47 eur, november 2022 príjem 2.351,47 eur, december\n2022 príjem 2.624,47 eur, január 2023 príjem 3.118,21 eur, február 2023 príjem 3.231,50 eur, teda v\nporovnateľnej výške ako dosahované príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. U žalobkyne síce\ndošlo od novembra 2022 po narodení dieťaťa k skráteniu pracovného času v novom zamestnaní, ale\nnedošlo úmerne aj k zníženiu príjmu, čím nie je zabezpečený účel materského. Na účely splnenia\npodmienky starostlivosti o dieťa je možné tolerovať skrátený výkon zárobkovej činnosti za predpokladu,\nak zároveň došlo aj k primeranému poklesu príjmu. Týmto postupom je zabezpečený účel materského,\nktorým je strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a starostlivosti o\ndieťa.\n10. Žalovaná po preskúmaní spisového materiálu a najmä pracovnoprávnych podkladov žalobkyne\nzistila, že od 24.09.2022 si žalobkyňa uplatnila nárok na materské. K 24.09.2022 podľa správneho\nuváženia pobočky žalobkyňa spĺňala všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom, preto\njej ho pobočka rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2022 priznala.\n11. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2008, uzatvorenej medzi žalobkyňou a zamestnávateľom F.\nE. B., B., je pracovný pomer uzavretý na obdobie od 01.01.2009, pracovná pozícia je hlavný účtovník,\nmiesto výkonu práce je sídlo spoločnosti, týždenný pracovný čas je v rozsahu 40 hodín, mesačná mzda\nje dohodnutá vo výške 1.062,21 eur mesačne, pričom zohľadňuje aj prácu nadčas, pracovný čas je od\n7,30 h do 16,00 h, vrátane 30 min. prestávky. Reálne dosahované príjmy žalobkyne z tohto pracovného\npomeru boli v ucelených mesiacoch január 2022 až august 2022 v rozmedzí od 3.363,- eur v mesiaci\njanuár 2022 do 3.583,56 eur v mesiaci august 2022, priemerný reálne dosahovaný príjem tak bol na\núrovni 3.500,- eur.\n12. Dňa 26.09.2022 vzniklo žalobkyni u zamestnávateľa F. E. B., B. ďalšie povinné nemocenské\npoistenie, na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, a zaniklo dňa 31.12.2022 a následne\nna základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023 (toto poistenie trvá). Na základe dohody\no vykonaní práce zo dňa 26.09.2022, žalobkyňa vykonávala prácu z domu (formou home office) a\ndohodnutá odmena bola 21,- eur na hodinu. Na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 02.01.2023,\nžalobkyňa vykonáva prácu z domu (formou home office) a dohodnutá odmena bola 21,- eur na hodinu,\npričom od 01.02.2023 sa zvýšila na 23,- eur na hodinu. Podľa výkazu odpracovaných hodín žalobkyne\nza obdobie september 2022 žalobkyňa od 26.09.2022 (vrátane) vykonávala zárobkovú činnosť každý\npracovný deň v tomto mesiaci v rozsahu 6,5 až 8 hodín. Za mesiac september 2022 žalobkyňa z\nvýkonu prác na základe dohody o vykonaní práce dosiahla príjem 777,- eur. V prípade výkonu prác\nza celý kalendárny mesiac september 2022 by tento príjem zodpovedal mesačnému príjmu na úrovni\n3.100,- eur. V mesiaci október 2022 žalobkyňa odpracovala 15 dní v rozsahu 5 až 9 hodín denne a\ndosiahla príjem 2.477,47 eur. Napriek tomu, že v tomto mesiaci nevykonávala prácu počas celého\nmesiaca október 2022, bol jej poskytnutý príjem v obdobnej výške, ktorý následne dosiahla aj v dvoch\nnasledujúcich kalendárnych mesiacoch, pri výkone práce v celom kalendárnom mesiaci. Súčasne jej bol\nza tento mesiac, napriek tomu, že prácu už nevykonávala, priznaný príjem aj z pracovného pomeru vo\nvýške 750,- eur. V mesiaci november 2022 žalobkyňa odpracovala 20 dní v rozsahu 2 hodiny denne a\n\ndosiahla príjem 2.351,47 eur. Súčasne jej bol za tento mesiac, napriek tomu, že prácu už nevykonávala,\npriznaný príjem aj z pracovného pomeru vo výške 3.382,- eur. V mesiaci december 2022 žalobkyňa\nodpracovala 21 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem 2.624,47 eur. V mesiaci január 2023\nžalobkyňa odpracovala 21 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem 3.118,21 eur. V mesiaci\nfebruár 2023 žalobkyňa odpracovala 20 dní v rozsahu 2 hodiny denne a dosiahla príjem\n3.231,50 eur. Žalovaná pritom považovala za potrebné poznamenať, že výkonu práce v 20-dňovom\npracovnom mesiaci v rozsahu 2 hodiny denne zodpovedá príjem na úrovni 840,- eur (21,- eur /h.), resp.\n920,- eur (23,- eur /h.). Žalobkyňa pritom v niektorých mesiacoch dosahuje pri výkone prác v rozsahu\n1 až 2 hodiny denne takmer totožný príjem ako pri výkone prác v plnom pracovnom pomere. Žalovaná\nkonštatovala, že dosahované príjmy z dohody o vykonaní práce za obdobie od 26.09.2022 až do februára\n2023 (vrátane), sú v porovnateľnej výške ako dosahované príjmy plynúce z pracovnej zmluvy, napriek\ntomu, že deklarovaný výkon práce bol od novembra 2022 výrazne znížený na v priemere menej ako 2\nhodiny denne. Nedošlo k zásadnému zníženiu príjmu, ktorý by mal byť kompenzovaný nemocenskou\ndávkou materské. Žalovaná tiež podotkla, že v období od 26.09.2022 do 30.10.2022 žalobkyňa z dôvodu\nvýkonu prác v rozsahu 5 až 9 hodín nespĺňala ani podmienku osobnej starostlivosti o dieťa v prevažnej\nčasti dňa. Z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že za obdobie september 2022 až február\n2023 pracovala žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce pôvodne 5 až 9 hodín denne (september\n2022 a október 2022), následne od novembra 2022 klesol jej výkon práce na 1 až 2 hodiny denne. Príjem\nvšak dosahovala na úrovni od\n2.351,47 eur až 3.231,50 eur, teda v porovnateľnej, príp. mierne zníženej, výške ako dosahované príjmy\nplynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy. V mesiaci marec 2023 žalobkyňa odpracovala 23 dní v rozsahu 1\naž 2 hodiny denne a dosiahla príjem 1.277,47 eur. V mesiaci apríl 2023 žalobkyňa odpracovala 18 dní v\nrozsahu 1,5 až 2 hodiny denne a dosiahla príjem 886,47 eur. V mesiaci máj 2023 žalobkyňa odpracovala\n21 dní v rozsahu 1,5 až 2 hodiny denne a dosiahla príjem 1.080,50 eur. Žalovaná uviedla, že v mesiacoch\nmarec 2023 až máj 2023 pri výkone prác 1 až 2 hodiny denne žalobkyňa dosiahla príjem od 886,47 eur do\n1.277,47 eur, čiže príjem výrazne nižší ako dosahovala pôvodne a je tak možné konštatovať, že v tomto\nobdobí (až do uplynutia obdobia, na ktoré bol nárok na materské pôvodne priznaný, t. j. do 19.05.2023,\nvrátane) boli podmienky nároku na materské splnené.