Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/44/2024 0724101780 22. 09. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101780.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18Sas/44/2024 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, C., práv. zast.: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2024, takto rozhodol: 18Sas/44/2024 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 18Sas/44/2024 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 20. decembra 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 08.11.2023. 2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočky Senica z 08.11.2023, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s vydaným rozhodnutím, ako aj s posúdením jej zdravotného stavu. V odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti, vyplývajúce z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., považuje ho za nedostatočne odôvodnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. V odvolaní namietala, že nedošlo k riadnemu posudkovému zaradeniu jej ochorení podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., a ani k vysporiadaniu sa s otázkou, či odôvodňujú
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V odvolacom konaní žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku. K odvolaniu žalobkyňa nepripojila žiadne nové lekárske správy. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2024 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 293fzg ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 , § 70 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že ako odvolací orgán preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 20. decembra 2023, ako aj pripojenú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu. Po preskúmaní veci dospela k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdila. 6. Žalovaná poukázala na právnu úpravu lekárskej posudkovej činnosti podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V tejto súvislosti uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený odbornou spôsobilosťou posudkového lekára podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná uviedla, že úlohou posudkových lekárov je objektívne a nestranne zistiť a posúdiť zdravotný stav účastníka konania, a to na základe jeho vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 7. V nadväznosti na námietky uplatnené v odvolaní žalovaná konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne bol v odvolacom konaní opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Senica dňa 27. februára 2024. Tento posudkový lekár nezmenil svoj predchádzajúci posudkový záver, a preto kompletný posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave. Ten zdravotný stav žalobkyne posúdil dňa 26. novembra 2024. 8. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, sa stotožnil s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, tak ako ho určil posudkový sociálnej poisťovne pobočky Senica vo svojom odbornom posudku z 08.11.2023 a teda rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, pod položku 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., účinnej od 1. augusta 2023, ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, z rozpätia od 15 % do 25 %. 9. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezáväzné. Celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 25 %, teda invalidita nevznikla. 10. Žalovaná mala za to, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Ďalej žalovaná konštatovala, že žalobkyňa v odvolacom konaní žiadnym dôkazom nespochybnila záver posudkových lekárov o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za ostatné ochorenia preto podľa nej nebolo dôvodné mieru poklesu zvyšovať, keďže ich posudková závažnosť takýto postup neodôvodňovala. 12. Žalovaná zároveň uviedla, že skutkový stav bol objektívne zistený a medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia neexistovali diskrepancie. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli podľa jej názoru vysvetlené zistenými diagnózami a odvolanie neobsahovalo nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odlišnému záveru.
II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 28. novembra 2024 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Svoju žalobu právne odôvodnila podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“). 14. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej predovšetkým z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a neúplnosti odborného posudku o invalidite z 26. novembra 2024, ktorý bol jeho podkladom. 15. Uviedla, že už v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 20. decembra 2023 konkrétne namietala nedostatky jeho odôvodnenia a poukazovala na svoje zdravotné problémy a lekárske nálezy. Podľa jej názoru tieto nedostatky neodstránila ani žalovaná. Napadnuté rozhodnutie podľa nej iba stručne cituje zákonné ustanovenia a následne preberá závery odborného posudku bez toho, aby sa samostatne a presvedčivo vysporiadalo s jej odvolacími námietkami. Žalobkyňa zdôraznila, že posudkový lekár síce vykonáva lekársku posudkovú činnosť, o nároku na invalidný dôchodok však rozhoduje správny orgán, ktorý nesie zodpovednosť za úplné zistenie skutkového stavu a zákonnosť svojho rozhodnutia. 16. Žalobkyňa poukázala na § 195, § 196 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a namietala, že správny orgán je povinný obstarať a vyhodnotiť všetky relevantné dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Odborný posudok o invalidite podľa nej predstavuje iba jeden z podkladov rozhodnutia a nemá nadradené postavenie vo vzťahu k odborným nálezom ošetrujúcich lekárov. Samotné prevzatie záverov posudkového lekára preto podľa žalobkyne nemôže nahradiť vlastné riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovanej. 17. Podľa žalobkyne musí byť odborný posudok úplný, objektívny, logický a presvedčivý a musí sa vysporiadať nielen s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale aj so závažnosťou ostatných zdravotných postihnutí a ich vplyvom na pracovnú schopnosť. Keďže jej zdravotný stav bol 26. novembra 2024 posudzovaný v neprítomnosti, posudkový lekár mal podľa nej vychádzať z kompletnej zdravotnej dokumentácie. Samotné vymenovanie lekárskych nálezov v posudku však podľa žalobkyne neznamená ich skutočné posudkové vyhodnotenie. 18. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viacero zdravotných problémov, ktoré podľa nej neboli riadne zohľadnené, najmä poruchu prehĺtania tuhej stravy, chronický únavový syndróm, cervikokraniálny syndróm, poruchu motility pažeráka, nezhubný lipomatózny nádor kože a podkožného tkaniva hlavy, tváre a krku, ortopedické ťažkosti a stredne ťažkú depresívnu poruchu so zmiešanými disociatívnymi príznakmi. Poukázala tiež na psychologické vyšetrenie z 9. mája 2023, ktoré podľa jej tvrdenia preukázalo deficit kognitívnych a mnestických funkcií. Uvedené skutočnosti podľa nej vyplývajú z konkrétnych odborných nálezov založených v administratívnom spise, na ktoré poukazovala už v odvolaní, ako aj z nálezov predložených počas odvolacieho konania. 19. Žalobkyňa nesúhlasila najmä so záverom posudkového lekára, že jej ťažkosti predstavujú subjektívne prejavy poruchy prehĺtania, únavnosti a dýchacích ťažkostí psychogénneho pôvodu. Podľa jej názoru nejde iba o subjektívne ťažkosti, ale o zdravotný stav objektivizovaný viacerými odbornými vyšetreniami a diagnostickými závermi. Namietala preto, že jednotlivé ochorenia neboli reálne posudkovo vyhodnotené z hľadiska ich funkčného dopadu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 20. V tejto súvislosti poukázala aj na § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého má byť zdravotné postihnutie, ktoré nie je výslovne uvedené v prílohe č. 4, zaradené podľa zdravotného postihnutia s najviac porovnateľným funkčným dopadom. Žalobkyňa zároveň namietala, že nebol využitý postup podľa § 71 ods. 4 v spojení s § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Vzhľadom na množstvo jej vyšetrení podľa nej mohol a mal posudkový lekár spolupracovať s ošetrujúcimi lekármi, prípadne posúdiť jej zdravotný stav v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore.
21. Žalobkyňa osobitne namietala aj zaradenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly V, položky 4 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 %. Podľa jej názoru posudkový lekár nevyhodnotil jej stav podľa všeobecných posudkových hľadísk pre duševné choroby a poruchy správania, najmä z hľadiska vývoja osobnosti, adaptačných schopností, vplyvov prostredia a možností pracovného a sociálneho zaradenia. 22. Za nedostatočné považovala aj vysporiadanie sa s ostatnými zdravotnými postihnutiami podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Konštatovanie, že ostatné ochorenia sú posudkovo nezávažné a neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu, podľa nej nie je dostatočne odôvodnené. Nebolo podľa nej vysvetlené, prečo jednotlivé diagnózy nemajú vplyv na pracovnú schopnosť, ani nebolo riadne posúdené ich zaradenie podľa prílohy č. 4 a ich prípadný vplyv na zvýšenie určenej miery až o 10 %. Poukázala pritom aj na to, že niektorým z ňou uvádzaných ochorení príloha č. 4 v príslušnom období priraďovala podstatne vyššie percentuálne rozpätia. 