\n13. V nadväznosti na uvedené žalovaná poznamenala, že zrejmým účelom poskytovania nemocenskej\ndávky materské, je umožniť žene, aby vo vysokom štádiu tehotenstva nemusela vykonávať zárobkovú\nčinnosť s ohľadom na jej zdravotný stav ako i s ohľadom jej prípravy sa na pôrod, a súčasne, po\nnarodení dieťaťa, aby mohla svojmu novonarodenému dieťaťu plnohodnotne poskytovať starostlivosť\nbez súčasného vykonávania zárobkovej činnosti. Tento ušlý príjem jej má nahradiť materské. Žalovaná\nmala za to, že v tejto súvislosti teda bolo potrebné skúmať, či je nárok na materské uplatnený s takýmto\númyslom, a či osoba, ktorá požiadala o materské, v tomto prípade matka dieťaťa, aj reálne zabezpečuje\nstarostlivosť o narodené dieťa. Zdôraznila, že výkon zárobkovej činnosti nesmie brániť starostlivosti\no dieťa, ktorá musí byť osobná a nezastupiteľná inou osobou a teda nie je možné, aby sa o dieťa\nstarala iná fyzická či právnická osoba a matka poberala materské. Súčasne sa musí brať aj na zreteľ,\nči spôsobom, akým došlo k uplatneniu nároku na materské, nešlo len o využitie prostriedkov z fondu\nnemocenského poistenia, do ktorého prispievajú všetci poistenci Sociálnej poisťovne, pri paralelnom\nvýkone zárobkovej činnosti v inom pracovnoprávnom vzťahu a za dosahovania porovnateľného príjmu\nzo zárobkovej činnosti ako pred uplatnením nároku na materské.\n14. V tejto súvislosti žalovaná poznamenala, že súdna prax sa už zaoberala aj otázkou, či je možné za\núčelom zhodnotenia podmienky starostlivosti o dieťa na účely materského v prípade iného poistenca\nhodnotiť výkon práce v domácom prostredí formou home office ako situáciu, ktorá je dostatočná na\nhodnotenie podmienky starostlivosti o dieťa ako splnenej, a výsledkom takéhoto hodnotenia súdu je,\nže nie. Príkladmo uviedla rozsudok sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30.06.2021, v ktorom Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvádza, že je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do\nstarostlivosti mal možnosť práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Kasačný súd\npoukazuje na to, že pokiaľ bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený pracovný\núväzok zamestnanca (ktorý bol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre posúdenie\nosobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo\nu zamestnávateľa v jeho sídle.\n15. Žalovaná tiež poukázala na to, že súdna prax hodnotila už aj otázku, či je nevyhnutné za\núčelom zhodnotenia podmienky starostlivosti o dieťa na účely materského, aby táto starostlivosť\n\nbola vykonávaná osobne (osobou uplatňujúcou si nárok na materské). Ako príklad uviedla rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/98/2020 zo dňa 27.10.2021, v ktorom sa uvádza,\nže z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará) vyplýva,\nže musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Ďalej uviedla, že v rozsudku sp.\nzn. 9Sžsk/53/2020 zo dňa 30.06.2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky zase definuje, že iba formálne\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti otca v zmysle uzavretej dohody bez reálneho naplnenia jej obsahu\nnezodpovedá účelu materskej dávky. Použitím teleologického výkladu je zrejmé, že pojem starostlivosť\nje potrebné vykladať cez účel zákona. Osoba, na ktorú sa viaže nárok na materské, je tá, ktorá\nsa má o dieťa starať. Táto osoba je pri výkone starostlivosti nezastupiteľná. Správny orgán úplne\nopodstatnene vyhodnocoval otázku poskytovania starostlivosti dieťaťu. Správny orgán správne vyložil\npojem starostlivosť a súčasne správne vyvodil záver, že ak sa žiadateľ o dieťa osobne nestará (starajú\nsa iné osoby), nie je iným poistencom. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti uplatnený\nsprávnym orgánom je eurokomformný a nepriečiaci sa stanovenému účelu.\n16. Analogicky je podľa názoru žalovanej možné uviesť, že aj v prípade poistenkyne je namieste\nskúmať, či poskytuje starostlivosť dieťaťu osobne. S odkazom na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa\n30.06.2021, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pre posúdenie osobnej starostlivosti o\ndieťa je právne irelevantné, či prácu v nezníženom pracovnom úväzku vykonával poistenec v domácom\nprostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle, stále podmienku osobnej starostlivosti nespĺňa\n(nakoľko pracuje), žalovaná konštatovala, že je potrebné vyhodnotiť aj podmienku starostlivosti o dieťa\nvychádzajúcu z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňou v období, dokým\nnedošlo k výraznému zníženiu rozsahu pracovného času, za nesplnenú.\n17. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 166 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, podľa ktorého v súvislosti s\npôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka. Podľa jej názoru je otázne,\naký bol vlastne účel takéhoto čerpania materskej dovolenky, počas ktorej si žalobkyňa uplatnila nárok na\nmaterské, ak túto materskú dovolenku fakticky v období od 26.09.2022 do 21.10.2022 ani nečerpala, keď\nsúčasne vykonávala prácu v rozsahu 5 až 9 hodín denne (aj keď formou home office). Tiež poukázala\nna to, že až do 01.03.2023 nedochádzalo ani k výraznejšej strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Bola\ntoho názoru, že išlo len o formálne čerpanie materskej dovolenky. Dané je podľa názoru žalovanej\nmožné hodnotiť ako fiktívne navodenie skutkového stavu tak, aby žalobkyňa naoko splnila podmienky\nnároku na materské (nedosahovaním príjmu z nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnila nárok na\nmaterské) s následkom vyplatenia peňažných prostriedkov z fondu nemocenského poistenia, a súčasne\nnaďalej bez prerušenia mohla vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať z nej príjem. Ponechaním\ntakto priznaného a takto uplatneného nároku na materské v období od 26.09.2022 do 28.02.2023\nby ani nedošlo k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia, nakoľko nebolo akú\nstratu kompenzovať. Žalovaná konštatovala, že hoci sa konanie žalobkyne navonok javí ako súladné\nso zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania\nfinančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok v určitom období uplatneného\nnároku na materské len predstiera.