23. Ďalšiu námietku žalobkyňa smerovala k aplikácii § 293fzg ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Namietala, že posudkový lekár posudzoval jej zdravotný stav podľa prílohy č. 4 v znení účinnom od 1. augusta 2023, bez toho, aby sa vysporiadal s prechodným ustanovením a posúdením zdravotného stavu podľa predchádzajúceho znenia prílohy. Podľa žalobkyne sú v spise viaceré nálezy dokumentujúce jej zdravotné problémy už pred 1. augustom 2023, najmä chronický únavový syndróm a nezhubný lipomatózny nádor, čo si podľa nej vyžadovalo vyhodnotenie aj z hľadiska právnej úpravy účinnej do 31. júla 2023. 24. Žalobkyňa preto uzavrela, že odborný posudok z 26. novembra 2024 neobsahuje úplné, konkrétne, zrozumiteľné, presvedčivé a logické vyhodnotenie všetkých relevantných zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na pracovnú schopnosť. Z uvedených dôvodov podľa nej nemožno preskúmať správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napadnuté rozhodnutie preto považovala za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 25. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. 9Sžso/16/2014, 7Sk/8/2021, 1So/97/2005, 10So/97/2014 a R 29/2007. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/10/2021 z 27. októbra 2021 a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/8/2022 z 13. decembra 2022. Z uvedenej judikatúry podľa žalobkyne vyplýva požiadavka, aby bol posudok o invalidite úplný, objektívny, logický a presvedčivý, aby obsahoval všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a ich vplyve na pracovnú schopnosť a aby sa posudkový lekár vysporiadal nielen s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale aj so závažnosťou ostatných zdravotných postihnutí. 26. Žalobkyňa namietala, že žalovaná nedostatočne zistila a vyhodnotila jej zdravotný stav, nevysporiadala sa so všetkými odvolacími námietkami a relevantnými lekárskymi nálezmi, nedostatočne posúdila ostatné zdravotné postihnutia a ich možný vplyv podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevysporiadala sa ani s aplikáciou § 293fzg ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie preto považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. III. Vyjadrenie žalovanej 27. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený dňa 26. novembra 2024 posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia, a to v jej neprítomnosti na základe jej písomného súhlasu z 19. novembra 2024. Posudkový lekár po zhodnotení všetkých lekárskych nálezov založených v posudkovej spisovej dokumentácii zotrval na posudkovom závere posudkového lekára pobočky žalovanej.
28. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa jednotlivých zdravotných postihnutí žalovaná uviedla, že pri ochoreniach pohybového aparátu sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje podľa stupňa funkčného postihnutia vyplývajúceho z objektívneho nálezu, a nie iba podľa diagnostického záveru. Cervikokraniálnemu syndrómu zodpovedá podľa žalovanej miera poklesu 20 %, podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Stredne ťažká depresívna porucha s diagnózou F32.1 podľa nej nespĺňa kritérium dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže ide o časovo ohraničenú epizódu, ktorá netrvá dlhšie ako jeden rok. 29. Pokiaľ ide o poruchu motility pažeráka, žalovaná poukázala na to, že ľahká porucha zistená v septembri 2020 nevysvetľovala poruchu prehĺtania, pričom videofluoroskopické vyšetrenia poukázali na zastavenie sústa už v oblasti hltana. U žalobkyne nebola zistená mechanická ani funkčná prekážka pri príjme potravy; uvedenému ochoreniu preto podľa žalovanej zodpovedá miera poklesu 10 % podľa kapitoly X, oddielu B, položky 4 písm. a) prílohy č. 4. Chronický únavový syndróm bol podľa žalovanej v lekárskych nálezoch uvádzaný ako pracovná diagnóza založená na subjektívnych ťažkostiach žalobkyne a nebol objektivizovaný vyšetreniami, ktoré by preukázali jeho príčinu, preto ho nebolo možné posudkovo hodnotiť. Nezhubné lipomatózne nádory v oblasti krku bez útlaku okolitých štruktúr podľa žalovanej nemajú vplyv na celkový stav organizmu a zodpovedá im 10 % miera poklesu podľa kapitoly XIV, položky 10 písm. a) prílohy č. 4. 30. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nezohľadnenia všeobecných posudkových hľadísk pri duševných poruchách žalovaná uviedla, že k posúdeniu zdravotného stavu bol doložený psychologický nález z 9. mája 2023 a psychiatrický nález zo 6. augusta 2024. Z psychologického vyšetrenia vyplynuli deficitné kognitívne funkcie s intelektovým potenciálom v pásme subnormy, zodpovedajúcim vzdelaniu a pracovnému zaradeniu žalobkyne, pričom jej samostatnosť v aktivitách denného života bola hodnotená bez limitácie. Psychiatrické vyšetrenie popísalo subdepresívnu náladu a zvýšenú pohotovosť k úzkosti, pri zachovanej orientácii, primeranom kontakte a bez psychotickej či suicidálnej symptomatiky. Z týchto nálezov podľa žalovanej nevyplývali údaje o vývoji osobnosti žalobkyne v afektívnej a emocionálnej oblasti, jej adaptačných schopnostiach, vplyve prostredia ani možnostiach pracovného a sociálneho zaradenia. Žalovaná zároveň uviedla, že prepúšťaciu správu z hospitalizácie v E. F. F. G. F. z 9. januára 2024 do 29. februára 2024 žalobkyňa k žiadosti o invalidný dôchodok nedoložila. 31. K otázke zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná uviedla, že ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne nedosahujú posudkovú závažnosť potrebnú na takéto zvýšenie. Ľahká skolióza podmieňuje podľa prílohy č. 4 mieru poklesu 10 % a je zaradená v kapitole XV, oddiele E, položke 5 písm. a). Tetániu žalovaná nepovažovala za posudkovo významné ochorenie. Zdravotné postihnutia uvedené v diagnostickom súhrne podľa jej názoru nespôsobujú taký pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý by zakladal invaliditu. 32. K námietke týkajúcej sa § 293fzg ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná uviedla, že toto ustanovenie na prípad žalobkyne nemožno aplikovať. Poukázala na § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a tento nárok trval aj po uvedenom dátume. Žalobkyňa však podľa žalovanej k 31. júlu 2023 nárok na invalidný dôchodok nemala, keďže o invalidný dôchodok požiadala až 8. novembra 2023. Nebol preto podľa nej dôvod posudzovať jej zdravotný stav podľa skoršieho znenia prílohy č. 4. 33. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobkyňa v konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Poukázala tiež na § 135 SSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci skutkový a právny stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. v čase vydania opatrenia. 34. Žalovaná napokon zotrvala na stanovisku, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s právnymi predpismi sociálneho poistenia a že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov navrhla, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Replika žalobkyne 35. Žalobkyňa v replike zotrvala v celom rozsahu na podanej správnej žalobe a naďalej namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a neúplnosť odborných posudkov o invalidite. 36. Žalobkyňa zopakovala, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazovala na viaceré zdravotné problémy a konkrétne lekárske nálezy, pričom ani rozhodnutia správnych orgánov, ani odborné posudky o invalidite podľa jej názoru neposkytli na jej námietky dostatočné odpovede. Rozhodnutia správnych orgánov považuje za stručné, keďže okrem citácie zákonných ustanovení v podstatnej miere odkazujú na odborné posudky, ktoré však podľa nej rovnako tiež neposkytujú dostatočné a preskúmateľné odôvodnenie. 37. Žalobkyňa ďalej zotrvala na námietke, že nebol náležite vysvetlený postup podľa § 71 ods. 4 v spojení s § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Správne orgány podľa nej neuviedli dôvody, pre ktoré vzhľadom na množstvo jej vyšetrení nepovažovali za potrebné, aby posudkový lekár spolupracoval s jej ošetrujúcimi lekármi, prípadne aby bol jej zdravotný stav posúdený v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore. 38. Za nedostatočný naďalej považovala aj záver odborného posudku z 26. novembra 2024 týkajúci sa ostatných zdravotných postihnutí podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Konštatovanie, že ostatné zdravotné postihnutia nie sú z posudkového hľadiska významné a neovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa nej nie je bližšie odôvodnené, a preto neumožňuje preskúmať správnosť tohto záveru. Zároveň podľa žalobkyne nedošlo k riadnemu posudkovému zaradeniu jednotlivých ochorení podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V. Relevantné právne predpisy 39. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 40. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 41. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 43. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 45. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 46. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 47. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 48. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 49. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 50. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 51. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2024, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Žalobkyňa má za to, že Sociálna poisťovňa jej zdravotný stav neposúdila komplexne, nevyhodnotila všetky relevantné lekárske nálezy a diagnózy, nevysvetlila ich vplyv na jej pracovnú schopnosť, nedostatočne odôvodnila výber rozhodujúceho zdravotného postihnutia a nevysporiadala sa ani s možným zvýšením miery poklesu vplyvom ostatných ochorení. Preto podľa nej nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 52. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú. 53. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej 28. novembra 2024, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 26.11.2024, podľa ktorého: 54. „Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu XX-XXXXXX ženy so stredoškolským odborným vzdelaním, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v novembri 2023, s určenou 25 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nebola uznaná invalidita. Proti rozhodnutiu o zamietnutí invalidného dôchodku bolo podané odvolanie z dôvodu nesúhlasu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 55. Podľa údajov o zdravotnom stave v odborných lekárskych správach, založených v posudkovej spisovej dokumentácii, je účastníčka konania v starostlivosti viacerých špecialistov (dokumentované od roku 2019) v rámci zisťovania príčiny sťaženého prehĺtania tuhej potravy, zvýšenej únavy. Ťažkosti začali pri výskyte podkožných „hrčiek“ na obidvoch stranách krku. V auguste 2019 bolo realizované histologické vyšetrenie vzorky z tkaniva so zistením zväčšenia tukového tkaniva v oblasti krku. Vyšetrenie otorinolaryngológom a pneumológom nepreukázalo jednoznačnú príčinu ťažkostí. V decembri 2019 bola účastníčka konania hospitalizovaná na Neurologickej klinike v Nitre, na základe komplexného vyšetrenia bolo vyslovené podozrenie na možnú amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) - neurodegeneratívne ochorenie, ktoré sa vyšetrením na špecializovanej neuromyologickej ambulancii v januári 2020 vylúčilo, jednoznačne pozitívnym bol len test na tetániu. Vyšetrenie endokrinológa vo februári 2020 bolo bez zistenia zväčšenej štítnej žľazy. Na základe funkčného vyšetrenia pažeráka v septembri 2020 bola zistená ľahká porucha motility pažeráka, nález však nevysvetľoval poruchu prehĺtania. Pre pretrvávanie ťažkostí s prehĺtaním bola v novembri 2020 hospitalizovaná na OŔL oddelení FN Trenčín, kde bolo vykonané opakované vyšetrenie vzorky z tukového tkaniva, odobratého z oblasti nad pravou kľúčnou kosťou, nebolo zistené zhubné ochorenie. Videofluoroskopické vyšetrenie v júni 2020 a v decembri 2020 zistilo slabšie svalstvo tváre a krku vľavo, bolo zaznamenané zastavenie sústa už na začiatku pažeráka, stav bol opakovane hodnotený ako podozrenie na neurodegeneratívne ochorenie. Následne bola indikovaná hospitalizácia na neurologickom oddelení FNsP v Skalici, kde bolo realizované vyšetrenie vodivosti nervov tváre, horných a dolných končatín, bez zistenia poškodenia nervov a svalov, jednoznačná neurologická príčina poruchy prehĺtania opäť nebola potvrdená. 56. Lekárske nálezy z vyšetrení špecialistami v roku 2022 a 2023 dokumentujú opakované vyšetrenia v Centre pre neuromuskulárne ochorenia, na základe ktorých bol vylúčený predpoklad závažnejšieho neurologického ochorenia - laboratórne vyšetrenia, genetické testy, vyšetrenia mozgovomiechového moku, ani opakované vyšetrenie elektrickej vodivosti periférnych nervov, neurologickú príčinu ťažkostí jednoznačne nepreukázali. Kardiologické vyšetrenie v roku 2022 a 2023 bolo s normálnym nálezom na srdci. V októbri 2022 a v máji 2023 absolvovala účastníčka konania neurologické vyšetrenie na špecializovanom pracovisku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach za účelom vylúčenia alebo potvrdenia neurodegeneratívnych ochorení. 57. Stav bol zhodnotený ako porucha prehĺtania tuhej stravy, slabosť a dusnosť po námahe na podklade funkčnej poruchy, s určenou diagnózou F44.8 - iná disociatívna [konverzná] porucha.
58. V auguste 2023 absolvovala kontrolné vyšetrenie v Centre pre neuromuskulárne ochorenia Univerzitnej nemocnice v Bratislave so záverom: nepredpokladá sa žiadne závažnejšie procesuálne ochorenie - klinický nález v norme, neurologickú patológiu jednoznačne nepreukázali laboratórne, genetické testy, zobrazovacie vyšetrenia, likvorologické vyšetrenie, EMG. Hypovitaminóza B12 ťažšieho stupňa (v starostlivosti hematológa od roku 2022) vyžaduje substitúciu, jednoznačne s deglutinačnými (prehĺtacími) ťažkosťami nesúvisí, musí sa zvážiť aj psychogénna porucha prehĺtania, preto bola odporúčaná diagnostická hospitalizácia na E. H. G. F.. 59. Na základe genetického vyšetrenia v auguste 2023 bolo vyslovené podozrenie na A. I., odporúčané bolo doplniť očné a kardiologické vyšetrenie. Lekársky nález z kontrolného logopedického vyšetrenia v septembri 2023 dokumentuje klinický obraz bez symptómov orofaryngeálnej (hltanovej) ani ezofageálnej (pažerákovej) insuficiencie. Kardiologické vyšetrenie (včítane Spiroergometrie, ECHOKG) je bez patologického nálezu, plánované vyšetrenie veľkej srdcovej cievy (aorty) pomocou zobrazovacích metód. V januári a februári 2024 bola realizovaná hospitalizácia v E. F. G. F., s potvrdeným diagnostickým záverom F44.8. Podľa lekárskeho nálezu z vyšetrenia ambulantným psychiatrom v auguste 2024 pokračuje v liečbe s pridruženou komorbíditou ~ stredne ťažkou epizódou depresívnej poruchy (F32.1). Pre bolesti chrbtice absolvovala v novembri 2024 vyšetrenie ortopédom, popisovaná esovitá skolióza ľahkého stupňa (uhol zakrivenia podľa Cobba 29,8 stupňov v hrudnej časti), odporúčaná bola rehabilitácia. 60. Na základe vyššie uvedených skutočností ide u účastníčky konania o subjektívne ťažkosti v zmysle poruchy prehĺtania tuhej potravy, zvýšenej únavnosti a ťažkosti s dýchaním, ktoré sú, vzhľadom na doposiaľ nepreukázanú organickú príčinu, hodnotené ako psychogénne podmienené. Preto bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie určená disociatívna porucha, ktorá bola hodnotená ako stredne ťažká, s určenou 25 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. hornou hodnotou z percentuálneho rozpätia 15-25 %, podľa novely prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., účinnej od 1. augusta 2023. Iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostickom súhrne, nie sú z posudkového hľadiska významné, nakoľko ich závažnosť neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 61. Po podrobnom preštudovaní a zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ, založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doložených k odvolaniu, zotrvávam na posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne z novembra 2023.“ 62. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobkyne, vychádzal pritom zo všetkých v administratívnom konaní zhromaždených objektívnych odborných lekárskych nálezov, ako aj nálezov doložených žalobkyňou v odvolacom konaní: Psychiatrické vyšetrenie, Psychiatrická ambulancia, Skalica, A. I. J., 6.8.2024, Ortopedické vyšetrenie, K. L. I. L.. I. 14.11.2024. 63. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. 64. Ako rozhodujúce zdravotné ochorenie, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave určil zdravotné postihnutie, ktoré je zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, pod položku 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., účinnej od 1. augusta 2023,
ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na najvyššie možných 25 %, z rozpätia od 15 % do 25 %. V tomto ohľade rovnako nie sú diskrepancie medzi jednotlivými odbornými posudkami posudkových lekárov Sociálneho poistenia z 08.11.2023 a z 26.11.2024. 