\n18. Taktiež považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyni bol v období po nástupe\nna materskú dovolenku a začatí výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce vyplácaný príjem\nešte dosiahnutý z pracovného pomeru, hodnotiť ako účelové tvrdenie. Zamestnávateľ mal možnosť\nvyšší výkon prác v pracovnom pomere odmeniť vo vyúčtovaní za mesiace, v ktorých tento vyšší výkon\nnastal. Súčasne považovala za potrebné poznamenať, že v mesiacoch október 2022 a november 2022\nzamestnávateľ vedel žalobkyni vyplatiť nejakú časť príjmu z pracovného pomeru (750,- eur, resp. 3.382,eur), pričom tento príjem bol vyúčtovaný ako príjem dosiahnutý v pracovnom pomere (nebol vykazovaný\nako príjem na základe dohody). Mala za to, že je nelogické tvrdenie, že výkon prác z pracovného\npomeru nebol žalobkyni vykázaný vo vyúčtovaní za mesiace, v ktorých k výkonu prác došlo a navyše\nje aj nelogické takýto príjem viazať na iný právny vzťah, ako v ktorom bol dosiahnutý. Žalovaná ďalej\npoznamenala, že pokiaľ nadčasová práca nie je zamestnancovi vyplatená v súlade s pracovnoprávnymi\npredpismi vo vyúčtovaní k obdobiu, na ktoré sa viažu, a už vôbec nie v právnom vzťahu, v ktorom boli\ndosiahnuté, dochádza k porušovaniu povinností v tejto oblasti práva. Nápravu uvedeného môže dotknutý\nzamestnanec riešiť s príslušným inšpektorátom práce, príp. súdnou cestou.\n19. Žalovaná poznamenala, že príjem, ktorý označil sám zamestnávateľ v mesačných výkazoch\npoistného ako príjem dosiahnutý ma základe výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce, je\n\ntak Sociálnou poisťovňou akceptovaný tak, ako bol oznámený Sociálnej poisťovni na príslušných\nmesačných výkazoch poistného (čo činí zamestnávateľ ako svoju povinnosť uloženú mu zákonom o\nsociálnom poistení a za nesplnenie, ktorej alebo za nesprávne splnenie ktorej, mu hrozí sankčný postih).\nZamestnávateľ v tejto súvislosti opravné mesačné výkazy nepredkladal.\n20. Na záver považovala za potrebné uviesť, že pri posudzovaní nároku na materské Sociálna\npoisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku,\nprihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel\nnemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Vychádzajúc z uvedeného konštatovala, že\npokiaľ nie sú podmienky nároku na materské udržané ako stále splnené počas celého obdobia, žalobkyni\nnárok na materské nemožno v období, počas ktorého podmienky naň nespĺňa, ponechať priznaný.\nŽalovaná k uvedenému uviedla, že pobočka postupovala pri posúdení nároku na materské správne,\nkeď konštatovala od 26.09.2022 zánik nároku na materské a od 01.02.2023, po tom, čo materské\nuž za predchádzajúce obdobie bolo vyplatené, jeho odňatie. V období od 01.03.2023 však žalobkyňa\npodmienky nároku na materské opätovne splnila, preto došlo k zmene výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia.\n21. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2023.\n\nII.\nŽaloba\n22. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2023, doručenou súdu toho istého dňa, sa žalobkyňa domáhala\nprieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023,\nako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo konania XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo\ndňa 10.05.2023. V žalobe uviedla, že ani samotná žalovaná nerozporuje skutočnosť, že žalobkyňa\nsplnila všetky zákonom určené podmienky na priznanie nároku na materské. Napriek uvedenému\nžalobkyni v napadnutom rozhodnutí vytýka „zvýhodnenie“ v podobe neoprávneného získania finančného\nprospechu s tým, že splnenie zákonom predvídaných podmienok pre uplatnenie nároku na materské\nlen predstiera. Žalobkyňa zdôraznila, že od roku 2009 odvádza u svojho zamestnávateľa poistné\nna nemocenské poistenie v nie zanedbateľnej výške, pričom si u žalovanej až do septembra 2022\nneuplatnila nárok na vyplatenie nemocenskej dávky, za ktorým účelom poistné platí. Poznamenala,\nže priemerný vymeriavací základ za obdobie posledného roka pred nástupom na materskú dovolenku\nu žalobkyne predstavoval sumu 3.776,- eur mesačne. Podobné vymeriavacie základy dosahovala\nžalobkyňa aj v predchádzajúcich rokoch. Výčitka žalovanej, že sa žalobkyňa mala zvýhodniť nejakým\nneoprávneným majetkových prospechom a iba využila prostriedky z fondu nemocenského poistenia, do\nktorého prispievajú všetci poistenci sociálnej poisťovne, je preto podľa jej názoru nedôvodná. Uviedla,\nže toto tvrdenie sa žalobkyne, ktorá dovtedy nečerpala nemocenské dávky, dotklo. Žalobkyňa bola dlhé\nroky výlučne odvádzateľom poistného (aj v čase čerpania materskej dovolenky), nie poberateľom dávok\nnemocenského poistenia, a vytýkať jej teda využitie príspevkov ostatných poistencov do sociálneho\nsystému je podľa jej názoru nekorektné.\n23. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od narodenia dieťaťa dňa 25.10.2022 sa o dieťa starala výlučne a\nosobne žalobkyňa, žiadna iná právnická ani fyzická osoba nezabezpečovala osobnú starostlivosť o jej\ndieťa, odplatne ani bezodplatne. Od 30.10.2022 žalobkyňa popri celodennej starostlivosti o dieťa v čase\njeho spánku v priemere 2 hodiny denne formou home office vykonávala prácu pre zamestnávateľa na\nzáklade jeho zadania v Dohode o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a zo dňa 02.01.2023. Žalobkyňa\npoukázala na to, že argumentácia žalovanej založená na judikatúre, ktorá rieši prípady nezníženého\ntýždenného pracovného úväzku iných poistencov v trvaní 40 hodín formou home office, nie je pre tento\nprípad použiteľná, keďže rozsah pracovného času žalobkyne sa po narodení dieťaťa zásadne znížil.