65. Posudkový lekár sa vo svojom odbornom posudku vyrovnal taktiež s možným zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., keď vo veci žalobkyne skonštatoval, že „Iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostickom súhrne, nie sú z posudkového hľadiska významné, nakoľko ich závažnosť neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Teda hoci posudkový lekár vzhliadol u žalobkyne aj iné zdravotné ochorenia, tieto nepovažoval na účely § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. z posudkového hľadiska za významné. Súd ešte uvádza, že aj keby sa u žalobkyne takéto iné ochorenia nachádzali, maximálne zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., by bolo možné o 10 %, a vzhľadom na to, že za rozhodujúce zdravotné ochorenie bola určená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 %, ani dodatočné zvýšenie o maximálne možných 10 %, by nebolo dostatočné na priznanie invalidného dôchodku žalobkyni v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. 66. V nadväznosti na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne týkajúcu sa § 293fzg ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 273/2023 Z. z., účinného od 1. augusta 2023, tunajší súd uvádza, že predmetné prechodné ustanovenie sa na posudzovaný prípad nevzťahuje, a to z nasledujúcich dôvodov. V zmysle § 293fzg ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 273/2023 Z. z. Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a ktorého invalidita trvá aj po 31. júli 2023, podľa právnej úpravy účinnej od 1. augusta 2023, pričom zároveň rozhodne o sume invalidného dôchodku v zákonom ustanovenej lehote. 67. V prípade žalobkyne však táto podmienka splnená nebola, keďže ku dňu 31. júla 2023 jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Jej zdravotný stav bol posudzovaný až na základe žiadosti o invalidný dôchodok podanej dňa 8. novembra 2023. Nešlo teda o prípad poistenca, ktorému už pred 1. augustom 2023 vznikol nárok na invalidný dôchodok a ktorého invalidita následne naďalej trvala. 68. Žalobkyňa zároveň v konaní nepreukázala také zhoršenie svojho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. 69. Napokon súd poukazuje aj na § 135 SSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci skutkový a právny stav existujúci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 70. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe tiež namieta, že posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu nepostupoval v súlade s § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko neposúdil jej zdravotný stav v súčinnosti s jej ošetrujúcim lekárom a pri posudzovaní nebol prítomný prísediaci lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. V tomto ohľade správny súd v Bratislave poukazuje na to, že z gramatického a systematického výkladu § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že prítomnosť prísediaceho lekára so špecializáciou pri posudzovania zdravotného stavu poistenca nie je obligatórnou (povinnou) náležitosťou posudkového konania. Zákonodarca zveril toto rozhodnutie do diskrečnej právomoci (na uváženie) posudkového lekára ústredia, „Ustanovenie § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. potom len dovoľuje posudkovému lekárovi zvoliť prítomnosť prísediaceho lekára, neplynie však z neho, že by prísediaci lekár mal rozhodujúce slovo alebo by nahrádzal záver posudkového lekára. Jeho prizvanie je teda zásadne na uvážení posudkového lekára, pokiaľ je posudzovaná otázka mimoriadne zložitá alebo komplexná alebo lekárske správy sú rozporné či nejasné“ (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/29/2025). Pričom v predmetnej veci žalobkyne ako už súd vyššie v tomto rozsudku uvádza, medzi jednotlivými odbornými posudkami posudkových lekárov Sociálneho poistenia z 08.11.2023 a z 26.11.2024 nie sú diskrepancie, v prejednávanej veci posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe dostatočne jasných, ucelených a nerozporných lekárskych správ, pričom diagnóza žalobkyne medzi posudkovými lekármi Sociálneho poistenia nebola sporná. Nevznikla preto potreba prizvania
prísediaceho lekára so špecializáciou a nepoužitie tohto fakultatívneho oprávnenia posudkovým lekárom ústredia nezakladá nezákonnosť posudku ani rozhodnutia žalovanej. 71. Správny súd v Bratislave na záver konštatuje, že posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 72. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 73. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: 18Sas/44/2024 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).