\nNamietala, že žalovaná pritom ani nevykonávala zisťovanie, kto sa o dieťa fakticky stará, svojvoľne\npri rozhodovaní vychádzala z toho, že žalobkyňa sa o dieťa osobne nestarala. Pritom z rozsahu jej\npracovnej činnosti (2 hodiny denne) a čestného vyhlásenia jej manžela je zrejmé, že osobná starostlivosť\no dieťa bola zo strany žalobkyne po celý čas riadne zabezpečená. Pokiaľ žalovaná v napadnutom\nrozhodnutí vytýka žalobkyni, že sa o dieťa osobne nestarala v období od 26.09.2022 do jeho narodenia,\na nesplnila tak podmienku nároku na materské, je podľa názoru žalobkyne otázne, či vôbec nejaký\n\npoistenec dokáže splniť podmienku osobnej starostlivosti o dieťa v čase pred jeho narodením. Mala za\nto, že využitie možnosti inej práce v dobe tehotenstva nemôže byť samo o sebe dôvodom na odňatie\nnároku na materské, keďže to žalobkyni nijak nebráni vo výkone osobnej starostlivosti o dieťa. Pri\ntakomto výklade zákona totiž účel materského v čase pred narodením dieťaťa nespĺňa žiaden poistenec.\nV nadväznosti na uvedené žalobkyňa poznamenala, že dôvodom pre zánik nároku na materské podľa\nust. § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je, že sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Mala za to, že podmienka osobnej starostlivosti musí byť (logicky)\nsplnená až po narodení dieťaťa, preto konštatovanie žalovanej, že: „Navyše v období od 26.09.2022\ndo 30.10.2022 navrhovateľka z dôvodu výkonu prác v rozsahu 5 až 9 hodín nespĺňala ani podmienku\nosobnej starostlivosti o dieťa v prevažnej časti dňa“, neobstojí.\n24. V súvislosti s príjmami žalobkyne žalobkyňa uviedla, že v mesiacoch september 2022 až február\n2023 jej boli popri príjme z dohody o vykonaní práce vyplatené postupne odmeny, príspevok a 13.\nplat v zmysle interných predpisov zamestnávateľa, ktoré sa týkajú všetkých zamestnancov a ktoré\nsúvisia s pracovným pomerom a výkonom práce za obdobie do nástupu na materskú dovolenku. Ich\nvýplata bola teda závislá od výkonu práce žalobkyne podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 12.12.2008.\nSamotný príjem žalobkyne z práce vykonávanej na Dohodu o vykonaní práce v mesiacoch september\n2022 až február 2023 bol tak v priemere výrazne nižší než jej dovtedajší príjem z pracovného pomeru\n(1.105,- eur mesačne oproti 3.776,- eur mesačne). Ani pri porovnaní príjmov žalobkyne podľa rozpisu\nuvedeného v napadnutom rozhodnutí nemožno podľa názoru žalobkyne konštatovať, že by v spornom\nobdobí dosahovala príjmy v porovnateľnej výške ako boli príjmy plynúce z pôvodnej pracovnej zmluvy.\nPoukázala na tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa v pôvodnom zamestnaní u zamestnávateľa dosahovala\npríjem za vykonanú prácu priemerne 3.500,- eur mesačne (v skutočnosti to bolo 3.776,- eur) a z dohody\nza vykonanú prácu za obdobie od septembra 2022 do februára 2023 priemerne 2.430,- eur mesačne,\nčo je o tretinu menej. Konštatovala, že nemožno tak hovoriť o porovnateľnom príjme. Naviac ust. § 2\npísm. a) zákona o sociálnom poistení definuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Žalobkyňa tvrdila, že samotný zákon uvádza len zníženie\npríjmu, nevyžaduje zásadné ani podstatné zníženie príjmu, nerozlišuje, či je príjem porovnateľný alebo\nneporovnateľný, keď naviac v prejednávanej veci ani nemožno hovoriť o porovnateľnom príjme.\n25. Za nespravodlivé považovala tiež posudzovanie iných príjmov žalobkyne z pracovného pomeru\n(„napriek tomu, že prácu už nevykonávala“), vyplatených zamestnávateľom po nástupe na materskú\ndovolenku: v mesiacoch október 2022 – príspevok pri narodení dieťaťa, a november 2022 – 13. plat,\npri určovaní nároku na materské. Uviedla, že ide o príjmy od zamestnávateľa, ktoré sú určené všetkým\nzamestnancom v zmysle jeho internej smernice a ktoré nemajú súvislosť s nárokom žalobkyne na\nmaterské, len s jej pracovným pomerom. Žalobkyňa mala vedomosť, že Sociálna poisťovňa v iných\nprípadoch tieto jednorazové príjmy poistenca od zamestnávateľa nepovažuje za prekážku priznania\nnároku na materské, preto je podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie v tejto časti nezákonné,\nnespravodlivé a v rozpore s bežnou rozhodovacou činnosťou žalovanej. Zároveň žalobkyňa zdôraznila,\nže aj z týchto príjmov odvádzala Sociálnej poisťovni odvody do fondu nemocenského poistenia v\nprospech ostatných poistencov.\n26. K argumentácii žalovanej, že pokiaľ nadčasová práca nie je zamestnancom vyplatená v súlade\ns pracovnoprávnymi predpismi vo vyúčtovaní k obdobiu, na ktoré sa viažu, a už vôbec nie v\nprávnom vzťahu, v ktorom boli dosiahnuté, má nápravu tohto stavu požadovať zamestnanec voči\nzamestnávateľovi m. i. súdnou cestou, žalobkyňa uviedla, že za nesprávne vyplnenie tlačiva pre\nSociálnu poisťovňu nemožno sankcionovať zamestnanca odňatím nároku na materské. Žalobkyňa\nmala za to, že týmto postupom žalovanej došlo k porušeniu práva žalobkyne na primerané sociálne\nzabezpečenie a v konečnom dôsledku to pre žalobkyňu znamená, že nielenže nemá nárok na materské,\nale aj v období starostlivosti o dieťa z jej príjmu odvádza poistné do fondu nemocenského poistenia, z\nktorého jej žalovaná dávku ani pri splnení zákonných podmienok neumožňuje čerpať.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n27. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2024 uviedla, že zánik nároku na materské\na jeho opätovný vznik, ako i skutkový stav prípadu sú odôvodnené v žalobou napadnutom rozhodnutí\nžalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023 a žalovaná na svojich tvrdeniach trvá. Na podporu\nsvojej argumentácie poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/14/2022-57, zo dňa\n25.04.2023, ktorým bola žaloba žalobkyne v obdobnej právnej veci zamietnutá, a ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 17.05.2023, pričom nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. Ďalej poukázala na\n\nto, že v súlade s potrebou výkladu právnych predpisov s ohľadom na ich účel Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) vykladal aj účel nemocenského poistenia, ktoré ako súčasť\nsociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti\na na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\nPodľa rozsudku NSS SR sp. zn. 6Ssk/30/2022 z 12.01.2023 účelom nemocenského poistenia je\nposkytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné\nzabezpečenie má základ v článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom\nsolidarity a zásluhovosti. Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia\nobčanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému\nsociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa\nodvíja od výšky odvodov do poistného systému. NSS SR zdôrazňuje, že zmyslom materskej dávky,\nako dávky nemocenského poistenia, je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivostí o dieťa.\nŽalovaná konštatovala, že logickým predpokladom je teda skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a\n(predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok, na ktoré atribúty žalovaná\nspolu s prvostupňovým orgánom v prejednávanom prípade aj prihliadli.\n28. V predmetnom rozsudku sa ďalej uvádza, že NSS SR v rozsudku z 30.11. 2021, sp. zn.\n7Sžsk/85/2020 vyslovil, že účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok\npríjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Z uvedených záverov podľa názoru žalovanej\nvyplýva, že v zmysle stabilizovanej judikatúry je v súlade s účelom zákona a materskej dávky ako dávky\nnemocenského poistenia hodnotiť ako jednu z podmienok pre priznanie nároku na materskú dávku\naj skutočnosť, či došlo k zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku osobnej starostlivostí o\ndieťa. Prieskum týchto skutočností preto nie je možné vnímať ako postup žalovanej mimo jej právomoci.\nŽalovaná konštatovala, že nepostupovala v rozpore s právnou úpravou materského, ani svojvoľne\nči arbitrárne, pokiaľ u žalobkyne zisťovala skutočnosti súvisiace s jej novým pracovným pomerom a\npríjmom z neho dosahovaným, a to za účelom skúmania, či by priznaním nároku na materské bol\nnaplnený účel tejto dávky nemocenského poistenia.\n29. Žalovaná konštatovala, že z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva záver, že\nsituácia, kedy žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá materskú dovolenku\nprezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň (a v\nsúvislosti s nástupom na materskú dovolenku) uzatvorí s tým istým zamestnávateľom ďalší (nový)\nplnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de facto deklaruje schopnosť naďalej reálne\nvykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti v rovnakom časovom rozsahu, ako tomu bolo v prvom\npracovnom pomere (i napriek čerpaniu materskej dovolenky za účelom plnenia svojich povinností\nspojených so starostlivosťou o dieťa), logicky koliduje zámeru zákonodarcu, keďže účelovo obchádza\npravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie pomoci štátu (materského) rodičom, ktorí fakticky\n(reálne) realizujú starostlivosť o dieťa po narodení, a z tohto dôvodu sú na kompenzáciu výpadku príjmu\nz pracovného pomeru odkázaní,\n30. Ku skutkovému stavu, z ktorého vychádzal rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/14/2022-57,\nzo dňa 25.04.2023, žalovaná uviedla, že v danom prípade dochádzalo k deklarovaniu výrazne vyššieho\npracovného času, avšak z pohľadu naplnenia kompenzačného účelu nemocenskej dávky materské\nzávery tohto rozsudku je možno plne aplikovať na situáciu žalobkyne, ktorá deklaruje z časového\nhľadiska výkon práce s časti v rozsahu plnohodnotného pracovnoprávneho vzťahu a s časti v rozsahu\n2 hodiny denne, avšak reálne dosahovaný príjem je len mierne nižší alebo porovnateľný ako príjem\ndosahovaný pri plnohodnotnom pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom vykonávala prácu pred uplatnením\nnároku na materské. Žalovaná uviedla, že zotrváva na svojej právnej argumentácií a vyjadreniach,\nktoré sú súčasťou rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023. Žiadala, aby súd žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n31. Vo vyjadrení zo dňa 20.08.2024 žalobkyňa žalovanej vytýkala, že vo svojom podaní argumentuje\nvýlučne rozhodnutiami a judikatúrou viacerých súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa odlišných\nprípadov, avšak k jednotlivým žalobným bodom správnej žaloby sa žalovaná konkrétne nevyjadruje.\nNamietala, že hlavná argumentácia žalovanej prostredníctvom citácie rozsudku prvoinštančného súdu,\nktorý ani nebol potvrdený súdom vyššej inštancie z dôvodu, že voči nemu nebola podaná kasačná\nsťažnosť (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/14/2022 zo dňa 25.04.2023), neobstojí, a to\nm. i. z dôvodu, že ide o verejne nedostupné rozhodnutie, ktorého skutkové a právne okolnosti nie sú\n\nžalobkyni známe a ku ktorému sa tak objektívne nemá možnosť vyjadriť. Tvrdila, že uvedené súdne\nrozhodnutie nie je prístupné vo voľnej ani platenej databáze rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n(justice.sk, otvorenesudy.sk, judikaty.info, etc.) a pokiaľ na ňom žalovaná mieni postaviť svoju obranu,\nmá dôkaznú povinnosť ho súdu a žalobkyni v úplnom znení predložiť. Zjavne sa však podľa jej názoru\nnejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo možno považovať za ustálenú judikatúru, či rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.\n32. Žalobkyňa uviedla, že k výkladu účelu zákona a jeho teologickému poňatiu (z vyjadrenia nie je\nzrejmé, ktorého konkrétneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení sa výklad má týkať) sa nevie\nrelevantne vyjadriť, keď žalovaná veľmi zoširoka a univerzálne aplikuje tento výklad spôsobom, ktorý\ns prejednávanou správnou žalobou nijak nesúvisí (citované rozhodnutia sa týkajú prípadov s odlišným\nskutkovým stavom). Uviedla, že princíp solidarity a zásluhovosti v zmysle ako ho interpretuje žalovaná\n(resp. citovaná judikatúra) nenamieta, samozrejme s prihliadnutím na to, že v rovnakej miere ako\nprincíp solidarity je potrebné uplatňovať aj princíp zásluhovosti, ktorý však v žalobou napadnutých\nrozhodnutiach žalovanej úplne absentuje. Pokiaľ žalovaná cituje rozhodnutie NSS SR, že výška dávky\nzo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodu do poistného systému, s tým žalobkyňa bez\nvýhrad súhlasila, a zároveň žiadala, aby to žalovaná aplikovala aj pri svojej rozhodovacej činnosti. Ak\nsa cituje NSS SR, že zmyslom materskej dávky ako dávky nemocenského poistenia je kompenzácia\nza stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa a logickým predpokladom je skutočná (reálna) starostlivosť\no dieťa a (predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok, ani tu žalobkyňa\nnevidela rozpor so žalobnými bodmi žaloby, keď požaduje, aby žalovaná prihliadala na významné\nzníženie jej príjmu počas doby (a v dôsledku) výkonu osobnej starostlivosti o dieťa: 1.105,- eur mesačne\noproti 3.776,- eur mesačne brutto. Tvrdila, že u žalobkyne sa nejedná o prípad, kedy by pred jej\nnástupom na materskú dovolenku došlo k účelovému krátkodobému zvýšeniu príjmu za účelom zvýšenia\nodvodov do sociálnej poisťovne a tým aj výšky dávok nemocenského poistenia. Žalobkyňa dlhodobo\ndosahovala vysoký príjem, z ktorého do systému sociálneho poistenia odvádzal jej zamestnávateľ tomu\nzodpovedajúce (nie malé) odvody. Mala za to, že práve v tomto by sa mal v praxi odzrkadľovať princíp\nzásluhovosti.\n33. Ďalej uviedla, že nerozumie argumentácii žalovanej rozsudkom NSS SR sp. zn. 7Sžsk/85/2020 zo\ndňa 30.11. 2021, podľa ktorého účelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať\nvýpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Podotkla, že v prípade žalobkyne\ndošlo v priamej súvislosti s výkonom osobnej starostlivosti o dieťa k podstatnému zníženiu príjmu,\no zvýšení príjmu rodiny tu nemožno hovoriť. Žalovanej vytýkala, že síce pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia zisťovala u žalobkyne skutočnosti súvisiace s uzavretím dohody o pracovnej činnosti ako\naj s príjmom dosahovaným z tohto pomeru, avšak svoje zistenia – hoci jej bola poskytnutá dostatočná\nsúčinnosť zo strany žalobkyne aj jej zamestnávateľa – nezohľadnila vo svojich rozhodnutiach a svojvoľne\ndo príjmu žalobkyne z druhého (vedľajšieho) pracovného pomeru zahrnula aj s ním nesúvisiace príjmy z\ntitulu koncoročnej odmeny, 13. platu a príspevku pri narodení dieťaťa, ktoré inak v obdobných prípadoch\nžalovaná akceptuje a nepovažuje za prekážku pre priznanie materskej dávky. Žalovaná príjem žalobkyne\nvyhodnotila všeobecne a mechanicky v rozpore s jeho účelom a bez zhodnotenia všetkých zistených\nrelevantných skutočností. Okrem zistenia týchto skutočností je potrebné ich pri rozhodovaní o nároku\nna materskú dávku tiež vyhodnotiť a riadne zdôvodniť. Žalobkyňa konštatovala, že toto v napadnutých\nrozhodnutiach žalovanej absentuje. Mala za to, že žalovaná vydala všeobecne použiteľné rozhodnutie\nbez zohľadnenia všetkých zistených skutočností, a to v rozpore s vlastnou dlhodobou rozhodovacou\nčinnosťou (13. plat, príspevok pri narodení dieťaťa, koncoročná odmena).\n34. Taktiež uviedla, že nepovažuje v tomto konaní za relevantnú argumentáciu žalovanej o ustálenej\nrozhodovacej praxi, podľa ktorej situácia, kedy žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho\npomeru čerpá materskú dovolenku prezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do\ntroch rokov jeho veku a zároveň (a v súvislosti s nástupom na materskú dovolenku) uzatvorí s\ntým istým zamestnávateľom ďalší (nový) plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de\nfacto deklaruje schopnosť naďalej reálne vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti v rovnakom\nčasovom rozsahu, ako tomu bolo v prvom pracovnom pomere (i napriek čerpaniu materskej dovolenky\nza účelom plnenia svojich povinností spojených so starostlivosťou o dieťa), logicky koliduje zámeru\nzákonodarcu, keďže účelovo obchádza pravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie pomoci\nštátu (materského) rodičom, ktorí fakticky (reálne) realizujú starostlivosť o dieťa po narodení, a z tohto\ndôvodu sú na kompenzáciu výpadku príjmu z pracovného pomeru odkázaní. Žalobkyňa podotkla, že\n\npo nástupe na materskú dovolenku neuzavrela nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah s tým istým\nzamestnávateľom. Išlo o dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 2 hodiny denne, prostredníctvom home\noffice s oveľa užšou pracovnou náplňou, než akú mala v rámci pracovnej zmluvy pred nástupom na\nmaterskú dovolenku. Mala za to, že nemožno preto hovoriť o rovnakom časovom rozsahu pracovných\npovinností, a teda ani o obchádzaní pravidiel podpory a ochrany štátu voči rodičom. Tvrdila, že táto\nargumentácia žalovanej neobstojí pri žiadnom zo žalobných bodov, pričom rozsah pracovných činností\npred a po nástupe na materskú dovolenku u žalobkyne nebol sporný.\n35. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,\n§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho\nspisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu\nveci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná.\n37. Žalobu súd prejednal na pojednávaniach dňa 28.01.2026 a 15.04.2026. Následne súd oznámil\núčastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 14.05.2026 (§ 116 SSP).\n38. Žalobkyňa sa na pojednávaniach pridržiavala písomne podanej žaloby. Uviedla, že som októbra,\nresp. novembra 2022 pracovala cca 2 hodiny denne z domu, vtedy pracovala pri PC. Okrem toho jej\nkontakt zostal pre rôzne inštitúcie a aj pre kolegyne, audítorov, ktorí jej mohli aj mimo týchto 2 hodín\nzavolať a ona to vyriešila, mohlo to byť cca 5 minút denne, a za túto činnosť mohla dostať odmenu,\nčo bolo uvedené aj v dohode o vykonaní práce. To už bolo na jej nadriadenom, akú odmenu jej za\nto dá. Keď otehotnela, tak sa snažila jednak zaučiť niekoho iného, aby vedel vykonávať jej práce, čo\nboli práce navyše. Problém bol aj to, že odišla na materskú dovolenku na konci roka. Časť jej činností\nmusela prevziať aj audítorská firma, čo predstavovalo vyššie náklady pre zamestnávateľa. Odmena\nvo výške 4.500,- eur bola za to, že zaškoľovala iných zamestnancov ešte v čase pred nástupom na\nmaterskú dovolenku, teda do septembra 2022. Zamestnávateľ jej tú odmenu vyplácal vo viacerých\nsplátkach, aby tie mzdové náklady boli rovnomerné. A naviac zamestnávateľ až neskôr mohol zistiť,\nči tých zamestnancov dobre zaškolila. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nie je sporné medzi stranami, že\nsa v predmetnom období osobne starala o dieťa, neprestala sa oň starať, s čím zákon spája zánik\nnároku na materské. Taktiež nie je sporný rozsah činnosti z dohody o vykonaní práce, ktorý zodpovedá\ndohodnutému rozsahu 2 hodiny denne s tým, že táto činnosť bola medzi stranami dohodnutá a nad\nrámec bola žalobkyňa odmeňovaná za výkon poradenskej resp. pohotovostnej činnosti a tieto odmeny\nvykazoval zamestnávateľ samostatne v rámci dohody o vykonaní práce. Taktiež poukázala na to, že\nzákon spája nárok na materské, ako kompenzáciu nielen pri strate, ale aj pri znížení príjmu, pričom\nnevyžaduje ani zásadné, ani podstatné zníženie príjmu v čase starostlivosti zamestnanca o dieťa.\nTiež poukázala na princíp solidarity a najmä zásluhovosti, kedy v predmetnom období zamestnávateľ aj\nz príjmu z dohody o vykonaní práce odvádzal za žalobkyňu odvody na sociálne poistenie.\n39. Žalovaná sa pridržiavala svojich písomných vyjadrení a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\nŽalobu navrhla zamietnuť.\nV.\nPrávne posúdenie\n40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n41. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n42. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n43. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n44. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n45. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n46. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je\nnemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na\nzabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n47. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n48. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa\nstará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola\nnemocensky poistená najmenej 270 dní. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky\nskončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.\n49. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku\nšiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa\npred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa\nod vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.\n50. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n51. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo\nak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.\n52. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka\nvypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu\ndávky.\n53. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví\nodo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.\n54. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.09.2023, ktorým\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od\n26.09.2022 do 28.02.2023.\n55. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 20.09.2022 požiadala o materské, ktoré si\nuplatnila od 24.09.2022. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/\n\nXXXX zo dňa 21.09.2022 rozhodla, že žalobkyňa má od 24.09.2022 nárok na materské z nemocenského\npoistenia zamestnanca zamestnávateľa OKE Plastic SK, s.r.o. (s ktorým uzatvorila pracovnú zmluvu dňa\n12.12.2008 na druh práce: hlavný účtovník, s dohodnutým dňom nástupu do práce: 01.01.2009 a 40\nhodinovým týždenným pracovným časom). Dňa 26.09.2022 žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom\nOKE Plastic SK, s.r.o. dohodu o vykonaní práce na dobu určitú od 26.09.2022 do 31.12.2022, s rozsahom\npracovnej úlohy za mesiace 09/2022, 10/2022 – max. 150 hod. a 11/2022, 12/2022 max. 45 hod.\nmesačne a dohodnutou odmenou 21,- eur/hod. s tým, že zamestnancovi môže byť vyplatená odmena\npodľa uváženia priameho nadriadeného. Dňa 02.01.2023 žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom\nOKE Plastic SK, s.r.o. dohodu o vykonaní práce na dobu určitú od 02.01.2023 do 31.12.2023 s rozsahom\npracovnej úlohy max. 45 hod. mesačne a dohodnutou odmenou 21,- eur/hod. s tým, že zamestnancovi\nmôže byť vyplatená odmena podľa uváženia priameho nadriadeného. Dňa 01.02.2023 uzatvorili\ndodatok č. 1 k dohode o výkonní práce zo dňa 02.01.2023, ktorým sa upravila výška odmeny na 23,eur/hod. od 01.02.2023. Na základe týchto dohôd mala žalobkyňa vykonávať prácu z domu. Podľa\nvýkazov odpracovaných hodín, žalobkyňa odpracovala v mesiaci september 2022 - 37 hodín (príjem\n777,- eur), október 2022 - 113 hod. (príjem 2.477,47 eur), november 2022 - 40 hodín (príjem 2.351,47\neur), december 2022 - 40 hodín (príjem 2.624,47 eur), január 2023 - 42 hodín (príjem 3.118,21 eur),\nfebruár 2023 - 40 hodín (príjem 3.231,50 eur) a marec 2023 - 41 hodín (príjem 1.277,47 eur).\n56. Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.03.2023 pobočka oznámila žalobkyni\nzačatie konania vo veci zániku nároku na materské od 26.09.2022 a odňatia materského. Rozhodnutím\nč. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023 vydala predbežné opatrenie, ktorým predbežne\nzastavila výplatu materského žalobkyni od 01.02.2023. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa\nodvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.06.2023 zamietla v celom\nrozsahu a potvrdila rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2023. Žalobkyňa v rámci\nadministratívneho konania predložila Potvrdenie zamestnávateľa o vyplatení mimoriadnej koncoročnej\nodmeny zo dňa 09.06.2023, v ktorom zamestnávateľ potvrdil, že na základe dohody o vykonaní práce\nvyplatil žalobkyni koncoročnú odmenu vo výške 4.500,- eur za mimoriadne pracovné nasadenie počas\nobdobia apríl – september 2022. Táto odmena bola vyplácaná počas štyroch mesiacov. Na základe\ndohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 26.09.2022 bola vyplatená odmena v mesiaci november\n2022 v sume 500,- eur a v mesiaci december 2022 v sume 1.000,- eur. Na základe dohody o vykonaní\npráce uzatvorenej dňa 02.01.2023 bola vyplatená odmena v mesiaci január 2023 v sume 1.500,- eur\na v mesiaci február 2023 v sume 1.500,- eur.\n57. Žalovaná rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 26.09.2022 do 28.02.2023\nv zásade z toho dôvodu, že z dohôd o vykonaní práce dosahovala porovnateľný príjem, ako pri výkone\npráce v plnom pracovnom pomere, a preto nedošlo k naplneniu kompenzačného účelu nemocenské\npoistenia. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané\nhmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ\nv článku 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.\nPrincíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp\nzásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a\nvyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do\npoistného systému.\n58. Uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej\nosoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá\npovinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu\ninak pracujúcim rodičom na trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas\ncelého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo\nuspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných\npodmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje,\nnemožno opomenúť.\n59. Zmyslom materskej dávky, ako dávky nemocenského poistenia, je kompenzácia za stratu príjmu\npočas starostlivosti o dieťa. Logickým predpokladom je teda skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a\n\n(predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok. Účelom materskej dávky nie je\nzvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.\n60. Zmyslom a účelom materského je teda kompenzovať stratu alebo zníženie príjmu zo zárobkovej\nčinnosti, ku ktorému dochádza v dôsledku potreby osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa. Ak k takejto\nstrate alebo zníženiu príjmu nedôjde, nie je naplnený základný účel dávky. Zákon síce výslovne\nnezakazuje pracovať počas poberania materského, avšak nárok na dávku je podmienený reálnym\npoklesom príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa. Nestačí len formálne znížiť pracovný čas. Je potrebné\nskúmať, či tomuto zníženiu zodpovedá aj skutočné zníženie príjmu. Ak príjem zostáva rovnaký alebo\nporovnateľne vysoký, nárok na materské by nemal byť priznaný. Vychádzajúc zo skutkového stavu\nzisteného v administratívnom konaní, súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne by účel materského\nnebol naplnený, keď deklarované zníženie pracovného času sa u nej nepremietlo do reálneho zníženia\njej príjmu. V mesiacoch október 2022 až február 2023 dosahovala na základe dohôd o vykonaní\npráce príjmy v rozpätí 2.351,47 eur až 3.231,50 eur mesačne, čo predstavuje síce príjem o niečo\nnižší, ako mala v riadnom pracovnom pomere, ale nemožno hovoriť o výpadku príjmu, ktorý by bolo\npotrebné kompenzovať nemocenskou dávkou. V mesiacoch september a október 2022 žalobkyňa\npracovala prevažne 7 – 9 hodín denne, teda v týchto mesiacoch nedošlo ani k zníženiu pracovného času\nžalobkyne. V mesiacoch november 2022 až február 2023 síce žalobkyňa deklarovala zníženie rozsahu\npracovného času na cca 40 – 45 hodín mesačne, avšak jej príjmy za uvedené mesiace nezodpovedali\ntakémuto rozsahu pracovného času a dohodnutej odmeny, ale boli podstatne vyššie. Napokon žalobkyňa\nsama uviedla, že pracovala viac ako 2 hodiny denne, keď vykonávala poradenskú resp. pohotovostnú\nčinnosť (podľa žalobkyne cca 5 min. denne), za čo mala dostávať odmeny.\n61. Pokiaľ ide o Potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o vyplatení mimoriadnej koncoročnej odmeny\nzo dňa 09.06.2023, zamestnávateľ v ňom potvrdil, že odmeny vo výške 4.500,- eur boli žalobkyni\nvyplatené na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 26.09.2022 a zo dňa 02.01.2023, žalovaná teda\nnepochybila, keď ich považovala za súčasť príjmu žalobkyne z dohôd o vykonaní práce. Napokon\nzamestnávateľ vyplatil žalobkyni odmenu vo výške 500,- eur v mesiaci október 2022, teda v čase, keď už\nbola na materskej dovolenke, pričom v prípade tejto odmeny bolo jasne odlíšené, že sa jedná o odmenu\nz riadneho pracovného pomeru.\n62. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že zákon spája nárok na materské, ako kompenzáciu nielen pri\nstrate, ale aj pri znížení príjmu, pričom nevyžaduje ani zásadné, ani podstatné zníženie príjmu v čase\nstarostlivosti zamestnanca o dieťa. K tomu súd uvádza, že hoci zákon o sociálnom poistení v § 2 písm.\na) používa všeobecný pojem „zníženie príjmu“, toto zníženie musí byť priamym dôsledkom reálneho\nobmedzenia zárobkovej činnosti v prospech osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa. Sociálne poistenie\nje založené na kompenzačnom princípe. Jeho cieľom je nahradiť (kompenzovať) výpadok príjmu, ktorý\npoistencovi vznikol preto, že nastala sociálna udalosť (narodenie dieťaťa a potreba starostlivosti oň),\nktorá mu objektívne bráni dosahovať pôvodný príjem. Ak poistenec po narodení dieťaťa naďalej pracuje\na jeho príjem klesne len nepodstatne, k žiadnemu reálnemu výpadku príjmu, ktorý by bolo potrebné\nkompenzovať nemocenskou dávkou, nedošlo. Priznanie materského v plnej výške pri nepodstatnom\npoklese príjmu by popieralo zmysel dávky a premenilo by ju na „štátny bonus“ k takmer plnej mzde, čo\nnie je účelom nemocenského poistenia.\n63. Žalobkyňa žiadala, aby sa prihliadlo na princíp zásluhovosti, keď ona riadne zo svojho príjmu\nodvádzala odvody do Sociálnej poisťovne z nie malej sumy, pričom nikdy nepoberala nemocenskú\ndávku. K tomu súd uvádza, že sociálne/nemocenské poistenie nie je individuálne sporenie. Sociálne\npoistenie je založené na princípe kolektívnej solidarity a krytia rizika. Platením poistného si poistenec\nnekupuje „odloženú spotrebu“, ale podieľa sa na tvorbe spoločného fondu, z ktorého sa poskytuje\npomoc tým členom spoločnosti, u ktorých nastane zákonom definovaná sociálna udalosť (ktorou je pri\nmaterskom tehotenstvo a materstvo spojené s potrebou osobnej starostlivosti o dieťa a s tým súvisiaca\nstrata príjmu). Platenie poistného je podmienkou účasti v systéme, nie automatickou poukážkou na\nvýplatu dávky. Riadne platenie poistného zakladá právo na to, aby bol poistenec chránený, ak nastane\nsociálna udalosť. Nezakladá však právo na výplatu dávky v situácii, keď poistenec vďaka pokračujúcej\nzárobkovej činnosti v zásade žiadnu sociálnu ujmu (stratu príjmu) neutrpel.\n64. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že by nemali byť zohľadnené príspevok pri narodení dieťaťa v sume\n250,- eur, odmena za audit v sume 500,- eur a 13. plat v sume 3.382,- Sk vyplatené jej zamestnávateľom,\n\nsúd sa s týmto stotožňuje, avšak to nič nemení na závere, ktorý bol prezentovaný v predchádzajúcich\nodsekoch odôvodnenia.\n65. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec\nsprávne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\npreto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n66. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}